MEDIA NEWS
Slovenská softvérová spoločnosť ESET odhalila prvý známy prípad spolupráce medzi ruskými hackerskými skupinami Gamaredon a Turla, ktoré sú napojené na tamojšiu Federálnu bezpečnostnú službu (FSB), hlavného nástupcu sovietskej KGB.
Ako firma ESET uviedla v tlačovej správe, obidve skupiny spoločne útočia na významné ciele na Ukrajine, pričom Gamaredon nasadzuje širokú škálu nástrojov a Turla využíva implantáty Gamaredonu na vydávanie príkazov.
„V priebehu tohto roka ESET zaznamenal aktivity Turly na siedmich počítačoch na Ukrajine. Keďže Gamaredon ohrozuje stovky, ak nie tisíce počítačov, naznačuje to, že Turla sa zaujíma len o konkrétne počítače. Pravdepodobne tie, ktoré obsahujú vysoko citlivé spravodajské informácie,“ hovorí Matthieu Faou, výskumník spoločnosti ESET, ktorý v spolupráci s kolegom Zoltánom Rusnákom odhalil spoluprácu Turly a Gamaredonu.Podľa Rusnáka je Gamaredon známy používaním spearphishingu a škodlivých súborov LNK na vymeniteľných diskoch. „Gamaredon poskytuje Turle počiatočný prístup do systémov obete,“ hovorí Rusnák.Obe skupiny sú napojené na ruskú FSB. Podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) sa predpokladá, že Gamaredon je riadený dôstojníkmi Centra 18 FSB na Kryme, ktoré je súčasťou kontrarozviedky FSB. Pokiaľ ide o Turlu, britské Národné centrum pre kybernetickú bezpečnosť pripisuje túto skupinu Centru 16 FSB, ktoré je hlavnou ruskou agentúrou pre signálnu rozviedku.Gamaredon je aktívny minimálne od roku 2013. Je zodpovedný za mnoho útokov, väčšinou proti ukrajinským vládnym inštitúciám. Turla, známa aj ako Snake, je neslávne známa skupina zameraná na kyberšpionáž, ktorá je aktívna minimálne od roku 2004, pravdepodobne však už od konca 90. rokov. Zameriava sa hlavne na významné ciele, ako sú vlády a diplomatické inštitúcie v Európe, Strednej Ázii a na Blízkom východe. Turla je známa tým, že v roku 2008 napadla veľké organizácie, ako je americké ministerstvo obrany, a v roku 2014 švajčiarsku obrannú spoločnosť RUAG.
Od októbra 2025 prestane spoločnosť Meta zobrazovať politické reklamy na svojich platformách ako Facebook, Instagram, Threads a WhatsApp, a to v celej Európskej únii. Toto rozhodnutie nasleduje podobný krok spoločnosti Google, ktorá ohlásila zákaz politickej reklamy na svojich platformách vrátane YouTube už od novembra 2024.
Dôvodom sú nové prísne pravidlá EÚ, ktoré vstupuje do platnosti 10. októbra 2025. Ide konkrétne o nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy (TTPA). Tento článok analyzuje dôvody zákazu, jeho dopady na politickú komunikáciu a širšie dôsledky pre demokraciu v EÚ.
Nové pravidlá EÚ: Čo je TTPA?
Nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy (TTPA), prijaté v apríli 2024, má za cieľ zvýšiť transparentnosť politických reklám a zabrániť dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu do volieb v 27 členských štátoch Európskej únie.
Toto nariadenie ukladá technologickým platformám viaceré povinnosti, medzi ktoré patrí jasné označenie politických reklám, ktoré musia obsahovať informácie o tom, kto ich financuje, koľko stáli a na aké voľby alebo cieľovú skupinu sú zamerané.
Ďalej je potrebné, aby politické reklamy boli archivované vo verejnom archíve, čím sa zabezpečí ich dostupnosť na kontrolu. Pravidlá tiež reagujú na problémy spojené so šírením dezinformácií, vrátane prípadov zahraničného ovplyvňovania volieb prostredníctvom sociálnych sietí, ako sa to stalo napríklad v Rumunsku v roku 2024.
Porušenie týchto pravidiel môže viesť k pokutám až do výšky šiestich percent ročného obratu spoločností, čo predstavuje značné riziko najmä pre technologických gigantov ako Meta, ktorá dosiahla v roku 2024 obrat vyše 164,5 miliardy dolárov.
Reakcia technologických gigantov
Spoločnosti Meta a Google označili požiadavky TTPA za príliš zložité a právne nejasné, čo podľa nich prináša prevádzkové výzvy a neistotu. Meta uviedla, že má dve možnosti - buď úplne prerobiť svoj reklamný systém, čo nie je zaručené, že by bolo v súlade s novou legislatívou, alebo zakázať politické reklamy úplne. Obe spoločnosti si zvolili druhú možnosť.
Google už v novembri 2024 oznámil, že prestane zobrazovať politické reklamy na svojich platformách vrátane YouTube, s odvolaním sa na široké definície politického obsahu a nedostatočné technické usmernenia k TTPA. Meta nasledovala podobným rozhodnutím, ktoré sa týka nielen politických, ale aj tzv. spoločenských reklám, zahŕňajúcich témy ako životné prostredie, zdravotníctvo či sociálne práva.
„V prvom rade si myslím, že je dobré, ak sa európske inštitúcie snažia obmedzovať negatívne dopady šírenia dezinformácií na sociálnych sieťach na politiku štátov Únie. Bol, a je to práve priestor sociálnych sietí, ktorý ponúka miesto pre šírenie lží a negatívnych emócií a súčasne priestor, v ktorom sa aj u nás regrutujú ‚celebrity‘, ktoré prenikajú aj do politiky. Ak by zákaz politickej reklamy minimalizoval tento vplyv na systém, bolo by to prínosné,“ uviedol pre agentúru SITA politológ Jozef Lenč.
Tvrdí, že reakcia technologických gigantov je pochopiteľná a neprekvapila ho, keďže ich primárnym záujmom je zisk, o ktorého časť týmto zákazom prídu. Zdôrazňuje, že ochrana demokracie je dôležitejšia.
Dopady na politickú komunikáciu
Zákaz politických reklám na hlavných digitálnych platformách, ako sú Facebook, Instagram a YouTube, zásadne zmení spôsob, akým politické strany, kandidáti a občianske iniciatívy oslovujú voličov. Politické subjekty už nebudú môcť využívať sofistikované nástroje cielenia reklám podľa veku, lokality či záujmov, čo bolo doteraz kľúčovým prvkom moderných kampaní.
Tento zákaz predstavuje nevýhodu najmä pre menšie politické strany a neziskové organizácie, ktoré sa spoliehali na sociálne siete, zatiaľ čo veľké strany s väčším rozpočtom môžu svoje kampane presmerovať na tradičné médiá. Okrem toho zákaz zasiahne aj reklamy na spoločenské témy, čo sťaží prácu neziskových organizácií, ktoré sa venujú témam ako boj proti dezinformáciám, ochrana životného prostredia či inkluzívne vzdelávanie.
Organický dosah týchto organizácií na sociálnych sieťach je už teraz nízky, preto bola platená reklama ich hlavným nástrojom na oslovenie publika. Zákaz sa pritom týka iba platených reklám, takže politici a aktivisti budú môcť naďalej zdieľať politický obsah organicky, avšak bez plateného dosahu bude ich viditeľnosť výrazne obmedzená.
Kontroverzie a obavy
Zákaz politických reklám vyvolal zmiešané reakcie. Niektorí ho vítajú ako krok smerom k zníženiu dezinformácií a manipulácie vo voľbách, zatiaľ čo kritici, vrátane spoločnosti Meta, varujú pred nežiaducimi dôsledkami.
Meta tvrdí, že personalizované reklamy sú dôležité pre informovanie voličov o kľúčových spoločenských otázkach a ich zákaz by mohol oslabiť verejnú diskusiu. Niektorí analytici vnímajú zákaz ako potenciálnu formu cenzúry, ktorá by mohla obmedziť slobodu politickej komunikácie, najmä ak by sa pravidlá TTPA interpretovali príliš široko.
Okrem toho môže zákaz viesť k nerovnosti v kampaniach, keďže väčšie politické subjekty s prístupom k tradičným médiám získajú výhodu, zatiaľ čo menšie iniciatívy budú mať problém efektívne osloviť voličov.
Budúcnosť politickej komunikácie v EÚ
Rozhodnutie Mety a Googlu signalizuje významný posun v digitálnej politickej komunikácii v EÚ. Zatiaľ čo TTPA má za cieľ chrániť demokratické procesy, jeho implementácia odhalila napätie medzi reguláciou a slobodou prejavu. Niektorí odborníci naznačujú, že EÚ a technologické spoločnosti by ešte mohli dosiahnuť kompromis, ktorý by zmiernil právnu neistotu a umožnil pokračovanie politických reklám za prísnejších podmienok.
Zároveň sa očakáva, že politické subjekty a neziskové organizácie budú hľadať alternatívne spôsoby komunikácie, ako sú tradičné médiá, influencer marketing alebo iné digitálne platformy, ktoré zatiaľ nie sú tak prísne regulované. Avšak strata prístupu k presným cieleným nástrojom na sociálnych sieťach môže skomplikovať ich schopnosť efektívne osloviť svoje publikum.
Politológ Radoslav Štefančík sa domnieva, že niektoré politické strany pod vplyvom týchto krokov technologických gigantov začnú klásť väčší dôraz na ten typ politickej komunikácie, ktorá sa na sociálnych sieťach šíri bez toho, aby ju museli platiť.
„Ide o rôzne nenávistné a strach vyvolávajúce posolstvá. Vedci už dávno zistili, že posolstvá vyvolávajúce emóciu strachu majú na mobilizáciu voličov väčší účinok, ako posolstva poskytujúce obyčajné informácie,“ povedal pre agentúru SITA.
Štefančík sa obáva, že politici sa teraz začnú predbiehať v miere nenávisti a vyvolávania neodôvodneného strachu medzi obyvateľmi.
„Keď Robert Fico poklepáva základný kameň pri výstavbe novej nemocnice v Prešove, nikoho to neosloví. Ak však vynadá Michalovi Šimečkovi a pritom použije pesničku totalitného režimu vojnovej Slovenskej republiky, tá informácia sa šíri na internete bez toho, aby si ju musel zaplatiť ako reklamu,“ skonštatoval Radoslav Štefančík.
Projekt Konšpirátori.sk sa zaradením českého konšpiračného webu AC24 na zoznam sporných stránok nedopustil nekalosúťažného konania. Rozhodol o tom Mestský súd Bratislava III na dnešnom pojednávaní. Ako informoval predseda občianskeho združenia Konšpirátori.sk Ján Urbančík, po zamietnutí žalôb od Hlavných správ, Štandardu a českých Parlamentných listov ide už o štvrtú súdnu výhru projektu v rade.
„Súd aj v prípade webu AC24 uznal naše právo na vecnú kritiku, ktorá nemôže byť zamieňaná s nekalou súťažou,” komentoval verdikt Urbančík. Ako ďalej povedal, nevie si ani predstaviť, ako by projekt mohol byť v súťažnom vzťahu so žalobcom. Pripomenul, že Konšpirátori.sk neprevádzkujú spravodajský web. „A tak ani nemôžu byť v hospodárskej súťaži s niekým, kto roky produkuje a na svojej stránke šíri konšpiračné bludy. Náš projekt vznikol preto, aby na tieto veci upozorňoval, a nie na to, aby dezinfowebom konkuroval,” zdôraznil Urbančík.
Server AC24 je spolu so svojím youtubovým kanálom podľa Urbančíka na zozname sporných webov projektu Konšpirátori.sk s vysokou známkou 9,1 z maximálnych 10. „Odborná komisia ho tam zaradila, pretože dlhodobo šíri vyvrátené konšpiračné teórie, zavádzajúce medicínske tvrdenia (napr. o ochorení COVID-19), spochybňuje vedecký konsenzus ohľadom klimatickej zmeny a dáva nekritický priestor ruskej vojnovej propagande. Konkrétne príklady problematického obsahu sú spracované v podrobnom posudku,“ uviedol s tým, že web AC24 sa už od roku 2021 neúspešne snažil o vyradenie zo zoznamu. „Jeho návrh na neodkladné opatrenie voči Konšpirátorom však najprv v januári 2022 zamietol Okresný súd Bratislava I a následne toto rozhodnutie v júni 2022 potvrdil aj Krajský súd Bratislava. Od tohto momentu až do aktuálneho vydania rozsudku už AC24 zostalo v súdnom spore úplne pasívne a na dnešné súdne pojednávanie sa žalujúca strana ani nedostavila,“ uviedol Urbančík.
Podľa advokáta Tomáša Kamenca rovnako ako v prípade českých Parlamentných listov a slovenských Hlavných správ súd uznal, že medzi Konšpirátormi a AC24 nešlo ani len o konanie v hospodárskej súťaži. „Konšpirátori.sk nikomu nezakazujú a ani neprikazujú, kde umiestňovať na webe reklamu. Použitie zoznamu sporných webov projektu Konšpirátori.sk je na slobodnom a dobrovoľnom rozhodnutí každého inzerenta,” doplnil Kamenec.
Web AC24 v tejto súvislosti argumentoval, že projekt zoznamu problematických stránok je sprisahaním občianskeho združenia Konšpirátori.sk, ktoré projekt prevádzkuje, v spojení s bývalým prevádzkovateľom NetSuccess, a dokonca aj s webhostingovou spoločnosťou Platon Technologies, na ktorej serveroch projekt v minulosti bežal. Český web sa pokúsil žalovať všetky tri subjekty, no súdy už vo fáze rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zhodne konštatovali, že za obsah a prevádzku webu konspiratori.sk zodpovedá výhradne jej aktuálny prevádzkovateľ, teda občianske združenie Konšpirátori.sk.
.svg.png){kind=logo}
Podľa dokumentov podaných na federálnom súde v Kalifornii bude 22 miliónov dolárov z vyrovnania venovaných fondu Trust for the National Mall a zvyšok pôjde ďalším žalobcom vrátane Americkej konzervatívnej únie.
YouTube, dcérska spoločnosť Google, je tak najnovšou z veľkých technologických firiem, ktorá sa dohodla s Trumpom po tom, čo sa v júli 2021 obrátil na súd.
Významné platformy v tom čase zrušili Trumpove účty z obáv, že bude podporovať ďalšie násilie falošnými tvrdeniami, že volebné podvody spôsobili jeho prehru s jeho nástupcom, bývalým prezidentom Joem Bidenom v roku 2020. Sedemdesiatdeväťročný úradujúci republikánsky prezident zažaloval spoločnosti sociálnych médií a YouTube s tvrdením, že bol neoprávnene cenzurovaný, spresňuje AFP.
V januári tohto roka spoločnosť Meta Platforms súhlasila so zaplatením 25 miliónov dolárov na urovnanie súdneho sporu týkajúceho sa zrušenia Trumpovho účtu na Facebooku v roku 2021. Spoločnosť X, ktorej predsedá americký miliardár Elon Musk, súhlasila s urovnaním podobného súdneho sporu podaného proti jeho spoločnosti - vtedy známej ako Twitter - o desať miliónov dolárov.
V podaní sa uvádza, že dohoda o vyrovnaní nepredstavuje priznanie zodpovednosti. Spoločnosť Google dohodu potvrdila, ale odmietla sa k nej vyjadriť, píše AP.
Zverejnenie dohody prišlo týždeň pred plánovaným súdnym pojednávaním 6. októbra, na ktorom má prípad prerokovať na okresnom súde v Oaklande v Kalifornii.
Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) si v utorok na valnom zhromaždení v gréckych Aténach za nového predsedu na najbližšie dva roky zvolila Stefana De Alessandriho, generálneho riaditeľa talianskej tlačovej agentúry ANSA. Na pozícii nahradí Fabricea Friesoho z francúzskej tlačovej agentúry AFP, ktorému uplynulo funkčné obdobie. Informuje o tom TASR.
„Je mi cťou, že môžem prispieť svojimi odbornými znalosťami k činnosti EANA, pretože verím, že spolupráca medzi agentúrami je nevyhnutná na riešenie zložitosti dnešného informačného prostredia. S úprimnou vďakou preberám funkciu prezidenta po Fabriceovi Friesovi, ktorý za uplynulé dva roky odviedol vynikajúcu prácu,“ uviedol De Alessandri.
Valné zhromaždenie tiež zvolilo nového člena Rady EANA, ktorým najbližšie tri roky bude predseda predstavenstva a generálny riaditeľ gréckej tlačovej agentúry ANA-MPA Aimilios Perdikaris.
Novým členom EANA sa stala lotyšská tlačová agentúra LETA, ktorú bude na valnom zhromaždení zastupovať generálny riaditeľ Juris Mendziņš.
EANA, ktorej členom je aj TASR, je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv. Tvorí ju 33 členských agentúr.
Americká platforma Imgur, určená na nahrávanie a prehliadanie obrázkov, zablokovala používateľom zo Spojeného kráľovstva prístup k svojmu obsahu. Dôvodom je zrejme hroziaca pokuta za porušenie britského zákona o ochrane detí na internete. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a stanice BBC.
Správa na platforme uvádza, že „prístup na Imgur zo Spojeného kráľovstva nie je od utorka k dispozícii“ bez zverejnenia dôvodu.
V utorok britský Úrad komisára pre informácie (ICO) oznámil, že informoval materskú spoločnosť platformy MediaLab o svojom zámere udeliť spoločnosti Imgur pokutu po prešetrení jej prístupu k overovaniu veku a narábaniu s osobnými údajmi detí. V dokumente zverejnenom ICO sa uvádza, že nepožadovala od návštevníkov, aby pri vytváraní účtu uvádzali svoj vek, čím porušuje snahy britskej vlády zabrániť deťom v prístupe k škodlivému obsahu na internete.
„Naše zistenia sú predbežné a ICO starostlivo zváži všetky vyjadrenia spoločnosti MediaLab, než prijme konečné rozhodnutie o udelení finančnej pokuty,“ uviedol ICO vo svojom vyhlásení.
„Jasne sme vyjadrili, že odchod zo Spojeného kráľovstva neumožňuje organizácii vyhnúť sa zodpovednosti za akékoľvek predchádzajúce porušenie zákona o ochrane údajov a naše vyšetrovanie pokračuje,“ zdôraznil úrad.
Imgur sa používa najmä na vytváranie a uverejňovanie rôznych obrázkov, predovšetkým vtipného charakteru. Platforma podľa vlastných údajov mesačne zaznamenáva vyše 250 miliónov návštevníkov.
Americká herečka Jane Fondová oživila aktivistickú skupinu z obdobia studenej vojny, ktorú kedysi podporoval aj jej otec, držiteľ prestížnej filmovej ceny Oscar Henry Fonda, informovala v noci na štvrtok agentúra AP.
Fondová iniciovala vznik novej verzie Výboru za prvý dodatok, ktorý bol pôvodne založený v roku 1947 na protest proti vypočúvaniu filmárov obvinených z napojenia na komunizmus – ide o skupinu známu ako Hollywoodska desiatka.
Medzi signatármi vyhlásenia o obnovení združenia sú Florence Pughová, Sean Penn, Billie Eilish, Pedro Pascal a stovky ďalších osobností.
Vo vyhlásení signatári uvádzajú, že federálna vláda v USA sa opäť snaží umlčať kritikov v politike, médiách, justícii, akademickej obci aj v zábavnom priemysle. „Sloboda prejavu je neodňateľným právom každého Američana, bez ohľadu na politické presvedčenie,“ píše sa v dokumente.
Toto oznámenie prišlo krátko po suspendovaní moderátora Jimmyho Kimmela televíziou ABC za výroky po nedávnom atentáte na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Medzi tými, čo žiadali Kimmelovo stiahnutie z vysielania, bol aj prezident USA Donald Trump.
Rodina Fondovcov je známa svojím aktivizmom: Jane Fondová vystupovala ostro voči vojne vo Vietname, Henry Fonda bol známym podporovateľov kandidátov Demokratickej strany vrátane neskoršieho prezidenta USA Johna F. Kennedyho.
Henry Fonda, ktorý zomrel v roku 1982, patril medzi pôvodných členov Hollywoodskej desiatky spolu s Humphreym Bogartom, Johnom Hustonom, Lucille Ballovou či Frankom Sinatrom. Skupina mala len krátke trvanie; viacerí jej členovia čelili obvineniam zo sympatií ku komunizmu a scenárista Dalton Trumbo i ďalší boli väznení a neskôr zaradení na čiernu listinu filmového priemyslu.
Salvádorská Asociácia novinárov presúva svoje pôsobisko mimo územia krajiny v reakcii na prijatie zákona o zahraničných agentoch začiatkom tohto roka. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
Asociácia založená v roku 1936 v stredu oznámila, že sa bude musieť presťahovať do inej nemenovanej krajiny, aby mohla naďalej brániť práva novinárov a slobodu tlače. Už v septembri oznámila plány zatvoriť svoje kancelárie.
„Bolo to ťažké rozhodnutie, prijaté po zhodnotení naliehavej potreby pracovať bez obmedzení a tlakov,“ vyhlásilo združenie. Reaguje na májové prijatie zákona o zahraničných agentoch. Podľa neho sa zavádza daň 30 percent na zahraničné financovanie mimovládnych organizácií a musia byť zaregistrované ako zahraniční agenti.
Asociácia uviedla, že vie o 43 salvádorských novinároch, ktorí medzi marcom a júnom opustili krajinu, pričom väčšina z nich pracovala pre nezávislé internetové spravodajské portály. Združenie tvrdí, že sa dosiaľ nevrátili pre obavy zo zatknutia, podobne ako sa to tento rok stalo v prípade niekoľkých ľudskoprávnych aktivistov.
Odporcovia zákona tvrdia, že ide o pokus umlčať kritické hlasy útočením na ich medzinárodné financovanie. Mimo územie Salvádoru sa už presťahovalo niekoľko ďalších významných organizácií vrátane ľudskoprávnej skupiny Cristosal.
Podľa agentúry AP si takýmito krokmi salvádorský prezident Nayib Bukele upevňuje moc a vplyv v krajine. Verejne poukazuje najmä na svoj úspech v boji proti zločineckým gangom a vysokú popularitu medzi obyvateľstvom.
Copyright © TASR 2025
Simpsonovci vo filme sa vrátia v pokračovaní 20 rokov po pôvodnom filme, potvrdili v pondelok štúdiá 20th Century Studios a Disney.
Zatiaľ nepomenované pokračovanie, založené na populárnom a dlhotrvajúcom animovanom sitcome stanice Fox, ktorý sleduje životy Homera, Marge a ich troch detí, Barta, Lisy a Maggie, by malo mať premiéru 23. júla 2027.
Prvý film, ktorý mal premiéru v roku 2007, ukázal Homerovi, ako nechtiac znečistil zásoby vody v Springfielde a potom sa pokúsil zachrániť svoju rodinu a mesto, ktoré bolo uzavreté pod obrovskou sklenenou kupolou.Plagát k novému filmu, zdieľaný na rôznych platformách sociálnych médií, zobrazuje šišku, ako ju niekto chytá, a slogan: „Homer sa vracia na pár sekúnd.“4
Zdroj: Variety