RpMS nikdy nemoderovala obsah na sociálnych
%20(1).jpg)
sieťach ani nemazala príspevky
Rada pre mediálne služby (RpMS) nikdy nemoderovala obsah na sociálnych sieťach, neblokovala ani nemazala príspevky, komentáre či používateľské účty. Pre TASR to uviedla vedúca komunikačného odboru RpMS Lucia Michelčíková. Reagovala tak na vyjadrenie predsedu Hlasu-SD Matúša Šutaja Eštoka, že v rokoch 2022 až 2023 mali byť cenzurované niektoré politické a spoločenské názory.
„Rada pre mediálne služby bola určená ako kontaktný bod pre komunikáciu s platformami. Vyplýva jej to priamo z pôsobnosti určenej zákonom o mediálnych službách,“ povedala Michelčíková. Vysvetlila, že rada má „spolupracovať s on-line platformami na zdieľanie obsahu pri efektívnom, proporcionálnom a nediskriminačnom uplatňovaní pravidiel poskytovania ich služieb“. Za kontaktný bod určili RpMS tiež z dôvodu, že vzhľadom na svoje postavenie a pracovnú agendu v Európskej skupine regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) mala vytvorené pracovné kontakty s predstaviteľmi platforiem.
„Eskalovanie príspevkov bolo oficiálnou agendou, Rada pre mediálne služby ju pravidelne reportovala okrem iného aj v rámci výročných správ predkladaných na schválenie Národnej rade SR,“ tvrdí Michelčíková. RpMS bola podľa nej tiež prizvaná do medzirezortnej pracovnej skupiny k posilneniu právnej ochrany verejne činných osôb. „Na jej zasadnutí boli práve príspevky takéhoto charakteru uvádzané ako príklad potreby sprísnenia, respektíve vytvorenia príslušnej legislatívy,“ dodala.
Rada pre mediálne služby deklarovala, že v prípade auditu, poskytne súčinnosť každému, kto o to požiada.
Šutaj Eštok tvrdí, že vlády v rokoch 2022 až 2023 zneužívali na manipulovanie s verejnou mienkou štátne a verejné inštitúcie. Niektoré inštitúcie mali žiadať spoločnosť Meta, aby na svojej sociálnej sieti mazala určité príspevky. „Predstavitelia vlády Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora žiadali online platformy, ako je Facebook, aby príspevky, ktoré boli pre nich nepohodlné, blokovali, prípadne mazali a mazali aj celé účty,“ skonštatoval. Upozornil na to, že mazanie sa týkalo konkrétneho okruhu tém. Predseda Hlasu tiež chce audit v RpMS.
Zdroj: TASR
„Rada pre mediálne služby bola určená ako kontaktný bod pre komunikáciu s platformami. Vyplýva jej to priamo z pôsobnosti určenej zákonom o mediálnych službách,“ povedala Michelčíková. Vysvetlila, že rada má „spolupracovať s on-line platformami na zdieľanie obsahu pri efektívnom, proporcionálnom a nediskriminačnom uplatňovaní pravidiel poskytovania ich služieb“. Za kontaktný bod určili RpMS tiež z dôvodu, že vzhľadom na svoje postavenie a pracovnú agendu v Európskej skupine regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) mala vytvorené pracovné kontakty s predstaviteľmi platforiem.
„Eskalovanie príspevkov bolo oficiálnou agendou, Rada pre mediálne služby ju pravidelne reportovala okrem iného aj v rámci výročných správ predkladaných na schválenie Národnej rade SR,“ tvrdí Michelčíková. RpMS bola podľa nej tiež prizvaná do medzirezortnej pracovnej skupiny k posilneniu právnej ochrany verejne činných osôb. „Na jej zasadnutí boli práve príspevky takéhoto charakteru uvádzané ako príklad potreby sprísnenia, respektíve vytvorenia príslušnej legislatívy,“ dodala.
Rada pre mediálne služby deklarovala, že v prípade auditu, poskytne súčinnosť každému, kto o to požiada.
Šutaj Eštok tvrdí, že vlády v rokoch 2022 až 2023 zneužívali na manipulovanie s verejnou mienkou štátne a verejné inštitúcie. Niektoré inštitúcie mali žiadať spoločnosť Meta, aby na svojej sociálnej sieti mazala určité príspevky. „Predstavitelia vlády Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora žiadali online platformy, ako je Facebook, aby príspevky, ktoré boli pre nich nepohodlné, blokovali, prípadne mazali a mazali aj celé účty,“ skonštatoval. Upozornil na to, že mazanie sa týkalo konkrétneho okruhu tém. Predseda Hlasu tiež chce audit v RpMS.
Zdroj: TASR