Humanitas Prize
Larry Gelbart, ktorého scenáristický protivojnový prínos v seriáli M*A*S*H definoval americkú televíznu kultúru v 70. rokoch, v utorok získal už svoju druhú cenu Humanitas za scenáre. Tentoraz ho však ocenili za celoživotné dielo. Cena sa udeľuje za filmy a televízne programy, ktoré "zabávajú, zamestnávajú a obohacujú divácku verejnosť". Dvanásť scenáristov si prišlo po ocenenie a v hoteli Hilton Universal v Los Angeles si rozdelilo v prepočte vyše 3,6 milióna korún. Sedemdesiatdeväťročný Gelbart získal ocenenie Kieser Award, pomenované po zakladateľovi ceny Humanitas a kňazovi Ellwoodovi "Budovi" Kieserovi. Gelbart získal túto cenu aj v roku 1976 za epizódu komediálneho seriálu M*A*S*H, ktorý sa nakrúcal cez vojnu vo Vietname a jeho ústrednou témou bola kórejská vojna z 50. rokov. Okrem známeho seriálu sa scenáristicky podpísal pod film Tootsie (1982) s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe. Gelbart bol nominovaný dva razy na Oscara ."M*A*S*H mal na sitcom veľmi komplexné príbehy a postavy a hovoril pravdu o ľuďoch vo vojne. Myslíme si, že aj pre dnešných scenáristov je to veľmi dobrý príklad," povedal Frank Desiderio, prezident ceny Humanitas. V komisii, ktorá udeľuje prestížnu cenu, pracuje viac než 80 scenáristov, režisérov a producentov.
Medzi ďalšími víťazmi ceny Humanitas sú i Peter Morgan za film Longford pre spoločnosť HBO, Salvatore Stabile za film Where God Left His Shoes, R. Scott Gemmill a David Zabel za There Are No Angels Here spoločnosti NBC, Jennifer Crittenden za epizódu sitcomu The New Adventures of Old Christine spoločnosti CBS, Sindy McKay, Dennis Haley a Marcy Brown za epizódu detského seriálu Jakers! The Adventures of Piggley Winks spoločnosti PBS, Anna Sandor za Molly: An American Girl on the Home Front spoločnosti Disney Channel a Jonny Mais, študent scenáristiky na University of Southern California získal ocenenie David and Lynn Angell Fellowship in Comedy Writing pre rok 2007.
Zákaz Australian Football League pre fotografov z globálnych a zahraničných spravodajských organizácií považuje World Association of Newspapers za nebezpečnú eróziu nezávislosti tlače . WAN a koalícia medzinárodných spravodajských agentúr - Agence France-Presse, Associated Press, Reuters and Getty Images , protestujú proti odmietnutiu akreditácie od AFL pre sezónu 2007 .AFL oznámila, že vytvára svoju vlastnú exkluzívnu agentúru , ktorá bude zabezpečovať médiám prístup ku momentkám z hier AFL . AFL sa chová ako mnohé športové organizácie, ale WAN tvrdí , že tento prístup ide ďaleko za licenčné práva, ktoré športové organizácie môžu mať a neumožňuje to nezávislé , kritické spravodajstvo.
Na Artfilme sa v utorok predstavil aj pripravovaný slovenský film s pracovným názvom POKOJ V DUŠI, o priateľstve, ktoré pretrvalo od detstva do dnešných dní. Slovenský režisér Vladimír Balko ho začne nakrúcať 1. augusta . Príbeh o troch priateľoch, jednom zradcovi a troch krásnych ženách sa bude odohrávať v Čiernom Balogu a blízkom okolí. Za kamerou bude stáť držiteľ dvoch Českých levov, slovenský kameraman Martin Štrba. Piesne k novej snímke naspieva speváčka Jana Kirschner. Pri scenári vsadili tvorcovia filmu s rozpočtom 49,42 miliónov slovenských korún na istotu a zverili ho do rúk úspešnému scenáristovi Jiřímu Křižanovi. Na plátnach kín by sa mala prvá snímka v produkcii Jána Kováčika objaviť na jar 2008.
Vladimírovi Balkovi a dramaturgičke Jane Skořepovej sa po trištvrteročnom výbere podarilo do filmu získať vynikajúce medzinárodné obsadenie. Balko pritom prešiel divadlá po celom Slovensku. V hlavných úlohách sa napokon predstavia Attila Mokos, Roman Luknár, český herec Jan Vondráček a poľský herec Robert Wieckiewicz. Ich partnerky si zahrajú Helena Krajčiová, Agi Gubíková a Slávka Heribanová-Halčáková. "Máme obsadenie V4. Je to čisto náhoda, že sa to podarilo a myslím si, že je to dobré, lebo ten film chce rozprávať nielen o Slovensku, ale aj o problémoch strednej Európy," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Balko. Zároveň dúfa, že sa mu podarí nakrútiť film, ktorý bude nadväzovať na tradíciu dobrých slovenských filmov. "Dúfam, že sa zaradí k filmom, ktoré mám veľmi rád, ako boli Noční jazdci, Medená veža a Orlie pierko," dodal. Snímka má ambície osloviť európske publikum. Je totiž situovaná do krásnej scenérie stredného Slovenska, čo môže byť podľa Kováčika pre zahraničného diváka zaujímavé. Súčasťou príbehu je taktiež rasová neznášanlivosť. "Príbeh môže byť zaujímavý aj tým, že po piatich rokoch sa vracia človek z väzenia a hľadá spôsob a cestu, ako sa vrátiť do normálneho života. Film poukazuje na to, aké to je zložité a ako sa to niekedy aj nemusí podariť," povedal Kováčik.
Dráma Pokoj v duši bude príbehom troch kamarátov, ktorých priateľstvo pretrvalo od detstva po súčasnosť. Štyridsiatnici Tóno (Attila Mokos), Marek (Jan Vondráček) a Peter (Robert Wieckiewicz) čelia vážnym životným výzvam. Tóno sa vráti z väzenia a zistí, že všetko je úplne inak ako predtým. Rímskokatolícky dekan Marek príde do rodnej obce zastúpiť chorého farára, pričom sa ocitá v kríze svojej viery, a úspešný podnikateľ Peter musí opäť odsunúť súkromie na vedľajšiu koľaj. I napriek problémom sa Peter a Marek pokúšajú pomôcť Tónovi, aby sa mohol vrátiť do normálneho života.
Najdôležitejšími úlohami SFTA pre tento rok je príprava národnej filmovej ceny Slnko v sieti, ktorá sa bude po prvýkrát udeľovať v štandardnom termíne na jar roku 2008 za obdobie rokov 2006 - 2007. Dôležitou je tiež príprava odborných reflexií venovaných pätnástim rokom existencie samostatného slovenského hraného filmu, dokumentárneho filmu a animovaného filmu. Snahou SFTA pod novým vedením je zohrať aktívnu úlohu v riešení problémov slovenskej kinematografie, pri propagovaní a popularizovaní slovenského filmu a pri podpore spolupráce slovenských filmových tvorcov v rámci stredoeurópskeho regiónu i celej Európy.
Členmi prezídia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie v súčasnosti sú: Milan Balog, Peter Dubecký, Peter Jaroš, Marek Leščák, Peter Michalovič, Zuzana Mistríková, Juraj Nvota, Emília Vášáryová a Ivana Zajacová. SFTA je verejnoprospešná záujmová organizácia, ktorá združuje významné osobnosti slovenskej audiovizuálnej kultúry. Jej cieľom je aktívne pomáhať rozvoju duchovných hodnôt, podieľať sa na vytváraní systémového prostredia pre stabilizáciu slovenskej audiovizuálnej scény, podporovať kultúrne aktivity spojené s filmom a zaštítiť prezentáciu slovenskej audiovizuálnej kultúry doma i v zahraničí. Je bezprostredným partnerom obdobných organizácii a inštitúcii v zahraničí, predovšetkým Európskej filmovej akadémie, rovnako ako Americkej filmovej akadémie a ďalších. Je usporiadateľom výročných prehliadok slovenskej hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby, ako aj zakladateľom a garantom Národnej filmovej ceny Slnko v sieti, ktorý je slovenskou obdobou napríklad Českého leva udeľovaného Českou filmovou a televíznou akadémiou. V spolupráci s partnerskými organizáciami v zahraničí nominuje slovenský film na Európske filmové ceny a Cenu americkej filmovej akadémie Oscar za najlepší neanglicky hovorený film.
Kam to vlastne odišla poslankyňa za SMER Ing. Edita Angyalová ? Zastupuje záujmy spoločnosti LCS Slovensko, s.r.o. Inak, Slovenská televízia je priamy zákazník materskej firmy LCS International, a.s., Praha . Spoločnosť LCS implementovalo informačný systém LCS Noris, ktorý v Slovenskej televízii nahradil doterajších päť rôznych systémov. Ešte stále však nie je funkčný v tej podobe, ako si to STV predstavovala. Hlavne v prepojení na systém PROVYS, určený pre tvorbu vysielania, a systém REKAG pre tvorbu mediaplánov. Dúfajme , že Smer STV pomôže.
Cenu si tento 62-ročný Američan prevezme počas záverečného ceremoniálu 42. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary. Spolu s režisérom Jakeom Paltrowom uvedie DeVito na festivale komédiu The Good Night. Ďalšími hosťami 42. ročníka MFF budú režisér, scenárista a kameraman Tom DiCillo a herečka Romola Garai. DiCillo v Karlových Varoch osobne predstaví úvodný film festivalu - komédiu Delirious, ktorá získala na minuloročnom festivale v španielskom San Sebastián ceny za réžiu a scenár. Vychádzajúca hviezda britského filmu Romola Garai uvedie film Angel v réžii Françoisa Ozona. Pre náhle zmeny pracovného programu svoju účasť v Karlových Varoch odriekli režiséri Eli Roth a Georgie Hickenlooper.
neboj se! 
Srbská herečka Mirjana Karanovičová bude v Hlavnej porote XV. MFF Artfilm rozhodovať o víťazovi Modrého anjela. Podľa nej by mal film človeka vyprovokovať, aby o ňom rozmýšľal aj keď opustí kinosálu. Pri sledovaní sa pozerá na filmové dielo ako obyčajný divák, pričom má cit pre skutočnosť a pravdu. "Umelci by mali dokázať ľudí provokovať, alebo sa ich dotknúť. Chcem, aby film vo mne niečím pohol, nie aby som nutne plakala alebo bola smutná, ale možno aby ma vyprovokoval k smiechu, aby som išla domov a rozmýšľala nad tým, čo som videla," povedala Karanovičová na dnešnej tlačovej konferencii. Voči súťažným filmom, ktoré sa chystá zhliadnuť prvý raz nemá žiadne predsudky, nevie o nich nič, len informácie z katalógu. "Som otvorená voči všetkému, čo sa týka poroty," dodala.
Mirjana Karanovičová debutovala na filmovom plátne v snímke jej menovca Srdjana Karanoviča Petrin osud (1980). Režisér ju oslovil po záverečných skúškach druhého ročníka Akadémie dramatického umenia, ktorú absolvovala v rodnom meste. Všetci boli z jeho rozhodnutia obsadiť vtedy neznámu Karanovičovú prekvapení. Dodnes si robia žarty z ich rovnakého priezviska, vraj sú ako teta a synovec. "Môžem povedať, že on ma naučil všetko, čo viem o technike hrania a stvárnenia postavy. Bol to veľmi dobrý učiteľ, pretože som okamžite získala veľké ocenenia," prezradila. Ako skutočne dobrá herečka sa natrvalo etablovala vďaka Kusturicovej snímke Otec na služobnej ceste (1985).
Karanovičová je okrem filmovej a divadelná herečka. Divadlo je pre ňu ako manželstvo a film ako milostný románik. Ako povedala, v divadle si môže robiť, čo chce, vo filme však potrebuje filmár veľa financií a veľký štáb rôznych profesionálov. "Je to veľmi drahé a zložité, a preto existuje boj medzi komerčnými a umeleckými filmami. Umelecké filmy potrebujú veľa peňazí a veľmi často nezarobia tieto peniaze späť, preto si ľudia myslia, že komerčné filmy sú jediné filmy, ktoré by mali na svete existovať. S tým samozrejme nesúhlasím, pretože potrebujeme oboje," zdôvodnila.
Srbská herečka Mirjana Karanović bola prvou herečkou zo Srbska, ktorá si po rozpade Juhoslávie zahrala v chorvátskom filme. V snímke Vinka Brešana Svjedoci (2003) stvárnila chorvátsku vojnovú vdovu. O dva roky neskôr ju do celovečerného filmu Grbavica (2005) obsadila bosnianska režisérka Jasmila Žbanić. Najmä kvôli spolupráci s bosnianskou filmárkou na Karanović v Srbsku veľa ľudí útočí prostredníctvom médií. Na druhej strane má však aj svojich priaznivcov. Po tridsiatich rokoch skúseností zistila, koho by mala počúvať. "Celé 90. roky som získavala veľa podpory od istých ľudí. Preto stále bojujem proti diktátorstvu v mojej krajine, pretože verím v iné Srbsko, ktoré je priateľskejšie a tolerantné," povedala Karanović.
Film Grbavica, kvôli ktorému sa na ňu zniesla vlna kritiky, v Srbsku v normálnej distribúcii ani nepremietali. Ľudia ho mali možnosť vidieť len na festivale v Belehrade, kde mal veľký úspech a bol dobre prijatý. Podobne tomu bolo s Brešanovými Svjedocmi. Karanović má blízky vzťah ako k Belehradu, tak aj k Sarajevu, kde šesť rokov pravidelne hrala v divadle a každý mesiac sa tam vracia. "Chcela by som, aby sa Belehrad a Sarajevo spojili a znovu sa obnovil kontakt medzi umelcami v týchto mestách. Verím, že spolupráca sa bude len zlepšovať," zaželala si Karanović.
Keď si Mirjana Karanović vybrala, čomu sa bude v živote venovať, vždy myslela na to, akú ideu film reprezentuje. "Pre mňa je dôležité, aby film, v ktorom hrám, hovoril o ľuďoch, s ktorými žijem," uviedla. Preto sa venovala filmom, ktoré kritizovali Miloševičov režim. "Cítila som, že to bola moja povinnosť ako umelkyne a ľudskej bytosti. Všetci vedeli, že sa tomuto venujem a vnímali to ako politické angažovanie, ale ja si myslím, že to je čisto ľudská záležitosť. Nechcela by som byť politička, pretože na to nemám talent, nie som trpezlivá. Som práve veľmi vášnivá a nerozumiem týmto politickým hrám," zdôvodnila s tým, že umelci o týchto veciach musia rozprávať.
Mirjana Karanović bola zo scenára Grbavice nadšená hneď po jej prvom prečítaní, pretože príbeh na ňu zapôsobil veľmi emočne. Rozmýšľala pri tom nad tým, aké "príšerné zločiny museli v tom čase páchať bosniacki Srbi. Nikdy si však nemyslela, že by mohlo byť pre ňu také ťažké zahrať úlohu ženy, ktorá si nechala dieťa, ktoré bolo plodom znásilnenia. "Nikdy som nemyslela, že by to pre mňa mala byť prekážka. Myslela som na to, že to je dobrá rola, a možnosť niečo povedať o ľudskom utrpení, pretože celý čas som bola proti vojne," povedala. Od jej začiatku bola dokonca jednou z prvých verejne známych osôb v Srbsku, ktorá odhalila svoje postoje proti vojne. "Bola som za to často napádaná, pretože oni vraveli, že vojna je spravodlivá," dodala. Keď začala študovať a analyzovať rolu matky dospievajúcej dcéry, čítala veľa dokumentárnych materiálov o ženách, ktoré boli znásilnené v Bosne a s niektorými z nich sa dokonca stretla. "Bolo to naozaj traumatizujúce. V prvommomente som chcela odísť, pretože som si myslela, že nedokážem zahrať takúto skúsenosť, že na to nie som dobrá, pretože je to ťažké pochopiť, ako tieto ženy prežili mentálne a emočne takúto skúsenosť," vysvetlila. Grbavica je podľa nej snímka, ktorá má vplyv, pretože ukazuje dôsledky udalostí po niekoľkých rokoch. Prvé verzie scenáru vraj boli plné realistických scén znásilňovania, "ale bolo tak príšerné pozerať sa na to, že sa režisérka rozhodla, že to tam nedá a že rozpovie príbeh istej veľmi výnimočnej ženy, ktorá otehotnela po násilnom čine". Aj keď sa mnohé ženy týchto detí vzdali, hrdinka Mirjany Karanović sa rozhodla svoje dieťa porodiť a vychovávať. Po tom ako snímka vyhrala Zlatého medveďa na festivale v Berlíne, bola Karanović vo svojej krajine konfrontovaná s opozíciou a vtedy si uvedomila, že urobila niečo odvážne.
Mirjana Karanović v minulosti nakrúcala predovšetkým so známymi režisérmi ako Emir Kusturica či Goran Paskaljevič. Na posledných dvoch filmoch však už spolupracovala so ženami, ktoré nakrúcali svoj debut. V režírovaní žien a mužov vidí veľký rozdiel. Ako povedala, režiséri boli síce vynikajúco pripravení, ale neradi nacvičovali. Najradšej mali, keď herec prišiel na "pľac" a improvizoval. "Chceli, aby boli herci spontánni, aby sme ich prekvapili," uviedla. Karanović je divadelná herečka a bola zvyknutá skúšať, aby sa dokázala spojiť so svojou postavou. Lepšie pracuje, pokiaľ je na rolu pripravená. S Andreou Stakou (Das Fräulein; 2006) a s Jasmilou Žbanić skúšala úlohy takmer rok pred samotným nakrúcaním. "Doma sme sa rozprávali o jednotlivých scénach, o dialógoch, mnohokrát sme sa stretli, alebo sme si telefonovali, stretávali sa osobne, čo mi veľmi pomohlo, aby som si verila, keď sme začali nakrúcať," prezradila. Pomohlo to aj režisérkam, ktoré nakrúcali svoje debutové filmy. Obidve snímky, Grbavica aj Das Fräulein, si nakoniec odniesli ocenenia z medzinárodných filmových festivalov. Karanović pôvodne nemala dobrý názor na režisérky. Myslela si totiž, že nedokážu byť dobré vodkyne. "Tieto dve ženy zmenili môj názor, pretože nielen, že sú schopné udržať si vedúcu pozíciu v rámci štábu, ale sú schopné udržať istú citlivosť v kritických a veľmi emotívnych momentoch vo filmoch," povedala.
