Pozor na úniky !
Vážený pán predseda, podpredsedovia a členovia Rady STV.
Predkladám Vám reakciu na analýzu PhDr. Stanislavy Benickej, ktorá vzišla z jej pôsobenia v Hlavnej redakcii spravodajstva, športu a publicisti-ky v období od 20.augusta do 15.septembra t.r. Analýzu vykonala na zá-klade objednávky generálneho riaditeľa STV Ing. Radima Hrehu. Keďže sa dotýka redakcie, ktorú od januára t.r. riadim – považujem za adekvátne, aby ste sa oboznámili aj s mojim názorom.
Vopred srdečne ďakujem za porozumenie.
Pani Benická vypracovala v októbri analýzu, ktorú nazvala „Kríza ako príle-žitosť k zmene“. Zarážajúci na celej veci je predovšetkým ten fakt, že autorka analýzy nepostupovala korektne, objektívne a vyvážene. Neoslovila totiž všet-kých redaktorov Hlavnej redakcie, spravodajstva, športu a publicistiky. Podľa mojich informácií sa nerozprávala približne s jednou tretinou redakčného kolek-tívu. Nie je nezaujímavé, že išlo práve o redaktorov, ktorí nezastávali názor od-chádzajúcich. Som presvedčený o tom, že objektívnosť, vyváženosť a názorová pluralita by mala byť jedným z nosných pilierov výstavby aj analýzy, týkajúcej sa spravodajstva a publicistiky. Ako môžeme dôjsť k ucelenému - komplexnému pohľadu, keď rešpektujeme názor len jednej strany?
Autorka správy sa zameriava predovšetkým na šéfredaktora, ale členkou ve-denia Hlavnej redakcie spravodajstva, športu a publicistiky sa prakticky ihneď po mojom nástupe stala zástupkyňa šéfredaktora M.Žiaková... V nijakom prí-pade sa nezbavujem zodpovednosti, ale spravodajstvo nie je len o jednom člo-veku. Je to tvorivá – tímová práca, na ktorej sa podieľajú redaktori, vedúci re-dakcií, vedúci vydania, zást.šéfredaktora a šéfredaktor.
Pani Benická v analýze ďalej:
1. vyčíta chýbajúcu koncepciu. Pripomínam, že tú som vypracoval a predložil vedeniu STV v auguste t.r. Ponúka odpovede aj na mnohé otázky, ktoré nastolila autorka analýzy. Pani Benická mala koncepciu k dispozícii, ale napriek tomu sa k nej nevyjadrila... V tejto súvislosti chcem upozorniť na fakt, že kon-cepcia spravodajstva nebola v STV dlhé roky. Stalo sa tak až po mojom nástupe.
2. poukazuje na neriešenie finančných otázok. Pravdou je pravý opak. V júni sa – napriek finančnej poddimenzovanosti - redaktorom zvyšovali platy. Mno-hým – v porovnaní s januárom t.r. výrazne. Podľa mňa je oveľa korektnejšie, že redaktori sa odmeňujú na základe princípu „vyšší základný plat + variabilná po-hyblivá zložka“ ako v duchu hesla „nízky plat + 40% pohyblivá zložka“, ktorým sa riadilo predchádzajúce vedenie. Ako sa môže garantovať 40% tým redakto-rom, ktorí sa doslova viezli a nedať viac tým, ktorí pripravili do vysielania oveľa viac príspevkov a odslúžili viac služieb v redakcii? Mne je ďaleko bližšia zásada – menej robí – menej zarobí...
3. pripomína, že redaktori sa špecializovali na „určitý druh tematiky“. S týmto konštatovaním možno len súhlasiť, ale pani Benická zabudla akosi dodať, že k rozdeleniu rezortov došlo až po nástupe nového vedenia redakcie. Pochopiteľ-ne, že po odchode redaktorov a príchode nových dôjde v najbližšom čase k pre-rozdeleniu rezortov.
4. vyčíta šéfredaktorovi, že sa nesnažil s odchádzajúcimi ľuďmi rozprávať. S
tými, na ktorých mi záležalo, o ktorých som nechcel prísť – som sa rozprával. Pravdou je i to, že mnohí z tých, ktorí odišli boli buď externisti alebo sa im kon-čili termínované zmluvy. ( Z 12 ľudí, ktorí v lete z redakcie odišli mali až 9-ti termínované zmluvy resp. pracovali ako externisti. ) Zavádzajúci je aj údaj pani Benickej, ktorá tvrdí, že z redakcie odišlo „12 redaktorov“. Z 12 ľudí, ktorí v lete z redakcie odišli boli 7 redaktori, 3 vedúci vydania, 1 moderátorka a 1 ve-dúci redakčnej skupiny.
5. tvrdí, že väčšina z tých, ktorí v auguste opustili spravodajstvo STV je pro-stredie komerčných televízií mentálne vzdialené resp. im nevyhovuje a väčšiu lojalitu dokážu cítiť s verejno-právnym prostredím. Nech si len pani Benická urobí analýzu do akého prostredia odišli pracovať redaktori, ktorí z STV v lete odišli a tá ju vyvedie z omylu...
6. vyčíta šéfredaktorovi „ čiastočnú riadiacu skúsenosť“. Predtým som však pôsobil v Slovenskom rozhlase na poste vedúceho Redakcie medzinárodného života, Rádiožurnálu a napokon ako šéfredaktor Rádia Slovensko. Kolektív pod mojim vedením vždy dôsledne dodržiaval zásady žurnalistickej tvorby, opiera-júc sa o novinársku etiku. Aj preto neprišiel na Radu SRo kritický podnet, týkajúci sa cenzúry, či politických zásahov. Aj preto bolo spravodajstvo SRo najdôveryhodnejším spravodajstvom.
7. pripomína, že kolektív „negatívne vníma, že šéfredaktor sa pri nahrádzaní odíduvších redaktorov obracia výhradne na rozhlasové zdroje...“ Na redak-torské miesto nastúpila iba spolupracovníčka v Poprade ( už na jar ), ktorá patrí medzi najlepších redaktorov ( to je všeobecný názor kolektívu ). Od 1.októbra nastúpila na redaktorské miesto druhá „rozhlasáčka“. To možno vnímať ako „výhradne rozhlasové zdroje“ ?
Pani Benická si zobrala „na mušku“ aj ďalších bývalých pracovníkov SRo, ktorí obsadili miesta vedúcich vydania Správ a komentárov. K nijakému radikálnemu poklesu sledovanosti relácie nedošlo. Ba naopak – jeden z nich dosiahol koncom júla druhú najvyššiu sledovanosť Správ a komentárov od roku 2005!
To sú niektoré fakty, ktoré pani Benická zrejme nechcela vidieť, ako ani ten, že od septembra začala sledovanosť Správ STV opäť stúpať - v porovnaní s au-gustom o 1,6% . Tabuľku sledovanosti, ktorú zverejnila v analýze končí v júli, pritom aj jej musí byť úplne zrejmé, že počas leta dochádza k všeobecnému po-klesu sledovanosti spravodajstva všetkých televízií – nielen Správ STV. Mimochodom:
a, prečo pani Benická neporovnáva porovnateľné a neuvádza, že sledovanosť Správ STV klesala od januára do júla aj v rokoch 2005 a 2006?
b, prečo pani Benická nepublikuje vo svojej analýze aj výsledky sledovanosti Správ STV, ktoré zistil Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úra-de SR? Prieskum uskutočnil v júni t.r. na reprezentatívnej vzorke 1.200 respondentov. Z nich vyplynulo, že z hlavných spravodajských relácií najviac - 78% sleduje aspoň občas TV Markíza, 61% Správy STV, 47% TV JOJ a 23% TA3. Tieto podklady mala pani Benická pochopiteľne tiež k dispozícii, ale do analýzy sa nepremietli...
Nemôžem sa zbaviť dojmu, že – napriek niektorým pozitívnym postrehom – zo správy pani Benickej „cítiť“ najmä zaujatosť a účelovosť, akoby zámer analýzy bol zrejmý a jej výsledok vopred jasný. Je mi veľmi ľúto, že pri tvorbe analýzy sa jej autorka neriadila zásadami, ktoré by mali byť alfou a omegou pri každej činnosti spätej so spravodajstvom a publicistikou. Ide o citlivé narábanie s faktami, ich overovanie, neskresľovanie, nehovoriac o ich neprípustnej - nesprávnej interpretácii. Ako by mohla pani Benická v takom prípade napríklad nesprávne uviesť mená redaktorov: Ivana Balleková je Martina Balleková, Eva Košecká je Lucia Košecká, Jozef Tuma je Martin Thuma a P.Šivák je Jozef Šivák ?! Ako by mohla uviesť, že diskusná relácia „O 5 minút 12“ nemá 60 ale 65 minút...
Veľmi ma mrzí, že pani Benická vykreslila spravodajstvo STV najmä v tie-nistých farbách. V žiadnom prípade nie je situácia ružová, ale ja sa predovšet-kým snažím o to, aby sa upokojila, kolektív stabilizoval a nastolili profesionálne – žurnalisticko-etické pravidlá hry. Redaktori – tí, ktorí zostali, ale aj tí, ktorí prichádzajú – si zaslúžia hlboký obdiv za to, že napriek značnému tlaku niekto-rých médií a publikovaniu mnohých účelových klamstiev a poloprávd sa nám postupne darí situáciu stabilizovať a sledovanosť spravodajstva zvyšovať. Kon-com septembra sa Správy STV dostali tento rok po prvý raz medzi Top 20 naj-sledovanejších programov slovenských televízií...
Z analýzy pani Benickej sa už citovali v niektorých médiách rôzne pasáže, dehonestujúce moju osobu a doterajšiu žurnalistickú prax. Zarážajúci na tom je fakt, že sa tak stalo ešte pred tým ako sa s dokumentom oboznámil generálny riaditeľ STV, ktorý si nechal analýzu vypracovať. Preto zvažujem právne kroky na ochranu môjho mena a únik informácií.
V Bratislave. 17.10.2007 ,PhDr. Ján Šmihula – šéfredaktor HRSPŠ STV
V Iraku zmizla bez stopy korešpondentka rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorej šoféra našli príslušníci bezpečnostných síl mŕtveho. Oznámila to dnes tlačová agentúra Associated Press.
Meno novinárky, pracujúcej predovšetkým pre arabský servis rozhlasovej stanice Slobodný Irak, iracké zdroje neuviedli.
Vedenie RFE/RL so sídlom v Prahe je v úzkom kontakte s bagdadskými úradmi, ktoré intenzívne pátrajú po nezvestnej novinárke.
V priebehu tohto roku zahynuli v Iraku už dvaja korešpondenti RFE/RL, financovanej vládou USA a vysielajúcou v 28 jazykoch pre 20 štátov. 
Šéfredaktora periodika Saratovskij rasklad Vladimira Spirjagina odsúdila ruská justícia za šírenie nepravdivých informácií o podpredsedovi Štátnej dumy za Jednotné Rusko Vjačeslavovi Voroninovi na 180 hodín povinných prác.
Kým samotný odsúdenec mieni využiť 10-dňovú lehotu na zváženie prípadných ďalších krokov, jeho obhajca i prokurátor verdikt súdu v Saratove akceptovali.
V tom istom ruskom meste sa na súdnej pôde už čoskoro rozhodne o ďalšej mediálnej kauze, konkrétne o osude periodika Saratovskij Reparťor, ktoré v rámci fotomontáže zo seriálu 17 zastavení jari nahradila podobizeň kedysi tak populárneho kapitána Stirlitza (Vjačeslava Tichonova) v uniforme SS fotografiou ruského prezidenta Vladimira Putina. Miestny úrad pre kontrolu kultúrnych ustanovizní požaduje zrušenie periodika, pričom predložil aj viacero odborných posudkov univerzitných profesorov.
Šéfredaktor Sergej Michajlov stále opakuje, že malo ísť o žart a že ani osobne nemá nič proti najvyššiemu ruskému predstaviteľovi. "Človeka môžu poslať do väzenia už aj za nevinný žartík," vyhlásil.
