MEDIA NEWS
Ruský moderátor Vladimír Solovjov počas vysielania v štátnej televízii pohrozil možným jadrovým útokom na niektoré európske krajiny, medzi ktoré patrí Francúzsko, Poľsko či Ukrajina.
Ako referuje web TV Nova, jeho vyjadrenia prišli ako reakcia na rozhodnutie Francúzska poslať do Poľska stíhačky Rafale na ochranu pred možnými útokmi ruských dronov. Solovjov, známy svojimi kontroverznými výrokmi v ruskej štátnej televízii Rossija 1, upozornil, že stíhačky Rafale nasadené v Poľsku môžu niesť jadrové zbrane.
Hoci priznal, že zábery ukazujú stíhačky bez takýchto zbraní, dodal: „No, Paríž, čakaj jadrové svitanie.“ K jeho slovám sa pridal aj ruský politológ a historik Vladimir Kornilov, ktorý v relácii vyhlásil, že kroky Západu čoraz viac približujú moment jadrového útoku na území Poľska alebo Ukrajiny. Tieto vyjadrenia zverejnil mediálny projekt Nexta na sociálnej sieti X.
Vladimír Solovjov nie je v podobných extrémnych vyjadreniach nováčikom. V minulosti sa nezdráhal hroziť rôznym krajinám, mestám či politikom. Podobnú rétoriku podporuje aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý v minulosti hrozil jadrovými útokmi, zaplavením Londýna či krádežou britských korunovačných klenotov.
Tieto vyhrážky prichádzajú v čase zvýšeného napätia medzi Ruskom a západnými krajinami, ktoré reagujú na ruské vojenské aktivity a podporu Ukrajiny. Francúzske rozhodnutie o vzájomnej pomoci Poľsku, vrátane dodávok stíhačiek, vyvolalo ostrú reakciu v ruskej propagande, čo sa prejavilo aj v uvedených vyjadreniach.
2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
.jfif)
Vdova po zavraždenom americkom pravicovom aktivistovi a influencerovi Charliem Kirkovi povedie mládežnícku organizáciu Turning Point USA. Podľa agentúry AFP to vo štvrtok oznámila správna rada tejto organizácie.
„Správna rada Turning Point USA jednomyseľne zvolila Eriku Kirkovú za novú výkonnú riaditeľku a predsedníčku rady,“ uviedla vo štvrtok na platforme X. „V predchádzajúcich rozhovoroch Charlie viacerým predstaviteľom povedal, že toto si želá v prípade svojej smrti,“ uvádza sa v texte.
Dva dni po tom, čo Kirka v univerzitnom kampuse v štáte Utah smrteľne postrelil 22-ročný útočník Tyler Robinson, jeho vdova Erika Kirková vyhlásila: „Hnutie, ktoré vybudoval môj manžel, nezanikne.“
Kirkova smrť vyvolala medzi konzervatívcami vlnu smútku za mužom, ktorého zvykli označovať za obhajcu slobody slova a kresťanských hodnôt. Prezident USA Donald Trump na znak smútku nariadil spustiť americké vlajky na pol žrde na všetkých vládnych budovách v USA a viceprezident JD Vance bol osobne prítomný pri prevoze Kirkovho tela z Utahu.
Tento prípad zároveň odhalil prehlbujúci sa rozkol v americkej spoločnosti. Časť konzervatívcov sa totiž začala domáhať trestu pre každého, kto podľa nich nebol dostatočne úctivý a súcitný vo svojich reakciách na Kirkovu smrť. Médiá informovali o viacerých prípadoch prepustenia ľudí z práce, keď na sociálnych sieťach bagatelizovali jeho násilnú smrť alebo si z neho uťahovali.
V stredu sa ďalšou obeťou takéhoto tlaku stal komik Jimmy Kimmel.
.jfif)
Televízia ABC oznámila, že jeho relácia Jimmy Kimmel Live! je na neurčito pozastavená. Predchádzala tomu kritika konzervatívcov za Kimmelove výroky o motíve strelca i o tom, že „gang MAGA“ - podporovatelia prezidenta Donalda Trumpa - sa snažia z Kirkovej vraždy vytĺkať politický kapitál. Kritizoval tiež Trumpovo rozhodnutie spustiť vlajky na štátnych budovách a, ako obvykle, žartoval na Trumpov účet.
Kým Trump toto rozhodnutie stanice ABC privítal, exprezident USA Barack Obama sa postavil za Kimmela. Podľa Obamu rozhodnutie televízie ABC pozastaviť na neurčito Kimmelov satirický program je
„presne tým druhom vládneho zastrašovania, ktorému mal Prvý dodatok (Ústavy USA, ktorý zaručuje slobodu prejavu) zabrániť“.
Americký federálny sudca zamietol žalobu prezidenta Donalda Trumpa za ohováranie proti denníku The New York Times (NYT). Súd tvrdí, že 85-stranová nesúrodá žaloba nespĺňa federálne pravidlá pre podávanie občianskoprávnych sťažností. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP, AFP a stanice CNN.
Tím šéfa Bieleho domu dostal 28 dní na opätovné podanie žaloby a hovorca prezidenta naznačil, že tak aj urobia. Žaloba však podľa sudcu musí byť v rozsahu maximálne 40 strán.
Sudca Steven D. Merryday v piatok uviedol, že žaloba „jednoznačne a neospravedlniteľne odporuje požiadavkám pravidla číslo osem“ federálnych pravidiel občianskeho konania. Žaloba musí byť „stručné, jasné a priame vyhlásenie o skutkových tvrdeniach,“ napísal sudca. Tento útok proti tomuto americkému denníku označil sudca za „jednoznačne nevhodný a neprípustný“.
Merryday tvrdí, že žaloba by nemala byť verejným fórom na nadávky a osočovanie ani megafónom pre vzťahy s verejnosťou.
Podanie tejto žaloby oznámil Trump v pondelok. V tom čase vyhlásil, že žaloba proti denníku NYT sa týka ohovárania a urážky na cti. Americký prezident žiadal finančnú kompenzáciu 15 miliárd dolárov.
Agentúra AP objasňuje, že v Trumpovej rozsiahlej žalobe sú uvedené kniha a článok reportérov NYT Russa Buettnera a Susanne Craigovej, ktoré sa zameriavajú na financie a úlohu Trumpa v televíznej relácii „The Apprentice“ spred jeho nástupu do prezidentského úradu.
Denník sa dosiaľ nevyjadril k rozhodnutiu súdu, avšak šéfredaktor NYT Joe Kahn vo štvrtok uviedol, že Trump sa v súvislosti s ohováraním „mýli vo faktoch a v práve“.
V uplynulých dňoch v Spojených štátoch panujú obavy, že sa Trumpova administratíva pokúša obmedziť slobodu prejavu svojich kritikov. Tieto obavy podnietilo rozhodnutie stanice ABC, ktorá, ako pripomína BBC, na neurčito pozastavila reláciu Jimmy Kimmel Live!. Rozhodnutie stanica odôvodnila komentármi tohto populárneho moderátora o motíve strelca, ktorý zabil pravicového aktivistu Charlieho Kirka, i o tom, že „gang MAGA“ - podporovatelia prezidenta Trumpa - sa snažia z Kirkovej vraždy vytĺkať politický kapitál.
Americký federálny sudca zamietol žalobu prezidenta Donalda Trumpa za ohováranie proti denníku The New York Times (NYT). Súd tvrdí, že 85-stranová nesúrodá žaloba nespĺňa federálne pravidlá pre podávanie občianskoprávnych sťažností. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP, AFP a stanice CNN.
Tím šéfa Bieleho domu dostal 28 dní na opätovné podanie žaloby a hovorca prezidenta naznačil, že tak aj urobia. Žaloba však podľa sudcu musí byť v rozsahu maximálne 40 strán.
Sudca Steven D. Merryday v piatok uviedol, že žaloba „jednoznačne a neospravedlniteľne odporuje požiadavkám pravidla číslo osem“ federálnych pravidiel občianskeho konania. Žaloba musí byť „stručné, jasné a priame vyhlásenie o skutkových tvrdeniach,“ napísal sudca. Tento útok proti tomuto americkému denníku označil sudca za „jednoznačne nevhodný a neprípustný“.
Merryday tvrdí, že žaloba by nemala byť verejným fórom na nadávky a osočovanie ani megafónom pre vzťahy s verejnosťou.
Podanie tejto žaloby oznámil Trump v pondelok. V tom čase vyhlásil, že žaloba proti denníku NYT sa týka ohovárania a urážky na cti. Americký prezident žiadal finančnú kompenzáciu 15 miliárd dolárov.
Agentúra AP objasňuje, že v Trumpovej rozsiahlej žalobe sú uvedené kniha a článok reportérov NYT Russa Buettnera a Susanne Craigovej, ktoré sa zameriavajú na financie a úlohu Trumpa v televíznej relácii „The Apprentice“ spred jeho nástupu do prezidentského úradu.
Denník sa dosiaľ nevyjadril k rozhodnutiu súdu, avšak šéfredaktor NYT Joe Kahn vo štvrtok uviedol, že Trump sa v súvislosti s ohováraním „mýli vo faktoch a v práve“.
.jfif)
V uplynulých dňoch v Spojených štátoch panujú obavy, že sa Trumpova administratíva pokúša obmedziť slobodu prejavu svojich kritikov. Tieto obavy podnietilo rozhodnutie stanice ABC, ktorá, ako pripomína BBC, na neurčito pozastavila reláciu Jimmy Kimmel Live!. Rozhodnutie stanica odôvodnila komentármi tohto populárneho moderátora o motíve strelca, ktorý zabil pravicového aktivistu Charlieho Kirka, i o tom, že „gang MAGA“ - podporovatelia prezidenta Trumpa - sa snažia z Kirkovej vraždy vytĺkať politický kapitál.
Predstaviteľ Rakúska, ktoré bude v budúcom roku hostiť pesničkovú súťaž Eurovízia, kritizoval „hlúpe a bezvýznamné“ kultúrne bojkoty po tom, čo niekoľko štátov oznámilo, že sa nezúčastnia ďalšieho ročníka spomínanej súťaže, ak jeho súčasťou bude zástupca Izraela. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Kultúrne bojkoty sú hlúpe a zbytočné, nikam nás nevedú,“ povedal Sepp Schellhorn, vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí, v rozhovore pre rakúsky denník Kurier.
Schellhorn tvrdí, že on a ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová pošlú list európskym náprotivkom, aby ich odradili od takýchto krokov.
„V prvom rade je pesničková súťaž stretnutím alebo súťažou hudobníkov a umelcov. Považujem za veľmi problematické spájať ich úlohu s politikou nejakej krajiny,“ povedal.
Španielsky verejnoprávny vysielateľ RTVE v utorok oznámil, že Španielsko sa nezúčastní na budúcom ročníku Eurovízie, ak sa do nej bude môcť zapojiť Izrael. Dôvodom je vojna v Pásme Gazy medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Je to prvá z takzvaných krajín „veľkej päťky“, ktoré poskytujú najviac finančných prostriedkov na podujatie, ktorá tak urobila.
Podobný postoj vyjadrili aj Írsko, Slovinsko, Island a Holandsko.
Európska vysielacia únia (EBU), ktorá organizuje Eurovíziu, má v pláne v decembri rozhodnúť, či sa Izrael zúčastní na nadchádzajúcom ročníku tejto súťaže.
Eurovízia je medzinárodná súťaž populárnej hudby, v ktorej v priamom televíznom prenose súperia interpreti z viac ako 35 členských krajín Európskej vysielacej únie. V roku 2025 v súťaži zvíťazil rakúsky spevák JJ s popovo opernou skladbou Wasted Love.
Uplynulé dva ročníky súťaže, ktoré sa uskutočnili v švédskom Malmö a tento rok v švajčiarskom Bazileji, sprevádzali protesty propalestínskych aktivistov, ktorí vyjadrili nesúhlas s účasťou Izraela.
Americké ministerstvo obrany v piatok predstavilo nové obmedzenia pre médiá, od ktorých vyžaduje, aby sa zaviazali nezverejňovať nič, čo rezort vopred neschváli. Ministerstvo tiež chce, aby novinári
podpísali čestné vyhlásenie, v ktorom prisľúbia dodržiavanie nových opatrení, inak riskujú stratu svojich mediálnych oprávnení. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Nové usmernenia, uvedené v rozsiahlom memorande, distribuoval rezort novinárom v piatok. Pentagón „naďalej podporuje transparentnosť s cieľom posilniť zodpovednosť a dôveru verejnosti“, uvádza sa v memorande. „Informácie musia byť pred zverejnením schválené príslušným oprávneným úradníkom, a to aj v prípade, že nejde o utajované správy,“ dodáva rezort.
Ministerstvo tiež zaviedlo nové rozsiahle obmedzenia týkajúce sa pohybu reportérov v rámci Pentagónu. „Novinári už nemajú povolené pohybovať sa po chodbách zabezpečeného zariadenia. Noste visačku a dodržiavajte pravidlá – alebo choďte domov,“ napísal americký minister obrany Pete Hegseth na platforme X.
Hovorca denníka The New York Times označil nové pravidlá za „ďalší krok v znepokojujúcom trende obmedzovania prístupu k informáciám o tom, čo americká armáda robí na náklady daňových poplatníkov“.
Predseda amerického Národného tlačového klubu Mike Balsamo nové pravidlá tiež ostro kritizoval a vyzval Pentagón, aby ich urýchlene zrušil. „Ak správy o našej armáde musí najskôr schváliť vláda, verejnosť už nedostáva nezávislé informácie... Dostáva len to, čo jej chcú úradníci ukázať. To by malo znepokojovať každého Američana,“ uviedol Balsamo vo svojom vyhlásení.
.jfif)
Spojené štáty podľa pripravovanej dohody s Čínou získajú väčšinu kresiel v predstavenstve, ktoré bude dohliadať na prevádzku platformy TikTok v USA, uviedol v sobotu Biely dom. Americké spoločnosti budú mať tiež kontrolu nad algoritmom aj dátami aplikácie na území Spojených štátov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP, AP stanice NBC News.
„V predstavenstve, ktoré bude riadiť aplikáciu v Spojených štátoch, bude sedem kresiel a šesť z nich obsadia Američania,“ povedala pre televíziu Fox News hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Podľa jej slov by k podpisu dohody mohlo dôjsť „v najbližších dňoch“.
Spojené štáty sa z dôvodov národnej bezpečnosti dlhodobo snažia odobrať kontrolu nad prevádzkou TikToku v USA čínskej materskej spoločnosti ByteDance. Americkí politici už v minulosti opakovane varovali, že Čína by mohla TikTok využiť na získavanie údajov o Američanoch alebo na ovplyvňovanie toho, čo vidia na sociálnych médiách.
„Údaje a súkromie bude riadiť jedna z najväčších technologických spoločností v Amerike, Oracle, a algoritmus bude takisto kontrolovať Amerika,“ dodala Leavittová.
Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching diskutovali o tejto záležitosti v piatok počas dlhého telefonátu. Trump povedal, že Si „schválil“ dohodu počas telefonátu. „Musíme ju podpísať,“ zdôraznil. Čína doposiaľ dohodu oficiálne nepotvrdila.
Americký Kongres vlani schválil zákon, ktorý ByteDance nútil predať americkú pobočku TikToku do 19. januára 2025, čo spoločnosť odmietla. Ihneď po nástupe do úradu 20. januára tohto roka Trump dekrétom pozastavil uplatňovanie zákazu TikToku. Celkovo tak urobil už trikrát.
Hoci súčasný americký prezident v minulosti podporoval zákaz TikToku, po uplynulých voľbách zmenil postoj a prisľúbil, že bude brániť túto platformu. Americký prezident dospel k presvedčeniu, že mu pomohla získať podporu mladých voličov v novembrových voľbách, konštatuje AFP.
Copyright © TASR 2025
Známi moderátori amerických nočných talk show odsúdili ako útok na slobodu prejavu pozastavenia populárnej relácie Jimmyho Kimmela po jeho komentároch k vražde konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Stephen Colbert, Jon Stewart, Seth Meyers, Jimmy Fallon a David Letterman kritizovali Disney, materskú spoločnosť televízie ABC, ktorá Kimmelov program vysielala, predsedu Federálnej komisie pre spoje (FCC) Brendana Carra i prezidenta Donalda Trumpa. Dnes o tom píše denník The Guardian.
Kimmel v pondelok vo svojej talk show vyhlásil, že "banda okolo Trumpovho hnutia MAGA" (Urobme Ameriku opäť skvelú) sa snaží na Kirkovej vražde zarobiť politické body. Na Kimmelov komentár v stredu reagoval Carr, ktorý naznačil, že jeho úrad by mohol vec prešetriť a udeliť vysielacím spoločnostiam pokutu, prípadne im aj odobrať licenciu. O niekoľko hodín neskôr mediálna spoločnosť Nexstar, ktorá podľa denníka The Washington Post vlastní stanice pridružené k televízii ABC na viac ako 30 trhoch, oznámila, že Kimmelov program prestane vysielať. Minúty potom, čo Nexstar kritizovala Kimmela, televízia ABC oznámila, že jeho nočná show stiahne z vysielania v celej krajine.
Stephen Colbert vo štvrtok v úvodnom monológu svojho vlastného programu zosmiešňoval vedenie Disney za to, že podľa neho odobratím Kimmelova relácie z vysielania podľahlo Carrovým vyhrážkam. "Ako povedal jeden zdroj z ABC, celý deň si strachy učúravali" kvôli hrozbe odvety zo strany Trumpovej administratívy, vyhlásil Colbert. "Na druhú stranu to dokazuje, že Disney je jednotkou v streamovaní," žartoval komik.
"Ľudia po celej krajine sú šokovaní týmto otvoreným útokom na slobodu prejavu," povedal Colbert, ktorého program The Late Show sa tiež ocitol pod tlakom. Televízia CBS v júli uviedla, že talk show skončí budúci máj z čisto finančných dôvodov. Oznámenie ale prišlo pár dní po tom, čo Colbert kritizoval rozhodnutie Paramount Global, materskej spoločnosti stanice CBS News, zaplatiť 16 miliónov dolárov (asi 330 miliónov korún) na urovnanie žaloby podanej Trumpom počas minuloročnej prezidentskej kampane.
The Daily Show predstavila Jona Stewarta ako "patrioticky poslušného moderátora" úplne nového "vládou schváleného" programu. V pozlátenom štúdiu imitujúcom súčasnú podobu Oválnej pracovne Stewart nasadil sarkasticky podliezavý tón. V narážke na Trumpov výrok o tom, že Kimmelova show bola pozastavená, pretože komik nie je talentovaný, Stewart zažartoval, že prezident disponuje "talentometrom", ktorý meria, keď sympatie daného moderátora voči prezidentovi klesnú pod určitú úroveň.
V reakcii na komentáre niektorých republikánov po Kirkovej smrti, že politicky motivované násilie nie je na smiech, Stewart prehral zábery republikánov a konzervatívcov, ktorí sa vysmievali útoku kladivom na Paula Pelosiho, manžela vtedajšej demokratickej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi2. utrpel zranenie lebky.
Hosťom Stewartovej šou bola filipínska novinárka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Maria Ressaová, ktorá bola v roku 2020 uväznená na Filipínach za svoju novinársku prácu kritizujúcu vtedajšieho prezidenta Rodriga Duterteho. Ressaová o Dutertom povedala, že "počas šiestich mesiacov zničil naše inštitúcie". Steward sa jej spýtal, či jej pripadá zvláštne, že to Trumpovi trvalo osem mesiacov. "Myslím, že to dosiahol počas prvých 100 dní," odpovedala nobelistka a označila situáciu v USA za identickú s tou na Filipínach.
Moderátor nočnej šou televízie NBC Seth Meyers vo štvrtkovom vysielaní zľahčoval obavy, že by mohol byť ďalším na rade, ktorého program bude zrušený. Zatiaľ čo Trumpova "administratíva usiluje o potlačenie slobody slova... úplne mimochodom, než začneme, chcel by som len povedať, že som vždy obdivoval a rešpektoval pána Trumpa," povedal Meyers. Komik Jimmy Fallon vo svojom monológe vyjadril podiv nad tým, čo sa deje, ale aj nádej, že sa Kimmelov program vráti do vysielania.
"Nemôžete niekoho prepustiť, pretože sa bojíte alebo sa snažíte zapáčiť autoritárskej zločineckej administratíve v Oválnej pracovni. Tak to jednoducho nefunguje," vyhlásil vo štvrtok legendárny moderátor talkshow David Letterman na festivale usporiadanom časopisom The Atlantic.
Tridsaťjedenročného Kirka, konzervatívneho aktivistu a Trumpovho podporovateľa, 10. septembra zastrelil útočník na univerzite Utah Valley University v meste Orem, keď diskutoval so študentmi. Strelcom bol podľa vyšetrovateľov dvadsaťdvaročný Tyler Robinson, ktorému za v Utahu to hrozí trest smrti.
V Spojených štátoch sa po vražde rozhorela ostrá debata o tom, do akej miery sa dá vyjadrovať k smrti Kirka, ktorý sám budil rad kontroverzií svojimi niekedy extrémne konzervatívnymi tvrdeniami.
Ruský prezident Vladimír Putin zahájil obnovenú hudobnú súťaž Intervízie. Má predstavovať protiváhu medzi Rusmi populárnej súťaže Eurovízie, z ktorej bolo Rusko vylúčené kvôli invázii na Ukrajinu. Intervízie sa zúčastňujú zástupcovia z viac ako 20 krajín, informovala agentúra DPA.
Podľa šéfa Kremľa sa usilujú všetky krajiny o slobodný rozvoj a zachovanie svojej identity. "Práve úcta k tradičným hodnotám ak rozmanitosti kultúr je základnou myšlienkou súťaže a inšpiruje účastníkov k umeleckým výkonom," povedal Putin na úvod súťaže, ktorá sa koná pred zhruba 11 000 divákmi v moskovskej koncertnej hale Live Arena.
Krátko pred vystúpením austrálskej speváčky Vassy (Vasiliki Karagiorgosovej), ktorá mala reprezentovať Spojené štáty, usporiadatelia oznámili, že speváčka nakoniec nevystúpi. Organizátori to zdôvodnili podľa nich "bezprecedentným politickým tlakom austrálskej vlády". Speváčka pritom bola sama náhradníčkou - pôvodne prihlásený americký hudobník B Howard (Brandon Howard) v stredu zrušil účasť z "nepredvídaných rodinných dôvodov".
Zhruba tri a pol hodiny dlhú show po rusky zvanú Intervidenije prenáša ruský štátny Prvý kanál. O víťaznej piesni rozhoduje medzinárodná porota zložená zo zástupcov zúčastnených krajín.
Do súťaže sa zapojilo vyše 20 štátov, medzi nimi bývalé sovietske republiky ako Bielorusko, Kazachstan či Uzbekistan, ale aj s Ruskom spriatelené krajiny skupiny BRICS – Čína, India, Brazília a Juhoafrická republika.
Intervízia je vnímaná ako Putinova konzervatívna alternatíva k Eurovízii, ktorej štyroch posledných ročníkov sa Rusko nesmelo zúčastniť kvôli svojej agresii voči Ukrajine.
"Nedôjde k žiadnym perverziám a výsmechu ľudskej prirodzenosti," uviedol ruský minister zahraničia Sergej Lavrov s odkazom na otvorenejšiu a voči komunite LGBT+ ústretovú povahu Eurovízie.
Veľká cena Intervízie sa pôvodne konala v rokoch 1965 až 1968 vo vtedajšom Československu, neskôr v rokoch 1977 až 1980 v poľských Sopotoch. Jej organizovanie svojho času prerušilo Pražskú jar, neskôr štrajky v Poľsku a vznik protikomunistického odborového hnutia Solidarita. K pokusu o jej obnovenie došlo v roku 2008, keď interpreti z postsovietskych republík spievali a súťažili v ruskom letovisku Soči.
Copyright © ČTK 2025
.jpg)
Senátor Ted Cruz vo svojom podcaste v piatok napomenul predsedu Federálnej komunikačnej komisie Brendana Carra za to, že požadoval, aby ABC pozastavila nočnú reláciu Jimmyho Kimmela kvôli komentárom o Charliem Kirkovi – Carrove konanie označil za „nebezpečné ako peklo“ a „priamo ako z ‚Dobrých chlapíkov‘“.
„Ak sa vláda pustí do toho, aby povedala: ‚Nepáči sa nám, čo ste vy, médiá, povedali; vylúčime vás z vysielania, ak nebudete hovoriť to, čo sa nám páči‘ – to skončí zle pre konzervatívcov,“ povedal texaský republikán.
A hoci Cruz povedal, že má Carra rád a bol „nadšený“, že Kimmelova relácia bola stiahnutá z vysielania, varoval, že využívanie právomoci FCC na trestanie určitých prejavov vytvára znepokojujúci precedens, ktorý by mohol konzervatívcov v budúcej demokratickej administratíve nechať zraniteľnými.
„Umlčia nás,“ povedal Cruz. „Použijú túto moc a budú ju používať bezohľadne.“
Tieto komentáre sú pozoruhodné a pochádzajú od Cruza – ako lojálneho stúpenca prezidenta Donalda Trumpa aj ako predsedu senátneho obchodného výboru, ktorý má dohľad nad FCC.
Pripája sa tiež k ďalším prominentným republikánskym zákonodarcom, ktorí varujú pred tým, ako FCC využíva svoju moc, zatiaľ čo demokrati naďalej odsudzujú tlak na pozastavenie Kimmelovej relácie ako porušenie slobody prejavu.
Začiatkom tohto týždňa Cruz na summite POLITICO o umelej inteligencii a technológiách povedal, že prvý dodatok „absolútne chráni nenávistné prejavy“, hoci dodal, že nerobí ľudí „imúnnymi voči následkom“ zo strany ich zamestnávateľov.
Počas svojho pondelkového večerného monológu Kimmel povedal, že republikáni sa snažia nesprávne charakterizovať pozadie Kirkovho vraha kvôli politickým bodom a prirovnal Trumpovu reakciu na vraždu k reakcii štvorročného dieťaťa smútiacemu za zlatou rybkou. ABC v stredu oznámila, že po Carrovom pokarhaní bude stiahnutý z vysielania.
Hoci Kimmel je doteraz najznámejšou verejnou osobnosťou, ktorá prišla o prácu za to, ako charakterizovala atentát na Kirka, v dôsledku ich vyjadrení bolo prepustených aj viacero akademikov a publicista denníka Washington Post.
Zdroj: Politico
.jpg)
