Mečiarova kurvička filozofuje
FICOVA CHUDOBA A OŽOBRAČOVANIE" NA POKRAČOVANIE
Ako vidno, neprestanú tí dvaja fanatickí slniečkárski trepáci - Šimečka s Viskupičom - oblbovať televíznych divákov a omieľať ešte aj počas preddušičkovej nedele tú svoju patologickú marketingovú mantru o tom, že súčasná vláda ožobračuje pospolitý ľud a priam generuje na Slovensku údajnou Ficovou drahotou chudobu.
Už som tie opozičné kydy komentoval v mojom nedávnom článku, no keďže s tým obsedantným verejným blúznením nielen neprestávajú, ale ženú ho ďalej do extrému, musím sa k tomu vrátiť. Evidentne táto neoliberálna cháska, ktorá chodí po rozumy do upadajúceho Francúzska slintať tam na stretnutí s krachujúcim Macronom, pracuje v duchu známej Goebbelsovskej poučky, že sto razy vyslovená lož sa môže stať v hlavách oblbovanej masy ľudí pravdou.
Tak vážení, garantujem vám, že nielen tí, čo tam na tribúnach počas protivládnych mítingov na námestiach vystupujú, ale aj všetci ostatní s tými ich primitívnymi proti-ficovskými heslami čo sa tam pod pódiom zhromažďujú, aby sa vyrevali na vládu, nie sú ani jeden z nich chudobní a ožobráčení. Práve naopak. Na záberoch kamier a na fotografiách z tých mítingov nevidieť nikoho v otrhaných žobráckych handrách s baranicou v ruke žobrať, lebo tak by to asi malo vyzerať v krajine chudoby a ožobračovania. Naopak, ja tam vidím samých dobre živených a elegantne odetých ľudí, ktorí, to mi verte, majú všetci doma auto alebo aj dve či tri, mnohí vlastnia okrem komfortne zariadeného bytu alebo domu aj rekreačnú chatu alebo chalupu, chodia pravidelne na dovolenky k moru a v zime si chodia zalyžovať do Álp. Len sa prevezte v piatok odpoludnia a v nedeľu večer po výpadovkách a príjazdových komunikáciách miest a budete v nekonečnom rade moderných drahých áut, v ktorých sa vezú celé rodiny na víkend, respektíve v nedeľu večer z víkendu na horách. Takže takáto údajná chudoba a bedač chodí na tie protestné mítingy na námestiach, pričom v uličkách za rohom majú odparkované svoje autá, nadupané modernou automobilovou technikou.
Ja netvrdím, že nie sú aj ľudia, čo majú trochu hlbšie do vrecka - napríklad aj ja ako dôchodca, a mnohí iní ako ja - a samozrejme nemôžeme už vyskakovať tak, ako sme si mohli dovoliť keď sme boli zamestnaní, ale biedu netrieme. Tí, čo sú zamestnaní a pravidelne im v tomto štáte rastú reálne mzdy, a tých je drvivá väčšina, nech netárajú na Šimečkových a Grohlingových protestoch o chudobe a ožobračovaní, keď im ešte bucľaté ružovučké líca neuschli od mastných obedov a večerí, hoci by sa im zišlo trochu zhodiť z tej zdraviu škodlivej nadváhy z prejedania. Nezamestnanosť je tak nízka, že už nepracuje iba ten, kto sa roboty štíti, alebo nemôže zo zdravotných dôvodov či pre vek. Ak tu niekto má právo občas si zašomrať z finančných dôvodov tak sú to dôchodcovia, ale tí majú poväčšine rozum a vedia, že už nemôžu mať životnú úroveň ako keď chodili každý deň do práce.
Patologickí demagógovia Šimečka s Grohlingom a spol. samozrejme brnkajú ľuďom na strunu, lebo ľudská povaha je od prírody taká, že každý by chcel mať viac a žiť si lepšie. Len málokto ti povie "ja sa mám dobre, topím sa v peniazoch a je mi ako prasaťu v žite". Brnkať na strunu v štýle hecovania o ožobračovaní je perfídne a zákerné, hoci pripúšťam, že v niektorých domagorených hlavách aj účinné, lebo kto normálny by chcel byť ožobračovaný, bez ohľadu na to ako sa v skutočnosti má? Takto vyzerá hecovanie ľudí v podaní PS a SaS, za asistencie tradične nevyspytateľného KDH a takých zvyškov splodín po výbuchu skrachovaných vlád z obdobia 2020-2023 ako je Matovič a Naď.
Je na vláde a vládnej koalícii, predovšetkým však na strane Smer, hľadať účinné metódy a formy protiraketovej obrany proti demagogickým opozičným náletom na zdravý rozum voliča. Aby sme sa nedožili toho, že nám tu po voľbách bude skladať vládu Šimečka.
Kto ho včera videl v televíznej debate s Dankom musí konečne precitnúť a pochopiť, že sa ten postadolescentný líder opozície pohybuje s plnou vervou na trajektórii ohrozujúcej nezvratným spôsobom osud Slovenska ako deštrukčný politický asteroid.
Michal Zöldy
NEPREKONATEĽNÝ FILOZOF ANDREJ DANKO - CHLAPEC Z DEDINY
"Fico je pre mňa menšie zlo ako vy všetci dokopy", povedal užasnutým státisícom divákov a poslucháčov uprostred mimoriadne ekrazitovej debaty s Michalom Šimečkom v nedeľnej relácii STV O 5 minút 12. Aby nikto ani náhodou nezostal na pochybách, že to myslí smrteľne vážne, tak to tam v štúdiu zopakoval ešte raz. A vraj ho išlo poraziť keď sa prijal devätnásty balík sankcií.
Predstavte si, že by som tu ja, tak ako ma roky poznáte z mojich článkov a komentárov, viacerí nie roky ale desaťročia, napísal v nejakom svojom rannom zamyslení, že "Fico je pre mňa menší gauner ako celá opozícia"? Asi by ste si mysleli, že som sa zbláznil, prípadne že som prijal ponuku SME alebo Denníka N a nastupujem do ich redakcií. Tak Robert Fico, ktorému veľkohubý predseda SNS vďačí za to, že je už spolu s ním v neviem koľkej vládnej koalícii v poradí, je pre Danka menšie zlo ako.... celá opozícia. Ja viem ako to asi myslel keď sa mu v hlave rodil diskusný argument proti lídrovi PS - on to zrejme myslel dobre, ale z úst mu nakoniec vyšiel totálny nezmysel, navyše mimoriadne urážlivý pre súčasného premiéra. Lebo podľa Dankovej advokátskej logiky všetci vrátane Fica sú zlo, len premiér je u neho menším zlom..... Tak čo na to poviete? Prokoaličný divák musí mať Danka veľmi rád, aby mu také dačo odpustil.
Podpredseda parlamentu Danko je jedno nekontrovateľné národniarske torpédo. Dokáže hovoriť zmysluplne a múdro, a viaceré jeho argumenty majú sem tam aj rácio, ale potom urobí alebo vytresne niečo, čo je na úrovni problémového žiaka deviatej triedy základnej školy. Zlaté Ficove nervy, poviem vám! Večne je na niečo namosúrený - Fica má síce rád, nespočetne razy nás o tom emotívne ubezpečoval temer so slzami v očiach, no zo všeličoho ho pri tom triafa šľak. Prečo musia byť všetci predsedovia SNS, koľko ich len za tie desaťročia bolo, tak neurotickí a hašteriví, naozaj neviem. Spomínate si čo urobil nič netušiacim koaličným partnerom na čele s premiérom Robertom Ficom v auguste 2017, len druhý rok po voľbách, keď ostentatívne s veľkým mediálnym hlukom vypovedal koaličnú zmluvu? Čosi sa mu vtedy znepáčilo, tak to išiel riešiť teatrálne tým najabsurdnejším spôsobom. Síce potom spľasol, ale škody to vtedy narobilo značné. Človek aby bol kvôli nemu v neustálom strehu a napätí. A v nedeľu zas toto, že Fico je pre neho menším zlom.... Právnik by mal vážiť každé slovo vypovedané verejne, najmä ak je v nejakej vládnej koalícii v úlohe šéfa malej koaličnej strany.
No a Robert Fico, bez toho že by som mu chcel alebo musel robiť advokáta alebo ho išiel osobitne vyzdvihovať, je naopak odjakživa spoľahlivý tímový hráč. Nikdy sa na svojich kolegov a politických partnerov verbálne nevrhá. Naopak každého sa vždy a všade dôrazne zastáva - či je to Kamenický, Blaha, Erik Kaliňák, Juraj Blanár alebo ktokoľvek iný, vrátane takých problémových koaličných exemplárov, akými sú Huliak, Migaľ alebo Šalitroš. Dokonca aj takého exota ako je Ferenčák so záhadným úsmevom Mony Lízy. Nakoniec, pozrite ako sa Fico zachoval aj k Petrovi Pellegrinimu, ktorý mu bolestne odtrhol kus strany, aby si založil svoju vlastnú, a nakoniec ho premiér aj napriek tomu podporil v prezidentských voľbách, a dokonca ho v tú víťaznú noc objal a povedal mu "Takto sa to robí Peter, do psej matere"! Tak takým férovým parťákom Robert Fico je. Aj preto sa mu zatiaľ darí udržať celý ten koaličný manšaft pokope.
Čo zas kedy za tie dva zostávajúce roky do volieb Danko vyparatí alebo tresne do mikrofónu neviem, ale rád by som bol, ak by som sa už jeho osobe nemusel v takýchto komentároch venovať.
Michal Zöldy
NA SCÉNE MEDÚZA !
Včera sa celkom nečakane a bez varovania objavila na scéne akási Medúza s veľkým "M". Nie medúza s malým "m", ako morský živočích, ale Medúza, známa z gréckej mytológie. Pozor, v tej mytológii išlo o nepredstaviteľne odpudzujúcu príšeru, na ktorú ak sa niekto čo len na moment pozrel tak z jej hrôzostrašného vzhľadu okamžite skamenel.
Pravdepodobne sa v živote nejedného z nás v istom období na chvíľu objavila, a možno nielen na chvíľu ale zotrvala v ňom aj dlhšie, mimoriadne odpudivá amorálna ľudská príšera iba na to, aby zlomyseľne škodila, hádzala polená pod nohy, ohovárala a robila zle len tak z radosti pre potešenie či pre vlastný prospech. Nemusel z nej človek hneď skamenieť, v prvom momente, prípadne aj po istý čas, to mohlo dokonca vyzerať, že ide o niekoho priateľského, príjemného a dobrosrdečného. Až neskôr vysvitlo, že je to zákerná osoba a doslova a do písmena taká malá ľudská beštia. Taký amorálny človek dokáže inému spôsobiť najrôznejším spôsobom nemalé škody, v extrémnych prípadoch aj zničiť kariéru či dokonca život, alebo v ňom zanechať ťažko napraviteľné konzekvencie.
Aj mne sa v živote pritrafilo stretnúť pár takýchto Medúz v prestrojení za prívetivo pôsobiacu žičlivú osobu s neškodným zovňajškom, ale s dušou zákerného hada. Nezabúdajme, sme na Slovensku......Absurdné, ale dokonca aj teraz keď som už dávno na dôchodku a zdanlivo bezpečne ďaleko od zákernosťami premorenej Bratislavy, sa taká Medúza našla, aby v zákulisí škodila na diaľku, hoci nikomu v ničom nekonkurujem, nikam a na nič neašpirujem a nič od nikoho nechcem a nepotrebujem. Ako politický komentátor som nezávislý - nie som, nebol som a nikdy nebudem na žiadnej výplatnej listine a prepadol by som sa od hanby sám pred sebou, ak by mi nejaká politická strana dávala kdesi v prítmí zákulisia do ruky mastný cash za moje pravidelné každodenné články a komentáre. Nie som na predaj, nedám sa nikým kúpiť a som na to patrične hrdý. Každého si vraj skôr či neskôr nájde karma. Neviem, nespolieham sa na to a je mi to jedno.
Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia mi asistent generálneho tajomníka britskej novinárskej únie (NUJ) Bob Norrirs - skúsený anglický novinár tešiaci sa rešpektu a úcte medzi žurnalistami celej krajiny - v Londýne po mojom vystúpení o Slovensku na ich výročnej konferencii počas obeda povedal: Michal, možno o tom zatiaľ nevieš, ale medzi nami..... Británia je známa tým, že my svojich priateľov predávame a svojich nepriateľov si kupujeme. Bob pred piatimi rokmi zomrel, bol to starší skúsený a múdry žurnalistický odborník. V roku 1998 som ho ako riaditeľ Slovenskej informačnej agentúry pozval na Slovensko a Bob vtedy počas jeho pracovnej návštevy našej krajiny opakovane vystúpil aj v STV so svojím hlbším pohľadom na problémy poškodzovania imidžu Slovenska a Slovákov v západnej tlači a elektronických médiách.
Ako je to vlastne u nás, pýtam sa neraz sám seba? Nedeje sa u nás niečo podobné ako to, pred čím ma nebohý Bob Norris varoval pred tridsiatimi rokmi v súvislosti s Britániou? Nevážime si u nás viac svojich nepriateľov než svojich nezištných priateľov? Nemám z toho dobrý pocit. Na Slovensku musíš najprv zomrieť, aby sa ti prípadne ušlo morálneho uznania v tejto našej skrz naskrz chorej spoločnosti. Nepríjemný poznatok....
Michal Zöldy