Hlasovanie Radio_Head Awards 2025

 Hlasovanie Radio_Head Awards 2025

Spustili sme hlasovanie v 1.kole Radio_Head Awards 2025.

Rádio_FM dlhodobo podporuje slovenskú hudbu a to aj vďaka hudobným cenám Radio_Head Awards, ktoré sa už stali pevnou súčasťou slovenskej scény. Podporiť domácu tvorbu, známu predovšetkým z vysielania Rádia_FM, je možné v 1.kole hlasovania, ktoré prebieha na webe radiohlavy.sk a to do 13.februára 2026 do 12:00.

Vyberať môžete v kategóriách Album roka, Skladba roka, Debut roka a Objav roka. Nominácie za rok 2025 Rádio_FM zverejníme v Ráne na eFeMku a to 16.februára, kedy sa spustí aj 2.kolo hlasovania.

Prehľad longlistov

Album roka

Bene, Video Dave - city & city
Berlin Manson - Alternative für Disneyland
Blame Your Genes - Fever Dreams
Blanch - Her In Me
Blue Mental - lenže
Bull in China - Together
David Kollar - Calls (2025)
Deepologic - We Are
Éter - How to Play the Universe
Fallgrapp - Anthropos
Fvck_kvlt - Mŕtva revolúcia
FVLCRVM - EEST
Good Mood - Parquet Market
Isobutane - 2540_Antislimak_Fullalbum_Rip
Krstní otcovia - The Continuous Monument
Lolokar - KCS
Longital - Krajina beží dolu vlastným brehom
Majo Polyak - Angles Morts
Mars_999 - Euphonia
Neraev - Surface Tension
Nina Rosa - Joy
Noci a Rána - 5
Noci a Rána - Obrazy starého sveta
Noční jazdci - Toto sú Noční jazdci
Nylon Union - Defragment Us
Paulina Chrastina - Melting Memory
Projekt Marek - Dobré správy
Saténové ruky - Tiesňava
SJU - ANIMERA
Terez Frecerová - Mala by som niečo robiť
The Curly Simon - Kým ty spíš
The Science Fiction Club - Gathering Storm
Timea - and I forever will
Tolstoys - The Buzz
Vanessa Weisz - COPING MECHANISMS
Vojtik - Mark of Dantalion
Walter Schnitzelsson - Tí druhí
Waterbased - FLOOR JE LÁVA
Woman’s Touch - RICH, FAMOUS, AND VERY VERY HAPPY
Zaffer 9 - MOTHER LODE
Zandome - IDENTITA
Zlokot - Vata

Skladba roka 

Spotify playlist (bez skladieb Just in Case - Funk Ultimate a Prie100r - Krajina rozbitých zrkadiel)


Bene, Video Dave - city & city
Berlin Manson - Alternative für Disneyland
Blame Your Genes - Fever Dreams
Blanch - Her In Me
Blue Mental - lenže
Bull in China - Together
David Kollar - Calls (2025)
Deepologic - We Are
Éter - How to Play the Universe
Fallgrapp - Anthropos
Fvck_kvlt - Mŕtva revolúcia
FVLCRVM - EEST
Good Mood - Parquet Market
Isobutane - 2540_Antislimak_Fullalbum_Rip
Krstní otcovia - The Continuous Monument
Lolokar - KCS
Longital - Krajina beží dolu vlastným brehom
Alltide - studená voda
AMO - Nech žije sloboda
Analogrunner - Octo
Analogrunner - Reunion
Aurelius - Výtah
Autumnist - Table Mountain
Bene, Video Dave - Email in the bottle
Bene, Video Dave - Mountain Industries
Berlin Manson, NobodyListen - HAPPY END
Blame Your Genes - Cicadas
Blame Your Genes - H.O.M.E.
Blame Your Genes - Happy Unhappy
Blame Your Genes - Horns
Blame Your Genes - Neverletyougo
Blame your Genes - Nights Like That
Blame Your Genes - Shine
Blame Your Genes - They Got Me
Blanch - First Snow
Blanch - Safe Room
Blue Mental - Skin
Blue Sundown - Ride
Božské soaré - Ľahší ako obláčik
Breathe the Vapour, Naikavols - Krajina kamenistá
Bull in China - Second to None (feat. Slivka)
Chickenhouse - Tangerine
Christina Mantis - Silly Opinion
Christina Mantis - Stargazer
Common Line - My trapped Freedom
DASA - Marianna Magdalena
David Kollar, Erik Truffaz - It's me
Deepologic - Akasha Drift
Deepologic - Magic of Coffee
Deepologic - Nyu Nyu Tech
Dephzac - Limitless
Dephzac - Take me Back
Dress For Less - Čierna
Duhan - Keep it Fast Keep It Clean
Duhan - Search for Silence
Elections in the Deaftown - Dobrého veľa nebýva
Elections In The Deaftown - Preteky
Erik Šulc - Unikám
Éter - Robot
Fallgrapp - Bež Bež Bež
Fallgrapp - Domov II
Fallgrapp - Nebo
Fallgrapp, The Curly Simon - Nezastavíš
Fvck_kvlt - Mŕtva revolúcia II
Fvck_kvlt - Teror
Fvck_kvlt - Tieň
Fvck_kvlt, Yzomandias - Sokratov Cowbell
FVLCRVM - Daily Routine
FVLCRVM - Season 39
FVLCRVM, Vojtik - Shawty
Glad Sisifus - Mám sa báť
Good Mood - Mono
Good Mood - Possibility
HoussieM - Train to Nowhere
Hviezda - Nina
Isobutane - Something in the Dark
Ján Boleslav Kladivo - Máš ten vietor rád
Ján Boleslav Kladivo - Virtuálna réva b-minor
Just in Case - Funk Ultimate
Karin Ann - I Was never yours
Keosz - Trauma Unit
Kind Frequency - Through the Vines
Korben Dallas & Billy Barman - Netradičná rodina
Krstní otcovia - Seven Sisters
Kutlo - Awaken
Kutlo, Judy Kool - Midsummer
Le Payaco - Vianočná
Leto s Monikou - Asi ma máš
Leto s Monikou - Odovzdaj sa mi
Liia, Ardin - Afterlife
Lolokar - Agadir, Agadir
Lolokar - Debouche
Lolokar, Tante Elze - Utekám
Longital - Príď za mnou
Longital - Moja radosť
Majo Polyak - Mercury Boy
Majo Polyak, Radmila Svensson - Cold Song
Majo Polyak, Radmila Svensson - Hopeless
Mars_999 - Čierny dážď
Mars_999 - Milovať teba
Meowlau - Kvety
Meowlau - Ruksak
Mon Chichi - Znesiem
MonoPlastic - Búrili sa vlny
Mosayqra - WorldPerfect
Neon Manchester - Didn't Get Too Far
Neraev - Fuel Cells
Neraev - Glimmer
Neraev, Woman's Touch - Brand New Girl
Nina Kohout - Memoir
Nina Rosa - Čierne noci
Noci a Rána - Cesta domov
Noci a Rána - Hľadači svetla
Noci a Rána - Mesto Horí
Noci a Rána - Nový svet
Noční jazdci - Flute
Nylon Union - Off the Plot
Nylon Union - Peters And Marks
Nylon Union - Solastalgia
Ovarius - Another Mother For Your Son
Ovarius - Nie som bohyňa
Para - Prepojení
Paulina Chrastina - in my cave
Peter Kir - Distorted Radio
Prie100r - Krajina rozbitých zrkadiel
Projekt Marek - Čáry máry
Projekt Marek - Menčester
Rocca Rey, Blanch - Touchdown
Saténové ruky - Tri Grácie
Simple Souls - Amore
Simple Souls - Divine Passion
SJU - Crystalline
SJU - Dream A Dream
SJU - Hotrubber
SJU - Vertigo
Srsť, Obligatne - Bozky
Súznenie - Lose Your Breath
Terez Frecerová - Vzťah
The Curly Simon - Polnoc
The Sad Scores, Roland Kánik - Velvet Night
The Science Fiction Club - Gathering Storm
The Youniverse - Millenial Ket
Timea - že tu stojíš
Toello - Season of Longing
Toello, flou~ - Crying to a Slow Tune
Tolstoys - African Sun
Tolstoys - Boys Love
Tolstoys - Ringing Tone
Tvrdik, Prok - Nechcem, nebudem
VAL - Self Control
VAL - Tongue Tied
Vanessa Weisz - not for me
Vivid Hues - Holiday
Vojtik - GIO5
Vojtik - Little Flowers
Vojtik - Pott
Walter Schnitzelsson - 35+
Walter Schnitzelsson - Debilko
Waterbased - Dlhý deň
Waterbased - Negativity
Waterbased - Take it Away, I Eat Everything I Can
Woman’s Touch - Millionaire Off Her Drugs
Zaffer 9, Viktori Ori - Never Leave
Zandome - Prečo
Zard, Bobsan - A Deal With God
Zlokot - Ok Boomer
Zuzana Mikulcová, Bene - Duša

Debut roka

Atypic - Apotropaic
Blue Mental - lenže
Breeze Of Ypres - Breeze Of Ypres
Bull in China - Together
Denying God - Falling Of The Pale Mist
Éter - How to Play the Universe
FVLCRVM - EEST
Kodiki - Your Excellence
Krstní otcovia - The Continuous Monument
Ley Lofaj - SEVER 4EVER
Lolokar - KCS
Mars_999 - Euphonia
Natalia Hulejova - Iskra
Noční jazdci - Toto sú Noční jazdci
Paulina Chrastina - Melting Memory
Projekt Marek - Dobré správy
Ruineum - Urn Burial
Talebringer - Flowing Streams Of Time
Terez Frecerová - Mala by som niečo robiť
Timea - and I forever will
Zaffer 9 - MOTHER LODE

Objav roka

Aatrra
Astris Lapsus
Božské soaré
Common Line
Daniel Brliť
Differend
Dress For Less
Faye
Goer
Haney
Liia
Lukas Throne
MC Shady
Meowlau
Mifes
Mon Chichi
MonoPlastic
Mosayqra
Neon Manchester
Pleseň
Pollak
Residual
Rocca Rey
Satanislav
Súznenie
The Sad Scores
Tina Beet
Val
Vivid Hues

Investigatívna relácia Reportéri sa vracia na obrazovky

Investigatívna relácia Reportéri 

sa vracia na obrazovky

Investigatívna relácia Reportéri sa vracia na obrazovky verejnoprávnej televízie vo vynovenej podobe. STVR prináša divákom modernizovaný formát, ktorý spája dôslednú investigatívu s novým vizuálnym spracovaním a dôrazom na zrozumiteľné vysvetľovanie tém. Reportéri zostávajú verní svojmu poslaniu klásť nepríjemné otázky a prinášať verejnosti fakty v kontexte. Reláciu budú môcť diváci sledovať od 19. januára každý pondelok po 22.00 h na Jednotke a v utorok po 21.00 h v repríze na spravodajskom okruhu :24. TS STV

MAKE AMERICA FREE WITHOUT TRUMP

 MAKE AMERICA FREE WITHOUT TRUMP

„Už necítim povinnosť myslieť výlučne na mier.Vzhľadom na to, že sa vaša krajina rozhodla neudeliť mi Nobelovu cenu za mier za zastavenie 8 vojen, už necítim povinnosť myslieť výlučne na mier, hoci ten bude vždy prevažovať, ale teraz môžem premýšľať o tom, čo je dobré a vhodné pre Spojené štáty americké.Dánsko nedokáže Grónsko ochrániť pred Ruskom alebo Čínou.Kto dal vlastne Dánsku právo vlastníctva tohto arktického ostrovu. Neexistujú žiadne písomné dokumenty, je len to, že tam pred stovkami rokov zakotvila loď, ale aj my sme tam zakotvili.Spravil som pre NATO viac ako hocikto iný od jeho založenia a teraz by NATO malo spraviť niečo pre Spojené štáty. Svet nie je v bezpečí, pokiaľ nemáme úplnú a totálnu kontrolu nad Grónskom.“
Americký prezident Donald Trump v liste nórskemu premiérovi Jonasovi Gahrovi Störemu

STVR odvysiela galavečer Športovec roka 2025 naživo v pondelok 19. januára

 STVR odvysiela galavečer Športovec roka 2025

 naživo v pondelok 19. januára

Galavečer Športovec roka sa uskutoční v pondelok 19. januára 2026 v priestoroch Opery Slovenského národného divadla v Bratislave. Organizuje ho Slovenský olympijský a športový výbor s inštitucionálnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu SR a Slovenského paralympijského výboru. Priamy prenos slávnostného večera odvysiela Slovenská televízia a rozhlas na Jednotke o 20.30 h.


V prestížnej ankete Klubu športových redaktorov Športovec roka 2025 sa do najlepšej desiatky dostalo šesť mužov a štyri ženy. Meno športovca, ktorý nahradí na tróne aktuálneho kráľa slovenského športu Mateja Beňuša, spozná verejnosť počas galavečera v priamom prenose na Jednotke. V hlavnej ankete hlasovalo až 118 športových novinárov a členov Klubu športových redaktorov.

„Športovec roka je jedným z mála podujatí, ktoré dokáže spájať celé Slovensko naprieč generáciami. Slovenská televízia a rozhlas považuje za svoju verejnoprávnu povinnosť prinášať divákom príbehy výnimočných športových výkonov, odhodlania a fair play. Teší ma, že aj tento rok môžeme prostredníctvom priameho prenosu na Jednotke vzdať hold tým, ktorí reprezentujú Slovensko doma aj vo svete a sú inšpiráciou pre ďalšie generácie,“ uviedla generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková.

Moderátorskou dvojicou večera budú Marcel Merčiak a Oľga Konečná. Slávnostnú atmosféru doplnia hudobné a tanečné vystúpenia – KRS Movement, Beata Dubasová v exkluzívnom spojení s kapelou Polemic, ako aj skupina Hrdza.

O prestížny titul Športovca roka 2025 sa uchádzajú hokejista Martin Fehérváry, futbalista Dávid Hancko, krasokorčuliar Adam Hagara, cyklistka Viktória Chladoňová, futbalista Stanislav Lobotka, vodná slalomárka Zuzana Paňková, zápasník Tajmuraz Salkazanov, hokejista Juraj Slafkovský, strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a atlétka Emma Zapletalová.

Diváci sa počas večera dozvedia aj mená laureátov ďalších ocenení v kategóriách najúspešnejší kolektív, Športová legenda, Talent roka a najúspešnejší paralympionik. V trojici najúspešnejších kolektívov figurujú Patrioti Levice, futbalisti A-tímu Slovenska a hádzanárky Slovenska do 17 rokov.

Galavečer Športovec roka 2025 uvedie STVR v priamom prenose v pondelok 19. januára o 20.30 h na Jednotke.

Správca obsahu a technický prevádzkovateľ

Kto tam pustil tú opicu odsúdenú z hanobenia rasy a národa

 Kto tam pustil tú opicu

 odsúdenú z hanobenia rasy a národa 

Rostas Čengel Solčanskej: Vaša povrchnosť pripravila Štúra o veľkosť
Tibor Eliot Rostas vystúpil na záver premiéry filmu Štúr v Šali, kde ocenil remeselné spracovanie snímky aj interes o postavu Ľudovíta Štúra.
Režisérke Marianne Čengel Solčanskej však v plnej kinosále pripomenul, že jej známa propagandistická povrchnosť neumožnila zobraziť komplexnú osobnosť Ľudovíta Štúra v jeho medzinárodnom presahu - ako významného hýbateľa sveta slovanstva. Práve v Štúrovom iniciovaní slovanskej rozpravy na pražskom Slovanskom sneme sa podľa Rostasa začal historický impulz, ktorý viedol až k slovenskému povstaniu.
Príbeh Štúra sa napokon scvrkol na melodrámu fiktívneho vzťahu s Adelou Ostrolúckou. Snaha tvorcov zachytiť ľudský rozmer Štúra sa tak zmenila na prvoplánovú líniu, v ktorej zanikol nesmierny význam, úsilie a monumentálny myšlienkový svet jedného z najväčších velikánov našich dejín.
Rostas preto skonštatoval, že týmto prístupom tvorcovia prakticky znemožnili natočiť v blízkom čase skutočne hodnotný film o Štúrovi a jeho súputníkoch iným tvorcom.
Na záver svojho vystúpenia Tibor Eliot Rostas podotkol, že je vskutku bizarné vidieť na plátne mediálneho partnera, akým je Denník N, ktorý spolu s týždenníkom Týždeň dlhodobo vykresľuje Štúra ako antisemitu – navyše zobrazeného v gardistickej uniforme.
Tibor Eliot Rostas

„Smrťou končí každý problém. - Žiadny človek, žiadny problém.“

„Smrťou končí každý problém. -

 Žiadny človek, žiadny problém.“ 

VÁŽENÝ PÁN FARÁR MGR. ĽUBOŠ VOLKO, ĎAKUJEM VÁM A ĎAKUJEM AJ OSTATNÝM...
▫️ Vážený pán farár Mgr. Ľuboš Volko, toto video sa ku mne dostalo až teraz vzhľadom na fakt, že som žalárovaný vo väzbe v Justičnom paláci 9. mesiac. Badám, že ma ( aj mňa ) spomínate... týmto sa Vám chcem poďakovať, ale aj iným.
▫️ Ja som v mladosti vyrastal ako ateista, veriť som začal sám počas mojej cesty, na vieru som sa dal bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov.
▫️ Aj vďaka ľudom, ako ste Vy, VERÍM. Ďalej sa chcem poďakovať za toto video a prejav aj generálovi Ivanovi Ševčíkovi a všetkým ostatným zúčastneným.
▫️ Pán Ľuboš Blaha, Vám otvorená vďaka za sústavné dlhodobé spomínanie našich názorových prienikov, ale extra špeciál toto video - https://t.me/LubosBlahaSmer/2717 - dokonalý výčet všetkých krokov súčasnej zhubnej sionistickej propagandy zo Západu.
▫️ Ďalej by som rád touto príležitosťou pozdravil aj Romana Martišku, Roman - každý Tvoj článok mám prečítaný, Tvoja robota je niečo, čo ma tu v Justičnom paláci spolu s ostatnými drží nad vodou.
▫️ Ku novele Trestného zákona o extrémizme - ktorá so mnou samozrejme nemá nič spoločné, nikto mi o nej nič nepovedal a ohľadom nej ma nikto nekontaktoval - sa vyjadrím v najbližších dňoch, pretože bude ku nej potrebné ešte veľa povedat a samotná novela bude potrebovať ešte veľa práce, ALE - hlavne treba konečne už DEFINOVAŤ, čo to ten extrémizmus vlastne je, aby sme všetci mali právnu istotu a aby sme dopredu vedeli, čoho sa chytať a čoho sa nechytať.
Daniel Bombic

PREČO SI UŽ DOBROVOĽNE A PROFYLAKTICKY NENASTÚPIL DO BASY?

 PREČO SI UŽ DOBROVOĽNE 

A PROFYLAKTICKY NENASTÚPIL DO BASY?

Penis et vulva cogitant

Penis et vulva cogitant

„Slovenských historických filmov nikdy nie je dosť. Zvlášť tých o kľúčových osobnostiach našich dejín. Opätovne sa však presviedčam o tom, že ich nevieme robiť. Hlavnou príčinou sú nesmierne slabé scenáre. Je to dôsledok neduhu, keď režisér(ka) uverí, že dokáže byť režisérom, scenáristom a niekedy aj producentom zároveň.

Priznám sa, že na premiéru najnovšieho počinu Mariany Čengel Solčanskej nazvaného jednoducho ŠTÚR, ktorý STVR označila za „najočakávanejší film roka“, som šiel s miernou skepsou. Jej predchádzajúce politické agitpropy a dokonca ani rozprávky ma príliš neoslovili, takže toto dielko ma mohlo iba príjemne prekvapiť. Nestalo sa tak.

Na úvod by som chcel oceniť novátorský prístup, ktorý si táto téma už dlhodobo pýta. V doterajších pokusoch bol Štúr zobrazený príliš školometsky – ako socha, vzdialený poloboh, a nie človek z mäsa a kostí. Čiastočne je to spôsobené tým, že on sám bol nesmierne asketický a osamelý muž, ktorého vnútro je veľmi náročné zachytiť. Ani tu sa nepodarilo preraziť bariéru jeho masky. Mariana Čengel Solčanská sa však pokúsila zobraziť štúrovskú dobu očami ženy. Ambiciózny projekt však zhorel hneď pri štarte.

Prvú polovicu filmu som mal dojem, že pozerám pokračovanie Slúžky. Rovnaké scény, rovnaké banálne príbehy uprostred chladných múrov nevykúreného kaštieľa, problémy s menštruáciou, a tak podobne. Pozerali sme sa na svet očami Adely Ostrolúckej, no Štúr sa v tom príbehu úplne stratil a bol skôr okrajovou postavou. Keby autorka nazvala film „Adela a Ľudovít“, nemali by sme od neho iné očakávania ako od milostnej romance. Ale ona sľubovala film primárne o Ľudovítovi Štúrovi a jeho epochálnom jazykovom diele. A tento výsledok sme nedostali.

Ešteže režisérka priznala, že ľúbostný vzťah medzi Štúrom a Ostrolúckou je len legenda, ktorú nepotvrdzuje nijaký dôveryhodný zdroj. Presnejšie, celé si to vymyslela prvá Slovenka, ktorá získala doktorát na parížskej Sorbonne, Helena Turcerová-Devečková. V roku 1913 obhájila dizertačnú prácu o Ľudovítovi Štúrovi, v ktorej si vyfantazírovala jeho ľúbostný pomer s Adelou Ostrolúckou (zrejme sa spoliehala na to, že vo Francúzsku o Štúrovi nikto nič nevie). Táto práca sa dostala do rúk spisovateľa Ľuda Zúbka, ktorého inšpirovala k napísaniu knihy Jar Adely Ostrolúckej. Ľudia netušia, že všetky informácie, ktoré majú o tejto dvojici, pochádzajú z tejto legendy, ktorej uverili ako skutočnej udalosti. Nie je to ojedinelý prípad. Keď som bol v Šahách, kde sa odohráva román Ladislava Balleka Pomocník, miestni obyvatelia ma presviedčali, že poznali mäsiara Riečana – jeden mi ukázal, kde údajne býval, druhý spomínal, že chodil do školy s jeho mamou, tretí k tomu dodal fantastické príhody. Pritom „mäsiar Riečan“ je fiktívna postava…

Ešte väčšou slabinou ako nekvalitný scenár bol herecký výkon hlavnej postavy. Lukáš Pelč ma ako Ľudovít Štúr vôbec nepresvedčil, pri historických prejavoch pôsobil, akoby ich neosobne čítal, akoby neboli jeho alebo akoby bol vyvolaný v škole k tabuli a mechanicky memoroval naučený text, pričom oči mu nervózne pobehovali zo strany na stranu. Túto postavu som mu neuveril. Nie každý, kto má bradu, je Štúr. To už Jozef Miloslav Hurban v podaní výborného Richarda Autnera bol charizmatickejší a Štúr pri ňom vyzeral len ako člen jeho družiny. Nehovoriac o Markovi Igondovi, ktorý v úlohe Adelinho otca Mikuláša Ostrolúckeho exceloval a podľa mňa si týmto hereckým výkonom vypýtal najbližšiu filmovú cenu Slnko v sieti.

Z niektorých vymyslených scén ma však chytala hrôza. Ako filmový fanúšik chápem umeleckú invenciu, no ako historik som oveľa prísnejší a zastávam názor, že veľký umelec dokáže aj skutočnú udalosť zobraziť pútavo a nepotrebuje si vymýšľať.Stretnutie s Jánom Hollým na Dobrej Vode pripomínalo skôr úvodnú scénu z Pána prsteňov ako reálnu historickú udalosť. Štúrovci vystúpili na Kriváň v horúcom lete, no v tomto filme sa na neho štverajú bohvieprečo v zime a snehovej fujavici (a že je to v skutočnosti Lomnický štít, im hádam kvôli technickým podmienkam odpusťme). Naopak krajina medzi Modrou a Šenkvicami, v ktorej sa postrelil Štúr, bola celá zasnežená, kým tu bola nejaká sychravá jeseň. Rokovanie o Žiadostiach slovenského národa sa neuskutočnilo v Liptovskej Ondrašovej (tam boli len o deň neskôr prečítané na ľudovom zhromaždení), ale v Liptovskom Mikuláši priamo na Hodžovej fare, kde je dnes táto miestnosť historicky verne zrekonštruovaná a pre filmárov ako stvorená, preto nerozumiem tejto falzifikácii. Zasadnutie Uhorského snemu sa nekonalo v Primaciálnom paláci, ale v budove dnešnej Univerzitnej knižnice. Adela Ostrolúcka nezomrela na tuberkulózu, ale na týfus. No a vrcholom všetkého bola scéna, kedy sa štúrovci (v roku 1851!) zhovárali, že katolíci s nimi do projektu spisovného jazyka nepôjdu. Pritom s nimi rokovali minimálne od roku 1847 v Čachticiach, keďže kodifikácia slovenčiny (ako som už neraz upozorňoval) bol proces, nie udalosť. Záverečná hádka medzi štúrovcami a bernolákovcami o jednotlivé hlásky je fraška, karikatúra pravej historickej udalosti, ktorá sa v skutočnosti neodohrala v nejakej tmavej chalúpke, ale v paláci na Primaciálnom námestí v Bratislave, kde dnes sídli teologická fakulta. A hádali sa viac Štúr s Hodžom ako evanjelici s katolíkmi.

Najviac ma však pobúrila mystifikácia ako z tureckej telenovely, keď slúžka poslala do tmavej stodoly za Adelou svojho frajera, aby mala slečna Ostrolúcka pocit, že ju pomiloval Ľudovít Štúr… Táto divoká fantázia je zbytočnou dehonestáciou samotného Štúra a v takom filme je vyslovene rušivá a neviem sa rozhodnúť, či skôr smiešna alebo trápna. Naopak, vizuálne sa mi páčila záverečná scéna, keď režisérka zobrazila umierajúceho Štúra ako Krista sňatého z kríža. Následné silné slová z jeho prejavu na Uhorskom sneme umocnili jeho odkaz. Ibaže dve vydarené scény dobrý film nerobia.

Svoj záverečný úsudok zhrniem do nasledujúceho konštatovania. Jeden z tvorcov mi ešte pred premietaním nadšene povedal, že takýto film by mal ísť do škôl. Rozhodne by som to neodporúčal. Ak si mládež utvorí mienku o Štúrovi na základe takéhoto pokriveného obrazu, nepochopí z jeho odkazu vôbec nič. Z tohto výsledku som prekvapený o to viac, že Mariana Čengel Solčanská pri propagácii svojho diela viackrát zdôraznila, že chcela urobiť film o mužovi, ktorý cez jazyk definoval národ, že slovenčina je jediný jazyk, v ktorom píše, premýšľa a sníva a že má pocit, že mu to dlhuje… Ušľachtilý cieľ, ale posúďte sami, či sa podaril. Lebo táto dejová línia je vo filme okrajová, nevýrazná, nepresvedčivá.

Solčanská však tento zámer na inom mieste popiera a tvrdí, že „nakrúca romantiku, krásnu, až bolí srdce“. Rozumiem, že ju táto téma úplne pohltila, ale výsledkom je, že sa nedostavila ani romantika, ani silný príbeh o zrode národa, ale rozpačitá nuda. Možno jej mal niekto poradiť, že téma ženského pohľadu na štúrovský zápas sa dá lepšie uchopiť cez Štúrovo odmietanie, aby sa do národného hnutia zapojili ženy (ako to chcela jeho sestra Karolína). Ale myslieť si, že štúrovská tematika sa dá pochopiť cez príbeh rozvášnenej ženy (ktorý sa navyše nikdy nestal) je azda predsa len trochu naivné.

A tak zo všetkých stvárnení Štúra, ktoré som doteraz videl, zostáva pre mňa najpresvedčivejší herecký výkon Dušana Jamricha – menej už typicky strnulé scenáristické spracovanie Jozefa Boba. Práve to si vyžadovalo inováciu, a nielen v úlohách (napríklad v seriáli Štúrovci hral František Kovár Michala Miloslava Hodžu, kým vo filme Štúr hral Jána Hollého). Z tohto hľadiska to hodnotím ako premárnenú šancu, ktorú nezachránila ani štandardne dobrá hudba skupiny Hrdza. Téma Štúr na svoje plnohodnotné spracovanie stále čaká .Eduard Chmelár
Eduard Chmelár




O fiktívnej Adele, ale trocha aj o Štúrovi a slovenských dejinách

Film pôsobí veľkolepo najmä vďaka kostýmom, hudbe a kamere. Po odchode z kina nám však nebude úplne jasné, o čo autorke filmu išlo.

Od septembra minulého roku sa v médiách pravidelne objavovali správy o pripravovanom filme od režisérky Mariany Čengel Solčanskej o Ľudovítovi Štúrovi. V propagačných článkoch sa zdôrazňovalo, že pôjde o novátorský, ženský pohľad na jeho osobnosť, presnejšie cez oči „jeho milovanej“ Adely Ostrolúckej.

Ako sa to režisérke podarilo, keď zmienky o tomto domnelom vzťahu takmer vôbec neexistujú? O čo sa teda oprieť, keď jedinou indíciou, ktorá by svedčila o možnej náklonnosti medzi Štúrom a Adelaidou de Ostra Luka je, že tejto šľachtickej slečne dal Štúr zopár hodín poľštiny či slovenčiny a do pamätníčka jej on, slovutný poslanec, jazykovedec a spisovateľ zháňal podpisy od osobností slovanského sveta?

Netreba sa opierať o nič, treba to vyfabulovať. A to režisérka, autorka scenára a producentka v jednej osobe aj priznáva hneď v úvode filmu a nakoniec aj v propagačných rozhovoroch – keď sa nám nezachovali príbehy o ľuďoch, treba si ich vymyslieť. A možno „domyslieť“ aj dobu, v ktorej žili.

„Nie je toho veľa. Vytvorili sme ju my,“ hovorí Ivana Kološová, predstaviteľka Adely vo filme. A jedným dychom dodáva, že Adela Ostrolúcka bola osamelá a neslobodná. Ako všetky ženy tej doby, lebo ich povinnosťou bolo vydať sa a mať deti.

Tak sa teda začne tvoriť a uvedená téza (všetky ženy boli nesvojprávne subjekty) ovplyvňuje aj kreovanie príbehu Adely a Štúra, ba aj jednotlivých postáv. Adela je melancholická, nešťastná, frustrovaná. Je stvárnená ako obeť patriarchálneho otca vystrihnutého ako z feministickej čítanky (zlý, chladný a maďarónsky otec ju chce vydať napriek jej vôli) a matky, ktorá je zmierená s vnútenou rolou manželky či roditeľky a vyčíta Adele jej vek aj to, že sa o seba nestará.

Čo na tom, že v skutočnosti je málo pravdepodobné, že by rodičia Ostrolúcki svoju jedinú chorľavú dcéru nútili do nejakého sobáša, čo by obnášalo v tej dobe podstúpiť riziko ohrozenia jej života pôrodom? A čo na tom, že historický otec vôbec nebol maďarón, veď sa stýkal so Štúrom aj po tom, čo ho režim umiestnil pod kontrolu policajných orgánov?

Aby autorka scenára zvýraznila Adeline uväznenie v spoločenských konvenciách, postaví do príbehu slúžku Katiku, ktorá je protipólom komplikovanej a hĺbavej Adely. A hlavne, je „slobodná“, ako o tom píše iný PR článok. Okrem iného slobodne súloží so záhradníkom Vincom a „slobodne“ ho prepožičia Adele na tieto účely v scéne v kostole.

To je dosť podivné a z historického hľadiska absurdné vyvrcholenie vzťahu medzi Adelou a Štúrom, ktorý sa začal vzájomnou antipatiou a skončil neskonalou, šialenou a sexuálnou túžbou po tomto neprístupnom a večne zamračenom intelektuálovi. Slúžka Katika svojmu Vincovi natiahne Štúrovu košeľu, „tú s lipovými lístkami“, poučí ho, ako sa má správať a nahovorí Adelu, že Štúr ju v kostole čaká a hlavne, preboha, nech nezapaľuje svetlo a nech je na ňu dobrý.

A potom je citovým poryvom koniec, Štúr Adelu už nikdy neuvidí, lebo tá zomiera na tuberkulózu vo Viedni (v skutočnosti to bol týfus, ale kašľanie krvi je na plátne predsa len prijateľnejšie ako hnačka alebo vracanie).

Nuž ale na film, ktorý nesie meno Štúr, by jedna jediná dejová línia vyfabulovaného vzťahu nestačila. A tak v protiklade s tým, čo sa tvrdí na začiatku o vymýšľaní príbehov, druhú líniu filmu predstavujú skutočné historické udalosti, o ktorých sme sa učili na dejepise – návšteva Jána Hollého (František Kovár) na jeho fare v Dobrej Vode, Štúrova reč na uhorskom sneme, povstanie.

A zrazu je fabulácia preč, film (v rámci možností mimézis) sa stáva historicky verným: v tejto línii vidíme rozvášneného a presvedčivého Lajosa Kossutha, Štúra burcujúceho povstalcov, ale najmä Štúra umierajúceho v príšerných bolestiach, s prestreleným kĺbom. Táto finálna scéna je drsne realistická, ale hlboko dojímavá. Polonahý Štúr na posteli pripomína ukrižovaného Krista, do toho znejú slová 23. žalmu, Pán je môj pastier, nič mi nechýba. To je asi najsilnejší moment filmu.

Avšak nie je dobré takýto romanticko-historický film s rozkošnými čipkovo-volánovými kostýmami ukončiť nepeknou smrťou. Preto sa príbeh končí akousi snovou scénou v zmysle „Štúrov odkaz pre nás“, kde Štúr v čiernom reční na sneme o vzdelanosti a jednote Slovákov, a priam tak moderne, že človek čaká, že sa ešte vyjadrí k digitálnej vzdelanostnej spoločnosti a k polarizácii na Slovensku.

Táto inkonzistentnosť štýlu reči je trocha problém: raz totiž Štúr hovorí ako súčasník, inokedy ako učebnica dejepisu pre 5. ročník základných škôl. Podiel na tom má aj spomínané štiepenie na dve dejové línie, ktoré sa odráža v replikách postáv. Kým vo vyfabulovanej, osobnej línii sú repliky viac-menej hovorové a v podstate zodpovedajú žánru filmovej fikcie, v historickej línii sú repliky strnulé, odráža sa na nich literárna predloha a čo je pre film ešte horšie, občas majú vysvetľovací charakter komentára cieleného na bežného súčasného diváka.

Pri dnešnej výučbe národných dejín totiž drvivá väčšina mladých už asi nemá tušenie o tom, čo vlastne znamenali konfesijné rozdiely v prvej polovici 19. storočia medzi evanjelikmi a katolíkmi. Snáď jedinou „živou“ historickou scénou z hľadiska dynamiky replík je hádka štúrovcov a hattalovcov o slovenskom pravopise, ktorú pochopí aj ten, čo o Hattalovi nikdy nepočul.

Doplňme, že reč je problémom nielen v scenári na papieri, ale aj v ústach niektorých hercov. Z hľadiska úrovne rečového prejavu, dikcie a práce s hlasom si obrovský rozdiel medzi staršou a mladšou generáciou hercov všimne aj laik. Aj keď treba uznať, že po charizmatickom Dušanovi Jamrichovi (televízny film Jozefa Boba Štúrovci, 1991) bolo obrovskou výzvou zahrať Štúra dôstojne, silne, citlivo a uveriteľne. A s náležitým hlasovým prejavom.

V každom prípade, film pôsobí veľkolepo najmä vďaka dokonalým kostýmom, efektívne napísanej hudbe a dobrej kamere. A to je asi to, čo ho drží pokope a divák sa tých 111 minút nenudí. Odchádza z kina dojatý a s hrdosťou v duši (ako napísal Patrik Tkáč na sociálnej sieti), hoci nevie úplne presne, na čo. Svoje určite urobí burácajúca hudba v závere a folkloristický ženský hlas spievajúciKopala studienku, ale so súčasnými veršami. To musí dojať každého, kto jak Slovák cíti!

Po odchode z kina nám však nebude úplne jasné, o čo autorke filmu išlo. Ak súdime podľa posledných dvadsiatich minút, o znázornenie Štúrovho ťažkého životného údelu. Ak súdime podľa prvých dvoch tretín filmu, o mierne tézovité zobrazenie „ťažkého neslobodného položenia“ a vnútorných citových bojov ženskej hrdinky z prostredia strednej šľachty v Uhorsku 19. storočia.

O téze hovorím preto, lebo o vtedajšej skutočnej neslobode, teda nie o tej, ako to chápe progresívne zmýšľajúca súčasníčka, by asi vedeli výborne rozprávať práve také ženy z ľudu, ako slúžka Katika. Zo žánrového hľadiska z toho vyšiel tak trocha mačkopes, ale pomerne zhliadnuteľný a na naše domáce pomery je to celkom vydarená slovenská historická fikcia.

Aj keď, slovenská ako slovenská: niektoré scény sú takmer identické s podobnými scénami z kostýmových filmov Piano (1993), Pýcha a predsudok s Keirou Knightley (2005) – odchod šľachtickej rodiny z domu a prikrývanie nábytku plachtami, a z rovnomenného seriálu BBC, (1995 – pytačky, scéna zápolenia mladých dám pri klavíri).

Ale nevadí. Hlavne, že sa našli financie na takýto film, nielen štátne, ale aj súkromné, keďže sa na realizácii podieľal aj vlastník Tatra Mountain Resort a milionár Igor Rattaj, ktorý sa mihol v úlohe lekára ošetrujúceho Štúra.

Je to (trocha) o Štúrovi, je to naše a je to veľkofilm. Dúfajme, že producenti sa nezľaknú, že Audiovizuálny fond bude napriek konsolidácii štedrý a budú nasledovať ďalšie historické filmy.

Aj keď na film o skutočnom Štúrovom príbehu a o jeho zápase o národ si budeme musieť ešte nejaký čas počkať.

Stanislava Moyšová