Zomrela Alison Knowlesová
Vo veku 92 rokov zomrela 29. októbra newyorská výtvarníčka Alison Knowlesová. Popredná umelkyňa hnutia Fluxus zo 60. rokov sa preslávila aj tvorbou prístupných a participatívnych umeleckých diel, informoval cez víkend denník The New York Times. Správu o jej úmrtí zverejnila aj galéria James Fuentes.
Fluxus bolo medzinárodné zoskupenie umelcov, ktorí sa inšpirovali avantgardou zo začiatku 20. storočia a usilovali sa „očistiť svet od mŕtveho a umelého umenia“. Patrili k nemu aj Yoko Ono, George Brecht či Dick Higgins, ktorý bol v rokoch 1960–70 Knowlesovej manželom.
Súčasťou newyorskej avantgardy sa Knowlesová stala koncom 50. rokov – zúčastnila sa na performanciách Allana Kaprowa a spolupracovala s Merceom Cunninghamom a Johnom Cageom. V roku 1967 vytvorila jedno z prvých počítačom generovaných básnických diel – House of Dust (Dom z prachu). Napísala ho v programovacom jazyku FORTRAN spolu s Jamesom Tenneyom.
Knowlesová bola priekopníčkou konceptuálneho umenia, ktoré zdôrazňovalo jednoduchosť, každodennosť a zapojenie diváka. Jej práce – sochy, performancie a hudobné kompozície – boli často také jednoduché, že ich mohol vytvoriť ktokoľvek. Používala bežné materiály ako fazule, mušle, sieťovina či tuniak, čím sa snažila ukázať, že umelcom sa môže stať každý.
Vytvorila množstvo inštalácií a hudobných diel vrátane The Boat Book (1967) či Frijoles Canyon (1992). Prvú veľkú retrospektívu mala v roku 2022 v Berkeley Art Museum. V roku 2024 sa presunula do Wiesbadenu, kde sa v roku 1962 uskutočnil prvý koncert Fluxusu.
Jej mediálne najznámejšie dielo je zrejme Make a Salad. Bolo to spoločné jedlo ponúkané verejnosti, s ktorým zaobchádzala ako s umeleckým dielom: Knowlesová pripravovala šalát pre veľký počet ľudí tak, že zeleninu krájala do rytmu živej hudby, ingrediencie zmiešala hádzaním do vzduchu a hotový šalát podávala publiku.
Podobným projektom bol aj The Identical Lunch (Identický obed), kde účastníci opakovane jedia ten istý pokrm – tuniakový sendvič podávaný s pohárom cmaru alebo s polievkou. Tento projekt mal podľa Knowesovej viesť jeho účastníkov k vnímavosti a pozorovaniu každodenných detailov.
„Nechcem, aby sa ľudia na moje diela len pasívne pozerali,“ povedala Knowlesová pre The New York Times v roku 2022. „Chcem, aby sa zapojili – dotýkali sa, jedli, počúvali, tvorili a stali sa súčasťou diania,“ objasnila.
Zdroj: TASR
