SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KRÁLIKÁREŇ

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KRÁLIKÁREŇ

Poslanec musí pracovať pre ľudí

 

Poslanec musí pracovať pre ľudí

Oskar má rád Boha ako čistú prázdnotu

 Oskar má rád Boha ako čistú

 prázdnotu

Viete čo nás drží v pravdivom ukotvení. Vášeň pre to čo robíme.
Kto je falošný v práci, nikdy nepozná svoj kompas.
Ta ľachke, ňe?😉

Oskar Rózsa na tripe

✍🏼NEDEĽNÁ MINUTOVÁ MÚDROSŤ⏳
CÚVNUTIE
"Ako mám pomáhať svetu?"
"Tak, že mu budeš rozumieť," odpovedal Majster.
"A ako mu mám rozumieť?"
"Tak, že sa od neho odvrátiš."
"Ako mám teda slúžiť ľudstvu?"
"Tak, že budeš rozumieť sám sebe."
Anthony de Mello, SJ

Oskar Rózsa na tripe

✍🏼NEDEĽNÁ MINUTOVÁ MÚDROSŤ⏳
TOTALITARIZMUS
Majster raz riekol biskupovi, že pobožní ľudia majú prirodzený sklon byť krutí, čo žiakov uviedlo do rozpakov.
"Ako to?" pýtali sa.
"Aby rýchlo dosiahli cieľa, príliž ľahko obetujú človeka," riekol Majster.
Anthony de Mello, SJ

Oskar Rózsa na tripe

✍🏼NEDEĽNÁ MINUTOVÁ MÚDROSŤ⏳
CÚVNUTIE
"Ako mám pomáhať svetu?"
"Tak, že mu budeš rozumieť," odpovedal Majster.
"A ako mu mám rozumieť?"
"Tak, že sa od neho odvrátiš."
"Ako mám teda slúžiť ľudstvu?"
"Tak, že budeš rozumieť sám sebe."
Anthony de Mello, SJ

Oskar Rózsa na tripe

Je jasné, že piloti počúvali DEAD KENNEDYS.

Oskar Rózsa na tripe

SKAZA PROGRESIVIZMU NA SLOVENSKU JE PROSTE NEZASTAVITEĽNÁ LAVÍNA, PROTARDOV ZLÝ SEN.

Oskar Rózsa na tripe

Nekultúrne bezzubé hovado Machala

 Nekultúrne bezzubé hovado Machala

NOVÁ SYNAGÓGA ŽILINA. KULTÚRNE CENTRUM? SKÔR KAVIAREŇ...

Preto ten kvikot "nezávislých umelcov", aj ja by som si rád za štátne dotácie otvoril a prevádzkoval kaviareň v centre Žiliny...

Lukáš Pamír Machala

Ceny za rekonštrukciu Novej synagógy:

Bauwelt Advancement Award
cena nemeckého časopisu pre architektúru (2013)


Cena Nadácie Orange
v kategórii Komunitný rozvoj (2015)


Patrón architektúry
cena Slovenskej komory architektov pre nearchitektov, ktorí pomáhajú architektúre (2017)


Cena Eugena Bárkanya
Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku za zachovanie židovského dedičstva (2017)


Cena Mesta Žilina
za obnovu kultúrneho dedičstva a občianske kultúrne aktivity (2017)


Strecha roka
cena Cechu strechárov v kategórii šikmá strecha (2017)


CE.ZA.AR
cena Slovenskej komory architektov za architektúru v kategórii Obnova a prestavba (2018)


Cena Nadácie Tatra banky za umenie
špeciálna cena poroty mimo umeleckých kategórií za rekonštrukciu priestoru pre umenie (2018)


Fénix / Pamiatka roka
cena Ministerstva kultúry SR a Nadácie SPP za obnovu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok (2018)

Ale teba strelil tvoj vlastný. MATIČIAR

Ale teba strelil tvoj vlastný.

 MATIČIAR

Tibor. Máš na rukách krv

Tibor

Máš na rukách krv

Počujte, vážená Martina, takto sa cenzúra začína

 Počujte, vážená Martina, 

takto sa cenzúra začína

Milá Martina Flašíková,

alebo

taká malá reakcia na ďalšie klamstvá v najnovšom rozhovore - lebo tie lži a prekrúcanie reality, to je už asi pracovná metóda.

Podľa najnovších vyjadrení posiela pani Flašíková mimo komfortnú zónu prepustených ľudí.

Napriek tomu, že už po "vyhadzovaní z komfortnej zóny" pochopila, že sa jej všetko sype pod rukami a snaží sa o zmierlivý tón, je neskutočné, ako prekrúca realitu.

Nie, vôbec jej nevadí, že vo verejnoprávnej inštitúcii zarezala systematické mapovanie pamätníkov v čase, keď máme poslednú šancu zachytiť svedectvá ľudí, ktorí prežili vojnu či päťdesiate roky.

Keďže mám opäť tú česť, že sa mi venuje vo svojich odpovediach, skúsim sa k nim vyjadriť aj ja.

Poďme pekne po poriadku.

1. Ako tvrdí pani Flašíková, Rádio Devín má 9-tisíc hodín programu ročne a ja som pripravovala 26 hodín programu ročne.

Chcela by som jej odkázať, že jednak nesedí porovnanie s Rádiom Devín, asi si mala zistiť, že som vysielala prioritne pre Rádio Slovensko.

To číslo - 26 hodín programu nesedí tiež. Pani Flašíková hovorí iba o jednej relácii a ja som pripravovala relácie tri - Osudy, Biele miesta aj Po stopách pamäti.

Navyše k výročiam v Slovenskom rozhlase aj rôzne iné publicistické formáty alebo verejné diskusie, ktoré som robila dramaturgicky - od konceptov Osmičkových pyramíd, kde nám vďaka našim kontaktom prišli kedysi ľudia ako generál Milan Píka či Branislav Tvarožek k stému výročiu Slovenského leteckého zvàzu, kam nám prišla napríklad rodina Otta Smika.

Veci, ktoré som pripravovala vo voľnom čase, nad rámec úväzku, bez nároku na odmenu či honorár.

Preto, lebo som im verila.

2. Počet hodín prípravy relácie nie je štandardný

Budem sa asi opakovať, ale tento argument psou hlavou použil na svojom facebooku už riaditeľ rozhlasu Peter Janku, ktorý nemal odvahu sa ani osobne stretnúť. O pár hodín odvážne svoj status vymazal.

Nuž, to sú asi hrdinovia dnešnej doby.

Skutočne treba šéfke televízie alebo šéfovi rozhlasu vysvetľovať základné parametre, že iné je, keď si naživo do štúdia zavoláte na small talk speváka o novom albume a iné je robiť dokumentárne a umelecké relácie?

Je iné robiť rozhovor s 20-ročným spevákom a iné so 100-ročným človekom, ktorý prežil Auschwitz alebo Jáchymov.

Príde mi až nedôstojné, že musím toto písať.

Keď porovnáva, mala by porovnať porovnateľné.

Osudy, Biele miesta aj Po stopách pamäti mali podobu rozhlasových fíčrov, ktoré sa bežne pripravujú niekoľko mesiacov a robí na nich tím ľudí.

Ja som ich pripravovala sama, nemala som žiadny podporný tím. Vysielali sme každé dva týždne. Snažila som sa mapovať ľudí, ktorí prežili totality a ktorých príbehy neboli zaznamenané.

Vycestovať za respondentnom (niekedy aj viackrát).

Potom práca s archívmi, overovanie, strih, úprava, postprodukcia, výber hudby.

Montáž mal na starosti môj rozhlasový parťák Pali Prelovský.

Argument o reprízach je smiešny. Reprízy sa zaraďovali pri výročiach a jubileách. A v čase, ktorý sme získali, sme nahrávali a pripravovali ďalšie príbehy.

3. Pani Gyarfašová mala prácu z domu.

Vidíte, napriek tomu som každý deň chodila do rozhlasu, doma po večeroch dorábala relácie, obsah pracovnej zmluvy som mala nastavený, aby som mohla byť čo najviac v teréne.

Aj keď Vy teraz najviac riešite dochádzkový systém, dobrý novinár nemá byť zavretý v redakcii, ale má byť v teréne a medzi ľuďmi.

Ozaj, viete pani Flašíková, že veľakrát som si tie cesty platila aj sama, pretože táto vynikajúca inštitúcia mi najmä po Vašom nástupe neumožnila na tie rozhlasové cesty za pamätníkmi ani vycestovať?

4. Na odbor slovesného obsahu, odkiaľ sa vyhadzovalo, prijali ďalších dvoch ľudí - pani Flašíková tvrdí, že z televízie. Len je tam taký malý detail, nie je to pravda.

Nie, neboli z televízie, boli to ľudia z vonkajšieho prostredia.

Lebo naozaj je manažérsky efektívne a racionálne nabrať nových ľudí a povyhadzovať dlhoročných zamestnancov, ktorým musí dať inštitúcia odstupné.

Nepriestrelná logika a hospodárnosť s verejnými zdrojmi v praxi.

Najmä aj v otázke súdov - veď odškodnenia za jej zlé rozhodnutia nezosobnia vedeniu (taký zákon by sa nám hodil ako soľ), ale zaplatia to občania - daňoví poplatníci z vlastných vreciek.

Konsolidácia v praxi - podobne ako odmena 2krát 22tisíc eur, ktorú ste sa nezdráhali za dobre odvedenú prácu prijať

4. Problémom bola vraj aj práca pre televíziu

Roky som sa snažila prepojiť tv a rozhlas v téme zachytávania pamätníkov dvoch totalít, veď sme jedna inštitúcia, vieme pripraviť rozhlasové relácie, televízne dokumenty aj budovať archív, z ktorého vieme čerpať aj o sto rokov.

Bohužiaľ musím to napísať - keby človek nešiel aj hlavou proti múru, nič z toho nevznikne.

Osvietený riaditeľ by hľadal cesty, ako to prepojiť, nie trestal za systém, ktorý nastavila samotná televízia.

5. Vraj mi bola ponúknutá externá spolupráca - ďalšie klamstvo.

Jediné, o čom bola reč, bolo dokončenie piatich dielov Detí vojny.

Inak Vy si viete predstaviť, že keď niekoho takto bez príčiny vyhodia a očiernia, bude ešte s radosťou po takejto skúsenosti s týmito ľuďmi spolupracovať?

6. Pani Flašíková tvrdí, že sa vlastne nič nestalo a takýchto relácii je v telerozhlase vlastne kopec.

Posledný bod nechávam autenticky zaznieť z rozhovoru - názor si urobí každý sám.

-"Vy ste jej teda okrem toho cyklu ponúkali, aby externe robila aj prácu, ktorú mala v rozhlase?

Bolo to len na tom cykle.

Ale teraz ste povedali, že oceňujete jej prácu a mohla v nej pokračovať v externej forme a to nie je pravda, keďže išlo len o spomínaný cyklus. Prečo ste jej potom neponúkli externú spoluprácu aj na mapovaní osudov pamätníkov?

To neviem úplne vyhodnotiť. Viem o tom, že tieto historické témy spracovávame aj v iných reláciách ako Encyklopédia spravodlivých, Dejiny.sk, Vstali sme z popola."-

Bolo by to celé veselé, keby to nebolo také smutné.

Opäť to vyzerá ako prvoplánové klamstvo. Alebo možno len pani Flašíková nevie, a o to je to celé smutnejšie, že niektoré relácie, ktoré spomína, sa už nevysielajú, pripravujú sa príležitostne alebo sú to rozhovory s historikmi a nejde o príbehy pamätníkov.

Alebo porovnať dramatizované pásmo z knihy so zaznamenávaním autentických svedectiev pamätníkov, ktorí sú dnes tu a zajtra byť nemusia, je tiež minimálne povážlivé

Áno, povedzme si to otvorene.

Toto nie je nič iné, len hasiť škody a obhajovať účelové prepúšťanie kritikov.

Plus ďalšia nepravda -

Nie, okrem Ivana Bradu, ktorý zostal, lebo ste sa zľakli, ako to právne ustojíte v jeho prípade, keďže jemu ste v novembri zastavili aj reportáž, už nezostal nikto zo štrajkového výboru, ako to tvrdíte - posielate preč všetkých ostatných.

Spôsoby pani MF a jej ľudí mi čoraz viac pripomínajú praktiky z eštebáckych príručiek.

Zlikvidujeme kritikov (a využijeme na to hromadné prepúšťanie), vezmeme ľuďom prácu, ktorú milovali a ešte ich očierníme a pošpiníme.

Lenže týmito svojimi rozhodnutiami ničíte aj hodnotové veci, ktoré vo verejnoprávnej inštitúcii vznikali.

Asi sa už opakujem, no niektoré škody sú nenávratné.

Mňa teší, že zmysel práce, ktorú robím, si vážila verejnosť, odborníci, že nám dôveru dali naši pamätníci.

A získala som do života vzťahy, ktoré mi dali nový rozmer.

Táto téma nie je viazaná na inštitúciu a verím, že budeme pokračovať ďalej.

Ale čo Vy, pani Flašíková, fakt Vám to za to celé stojí? A ako sa na seba viete pozrieť ráno do zrkadla?
Soňa Gyarfašová

PODNET NA STVR

 PODNET NA STVR

Zomrel Raghu Rai

Zomrel Raghu Rai

Vo veku 83 rokov zomrel v nedeľu v Naí Dillí legendárny a medzinárodne uznávaný indický fotograf Raghu Rai. S odvolaním sa na jeho príbuzných o tom informovala agentúra AFP, podľa ktorej Rai podľahol rakovine, píše TASR.
Jeho najslávnejšou prácou je súbor fotografií z roku 1984 z chemickej katastrofy v indickom Bhopále - za fotografiu pohrebu neznámeho dieťaťa získal cenu World Press Photo. Známe sú aj jeho portréty indickej politickej a spoločenskej elity. Dôležité miesto v jeho tvorbe majú intímne portréty katolíckej mníšky Matky Terezy.
Rai celý život pracoval len v Indii, kde fotografoval aj prostých ľudí a ich každodenný život. „Nerobil len fotografie, zachoval pamäť nášho národa,“ uviedol indický opozičný líder Rahúl Gándhí.
Rai bol členom agentúry Magnum Photo, kam ho uviedol francúzsky fotograf Henri Cartier-Bresson, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej fotožurnalistiky.
Svoje fotografie Rai publikoval v prestížnych svetových novinách a časopisoch ako Time, Life, GEO, New York Times, Sunday Times, Newsweek, Independent či New Yorker. Je autorom zhruba 20 fotografických kníh a jeho výstavy sa konali v mnohých metropolách sveta. Jedna z nich bola v roku 2004 na Pražskom hrade, záštitu nad ňou prevzal Václav Havel.
Fotografom sa Rai stal v roku 1965 a od roku 1966 pracoval pre popredný indický denník The Statesman. Od roku 1976 bol fotografom na voľnej nohe. V rokoch 1982-92 bol fotoeditorom časopisu India Today.
Bol nositeľom najvyššieho indického civilného vyznamenania Padma šrí a v roku 2017 získal za svoje celoživotné dielo aj indickú cenu National Photography Award.


Zdroj: TASR

TAKTO SA TO ROBÍ, DO PSEJ MATERE!

 TAKTO SA TO ROBÍ, DO PSEJ MATERE!

SLOVENSKÍ SATANISTI ZASAHUJÚ

  SLOVENSKÍ SATANISTI ZASAHUJÚ

Čaute, v poslednom videu, v tom o tej kultúre som vravil, že táto mainstreamová mafia si vytvorí rôzne ankety, rôzne ceremoniále, rôzne odovzdávania cien a navzájom si pôdov zdávajú ceny, aby sa tým zvalidovali pred nekritickou masou ľudí. Dobrý príklad je Šimečková frajerka, ktorá napriek tomu, že tancuje najhoršie zo všetkých ľudí na svete, prísaham, že aj ja som lepší tanečník, jak Šimečková frajerka, tak údajne povyhrávala rôzne prestížné ocenenia. No a dnes sa porozprávame o jednom z týchto pofiderných odovzdávaní cien. Toto sa volá, že je ankéta SOVA a neviem presne čoho je SOVA zkrátka, lebo malo by to byť, že Social Media Awards, tak skôr SOMA alebo SMA, ale zase nemôžeme od týchto ľudí čakať, že by veci dávali zmysel, takže proste SOVA. Pozrieme sa na to, čo to vlastne je o ankete SOVA. SOVA Awards, a toto je ďalšia vec, čo nedáva zmysel, lebo toto Ačko má znamenať Awards v tom akronyme. Takže Social Media Awards je anketa, v ktorej fanušikovia raz ročne hlasujú o najobľúbenejších osobnostiach sociálnych sieti. No a toto je jeden z takých hlavných problémov tejto sovy, že ako mám hlasovať o najobľúbenejších osobnostiach sociálnych sietí, keď najobľúbenejšie osobnosti sociálnych sietí ani len nie sú nominované. Zďaleka najväčšie dosahy, zďaleka najväčšie čísla, zďaleka najviac fanúšikov má Nina Janová. A Nina Janová nominovaná nie je. Ale za to taký tonosuchota, chápem, keď neviete, o kom hovorím, pretože skoro nikto nevie, kto je tonosuchota, tak tonosuchota nominovaný je. Takže nie je to úplne anketa, kde si môžeš vybrať z tých najobľúbenejších osobností sociálnych sieti. Je to anketa, kde si môžeš vybrať z tých najzapredanejších osobností sociálnych sieti. Anketa, v ktorej si môžeš vybrať, ktorý z otrokov mainstreamu je tvojím najobľúbenejším. Takže by to nemalo byť, že hlasujú o najobľúbenejších osobnostiach sociálnych sieti, ale malo by to byť, že hlasujú o najobľúbenejších otrokoch mainstreamu. A potom by sme nemali žiadny problém. Lenže toto sa tvári, že je to nejaké strašné prestížne odovzdávanie cien, kde to vyhrajú tí najlepší z najlepších, ale v skutočnosti nie. V skutočnosti to vyhrá ten najposlušnejší otrok. To si môžeme rovno aj pozrieť, lebo tu majú aj fotku predošlých výťazov. A pozri sa, že kto to doteraz zatiaľ vyhral, hej? Máme tu. Gay, gay, gay. To je zvláštne ináč, lebo hovorí sa, že homosexuáli tvoria 4% populácie. Ale v nominantoch a výhercoch, sovi, homosexuáli tvoria nie 4% obsadenia, ale tak asi že 98%. Takže je to také zvláštne, že tuto tá demografia nesedí. Kto vie prečo? Takže gay, gay, latentný gay, gay, gay. Neviem, čo je toto, ale predpokladám, že gay. Vlastne nie je tu žiadny muž, o ktorom by som vedel z istotou povedať, že je heterosexuál z týchto výhercov. Skupina ľudí, ktorá tvorí 4% populácie, je vlastne 100% obsadenia tých výhercov. To je veľmi zaujímavá náhoda. Dokonca táto slešta tu má LGBT vlajku pripnutú. Takže tak. No a potom, čo sa týka žien, máme tu niekoľko oblúd. Takže táto pani, toto netuším kto je, ale pozerajúc sa na ňu, ani to netužím zistiť. Napriek tomu asi vyhrala. A vlastne ne, tento je jej partner, asi vyhral a ona sa cítila byť tak krásna, že sa išla s ním odfotiť. A potom je tu táto pani s naozaj skutočne krásnymi črtmi tváre. Takže vyhrcovia pozostávajú zaprvé z homosexuálou a zadruhé z odpudivých múžatek. V skutku zaujímavé. No a potom tu majú taký timeline, takú časovú os, zachytené chvíle, detaily a emócie. Objav náš svet v obrazoch. Krásne. Tuto začali hej, samozrejme tu majú Saifu, veľmi poslušného otroka mainstreamu, ktorý napriek tomu, že je obrovský šovinista, sexista a úchylák, tak veľmi poslušne slúži mainstreamovej mafii, že je tvárou tohto projektu. Je tak veľmi poslušný, že dokonca jeho žena Veronika, keď sa dostala do Európskeho parlamentu za stranu Progresívne Slovensko, tak on nemal najmenší problém zahodiť celú svoju kariéru a odsťahovať sa s Veronikou do Bruselu. Pre neho je tá poslušnosť vyššie ako vlastná kariéra. Má bráško až po 50. Čo je toto? Vy si uvedom, kto si. Ty si starší pán, nie veľmi atraktívny a ty sa fotíš, aký by si bol nejaký 20-ročný model. Braško, spamätaj sa. Ty si pán v rokoch. Máš 16 rokov a si nejaká TikToková hviezda. Čo je toto za fotku? To je strašne trapné, keď to robí takmer 60-ročný pán. Takéto pózy, to s hrebenom. Magor. Ďalej. 2021. Je tu Sajfova krásna žena. Jak to, že nemala rúško? Všetci mali rúško. To bolo ešte počas korony. Jak to, že nemala rúško? A prečo ma Lidka ako koleman? Samozrejme, logo s LGBT farbami musí byť. Už majú teraz nové. Predtým mali takéto krásne homosexuálne logo. A... Poďme teda prejsť k hlavnému bodu programu a to sú tí nominanti. Poďme sa pozrieť, že kto všetko je tu nominovaný. Máme tu viacero kategórií. Spoločenská zodpovednosť, cestovanie, moda, hudba, šport, zábava, na to sa extra teším, lebo som presvedčený, že každý z nominántov bude nesmierne zábavný, krása, aj na to som zvedavý, osobnosť televízie, jedlo a herecká osobnosť. No a samozrejme, keďže celá SOVA je najmä o spoločenskej zodpovednosti a najmä o tom otrokarčení mainstreamu, najmä o tom šíriť propagandu, najdôležitejšia kategória je spoločenská zodpovednosť. Takže pôjdme na to. To sú ľudia nominovaní v kategórii spoločenská zodpovednosť. Keď si všimnete, tak všetko sú to progresiuci. Neni tu ani jeden človek, ktorý by bol že konzervatívny a bol by sovou považovaný za spoločensky zodpovedného. Takže už to značí obrovskú objektivitu. Dokonca tento pán, nejaký vedátor, ktorý sa podľa všetkého venuje vede, tak tu má vlajku EU v jeho profilovke. Takže všetko sú to proeuropskí, progresívni otroci mainstreamu. Všetci do jedného. Ja by som túto kategóriu pomenoval otrokárska zodpovednosť. To by se delo. No a rovno ma to zaujal, Tento pán, Marek Vagovič. Marek Vagovič je človek, ktorý o sebe hovorí, že je investigatívny novinár. Dokonca aj iní to o ňom hovoria. Ja mám taký názor. Ja si myslím, že ten status novinára by malo byť niečo, čo zo sebou nesie nielen výhody, ale je zodpovednosť. A problém slovenských novinárov je ten, že majú tie výhody, ak sa pýtate aké, tak napríklad také, že keď som urobil video na Šnídla, mimochodom tu je tiež nominovaný, keď som urobil video na Šnídla a Šnídl ma žaloval, tak súd mi napísal, že novinárov nemožno až tak kritizovať, lebo by sa mohlo stať, že potom by podliehali autocenzúre, že by sa báli písať a to by bolo v demokratickej spoločnosti nepripusné. To znamená, že novinári musia byť extra chránení. To je tá výhoda, ktorú nesie so sebou ten status novinár. A potom by sa dalo asi očakávať, že keď majú výhody, keď sú chránení, tak majú aj nejakú zodpovednosť. Napríklad, že sú objektívni, napríklad, že nešieria klebeti či hodnotiacie úsudky. Ale že naozaj šíria len overené informácie. Predovšetkým investigatívni novinári, ktorí sú vážení celou tohoto ich komunitou, by si naozaj mali dať pozor, že budú šíriť len absolútne overené informácie. A Marek Vagovič sa ku mne raz vyjadril v komentári na Facebooku a napísal nasledovnú vec. Všetci vieme, že si mal vzťah s Grölingom, akokoľvek sa to snažíš zaobaliť. To je zrejme aj jeden z dôvodov, prečo tak primitívne útočíš na známe ženy. Nedokážeš sa vyrovnať s faktom, že si iný, lebo by ti to uškodilo aj v biznise. Preto tupo prskáš na všetky strany, aby si odklonil pozornosť od svojej orientácii. No, ja už som tento môj vzťah s Grohlingom vysvetľoval, takže to iba rýchlo zhrniem, hej, nebudem sa venovať môjmu vzťahu s Grohlingom. Je vlastne o to, že v roku 2020 sa Bráňo Grohling stal ministrom školstva, napriek tomu, že na to nemal takmer žiadnu kvalifikáciu, teda vlastne vôbec žiadnu kvalifikáciu, a rôzny konšpirátori na internete sa zamišľali, že ako je možné, že Sulík, môj otec, ktorý bol v tom čase predsedom tej strany, dal Grolingovi takýto dobrý flek, že za tým musí niečo byť. No a Groling má partnera, zabudol som, jak sa volá, tuším, že Mišo alebo Maťo, niečo na M, s ktorým už je 10-12 rokov, strašne dlho už je s jedným akože svojím partnerom homosexuálnym. A to je taký chalan v mojom veku, možno o pár rokov starší, s ktorým Grohling zverejnil pár fotiek v minulosti. No a títo konšpirátori to vyhrábali, tú fotku, a ten chalan akože nevyzerá jak ja, ale je to taký typ jak ja. Je vysoký, nedovlasím bradu, je taký štihlejší proste, že je to podobný typ ako ja, aj vekovo, cca podobne. A vyhrábali túto fotku. A ja som v tej dobe ešte nebol známy. To bol rok 2020. Nikto nevedel, ako vyzerá Sulikov syn v tej dobe. No a niekto sa toho chytil a tú fotku zverejnil, že tento Grörlingov partner je Sulikov syn. Bez akýkoľvek skutkové podstaty. Proste len internetová klebeta. A potom niektorí ľudia na internete, napríklad Dani Kollar, teda najmä Dani Kollar, to zverejnil, že aha, že je to jasné, že Grörling je Sulikova nevesta. Je to partner jeho syna. Ja teraz ma vysvetľujem, ako to vzniklo. Vôbec sa neobhávujem, kľudne si myslíte, že som žil s Grollingom, akože je mi to jedno v podstate. Ale teraz k pointe. Vagovič, ktorý si hovorí investigatívny novinár, ktorý nesie hrdo ten status novinára, šíri klebety od ľudí, ktorých on považuje za fašistov a neonacistov. A nebezpečných a toxických. Marek Vagovič je jeden z tých ľudí, ktorí by si hrozne želali, aby Daný Kolár bol v base. Pretože je hrozne toxický a nebezpečný a fašista a neonatist a neviem čo všetko. Marek Vagovič si požičal, prevzal klebetu od Danýho Kolára a napísal, že všetci vieme. Človek, čo si hovorí, že je novinár, používa výraz, že Všetci vieme. Žiadne, že tu je dôkaz, že si mal vzťah s Görlingom, ale iba že všetci vieme. A dajme tomu, že by som mal. Dajme tomu, že žijem s Görlingom. Ale nie je o tom žiadny dôkaz. Neexistuje. Nie som s ním na žiadnej fotke, nikde som sa tak neviadril, on sa tak nikde neviadril. Proste to nemá žiadny hmotný základ. Ale aj keby to bola pravda, on nemôže ako novinár bez žiadneho hmotného základu, bez žiadnej skutkovej podstaty napísať, že všetci vieme. Takže toto je tá spoločenská zodpovednosť, že novinár na internete šíri klebeti. Klebeti môžem šíriť ja. Klebeti môže šíriť Dani. Pretože ja keď poviem, že žena Mareka Lagoviča vyzerá ako Kentaur, Ja také veci hovorím môžem, pretože ja nie som nikdo, ja som chalan, čo robí videá. Ale on nie. On by také veci písať nemal. On by mal zverejňovať len veci, na ktoré má dôkaz. Pretože si hovorí novinár. A ja vám garantujem, že na môj vzťah s Grörlingom neexistuje žiadny dôkaz, pretože ja som Bráňa Grörlinga v živote fyzicky nestretol. Ani jedinýkrát. Na tomto svete neexistuje ani jeden človek, čo by mohol mať fotku, alebo video, alebo čo by len videl mňa kráčať s growlingom. Taký človek není. Zo všetkých bezpečnostných kamier v meste, zo všetkých mobilov, keby si vyťahol všetky dáta, tak nenájdeš jediný dôkaz o tom, že ja by som niečo mal s growlingom. Pretože ja som ho v živote fyzicky nestretol. Takže Marek Vagovič určite nemá žiadny dôkaz a bez toho, aby mal dôkaz, povie, že všetci vieme? Tak to sa viadruje novinár? Toto je človek, ktorý si hovorí, že je novinár? Že je investigatívny vážený novinár? A teraz si zoberte druhú rovinu tejto veci. Vagovičový kamarát Šnídl, jeho kolega z mainstreamovej mafie, na mňa dal žalobu, že ja som hovoril nejaké hodnotiacie úsudky na jeho partnerky. A Šnídl na základe tohoto ma žaloval. A teraz si zober, čo urobil Vagovič, že on hovoril horšie. Pretože Vagovič nenapísal, že myslím si, že Fikisulík je gej. On nenapísal nejaký svoj názor, nejaký hodnotiací úsudok. On napísal, že sa stalo niečo, čo sa v skutočnosti nestalo, čo je čistá lož. A on o mne šíri lož. To je akéby, ja poviem o ňom, že všetci vieme, že si pedofíl a máš vzťah s 12-ročným chlapcom. To už naberá skutkovú podstatu trestného činu ohovárania. To je vedomé šírenie nepravdy. Čo ja som voči Šnídlovi neurobil? Ja som o Šnídlovi nepovedal žiadnu nepravdu. To, že je uchylák, to, že má škaredú frajerku, to sú všetko len názory, to sú len hodnotiacie úsudky. Ja som nepovedal žiadnu vec, čo by bola objektívne nepravda. A keby som Šnídl, keby som taká padávka, taký slabok ako Šnídl, tak by som mohol dať Davagoviča trestné oznámenie za ohováranie a pravdepodobne by som vyhral, pretože by sa ho policajti spýtali, že prečo si to napísal? Kde je dôkaz? Odkiaľ to máš? A on im nebude mať čo povedať. Takže tu vidíte, aká je to banda pokrytcov. Inač, ozaj s grillingom, ty kokos, akože keby som bol gej, proste to musíte vidieť, že mám na viac, jak na grillinga. To má trochu uraža, že ne to, že vravíte, že som akože teplý, niektorý z vás, ale že prečo s grillingom? Veď pozrite sa na mňa a pozrite sa na Grölinga. Však snáď mám trošku na viac, ne? Keby aspoň, že s Koleníkom. To by som viac chápal. To som fakt taký škaredý, že si ma teda dali dokopy s Grölingom. Ale každopádne, aj keby sa to všetci mysleli, mne je to úprimne jedno. Ja sa absolútne neobhajujem. Ja týmto celým som chcel len povedať, že tak to vyzerá spoločenská zodpovednosť v podaní sova, že novinári širia klebety, neoverené veci bez dôkazov, bez hmotného základu, bez skutkovej podstaty. Potom ďalej, tu máme moju obľúbenú Peťuž na skle, tiež v spoločenskej zodpovednosti. Vlastne spoločenská zodpovednosť Peťoš Naskle, ako ste viete, spočíva v tom, že rozpráva jednak o jej tragickom znáslenení, čo bol vlastne dobrovoľný sex a jednak rozpráva o rôznych psychických poruchách a fantáziách a ďalšie veci, ktoré má na svete 8 ľudí. Čo je veľmi zodpovedné, pretože čo by tí 8 ľudia na svete robili bez Peťuž na skle? Bez tejto osvety, ktorú nám robí na internete. No a Peťuž na skle táto nominácia v tejto partičke ľudí tak strašne potešila, že si o tom aj dala jeden srdcervúci status. Hlasovať sa dá raz za 24 hodín a musíte hlasovať v každej kategórii. Aj pre mňa je ťažké vybrať si v každej kategórii jedného favorita. Vermi Peťuž, že aj pre mňa je to ťažké. Je to naozaj ťažké vybrať si v každej kategórii sovy jedného favorita. Jedna z malých vecí, na ktorých sa zhodneme. Odkedy som sa dozvedela, že som nominovaná v kategórii spoločenská zodpovednosť na sova, premýšľam nad týmto mojim online pôsobením. Áno, vždy som sa snažila tvoriť s ohľadom, na spoločenskú zodpovednosť, ktorú si uvedomujem. Neviem presne, čo si uvedomuješ, Peťuš, pretože na videách máš tak tisíc pozretí pri najlepšom, absolútne nikoho už nezaujímaš, okrem mňa. Ja som jeden z malých ľudí, ktorí ešte v dnešnej dobe zaujímaš a pozerajú tvoje videá. Aj keby si na tých videách Peťuš robila čokoľvek, aj keby si tam vraždila mačiatka, tak by to nemalo žiadny spoločenský impact, lebo to doslova nikto nepozerá. Takže fakt neviem, čo si uvedomuješ. Je to jeden z dôvodov, prečo som v online priestore otvorila mnohé témy, ktoré boli citlivé a nebolo a nie je ľahké o nich hovoriť. Áno, to som spomínal, napríklad tú afantáziu. Afantázia awareness. Priznám sa, že v poslednej dobe stranglujem, či a ako o nich hovoriť ďalej, vzhľadom na mieru nenávisti, ktorú za to posledné roky schytávam. To je moja zasluha. Ďakujem pekne. Áno, za to, že sa snažím edukovať o sexuálnom násilí. Často si kúsim blázika, lebo viem, čo to obnáša, keď tú tému znovu otvorím. Ďaká Bohu. Takže tie moje videá mali zmysel? Ja som ju umlčal. Toto je tá autocenzúra. Vidíš, keby si bol novinárka Peti už, tak už si mohal dať žalobu, že ťa autocenzúrujem. Že sa kvôli mne bojíš robiť kvalitnú novinárčinu. Zároveň, ale pracujem na tom, aby som bola mentálne odolnejšia, poči útokom a dokázala tak o týchto témach hovoriť viac a znovu. Prosí mne, bože daj, aby Peť už nebola mentálne odolnejšia. V tej kategórii sú nominovaní úžasný, inšpiratívni ľudia a ja mám vlastne pocit, že tam nepatrím. S týmto nesúhlasím, Peťuš. Aj keď súhlasím, že do nominácie na žiadne odovzdávanie cien určite nepatríš, tak toto je asi výjimka. Povedal by som, že toto je jediné odovzdávanie cien, kam skutočne patríš, Peťuš. Väčšina tých ľudí tam sú presne na tvojej úrovni. Lebo nerobím takú záslužnú činnosť, ako mnohí z nich robíš veľmi podobnú činnosť, ako všetci z nich. Oto vďačnejšia som za nomináciu a budem aj za vaše hlasy, ak si myslíte, že to, čo robím a ako to robím má zmysel. Má to zmysel, Peťuš, pretože dala si mi kopec inspirácie na obsah. Ja som o tebe už robil asi 5 videí, mali obrovský úspech, zarobol som z toho kvantu peňazí, takže pre mňa to má zmysel, Peťuš. Ja za teba asi budem hlasovať, sa priznám. V skutku bolo to krásne. Ďalej tu máme František Mareta. František Mareta je jeden úžasný človek. Poďme sa pozrieť na jeho content. Poďme sa pozrieť na tú spoločenskú zodpovednosť. Aby ste mali kontext, František Mareta trpí nejakým postihnutím, čo je dosť evidentné, a robí o tom obsah. Hovorí o tom svojom postihnutí. A niektoré videá sú naozaj spoločnosť meniace. Myslím si, že bez Františka Maretu by sa to tu možno rozpadlo celé. Poďme sa na to pozrieť. Ďakujem za pozornosť.

Fiki Sulík 

Ste uznávaný ekonom, v minulosti ste pracovali na ministerstve financí, kde ste mali na starosti dane a cenotvorbu. Neskôr ste boli vice-governérom Národnej banky Slovenska, kde ste stáli pri zrode novéj slovenské meny, slovenskej korony, keď vznikala Slovenská republika. Po dneste chvíľu boli aj predsedom Matice Slovenskej, no a dnes sa venejujete viac menej publicistickej činnosti, píšete knižky. No a dnes budeme hovoriť o ekonomickej realite Slovenska v kontexte nášho členstva v EÚ. Vážený pán kolega, to ste vybrali ťažkú tému, lebo všetci naši politici na čele s predsedom vlády si ohkajú nad tým, ako je nám dobre, že sme v EÚ, koľko peňazí k nám priteká, tie eurofondy, o ktorých musíme bojovať, musíme súťažiť, to nepríde len tak na stôl. Zatiaľ čo sa zabúda NATO? Že my tiež cej EÚ platíme. Je to veľmi zložité, ale ja sa pokúsim hovoriť tak, aby moja vlastná mama mi rozumela. Dobre, tak k tomu sa dostaneme. Ja sa ešte vrátim k referéndu. V roku 2003 sme mali referéndom o vstupe do EÚ, ktoré dopadlo teda pozitívne. O rok neskôr sme vstúpili. Vy ste ako hlasovali v tomto referénde? To referéndum Takto bol som na referénde, hlasoval som proti. A dodatočne som si uvedomil, tkáč, tkáč, keby si bol nešiel, tak kvórum by si možno nenaplňal. Pritom som sa dozvedel dodatočne množ aj vy, aj verejnosť, od človeka, ktorý mal tedy vysokú funkciu, že čo si manipuloval pred koncom referénda, len aby bolo nad 50%. Netvrdím, že to je tak, ale počul som to. Hlasovali ste proti, prečo? No preto, lebo Slováci, keď boli v cudnom štáte, v cudnom spolku, počnúc uhorskom cez Česko-Slovensko, vždy boli akosi menšine, vždy boli podredení. A tak keď sme v roku 1993 dosiahli samostatnosť, ja hovorím druhýkrát, minulom storočí, Tak rýchlo sme sa ich chceli zbaviť. Rýchlo sme sa chceli zbaviť. Dokonca mali sme tú smolu, že ako sme striedali vlády, tak v tom kritickom čase vládli nám ľudia, ktorí ktorí nereprezentovali to, by som povedal, proslovenské. Ja poviem aj mena. Nech sa páči. Zurinda, Mikloš a spol, ktorí robili mnoho vecí takých, ktoré dodatočne teraz zistujeme ako našu nevýhodu. Ak bude čas, môžem sa o tom zmieniť podrobnejšie. Takže hovoríte, že v roku 2003 to nebolo správne rozhodnutie. Vy ste už tedy vedeli, že tá únia bude iná ako je dnes, pretože mnohí ľudia dnes hovoria, tá únia, ktorú dnes vidíme, nie je tá, do ktorej sme vstupovali. Áno, to je pravda a zase sa nechcem robiť taký vševed, že vtedy som tušil, čo bude. Nie. Netušil som, čo bude, len v princípe som natoľko národovec, že si veľmi vážim, ale skutočne vážim si možnosť rozhodovať o nás bez tých cudzich. My sme tisícročie prežili pod nadvladami iných a nebudem menovať, už som to spomenul. A zrazu sme, čo ja viem, 15 rokov a sme sa zbavili samostatnosti, sme sa zbavili. V tomto zmysle som cítil, že čokoľvek budeme robiť, bude to zrejme oklieštené o názory iných. Nevedel som, to ma vôcne nenapadlo, že také, ako to povedať slušne, také ženy, krásne ženy, v podstate blondiny nám budú vládnuť a nič vo oči ženám, ale ženy pa nepatria. Nepatria do politiky, oni patria skôr do starostlivosti o rodinu, čo je veľmi znešená záležitosť. Tak po tomto výroku vás asi nebudú mať veľmi radi feministky. Oni ma už nemajú rady, lebo zdá sa mi, že moja najstaršia dcera tiež medzi nemi patrí. Aj priateľstvo má s ľuďmi, ktorí sú teraz na tej druhej strane brevu, ale nechcem robiť rodinný svár. Takže poďme ďalej. Vrátime sa teda k tej únii. Čo sa vlastne od toho roku 2004 podľa vás zmenilo? Zmenilo sa vedenie Unie. Ak si spomínate, bol na čele jeden človek, Belgíčan, ktorý už začal úpadok Unie, pretože rád si zrejme vypil. A pamätám si video, kedy v prvom období Trumpovej vlády ho musel Trump podopierať, keď išli odkáde si, kam si. Tedy začal úpadok a takí muži, ktorí zakladali Európsku Uniu, takí už ako keby neboli. Náš predseda vlády nedávno, po poslednej návšteve Bruselu, hovoril o tom, že treba robiť personálne zmeny. A dokonca myslím, že spomenul, že by Macron sa mal trošku ujať viac Európskej unii. Nespomenul preistotu Nemca, pretože naše dejiny sú o nemeckej čižme v našich dejinách, ale spomenul Macrona. Pričom ja si myslím, že Dôležitejšie by bolo, keby na postoch platených úradníkov v EÚ boli odborníci, boli menežéri. Zase sa vrátim k tomu, nič zlom, že sú tam ženy, ale... Jaké ich povodné povolanie? Pokiaľ viem, jedna z nich je ginekologička. Tam by predsa readiť takýto kolos, ja neviem koľko, 350 miliónov ľudí v podstate chce readiť, predsa by mal byť človek skúsenejší z readiacich procesov. No a k tej otázke, čo ste ju položili, odpoveď je asi taká, že naozaj sme vstupovali do ekonomického spoločenstva, do spolku, ktorý sa mal starať o ekonomiku a zrazu zistíme, že vytvára sa z toho spolku nejaký moloch, ktorý chce nás riadiť vo všetkých sférach. Ekonomika hokeby nebola podstatná. Si všimnite, čo sa deje teraz. Vyslovene tá kríza energetická, ktorá je, nie je problém pre vedenie Európskej unii. Problémom je vojna zrazu. Problémom je či si muž alebo žena. To je absolutný odklon od toho, čo sme napokon prijali, do čoho sme vstúpili v tom roku 2004. A navyše, my, na rozdiel od našich súsedov, sme ešte viac stali sa vernými tej Európe. Možno, že nevediať, možno vediať, ako to bude nasledovať. Aj terazší predseda vlády v istom čase bol za Jadro, aby sme boli členmi Jadra, teraz už chvala, lebo takýto názor neprezentuje. Európska únia vyvíja sa takým smerom, že nemá perspektívu. Absolutne nemá perspektívu, pretože ak by chcela podporovať ekonomiku, tak sa musím sprovať úplne inak. Možno sa ma opýtate, aké mám riešenia, ja to poviem, ale... K tomu sa ešte určite vrátime, ale ja by som ešte upriamil pozornosť na jednu vec, ktorú vy veľmi citlivo vnímate a je to náš vstup do eurozódy. Pretože sme sa vzdali tej slovenskej korony vlastnej meny ako jediný štát V4 a to je tiež zrejme mínus v vášom podladu. No, ja by som povedal takto, že máme tri špecifika porovnaní s našimi susedmi vo V4. To prvé špecifikum začalo privatizáciou. My sme sprivatizovali všetko, banky, energetiku, všetky strategické podniky, okrem žrebčínca v Topolčiankách. My sme v tomto zmysle vzorovi a kedy sa to stalo? Stalo sa to za prvej a dokončilo za druhej vlády Mikuláša Zurindu, to znamená od roku 1998 do roku 2006. Sprivatizovali sme všetko Česi, si ponechali niektoré veci Maďari. Poliáci si ponechali veci, my nič. Ale hovoríte hlavne o tých strategických podnikoch, pretože privatizácia bola už aj za Vladimíra Mečiara, ale to bola tá prvá voľná. No, to je ten... Myslím, že tu ste mali Sergeja Kozlika, ktorý to vysvetloval, aký tlak robil Londýn konkrétne na to, aby sme predávali a predávali do zahraničia a určitým skupinám, hej, naše z banky a naše telekomunikácie, myslím, on spomínal. No, ale my sme v podstate predali všetko. Druhé špecificum Slovenske je v tom, že máme druhý dôchodkový pilier. Nikto zo susedov ten dôchodkový pilier nemá. Mal, zrušil, znárodnil. Myslím, že Maďari ho znárodnili, aj Poliaci, Česi ho zrušili. A ja keď si spomínam, bol ministrom práce a sociálnej investícii pán Richter, a keď som sa s nimi stretol, hovoril som, pán minister, zrušme ten druhý dôchodkový pilier, alebo z národním. A on mi povedal vždy, mladí to chcú. Ja si myslím, že nie mladí, ale tie finančné skupiny, ktorým ročne odvádzame najmenej miliardu a pol, a už sme tam naodvádzali zhruba 18 miliard eur. To všetko sú peniaze, ktoré nám chybajú. Čiže to je ten z tých takzvaných výsavačov peniazy do štátu. To je ten druhý, druhé špecificum. Na to tretie, to je to euro. My sme slavnostne to euro uvádzali do života 1. Januára 2009. Asi, pamätam, v televízii bol priami prenos, tedy bol predseda vlády maďarským Ďurčáni a ten povedal, že keby som mal klobúk, tak s ním pred Slovenskom. Bolo to úprimné? Nevieme. Keby to až tak úprimné bolo, tak určite by sa aj oni o to usilovali. No a chvalili nás všetci a všetci boli nadšení. Pamätam si taký záber ako predseda vlady Fico, ide spolu s guvernérom Šramkom a vyberajú euro z bankomatu. Pričom ale, pričom ale, zase kto, kto spôsobil, že sme tak rýchlo išli do eurá? No, zase Zurinda s Miklošom, pretože urobili, dá sa podať, nezrušiteľný krok. Niekedy na konci roku 2005 vstúpili sme do ERM2 systému. To je taký systém, že už sme nemohli kurz zmeniť. To museli nám už súhlasiť vo Frankfurte. No a Volby boli o pol roka. To znamená, že posledný krok pred volbami v roku 2006 urobili toto. Medzi tým v roku 2005 zaviedli druhý dôchodkový pilier ešte. No a predtým všetko sprivatizovali. To znamená, všetky tie tri špecifika urobili muži, ktorých som menoval a vlády, ktorými oni vládli. A pokiaľ ide o to euro, áno, my dostávame peniaze z EÚ, ale euro neovládame, menomu politiku, čo je královná hospodárský politik nerobíme my. Robijú Frankfurt a robijú podľa potrieb francúzska, nemecka, italiánska, najväčší štátov. To vyplývajú... Čiže sme stratili ten hlavný nástroj ovplyvňovania. Jasné. To vyplývajú zo zloženia orgánov. Je tzv. Výkonný výbor Európskej centrálnej banky, kde je 6 chlapov, alebo 5 chlapia, 1 žena, Lagardova. Tiež teda, keď riadia Európu dve dámy, Bolontíny, tak nás riadia aj tretia ešte, hej, z Bruselu, z Frankfurtu. No a toto znamená, že náš guvernér má obmedzené hlasovacie právo. Dá sa povedať, že to právo sa rovná 0,7%, siedmym desatinám percenta, čo je náš podiel na hrubom domácom produkte Európskej únie. To znamená, že tam majú rozhodujúce slovo tí veľkí, a my malí musíme len prijímať ich rozhodnutia. A si všimnime čísla, čo hovoria. Toto by som rád zdôrazňoval, čo hovoria čísla. Do roku 2008, keď sme mali vlastnú slovenskú menú, sme dobehali úrovni hrubého domáceho produktu na hlavu, sme dobehali priemer Európy, už sme dýchali na chrba Čechom a Polsko-Majdávsko boli za nami. A postupne, postupne sme sa začali prepadať. Až v roku 2021, a to aj vďaka tej najlepšej vláde v histórii, podvedení Matoviča, sme dokonca klesli v tvorbe HDP na hlavu. Klesli sme, myslím, 870 eur v roku 2021 oproti roku 2020. A ocitli sme sa, ako to už oficiálne všetci priznali, na predposlednom mieste v Európe. Predbehli nás Máďarsko, Polsko, Česko stalo pred nami. My sme dokonca už len pred Bulgárskom. Ale nebojme sa, Bulgári nás nepredbehli, lebo už sú tiež v Evre. Nedávno vstúpili. To znamená, že prijatie Evra je strata veľmi dohľažitejho nástroja menovej politiky. Ale nielen to. Prijatie Evra znamená, že sme povinni udržavať aj určitý rozsah dĺžoby alebo nedostatku peňazí v štátnom rozpočete, tak by som dal tvorbu štátneho dolu. Len 3% schodok môžu mať členské krajiny Eurózony, čo my sme mohli porušiť v čase Matoviča, lebo bola pandémia, tak sme to mohli porušiť. Ale teraz už nemôžeme a toto je bič na nás, tie 3%, čo ale zároveň znamená, že keď vyslovujeme kritiku, a to aj na túto vládu terhajšiu, ktorá už je štvrtýkrát pod vedením FICA, sú to iní ľudia, ale FICA je stále, možno, že mohli z hľadiska návratu od totálnej privatizácie urobiť viac, ako urobili. Áno, oni vratili sa, vratili do štátny ruch Transpetrol, ale vidíte, plyt nám zastavili a Transpetrol nemá z čoho žiť v podstate. Oni vratili vodnedielo Gabčikovo, Súd o tom rozhodol a myslím, že ešte aj SPP, tú matku má Slovensko. No ale keď bolo treba kúpiť elektrárne, 2,7 miliardy, tak nekúpil to náš štát v roku 1925, ale kúpili to křetínsky, nejaká česká súkovná firma. A toto je chyba. Lenže 2,7 miliardy sme nemohli ako člen Eurózóny minúť len tak. To musel by odsúhlasiť Frankfurt. To znamená, že to je ďalšie obmedzenie, keď sme člen Eurózóny. Teda, mínusmenová politika, ale aj rozpočtové obmedzenia. Štát bez rozpočtovej politiky a osobitne bez zmenovej politiky môže len tak ekonomicky vajatať, tak by som to zhrnul. Dobre, a teraz poďme k tej zásadnej otázke. Veľmi často je nám sugerované, že nebyť náš obstup do EÚ, Slovensko by už dnes bolo možno ekonomicky na dne. Ale máme tu jeden taký výrok, ktorý mu totálne protirečí tomuto otvrdeniu. A síce odnositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku amerického ekonóma Josefa Stiglica, ktorý povedal, že dnes by boli na tom štáty východnej Európy, alebo strednej Európy, dvakrát tak lepšie, keby neboli členmi EÚ, tak ako to je? Myslíte si, že sa mýli štiglic? Ja si myslím, že sa nemýli štiglic, lebo nie je sám. Existuje aj ďalší ekonom, Francis Piketty, ktorý dokonca vypočítal pre naše štyri štáty, Slovensko, Česko, Maďarsko, Polsku, V4-ku vypočítal, koľko dostávame peňazí z Európy, podelená HDP je všade menej ako odtekať do Európy. U nás je to, myslím, 2,4 a 4,2 aj. Odtekať na 4,2%, dostávame 2%. A teraz môže vzniknúť dotázka, ako to? Už je to tak, že do Európy, keďže sme všetko sprivatizovali, ide 3,5 miliardy eur z bývalých štátnych podnikov. To sú tie dividendy, ktoré predtým po zdanení mohol mať štát. Teraz to majú cuzištaty a za peniaze tuto u nás vyprodukované. Zvyšuje sa životná úroveň tých štátov, ktoré sú dobrým vlastníkom. Mikuláš povedal, že štát je najhorším možným vlastníkom, ale myslím len na slovenský štát. Takže odteka 3,5 miliardy. Už som, myslím, spomenul, že druhý dôchodkový pilier odteka 1,5 miliarda aj viac ročne. A tretia vec, dlh splácame, to je 1 miliarda ročne, ktoré odteka z nášho rozpočtu. No a keď to všetko spočítame, tak vychádzalo to, že viac, a Piketty to teda potvrdil, viac dávame, ako bereme. A na to zrejme myslel Stiglitz, keď hovoril, že by sme sa mali asi dvojenásobne lepšie. Nie len my, ale všetky tie štáty, ktoré do EÚ vstúpili. Ono sa dá na to aj odpovedať. My sme sa stali v podstate kolóniou západnej Európy. My, bývale štáty, povedzme RVHP, ktoré nám pomohali slávnosť nezrušiť. Striehli na nás, lebo prišli okolní z Afriky, z Ázie, v 60. Rokoch minulého storočia. Tam boli tie revolúcie také osvoboditeľské. A zrazu si povedali, no čo sa budeme usilovať o Afriku, Áziu, keď my tu máme štáty, ktoré veľmi radi vstúpi ak nám, ak urme dobrú propagandu, a tú propagandu robili. Sľubovali nám švajčarské dôchodky. Čiže nás dobili bez vojny ekonomicky, dá sa povedať. Áno, je to tak. Ten štyg lid, z ktorého ste začali citovať, to zrejme vidí a keďže má Nobelovú cenu za ekonomiku, pripustme, že tie Nobelové ceny má opravenie. Jeden politik teraz americký by chcel mať Nobelovú cenu za mien, ale robí vojnu, takže on ju zrejme dostane, ale to bude Nobelová cena za vojnu. Chcem povedať, že žiaľ Bohu, sme podľahli lákadlam, ktoré nám boli po podnos preťahované. Druhý, dôchodky ako Švajčarsko, dobehneme životnou úrovňou západnú Európu. My sme ich dobehli cenami, ale nemzdami. Stali sme sa v podstate, nielen my Slováci, ale vôbec. Stredov Európa nie. Stali sme sa kolóniami. Vaše slova by sa dali doplniť ďalšími citátmi Josefa Stiglica, ktoré som si stiahol. Hovorí o tom, že východná Európa v súčasnosti platí západu a hlavne Nemecku 300 až 400 miliard eur ročne, respektive dolárov. Model kolonizácie pod plácaním elity je v podstate to, čo robili kedysi Rímania, že nedobyvali len legiami, oveľa viac pozemkov bolo anektovaných pokojne. To sa da tiež povedať o súčasnej EÚ. Takisto hovorí, že miestna elita týchto štátoch je podplácaná cez tie eurofondy. A dokonca spomenul analýzu CIA, ktorá hovorí, že východná Európa je brutálne vysávaná za tlieskania, ďačná za európske fondy. A tiež povedal, že Západ prostredníctvom vyšších miest odobera najlepších špecialistov východu a tým zväčšuje rozdiely. To sú zaujímavé slova. Áno, to len potvrdzuje. To druhoráde postavenie Európy a osobitne strede európskych štátov, osobitne momentálne Slovenská a Maďarská, ktoré najviacej vyjadrujú svoju nespokojnosť. Tak teda poznáme tie problémy, ktoré sú spojené s našim členstvom v EÚ, diagnózu teda máme, a čo ďalej, aká bude liečba? No je to zložité. Na prvý pohľad by som povedal áno, vystúpme z EÚ lenže. Sme iba 0,7% HDP na... To znamená, že je naša sila v Európe len takáto. To znamená, že ak by sme k takému kroku chceli pristúpiť, minimálne by malo byť ale referendum, najlepšie by bolo, keby sme ako V4 vystúpili, ako skupina. To už by niečo znamenalo. Respektíve, čo je len pohrozenie, že vystúpime, by mohlo zmeniť politiku Brúselu, pretože my Aj Orbán myslíme, my tvrdíme, nie, nie, nie vystúpime. My by sme mali pohroziť. Niekedy, keď náš predseda vlády s kolegami novinármi diskutuje, mám taký pocit, že by mal zdvihnúť prst. Ale to zatiaľ nerobí. Zatiaľ stále chce len tú Európskú uniu zmeniť. Myslím si, že to sa nepodarí. Čiže podľa vás je nereformovateľná únia? No je nereformovateľná, lebo ako začne reforma? Tí poslanci, ktorých volíme, sú takí, akí sú? Aj Slovensko zvolilo, máme, myslím, z 15. Máme 8. No, nejaká taká, nejaká taká číslo je, že je to u nás vyrovnané, lenže v iných štátoch sú zvolení poslanci, ktorí majú úplne, nazoveme to, proti normálnemu rozumu názory. No dobre, ale teraz neriežme ten problém, či vystúpiť, či ne. Ja som za, aj keď vidím zložitosti. A opakujem, treba urobiť spolupráci s V4. Aj keď musíme byť opatrní, pokiaľ ide o V4. Pretože náš južný sused je dobrý, pokiaľ robíme zahraničnú politiku spoločnú. Ale si spomínam, že pristom vyročí. Trianonu na slovensko-maďarských hranicách pri slovenskom novom meste Viktor Orbán povedal, to je netak dávno, pred šiestimi rokmi povedal, že táto štvrtá generácia Maďarov to ešte nedokáže, ale piata, ktorá príde, vráti Maďarsko, čo mu patrí. No, je to zaujímavé. Čo ty myslel podľa vás, južného zeme Slovenska? Aby sme teda hovorili priamo. No, tak asi áno. Veď počuli ste aj protest nášho prezidenta, keď Péter Máďar, možný výťaz, dúfam, že nie, tých volev, ktoré teraz sú, hovorí o Felvideku, nehovorí o Slovensku, hej? To je osobitná téma, možno, že by bolo treba sa k nej vrátiť. V tejto chvíli ale zotrvajme pri otázke, čo s Európskou úniou. My nemáme, keby náhodou zajtra skrachla, my nevieme, ja neviem o tom, aspoň, že sme mali plán B, my dokonca nemáme ako štát strategiu, Miniame hospodárskú stratégiu. V raju robí Slovenská akadémia vied, no ja neviem, ja ju nepoznám. Pričom tá strategia, tá doktrina, to by mala byť veľmi jednoduchá záležitosť. Predseda vlády sa snaží hovoriť o politike na štyri svetové strany. To je doktrina naša, povedzme, hej? Ale strategia je, ako na to ísť ďalej. Nám to jednoducho chýba a pokiaľ ide o to, čo po EÚ, tak ja mám taký nápad, názor, dá sa to získať na internete informácie, že existuje skupina, ktorá sa volá Európske združenie voľného obchodu, EZO, ktoré vzniklo v roku 1960 a vstupovali do ňoho štáty, ktoré neboli prijaté do EÚ. Tedy sa to valalo EASA. Tieto štáty vstupovali a potom aj vystupovali, ktoré už boli prijaté do EÚ. A tak vlastne so sídlom Geneve je organizácia čisto ekonomická, žiadna ideológia, ktoré sú Švajčarsko, Norsko, Islanda, Liechtensteinsko. To nie sú najchudobnejšie štáty Európy. Ale majú dohodu s EÚ o hospodárskej spolupraci a so 60 štátmi sveta. To znamená, Bolo by len treba začať možnože utajným spôsobom rokovať s touto skupinou. A rokovať ako štvorka. Nedávno Eduard Chmelár prirovnal Európsku úniu k vlaku, ktorý ide 140 kilometrovou rýchlosťou. My sa v ňom ako Slovensko vezieme a nemôžeme vyskočiť, pretože by sme sa zabili. Aj keď vieme, že ide zlým smerom, že my sme mali počkať, kým teda príde do tej nejakej stanice a snažiť sa ho pribrzniť a potom tú lokomotivu nasmerovať tak, ako treba. Vy sa s tým sotočujete? Myslím si, že Ťažko niečo dokážeme, pokiaľ máme sílu tých 0,7%. Opakujem to. Opakujem, že treba sa spojiť štyria, minimálne štyria, ale možno, že sa nájdú aj ďalšie. Aj ten systém s Rakúskom v podstate by sa dal rokovať. To znamená, že jednoducho sami to nezvladneme. Východiskom by bolo EZV, Európske združenie voľného obchodu. Ale tu je určitý problém. To euro je problém. Pretože zachytil som takú správu spred roka, že to EZV už odslovilo tajným spôsobom našich susedov. Polsko, Česko, Maďarsko. Ponúklo im takú možnosť, no na mne. A teraz sme pred otázkou, z Európskej únie vystúpiť, áno, a z evra vystúpiť tiež. To ešte nikto neurobil. A my sme slabí, máme len 0,7% a máme euro. A keby sa naši podnikateľe, ktorí nie sú Slováci, náš priemysel patrí cudzím a tým cudzím to euro vyhovuje. Oni kašlujú na to, že Slovenská ekonomika ako celok môže vďaka euru nenapredovať, hej? Ale im to vyhovuje. Euro je pre nich to lákadlo, pre ktoré som prišiel, aj keď ani to celkom nie je pravda, pretože Maďarsko nemá euro a niektoré fabriky zo Slovenska prešli tam, hej? To znamená, nie je to celkom pravda, ale predstavte si, Taká ankéta neexistuje. Kto by súhlasil s vystúpením z Evra? Ľudia, ktorí majú vklad v Evra, by si povedali, ja prídem o ten vklad. Keď sme prechádzali z Korúny na Euró, tak sa veľmi dohádoval kurz. A neviem, či si spomínate, počiatek bol tedy Monáku na lodi s GNT, myslím, a tam im prezradil do prvú kurz. A na tom sa dá zarobiť, keď my vieme 3-4 dní do prvú, aký bude kurz. To znamená, že každý prechod z jednej meny na druh, menová reforma, Zväčša dopadne tak, že tá chudoba na to doplatí. Menova reforma roku 1945, po zaniku slovenského štátu. Koruna slovenská a protetorátna mali rozdiel v hodnote. Jedna gutro možno, náš prospekt. No ale čo sa stalo? Možno, že inokedy viac o tom poviem, ale teraz len doplním. Ministrom financiu robili lekára Vavra Šrobara, a pod jeho vedením sa zjednotil kurs na základe jednoho z Benešových dekretov. To ja neviem, či ten Benešový dekret bol OK. Zjednotili ho jedna ku jednej. Slovensko prišlo o 30 až 50 miliard korun majetku, hodnoty. A iné a iné veci, niekedy inokedy môžeme hovoriť podrobnejšie. To znamená, že to euro ktoré sme tak slavnostne prijímali, môže byť ešte určitým trňom päte Slovenska pri rozhodovaní, čo po EÚ. Takže uzáverime to nejako. Ako vidíte najbližšiu ekonomickú budúcnosť Slovenska možno na najbližšie 10 ročia? Vy odo mňa chcete stratégiu? Zaplatíte? Robím si trošku žart, lebo novinár mi treba žartovať však. A ja vás teraz považujem za novinára, aj keď vy ste niečo viac ako novinár. Vy ste človek, ktorý rozmýšľa, robí analýzy, zatiaľ čo novinári len za peniaze trepú. Dobre, odbočil som o témy. Mali by sme dať do kopy hlavy ľudí, ktorí majú Slovenskorady, a ktorí niečo v živote dokázali, niečo vedia. Sú takí ľudia, desiatky, ktorí sú mimo. Ja nebudem menovať nikoho, ale sú takí ľudia, vedia aj vy tu, robíte debaty s niektorými, ktorí by mohli dať hlavy do kopy. Tak, ako sme dávali hlavy do kopy v roku 1992, sme sa zhromadili, pamätám si, tedy na Slovenskom štatistickom úrade, Sergej Kozlik to organizoval, on bol tedy v HZS nejaký podpredseda. A ja sa pýtam teda z predseda, kto je tá taká pani čudná, ktorú som nikdy nevidel. No, to je pani a dozvedel som sa, že to je švagrina Vaclava Klausa. My sme mali také uzavreté rokovanie, že ani záznam z toho nemám, ale švagrina Vaclava Klausa bola pritomná. To znamená, že my sme tak dobrí, až sme niekedy naivní. To znamená, že aj stratégiu, ak sme dali vypracovať, dali sme Slovenské akadémie, viedeli, kto to je, Slovenská akadémia vie, to vidíme na tom kotlárovi, ako to oni berú. To znamená, že mojím návrhom je urobiť skupinu ľudí, ktorí majú lásku k Slovensku v srdciach a tí by hovorili, O šiestich otázkach je šest takých stupňov riadenia štátu. Ideológia, história, vzdelanie a potom je ekonomíka, hej? Potom je aj armáda. Šiesti stupeň. Existujú tieto témy, na ktoré by sme mali dať odpoveď, čo v tej otázke ďalej. Napríklad média. Preto nie je možné, aby štát, štát nemohol šíriť svoje idé, štát myslím, konkrétne štát, vláda, aby nemohol šíriť cez písaný text, alebo teraz populárnejšie sú tie elektronické médiá. Preto nie je možné, aby, môžem to povedať, aby STVR robila to, čo robí. Veď STVR nevie, kde je sever. Nerovi na všetky čtyri strany, ako predseda vlády hovorí o zahraničnej politike. Vláda, a to už od čas prvej, druhej vlády Roberta Fica, nemá media, ktoré by neschýrali propagandu, ale hovorili by pravdu, ak si rozumieme. To iste vzdelávatej systém. Preto sa nie je možné, aby v čase, keď parlament príjme zákon muž a žena, dve pohľavia, aby do škôl chodili všelijaký štátom platený, ministerstvom školstva platený tretí sektor, ktorý deťom vymývajú mozgy, presvedčajú ich, že ty nevieš, či si chlapec, či si devča, až keď budeš mať 18 rokov. Je toto normálne, že toto štát pripušťa? Takže, pokiaľ ide o ekonomiku, tam by som Jednoducho povedal, že našimi základnými, našimi základnými prameňmi bohatstva je pôda, les a voda. Voda, minerálna voda. V roku 1904, korytnická voda, ako minerálna voda, v Amerike, v slavnej Amerike, stala sa najlepšou minerálnou vodou liečivou. A teraz chodte do korytnice, vítekať do potoka. My by sme mali jeden z vážnych krokov urobiť, strategických, zoštátniť všetky kupele. Zahranične asi nebude kritizovať, lebo asi nemá v tom svoje peniaze. Zoštátniť kupele, otvoriť tam kupele, kde boli a liečiť ľudí. A keď je pravda, že malý štát do 10 miliónov nemôže ovládať nemôže mať vplyv vo svete, tak sú výnimky. Výnimkový je Vatikán cez ideológiu, výnimkový je Izrael cez plyvné kruhy, ktoré ovláda. A výnimky sú aj ďalšie. Mále štáty. Na Slovensku by mohlo byť takový výnimkov vzadiska mineralný vod. Nikto nemá toľko pramenov mineralný vod ako my. Hej, to znamená, že položiť, urobiť strategiu, áno, nechávka sa ďalej vyrábajú, ale Otázka, či nám niekto nezákaže ich predávať, pokiaľ nebudú mať elektromobilitu. To znamená, že postaviť našu ekonomiku na našich zdrojoch, to je prvá vec. Ale ešte predtým, súvisí to s tými otázkami, ktoré sme riešili, nedostatok tých peňazí u nás. Prečo neznárodníme druhý dôchodkový pilier? 18 Miliardov by mal ruka štát a mohol by hlacno používať nakrytie štátneho drhu. Momentálne z Pravého Vrecka ich posielame každý rok finančným skupinám na Západ a potom od tých skupín za drahé úroky si požičiavame nakrytie drhomatologiku. No a mnoho takých vecí je len, že ja naozaj teraz sa venujem viacej minulosti. Chcel by som, aby Slováci vedeli o svojich dejinách viac ako vedia. Ale keby bolo treba, ešte by som dokázal rozmýšľať aj ekonomicky. Takže, budúcnosť je vždy vo hviezdách. Keď si otvoríte internet, tak vidíte, čo Vanga hovorila, vidíte, čo hovorili proroci z 15., 16. Storočia. A iné mena kopu sa objavuje. Ja sa necetím byť prorokom. Ja sa len cetím byť človekom, ktorý má ten dar rozmýšať logicky a dávať do súvislosti minulosť s prítomnosťou a s budúcnosťou. A Slovensko bolo vždy na tom dobre vtedy, ak mu vládli ľudia, ktorí v srdci majú tento národ. Zoberme si vojnové obdobie, 6 rokov a pod Tatrami bol hospodársky zázrak. To tvrdil velvyslanec švajterský, ktorý to bol u nás. My sme mali 0 zlata a po 6 rokoch sme mali 7 tón menového zlata. A tak ďalej. O tom môžeme hovoriť inoktedy, len chcem povedať, že všetko závisí od ľudí. My máme ľudí šikovných. Vždy sme sa bali aj v roku 92 na mori. Nebudete mať odborníkov na zriadnenie tých centrálnych úradov. Mali sme. Konkrétne tá Národná banka začala fungovať hneď 6. Januára. Tedy boli nejaké tie sviatky. A fungovala sama, až potom dokonca tak sme dobre uvozovka fungovali, myslím naozaj, že sme museli sa rozdeliť. Tá mena spoločná trvala len 39 dní, myslím, hej. 8. Februára už Česi nechceli s nami kooperovať, alebo sme mali dosť veľký vplyv a relatívne dobre sme to tedy robili. Takže Treba vybrať ľudí aj bez stranických tričiek. Treba im dať možnosť, keď neriadiť tento štát, ale aspoň vymýšľať idé a myšlenky, ako ďalej. Tak tých. Otázok je stále viac ako odpovedí, ale to je asi normálna vec. Ďakujem veľmi pekne za to, že ste prišli do štúdie, bolo to naozaj veľmi zaujímavé. A ja ďakujem. A ja sa s vami teším na ďalšie vydanie Diskusie na palete. Lučí sa s vami Pavel Kapusta. Dovidenia. 

Meanwhile in Trenčín

Meanwhile in Trenčín

ČERVENÉ DENNÍČKY RIEŠIA MOJU SKRATKU "SŠA" .... A HLAVNÝ DENNÍK BRILANTNE ODPOVEDÁ 👌.
Verím, že sa pridajú ďalšie médiá a slovenskú skratku SŠA zavedieme do života! Keď sa môže používať JAR ako Juhoafrická republika, môže sa pokojne aj SŠA ako Spojené štáty americké...😎
Lukáš Pamír Machala

MYRHA BOLA ALE NA JEŽIŠOVOM POHREBE

MYRHA BOLA ALE NA JEŽIŠOVOM

 POHREBE

TEN POCIT, KEĎ NAJVÄČŠOU HVIEZDOU PS-KA V PARLAMENTE JE UMRNČANÁ MYRTA 🤷
A keby len to...
Gudiak z STVR si myslí, že Ústava je voľná inšpirácia a ľudia by mali sami rozhodovať, či ju budú dodržiavať alebo nie 🤦
Veľkí liberáli z SaS vylučujú svojich členov za názor - to je taký karpatský liberalizmus 🤣 A budú aj uránové bane, drahí moji? 😉
A Naď chystá referendum za 10 miliónov, aby vyriešil rentu v hodnote niekoľkých desiatok tisíc - ukážte mi väčšieho idiota 🤷

Kokot Blaha

MEDIA NEWS WEEK

  MEDIA NEWS WEEK

V súvislosti s incidentom na večeri pre novinárov vo Washingtone, na ktorej zazneli výstrely, zadržali jedného podozrivého, oznámila Tajná služba Spojených štátov. Na tejto večeri sa zúčastnil aj americký prezident Donald Trump a jeho manželka Melania, obaja sú v bezpečí. Trump na svojej platforme vyzdvihol Tajnú službu a bezpečnostné zložky za „fantastickú prácu“, informuje TASR.
„Prezident a prvá dáma sú v bezpečí, rovnako ako všetky chránené osoby,“ uviedla Tajná služba USA vo vyhlásení, v ktorom informovala o zadržaní jednej osoby. Zároveň objasnila, že incident sa odohral v blízkosti hlavnej bezpečnostnej kontrolnej zóny podujatia.
Podujatie sa konalo v hoteli Hilton vo Washingtone a Trump sa na ňom zúčastnil po prvý raz počas jeho pôsobenia v úrade prezidenta. Agentúra AFP informovala, že počas večere, ešte predtým, než mal vystúpiť s prejavom prezident, zazneli výstrely.
Predstaviteľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) uviedol, že podozrivá osoba vystrelila na príslušníka Tajnej služby, ktorý je v poriadku.
Trump medzičasom na svojej platforme Truth Social oznámil, že v Bielom dome usporiada tlačovú konferenciu. Potvrdil, že on, prvá dáma, viceprezident J.D. Vance a všetci členovia kabinetu sú v „dokonalom stave“ a strelec bol zadržaný.
Prezident podľa svojich slov odporučil, aby podujatie pokračovalo, no tvrdí, že sa bude riadiť pokynmi bezpečnostných zložiek, ktoré „čoskoro“ prijmú rozhodnutie. „Bez ohľadu na toto rozhodnutie bude tento večer úplne iný, než bol plánovaný, a jednoducho to budeme musieť urobiť znova,“ napísal.

Návrh zákona českej vlády o zmene financovania verejnoprávnych médií otvára priestor vonkajším tlakom či oslabeniu redakčnej autonómie namiesto toho, aby posilnil ich stabilitu a dôveryhodnosť, uviedli v pondelok v spoločnom vyhlásení Česká televízia (ČT) a Český rozhlas (ČRo). Návrh podľa nich neprináša premyslenú koncepciu, ale mnoho nejasností, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Za najväčšie nedostatky navrhovanej legislatívy považujú ČT a ČRo najmä to, že ruší doterajšie zákonné zriadenie oboch médií bez toho, aby podľa ich slov presvedčivo zaisťovala kontinuitu ich existencie, práv, záväzkov a vnútorných pravidiel. Okrem toho podľa nich napríklad odsúva do úzadia publicistiku, oslabuje redakčnú autonómiu a otvára priestor vplyvu mocenských a záujmových skupín na obsah vysielania.
K tomu by podľa nich mohlo dôjsť na základe možnosti financovať médiá verejnej služby z darov, grantov a príspevkov tretích osôb, takže časť ich financovania by mohla závisieť napríklad od firiem, obcí či iných darcov. „Také ustanovenie otvára možnosti vplyvu darcov na obsah vysielania. Médiá verejnej služby preto nemajú stáť na darcoch a fundraisingu, ale na pevnom, transparentnom a predvídateľnom financovaní,“ podotkli ČT a ČRo.
V spoločnom vyhlásení kritizovali aj garancie nezávislosti, ktoré považujú za nedostatočné. Návrh samotnú nezávislosť podľa nich definuje zmätočne a nejednoznačne a opomína ďalšie nežiaduce vplyvy. „Otvára tak priestor na nepriamy vplyv na vysielanie od štátu, výkonnej moci, samosprávy, politikov aj ďalších mocenských či komerčných subjektov a skupín,“ podotkli.
Okrem toho má návrh podľa nich legislatívne nedostatky a nedosahuje na kvalitu súčasnej právnej úpravy. „Vládny návrh zákona o médiách verejnej služby neprináša premyslenú koncepciu ani deklarovanú modernizáciu, ale mnoho nejasností v elementárnych otázkach zriadenia, fungovania a postavenia médií verejnej služby,“ zdôraznili ČT a ČRo a podotkli, že ide o zásah do základných princípov stabilného a predvídateľného fungovania verejnoprávnych médií.
Minister kultúry Oto Klempíř predstavil minulý týždeň návrh legislatívy, ktorou chce od budúceho roka zrušiť koncesionárske poplatky a médiá verejnej služby financovať konkrétnou čiastkou zo štátneho rozpočtu. Podľa tohto návrhu by obe médiá dostali na svoju činnosť v roku 2027 menej peňazí ako tento rok získajú z koncesionárskych poplatkov.
Vláda odmieta, že by jej návrh ohrozil nezávislosť médií verejnej služby či demokraciu v Česku, ako to tvrdí napríklad opozícia. Premiér ČR Andrej Babiš to opakovane označil za nezmysel. Opäť to zopakoval v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, kde sa ho na vyhlásenie ČT a ČRo pýtali novinári.
„Je absolútny nezmysel, aby sme tu ohrozovali nejakú demokraciu. Ak by sme chceli ničiť verejnoprávne médiá, tak sme to mohli urobiť už v minulosti, keď by sme neschválili dve (výročné) správy ČT alebo ČRo. Mohli sme tieto veci robiť, ale my to nerobíme,“ povedal Babiš. Dodal, že nejakú formu financovania médií verejnej služby zo štátneho rozpočtu má 17 členských krajín EÚ a z toho návrh jeho kabinetu vychádza.Dodal, že o tom chce ešte viesť diskusiu. V stredu sa stretne s generálnym riaditeľom ČT, ktorému chce podľa vlastných slov povedať, „o čo vláde ide a čo zamýšľa“. Podotkol, že koalícia je presvedčená o tom, že v rozpočtoch verejnoprávnych médií je priestor na úspory. „Určite sme otvorení debate, budeme transparentní a budeme o tom chcieť normálne diskutovať,“ dodal Babiš.

Odbory ČT a Iniciatíva Veřejnoprávně vyhlásili štrajkovú pohotovosť v stredu o 11.55 h. Predstavitelia odborov a iniciatívy vyzvali verejnosť, aby sa za nich postavila. Dodali, že tento krok podporili stovky zamestnancov z rôznych profesií. Podľa nich by vládny návrh viedol k narušeniu rozpočtu a hromadnému prepúšťaniu. Zástupcovia odborov uviedli, že by obe médiá neboli schopné plniť si svoje poslanie. Štrajkovú pohotovosť podporili stovky zamestnancov z rôznych profesií.

Riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kash Patel podal žalobu na časopis The Atlantic za ohováranie. Magazín v piatok zverejnil článok o jeho údajnom probléme s alkoholom, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Článok investigatívnej reportérky Sarah Fitzpatrickovej s pôvodným titulkom „Nevyspytateľné správanie Kasha Patela by ho mohlo stáť prácu“ sa odvoláva na vyše dve desiatky anonymných zdrojov, podľa ktorých „opitosť a nevysvetliteľná neprítomnosť“ šéfa FBI znepokojujú predstaviteľov úradu i ministerstvo spravodlivosti. Titulok bol neskôr zmenený na „Riaditeľ FBI je nezvestný“.
Časopis uvádza, že pre Patelove pitie musela FBI preložiť skoré ranné stretnutia a že „je často neprítomný alebo nedostupný, čo odďaľuje časovo citlivé rozhodnutia potrebné na pokrok vo vyšetrovaniach“.
Patel popiera pravdivosť publikovaného článku. „Článok The Atlantic je klamstvom. Pred jeho publikovaním im bola povedaná pravda a aj tak sa rozhodli tlačiť lži,“ uviedol. Patel žiada od časopisu odškodné 250 miliónov dolárov pre „úmyselné klamstvo alebo vedomé šírenie nepravdy“.
„Obžalovaní majú samozrejme právo kritizovať vedenie FBI, ale prekročili hranice zákona tým, že publikovali článok plný nepravdivých a zjavne vykonštruovaných obvinení, ktorých cieľom bolo zničiť reputáciu riaditeľa Patela a dostať ho z funkcie,“ uvádza sa v žalobe.
Podľa súdnej praxe v Spojených štátoch musia verejní činitelia zniesť vyššiu mieru kritiky a preto musí Kash Patel dokázať, že novinárka a The Atlantic vedeli, že klamú, alebo ignorovali jasné dôkazy, že nie je pravda to, čo publikujú.
The Atlantic sa bude pravdepodobne brániť tým, že mali dôveryhodné zdroje a postupovali podľa novinárskych štandardov.

Študenti naprieč Českom v stredu minútu pred poludním demonštratívne odišli z vyučovania, aby protestovali proti vládnemu návrhu zákona o médiách verejnej služby. Kritizujú plán na zrušenie koncesionárskych poplatkov a žiadajú, aby vláda návrh stiahla. Pražskí študenti sa zišli na Námestí Jana Palacha a odtiaľ v početnom sprievode s krikom pochodovali k ministerstvu kultúry, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Študenti nepovažujú plán vlády len za technickú zmenu spôsobu financovania, ale za zásadný zásah do nezávislosti Českej televízie a Českého rozhlasu, ktoré podľa ich slov majú slúžiť verejnosti, poskytovať dôveryhodné informácie a kontrolovať moc.
„Vyzývame vládu, aby stiahla návrh zákona o médiách verejnej služby. Tento zákon je pre verejnoprávne médiá likvidačný. Zásadným spôsobom znižuje financovanie Českej televízie a Českého rozhlasu, v prípade ČRo ide o stratu 400 miliónov korún a v prípade ČT ide dokonca o stratu jednej miliardy (korún)... Problém nie sú len likvidačné škrty, ale aj zmena spôsobu financovania,“ vyhlásil hovorca iniciatívy Média Nedáme! Tomáš Stráník. Zmena podľa jeho slov otvára politikov bránu k nepriamemu ovplyvňovaniu obsahu. Zdôraznil, že pre študentov, ktorým záleží na budúcnosti krajiny, je to absolútne neprijateľné. Medzi rečníkmi boli okrem študentov aj zástupcovia kultúry a českých médií.
Potom sa protestujúci presunuli po Mánesovom moste, cez Letenskú ulicu až k budove rezortu kultúry na Maltézskom námestí. Študenti počas pochodu skandovali heslá ako „Na ČT a rozhlas vláda robí podraz“, „Médiá nedáme“ či „Verejnoprávne, tak je to správne“. Keď sa dav presunul pred ministerstvo, kričal „Otvorte okná“ a niektorí študenti za hlasnej podpory davu búchali na bránu budovy.
Za protestnou akciou je študentská iniciatíva Média nedáme!, ktorú vytvorili študenti zo Študentskej rady Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej (FF UK). Okrem stiahnutia návrhu iniciatíva požaduje, aby sa o budúcnosti stabilného a nezávislého financovania médií verejnej služby začala otvorená odborná debata. Ak vláda návrh nestiahne a nepristúpi k diskusii, sú pripravení v protestoch pokračovať.
Český minister kultúry Oto Klempíř minulý týždeň predstavil návrh legislatívy, ktorou chce od budúceho roka zrušiť koncesionárske poplatky a médiá verejnej služby financovať konkrétnou čiastkou zo štátneho rozpočtu. Podľa tohto návrhu by Česká televízia aj Český rozhlas dostali na svoju činnosť v roku 2027 menej peňazí, ako tento rok získajú z koncesionárskych poplatkov. Vláda odmieta, že by jej návrh ohrozil nezávislosť médií verejnej služby či demokraciu v Česku, ako to tvrdí napríklad opozícia. Premiér ČR Andrej Babiš to opakovane označil za nezmysel.
Odbory Českého rozhlasu aj Českej televízie v stredu v reakcii na návrh zákona vyhlásili časovo neobmedzenú štrajkovú pohotovosť. Vyhlásili, že sú pripravené nezávislé verejnoprávne médiá brániť všetkými zákonnými prostriedkami.

Britský vysielací a mediálny regulátor Ofcom v utorok spustil vyšetrovanie aplikácie Telegram s cieľom preveriť, či plní svoju povinnosť brániť šíreniu obsahu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a televízie BBC.
Podľa britských zákonov musia chatovacie aplikácie ako Telegram disponovať systémami, ktoré zabraňujú tomu, aby sa užívatelia dostali do kontaktu s obsahom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí, ako aj mechanizmami na boj proti šíreniu takéhoto obsahu. V opačnom prípade im hrozia vysoké pokuty.
Spoločnosť Telegram vo vyhlásení zaslanom AFP uviedla, že „kategoricky odmieta obvinenia Ofcomu“, a vysvetlila, že od roku 2018 „prakticky eliminovala verejné šírenie obsahu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí na svojej platforme“. Vyšetrovanie spoločnosť podľa vlastných slov prekvapilo a vyjadrila obavy, že by „mohlo ísť o súčasť širšieho útoku na online platformy, ktoré bránia slobodu prejavu a právo na súkromie“.
Ofcom uviedol, že zhromaždil dôkazy o šírení takéhoto obsahu na základe vlastného vyšetrovania a tiež zistení Kanadského centra pre ochranu detí. Okrem Telegramu Ofcom vyšetruje aj dve chatovacie stránky pre teenagerov Teen Chat a Chat Avenue „pre podozrenia, že ich páchatelia zneužívajú na zoznamovanie sa s deťmi“.
„Sexuálne vykorisťovanie a zneužívanie detí spôsobuje obetiam nesmiernu ujmu a zabezpečenie toho, aby sa webové stránky a aplikácie s týmto problémom popasovali, je jednou z našich hlavných priorít,“ uviedla Suzanne Caterová, riaditeľka oddelenia pre presadzovanie práva v Ofcome.

Záchranárom sa podarilo nájsť telo libanonskej novinárky, ktorá v stredu zahynula na juhu krajiny pri izraelskom leteckom útoku. Potvrdili to viaceré libanonské zdroje. Premiér Nawáf Salám v reakcii na zabitie novinárky obvinil Izrael z toho, že v Libanone cielene útočí na novinárov. Informuje TASR podľa agentúry AFP a televízie Sky News.
Tlačová kancelária agentúry civilnej obrany uviedla, že záchranárom sa „podarilo nájsť telo zavraždenej novinárky Amaly Chalílovej, ktorá zahynula v dôsledku nepriateľského leteckého útoku zameraného na dom v meste al-Tírí“.
Novinárka pracovala pre libanonský denník al-Achbár, ktorý jej smrť potvrdil tiež. Sky News uvádza, že denník je spájaný s militantným hnutím Hizballáh.
Chalílová sa pred izraelským útokom skryla spolu s kolegyňou v jednom z domov v spomínanom meste. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva tento dom následne zasiahol izraelský úder.
Na miesto bola vyslaná sanitka libanonského Červeného kríža s cieľom evakuovať zranených. Rezort zdravotníctva však dodal, že bola napadnutá granátmi a ostrou paľbou, čo záchranárom spočiatku bránilo dostať sa k Chalílovej.
Jej kolegyňu záchranári podľa miestnych médií previezli do nemocnice, kde podstúpila operáciu. Izrael tvrdí, že útoky vyšetruje a popiera, že by cielene útočil na záchranné práce.
„Rovnako ako pri každom akte agresie, ani nosenie novinárskej vesty neochránilo tých, ktorí ju mali na sebe, pred zradou izraelského nepriateľa,“ uviedol v stanovisku denník al-Achbár.
„Naopak, stala sa ohrozením životov novinárov ako súčasť systematickej izraelskej politiky zameranej na umlčanie každého, kto sa snaží odhaliť zločiny a praktiky jeho okupácie,“ dodal.
Na izraelský útok, pri ktorom zahynula novinárka, medzičasom reagoval aj libanonský premiér. „Cielené útoky na novinárov, znemožňovanie prístupu k nim zo strany záchranných tímov a dokonca opätovné útoky na ich miesta po príchode týchto tímov predstavujú vojnové zločiny,“ uviedol Salám.
V prípade zameriavania sa na novinárov podľa neho nejde už iba o ojedinelé incidenty, ale stalo sa to „ustáleným postupom, ktorý odsudzujeme a odmietame, rovnako ako medzinárodné zákony a dohovory“.

 


Copyright © TASR 2026