MEDIA NEWS
Republikánmi ovládaná Snemovňa reprezentantov USA v piatok schválila plán prezidenta Donalda Trumpa na škrty vo výške deväť miliárd dolárov na zahraničnú pomoc a verejnoprávne vysielanie. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AP a stanice CBS News.
Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona pomerom hlasov 216 ku 213. Proti návrhu hlasovali aj dvaja republikáni. Zákon teraz putuje k prezidentovi na podpis.
Balík škrtov sa zameriava na približne osem miliárd dolárov určených na programy zahraničnej pomoci vrátane Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID). Mnohé zasiahnuté programy zahraničnej pomoci sú určené na pomoc krajinám, ktoré sužujú choroby, politické nepokoje, vojny či prírodné katastrofy.
Okrem toho balík obsahuje miliardové škrty vo financovaní Organizácie pre verejné vysielanie (CPB), ktorá podporuje verejnoprávne rozhlasové a televízne stanice vrátane rozhlasovej siete NPR (National Public Radio) a televízie PBS (Public Broadcasting Service).
Agentúra AFP uviedla, že podľa konzervatívcov je financovanie, ktoré smeruje väčšinou do viac ako 1500 miestnych verejnoprávnych rozhlasových a televíznych staníc, ako aj do NPR a PBS, zbytočné a podporuje neobjektívne spravodajstvo.
K schváleniu škrtov sa medzičasom na svojej platforme Truth Social vyjadril aj Trump. „REPUBLIKÁNI SA O TO SNAŽILI 40 ROKOV A ZLYHALI. ALE TERAZ UŽ NIE,“ napísal šéf Bieleho domu.
Odporcovia tohto návrhu podľa AP vyjadrili obavy nielen v súvislosti s programami, na ktoré sa škrty vzťahujú, ale aj z toho, že Kongres odovzdáva svoje výdavkové právomoci výkonnej moci, keďže investície schválené na základe dvojstrannej dohody boli následne rušené hlasovaniami podľa straníckych línií. Uviedli, že predchádzajúce pokusy o škrty mali aspoň určitú dvojstrannú podporu, a opísali republikánsky balík ako bezprecedentný.
O tomto opatrení vo štvrtok hlasoval Senát, ktorý ho schválil v pomere 51 ku 48, ale nepodporil ho žiaden demokrat.
Ruský súd v piatok odsúdil bývalú moderátorku štátnej televízie Faridu Kurbangalejevovú v neprítomnosti na osem rokov odňatia slobody za šírenie „nepravdivých informácií o ruskej armáde a schvaľovanie terorizmu“. Prípad sa týka jej rozhovoru s členom Légie slobodného Ruska, ktorá bojuje proti ruským silám na Ukrajine. Informoval o tom portál Moscow Times s odvolaním na server Mediazona, píše TASR.
Úrady vzniesli obvinenia voči Kurbangalejevovej po jej rozhovore s Alexejom Baranovským z Légie slobodného Ruska, polovojenskej skupiny ruských občanov kritických voči Kremľu a invázii na Ukrajinu. Moskva zoskupenie považuje za teroristickú organizáciu. Obvinená bola aj v súvislosti so sériou príspevkov na jej kanáli Telegram. Na šesť rokov väzenia v neprítomnosti odsúdili aj Baranovského.
Kurbangalejevová Rusko opustila po anexii ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014 a v súčasnosti žije v exile v ČR. Zatykač na ňu vydali pred rokom a generálna prokuratúra vo februári tohto roka požiadala o jej vydanie do vlasti. Mestský súd v Prahe v máji rozhodol, že ju do Ruska nevydá.
Novinársku kariéru Kurbangalejevová začala v Kazani v roku 1998. Medzi rokmi 2007 až 2014 moderovala spravodajskú reláciu Vesti v štátnej televízii Rossija 1. Neskôr pôsobila v ruskojazyčnom programe v pražskom Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda. V súčasnosti spolupracuje s exilovou spravodajskou stanicou Govorit NeMoskva a pôsobí aj na YouTube.
Americký prezident Donald Trump podal v piatok žalobu na denník The Wall Street Journal (WSJ) a mediálneho magnáta Ruperta Murdocha. Žiada odškodné vo výške 10 miliárd dolárov (8,6 miliardy eur), informuje TASR podľa správy agentúry AP.
Trump tak urobil tak deň po tom, ako denník zverejnil článok o jeho väzbách na finančníka Jeffreyho Epsteina.
Tento krok prišiel krátko po tom, čo Ministerstvo spravodlivosti USA v piatok požiadalo federálny súd o sprístupnenie prepisov pojednávaní veľkej poroty v prípade obchodovania s ľuďmi za účelom sexuálneho zneužívania. Vláda sa tak snaží zmierniť vlnu kritiky, ktorá nasledovala po tom, čo oznámila, že nezverejní ďalšie spisy z prípadu, hoci sa k tomu predtým zaviazala.
Táto otázka naštrbila vzťah medzi Trumpom a jeho lojálnou základňou, pričom niektorí z jeho najhlasnejších podporovateľov kritizujú Biely dom za spôsob, akým prípad rieši, a spochybňujú dôvody, prečo Trump nechce, aby boli dokumenty zverejnené.
Trump pohrozil Wall Street Journalu žalobou takmer okamžite po tom, čo denník publikoval článok o liste so sexuálnym podtónom a kresbou nahej ženy, ktorý republikán kedysi údajne napísal Epsteinovi. V článku sa uvádza, že list pre Epsteina s Trumpovým podpisom bol súčasťou kolekcie blahoželaní k Epsteinovým 50. narodeninám v roku 2003. Trump poprel, že by list napísal, a článok označil za „falošný, zlomyseľný a hanlivý“.
Žaloba, podaná na federálnom súde v Miami, obviňuje denník a jeho reportérov z „vedomého a bezohľadného“ publikovania „množstva nepravdivých, urážlivých a znevažujúcich vyhlásení“, ktoré podľa nej spôsobili prezidentovi „zdrvujúcu finančnú a reputačnú ujmu“.
V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social Trump označil žalobu za súčasť svojho úsilia potrestať spravodajské médiá, vrátane televíznych staníc ABC a CBS, ktoré po tom, čo ich prezident zažaloval, s ním uzavreli dohody o urovnaní vo výške niekoľkých miliónov dolárov.
„Táto žaloba nie je podaná len v mene vášho obľúbeného prezidenta, MŇA, ale aj preto, aby sme sa postavili za VŠETKÝCH Američanov, ktorí už nechcú ďalej tolerovať neprávosti, páchané médiami prinášajúcimi falošné správy,“ uviedol Trump.
Zástupca spoločnosti Dow Jones, vydavateľa denníka WSJ na žiadosť o komentár v piatok bezprostredne nezareagoval.
Údajný list obsahuje niekoľko riadkov textu napísaného na písacom stroji. Samotný text sa nachádza vnútri obrysu nahej ženy nakresleného zvýrazňovačom. Trump tvrdí, že on týmto štýlom nekomunikuje.
Epstein v roku 2019 - počas Trumpovho prvého funkčného obdobia – spáchal samovraždu v newyorskej väznici po tom, ako bol
obvinený z obchodovania s ľuďmi vrátane neplnoletých na účely sexuálneho zneužívania svojimi priateľmi a známymi. Trump i jeho ľudia v kampani naznačovali, že možno nešlo o samovraždu, a sľubovali zverejniť mená Epsteinových prominentných klientov, ak sa dostanú k moci. Teraz však tvrdia, že nie je čo zverejniť. Tento postoj vyvolal vážny rozkol v Trumpovom neformálnom hnutí MAGA (Urobme Ameriku znovu skvelou).
Copyright © TASR 2025
Rusko pravdepodobne zakáže WhatsApp, uviedol poslanec Anton Gorelkin, ktorý je zástupcom šéfa výboru pre informačné technológie dolnej komory parlamentu. Moskva vyvíja vlastnú aplikáciu na zasielanie správ MAX.
Aplikáciu WhatsApp v Rusku denne používa 68 % ľudí. Gorelkin upozornil, že jej americký prevádzkovateľ Meta je v Rusku označený za extrémistickú organizáciu.
Facebook a Instagram, ktoré patria pod Metu, sú v Rusku od invázie ruských vojsk na Ukrajinu z roku 2022 zakázané.
Vladimir Putin v júni podpísal zákon, ktorý umožňuje vývoj štátnej komunikačnej aplikácie prepojenej s vládnymi službami. Moskva sa tak snaží znížiť závislosť od platforiem, ako je WhatsApp a Telegram.
Televízia CBS ruší The Late Show komika Stephena Colberta. Tvrdí, že talk show sa skončí budúci rok v máji z finančných dôvodov. Colbert len pred pár dňami kritizoval rozhodnutie Paramount Global, materskej spoločnosti stanice CBS News, zaplatiť 16 miliónov dolárov na urovnanie žaloby podanej Donaldom Trumpom.
Trump v októbri prišiel s tvrdením, že jeho šancu na výhru v prezidentských voľbách CBS News poškodila, keď odvysielala dve rôzne verzie odpovede vtedajšej viceprezidentky a prezidentskej kandidátky Kamaly Harris v programe 60 Minutes. CBS si stojí za tým, že videozáznam Harris prešiel editáciou z dôvodu časového obmedzenia a že nebol zmanipulovaný.
Colbert v pondelok v The Late Show povedal, že ho uráža 16-miliónové urovnanie, ktoré dosiahol Paramount Global, ktorého plánovaný predaj firme Skydance Media vyžaduje súhlas Federálnej komisie pre spoje. Predsedu tohto úradu Brendana Carra menoval Trump.
Komik vyhlásil, že v právnych kruhoch je technický názov pre urovnanie Trumpovej žaloby „veľký hrubý úplatok“.
Copyright © ČTK 2025