Maroš Žilinka vracia úder
.gif)
Spravodajská televízia TA3 včera odvysielala reláciu „V politike", v ktorej sa prezident Slovenskej republiky venoval aj posudzovaniu trestnej novely z hľadiska jej možného podpísania alebo vrátenia Národnej rade Slovenskej republiky.
Rozhodnutie o podpísaní schváleného zákona (vrátane výberu subjektov odborných rokovaní) je výlučným právom prezidenta Slovenskej republiky. Považujem však za potrebné uviesť DVE ODBORNÉ POZNÁMKY k tomu, čo v relácii odznelo:
⭕️Prezident Slovenskej republiky v relácii o. i. uviedol, že „Máme trojdelenie moci. Máme parlamentnú moc, súdnu moc a výkonnú moc. Všetky tri majú svoje práva, navzájom sa kontrolujú... Prokurátori sú veľmi intenzívni, Rada prokurátorov, ale prokuratúra nie je jednou zo zložiek našej moci, preto sa chcem pýtať súdnej moci, ako bude narábať s týmto paragrafom".
Ústavný súd Slovenskej republiky už judikoval, že DEĽBU MOCI nie je možné redukovať iba na mechanické, resp. formálne horizontálne rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc a ich oddelenie, pretože tým by bola deľba moci popretá v jej funkčnom význame pri ochrane ústavnej rovnováhy v demokratickom a právnom štáte. Deľba moci zahŕňa aj ústavné orgány stojace mimo piatej až siedmej hlavy ústavy VRÁTANE PROKURATÚRY (PL. ÚS 1/2022).
⭕️Prezident Slovenskej republiky uviedol aj to, že „tento paragraf (pozn. použiteľnosť dôkazov od spolupracujúcich osôb) sa dotýka sudcov a nie prokurátorov".
Toto tvrdenie je ZÁSADNÝM OMYLOM. Novelizovaný § 119 Trestného poriadku je všeobecným ustanovením upravujúcim „dokazovanie" v trestnom konaní, a teda sa týka postupu nielen súdu, ale aj OČTK (prokurátor a policajt). Týka sa tak súdneho konania, ako aj prípravného konania. A práve v prípravnom konaní má prokurátor postavenie dominus litis („pán sporu"). Naviac, trestné stíhanie pred súdom je v zmysle „obžalovacej zásady" možné len na základe obžaloby alebo návrhu podaných prokurátorom."
