MEDIA NEWS WEEK
Dvaja Slováci na ostrove Vir zaútočili na štáb chorvátskej televízie Nova TV. Podľa polície muži napadli reportéra a kameramana, keď nakrúcali reportáž pred jednou z nehnuteľností, ktorú zapečatili pre nelegálny prenájom. Muži po útoku skončili vo väzbe.
Kameraman Nova TV zachytil moment, keď útočník hádzal kamene na spravodajský tím, po čom nasledoval fyzický útok. Utrpel pri ňom ľahké poranenia.
Podľa Chorvátskeho združenia novinárov útočili majitelia dotknutých nehnuteľností, ktorí kameramana udreli niekoľkokrát do hlavy a brucha.
Slovenskí občania vo veku 64 a 20 rokov sú podozriví z použitia nátlaku voči osobe pracujúcej vo verejnom záujme. Za tento trestný čin im hrozí trest odňatia slobody až na tri roky alebo až na päť rokov, ak budú stíhaní podľa závažnejšej právnej kvalifikácie.
Chorvátske združenie novinárov útok na štáb televízie Nova TV odsúdilo. Uviedlo, že násilie voči novinárom nesmie zostať nepotrestané a vyzvalo príslušné orgány, aby stíhali zodpovedných a zabezpečili ochranu pracovníkov médií, ktorí pracujú vo verejnom záujme.
Francúzske ministerstvo vnútra prijalo toto rozhodnutie po sérii obvinení, že Fiodorovová šíri vo francúzskych médiách propagandu Kremľa.
Ministerstvo v rozhodnutí ozrejmilo, že Fiodorovovej „konanie poškodzuje základné záujmy štátu“ a že jej prítomnosť na území Francúzska „z tohto dôvodu predstavuje mimoriadne závažnú a aktuálnu hrozbu pre verejný poriadok“.
Podľa ministerstva vnútra sa Fiodorovová šírením svojich naratívov ako komentátorka viacerých rozhlasových staníc a televízií patriacich do okruhu podnikateľa Vincenta Bollorého „zaradila medzi sprostredkovateľov dezinformačných kampaní riadených ruskými úradmi“ s cieľom „destabilizovať verejný poriadok“ vo Francúzsku.
Fiodorovová v minulosti pôsobila ako novinárka ruskej štátnej televízie RT a viedla francúzsku pobočku RT France, ktorá v roku 2023 ukončila činnosť v dôsledku sankcií EÚ - rok po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu.
Fiodoroovvá však vo Francúzsku zostala a získala pozíciu komentátorky v médiách patriacich do skupiny konzervatívneho miliardára Bollorého. Pravidelne sa objavuje vo vysielaní televízie CNews, rozhlasovej stanice Europe 1 a píše komentáre pre nedeľník Le Journal du Dimanche, pričom podľa kritikov šíri postoje Kremľa k vojne na Ukrajine a k Západu.
Odborníci na dezinformácie upozornili na vplyv Fiodorovovej v čase, keď sa Francúzsko pripravuje na budúcoročné prezidentské voľby.
Francúzsko v piatok oznámilo, že na šesť mesiacov zmrazilo majetok ruskej komentátorke Xeniji Fiodorovovej, na ktorú sa už vzťahuje príkaz na vyhostenie z krajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Dekrét zverejnený v piatok s okamžitou platnosťou zmrazuje jej majetok. Francúzske ministerstvo financií spresnilo, že sa odvoláva na právny mechanizmus „zameraný na zabránenie páchaniu aktov zasahovania“, pričom platnosť tohto opatrenia je možné predĺžiť.
Ministerstvo vnútra nariadilo Fiodorovovej opustiť krajinu už v stredu. Stalo sa tak po obvineniach, že vo francúzskej televízii šírila kremeľskú propagandu.
Táto 45-ročná novinárka viedla francúzsku redakciu ruskej televízie RT, ktorá v roku 2023 ukončila činnosť v krajine v dôsledku sankcií EÚ po ruskej invázii na Ukrajinu.
Fiodorovová odvtedy pracovala pre mediálne impérium konzervatívneho francúzskeho miliardára Vincenta Bollorého, kde podľa kritikov šírila proruské naratívy, dodáva AFP.
Francúzske ministerstvo vnútra prijalo rozhodnutie o vyhostení komentátorky po sérii obvinení, že šíri vo francúzskych médiách propagandu Kremľa.
Ministerstvo v rozhodnutí ozrejmilo, že Fiodorovovej „konanie poškodzuje základné záujmy štátu“ a že jej prítomnosť na území Francúzska „z tohto dôvodu predstavuje mimoriadne závažnú a aktuálnu hrozbu pre verejný poriadok“.
Odborníci na dezinformácie upozorňovali na jej vplyv najmä v čase, keď sa krajina pripravuje na budúcoročné prezidentské voľby.
Ruská komentátorka a bývalá riaditeľka ruskej štátnej televíznej stanice RT France Xenija Fiodorovová, ktorej Francúzsko nariadilo odchod z krajiny, v piatok odsúdila „cenzúru a politický tlak“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Sledujeme úplne novú formu politického tlaku s jediným zámerom: cenzúra názorov, ktoré nezodpovedajú oficiálnemu naratívu,“ napísala Fiodorovová na sociálnej sieti X. „Tým, ktorí oslavujú toto rozhodnutie, chýba prezieravosť, lebo dnes som to ja a zajtra to môže byť každý, kto sa odváži vyjadriť sa mimo rámca schváleného myslenia,“ dodala.
Francúzske ministerstvo vnútra v stredu prijalo rozhodnutie o vyhostení komentátorky po sérii obvinení, že šíri vo francúzskych médiách propagandu Kremľa.
Fiodorovová na X uviedla, že je obvinená zo snahy „podkopať dôveru európskych občanov, najmä francúzskych, v ich inštitúcie a vyvolať pochybnosti o legitimite podpory poskytovanej Ukrajine“.
Okrem toho Paríž v piatok oznámil, že na šesť mesiacov zmrazil majetok tejto 45-ročnej ruskej komentátorke, ktorá viedla francúzsku redakciu ruskej televízie RT, ktorá v roku 2023 ukončila činnosť v krajine v dôsledku sankcií EÚ po ruskej invázii na Ukrajinu.
Komentátorka po ukončení činnosti tejto stanice zostala vo Francúzsku, pričom sa podľa tamojších médií zblížila s miliardárom Vincentom Bolloréom a pracovala pre jeho mediálne impérium.
Od vydania nariadenia na odchod z krajiny je novinárka v domácom väzení, tvrdí zdroj blízky tomuto prípadu. Fiodorovová uviedla, že jej právnici napadnú rozhodnutie o zmrazení majetku aj vyhostení z krajiny.
Zakladateľ platformy Telegram Pavel Durov bol obvinený z napomáhania teroristickej činnosti, informovala v stredu ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), ktorá ako dôvod pre vznesenie obvinenia uviedla, že administrátor neodstraňuje kanály a chatboty využívané na koordináciu teroristických útokov a diverzných akcií v Rusku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a podľa ruského nezávislého portálu Meduza.
FSB zároveň oznámila, že Durov bol zaradený na medzinárodný zoznam hľadaných osôb.
Podľa vyhlásenia FSB prevádzkovateľ platformy Telegram neodstraňuje ani kanály propagujúce masové vraždy či kybernetické podvody, čo podľa FSB vedie k „mnohým ľudským obetiam“ vrátane žien a detí a spôsobuje „miliardové materiálne škody“.
Samotný Durov už koncom februára 2026 uviedol, že v Rusku voči nemu začali trestné stíhanie pre podozrenie z napomáhania terorizmu.
„Úrady si každý deň vymýšľajú nové zámienky na obmedzenie prístupu Rusov k Telegramu v snahe potlačiť právo na súkromie a slobodu prejavu. Je smutné sledovať štát, ktorý sa bojí vlastných občanov,“ napísal vtedy.
Ruské úrady začali obmedzovať fungovanie Telegramu od leta 2025. V súčasnosti je podľa dostupných informácií platforma v Rusku prístupná len prostredníctvom VPN alebo iných nástrojov na obchádzanie blokovania.
Roskomnadzor (Ruský úrad na kontrolu masmédií) zaslal Durovmu tímu už viac ako 150.000 žiadostí, aby odstránil nezákonný obsah, ale tie boli odignorované, pripomenula v tejto súvislosti agentúra TASS.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 27. júla uviedol, že prebiehajú kontakty so spoločnosťou Telegram o obnovení jej fungovania v Rusku, no predstavitelia platformy podľa neho v rokovaniach neprejavujú veľkú aktivitu.
Durov sa narodil v Rusku a má francúzsky pas i pas
Spojených arabských emirátov, kde sídli aj spoločnosť Telegram. V súčasnosti sa údajne zdržiava vo Francúzsku. Z Ruska odišiel v roku 2014 a odvtedy tam trvalo nežije, dodala AFP.
Copyright © TASR 2026
Obvinenia sa vzťahujú na obdobie rokov 2010 až 2017 a týkajú sa štyroch údajných obetí. Zahŕňajú znásilnenie, fyzické napadnutie, obchodovanie s ľuďmi a trestné činy súvisiace s obscénnymi snímkami dieťaťa a extrémnou pornografiou.
Právny zástupca bratov označil bez ďalšieho vysvetlenia žiadosť o vydanie za politicky motivovanú.
Britská prokuratúra už vlani v máji oznámila, že proti bratom vzniesla celkom 21 obvinení, okrem iného zo zneužívania žien v rokoch 2012 až 2015 v oblasti severne od Londýna, kde vyrastali. Tateovci obvinenia popierajú.
Bratia, ktorí propagujú hypermaskulinitu a majú na sociálnych sieťach milióny sledujúcich, sa v roku 2016 presťahovali do Rumunska. Tam ich v roku 2022 zatkli a obvinili z účasti na podvodoch, ktorých cieľom bolo lákať ženy za účelom sexuálneho vykorisťovania. Minulý rok vo februári sa presunuli do US
Televízia Canal+ investuje medzi rokmi 2028 a 2032 takmer miliardu eur do francúzskeho a európskeho filmu. Jej riaditeľ Maxime Saad označil dohodu medzi skupinou a organizáciami francúzskeho filmového odvetvia za historickú.
„Francúzska kinematografia – najdynamickejšia v Európe a jedna z najlepších na svete – si zaslúži podporu, financovanie i propagáciu. Práve tomu sa venujeme už viac ako 40 rokov a budeme v tom hrdo pokračovať aj naďalej; našim predplatiteľom tak prinášame to najlepšie z filmovej tvorby šesť mesiacov po uvedení do kín,“ dodal Saad.
Americké úrady žiadajú od reportéra The New York Times, aby prezradil zdroje k článku z roku 2025 o nevydarenej americkej tajnej operácii v Severnej Kórei. Denník sa obáva, že sa ho vláda prezidenta Donalda Trumpa snaží zastrašiť.
Novinár Matthew Cole dostal ešte vo februári predvolanie od štátneho zástupcu vo Virgínii. Úrady žiadajú, aby vydal svoje poznámky za obdobie viac ako dvoch rokov dozadu a chcú aj jeho svedectvo.
Cole sa podľa denníka okrem iného podieľal na článku, ktorý citoval 24 anonymných zdrojov a podrobne opisoval, ako príslušníci jednotky Navy SEALs pri misii na začiatku roka 2019 zabili niekoľko neozbrojených Severokórejčanov.
Hovorca denníka Charlie Stadtlander označil súdny príkaz na predloženie dokumentov za „ďalšie nehanebné a nezákonné prekročenie právomocí zo strany vlády“.
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že využije „všetky dostupné právne prostriedky na identifikáciu osôb, ktoré nezákonne vyzrádzajú informácie týkajúce sa národnej obrany“.
Coleov právnik David A. O’Neil povedal, že sa jeho klient nenechá zastrašiť pokusmi potlačiť informácie, ktoré vláda považuje za nepríjemné. Denník oznámil, že Coleove právne náklady uhradí.
Aj iní novinári NYT už dostali súdne predvolanie, ale ministerstvo spravodlivosti ich medzitým stiahlo. Prípad sa týkal odhalenia totožnosti zdrojov k článku o bezpečnostných aspektoch Trumpových ciest.
Denník tento krok označil za útok na slobodu tlače a pokus o zastrašovanie novinárov. Kritici už dlho obviňujú Trumpovu vládu z toho, že prostredníctvom súdnych príkazov a príkazov na domovú prehliadku stupňuje tlak na médiá a ich zdroje.
Copyright © ČTK 2025