SLOVENSKÁ ALTERNATÍVNA ĽUDOVÁ
VESELICA
(otvorený list)
Vážená pani redaktorka,
formou tohto otvoreného listu reagujem na zavádzania a dešpekt k pracujúcim, ktorých ste sa dopustili v diskusnej relácii s poslankyňou NR SR Beatou Juríkovou. Nielenže ste dezinterpretovali tvrdenia premiéra SR, ale naviac ste podporili stereotyp o menejcennosti manuálnej práce.
Sú ľudia, ktorých denne stretávame – a napriek tomu ich nevidíme. Sú to tí, ktorí vstávajú skoro ráno, stoja za pásom, sedia za volantom, obsluhujú zákazníkov, držia služby v noci, opravujú, čistia, vyrábajú, starajú sa. Bez nich by sa krajina zastavila. A predsa sa o nich hovorí čoraz menej. A svojím osobným prístupom a evidentným dešpektom k manuálnej práci k tomuto stavu prispievate aj Vy, pani redaktorka.
Ak dnes premiér tohto štátu poukazuje na to, že po remeselných profesiách je vyšší dopyt ako po iných, nie je to „chvála proletariátu" – ako to (dez)interpretujete, ale pomenovanie reálneho stavu na trhu práce. Nie je to ani závan rétoriky spred roku 1989 ako sa ponosujete. Je to fakt, na ktorý v každodennej realite upozorňujú aj zamestnávatelia. Alebo aj oni podľa Vás glorifikujú proletariát rétorikou spred roku 1989, pani redaktorka?
Mimochodom, práve v období pred rokom 1989 má svoje korene stereotyp, že vysokoškolský diplom je vstupenkou k prestížnej práci. Pod vplyvom pretrvávania tohto stereotypu pracovný trh už celé dekády trpí asymetriou medzi absolventami škôl a reálnymi potrebami trhu práce.
Nielen pre Vás, ale aj pre čitateľov tohto listu uvediem Vami vytrhnuté slová premiéra do pôvodného kontextu.
Premiér vystupoval na súťaži Skills Slovakia, kde si merajú svoj talent a zručnosti študenti odborných a učňovských stredných škôl. Mladí ľudia, ktorí sú v okruhu rovesníkov – aj pod vplyvom médií – častokrát vnímaní ako menejcenní. Pretože neštudujú na gymnáziu a nemajú ambíciu pokračovať na vysokú školu. Premiér Fico tým, že pomenoval reálny stav na trhu práce dodal týmto mladým ľuďom motiváciu do ďalšieho štúdia, práce a pomohol im na prahu dospelosti uvidieť a pochopiť ich reálnu hodnotu pre spoločnosť.
Naopak Vy, Vašimi otázkami týmto mladým ľuďom opätovne dokazujete, že ich miesto v spoločenskom rebríčku má byť niekde dole.
Vážená pani Krescanková Dibaková.
Touto cestou si dovolím dať Vám dve odporúčania.
Za prvé, choďte aspoň na týždeň či dva pracovať do fabriky za pás. Alebo do hypermarketu dokladať tovar či blokovať nákupy. K remeslám Vás, žiaľ, nepustia. Nerobím tak zo zlomyseľnosti, ale z úprimnej snahy pomôcť Vám k pochopeniu reality práce. Lebo tá Vám evidentne uniká. Ak máte o takýto experiment záujem, rád Vám pomôžem s jeho realizáciou. Mám s tým svoje skúsenosti a aj na základe nich Vám úprimne ponúkam v tomto smere pomoc.
Druhé odporúčanie spočíva v tom, aby ste si do svojich relácií pozvali aj ľudí práce. Obyčajných. S ich bežnými problémami. Odborárov, vodičov, pokladníčky, rušňovodičov, zváračov, tlačiarov.
Vypočujte si ich a sprostredkujte ich životy divákom. Nemusíte sa ako novinárka spoliehať na sprostredkované informácie progresívnych politikov z ich potemkinovských výjazdov do regiónov. Alebo môžete ísť so mnou do fabrík, ktoré navštevujem a robiť to, čo robím ja: rozprávať sa s ľuďmi práce. Nie o tom či majú, alebo nemajú radi Fica. Ale o tom, ako žijú.
Vážená pani redaktorka,
želal by som si, aby ste môj otvorený list nechápali konfrontačne, ale ako podanú ruku. Pracujúci ľudia sú dnes na Slovensku prakticky neviditeľní. A preto potrebujú byť v prvom rade videní a počutí.
S pozdravom
Artur Bekmatov,
poradca predsedu Vlády SR, omylom, lebo je to boľševický kokot
v oblasti ochrany pracujúcich, sociálnych vecí a spolupráce s odbormi.
.jpeg)
TAKZVANÉ ALTERNATÍVNE MÉDIÁ. KEDY VLASTNE VZNIKLI?
Predvčerajšiu tlačovú besedu podpredsedu NR SR Tibora Gašpara a poslaneckého klubu strany Smer-SD som komentoval zo svojho pohľadu vo včerajšom rannom článku konštruktívnym spôsobom pod titulkom "Mne sa žiaden smrad nebude vyhrážať".
Reagoval som najmä na tú časť tlačovky, v ktorej sa hovorilo o alternatívnych médiách - konkrétne o troch z nich - o Hlavnom denníku, Hlavných správach a E-reporte. Dovolil som si poukázať na fakt, že tu nie sú len tie tri médiá, prípadne ešte niektoré ďalšie, ktoré majú svoju stálu redakcie a napríklad pevné vysielacie časy a podobne, ale sú tu aj samostatne pôsobiaci, číže sóloví alternatívni novinári, komentujúci politické dianie na viac menej pravidelnej, v nejednom prípade aj dennej, báze, ako jednotlivci. Na tých sa bohužiaľ zabúda. Nemalo by sa.
Istý čas som sa zaoberal myšlienkou pokúsiť sa zorganizovať a zvolať Konvent alternatívnych médií, dokonca s možnosťou prípadného založenia osobitnej novinárskej organizácie, ako protiváhe Slovenského syndikátu novinárov. Mohlo to byť užitočné, ale od tej myšlienky som napokon upustil z viacerých dôvodov, ktoré v tejto chvíli netreba rozoberať.
Keďže sa tu v najrôznejších súvislostiach toľko hovorí o alternatívnych médiách, dovolím si na tomto mieste odcitovať z môjho publikovaného listu Dannymu Kollárovi v čase, keď bol vo väzbe: "V Tvojom vianočnom posolstve je okrem iného aj zaujímavá pozoruhodná zmienka, z ktorej cítiť, že sa zamýšľaš nad tým, odkedy sú vlastne na Slovensku alternatívne médiá. Nuž Danny, tí alternatívni novinári tu nie sú iba od roku 2018 či 2019, ani od roku 2013, a dokonca ani od roku 2010. Tie vytrvalo aktívne, obetavé a proslovenské alternatívne novinárske hlasy sú tu, milý Danny, už od samého začiatku, od roku 1990.... To, že najmä v ostatných piatich či šiestich rokoch pristúpili do idúceho vlaku aj vďaka v minulosti neexistujúcemu internetu, sociálnym sieťam a YouTube ďalší, je fajn, treba to jednoznačne vítať a úprimne sa z toho tešiť. Ale tá alternatíva, priateľ môj statočný, tu existuje a pôsobí tu už od roku 1990."
Toľko citát z môjho januárového listu Dannymu. Pridám ešte jeden, tentoraz zo životopisu novinára a bývalého poslanca Národnej rady, Jána Smolca, aby bolo celkom jasné ako a kedy vznikla tá novinárska alternatíva, kto ju založil a prečo: "Ján Smolec bol po novembri 1989 člen Slovenského zväzu novinárov, ktorý sa neskôr zmenil na Syndikát slovenských novinárov. Avšak nebol spokojný s tým, že vedenie syndikátu vôbec neprejavovalo ani najmenší záujem o národné a emancipačné záujmy Slovenska. Preto spolu s R. Kaliským, D. Slobodníkom, D. Machalom, J. Ferkom, P. Štrelingerom, G. Zelenayom a mnohými ďalšími založili klub novinárov Za pravdivý obraz Slovenska. Neskôr sa klub stal základom novej novinárskej organizácie – Združenia slovenských novinárov." Toľko citát. Ja som sa v roku 1993 stal podpredsedom spomenutého Združenia slovenských novinárov.
Čiže tá takzvaná novinárska alternatíva, či sa to komu páči alebo nie, je na Slovensku už temer 36 rokov. Nezaškodí občas pripomenúť tieto skutočnosti nielen širšej verejnosti, hoci tá - prinajmenšom jej značná časť - chvalabohu vníma veci a súvislosti dostatočne pozorne a s živým záujmom, ale najmä našej vláde, jej predstaviteľom a poslancom parlamentu, ktorých absorbčné schopnosti a obmedzené zorné pole sú občas príliš zúžené
Michal Zoldy, Mečiarova kurvička
👆David Lindtner: Pozdrav pánovi Davidovi Púchovskému
Inšpirujúc sa konšpiračným statusom Davida Púchovského s názvom „Miriam Šramová začala verejne vymývanie mozgov v prospech mafiána Kočnera", dovoľujem si aj ja prispieť vlastnou fikciou (či realitou?)...
Novinári denníka N, Aktuality.sk a SME, ktorým už pre charakter ich práce dali prezývku „nádenníci progresívnej propagandy", zavítali ku dvornému advokátovi kajúcnikov a organizovanej skupiny vyšetrovateľov, policajtov a prokurátorov, aby urobili rozhovor s týmito zo závažnej trestnej činnosti podozrivými osobami. Išlo skôr o monológ týchto podozrivých osôb, také voľné rozprávanie bez kritických otázok a bez uvedenia akýchkoľvek rozporov v ich obhajobe.
Novinári denníka N, Aktuality.sk a SME nezostali len pritom, ale spustili strategickú dezinformačnú kampaň, ktorá má niekoľko cieľov:
- očistiť meno vyšetrovateľov, policajtov a prokurátorov podozrivých zo zneužívania svoje funkcie a trestného práva pri likvidácii vybraných osôb
- spochybniť činnosť nezávislého súdu, vyvolanie nedôvery (napr. 5 členný dovolací senát Najvyššieho súdu SR vo veci Dušana Kováčika)
- ovplyvniť verejnosť v prospech týchto vyšetrovateľov, policajtov a prokurátorov v prípadoch, kde sú obvinení,resp. obžalovaní zo závažnej trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa
- vyvolanie tlaku na nezávislé súdy
Len čo sa časť verejnej mienky aj s pomocou novinárov Denníka N, Aktuality.sk a SME nakloní v prospech týchto vyšetrovateľov, policajtov a prokurátorov, príde na rad ich otvorená a systematická obhajoba a očista zo strany politikov SaS, Demokrati, PS, či KDH.
Je to postupný proces, v ktorom hrajú novinári Denníka N, Aktuality.sk a SME svoju úlohu. Idú na to takticky, používajú rôzne dezinformačné platformy, zaplavujú online priestor rôznymi formátmi atď. Napríklad, v rámci jedného formátu zverejnia anketu, v rámci iného publikujú vyjadrenia podozrivých vyšetrovateľov, policajtov a prokurátorov, ktoré sú však v úplnom rozpore s dôkaznou situáciou...
Pripomínam prepojenia Denníka N, Aktuality.sk a SME na zahraničné subjekty a ich financovanie zo zahraničných zdrojov, napr. USAID. V tomto odseku môžete hľadať odpovede na otázky, ako sú entity ako Denník N, Aktuality.sk a SME dnes financované a čo je ich motiváciou.
Matovičov, Hegerov a Ódorov režim pomáhali udržiavať pri moci maskoti - novinári Denníka N, Aktuality.sk a SME. Zapredali samých seba, svoje meno, aby manipulovali vo svojich komunitách. Niektorí z nich sa kedysi vedeli orientovať vo faktoch, avšak volanie po rýchlom zárobku bolo hlasité. Nesmieme na tieto mená nikdy zabudnúť.
Čo poviete pán Púchovský, môže byť...?
David Lindtner, poradca predsedu vlady Slovenskej republiky pre oblast prába pre zločinco
