MEDIA NEWS WEEK

   MEDIA NEWS WEEK

Vládna koalícia v Česku zložená z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi sebe v pondelok odsúhlasila návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá pre ľudí starších než 75 rokov, podnikateľov a živnostníkov a tiež pre študentov do 26 rokov. Na sociálnej sieti X to oznámil český minister kultúry Oto Klempíř. Podotkol, že cieľom, ku ktorému vláda smeruje, je úplné zrušenie koncesií. To však bude podľa neho trvať dlhší čas, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

O dohode na pondelkovej koaličnej rade hovoril aj predseda Poslaneckej snemovne a šéf SPD Tomio Okamura. Spresnil, že ide o poslanecký návrh, pričom pod ním budú podpísaní viacerí poslanci zo všetkých koaličných strán vrátane neho. Avizoval, že ho chcú podať v utorok. Keďže nepôjde o návrh vlády, nebude k nemu povinné pripomienkové konanie. Dodal, že chcú zrušiť aj inflačný kvocient, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda. Ten mal zabezpečiť pravidelné zvyšovanie poplatku o infláciu.
To, že verejnoprávnym inštitúciám by touto zmenou bez akejkoľvek náhrady chýbali prostriedky v už schválených rozpočtoch na tento rok, nevníma ako problém. „Problém v tom absolútne nevidím. Videl by som ho v tom, ak by sme neplnili volebný program a v ňom sme mali zrušenie koncesionárskych poplatkov,“ podotkol.
Podľa ministra kultúry by vláda chcela, aby návrh začal platiť od 1. júla tohto roka. „Tento návrh poslancov je dobrá cesta, ako uľaviť niektorým skupinám obyvateľov, ktorí majú hlboko do vrecka. Hlavným cieľom, ku ktorému smerujeme, je však úplné zrušenie koncesionárskych poplatkov... Ja so svojím tímom pripravujem komplexnú novelu, ktorá ešte zaberie nejaký čas a bude predložená v horizonte niekoľkých týždňov,“ avizoval Klempíř.
Kým Okamura tvrdí, že občania ČR po tejto zmene volajú, bývalý minister kultúry Martin Baxa namietol, že v ČR je, naopak, vysoká ochota koncesie platiť. Na zmenu systému podľa neho nie je dôvod. „To, čo koalícia teraz navrhuje, nie je žiadna drobná čiastková úprava. Je to tvrdý a nekoncepčný zásah do financovania médií verejnej služby, ktorý môže mať dlhodobé dôsledky na ich fungovanie aj nezávislosť,“ reagoval Baxa. Súčasný systém financovania podľa neho zaisťuje médiám verejnej služby stabilné a predvídateľné hospodárenie.
Vláda Petra Fialu minulý rok presadila zvýšenie koncesionárskych poplatkov a tiež rozšírenie okruhu poplatníkov. Poplatok za Českú televíziu narástol o 15 korún na 150 korún a za Český rozhlas o desať korún na 55 korún mesačne. Po novom sa povinnosť vzťahuje aj na domácnosti s internetovým pripojením. Televízny poplatok sa predtým naposledy zvýšil v roku 2008, rozhlasový v roku 2005.

Grécka mediálna skupina Antenna v pondelok oznámila, že od miliardára Johna Elkanna a jeho skupiny Exor odkúpila taliansky ľavicový denník La Repubblica.
Antenna získala 100 percent akcií Exorovej vydavateľskej skupiny GEDI, ktorá vlastní La Repubblicu a niekoľko rozhlasových staníc, informovala agentúra AFP, píše TASR.
K tejto transakcii došlo len niekoľko týždňov po tom, čo GEDI oznámila predaj svojho ďalšieho popredného denníka - La Stampa - regionálnej mediálnej skupine SAE.
„Kúpa skupiny GEDI spoločnosťou Antenna posilní poprednú nezávislú taliansku organizáciu v oblasti spravodajstva a zábavy s medzinárodným dosahom a globálnou atraktivitou,“ uviedla grécka skupina vo vyhlásení. Zároveň sľúbila, že zachová redakčnú nezávislosť a investuje do denníka, ktorý bol založený v roku 1976.
Správy o predaji denníkov vyvolali niekoľkotýždňové odborové protesty v Exore - zamestnanci sa obávali možného prepúšťania.
John Elkann, vnuk slávneho talianskeho priemyselníka Gianniho Agnelliho, je zároveň predsedom taliansko-americko-francúzskeho automobilového giganta Stellantis, ktorého značky zahŕňajú Fiat, Peugeot či Jeep.

Novým generálnym riaditeľom britskej verejnoprávnej stanice BBC sa stane Matt Brittin. BBC o nástupcovi bývalého šéfa Tima Davieho informovala v stredu, píše TASR.
„Správna rada BBC dnes vymenovala Matta Brittina za 18. generálneho riaditeľa BBC. Matt, bývalý prezident spoločnosti Google EMEA (divízia spoločnosti Google pre Európu, Blízky východ a Afriku, pozn. TASR), prevezme túto funkciu 18. mája,“ uviedla televízna stanica vo vyhlásení.
Brittin označil 104-ročnú BBC za „mimoriadny a jedinečný britský majetok“. „Toto je moment skutočného rizika, ale aj skutočnej príležitosti. BBC potrebuje tempo a energiu, aby bola tam, kde sú príbehy, aj tam, kde sú diváci. Aby mohla stavať na dosahu, dôvere a kreatívnych silných stránkach dneška, odvážne čeliť výzvam a prosperovať ako verejnoprospešná služba pripravená na budúcnosť. Nemôžem sa dočkať, kedy s touto prácou začnem,“ uviedol.
Jeho predchodca Davie odstúpil z funkcie v novembri po škandále s dokumentárnym filmom „Trump: A Second Chance?“ v programe Panorama. V ňom autori spojili dve rôzne časti Trumpovho prejavu zo 6. januára 2021, ktoré v skutočnosti povedal s odstupom takmer hodiny. Vznikol tak dojem, že končiaci prezident priamo vyzýval k násiliu, čo sa skončilo pochodom na Kapitol.
Šéf Bieleho domu za to na BBC podal žalobu a žiada 10 miliárd dolárov ako odškodné za ohováranie a porušenie floridského zákona zakazujúceho klamlivé a nekalé obchodné praktiky.

Rusko do konca roka odložilo tresty za reklamu na YouTube a Telegrame. Podľa servera Moscow Times ide o reakciu na kritiku poslancov, podnikateľov a blogerov. Moskva postupne obmedzuje západné platformy.
Protimonopolný úrad začiatkom mesiaca začal trestné stíhanie najmenej dvoch blogerov za umiestňovanie reklamy.
Proti zákazu však vystupoval poslanec Štátnej dumy Alexej Nečajev. Podľa neho by zničil živobytie tisícom ruských podnikateľov a blogerov.
Plány zákazu reklám prichádzajú v čase silnejúcich obmedzení platformy Telegram, ktorá má v Rusku približne 90 miliónov používateľov a pre mnoho menších podnikov je hlavným predajným a marketingovým kanálom.
Úrady tvrdia, že túto aplikáciu využívajú kriminálne a teroristické skupiny, ako aj západné spravodajské služby.
Nepotvrdené správy z februára naznačovali, že by Rusko mohlo pristúpiť k úplnému zablokovaniu Telegramu už budúci mesiac. Zakladateľa spoločnosti Pavla Durova vyšetrujú pre podozrenie z napomáhania terorizmu

Sociálna sieť Instagram patriaca americkému technologickému gigantovi Meta a platforma YouTube spoločnosti Google boli úmyselne navrhnuté tak, aby spôsobovali závislosť u detí a mládeže. Rozhodla o tom v stredu súdna porota v Los Angeles, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Civilnú žalobu podala v Los Angeles v Kalifornii 20-ročná žena označovaná ako „Kaley G.M.“, ktorá obvinila Metu a ďalšie technologické firmy, že úmyselne navrhli svoje sociálne siete ako návykové pre deti a mládež.
Žalobkyňa je od detstva intenzívnou používateľkou sociálnych sietí - YouTube začala používať ako šesťročná, na Instagram sa pripojila v 11 rokoch, neskôr pribudli aj Snapchat a TikTok. V súčasností trpí duševnými problémami, ktoré pripisuje svojej závislosti na sociálnych sieťach.
Rozhodnutie súdu podľa svetových agentúr prináša prelomový verdikt a mohol by zmeniť spôsob, akým technologický priemysel čelí právnej zodpovednosti za duševné zdravie mladých používateľov. Súd žalobkyni priznal odškodné vo výške troch miliónov dolárov.
Prípad sa pôvodne týkal aj sociálnych sietí Snapchat a TikTok. Tie s

Rakúska vláda sa v piatok dohodla na zavedení zákazu používania sociálnych médií pre deti do 14 rokov. Do konca júna chce vypracovať návrh zákona o technickej implementácii tohto obmedzenia. V rámci reformy učebných osnov pre vyššie všeobecne vzdelávacie školy (AHS) vznikne samostatný predmet s názvom médiá a demokracia a ubudne hodín latinčiny. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedol vicekancelár Andreas Babler, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru APA.
Podľa Bablera majú platformy sociálnych médií na mladých ľudí negatívne účinky. Zdôraznil, že aj v iných oblastiach existujú vekové obmedzenia, napríklad na ochranu pred škodlivými látkami. Iní poskytovatelia informácií majú tiež „jasné pravidlá“ na ochranu mladých ľudí pred škodlivým obsahom, ktoré teraz treba implementovať v digitálnom priestore.
Minister školstva Christoph Wiederkehr na tlačovej konferencii konštatoval, že používať sociálne médiá sa treba naučiť. Miestom, kde sa to musí diať, je okrem domova škola, preto sa ide uskutočniť „veľká reforma učebných osnov“.
Vláda však nedospela k zhode ohľadom požiadavky ľudovcov (ÖVP) na zavedenie tzv. systému skutočných mien (real-name system), pri ktorom musia používatelia internetových služieb, fór alebo sociálnych sietí registrovať svoje účty pod svojím pravým menom a poskytnúť identifikačné údaje. Týmto spôsobom sa má obmedziť kyberšikana a šírenie dezinformácií a zaviesť zodpovednosť za uverejnený obsah.
Kritici však upozorňujú na stratu anonymity, ktorá je kľúčová pre oznamovateľov korupcie (whistleblowerov) alebo politických aktivistov v autoritatívne riadených štátoch. Ďalším rizikom je únik osobných údajov z databáz poskytovateľov, čo môže viesť ku krádežiam identity.
V Európskej únii silnie trend zavádzania prísnejších vekových limitov pre sociálne siete, inšpirovaný najmä nedávnym rozhodnutím Austrálie zakázať prístup deťom do 16 rokov. Európsky parlament v novembri 2025 prijal nezáväznú rezolúciu, ktorá navrhuje jednotný limit 16 rokov pre celú EÚ, pričom deti vo veku 13 - 15 rokov by potrebovali súhlas rodičov.

Rusko v piatok označilo bývalého učiteľa a hlavného protagonistu dánsko-českého oscarového dokumentu Pán Nikto proti Putinovi Pavela Talankina za zahraničného agenta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Pán Nikto proti Putinovi tento mesiac získal prestížne ocenenie americkej filmovej akadémie ako najlepší celovečerný dokumentárny film. Ústredný obvodný súd v meste Čeľabinsk vo štvrtok zakázal na území Ruska distribúciu filmu pre „propagandu extrémizmu a terorizmu“. V jednej zo scén sa totiž objavila bielo-modro-biela zástava, ktorá je považovaná za symbol légie Sloboda Rusku.
Légiu tvoria predovšetkým prebehlíci z ruských ozbrojených síl a dobrovoľníci bojujúci na strane Ukrajiny. Moskva ju označuje za teroristickú organizáciu a jej členom hrozia v Rusku prísne tresty.
Čeľabinská prokuratúra sa domnieva, že obsah filmu je vytvorený v „duchu všeobecnej militarizácie“ a že vyjadruje „negatívny postoj k špeciálnej vojenskej operácii (oficiálny ruský názov pre vojnu na Ukrajine, pozn. TASR) a súčasnej vláde“. Podľa prokuratúry sú vo filme zobrazované tváre neplnoletých detí bez súhlasu ich rodičov.
Ocenený dokumentárny film dánsko-českej produkcie Pán Nikto proti Putinovi ponúka unikátne svedectvo o fungovaní ruskej propagandy a indoktrinácie detí na školách a zároveň rozpráva príbeh jednotlivca, ktorý sa jej rozhodol postaviť aj za cenu vlastnej bezpečnosti.
Ide o oficiálne zábery, ktoré Talankin ako pedagogický pracovník v uralskom meste Karabaš natáčal pre nadriadené úrady v rámci výchovy k vlastenectvu. „Mal som všetko nahlásiť a vymazať,“ povedal. „Ale nič som nevymazal. Aby sme sa v budúcnosti mohli k tomuto problému vrátiť a vážne o ňom hovoriť,“ vysvetlil svoju motiváciu ešte pred získaním Oscara v programe Prítomnosť Rádia Sloboda (RFI/RL).
„Prvá hodina sa začala veľmi hladko: ‚Rusko, Ukrajina, Bielorusko – sme takí úžasní priatelia, takí jednotní. Máme jeden jazyk, rovnaké rozprávky, rozumieme si,‘ A potom učiteľka hovorí: ‚Ale Ukrajina si zvolila klzkú cestu. Zvolila si nacizmus.‘,“ povedal.
Vtedy si uvedomil historický význam toho, čo nahrával. „Chápal som, že to, čo sa mi dostávalo do fotoaparátu, bol Obyčajný fašizmus 2,“ povedal. Ide o odkaz na prelomový sovietsky filmový dokument Michaila Romma z roku 1965 založený výlučne na autentických záberoch. „A tento záznam (preto) teraz nepatrí len ministerstvu (školstva),“ dodal.
Talankin z Ruska utiekol a v súčasnosti žije v Českej republike.

Útok izraelskej armády na juhu Libanonu si vyžiadal životy najmenej dvoch novinárov. Izrael tvrdí, že jeden z dvojice bol členom elitnej jednotky proiránskeho hnutia Hizballáh, informovala v sobotu agentúra AFP.
Podľa libanonských médií pri útoku na auto prišla o život novinárka panarabského webu al-Majádín Fátima Ftúníová. Medzičasom to potvrdila aj jej redakcia. Smrť svojho kolegu, novinára Alího Šuajba, vo vysielaní potvrdila i televízia al-Manár. Obe tieto médiá sú spájané s Hizballáhom.
Podľa viacerých zdrojov o život údajne prišiel aj Ftúníovej brat, ktorý v televízii al-Majádín pracoval ako kameraman. Televízia to zatiaľ nepotvrdila.
Libanonský prezident Džúzíf Awn odsúdil izraelský útok na novinárov a vo svojom vyhlásení uviedol, že Izrael opäť porušil najzákladnejšie pravidlá medzinárodného práva, humanitárneho práva a zákonov vedenia vojny, keď cielil na novinárov, ktorí sú v prvom rade civilistami, ktorí si plnia svoje pracovné povinnosti.
„Ide o hrubý zločin, ktorý porušuje všetky normy a dohody, podľa ktorých majú novinári počas vojen medzinárodnú ochranu,“ zdôraznil Awn.
Izraelská armáda vo svojom vyhlásení potvrdila smrť príslušníka elitnej jednotky Radwán pôsobiacej v rámci Hizballáhu. Podľa nej sa Šuajb roky len vydával za novinára, pričom systematicky pracoval na odhalení pozícií izraelských vojakov operujúcich v južnom Libanone a pozdĺž hraníc s Izraelom.
Armáda neuviedla, či útok viedol k ďalším obetiam.

Copyright © TASR 2026

Súd v Čeľabinsku zakázal v Rusku šíriť oscarový film Pán Nikto proti Putinovi z česko-dánskej produkcie. Informoval o tom dnes server Mediazona s odvolaním sa na svojho reportéra v súdnej sieni. Na súde bola zastúpená iba žalujúca strana. O zákaze premietania filmu v Rusku neskôr informovala aj štátna agentúra TASS. Českí producenti filmu Alžbeta Karásková a Radovan Síbrt vo vyhlásení zaslanom ČTK verdikt súdu označili za definitívne potvrdenie dôležitosti a pravdivosti filmu.
"Paradoxne ide o to najvyššie ocenenie, aké môže dokumentárny film o súčasnom Rusku dostať. Ak režim označí autentické svedectvo o realite v ruských školách za "propagandu extrémizmu", je to len ďalší dôkaz paranoje a strachu z pravdy, o ktorej náš film rozpráva," uviedli Karásková a Síbrt.
Snímka, ktorá vznikla v českej a dánskej koprodukcii a ktorá získala Oscara ako najlepší dokumentárny celovečerný film, sleduje pôsobenie vojnovej propagandy na ruských školách v čase, keď Rusko vedie vojnu proti Ukrajine. Zábery vyhotovil režisér a jedna z postáv dokumentu Pavel Talankin, ktorý pracoval ako učiteľ v desaťtisícovom ruskom meste Karabaš v Čeľabinskej oblasti.
O žiadosti predloženej prokurátorom Jevgenijom Tumšinom rozhodovala sudkyňa Ksenija Bucharinovová.
Žalujúca strana žiadala v záujme bližšie neurčeného okruhu osôb zakázať prístup k filmu z troch elektronických adries. Podľa prokuratúry je obsahom snímky "všeobecná militarizácia" a film vyjadruje "negatívny postoj k špeciálnej vojenskej operácii", čo je termín, ktorý Moskva používa na ruskú inváziu na Ukrajine. Snímka je podľa prokurátora namierená aj proti existujúcemu režimu v Rusku; Talankin v jednom zábere ukázal bielomodrobielu vlajku, ktorá je v Rusku pokladaná za symbol légie Sloboda Rusku, bojujúcu na ukrajinskej strane.To všetko žalujúca strana označila za "propagandu extrémizmu a terorizmu". Prokurátor zároveň poukázal na to, že vo filme sú ukázané tváre maloletých bez súhlasu ich rodičov, napísala Mediazona.
"Žalobe súd vyhovel," uviedla agentúra TASS. Napísala tiež, že film kritizoval režisér Nikita Michalkov, vyznamenaný za sovietskych čias titulom národného umelca, podľa ktorého sa Talankin mohol riadiť americkou príručkou pre sabotáže, aby dianie v ruskej škole ukázal ako príklad "ideologického nátlaku" na žiactvo.

Michalkovovo vyjadrenie o možnom využití americkej sabotážnej príručky považujú Karásková a Síbrt za absurdnú ukážku štátnej propagandy. "Jedinou "príručkou", ktorou sa Pavel Talankin riadil, bolo jeho vlastné svedomie a snaha zdokumentovať, ako ruský vzdelávací systém zneužíva deti na militaristickú ideológiu," uviedli českí producenti. Tvrdenie prokuratúry o nezákonnom zobrazení detí potom označili za vrchol pokrytectva. "Je to práve ruský štát, ktorý skrze školy deti indoktrinuje, čo náš film nespochybniteľne dokazuje," dodali.

Po tom, čo film získal Oscara, rada pre ľudské práva pôsobiaca pri úrade ruského prezidenta požiadala usporiadateľov americkej filmovej ceny Oscar a organizácii UNESCO, aby preverili, či dielo je v súlade s etickými a právnymi normami uplatňovanými pri udeľovaní cien.

Dokument vznikol podľa skoršieho vyjadrenia Karáskovej a Síbrta po etickej a právnej stránke pod dohľadom medzinárodných odborníkov a podľa najvyšších štandardov dokumentárnej tvorby. Ruské tvrdenia označili za nepravdivé; odrážajú podľa nich všadeprítomnú propagandu v krajine a snahu režimu odvádzať pozornosť od skutočných problémov. Producenti tiež uviedli, že snahou tvorcov filmu bolo, aby aktéri neboli vystavení riziku postihu zo strany štátnej moci, a zároveň sa snažili naplniť verejný záujem na odhalení pravdy o zneužívaní maloletých na propagande.

Spoločnosť Meta dostala v USA pokutu 375 miliónov dolárov za ohrozenie detí na jej sieťach. Podľa poroty v Novom Mexiku je firma zodpovedná za vystavenie maloletých používateľov sexuálnemu obsahu a sexuálnym predátorom.
Meta prevádzkuje sociálne siete Facebook a Instagram či komunikačnú platformu WhatsApp.
Firma s rozhodnutím poroty nesúhlasí a chce sa odvolať. „Tvrdo pracujeme na zaistení bezpečnosti ľudí na našich platformách,“ uviedla hovorkyňa.
Porota dala za pravdu štátnej prokuratúre, podľa ktorej sa Meta rozhodla uprednostniť svoje zisky pred bezpečnosťou používateľov a porušila zákony na ochranu spotrebiteľov pred nekalými praktikami.
Generálny prokurátor štátu Nové Mexiko Raúorrez označil verdikt poroty za historické víťazstvo pre všetky deti a rodiny.

Zdroj: ČTK