WTF ?!
Namiesto úvodu :
1.10. 2006
Ministerstvo kultúry SR má pripravenú koncepciu nového zákona o poplatkoch za Slovenskú televíziu (STV) a rozhlas (SRo). Podľa šéfky sekcie médií a audiovízie Zuzany Mistríkovej by sa zákon mal dostať do pripomienkovacieho konania do konca tohto mesiaca, návrh zákona čaká ešte na odobrenie ministra kultúry Mareka Maďariča. Zákon mení filozofiu výberu poplatkov za verejnoprávne médiá v tom, že koncesie sa nebudú platiť podľa vlastníctva televízneho či rozhlasového prijímača, ale podľa pripojenia na elektrickú sieť. Odpadne tým moment dobrovoľného prihlasovania prijímača ako aj možnosti odhlásenia, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo televízii a rozhlasu v súčasnosti chýbajú v rozpočte desiatky až stovky miliónov korún. Zároveň to však bude znamenať, že za služby verejnoprávnych médií budú platiť aj domácnosti, ktoré prijímače nevlastnia. Podľa viacerých prieskumov ide približne o jedno percento. STV a SRo by mali pri výbere v budúcnosti spolupracovať s energetickými závodmi, ktoré majú bezplatne poskytnúť databázy odberateľov elektrickej energie. Podľa Mistríkovej energetické podniky s riešením súhlasili, problém môže nastať u Západoslovenskej energetiky, ktorá správu databáz outsourcovala. Poplatok by mala vyberať spoločná firma rozhlasu a televízie, ktorá bude mať zákonom definované povinnosti. Nebude môcť napríklad preniesť pohľadávky na inú firmu, ako to spravil ešte za vedenia Jaroslava Rezníka Slovenský rozhlas. Poplatok za verejnoprávne médiá zostane v súčte rovnaký – 140 korún. Deliť by sa mal podľa zákonom stanoveného pomeru. Ten podľa aktuálnej úvahy na ministerstve neteší STV a naopak zvýhodňuje rozhlas. Televízia by totiž mala dostať 69 percent z poplatku, čo je o 3, 40 Sk menej ako súčasných sto korún. Rezort kultúry je podľa Mistríkovej o pomere ochotný rokovať počas pripomienkovacieho konania. Dôvodom zvýhodnenia rozhlasu má byť podiel právnických osôb, ktorý je pri rozhlase vyšší ako pri televízii. Podnikatelia budú platiť poplatok podľa počtu zamestnancov, stupňovať sa bude podľa zákonom stanovených pásiem, ktoré ešte nie sú definitívne. Počet zamestnancov sa bude kontrolovať každoročne v spolupráci so Sociálnou poisťovňou. Nový zákon tiež ruší vysoké poplatky z omeškania, ktoré sa v prvej polovici roka odpúšťali takzvaným „generálnym pardonom“. Zákon obsahuje len základnú jednorazovú sankciu vo výške desaťnásobku poplatku. Návrh zákona by sa mohol stať účinným v závislosti od vôle parlamentu v apríli budúceho roka, nový systém výberu a spoločná firma STV a SRo by mohli začať fungovať v lete. Mistríková tiež uviedla, že už v budúcom roku sa začne pracovať na dopracovaní riešenia financovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Keďže poplatky zostávajú niekoľko rokov rovnaké, no nárast cien a iných výdavkov sa médií tiež dotýka, mal by sa zaviesť mechanizmus zvyšovania koncesií.
Ministerstvo kultúry (MK) SR chce naštartovať spoluprácu so Slovenskou televíziou (STV) na podporu výroby pôvodnej filmovej a televíznej tvorby garanciou vzájomnej koprodukcie filmov, na ktorej sa v týchto dňoch dohodli, ale aj prijatím potrebných nových zákonov. Ako na dnešnej tlačovej besede povedal minister kultúry Marek Maďarič, predpokladá, že v druhom štvrťroku 2007 predloží MK SR do Národnej rady SR zákon o audiovizuálnom fonde. Na budúci rok by tiež mal do platnosti vstúpiť pripravovaný zákon o poplatkoch za služby verejnosti poskytované SRo a STV, ktorý do konca roka predloží rezort kultúry do legislatívneho konania. Spomínaný zákon by nahradil súčasný zákon o koncesionárskych poplatkoch a mal by zlepšiť finančnú situáciu STV tak, aby sa stala významným producentom slovenských filmov. Maďarič by chcel dosiahnuť obdobný stav, aký je v Českej republike, kde sa výrazne na výrobe filmov podieľa Česká televízia. Chce, aby sa na Slovensku už od roku 2008 vyrábalo aspoň 10 celovečerných filmov. Pripravovaný zákon o poplatkoch za STV a SRo vychádza podľa Maďariča z rovnakej filozofie ako návrh, ktorý ešte vlani vypracovali STV a SRo. Koncesionárske poplatky by mala vyberať jedna právnická osoba a ich výber by mal byť viazaný na odber elektrickej energie. Maďarič tiež avizoval, že navrhne, aby sa výška poplatkov automaticky zvyšovala v závislosti od inflácie alebo indexu spotrebných cien. Koncesie za príjem vysielania verejnoprávnych vysielateľov na Slovensku sú podľa Maďariča jedny z najnižších v Európe. Maďarič koncesie nevníma ako poplatok za vlastnenie televízneho prijímača, ale ako poplatok za službu, ktorá prospieva i tomu, kto televíziu nepozerá, lebo kvalitné verejnoprávne médium rozvíja spoločnosť. Viceprezident Slovenskej asociácie producentov v audiovízii a filmový producent Patrik Pašš, pripomenul, že v predchádzajúcom období bol pomer medzi investíciou za kúpu novín a investíciou za koncesiu jedna ku tridsiatim. Podľa štatistík je STV v európskom meradle v príjmoch najpoddimenzovanejšia, uviedol. Ak by nový zákon zabezpečil výber poplatkov aj od približne pol milióna domácností, ktoré tvrdia, že televízor nevlastnia, no podľa štatistických zistení ho majú, prinieslo by to STV ročne 400 až 550 miliónov korún navyše, uviedol pre médiá štatutárny zástupca STV Branislav Zahradník. Z nich by mohla podľa Zahradníka STV investovať až 85 percent do výroby programu, vrátane pôvodnej filmovej tvorby.
Namiesto záveru :
Návrh zákona, ktorý by mal zmeniť súčasnú podobu výberu koncesionárskych poplatkov pre verejnoprávne médiá - Slovenskú televíziu (STV) a Slovenský rozhlas (SRo), Ministerstvo kultúry (MK) SR v súčasnosti ešte len pripravuje. Ako sa ďalej uvádza v reakcii MK SR na články v denníkoch Pravda a Sme o návrhu koncesionárskeho zákona, zverejnené informácie vychádzajú z neoficiálneho textu návrhu zákona, ktorý nebol schválený ani na úrovni vedenia ministerstva. Ministerstvo nevie, akú verziu majú k dispozícii médiá. "Z tohto dôvodu nebudeme komentovať ani neoficiálne dokumenty a ani názory ľudí, ktorí dopredu hovoria o niečom, čo ešte neexistuje," uvádza MK SR. Podľa MK SR treba počkať na konečnú verziu návrhu, ktorú ministerstvo predloží do medzirezortného pripomienkového konania a následne o ňom bude informovať.
No, pekné to čítanie .
A čerešničkou na torte je vyjadrenie ministra , že vlastne riaditelia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu svojím postojom preberajú zodpovednosť za predlžovanie súčasného stavu.
Nie je to náhodou ministrestvo, ktoré zmenilo dohodnuté pravidlá ?
Nie je to náhodou ministrestvo, ktoré má vytvárať predpoklady na fungovanie verejnoprávnych médií ?
Nie je to ministerstvo , ktoré zrazu navrhlo úplne iný prerozdeľovací kľúč pre STV a SRo ?
A nie je to náhodou ministerstvo, ktoré nepredložilo koncept dôvodovej správy a ani kvalifikovaný odhad nákladov na Úrad ?
Nie je to ministerstvo, ktoré nepripravilo návrh, či tento zákon bude ústavným zákonom ?
Prečo ?
Lebo má všetky náznaky protiústavnosti.
Ozaj , odkiaľ ministrestvo vie, že náklady spojené s chodom úradu budú podstatne nižšie?
To prepočítali Ivan, Hilda, Jaro a a BSP ?
Navyše ,minister je presvedčený, že nijaká agentúra nedokáže vymôcť poplatky od neplatičov inou, ako veľmi zdĺhavou a málo účinnou súdnou cestou. Navrhovaný Úrad pre poplatky by ich mohol vymáhať v dvojstupňovom správnom konaní.
Áno, ale prečo nepovedať aj B ?
Teoreticky by sa , v zmysle zákona o správnom konaní dal aplikovať paragraf 6 Oddielu 1,Príslušnosť.
Potom by aj spoločná agentúra mohla mať v zákone ustanovenie, že, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady alebo inak označené kolektívne orgány . Načo úrad ?
A trochu / veľmi / sa divím spôsobu, s akým ministerstvo, k takému, politicky háklivému ,zákonu pristúpilo.
Bez spojencov v riaditeľoch verejnoprávnych médií.
Bez spojencov v radách týchto médií.
Bez spojencov u niektorých vlastných poslancov, ba členov vlády.
Bez podpory novinárov.
Bez podpory verejnej mienky.
Na záver je potrebné napísať , že nový zákon je potrebný. Lenže, už mal byť dávno schválený v parlamente. Termín akéhokoľvek zákona s účinnosťou k k 1. júlu 2008 je nezmyslom. Tým štát pripravil len STV o vyše 700 miliónov.
Nuž a na záver, pertože nejde o život, iba o zopár sto miliónov, trochu ľudovej tvorivosti z netu k téme Úrad :
1. Platiť by mal každý kto dýcha ;
2. Úrad by mal mať možnosť preverovať platby kedykoľvek a hocikde;
3. Platcovia musia byť schopný preukázať platby celoživotne;
4. Úrad by mal mať zriadené pobočky v každej obci nad 1000 obyvateľov, aby mohol preverovať osobne ;
5. Úrad musí mať aspoň jedného zamestnanca na 100 obyvateľov;
6. Úrad sa nemusí zodpovedať nikomu a tým sa vyrieši problém so sťažnosťami;
7. Na čele Úradu musia stáť ľudia, ktorí sú schopní vniesť do procesu poriadok, s neplatičmi rázne zatočiť a v spoločnosti musí mať Úrad patričný rešpekt;
8. Zamestnanci Úradu by mali nosiť čierne uniformy s dvoma striebornými bleskami - tie budú symbolizovať televíziu a rozhlas;
9. Úrad musí mať kompetencie neplatičom odňať deti aby mohli byť dané na výchovu do správnych rodín ;
10. Úrad môže neplatičom skonfiškovať celý majetok ;
11. Neplatič bude zbavený spôsobilosti na právne úkony ;
12. Neplatič stratí nárok na zdravotné poistenie ;
12. Neplatič stratí nárok na dôchodok ;
13. Účtáreň Úradu bude na detašovanom pracovisku v Stropkove, kam sa každý bude musieť dostaviť osobne, s kompletnou celoživotnou dokumentáciou v hard copy ;
14. Po zaplateni poplatku dostane občan jednorázový kód, ktorý vyprší do 3 hodin;
15.V snahe výjsť v ústrety občanom bude zriadené internetove pracovisko s dvoma monitormi, otvorené v pracovnej dobe, kde si budú očania môcť web stránku Úardu pozrieť a kód použiť;
16.Ak čakacia doba na PC prekročí 3 hodiny, tak kód bude obnovený, na základe žiadosti, ktorú bude treba osobne podať v podateľni vo Veľkom Krtíši. Tá rozhodne od prípadu k prípadu, a občana bude informovať len v prípade kladnej odpovede ;
17. Je zakázane kontaktovať Úrad s otázkami v akom stave sa žiadost nachádza ;
Toto už nie je ľudová tvorivosť :
Návrh - Zákon z ........... 2007 o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou
a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a) platenie a vyberanie poplatkov za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytované Slovenskou televíziou[1]) a v oblasti rozhlasového vysielania poskytované Slovenským rozhlasom[2]) (ďalej len „poplatok za služby verejnosti“),
b) zriadenie, pôsobnosť, organizáciu, činnosť a hospodárenie Úradu pre poplatky za služby verejnosti (ďalej len „úrad“).
§ 2
Účel poplatku za služby verejnosti
Účelom poplatku za služby verejnosti je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytované Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytované Slovenským rozhlasom.
§ 3
Poplatník poplatku za služby verejnosti
Poplatník poplatku za služby verejnosti (ďalej len „poplatník“) je
a) fyzická osoba, ktorá je odberateľom elektriny v domácnosti,[3])
b) fyzická osoba, ktorá je vlastníkom bytu,[4]) a nie je poplatníkom podľa písmena a) a nie je ani osobou, ktorá žije v spoločnej domácnosti s poplatníkom podľa písmena a),
c) zamestnávateľ.[5])
§ 4
Príjemca poplatku za služby verejnosti
(1) Príjemcom poplatku za služby verejnosti je Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Z každej platby poplatku za služby verejnosti patrí 65 % Slovenskej televízii a 35 % Slovenskému rozhlasu.
(2) Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vedú príjmy z poplatku za služby verejnosti na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky;[6]) v účtovníctve vedú oddelenú analytickú evidenciu príjmov z poplatku za služby verejnosti od iných príjmov.
(3) Príjmy z poplatku za služby verejnosti použije Slovenská televízia výhradne na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania a Slovenský rozhlas výhradne na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania. Príjmy z poplatku za služby verejnosti sa použijú aj na úhradu príspevku Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na činnosť úradu (ďalej len „príspevok na činnosť“).
§ 5
Oslobodenie od poplatku za služby verejnosti
(1) Od povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti je oslobodený poplatník podľa § 3 písm. a) alebo b), ak žije v spoločnej domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo sám je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.[7])
(2) Od povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti sú oslobodení aj
a) úrad, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky,[8]) Rada pre vysielanie a retransmisiu,[9]) Slovenský rozhlas a Slovenská televízia,
b) zariadenia Zboru väzenskej a justičnej stráže,[10])
c) predškolské zariadenia[11]) a školy,[12])
d) zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,[13])
e) zariadenia sociálnych služieb,[14])
f) fyzické osoby a právnické osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva.
§ 6
Poplatok za služby verejnosti
(1) Poplatník podľa § 3 písm. a) a b) platí poplatok za služby verejnosti 140 Sk za každý aj začatý kalendárny mesiac.
(2) Ak je poplatník podľa § 3 písm. a) alebo b) poberateľom dôchodku a nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo je osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi, poplatok za služby verejnosti podľa odseku 1 sa zníži na polovicu.
(3) Poplatník podľa § 3 písm. c) platí poplatok za služby verejnosti za každý aj začatý kalendárny mesiac
a) 280 Sk, ak zamestnáva od 1 do 9 zamestnancov,
b) 560 Sk, ak zamestnáva od 10 do 24 zamestnancov,
c) 840 Sk, ak zamestnáva od 25 do 49 zamestnancov,
d) 1120 Sk, ak zamestnáva od 50 do 99 zamestnancov,
e) 1400 Sk, ak zamestnáva od 100 do 499 zamestnancov,
f) 1680 Sk, ak zamestnáva od 500 do 999 zamestnancov,
g) 1960 Sk, ak zamestnáva viac ako 1000 zamestnancov; výška poplatku za služby verejnosti sa zvyšuje o 1680 Sk za každých ďalších 500 zamestnancov.
(4) Pre určenie poplatku za služby verejnosti podľa odseku 3 je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka, za ktorý sa tento poplatok platí. Ak sa poplatok za služby verejnosti platí vopred za polrok alebo rok, tak pre jeho určenie je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa tento poplatok platí.
(5) Povinnosťou poplatníka podľa § 3 písm. c) platiť poplatok za služby verejnosti podľa odseku 3 nie je dotknutá jeho povinnosť platiť poplatok za služby verejnosti podľa odseku 1, ak je poplatníkom podľa § 3 písm. a) alebo b).
§ 7
Platenie poplatku za služby verejnosti
(1) Povinnosť platiť poplatok za služby verejnosti vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa fyzická osoba alebo právnická osoba stala poplatníkom a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom fyzická osoba alebo právnická osoba prestala byť poplatníkom.
(2) Poplatok za služby verejnosti sa platí štvrťročne; poplatok za príslušný štvrťrok je splatný do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca príslušného štvrťroka.
(3) Poplatok za služby verejnosti možno zaplatiť vopred za polrok alebo rok; v tomto prípade je poplatok splatný do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa tento poplatok platí.
(4) Poplatok za služby verejnosti zaplatený bez právneho dôvodu alebo časť poplatku za služby verejnosti presahujúcu správnu výšku poplatku za služby verejnosti je úrad povinný poplatníkovi vrátiť rozhodnutím do 60 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti poplatníka o vrátenie poplatku za služby verejnosti alebo jeho časti; k žiadosti poplatník priloží doklad preukazujúci nárok na vrátenie tohto poplatku alebo jeho časti.
(5) Poplatok za služby verejnosti sa platí prevodom alebo poštovým platobným stykom[15]) na účet úradu; poplatok možno zaplatiť aj vkladom do pokladne úradu.
§ 8
Kontrola platenia poplatku za služby verejnosti
(1) Kontrolu platenia poplatku za služby verejnosti vykonáva úrad.
(2) Poplatník je povinný úradu na jeho výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti v ustanovenej výške, a to za obdobie troch predchádzajúcich rokov.
(3) Poplatník podľa § 3 písm. a) alebo b) oslobodený od povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti podľa § 5 ods. 1 je povinný úradu na jeho výzvu preukázať skutočnosť zakladajúcu toto oslobodenie.
(4) Poplatník podľa § 3 písm. a) alebo b), ktorý platí poplatok za služby verejnosti znížený podľa § 6 ods. 2, je povinný úradu na jeho výzvu preukázať skutočnosť zakladajúcu toto zníženie.
§ 9
Evidencia poplatníkov
(1) Úrad vedie na účely výberu poplatku za služby verejnosti a kontroly platenia poplatku za služby verejnosti evidenciu poplatníkov. Evidencia poplatníkov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti a ak ide o poplatníka podľa
a) § 3 písm. a) a b) meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, adresu na doručovanie a skutočnosti podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 2, a ak je poplatník oslobodený od povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti podľa § 5 ods. 1 alebo platí poplatok za služby verejnosti znížený podľa § 6 ods. 2 rodné číslo,
b) § 3 písm. c), ktorý je
1. právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie poplatku za služby verejnosti,
2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie poplatku za služby verejnosti.
(2) Na účely vedenia evidencie poplatníkov podľa odseku 1 je osoba, ktorá je koncovým dodávateľom elektriny pre domácnosť,[16]) povinná na žiadosť úradu poskytnúť za úhradu nevyhnutných nákladov údaje o mene, priezvisku a adrese poplatníka podľa § 3 písm. a).
(3) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné poskytnúť na žiadosť úradu potrebnú súčinnosť na účely kontroly evidencie poplatníkov, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi alebo osobami spoločne posudzovanými s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
(4) Sociálna poisťovňa je povinná na žiadosť úradu poskytnúť potrebnú súčinnosť na účely kontroly počtu zamestnancov poplatníka podľa § 3 písm. c).
(5) Katastrálny úrad a správa katastra[17]) sú povinné na žiadosť úradu poskytnúť súčinnosť na účely kontroly evidencie poplatníkov, ktorí sú vlastníkmi bytov podľa § 3 písm. b).
(6) Úrad je oprávnený požiadať matričný úrad o vyhotovenie úradného výpisu z matriky[18]) na účely kontroly evidencie poplatníka podľa § 3 písm. a) a b).
(7) Poplatník je povinný písomne oznámiť úradu do 30 dní
a) vznik alebo zánik povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti,
b) vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti podľa § 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať,
c) vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre určenie poplatku za služby verejnosti podľa § 6 a zároveň túto skutočnosť preukázať.
(8) V písomnom oznámení podľa odseku 7 uvedie poplatník podľa
a) § 3 písm. a) a b) meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, adresu na doručovanie a skutočnosti podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 2 a ak je poplatník oslobodený od povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti podľa § 5 ods. 1 alebo platí poplatok za služby verejnosti znížený podľa § 6 ods. 2 rodné číslo,
c) § 3 písm. c), ktorý je
1. právnickou osobou obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a počet zamestnancov
rozhodujúci pre určenie poplatku za služby verejnosti,
2. fyzickou osobou obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo alebo meno,
priezvisko, trvalý pobyt a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie poplatku
za služby verejnosti.
(9) Vzor písomného oznámenia podľa odseku 7 určí úrad.
(10) Osobné údaje, ktoré úrad získa podľa tohto zákona, podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu;[19]) úrad ich môže využívať len na účely podľa tohto zákona.
§ 10
Úrad
Zriaďuje sa úrad ako právnická osoba, ktorej sa zveruje vyberanie poplatku za služby verejnosti. Sídlom úradu je Bratislava.
§ 11
Pôsobnosť úradu
(1) Úrad
a) vyberá poplatky za služby verejnosti,
b) rozhoduje o nedoplatku na poplatku za služby verejnosti, o preplatku na poplatku za služby verejnosti, o úroku z omeškania a o pokute podľa tohto zákona,
c) kontroluje dodržiavanie povinností podľa tohto zákona,
d) vedie evidenciu poplatníkov.
(2) Úrad predkladá Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)
a) na schválenie
1. návrh rozpočtu na nasledujúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka,
2. výročnú správu[20]) do 90 dní po skončení príslušného kalendárneho roka,
3. návrh štatútu úradu a návrh organizačného poriadku úradu a ich zmeny,
b) informácie o svojej činnosti, ak o to ministerstvo požiada.
(3) Úrad je povinný zverejňovať na svojej internetovej stránke
a) vzor písomného oznámenia podľa § 9 ods. 7,
b) výročnú správu,
c) rozpočet na príslušný kalendárny rok.
§ 12
Orgány úradu
Orgány úradu sú riaditeľ a rada.
§ 13
Riaditeľ
(1) Riaditeľ je štatutárny orgán úradu.
(2) Riaditeľa vymenúva a odvoláva rada. Pracovný pomer k úradu vzniká dňom, ktorý je určený za deň nástupu do funkcie, ak v čase vymenovania nebol zamestnancom úradu.
(3) Za riaditeľa môže byť vymenovaná len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná. Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov[21]) nie starším ako tri mesiace.
(4) Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky, sudcu, prokurátora, generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, člena Rozhlasovej rady, generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, člena Rady Slovenskej televízie a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo inom orgáne verejnej moci.
(5) Ak riaditeľ v čase jeho vymenovania do tejto funkcie zastáva alebo vykonáva funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou riaditeľa podľa odseku 4, je povinný bez zbytočného odkladu skončiť každú takú funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť alebo urobiť právny úkon smerujúci k skončeniu každej takej funkcie, povolania, zamestnania alebo činnosti.
(6) Riaditeľ je povinný po svojom vymenovaní bez zbytočného odkladu doručiť rade písomné oznámenie, v ktorom uvedie, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti svojej funkcie s inou funkciou, povolaním, zamestnaním alebo činnosťou podľa odseku 4.
(7) Funkcia riaditeľa zaniká
a) vzdaním sa funkcie doručením písomného oznámenia rade; funkcia končí dňom doručenia
oznámenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
b) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin,
c) odvolaním z funkcie,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.[22])
(8) Riaditeľa počas jeho neprítomnosti zastupuje jeho zástupca. Zástupcu riaditeľa vymenúva a odvoláva na návrh riaditeľa rada.
(9) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov úradu a ich platové pomery sa vzťahujú osobitné predpisy.[23])
§ 14
Rada
(1) Rada
a) vymenúva a odvoláva riaditeľa a jeho zástupcu,
b) rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu úradu vydanému v prvom stupni,
c) vyjadruje sa k návrhu výročnej správy úradu, pred jej schválením ministerstvom,
d) vyjadruje sa k návrhu rozpočtu úradu, pred jeho schválením ministerstvom,
e) vyjadruje sa k návrhu štatútu úradu a návrhu organizačného poriadku úradu a ich zmenám pred ich schválením ministerstvom,
f) má právo nahliadať do dokumentácie úradu,
g) volí zo svojich členov predsedu rady a podpredsedu rady,
h) schvaľuje rokovací poriadok rady.
(2) Rokovanie rady zvoláva a vedie jej predseda a v jeho neprítomnosti podpredseda rady. Na rokovaní rady sa zúčastňuje riaditeľ.
(3) Rada je schopná uznášať sa, ak sú na rokovaní prítomní najmenej traja jej členovia. Na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov rady. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúcim hlas predsedu rady, v jeho neprítomnosti hlas podpredsedu rady.
(4) Rada rozhoduje hlasovaním. Každý člen rady má právo, aby sa jeho nesúhlasné stanovisko s rozhodnutím rady uviedlo na jeho žiadosť v zápisnici z rokovania rady.
§ 15
Členstvo v rade
(1) Rada má päť členov, z ktorých vymenúva a odvoláva
a) dvoch členov generálny riaditeľ Slovenskej televízie,
b) dvoch členov generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu,
c) jedného člena minister kultúry Slovenskej republiky.
(2) Za člena rady môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa § 13 ods. 3.
(3) Funkcia člena rady je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky, sudcu, prokurátora, generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, člena Rozhlasovej rady, generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, člena Rady Slovenskej televízie a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo inom orgáne verejnej moci a funkciou riaditeľa.
(4) Funkčné obdobie člena rady je trojročné; člena rady možno vymenovať aj opakovane.
(5) Výkon funkcie člena rady sa skončí
a) uplynutím funkčného obdobia,
b) vzdaním sa funkcie doručením písomného oznámenia predsedovi rady; funkcia končí dňom doručenia oznámenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin,
d) odvolaním z funkcie,
e) právoplatným pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo ak jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená,
f) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.22)
(6) Predsedovi rady patrí za výkon jeho funkcie mesačná odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (ďalej len „priemerná mesačná mzda“). Podpredsedovi rady patrí za výkon jeho funkcie mesačná odmena vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Ostatným členom rady patrí za výkon ich funkcie mesačná odmena vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy.
(7) Člen rady má nárok na náhradu preukázaných výdavkov vzniknutých pri výkone funkcie podľa osobitného predpisu.[24])
§ 16
Nakladanie s majetkom úradu
(1) Úrad hospodári s majetkom úradu podľa tohto zákona. Pri hospodárení s týmto majetkom je úrad povinný zachovávať hospodárnosť a efektívnosť jeho použitia.
(2) Majetok úradu tvorí súhrn majetkových hodnôt, a to nehnuteľných vecí, hnuteľných vecí, pohľadávok, záväzkov a iných práv a iných hodnôt oceniteľných peniazmi.
(3) Majetkom úradu nie sú poplatky za služby verejnosti, pokuty a záväzky a pohľadávky z poplatkov za služby verejnosti a z pokút.
(4) Úrad je povinný majetok podľa odseku 2 užívať výhradne na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom.
(5) Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom úradu musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
(6) Úrad nie je oprávnený založiť[25]) alebo inak zaťažiť[26]) svoj majetok na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretích osôb.
(7) Úrad môže predať nepotrebnú nehnuteľnú vec na základe obchodnej verejnej súťaže[27]) tomu, kto ponúkne najvyššiu kúpnu cenu; najvyššia kúpna cena v obchodnej verejnej súťaži nesmie byť nižšia ako primeraná cena.[28])
(8) Úrad môže predať nepotrebnú hnuteľnú vec, ktorej zostatková hodnota vedená v účtovníctve podľa osobitného predpisu[29]) je vyššia ako 100 000 Sk, na základe obchodnej verejnej súťaže[30]) tomu, kto ponúkne najvyššiu kúpnu cenu; najvyššia kúpna cena nesmie byť nižšia ako zostatková cena.
(9) Za nepotrebnú vec sa na účely tohto zákona považuje nehnuteľná vec alebo hnuteľná vec, ktorá už neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť úradu na plnenie jeho úloh podľa tohto zákona.
(10) O nepotrebnosti veci pre úrad rozhoduje riaditeľ. Rozhodnutie musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie nepotrebného majetku, jeho primeranú alebo zostatkovú cenu a identifikačné údaje.
(11) Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.28)
(12) Úrad je oprávnený uzavrieť zámennú zmluvu,[31]) ktorou nadobudne do svojho vlastníctva veci, ktoré mu budú slúžiť na plnenie úloh podľa tohto zákona.
(13) Ak sa zámennou zmluvou vymieňajú nehnuteľné veci, na ich ocenenie primeranou cenou sa použije odsek 11.
(14) Úrad nie je oprávnený darovať nepotrebnú nehnuteľnú vec. Úrad je oprávnený darovať nepotrebnú hnuteľnú vec právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom.
(15) Úrad je oprávnený dočasne nepotrebný majetok prenechať do nájmu[32]) alebo do výpožičky.[33]) Prenechať dočasne nepotrebný majetok do výpožičky môže úrad len právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom a ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby. Za dočasne nepotrebný majetok sa na účely tohto zákona považuje majetok, ktorý úradu prechodne neslúži na plnenie jeho úloh. Úrad je povinný pri nájme dočasne nepotrebného nehnuteľného majetku dohodnúť v nájomnej zmluve také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel taká alebo porovnateľná nehnuteľnosť.
(16) Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok úradu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu prenajatej veci alebo vypožičanej veci.
(17) Úrad nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech úradu.
(18) Nájomca alebo vypožičiavateľ je oprávnený užívať prenajatú vec alebo vypožičanú vec len na účel, spôsobom a v rozsahu dohodnutom v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke.
(19) Nájomca alebo vypožičiavateľ je oprávnený požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou veci len vtedy, ak úrad dal predchádzajúci písomný súhlas na zmenu veci a zaviazal sa súčasne uhradiť tieto náklady. Nájomca alebo vypožičiavateľ pozemku vo vlastníctve úradu nie je oprávnený zriadiť stavbu na tomto pozemku.
(20) Nájomca alebo vypožičiavateľ nesmie zriadiť na majetok úradu záložné právo, vecné bremeno ani ho inak zaťažiť.
(21) O nakladaní s majetkom úradu rozhoduje riaditeľ. Riaditeľ je povinný vyžiadať si na nakladanie s majetkom podľa odsekov 7, 8, 12 a 15 predchádzajúci písomný súhlas ministerstva. Právny úkon, na ktorý nebol daný predchádzajúci písomný súhlas podľa predchádzajúcej vety, je neplatný. Neplatný je aj právny úkon, ktorý je v rozpore s týmto zákonom.
(22) Úrad nemôže previesť vlastnícke právo k jeho majetku na fyzickú osobu, ktorá je
a) vedúcim zamestnancom úradu,
b) zamestnancom zodpovedným za nakladanie s majetkom úradu,
c) blízkou osobou[34]) osôb uvedených v písmenách a) a b).
(23) Úrad nemôže previesť vlastnícke právo k majetku ani na právnickú osobu, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo členom riadiaceho orgánu, výkonného orgánu alebo dozorného orgánu fyzická osoba uvedená v odseku 22.
§ 17
Hospodárenie úradu
(1) Úrad hospodári podľa rozpočtu schváleného ministerstvom na príslušný kalendárny rok. Ak rozpočet na príslušný kalendárny rok nebol schválený do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka, úrad hospodári v období od 1. januára príslušného kalendárneho roka až do schválenia rozpočtu úradu podľa rozpočtového provizória, ktorým je rozpočet úradu schválený ministerstvom na predchádzajúci kalendárny rok.
(2) Výsledkom hospodárenia úradu za účtovné obdobie je zisk alebo strata.
(3) Úrad vytvára rezervný fond, ktorého zdrojom je zisk z hospodárenia. Rezervný fond sa používa na financovanie úradu v nasledujúcich účtovných obdobiach alebo na krytie straty z predchádzajúcich účtovných období.
(4) Príjmami úradu sú
a) príspevok na činnosť,
b) úroky z omeškania,
c) úroky z peňažných prostriedkov na účtoch úradu,
d) zisk z predchádzajúcich účtovných období,
e) iné príjmy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(5) Výdavkami úradu sú
a) splatné nároky na odmeny za výkon funkcie v úrade,
b) splatné nároky na mzdy zamestnancov úradu,
c) výdavky na činnosť úradu.
(6) Úrad je oprávnený používať svoje príjmy a zdroje rezervného fondu len v nevyhnutnom rozsahu na úhradu výdavkov spojených s činnosťou úradu a na účely podľa tohto zákona len.
(7) Úrad nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť ani prijímať a poskytovať úvery alebo pôžičky, uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve, vydávať cenné papiere, akceptovať alebo prijímať zmenky, ani vstupovať do úverových vzťahov alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.
(8) Úrad vedie Finančné prostriedky na účte v Štátnej pokladnici.[35]) Poplatky za služby verejnosti vedie úrad na osobitnom účte v Štátnej pokladnici.
(9) Úrad je povinný pri používaní finančných prostriedkov zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.
(10) Úrad vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu13) a postupov účtovania pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania.[36]) Účtovnú závierku overuje audítor.[37])
(11) Audítor, ktorý overuje účtovnú závierku úradu, je povinný informovať ministerstvo o skutočnosti, ktorá svedčí o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov úradom alebo môže ovplyvniť riadne vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, alebo môže viesť k vyjadreniu výhrad k účtovnej závierke.
(12) Úrad zostavuje výročnú správu podľa osobitného predpisu.20)
(13) Úrad je povinný vybrané poplatky za služby verejnosti odvádzať príjemcom poplatku za služby verejnosti a prerozdeľovať ich podľa § 4 ods.1.
(14) Finančné prostriedky, ktoré úrad získal výberom poplatkov za služby verejnosti a vymáhaním nezaplatených poplatkov za služby verejnosti, úrokov z omeškania a pokút nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov.[38])
(15) Kontrolu hospodárenia úradu vykonáva ministerstvo a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
§ 18
Príspevok na činnosť
(1) Slovenská televízia a Slovenský rozhlas prispievajú na činnosť úradu príspevkom na činnosť vo výške ministerstvom schváleného rozpočtu úradu na príslušný kalendárny rok v pomere podľa § 4 ods. 1.
(2) Príspevok na činnosť sa platí štvrťročne, a to vo výške ¼ príspevku na činnosť na príslušný kalendárny rok.
(3) Príspevok na činnosť je splatný do posledného dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa príspevok na činnosť platí.
(4) Ak Slovenská televízia a Slovenský rozhlas neodvedú príspevok na činnosť riadne a včas, sú povinné zaplatiť úrok z omeškania. Za riadne a včas poukázaný príspevok na činnosť sa považuje suma, ktorú banka pripíše na účet úradu v správnej výške a v ustanovenej lehote. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy príspevku na činnosť a počtu dní omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska v deň splatnosti príspevku na činnosť.
§ 19
Pokuty
(1) Úrad uloží pokutu
a) do 2 000 Sk poplatníkovi podľa § 3 písm. a) alebo b) za nezaplatenie poplatku za služby verejnosti,
b) do 10 000 Sk poplatníkovi podľa § 3 písm. c) za nezaplatenie poplatku za služby verejnosti.
(2) Konanie o uloženie pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(3) Uhradením pokuty nezaniká povinnosť zaplatiť poplatok za služby verejnosti.
(4) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 20
Spoločné ustanovenie
Na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.[39])
§ 21
Prechodné ustanovenia
(1) Osoby podľa § 15 ods. 1 sú povinné vymenovať prvých členov rady do 15. januára 2008.
(2) Prvé zasadnutie rady zvolá minister kultúry Slovenskej republiky do 1. februára 2008.
(3) Rada je povinná vymenovať riaditeľa do 1. marca 2008.
(4) Vyberateľ koncesionárskeho poplatku za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len „koncesionársky poplatok“) podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov je povinný odovzdať údaje z evidencie platiteľov koncesionárskych poplatkov úradu najneskôr do 1. marca 2008.
(5) Fyzická osoba, ktorá bola platiteľom koncesionárskeho poplatku podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov, ktorá zaplatila poplatok za služby verejnosti za júl 2008, sa považuje za poplatníka podľa § 3 písm. a), ak sa nepreukáže inak.
(6) Súhlas platiteľa koncesionárskeho poplatku podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov s úhradou koncesionárskeho poplatku poštovým platobným stykom sa považuje za súhlas poplatníka s úhradou poplatku za služby verejnosti poštovým platobným stykom podľa tohto zákona.
(7) Poplatníkovi podľa § 3 písm. c), ktorý sa stal zamestnávateľom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzniká povinnosť platiť poplatok za služby verejnosti podľa § 6 ods. 3 k 1. júlu 2008.
(8) Poplatník, ktorý bol oslobodený od povinnosti platiť koncesionársky poplatok podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákon č. 241/2003 Z. z. a ktorý je k 1. júlu 2008 oslobodený od povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti podľa § 5 ods. 1, nie je povinný oznámiť úradu vznik oslobodenia od povinnosti platiť poplatok za služby verejnosti.
(9) Poplatník, ktorý platil koncesionársky poplatok podľa § 4a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 241/2003 Z. z. a ktorý je k 1. júlu 2008 poplatníkom, na ktorého sa vzťahuje § 6 ods. 2 ako na poberateľa dôchodku nežijúceho v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, nie je povinný oznámiť úradu vznik skutočnosti, že je poberateľom dôchodku nežijúci v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti.
(10) Na vyberanie a vymáhanie koncesionárskeho poplatku, ku ktorému vznikla povinnosť platiť koncesionársky poplatok do 30. júna 2008, sa použije zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov.
(11) Nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý vznikol podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov a nebol k 30. júnu 2008 uspokojený, týmto dňom zaniká.
(12) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „koncesionársky poplatok“, rozumie sa tým „poplatok za služby verejnosti“.
§ 22
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 225/1996 Z. z., zákona č. 188/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 241/2003 Z. z. a zákona č. 96/2006 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z., zákona č. 428/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z. a zákona č. 238/2006 Z. z. sa mení takto:
1. V § 2a ods. 1 sa za písmeno k) vkladá nové písmeno l), ktoré znie:
„l) Úrad pre poplatky za služby verejnosti,“.
2. Doterajšie písmená l) a m) sa označujú ako písmená m) a n).
3. V § 2a ods. 1 písm. m) sa slová „a) až k)“ nahrádzajú slovami „a) až l)“.
4. V § 2b ods. 1 písm. h) sa slová „§ 2a ods. 1 písm. l) a m)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. m) a n)“.
5. V § 6 ods. 3 písm. a) sa slová „§ 2a ods. 1 písm. a) až i), k) a l)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. a) až i) a k) až m)“.
6. V § 7 ods. 1 sa slová „§ 2a ods. 1 písm. a) až i), k) a l)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. a) až i) a k) až m)“.
7. V § 7 ods. 3 sa slová „§ 2a ods. 1 písm. b) až i), k) a l)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. b) až i) a k) až m)“.
8. V § 9 ods. 1 sa slová „§ 2a ods. 1 písm. d) až g) a k)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. d) až g), k) a l)“ a slová „§ 2a ods. 1 písm. l)“ sa nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. m)“.
9. V § 9a ods. 1 sa slová „§ 2a ods. 1 písm. l)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. m)“.
10. V § 9a ods. 2 sa slová „§ 2a ods. 1 písm. l)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. m)“.
11. V § 10a ods. 1 sa slová „§ 2a ods. 1 písm. m)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. n)“.
12. V § 10b sa slová „§ 2a ods. 1 písm. m)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. n)“.
13. V § 12 ods. 7 sa slová „§ 2a ods. 1 písm. f), g) a m)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. f), g) a n)“.
14. V § 18 ods. 1 písm. i) sa slová „§ 2a ods. 1 písm. l) a m)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. m) a n)“.
15. V § 23 sa slová „§ 2a ods. 1 písm. l)“ nahrádzajú slovami „§ 2a ods. 1 písm. m)“.
Čl. III
Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2005 Z. z. a zákona č. 238/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Po dohode s Ministerstvom hospodárstva SR sa predpokladá upraviť evidenciu odberateľov energie priamo v zákone (ako verejnú databázu)..
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2008, okrem ustanovení uvedených v čl. I § 10 až 18 a § 21 ods. 1 až 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.
[1] ) § 3 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.
[2] ) § 3 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.
[3]) § 2 písm. b) bod 25 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov.
[4]) § 48b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
[5]) § 7ods. 1 Zákonníka práce.
[6]) § 2 ods. 1 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[7]) § 51 a 57 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
[8]) Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
[9]) Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách
v znení neskorších predpisov.
[10]) Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
[11]) Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach
v znení neskorších predpisov.
[12]) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, zákon
č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon
č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
[13]) § 7 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[14]) Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[15]) § 4 ods. 8 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.
[16] ) § 2písm. b) bod 21 zákona č. 656/2004 Z. z.
[17]) § 11 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 173/2004 Z. z.
[18]) § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.
[19]) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
[20]) § 20 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
[21]) Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
[22]) § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
[23] ) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
v znení neskorších predpisov.
[24] ) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
[25] ) § 151a až 151m Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
[26]) § 546 až 550 a § 552 až 554 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
[27] ) § 281 až 288 Obchodného zákonníka.
[28]) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku.
[29]) Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[30]) § 281 až 288 Obchodného zákonníka.
[31]) § 611 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
[32]) § 663 až 726 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
[33]) § 659 až 662 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
[34]) § 116 Občianskeho zákonníka.
[35]) Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
[36]) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2002 č. 22 502/2002-92, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené
alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov (oznámenie Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. 734/2002 Z. z.).
[37]) § 2 ods. 4 zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
[38]) Napríklad § 57 ods. 1 písm. d) a § 114 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.
[39]) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Pôvodom ruský spisovateľ Henri Troyat , ktorý emigroval na západ spolu s rodičmi v roku 1917, zomrel vo veku 95 rokov. V pondelok o tom informoval francúzsky denník Figaro. Spisovateľ, esejista a životopisec, ktorý sa narodil v roku 1911 v Moskve ako Lev Tarasov alebo Levon Aslan Torossian , bol jedným zo 40 členov Academie francaise, poprednej lingvistickej spoločnosti riešiacej otázky francúzskeho jazyka. Troyatova rodina sa usadila vo Francúzsku v roku 1920 potom, čo z Ruska ušla pred revolúciou. Spisovateľ napísal viac ako 100 kníh a v roku 1938 získal prestížnu cenu Goncourt za román L'Araigne. Troyata zvolili za člena Akadémie v roku 1959 a bol jej najstarším členom. Aj napriek tomu, že písal po francúzsky, jeho najväčšou inšpiráciou bolo rodné Rusko. Napísal životopisy Kataríny Veľkej či Mikuláša I.. Okrem toho napísal životopisy francúzskych spisovateľov ako Flaubert, Maupassant, Zola, Verlaine, Baudelaire a Balzac.
V roku 1954 bol nominovaný na Oscara za scenár k filmu Le Mouton à cinq pattes.
Podľa jeho predlôh nakrútili filmy ako : The Mountain, Tendre et violente Elisabeth, televíznu mini sériu Les Eygletière, televízny film Le Front dans les nuages a televízny seriál Les Semailles et les moissons.
Napísal aj scenár k filmu Le Grand chef režiséra Henriho Verneuila.
