Hodnotenie športových programov STV 2007

Hodnotenie športových programov

STV 2007

ŠPORT 2007

Redakcia Športu a motorizmu predstavuje známku kvality Slovenskej televízie. I v sťažených podmienkach si vie vytvoriť priestor,aby mohla priniesť divákovi zodpovedajúci výsledok. Pritom personálne obsadenie redakcie je neustále oscilujúce. Veď v priebehu 18-tich rokov sa personál redakcie obmenil trikrát. Každá takáto dramatická zmena zaznamenala určitú stagnáciu a až neskôr ďalší rozvoj. Keď si pozrieme jednotlivé roky vysielania, celkový súčet vysielacich hodín, číslo kolíše medzi necelými 600 až vyše 1200 hodinami. Najviac oslabilo redakciu ťaženie bývalého riaditeľa R.Rybníčka, keď redakciu musela opustiť vyše polovica skúsených redaktorov a na ich miesta prišli menej skúsení. Stopy tohto jednania pociťuje redakcia, ale aj divák do dnes. Pozitívne zmeny sa začali diať až nástupom riaditeľa Radima Hrehu, ktorý dal redakcii priestor, ktorý jej patrí a začal vytvárať podmienky pre založenie športového kanála STV 3. Toto môžeme považovať za základnú a výraznú zmenu v minuloročnom období.

Spravodajstvo

Jedným z ťažiskových bodov celotýždňovej práce redakcie je spravodajstvo. Jeho štruktúru vytvárajú ranné správy v rannom magazíne, denné správy a hlavný prím relácia GBS o 19,50 hod. Zavedením druhých večerných správ v rámci Správ a komentárov je umožnené doplniť informácie zo športových podujatí vo večerných hodinách doma i v zahraničí. Za najvyššiu kladnú hodnotu považujem informatívnosť spravodajstva. Je vyššia ako u okolitých staníc. Redaktori by si však mali začať všímať aj menšinové športy, nielen športy č. 1. To všetko treba brať do úvahy už v prípravách celodenných a týždenných plánov. Ďalšie problémy nastávajú vo formotvorných prostriedkoch relácie. Achilovu pätu cítiť v dennom scenári, prejavuje sa totálna absencia dramaturgie. Napr. z denných správ sa skáče do udalostí predchádzajúceho dňa a opäť sa vraciame do dnešných hodín. Veľakrát by sa stačilo zamyslieť a správne zoradiť chronológiu podujatí. Nemôže byť merítkom len popularita športu. V rámci tvorby šotov je potrebné sústrediť sa na strihovo-obrazové spracovanie, komentárové po stránke myšlienkovej i technickej. Pred mnohými rokmi bolo dobrým zvykom v redakcii neustále sledovanie kvality textu a z toho vyplývajúce odstraňovanie chýb. Vyjadrovanie redaktorov napomáhalo vylepšiť konzultácie s odborníkmi z Jazykovedného ústavu Ľ.Štúra SAV. Dnes u skúsenejších redaktorov počujeme dobrý štandard, u mladšej generácie sa vkráda do komentára hovorový slang až nárečový prejav. Technickú kvalitu zvuku silne ovplyvnilo zrušenie niektorých mixážnych a nahrávacích pracovísk, kde sa pod dohľadom odborníkov zvukárov nahrával komentár. Samonahrávanie redaktorov nie je vhodné, pretože sám redaktor nemá možnosť spätnej kontroly. Podobne cítiť aj nedostatky v strihovej skladbe. Mnohokrát v šotoch hovoriaca hlava hráča strieda druhú a divák stráca orientáciu a zmysel, pretože chýba spájajúci a vysvetlujúci komentár. Tu opäť ako pri zvuku sa pod tieto nedostatky podpísalo zdecimovanie personálu v strižniach. Redaktor ako univerzálna osoba, ktorá nielen vytvára šot, ale si ho aj strihá a nahráva, nepatrí na pôdu verejno-právnej televízie. Tento parameter môže byť aplikovateľný u malých sídliskových televízií. Nie však na pôde STV, kde každá zložka má mať svoje odborné zastúpenie. Zastavme sa pri vizuálnom spracovaní spravodajských štúdií. Dnes už nestačí len „atramentová“ grafika sýtych farieb, vytvárajúcich plošno- priestorový výraz štúdia. V týchto časoch je potrebné okrem výrezov do obrazu sa snažiť zakomponovať dynamicko-virtuálnu grafiku a začať pracovať aj s technikou Vzdušného obrazu. To všetko nám napomôže zmodernizovať prejav spravodajstva. Možno by bola aj vhodná spolupráca s plošnými dizajnérmi, divadelnými scénografmi a filmovými architektami na zaktraktívnení výzoru našich štúdií. V rámci uplynulého roka kladne hodnotím rozšírenie športového spravodajstva v denných a večerných hodinách v Správach a komentároch. Možno by stálo za úvahu rozšíriť druhé večerné vydanie športu ako sólo reláciu. Zároveň navrhujem rozšíriť sobotňajšie a nedeľné vydanie GBS do dvadsaťminútových blokov, ako sme ho používali pred piatimi, šiestimi ... rokmi. Reláciu odpískané vyprofilovať na dva samostatné subjekty, ktoré by niesli pečať a charakter bývalých relácií „Tango“ – zaberajúce sa futbalom, OK – hokej, venujúci sa ľadovému športu č. 1.

DOKUMENTARISTIKA A PUBLICISTIKA

Ruka v ruke išla kedysi so spravodajstvom dokumentaristika a publicistika. O prvej už ani nechýrovať, pri druhej relácia Športové ozveny je len slabým odvarom kedysi známeho Športu extra, ktorý bol súčasťou pevného programu. V dnešnom programe ide len o symbilické návraty k športu a udalostiam uplynulej periódy. Zväčša sú postrihané zo zvyškov spravodajských materiálov. Aj keď má redaktor snahu ponoriť sa do problému, musí ho väčšinou nahrádzať slovom, chýba obraz a autentické fakty. Sem tam vidíme určitý pokus o profil športovca a športovkyne. Veľakrát je látka zaujímavá, ale keď mladá pôvabná bežkyňa behom 12 minút materiálu neustále obieha okolo jednej jedinej lavičky v parku, vzniká u diváka dojem trápnosti... V skratke povedané dokumentaristiku a publicistiku na pôde STV treba pokropiť živou vodou. Kladiem kacírsku otázku, blíži sa olympiáda a koľko je už natočených portrétov naších olympionikov?

PRENOSY

Za najväčší plus považujem obnovu množstva vlastných športových prenosov z domácich súťaží. Priame prenosy patrili medzi výkladnú skriňu práce športovej redakcie a technicko-tvorivých zložiek STV. Je poťešujúce, že i po období regresu z obdobia riaditeľa Rybníčka prenosy po vizuálnej stránke nestratili na kvalite. Hovorí to o výbornej práci režisérov, kameramanov, ale i strihačov a zvukárov. Nestratili nič zo svojho fortielu. Druhou stranou mince je, že väčšinu prenosov tvoria futbal, hokej, sem tam v pohárových súťažiach preblesknú ostatné loptové športy – basketbal, volejbal, hádzaná. Okrajovo uvidíme jazdecké preteky, ale dostihové kone nám z jari odštartovali a odcválali do nenávratna. Dramaturgia prenosov by si mala všímať viac celú šírku športového diania, priniesť na obrazovku upolové, gymnastické a technické športy, nielen sústrediť pozornosť na športy č. 1. Ako pri spravodajstve, ďalším problémom je komentár. Zaslúžilí harcovníci Plesník, Merčiak predvádzajú svoj stabilný, výborný výkon. Plesník dominuje svojou faktografiou a znalosťou prostredia, Merčiak udivuje svojou neutíchajúcou encyklopedickosťou. Zložitejšie je to už pri nastupujúcej generácii. U R. Feketeho, P. Gašpara a M.Hájka cítiť napredovanie. Potrebovalo by však väčšiu dynamiku, kvalita ich komentáru má sínusiodný charakter, je mnohokrát závislá od kvality externého respondenta. V nadväznosti na komentár musím spomenúť scenár prenosov. Niekedy mi pripadajú ako prekombinované. Zdvojenie hostí, znásobenie redaktorských štandov na štadióne, popretkávaných reklamov, spôsobuje u diváka chaos. Niekedy o jeden štand menej by urobilo pre diváka viac. Čo sa týka prenosov zo zahraničia, výborná vec je malé štúdio pre hosťa a redaktora. Pomáha doplniť informácie, postrehy z prebiehajúcich zápasov a súťaží. Štúdio je jednoduché, ale má svoje kladné, estetické i praktické parametre. Tienistou stránkou je, že naši komentátori necestujú na podujatia v zahraničí. Komentovať len podľa obrazu a internetových správ je na dnešnú dobu úbohé. Nemôžeme sa na všetko pozerať cez prizmu nedostatku peňazí. Redaktor predsa nemôže odčítať čo sa deje na ploche mimo obraz, veľakrát sa len musí ťažkopádne domnievať, čo sa stalo, prečo hráč leží zranený na trávniku. Stráca sa autenticita a atmosféra zápasu, ktorú by nám mohol komentátor sprostredkovať, keby bol v dejisku zápasu. V blízkej budúcnosti sa rozšíri množstvo prenosov. Myslím, že by bolo vhodné pouvažovať nad návratom skúsených komentátorov I. Ninaja, D. Gabániho, M. Michálecha, S. Pavlíka ... skrátka tých, čo museli odísť z STV z rôznych príčin, ale nie z objektívnych dôvodov. Miro Michálech na dôvažok ako čerstvý držitel ocenenia OTO. Bude to chcieť veľa diplomacie.

BUDÚCNOSŤ

Ako som na začiatku povedal vedenie riaditeľa Hrehu ako jediné za posledných 18 rokov rešpektovalo prirodzenú zákonitosť nášho televízneho prostredia, veľký záujem nášho diváka o šport. Športovú redakciu očakáva výrazné rozšírenie činnosti. Pozor, tu už neide o klasickú redakčnú prácu, ale pokrytie celého programu. Jeho vysielací čas sa bude vyvíjať, štartuje pri čísle osem hodín, alebo vo veľmi blízkej budúcnosti sa zastaví na čísle 24, čiže celodennom vysielaní. Plán a koncepcie sú vypracované. Pár hodín pred zapálením olympijského ohňa v Pekingu vstupujeme do éteru v novej technickej kvalite – digitálnym signálom. Digitalizácia nás po dlhých rokoch konečne posune dopredu. Otvárajú sa nám nové technické možnosti. Je však potrebné vyškoliť obslužný personál, aby techniku ovládal 100 %-ne. Lebo ináč nám hrozí katastrofa. Už v tomto období sme mali odskúšavať prevádzku, dolaďovať dramaturgické plány, vytvárať vizuál a stavať štúdiá. Podľa správ už sa niečo deje, ale hlavné gro práce nás ešte len čaká, pretože ešte neprišla dotácia. Mnohé veci budú z tohto dôvodu dolaďované za pochodu. Ľudia to zvládnu, pracovníci v STV už mnohé veci preskákali, ale na pracovnej pohode to nepridáva. Plán a koncepcie sú vypracované, ale dovolím si na záver tohto bloku jednu kacírsku otázku: „Vieme čo budeme vysielať na kanáli STV 3 po veľkej olympijskej sláve na Vianoce 2008 a Nový rok 2009“? Na programoch STV 1 a STV 2 odporúčam rozšíriť spravodajský čas vo večerných hodinách,aby sa informácie o skončených podujatich dostali k divákom. Je potrebné sa zaoberať aj hlbšie problematikou slovenského športu v publicistických reláciách, dokumentovať činnosť slovenských športovcov v dokumentárnych filmoch. Zároveň navrhujem vytvoriť dokumentárno-publicistický program, zaoberajúci sa históriou slovenského športu a jeho protagonistov. V tomto ohľade by tiež mohli byť nápomocní bývalí pracovníci STV K.Polák, M.Kuchárik, M.Michalič, S. Košický, L.Pilc. Zároveň odporúčam hlbšiu spoluprácu s pedagógmi VŠMU v oblasti osobnostného prejavu, s reklamným oddelením na vytváraní sponzorských aktivít pre naše programy. Po rokoch snáh, teórií a omylov má Športová redakcia možnosť napredovať mílovými krokmi vpred. Prajeme jej pritom veľa šťastia a držím palce!

Bratislava, apríl 2008 ,Mgr. Igor SIVÁK

To je TV !

To je TV !

Superstar Sk vs. svet again

Superstar Sk vs. svet again

IFPI SR Hitparáda - RADIO TOP 100 - Týždeň - 2008/16

1. CMORIK PETER-ČO TO ZNAMENÁ 2. DESMOD-ZOBER MA DOMOV 3. GLADIATOR-VŽDY SA NIEKTO DÍVA NA NEBESIA 4. LEWIS LEONA-BLEEDING LOVE 5. MADONNA & TIMBERLAKE JUSTIN-4 MINUTES 6. MIKA-HAPPY ENDING 7. KRISTÍNA-VRÁŤ MI TIE HVIEZDY 8. PEHA-MUOJ BOŽE 9. MISHA-AFRODIZIAKUM 10. KEYS ALICIA-NO ONE 20. NO NAME-LEN TAK STÁŤ 23. SMATANOVÁ ZUZANA-NAJHORŠIA VEC 24. KOMAJOTA-ANJEL 25. I.M.T. SMILE-MY 35. TEAM-MIESTO 44. PREDNÁ ZDENKA-KAM MÁ ÍSŤ 48. P.S.-NIČ NIE JE STRATENÉ 52. KNECHTOVÁ KATKA-DO BATOŽKA 61. JAROŠ MIRO-TLAKOVÁ NÍŽ 63. BEZDEDA TOMÁŠ-OSTROV 65. ROLINS DARA-VOĽNÝ PÁD 67. TEAM-AKO MÁLO 68. PARA-OTEC 2 71. ŽBIRKA MIRO-DAJ MI 77. DESMOD-ČIERNA DIERA 87. PREDNÁ ZDENKA-KEĎ TO NEJDE 95. MISHA-SPOMALÍME SVET 98. REPKOVÁ ANNA-VČERA SA MI ZAZDALO 100. SMATANOVÁ ZUZANA-ZDÁ SA ŽE TO STAČÍ

Hodnotenie hudobných programov STV za rok 2007

Hodnotenie hudobných programov

STV 2007

NAJLEPŠÍ ROK HUDBY V SLOVENSKEJ TELEVÍZII

Ak by sa nepísal rok 2008… Ak by už aj stredná generácia nekonzumovala hudbu prostredníctvom všadeprítomného webu… Ak by sme nehodnotili rok 2007, ale rok 1997… Tak by sa dalo povedať, že vlani to bol najlepší rok pre hudbu v programoch STV. Hudba sa však stala do takej miery univerzálna, seba komunikujúca vždy a všade-prítomná, že sa z nej stala skvelá kulisa, ktorá sa priam ponúka ako programová výplň. Výplň, ktorá nevadí a neprekáža. Výplň, ktorá zdanlivo tvorí objem a vytvára dojem hustoty. Hudba prestáva existovať, začína existovať zdanie hudby. Ako croissaint. Aj ten vyzerá ako jedlo, ale je to len napodobenina jedla s dobre znejúcim menom.. Ak by sme mali byť provokatívni, hudba, onen výsledok umeleckej tvorivosti, ktorý ak je aktuálny, tak hodnotí , provokuje…prostredníctvom ktorej umelec reaguje na diane v spoločnosti, tak tento druh hudby prekáža. Hudba, čo reflektuje a veci pomenúva, taka hudba prekáža. Vadí náročnosť hudby.. O čo lepšie sa zabíja čas s hudbou, ktorá v sebe neobsahuje žiadnu náročnosť, Ktorá je vekom preverená a všeobecným vkusom zožutá na ľahko stráviteľný hlt. Žiaľ práve takáto ilúzia hudby tvorila podstatnú časť hudobného programu na oboch programoch STV v roku 2007. Pardon, ak ma chápete, že horeuvedené by znamenalo, že STV urobila čo len jednu zásadnú chybu vo svojej hudobnej dramaturgii, tak to určite nie, Len doba sa zmenila. A zmenila sa rýchlejšie, než tvorcovia stíhajú reagovať. Zrejme sa momentálne žiadnej televízii vo vyspelom svete nedarí úspešne pracovať s hudobným programom. Žijeme totiž vo svete, kde programoví manageri najvačšej hudobnej stanice sveta – MTV – s hrôzou zistili, že divákom na vysielaní MTV najviac prekáža hudba samotná a hudobné klipy. Paradox, ktorý by ešte pred dvoma rokmi bol nepredstaviteľný Namiesto otvárania nových hudobných kanálov sa aj tie jestvujúce začínajú vo svete zatvárať.. V tomto mimoriadne cynickom prostredi, kde divák síce chce byť hudbou zabávaný, ale žiaden programový pracovník sveta nedokáže zistiť akou hudbou a hlavne ako podanou hudbou, tak v tomto prostredí len ťažko možno začať kameňovať STV, ktorej ťažisko leži predsa len niekde inde, než na hudbe. Práve naopak. Pre mňa – ako diváka, ale aj ako hudbou sa živiaceho profesionála – bola uplynulý rok rokom veľkého víťazstva STV v bitke slovenských televízii. Nielen vďaka kvantite, kde sa programový plan výrazne prekročil, ale aj vďaka svojej žánrovej pestrosti a prekvapivej aktuálnosti. Ešte raz sa však opakujem, zmenilo sa prostredie. Mení sa divák a bude sa musieť zmeniť aj definícia toho, čo sa považuje za dobrú hudobnú televíznu zábavu. Recept na úspešnú hudobnú zábavu vymyslel už dávnejšie manager Annie Lennox, ale aj manželov Bekhamovcov - Simon Fuller, autor obdivovaných a aj zatracovaných formátov Popstars a PopIdol. Rôzne klony týchto projektov budú zrejme ešte niekoľko rokov pokračovať v svojom úspešnom ťažení – nehľadiac na to, či to bude v krajinách východnej alebo západnej európy. (Pre ilustráciu : momentálne v ukrajinských televíziach beží priebežne šesť televíznych formátov, v ktorých DNA ľahko vypozorovať základný Fullerovský princíp : naplniť program podľa možnosti čo najznámejšimi hitmi a nechať ich zaznieť v podaní viac, či menej úspešných interpretov. Alebo : Nemecko bude tento rok na súťaži Eurovision Grand Prix zastupovať skupina No Angles, prvý víťaz súťaže Popstars.) V tomto tkvie aj tajomstvo úspechu relácii Môj Najmilší Hit a Hit Storočia : Divákovi neprekáža ani rozporuplný moderátorsky výkon, ani miestami zvláštny výber hodnotiacich osobností ba ani výber interpretov, ktorý sa priam ponúka spochybňovať. O nič z toho tu však nejde. Ide o dobre pripravené karaoke, kde divák počuje hity, ku ktorým má osobný vzťah a vypočuje si tieto skladby v doteraz nepoznanej verzii. Toto je celé tajomstvo úspechu. Každý z nás má iný stupeň citového vzťahu k určitej skladbe (prvá láska, stužková, svatba, iná rodinná udalosť atď). Tento citový vzťah k momentu v živote, zachytený emocionalitou hudby, tento vzťah priková diváka k obrazovke. Ďalej má každý z nás možnosť stať sa na chvíľu tribúnom a určovať, čo ďalej sa so skladbou udeje…. Toto je tajomstvo týchto napoly karaoke, napoly wurlitzerových relácii. Nech je ako chce, STV sa oboma svojimi programami podaril husársky kúsok a zaujala sviežou interpretáciou Fullerovského zadania. Žiaľ, kým na jednej strane sa objavuje formát s narastajúcou sledovanosťou a obľubou, klasický hudobný televízny format – “televízna hitparáda” začína strácať svoju poularitu, sledovanosť, ale hlavne svoju kredibilitu. Hľadať príčiny úpadku tohto formátu ani veľmi netreba . Kým v minulosti bola televízna hitparáda jedinou platformou, kde existovala aká taka možnosť uvidieť svoju obľúbenú hviezdu, dnes, pri devalvujúcej všadepriítomnosti hudby sa význam hitparád úplne stráca. Keďže televízna hitparáda v Euroópskom prostredí vznikla v čase, keď bol mediálny trh jednoznačne dominovaný verejnoprávnymi inštitúciami a de facto neexistovali súkromné elektronické media, je len pochopiteľné, že úspech televíznych hitparád bol taký veľký. Dnes, v časoch neustálej prítomnosti hudby vo všetkých mysliteľných formách je ťažké udržať si pozornosť diváka pri tomto druhe programu… V dobe, keď hitparády predajnosti viac menej neexistujú a dokonca aj legendárna chart show Top Of The Pops bola vyradená z programu BBC. Televízna hitparáda v stredoeurópskom formáte je prezentáciou klipov pre skalných fanúškov jednotlivých interpretov. Podpora mobilnými operátormi je zrejmá, keďže umožnuje mobilným operátorom a ich agregátorom popularizovať a predávať hudobný content. Televízna hitparáda v jej súčasnej forme je umierajúci format a žiadna televízia nedokáže zmenť trend. Čísla sledovanosti to len potvrdzujú. Aj pri televíznej hitparáde v programe STV. Ďalšou zaujímavou hudobnou formou je interaktívna hudobná publicistika, s hudobnými hosťami a naživo vystupujúcimi hudobníkmi. Táto mala svoju podobu v programe METRO, ktorý, žiaľ, z obrazoviek zmizol. Dramaturgicky je to mimoriadne náročný program, ktorý sa kryštalizuje niekoľko sezón. Ako príklady úspešných relácii treba uviesť nemecký Schlachthof, prípadne legendárny Rockpalast, ale aj program CT – ANDEL dokazujeú ako sa to DÁ urobiť. Žiaľ, v náš neprospech hovorí veľkosť, resp. malosť hudobného trhu, ale aj chýbajuca osobnosť oppinionamakera, ktorá by mala tento druh programu držať. Najnevďačnejšou a najťažšou úlohou pri tvorbe tohto druhu programu je udržať rovnováhu medzi nezávislou a oficiálnou scénou. Častokrát sa stáva, že do programu typu METRO sa dostáva len nezávislá scéna, čo však v žiadnom prípade nemusí byť záruka kvality. Interaktívna hudobná publicistika s hosťami a mini koncertami do štruktúry verejnoprávnej inštitúcie jednoznačne patrí, treba však osloviť integrujúcu osobnosť hudobnej scény, ktorá by sa dokázala zhostť tejto náročnej úlohy. Možno by páni Mikletič alebo Kaščák boli vhodnými kandidátmi, pravdou však je, že ani oni nemôžu robiť všetko. Základnou otázkou je, či sa nájde dostatok vôle v STV a či zaradí tento typ programu späť do svojej programovej štruktúry. Práve takáto relácia totiž vytvára jedinečný content, katalóg poptrebný do budúcnosti, keď sa aj STV vydá cestou digitálneho, mobilného či “on demand” šírenia. Zánik programu METRO, a neexistrujúca náhrada je vlastne jediná vážnejšia výčitka, ktorú voči hudobnému programu STV v roku 2007 mám. Čo sa týka uvádzania koncertov, tak tu si dvoje úlohy STV opäť splnila na jednotku. Na jednotku s hviezdičkou . Vidieť koncerty súčasných pop hviezd ako Madonna ci Beyonce , s ich aktuálnym koncertným programom je úžasné. Aj keď zaradenie do programu STV 2 v hlavnom večernom čase je možno trošku diskutabilné . Na druhej strane, ani Santanov koncert na programme prvého programu nedosiahol veľké čísla. Za otázku však stojí, či práve Santana nepatrí na druhý program, kým Madonna a Beyonce na program prvý . Chrbtovou kosťou koncertných záznamov sú vystúpenia a koncerty z Bratislavských Jazzových Dní. Stálo by hádam za zváženie, či by STV nedokázala nadviazať dlhodobú spoluprácu aj s iným vyprofilovanym hudobným festivalom – ako napr. Dobrofest, Gitarové Dni alebo Pohoda – a zaznamenávať tam ystúpenia healdinerov a následne ich vysielať. Tiež by to pomohlo k rozšíreniu archivu STV. Ako dobrý príklad by mohol slúžiť napríklad koncert “Zlaté Husle na Hrade” (aj keď tu šlo o jednorazovú akciu). Dokumentárno – publicisticky serial o Slovenskom bigbíte som prijal rozpačito. Slovenský bigbít sa u nás prezentuje ako sám vojak v poli, ktorý máva svojoj zástavou jedinečnosti. Žiaľ, bez kontexuálneho hodnotenia, bez analýzy hudby rokov 40-tych, 50-tych a následne rokov 70-tych a 80-tych sa z hudby rokov 60-tych a najmä slovenského bigbitu vytvára ťažko uveriteľná legenda. Všetka úcta tvorcom a vďaka autorom, že sa tejto úlohy profesionálne dokonale zhostili. Pamätníci , a aj vášniví fanúškovia tejto doby si určite prišli na svoje. Otázne je, ako tento program zarezonoval aj u iných divákov, než u tých, ktorí boli sami priamymi svedkami tejto doby. Bez poznania, akým spôsobom ovplyvnil bigbít neskoršiu slovenskú hudobnú scénu si ho (bigbít) len idealizujeme a staviame mu hádam zbytočné pomníky. Najväčší prínos seriálu bolo – okrem pekných žánrových obrázkov – zadokumentovanie istej doby. Otázne je, či to bol pôvodný zámer . Mladému divákovi tento cyklus, žiaľ, nič objavné nepriniesol. Ak by v tom bol určitý dramaturgický zámer, hádam by cyklus “vlastnými slovami”, ktorý predstavil tých najlepších z interpretov rokov 80-tych, Richarda Mullera, Roba Grigorova, Vaša Patejdla či Pavla Haberu, mohol úspešne nadviazať na cyklus o slovenskom bigbíte. Lenže žiaden zámer v tom nebol, navyše cyklus vlastnými slovami sa začal vysielať ešte pred cyklom o legendách rokov 60-tych, Nechcem sa venovať relácii Drišľakoviny, keďže ako bratislavský intelektuál okamžite zaťahujem ručnú brzdu autocenzúry v momente, keby som mal komentovať nie práve najlichotivejším spôsobom reláciu, ktorá je prežitá a ktorá sotva čo môže ponúknuť dnešnému divákovi. Áno, v čase najväčšej popularity tohto hudobno – zábavného žánru, v čase rekordov predajnosti a úspechov skupiny Senzus a ich relácie Senzi Senzus, v časoch rokov 90-tych mali Drišľakoviny plné právo na svoju existenciu Dnes už nie. Ostatne, predpokladám že s týmto typom programu sa musi konfrontovať skôr kolegovia zodpovední za zábavu v STV. Úvahy o cyklických reláciach by som chcel zakončiť pri dvoch žánrovo špecializovaných cykloch : Poltón a Kapura. Oboje tvoria veľmi divné dramaturgické hybridy, najmä pri “Kapure” sa dá len ťažko pochopiť zmysel spojenia folklóru s formátom hitparády. Slušné čísla sledovanosti však potvrdzujú, že folklór má svoje miesto na obrazovke a hádam by ho mohlo byť aj trochu viac. Poltón mal síce o trošinku nižšie čísla a možno je to skôr relácia duchovného charakteru, ale práve zaradenie tejto relácie do štruktúry programu považujem .- spolu s jazzovými koncertami BJD, za dôkaz schopnosti odklonu STV od klasickej televíznej žánrovosti obmedzenej na klasickú a prípadne populárnu hudbu. Tzv. “christian music” je málo známy, ale vo svete, najmä v USA silný žáner, ktorého interpreti neraz presahujú do iných, populárnejších hudobných žánrov. Pri jendorazových hudobných projetoch je toho viac, čo stojí za spomenutie.Napríklad program odovdzávania výročnych cien hudobnej akadémie na Slovensku – AUREL. Prekvapivo nie z Bratislavy a prekvapivo iné. A Dobré. Alebo Vyznanie pre Mariku. …Myslím že obdobným prístupom, vyrábanie modly a legendy , stavanie pomníkov živým ľuďom nie je nikomu na prospech. Divák dostáva zakrivený pohľad na tvorbu umelca. A umelcovi sa stavia prekážka, ktorá mu znemožňuje návrat na aktívnu scénu, kde by ešte mohol pracovať na svojom diele a prípadne korigovať jestvujúci odkaz. Marika žije a treba k nej pristupovať triezvo a s rozvahou a nevytvárať bulváru hodnú mediálnu projekciu jej samej a jej tvorby. Už raz spomenutý koncert Zlaté Husle na Hrade boli tiež velku vydareným projektom. Pozitívom boli aj mimoriadne flexibilne zaradené programy venované napríklad Sergejovi Larinovi , prípadne jubileu prof. Nosáľa. Podčiarknuté a zrátané, hudba to mala v programe STV v roku 2007 mimoriadne dobré. Podľa mňa jednoznačne v tomto tisícročí najvydarenejší hudobný rok pre STV. Len aby to nebol posledný kladne hodnotený rok. Už dnes vieme, že žiaden AUREL v roku 2008 v programe STV nebude. Rovnako vieme, že METRO skončilo a adekvátna náhrada sa zatiaľ nenašla. Nejasný je aj Poltón. Nevieme o žiadnom pripravovanom projekte podľa receptu pánu Fulmera. Nemáme informácie o zvyšujúcom sa objeme hudby v programe STV (na čo v súčasnom programovo-tvorivom marazme priestor určite je) A nakoniec, nie sú známe ani žiadne aktivity smerujúce k interaktivizácii STV, či už spôsobom “user-generated” contentu, či prostredníctvom digitálneho alternatívneho prenosu (napr. On demand ponuka zostavená z archívnych materiálov šírená prostredníctvom 3G technológie jedného z mobilných telefónnych operátorov) Všetci čakáme na čerstvé vetry, vetry zmeny, ktoré hádam zavanú spolu s príchodom nového generálneho riaditeľa. V súčasnom stave, keď hudba slúži len ako ušľachtilý backround a televízia v podobe, v akej ju poznáme dnes, sa onedhlo ocitne na zoznamoch dejín, sa pokusov a prípadných omylov netreba obávať. Zmena je totiž tentokrát – našťastie – nevyhnutná.

BA - 9.4.2008 , Jaro Slavik -Director business Development Eastern Europe The Warner Music Group -Eastern Europe development , POPKOMM

STV NEWS

STV NEWS

Chrániť deti a mládež pred nástrahami internetu má projekt zodpovedne.sk, na ktorom spolupracujú občianske združenie eSlovensko, ministerstvo vnútra, Unicef a O2. Predovšetkým by mal zvyšovať povedomie, šíriť osvetu o zodpovednom používaní internetu a mobilných telefónov. Deti sú podľa prieskumov, ktorý uskutočnili v rámci projektu, najviac ohrozované pedofíliou, pornografiou a rôznymi druhmi závislostí. Na tlačovej besede zverejnili iniciátori zodpovedne.sk výsledky prieskumu Bezpečnosť detí na internete. "Realizovali sme ho na vzorke 1 642 respondentov, rodičov, ktorí aktívne využívajú internet," informovala Katarína Trlicová. V prieskume vyslovovali názor na správanie sa svojich detí na internete a pri používaní mobilov. "Denne používa internet 75,5 percenta tínedžerov a 57,9 percenta detí vo veku 10 až 15 rokov. Mobil vlastní takmer 97 percent tínedžerov a 95 percent detí do 15 rokov. Ako ukázali výsledky prieskumu, rodičia považujú za najnebezpečnejšie četovanie. Práve táto činnosť je druhá najčastejšia v oboch vekových kategóriách. "Osobné stretnutie s neznámym človekom z internetu/mobilu už zrealizovalo viac ako 16 percent tínedžerov, ale o ďalších možno rodičia ani nevedia," upozornila Trlicová. Až 87 percent rodičov si myslí, že je potrebná väčšia osveta na ochranu detí pred nebezpečenstvom, ktoré môže byť na internete. Pomôcť by mala združená linka pomoci, kde sa deťom, ale aj rodičom venuje 42 vyškolených operátorov. Kontaktovať ich možno na telefónnom čísle 0800 500 500 alebo na adrese potrebujem@pomoc.sk. "Pripravujeme aj televíznu reláciu Cookie.sk, ktorú bude vysielať Dvojka a aj regionálne televízie," povedal prezident eSlovensko Miroslav Drobný. Relácia sa na STV začne vysielať od 26. apríla na Dvojke o 11:45. "Máme pripravených 19 častí a chceli by sme ich vysielanie rozdeliť na tento a na nasledujúci školský rok," poznamenal Drobný.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Spoločnosť PMT a agentúra TNS SK sa dohodli na implementácii technológie Audio Matching z dôvodu pokrytia potrieb merania sledovanosti aj v domácnostiach s digitálnym príjmom televízneho signálu. Meranie odštartuje v máji 2008. Implementácia tejto novej technológie súvisí s predĺžením zmluvy z roku 2004 o 3 mesiace, ktorú spoločnosti PMT a TNS SK podpísali za účelom realizácie projektu merania sledovanosti televízií prostredníctvom peoplemetrov. Audio Matching umožňuje meranie nielen analógového typu signálu domácnosti, ale aj všetky formy digitálnej distribúcie TV signálu priamo ku koncovému užívateľovi, ako napr. DVB-T, DVB-S, DVB-C, IPTV a iné. Vyplývajúc z filozofie fungovania, táto technológia umožňuje popri všetkých uvedených typoch signálu aj meranie počúvanosti rádií, či sledovanosť internetového vysielania.Na Slovensku zatiaľ spoločnosť TNS SK realizuje iba meranie sledovanosti analógových televízií. V súčasnosti však podľa kalibračného výskumu vlastní digitálne televízie 20% domácností a ich nárast sa hypoteticky odhaduje pre koniec roka 2009 až na 40% úrovne pokrytia. Preto bolo potrebné nájsť nový spôsob merania televízií a prejsť na taký typ merania, ktorý by pokryl všetky požiadavky merania rôznorodosti distribúcie TV signálu pre najbližšie obdobie. Meranie sledovanosti televízií pomocou Audio Matchingu na Slovensku odštartuje v máji 2008. Audio Matching tak umožní relevantnejšie hodnoty merania sledovanosti televízií z uhlu pohľadu digitálnych domácností, ktoré za posledný rok narástli aj na Slovensku. Ivan Šimek, Managing Director spoločnosti TNS SK, to okomentoval: „PMT svojím rozhodnutím pre realizáciu vybranej technológie posunula Slovensko na najvyššiu úroveň svetovej špičky nielen v súvislosti s dostupnou kvalitou a technologickou kompatibilitou, ale aj z pohľadu primárneho prijímaného signálu a rôznorodosti formátu meraných médií, ktoré sa v blízkej budúcnosti budú využívať pri meraní všetkých druhov distribúcie digitálneho alebo analógového televízneho signálu.“ Skupina TNS v súvislosti s Audio Matchingom koncom minulého roka oznámila, že vyhrala tender na meranie sledovanosti televízií vo Veľkej Británii pre spoločnosť BARB. Spoločnosť TNS bude zodpovedná za zavedenie a prevádzku panela, ktorý bude pozostávať z 5 100 domácností. Regrutácia domácnosti do panelu vo Veľkej Británii sa začne v roku 2008, testovacie meranie by sa malo spustiť začiatkom roka 2009.

SLOVAK FREE MEDIA

SLOVAK FREE MEDIA

Noviny budú musieť uverejňovať aj reakcie politikov na pravdivé informácie, ak využijú právo na odpoveď. Svojim podpisom pod nový tlačový zákon to umožnil prezident Ivan Gašparovič. Hlava štátu sa rozhodla odobriť sporný zákon aj napriek nevôli vydavateľov tlače, profesijných združení či medzinárodných organizácií. Podľa nich zasahuje do slobody tlače, prezident tvrdí, že ju rozširuje. Gašparovič v polovici apríla na pôde Rady Európy povedal, že zákon podpíše, aby urýchlil podanie na Ústavný súd SR. Myslí si, že keby zákon vrátil poslancom, koalícia schváli rovnakú verziu. "Keďže všetci prezentujú, že zákon pôjde pred Ústavný súd, tak tým sa to aspoň urýchli, pôjde pred ústavný súd," povedal v apríli prezident. Podľa neho vydavatelia tlače môžu spor ťahať aj na Európsky súd pre ľudské práva, nebude mu to prekážať. Nový zákon od ministra kultúry Mareka Maďariča zo Smeru-SD dokonca vybielil titulné strany celoštátnych denníkov. Keď parlament začal rokovať o návrhu zákona, denníky zverejnili sedem hriechov zákona. Po jeho schválení v parlamente, uverejnili výzvu prezidentovi, aby zákon nepodpísal. Zároveň sa obrátili aj Ústavný súd a medzinárodné inštitúcie, aby noviny mohli naďalej slúžiť čitateľom. Koalícia prijala kontroverzný tlačový zákon bez akceptovania opozičných požiadaviek. Účinný bude od 1. júna. Opozícia požadovala obmedziť právo na odpoveď, uplatňovať sa nemalo na pravdivé informácie. Ďalej požadovali, aby odpovedať nemohli verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Povinnosť ochraňovať zdroj informácií chceli zmeniť na právo. Vládna predloha prikazuje zdroj informácie tajiť. Opozícia vo viacerých prípadoch svoje návrhy odôvodňovala pripomienkami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá kritizovala návrh s tým, že zasahuje do slobody prejavu. Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS aj Slovenský syndikát novinárov (SSN) pripravujú právnu analýzu tlačového zákona, ktorý dnes podpísal - tak ako avizoval, prezident Ivan Gašparovič. Zákon totiž chcú dať na Ústavný súd SR. Vlastnú právnu analýzu pripravuje aj Združenie vydavateľov periodickej tlače. Ako po schválení zákona v Národnej rade SR avizoval predseda združenia Miloš Nemeček, keďže vydavatelia rovnako ako iné spoločenské organizácie, či občania, nemajú možnosť obrátiť sa priamo na Ústavný súd SR, požiadajú o to poslancov parlamentu. Podpísanie tlačového zákona ich neprekvapilo. Prezident SR Ivan Gašparovič tlačový zákon "podpísal rovnakým spôsobom, akým podpísal aj iné zákony, ktoré v parlamente schválila vládna koalícia," povedal poslanec za SDKÚ-DS a člen parlamentného mediálneho výboru Tomáš Galbavý. Podľa neho je prezidentov podpis pod novým zákonom o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve prejavom lojality, toho, že "nepôjde proti strane Smer-SD, ktorá mu sľúbila podporu v prezidentských voľbách". Podpísanie zákona neprekvapilo ani šéfku SSN Zuzanu Krútku. Pripomenula, že rovnaké stanovisko prezentoval Gašparovič aj minulý týždeň v piatok. "Priznám sa, že som nenašiel niečo tak relevantné, aby som tento zákon vracal," povedal Gašparovič 18. apríla po stretnutí s Krútkou a Nemečkom. Zákon analyzujú právnici syndikátu, povedala Krútka s tým, že sú dve možnosti ďalšieho postupu - podanie na Ústavný súd alebo sťažnosť na Ústavný súd. Noviny budú musieť uverejňovať aj reakcie politikov na pravdivé informácie, ak využijú právo na odpoveď. Svojim podpisom pod nový tlačový zákon to umožnil prezident Ivan Gašparovič. Hlava štátu sa rozhodla odobriť zákon aj napriek nevôli vydavateľov tlače, profesijných združení či medzinárodných organizácií. Podľa nich zasahuje do slobody tlače, prezident tvrdí, že ju rozširuje. Gašparovič v polovici apríla na pôde Rady Európy povedal, že zákon podpíše, aby urýchlil podanie na Ústavný súd SR. Myslí si, že keby zákon vrátil poslancom, koalícia schváli rovnakú verziu. "Keďže všetci prezentujú, že zákon pôjde pred Ústavný súd, tak tým sa to aspoň urýchli, pôjde pred Ústavný súd," povedal prezident. Podľa neho vydavatelia tlače môžu spor ťahať aj na Európsky súd pre ľudské práva, nebude mu to prekážať. Nový zákon od ministra kultúry Mareka Maďariča zo Smeru-SD dokonca vybielil titulné strany celoštátnych denníkov. Keď parlament začal rokovať o návrhu zákona, denníky zverejnili sedem hriechov zákona. Po jeho schválení v parlamente uverejnili výzvu prezidentovi, aby zákon nepodpísal. Zároveň sa obrátili aj na Ústavný súd a medzinárodné inštitúcie, aby noviny mohli naďalej slúžiť čitateľom. Koalícia prijala kontroverzný tlačový zákon bez akceptovania opozičných požiadaviek. Účinný bude od 1. júna. Opozícia požadovala obmedziť právo na odpoveď, uplatňovať sa nemalo na pravdivé informácie. Ďalej požadovali, aby odpovedať nemohli verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Povinnosť ochraňovať zdroj informácií chceli zmeniť na právo. Vládna predloha prikazuje zdroj informácie tajiť. Opozícia vo viacerých prípadoch svoje návrhy odôvodňovala pripomienkami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá kritizovala návrh s tým, že zasahuje do slobody prejavu.

© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RTVS NEWS

RTVS NEWS

Rozhlasová a televízna spoločnosť (RTVS) zaregistrovala falošné výzvy na zaplatenie koncesionárskych poplatkov ako dlžnej sumy z predchádzajúcich období, ktoré v jej mene zasiela neexistujúca osoba JUDr. Jana Jabrocká, Csc. "Od takéhoto vymáhania sa RTVS dôrazne dištancuje a pripravuje trestné oznámenie," informovala hovorkyňa STV Želmíra Habánová. V liste je uvedené nezmyselné upozornenie, že na základe novely Zákona o vysielaní a retransmisii bude občan zbavený pokuty ihneď po zaplatení dlžoby, ktoré by malo navodzovať dojem serióznosti a opodstatnenosti platby. V závere listu je občan vyzvaný na zaplatenie priloženého poukazu do troch pracovných dní. "Varujeme všetkých občanov, ktorí dostanú takúto výzvu, aby fiktívne nedoplatky na účet neznámeho adresáta vedený v Slovenskej sporiteľni neplatili a obrátili sa vo veci overenia prípadných nedoplatkov na spoločnosť Koncesia, s.r.o. Spoločnosť RTVS, s.r.o. má zo zákona zriadený účet v Štátnej pokladnici, kód banky je 8180," dodala Habánová.RTVS odporúča občanom, aby si overili poplatky za TV prijímač na adrese Koncesia, Staré Grunty 2, 841 04 Bratislava alebo na telefónnych číslach 02/6061 3483, 02/6061 3475 (právnické osoby) a 02/6061 2459, 02/6061 2448 (fyzické osoby). Ak ide o dlžoby z predchádzajúceho obdobia za rozhlasový prijímač, kontaktujte Slovenský rozhlas, odbor koncesionárskych poplatkov, Mýtna 1, 817 55 Bratislava alebo telefonicky 02/5727 3429 (právnické osoby) a 02/57273621 (domácnosti). Úhrady v zmysle nového zákona platného od 1. apríla 2008 má na starosti RTVS, s.r.o., Staré Grunty 2, 841 04 Bratislava. Telefonický kontakt je 02/6061 4444.

Verejná služba je službou celej verejnosti a teda aj ľuďom, ktorí sa chcú iba zabávať

Verejná služba je službou celej verejnosti aWerner Rumphorst

teda aj ľuďom, ktorí sa chcú iba zabávať

Verejnoprávne médiá potrebujú text, ktorý by podrobnejšie ako zákon špecifikoval požiadavky na verejnú službu, čo by im umožnilo lepšie odôvodniť svoje finančné požiadavky. "Nemalo by sa to však nazývať zmluvou so štátom," povedal na tlačovej konferencii Slovenského syndikátu novinárov (SSN), usporiadanej pri príležitosti konferencie na tému Verejnoprávne médiá v SR, Werner Rumphorst s Európskej vysielacej únie (EBU)."Ja vidím hlavné riziko v tom, že táto zmluva, alebo akokoľvek ju nazveme, sa bude chápať veľmi úzko, to znamená ako zmluva medzi konkrétnym manažmentom konkrétneho média verejnej služby a konkrétnou vládou," doplnila ho mediálna expertka Stanislava Benická. Dodala, že takto koncipovaná zmluva by mohla odrážať len úzky pohľad jednej politickej garnitúry. Podľa Benickej by mala vzniknúť široká celospoločenská diskusia so zástupcami odbornej a laickej verejnosti o tom, aké služby občania očakávajú od verejnoprávnych médií. "Jedine na základe takejto diskusie môže byť urobený strednodobý výhľad toho, čo verejnosť od médií verejnej služby očakáva. A na základe tohto je potom možné spísať ten text, ktorý nám povie: toto my chceme a na toto je treba zabezpečiť podmienky," uzavrela.Mauri Vakkilainen z fínskej verejnoprávnej rádio-televízie YLE doplnil, že diskusia na tieto témy, ale aj o tom, či majú byť médiá verejnej služby financované z koncesionárskych poplatkov, prebiehajú aj vo Fínsku. "Ale potrebujeme aj určitý solidárny prvok,\" poznamenal na margo financovania. "Vo Fínsku je najdôležitejšia úloha, ktorá sa pripisuje politickej podpore médiám verejnej služby. Máme iba päť miliónov obyvateľov a potrebujeme všetku podporu, aby sme prežili s naším jazykom a kultúrou," poznamenal Vakkilainen. Médiá verejnej služby podľa neho musia vytvárať možnosti pre všetkých občanov, dnes podľa neho veľa mladých ľudí vôbec nemá televízor a programy sledujú cez internet, mobily, či I-Pod. Pre to by verejnoprávne médiá mali obsiahnuť aj tieto možnosti."Často sa napáda, že verejná služba je to, čo komerčné médiá nechcú. Verejná služba je službou celej verejnosti a teda aj ľuďom, ktorí sa chcú iba zabávať. Spektrum vysielania musí byť čo najširšie," doplnil Vakkilainena Rumphorst.Podľa riaditeľky Kancelárie Európskej federácie novinárov v Bruseli Renate Schroeder verejnú službu lepšie garantuje financovanie prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. "Sú rozličné systémy reklamy a koncesionárskych poplatkov. Na juhu Európskej únie je to skôr postavené na reklame, čím severnejšie, tým viac sa využívajú koncesionárske poplatky. Variant s reklamou je z pohľadu obsahu vysielania náročnejší," povedala.Na Slovensku sú verejnoprávne médiá financované prostredníctvom zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo (koncesionársky zákon), dotáciami zo štátneho rozpočtu a pripravuje sa systém zmlúv so štátom. Tie by špecifikovali služby, ktoré si štát u verejnoprávnych médií objednáva, ako aj financovanie týchto služieb. Copyright © TASR 2008

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Preč s Britmi! Preč so zlodejmi, ktorí chcú ukradnúť Zimbabwe!" Robert Mugabe

„Uvádzame na trh štvrtý mediálny priestor. “ Tomáš Surovčík

"Žiadame OSN, Európsku úniu, Červený kríž a ľudskoprávne organizácie, aby urýchlene prijali opatrenia, ktoré zastavia tento barbarský čin a zabránia poprave nevinných väzňov ." Stanovisko Talibanu

"Myslím, že tá kampaň je vedená zle, teraz netreba vytvárať eufóriu, že teraz budeme mať euro. Treba hovoriť ľu- ďom, aby si šetrili a vážili aj tie fenigy.“ Pál Csáky

"Ak chceme našu planétu skutočne zachrániť, musíme odstrániť kapitalizmus." Evo Morales

"Vo svete dochádza k skutočnému masakru.. Problémom nie je produkcia potravín ... je ním ekonomický, spoločenský a politický model sveta. Kapitalistický model je v kríze." Hugo Chávez

" Tieto výrobky prostredníctvom dizajnu reprezentujú významnú kultúrnu hodnotu. " Zdôvodnenie maďarského ministerstva kultúry k novele zákona o podpore Národného fondu kultúry, v rámci ktorého figurovalo 0,8-percentné zdanenie kravát, oblekov, kostýmov, košieľ, blúzok a kobercov.

Another STV Success Story

Another STV Success Story

Jednotka, 24.04.2008:

Správy STV- 258 tisíc divákov, 5,6 % sledovanosť, 17,6 % share ; Deti to vedia najlepšie -216 tisíc divákov , 4,7 % sledovanosť, 13,0 % share ; SOS- 227 tisíc divákov ,5,0 % sledovanosť , 13,6 % share ; Radosť zo života - 184 tisíc divákov, 4,0 % sledovanosť, 13,0 % share ; Sonar- 106 tisíc divákov, 2,3 % sledovanosť , 13,1 % share

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Dvaja Číňania z New Yorku, učiteľ základnej školy a pracovník kozmetického salónu, zažalovali spravodajskú televíziu CNN za urážky čínskeho ľudu. Žiadajú 1,3 miliardy dolárov (vyše 26,13 miliárd Sk) ako odškodné - dolár na osobu v Číne. Súdny spor v New Yorku, vedený proti televíznej stanici so sídlom v Atlante, jej materskej spoločnosti Turner Broadcasting a komentátorovi Jackovi Caffertymu prichádza po tom, ako 14 advokátov otvorilo začiatkom tohto mesiaca v Pekingu podobný spor za poškodenie dôstojnosti a povesti Číňanov. Cafferty v politickej relácii CNN uviedol, že USA dovážajú "odpadky čínskej výroby s olovnatým náterom a otrávenú potravu pre psov". "V podstate je to rovnaká banda idiotov a zločincov, ktorá tu bola pred 50 rokmi," povedal ďalej.Televízia CNN už vyhlásila, že nemala v úmysle nikoho uraziť a vysvetlila, že Cafferty v relácii vyjadril názor na čínsku vládu, nie na čínsky ľud. Čínske ministerstvo zahraničných vecí však žiadalo ospravedlnenie a obvinilo CNN, že sa pokúša vraziť klin medzi čínsky ľud a vedenie krajiny.Súdne spory prichádzajú uprostred vlny kritiky, ktorá sa v Číne zdvihla voči západnému spravodajstvu počas nepokojov v Tibete a pri narúšaní štafety s olympijskou pochodňou.

Trestnoprávne i ústavnoprávne kroky bude proti nemeckej Spolkovej spravodajskej službe (BND) iniciovať spravodajský magazín Der Spiegel. Práve elektronickú poštu reportérky tohto periodika monitorovala tajná služba celé mesiace v roku 2006, o čom sa verejnosť dozvedela iba v uplynulých dňoch. Monitoring elektronickej pošty novinárky je nestrpiteľnou záležitosťou, ktorá súčasne predstavuje hrubé porušenie slobody tlače, konštatuje sa v dnešnom vyhlásení magazínu Der Spiegel. Na nemeckej mediálnej scéne vyšla navyše medzičasom najavo ďalšia aféra podobného typu. Bývalý spravodajca druhého programu verejnoprávnej televízie ZDF v Afganistane Ulrich Tilgner totiž s odvolaním sa na diplomatické zdroje z Kábulu tvrdí, že nemecká tajná služba v roku 2007 odpočúvala jeho telefonické hovory. Spravodajca sa od diplomata nedozvedel dôvody odpočúvania, avšak uviedol, že predmetom záujmu tajnej služby, zrejme BND, boli jeho telefonáty s uneseným inžinierom Rudolfom Blechschmidtom. V dôsledku týchto informácií konštatoval hovorca konzervatívnych strán únie CDU/CSU pre bezpečnosť Hans-Peter Uhl, že dôvera v BND sa všeobecne otriasa v základoch a nepriamo vyzval na rezignáciu vedenia spravodajskej služby.

Copyright © TASR 2008

Technológia Blu-ray diskov v blízkej budúcnosti divákom umožní chatovať cez internet s ľuďmi, ktorí práve sledujú rovnaký film, sťahovať si nové bonusové materiály a ukladať si ich do lokálnej pamäte, či hrať on-line hry. Umožní to rozšírenie možností prehrávača Blu-ray diskov o profil 2.0, známy ako BD-Live, v ktorom bude mať užívateľ možnosť pripojiť Blu-ray titul na internet. V súčasnosti podporovaný profil 1.1, známy ako BonusView, ponúka divákom okrem možností známych z DVD, ako titulky, rôzne jazykové verzie alebo možnosť voľby uhla pohľadu, aj funkciu Picture-in-Picture (obraz v obraze, napríklad pre video-komentár alebo lokálnu pamäť pre ukladanie dát. Tá umožňuje "zapamätanie" nastavenia titulkov, zobrazenia a zvukovej verzie aj po vytiahnutí filmu z prehrávača.Technológii Blu-ray sa úplne otvorili dvere po tom, ako v januári filmové štúdiá Warner Bros Entertainment oznámili, že svoje filmy nebudú distribuovať vo formáte HD DVD, ale uprednostnia Blu-ray. Spoločnosť Toshiba, ktorá vyrábala HD DVD prehrávače následne vo februári oznámila, že z "vojny formátov" odstupuje a jediným nástupcom DVD nosičov sa tak stal Blu-ray.Blu-ray disk (BD), ktorý mnohí označujú za "optický nosič budúcnosti" alebo technológiu 21. storočia, vyzerá rovnako, ako DVD. Je to teda disk s priemerom 12 centimetrov. Oproti klasickému DVD ale ponúka niekoľkonásobne väčšiu kapacitu. Najväčší rozdiel je v spôsobe snímania modrým laserom, ktorý ukladá informácie 0,1 mm pod povrch disku a vďaka kratšej vlnovej dĺžke dokáže uložiť na jedno médium omnoho viac dát. Zatiaľ čo na jednovrstvové DVD si môže užívateľ uložiť 4,7 GB informácií, jednovrstvový Blu-ray disk pojme až 25 GB. Kapacita dvojvrstvového Blu-ray disku je dvojnásobná, teda 50 GB (dvojvrstvové DVD má pri tom kapacitu len 8,5 GB). Vo vývoji sú už i BD s kapacitou 100 a 200 GB. Podobne ako CD a DVD nosiče, existujú aj Blu-ray disky vo viacerých variantoch - BD-ROM (lisovaný disk), BD-R (disk pre jednorazový zápis) a BD-RE (prepisovateľný disk). Zatiaľ čo na BD-ROM sa prevažne vydávajú filmy, hry, softvér a multimediálny obsah, BD-R a BD-RE sú určené najmä na ukladanie počítačových dát. Blu-ray mechaniky do počítačov, ktoré sú na našom trhu, dokážu BD nielen čítať, ale aj napaľovať v jednej alebo dvoch vrstvách. Zároveň sú schopné čítať a zapisovať na DVD a CD.Spolu s Blu-ray technológiou prichádza aj možnosť vydávať filmy vo formáte HD, teda High-definition (vysoké rozlíšenie). Obraz v tomto formáte je oveľa ostrejší a možno ho premietať bez straty kvality na väčšej projekčnej ploche. Aby si však mohol divák skutočne vychutnať výhody takto vydaného filmu, mal by byť vybavený Full HD alebo HD ready zariadením - počítačovým monitorom, televízorom, či projektorom, ktorý dokáže spracovať HDTV signál. Pre porovnanie, maximálne rozlíšenie bežného DVD zodpovedá SDTV (720 x 480/576), rozlíšenie Blu-ray diskov je 1920x1080. S vyššou kvalitou obrazu prináša samozrejme Blu-ray i vyššiu kvalitu zvuku a zo štandardného 5.1-kanálového zvuku postupne prechádza na 7.1 vo formátoch Dolby Digital, Dolby Digital Plus, DTS, Dolby TrueHD alebo DTS-HD.Prvým filmom, ktorý vyšiel na Blu-ray disku, bola v apríli 2007 bondovka Casino Royale (2006). Do konca roka už bolo v tomto formáte dostupných 58 titulov. Ako prvý český film na Blu-ray vyjde v pondelok 28. apríla komédia Gympl režiséra Tomáša Vorela. Diváci na ňom okrem filmu nájdu komentár, rozhovory, vystrihnuté scény, film o filme, fotogalériu a melodrámu Zelený list. Priložený je k nemu i soundtrack na CD.

Americká speváčka Jennifer Lopez bude ďalšia z radu hviezd, ktoré sa objavia v reality šou. Pripravovaný program by mal byť o jej speváckom, hereckom a momentálne hlavne materskom živote. Podľa The Learning Channel si bude hviezda projekt sama financovať aj produkovať. "Jennifer je neuveriteľne náruživá a bude podľa mňa dobrým príkladom pre našich divákov," uviedla riaditeľka stanice The Learning Channel Angela Shapiro-Mathes. Tridsaťosemročná Lopez porodila 22. februára dvojičky - chlapca a dievča. Išlo už o štvrté a piate dieťa jej manžela Marca Anthonyho. "Veľmi sa teším na tento spoločný projekt," uviedla Lopez, ktorá je pôvodom z Puerto Rica. Dátum uvedenia programu ešte stanovený nebol. Prestížny časopis Forbes ju zaradil na deviate miesto najbohatších hollywoodskych herečiek. Jej majetok odhadli na 110 miliónov dolárov (asi 2,2 miliardy slovenských korún).

Supermodelka Naomi Campbell sa objaví v závere druhej série seriálu Škaredá Betty (2006), uviedla herečka Becki Newton. "Zahrá si v našej poslednej epizóde. Je to vzrušujúce," povedala Newton. "Osobne som požiadala, aby som nemusela stáť vedľa Naomi. Amanda by nechcela, aby ju videli vedľa takej vysokej a krásnej osoby," dodala herečka, ktorá v seriáli stvárňuje drzú recepčnú Amandu Sommers. Zatiaľ nie je jasné, v akej úlohe sa 37-ročná supermodelka predstaví. Na začiatku tohto mesiaca ju zatkli pre podozrenie z napadnutia verejného činiteľa po tom, čo polícia prišla vyriešiť výtržnosť na londýnskom letisku Heathrow. Campbell mala pôvodne vystúpiť v seriáli už minulý rok. Pre štrajk scenáristov sa to však posunulo. Škaredú Betty vysiela televízna spoločnosť ABC.

© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ach, ten Getting

Ach, ten Getting

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR protestuje voči tendenčne a skresľujúco použitým informáciám v týždenníku Plus 7 dní č. 17/2008 v článku autora Petra Gettinga. Autor žiadal v nedávnej minulosti MVRR SR na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám údaje, ktoré však účelovo vytrhol z kontextu a použil v predmetnom článku. Skresľujúco použil informácie poukazujúce na údajnú prepojenosť ministerstva s investorom HB Reavis Group, pričom zdôraznil údaje o spoločnej sídelnej adrese oboch subjektov a výšku úhrady MVRR SR za prenájom priestorov v Apollo Business Centre v Bratislave. Účelovosť tvrdenia autora článku je preukázateľná originálom informácie, ktorú predmetný autor obdržal ako odpoveď zo strany MVRR SR v prípade otázok na tému nájmu priestorov ministerstva v budove, kde sídli aj spoločnosť HB Reavis Group. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR uzatvorilo zmluvný vzťah na priestory úradu za bývalého vedenia MVRR SR a za štát túto zmluvu podpísal nominant SMK minister László Gyurovsky. O nevýhodách zmluvy už MVRR SR pod vedením ministra Mariana Januška niekoľkokrát informovalo v rokoch 2006 a 2007. Preto účelové spájanie spoločnosti HB Reavis Group a jej aktivít s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a jeho prenájmu priestorov dôrazne odmietame a žiadame vydavateľa týždenníka Plus 7 dní o zverejnenie celej poskytnutej informácie ako spresňujúceho faktu, ktorý stavia celý popisovaný problém do úplne iného svetla. Ministerstvo navyše dôrazne protestuje voči spájaniu podozrivých aktivít predošlého vedenia rezortu s novým vedením Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. V prípade nezverejnia nami požadovaných spresňujúcich faktov týždenníkom Plus 7 dní MVRR SR zváži ďalší postup prostredníctvom právneho zástupcu.

Miroslav Bátovský , hovorca ministra