Prečo pôjde Flašíková do pekla ?
V našej krajine sa dejú veci, aké sa v takej miere od novembra ’89 ešte nediali. Slovenská vláda otvorene zrádza Európu a ponúka sa späť do područia Ruska. Spoločnosť dennodenne stráca prvky občianskej slobody. Nedávno som ukončil spoluprácu s rozhlasom. Najprv vystrihli časť kázne, ktorá sa na odvysielanie vraj nehodila. Potom mali námietky k mojim zamysleniam. Prekážala veta o tom, ako Mečiar a Fico používajú slobodu proti jej zmyslu: politické témy vraj do duchovného slova nepatria. Nuž s príspevkami pre STVR som skončil. Rozhodol som sa tak vlastne už dávno – v novembri 1989. Bol vo mne vtedy istý rozpor.
Po skúsenosti s Bohom som sa pripojil k životu cirkevnej komunity. Prevládal tam v tom čase podobný prístup: „Šíriť evanjelium, to áno. Prejavovať občiansky odpor, nie.“ K Bohu ma však priviedol práve tento odpor. Zaň ma vyhodili zo školy. Možno azda pravdu evanjelia oddeliť od občianskej zodpovednosti? Ježiš predsa povedal: Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. V čase revolúcie sme boli v Michalovciach. Kancelária Verejnosti proti násiliu bola u nás v obývačke. Vtedy som sa rozhodol: Ak by sa totalita v nejakej podobe vrátila, zvolím si disent.
Disent predsa odjakživa patrí ku kresťanskej existencii. Autor listu Diognetovi zo 4. storočia napísal: Kresťania sa nelíšia od ostatných ľudí ani krajom, ani rečou, ani obyčajmi. Bývajú vo svojej vlasti, ale ako cudzinci. Každá krajina je ich vlasťou a každá vlasť cudzinou. Sú v tele, ale nežijú podľa tela. Bývajú na zemi, ale domov majú v nebi.
Nemodlil sa práve za toto Ježiš? Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Ako si ma ty, Otče, poslal na svet, ja ich posielam do sveta. Svet (v gréckom origináli kósmos) označuje stvorené bytie – všetko, čo v čase vzniká a zaniká. Život v ňom sa podľa Dawkinsa riadi sebeckým génom. Určuje ho boj o prežitie. Ježiš stavia svet do protikladu k tomu, čím svet nie je. Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta, povie Pilátovi.
Je tu vari ešte niečo iné než svet? Mimo sveta je len nestvorené bytie Boha. Bytie úplnej pravdy, lásky a dobra. Ja som sa na svet narodil preto, aby som vydal svedectvo pravde, povie Ježiš Pilátovi.
Ako to mám ja? Odkiaľ pochádzam? Som iba produkt slepých procesov, nevedomých pudov, som iba sociálny konštrukt? Alebo som transcendentná bytosť, ktorá svet presahuje? Určuje ma bytostný záväzok voči pravde, láske a spravodlivosti? Ak by som bol iba produktom nevedomých síl, nemám prečo rozlišovať pravdu od lži, dobro od zla. Riešim iba otázku účelnosti – aby som v živote úspešne presadil svoj záujem.
Spor medzi temnotou sveta a čistotou dobra sa odohráva v každom z nás. Nebyť zo sveta znamená odpútať sa od seba. Byť v čase, no spočívať vo večnosti. Tak Ježiš svoju modlitbu začína: prosbou o večný život. Nejde tu iba o vieru, že moje bytie pretrvá čas; ide o večnosť tu a teraz – život žitý pre večné hodnoty, ktoré pretrvajú čas.
Mojím otcom nie je vesmír, mojou matkou nie je hlina, nesplodili ma slepé procesy hmoty, ale Božia myseľ, ktorá ma myslela a chcela prv, ako som bol. Môj pobyt vo svete sa z neurčitého bytia existencie samej pre seba mení na poslanie byť človekom. Preto sa ma týka všetko: sociálna nespravodlivosť, zneužívanie moci, drancovanie prírody, rovnako ako oslobodenie človeka evanjeliom Božej lásky.
Byť vo svete, no nebyť zo sveta? Simone Weil to videla so sebe vlastnou jasnozrivosťou:
Daniel Pastirčák , citacia z Denníka N