Návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR) by mohol obmedziť hospodársku súťaž. Návrhu to vyčíta Protimonopolný úrad (PMÚ) SR. Ako informovala hovorkyňa PMÚ Alexandra Bernathová, úrad preto poslal predkladateľovi návrhu zákona, ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi všeobecnú zásadnú pripomienku ku koncepcii celého návrhu zákona. 
V rámci medzirezortného pripomienkového konania PMÚ žiada ministra o osobné prekonzultovanie “negatívnych dopadov predloženého návrhu na hospodársku súťaž z dôvodu jej obmedzenia“. Cieľom návrhu zákona o TASR je zmeniť štátom dotovanú tlačovú agentúru na verejnoprávnu.
Porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže vo financovaní TASR vyčíta PMÚ Ministerstvu kultúry (MK) SR už niekoľko rokov. Pre dotácie od MK SR pre v súčasnosti štátnu tlačovú agentúru – TASR rozhodol úrad v rokoch 2005, 2006 a 2007 o troch pokutách pre MK SR vo výške 200-tisíc, 300-tisíc a 900-tisíc korún. MK SR podalo voči všetkým rozhodnutiam a pokutám od PMÚ žalobu na Krajský súd v Bratislave.
PMÚ tvrdí, že ministerstvo obmedzilo hospodársku súťaž v poskytovaní agentúrneho spravodajstva. Ministerstvu vytklo, že v rozpočte pre TASR nestanovilo spôsob použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vopred objektívnym a transparentným spôsobom. Tým umožnilo, aby TASR z týchto prostriedkov financovala aj svoje aktivity, ktoré poskytuje konkurencia.
Takto sa podľa PMÚ môže na trhu udržať menej efektívny podnikateľ a "brániť efektívnejšiemu konkurentovi v rozvoji". MK SR podalo voči všetkým rozhodnutiam a pokutám od PMÚ žalobu na Krajský súd v Bratislave. Rozhodnutie PMÚ o 200-tisícovej sankcii z roku 2005 Krajský súd v Bratislave zrušil vlani v októbri. PMÚ sa následne odvolal na Najvyššom súde SR.
Podľa predkladacej správy k návrhu nového zákona o TASR je jeho cieľom zbaviť štátnu tlačovú agentúru obvinení z politických vplyvov a obmedzovania hospodárskej súťaže. Autor zákona - MK SR navrhuje zmeniť TASR z príspevkovej organizácie rezortu kultúry na verejnoprávnu, národnú a nezávislú informačnú inštitúciu. Textové, zvukové, obrazové a multimediálne spravodajstvo TASR bude platené.
Okrem príjmov z predaja spravodajstva by mal byť zdrojom príjmov TASR aj príspevok od štátu na základe zmluvy so štátom. Rovnaké zmluvy by mali zabezpečiť financovanie vopred určených úloh aj v prípade verejnoprávnych STV a SRo.
Minister kultúry Marek Maďarič by mal návrhy zmlúv vláde predložiť do tohto leta. Okrem toho by TASR mohla podľa návrhu získať na svoje investičné projekty transfer zo štátneho rozpočtu. Prostriedky by mohla čerpať aj zo štátnych fondov a štrukturálnych fondov EÚ, z predaja a prenájmu svojho majetku či úrokov z bankových vkladov. Návrh zákona tiež ďalej upravuje podnikanie a hospodárenie TASR a ďalšie oblasti. Navrhuje sa, aby zákon platil od 1. mája tohto roka.
Poslanec KDH Vladimír Palko dnes prirovnal navrhnutý zákon k fiktívnemu "zákonu o šunke a prasacích ušiach". Myslí si to na základe ustanovenia o práve na odpoveď, keďže občan kupujúci si noviny bude platiť okrem informácií a názorov, ktoré ho zaujímajú, aj za často demagogické prejavy politikov.
"Je to ako keď si občan kúpi kilo šunky, kde-tu sa priplichtí vláda, zoberie pol kila šunky a dá namiesto neho pol kila údených prasacích uší. Cenu nechá tak, povie že podľa zákona je zdravé, keď sa trošku najedia kolagénu," vysvetľoval na pôde Národnej rady SR svoju paralelu. Svoje vystúpenie nekvalifikoval ako obhajobu médií, pretože aj tie majú závažné problémy, ale ako obhajobu slobody prejavu.
Palkovi prekáža ustanovenie šiesteho paragrafu, podľa ktorého vydavateľ nesmie dovoliť, aby sa objavili informácie, ktorými sa podnecuje nenávisť na základe politického zmýšľania. "Je potrebná aj sloboda prejavu tých, ktorí nemajú moc, ktorí hovoria veci, ktoré nie sú príjemné, dokonca veci, o ktorých si myslíme, že sú mylné, ktoré neradi počúvame," popísal svoje chápanie slobody prejavu.
Na záver skonštatoval, že na Slovensku sa sloboda prejavu "umenšuje". Dokumentoval to rozhodnutím súdu, podľa ktorého má podpredseda SMK Miklós Duray zaplatiť SNS milión korún za to, že ju nazval fašistickou. Dodal, že s názormi Duraya sa nestotožňuje, ale chce žiť v krajine, kde ľudia môžu slobodne vyjadrovať svoj politický názor.
Poslanec Smeru Ján Senko sa v parlamente sťažoval na nedostatočnú úroveň slovenských médií. "Koaliční poslanci sú v médiách prezentovaní ako hňupi," pomenoval jeden z nedostatkov tlačovín a dodal, že v nich narastá mentálne ohlupovanie.
Vydavateľom, ktorí nesúhlasia s predloženým textom novely tlačového zákona vyčítal, že si chcú chrániť informačné privilégiá. Tento motív údajne len zakrývajú výrokmi o ohrození slobody prejavu.
Kritizované ustanovenie o práve na odpoveď obhajoval rozhodnutím Výboru ministrov Rady Európy. Senko argumentoval tým, že médiá sa bulvarizujú, na čo upozornila aj predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka. Preto zdôraznil, že občania majú právo na objektívne a etické informovanie zo strany žurnalistov.
Poslanec KDH Daniel Lipšic vo svojej faktickej poznámke Senkovi pripomenul, že to bol práve predseda Smeru Robert Fico, ktorý nazval Nový Čas najobjektívnejším denníkom.
Senko bol posledným písomne prihláseným do rozpravy k tlačovému zákonu. Ústne sa do rozpravy prihlásilo šestnásť zákonodarcov.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyhlasuje, že vyjadrenie o pochybení ministra hospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka, prípadne odborných pracovníkov ministerstva, pri príprave vyhlášky 559/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti zásad prepočtu objemových jednotiek množstva plynu na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva stanovenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového, ktoré dnes publikoval denník Pravda, sú nekorektné, účelové a vychádzajú z nedostatočnej znalosti problému. Ministerstvo hospodárstva prevzalo nadmorské výšky obcí z nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samosprávy v znení nariadenia vlády č. 519/2006 Z. z. Dnes sa uskutočnilo pracovné rokovanie s Úradom geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR, z ktorého vyplynulo, že v čase prípravy vyhlášky MH SR žiadny iný zoznam nadmorských výšok obcí nebol k dispozícii. 
Zdôrazňujeme, že MH SR vo vyššie uvedenej vyhláške išlo o nadmorské výšky obcí, a nie o nadmorské výšky častí obcí alebo špecifických oblastí. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR medzitým vypracoval nový zoznam obcí s nadmorskou výškou ako prílohu novely nariadenia vlády SR o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samosprávy. Novela nariadenia pod č. 623/2007 Z. z. bola publikovaná 22. 12. 2007, t. j. viac ako dva týždne po vyhláške č. 519/2006 Z. z. Z dnešného rokovania MH SR s ÚGKK SR po komplexnom posúdení problému vyplynulo odporúčanie zo strany ÚGKK SR, aby MH SR opäť použilo nadmorské výšky, ktoré sú v zozname obcí vypracovanom na účely rozdeľovania výnosov dane. Teda MH SR pre novelu vyhlášky č. 559/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti zásad prepočtu objemových jednotiek množstva plynu na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva stanovenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového, použije aktualizovaný zoznam obcí s nadmorskými výškami podľa definičných bodov na účely výnosov dane, ktorý nám poskytne ÚGKK SR. Rokovalo sa, samozrejme, aj o iných alternatívach, po detailnejšom posúdení sa však ukázalo, že získať iné hodnoty nadmorských výšok vo viacerých bodoch obcí v primeranom čase nie je reálne alebo je nerealizovateľné. Nové zamerania by mohli trvať aj niekoľko rokov, nehovoriac o finančných nákladoch s tým spojených. Z uvedeného vyplýva, že postup prebratia nadmorských výšok z nariadenia vlády o rozdeľovaní výnosov dane z príjmov územnej samosprávy do vyhlášky 559/2007 Z. z. bol korektný a z pohľadu možností aj správny.
Televízna spoločnosť FOX Broadcasting company ovládla uplynulý týždeň americký televízny trh. Môže za to vďačiť víkendovému vysielaniu finálového stretnutia amerického futbalu Super Bowl, ktorý sa stal najsledovanejším športovým podujatím v americkej histórii.
Býva pravidlom, že spoločnosť, ktorá túto výnimočnú udalosť odvysiela, získa najvyššiu sledovanosť, avšak o úspech Foxu sa pričinil aj populárny seriál z nemocničného prostredia Doktor House a dve časti speváckej súťaže American Idol. Ide o obrovský úspech, keďže sledovanosť zaznamenala menšiu dekadenciu pre štrajk scenáristov, ktorý trval od novembra minulého roku. Do top desiatky sledovanosti minulého týždňa sa dostali aj dve časti populárneho mysteriózneho seriálu Nezvestní a Eli Stone, ktoré odvysielala spoločnosť ABC.
Alberto Stegeman
Holandský novinár prepašoval falošnú bombu a drogy do lietadiel na amsterdamskom letisku Schiphol. Ako dnes oznámil, chcel tým poukázať na bezpečnostné nedostatky na štvrtom najrušnejšom centre leteckej dopravy v Európe. Investigatívny žurnalista Alberto Stegeman uviedol, že jeho kolega sa zamestnal na letisku ako pracovník pri obsluhe batožín, ktorého uniformu a dokumenty potom využil pri prepašovaní imitácie bomby na palubu lietadla. Počas troch mesiacov sa obom tiež podarilo dostať do dopravných strojov drogy, pretože uniformovaných pracovníkov vždy pustili na palubu. "Keď tam pracujete, môžete urobiť čokoľvek," povedal Stegeman, ktorého správu má dnes odvysielať holandská televízna stanica SBS 6. "Je neuveriteľné, že to bolo také ľahké." Hovorca letiska Schiphol sa k správe Stegemana zatiaľ priamo nevyjadril. Uviedol však, že letisko úplne dodržiava bezpečnostné predpisy Európskej únie.Iba tri mesiace sa riaditeľka prvého programu Českého rozhlasu (ČRo), stanice Radiožurnál, Barbora Tachecí udržala na vedúcom poste. Generálny riaditeľ ČRo Václav Kasík ju už v utorok odvolal. Dnes odvolanie riaditeľky prerokovala a vzala na vedomie Rada ČRo. Oficiálnym dôvodom je narastajúci nesúhlas s komunikáciou vnútri rozhlasu. Bývalá úspešná moderátorka spravodajstva Českej televízie, ktorá po roku 1997 pôsobila ako hovorkyňa v banke a v komerčnej rozhlasovej sfére, si mnohých kolegov a tisíce poslucháčov znepriatelila revolučnou zmenou vysielania, ktorá odštartovala 1. januára. Podľa kritikov Radiožurnál stratil svoju verejnoprávnosť a priblížil sa formou aj obsahom tomu, čo vysielajú komerčné stanice. Niektoré relácie sa z vysielania úplne vytratili, rovnako tak aj niektorí moderátori, komentátori a redaktori. Stanica dramaticky skrátila rozhovory s hosťami a necitlivo skrátila aj príspevky spravodajcov. Prvý program ČRo začal v dôsledku zmien strácať aj poslucháčov. Petíciu proti zmenám vo vysielaní Radiožurnálu podpísalo od januára vyše 13.000 poslucháčov. Okrem toho, Rada ČRo dostala rekordných 320 sťažností a vedenie rozhlasu ďalších 730. Novým riaditeľom Radiožurnálu sa stal doterajší šéfredaktor stanice Alexandr Pícha. Na tomto poste pôsobil v rokoch 2003-2005, a má za sebou aj 12-ročné pôsobenie na poste šéfredaktora Radiožurnálu a dvojročnú skúsenosť spravodajcu ČRo v USA. Podľa hovorcu ČRo René Zavorala odvolanie Barbory Tachecí neznamená ústup od novej koncepcie. Naznačil však, že evolučné zmeny budú nasledovať. Tachecí prišla do Českého rozhlasu na riaditeľský post po tom, ako toto miesto bolo od mája 2007, po odvolaní Miroslava Konvalinu, neobsadené.
Copyright © TASR 2008
V snahe upozorniť televíznych divákov, ktorí sledujú vedomostné súťaže a myslia si, že vedia všetko, zostavila webová stránka www.jumpingjacksbar.com zoznam najhlúpejších "vedomostných" odpovedí. Patrí medzi ne aj odpoveď účastníka, ktorý na otázku: "Čo sa stalo v Dallase 22. novembra 1963?", odpovedal: "Neviem, vtedy som to nesledoval". Zahanbiť sa nedal ani hráč, ktorý odpovedal, že hollywoodska herečka Nicole Kidman je vydatá za amerického herca Forresta Gumpa. Toho si môžeme pamätať z filmového plátna, ale nie ako herca. Bol a stále je iba filmovou postavou. Geografia asi tiež nepatrila k silným stránkam účastníka, ktorý nesmelo umiestnil najvyššiu horu sveta Mount Everest do Škótska.Aký je názov filmu, v ktorom si zahral herec Bob Hoskins a má rovnaký názov ako slávny obraz Leonarda Da Vinciho? Ani vám sa nezdá, že ide o film Kto obvinil králika Rogera? A predsa jeden hráč uprednostnil namiesto Mony Lízy túto kreslenú postavičku. Medzi ďalšie najhlúpejšie prešľapy hráčov vo vedomostných súťažiach patrí aj odpoveď, že prvým európskym mestom, v ktorom v roku 1637 otvorili operu, bolo Sydney. Šesťdňová vojna medzi Egyptom a Izraelom trvala 14 dní, slávne vylodenie na deň D sa namiesto Normandie konalo v prístave Pearl Harbor a peňažná mena v Indii je ramadán. Aj takto žiarili účastníci vedomostných kvízov. Ďalšia otázka, ktorú webová stránka zaradila medzi najhlúpejšie možno znie na prvý pohľad jednoducho - "Johnny Weissmuller zomrel v tento deň. Ktorú postavu hojdajúcu sa v džungli a odetú v bedrovom páse si zahral?" Hráč odpovedal: "Ježiš", ale v skutočnosti ho filmoví fanúšikovia poznajú z filmu Tarzan.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Médiá sa podľa ministra kultúry Mareka Maďariča nemusia obávať ustanovenia nového tlačového zákona o práve na odpoveď v kontexte množstva reakcií politikov, respektíve vlády, ktoré by zaplavili ich redakcie po schválení zákona v predloženej podobe.
"Samotná vláda a Národná rada SR ako najvyššie výkonné a zákonné orgány si nemôžu podľa návrhu zákona uplatniť opravné prostriedky, lebo nemajú štatút právnických osôb. Len pre zaujímavosť, v Nemecku a Francúzsku majú právo na odpoveď aj úrady, vláda a politické strany,“ konštatoval v parlamente Maďarič.
Minister kultúry zdôraznil, že právo na odpoveď si možno uplatniť len voči skutkovým tvrdeniam, ktoré sa dotknú cti, dôstojnosti či súkromia fyzickej osoby, respektíve názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Podľa jeho slov ide o nemecký model na rozdiel od francúzskeho, ktorý umožňuje uplatnenie práva na odpoveď aj voči hodnotiacim úsudkom.
Tieto pojmy, vychádzajúce z terminológie Európskeho súdu pre ľudské práva treba odlišovať, pretože pravdivosť skutkového tvrdenia, čiže faktov, možno dokázať. Na rozdiel od hodnotiaceho úsudku, názoru, komentára, ktorý nepodlieha dôkazu pravdy. Táto skutočnosť má principiálny význam pre posudzovanie nároku na uplatnenie práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, uviedol Maďarič. "Uvedená podmienka skutkového tvrdenia sa často obchádza a zámerne sa vytvára predstava, že na kritický komentár či hocijaký názor na činnosť vlády či politikov budú musieť noviny publikovať ich obsiahle traktáty – nie je to pravda," povedal minister.
Zároveň pripomenul, že ani odpoveď nemôže okrem skutkových tvrdení uvádzajúcich na pravú mieru napadnuté skutkové tvrdenia obsahovať hodnotiace úsudky, respektíve urážky či skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s právnym poriadkom SR.
Maďarič rovnako podotkol, že tlačový zákon nespadá pod smernice Európskej únie, je teda vecou Slovenska, ako si ho upraví. "Návrh zákona, to zdôrazňujem, je v súlade s odporúčaniami Rady Európy, výboru ministrov a je kompatibilný s právom EÚ a nie je v rozpore s právom SR," uzavrel svoje vystúpenie Maďarič.
Poslankyňa za SDKÚ-DS Magda Vášáryová konštatovala, že nemecký tlačový zákon na samom začiatku definuje tlač ako slobodnú, cenzúra sa nepripúšťa a médiá podľa neho plnia verejnú úlohu, zaujímajú stanoviská, kritizujú a prispievajú k tvorbe verejnej mienky. Nič také však podľa nej v Maďaričom navrhovanom zákone nie je.
Socialistickým zákonodarcom pri tvorbe platného tlačového zákona nenapadlo, že vydávanie tlače by niekedy mohlo byť predmetom súkromného podnikania, vydavateľom teda nevyplývajú žiadne obmedzenia. Počas parlamentnej rozpravy k predloženému zneniu tlačového zákona to dnes uviedol podpredseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá za Smer-SD Dušan Jarjabek.
"Je to citlivý pokus jemne korigovať doterajšiu anarchiu v printových médiách," popísal podstatu novely zákona. Dodal, že predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Miklós Haraszti formuloval výhrady k predmetnému dokumentu na základe amatérskeho prekladu zákona. Jarjabek to dokumentoval tým, že pri kritike práva na odpoveď sa Haraszti odvolával na jedenásty paragraf. Právo na odpoveď pritom tlačový zákon rozoberá v paragrafe ôsmom. Vzápätí sa Jarjabek pozastavil nad tým, kto mal záujem Harasztimu takýto preklad poskytnúť.
Napokon Jarjabek uviedol, že zákon bude v parlamente podrobený zmenám. "Ale stane sa to na základe odbornej debaty, nie politikárčenia," zakončil svoje vystúpenie.
Poslanec za KDH a predseda parlamentného výboru pre médiá Pavol Minárik chce, aby parlament ďalej nerokoval o novom tlačovom zákone, pretože ho považuje za neprijateľný. Podľa neho návrh zasahuje do slobody médií a vláda nemôže tvrdiť, že zákon nebude slúžiť na zastrašovanie novinárov. Negatívne vníma povinnosť utajovať zdroj informácií. Minárik si myslí, že utajovanie by nemalo byť povinné, pretože novinári nebudú schopní brániť sa pred úmyselne zavádzajúcim zdrojom. "Nebudú sa vedieť brániť, pretože podľa tohto zákona jednoducho nebudú môcť zdroj zverejniť ani pre súdom, ani v tom prípade, ak budú napadnutí," povedal Minárik v pléne počas rozpravy k novému tlačovému zákonu.
Návrh počíta s tým, že zdroj informácií sa bude musieť chrániť, ak o to požiada. Výnimkou má byť prípad, keď má zdroj poskytnúť svedectvo v závažných trestných činoch so sadzbou nad desať rokov a vo veci korupcie.
Predseda parlamentu Pavol Paška prerušil rokovanie schôdze. Vo štvrtok o 9:00 budú poslanci pokračovať rozpravou k návrhu tlačového zákona, ktorý predložil minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru. Písomne sú do rozpravy prihlásení štyria poslanci. Nový zákon kritizovalo okrem opozície aj viacero domácich a medzinárodných inštitúcií. Podľa OBSE návrh zasahuje do slobody slova. Opozičné strany požadujú zmeny v spornom návrhu, inak nepodporia Lisabonskú zmluvu.
Z terajšieho zákona návrh preberá právo na opravu, ktorú musia médiá zverejniť do ôsmich dní. Pridáva k nej právo na odpoveď a na dodatočné oznámenie. Právo na odpoveď znamená, že noviny musia do troch dní uverejniť stanovisko dotknutej osoby na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako bol článok. Bude označené slovom Odpoveď v titulkovom písme spolu s menom alebo názvom žiadateľa. Právo na dodatočné oznámenie ukladá povinnosť uverejniť výsledok právoplatného ukončenia konania v prípade, o ktorom noviny písali.
Predseda poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície v Národnej rade SR Gyula Bárdos navrhol vrátiť nový tlačový zákon na dopracovanie. Podľa neho text, ktorý predložil minister kultúry Marek Maďarič, je škandalózny. "Vy chcete zmeniť výsledky snažení a toho čo sa udialo v roku 1989," zdôraznil Bárdos s tým, že zákon škodí Slovensku. Argumentoval kritikou zahraničných organizácií, ale i európskych socialistov. Na adresu predkladateľa poznamenal, že "všetci okrem vás vidia túto právnu normu úplne inak". 
Predseda KDH Pavol Hrušovský obvinil vládnu koalíciu, že novým tlačovým zákonom chce umlčať médiá, obmedziť kritiku vlády. "Vy nechcete slobodné médiá," povedal v pléne počas rozpravy o novom tlačovom zákone Hrušovský. Podľa neho vláda chce mať v područí nielen verejnoprávne médiá, ale aj Tlačovú agentúru SR. "Pod krkom totižto už držíte verejnoprávny rozhlas a televíziu, v ktoré chcete spojiť údajne len pod zámienkou šetrenia. A o pár týždňov určite prijmete zákon o tlačovej agentúre a v podstate tak dostanete informácie pod svoju politickú kontrolu," vyhlásil Hrušovský.
Nový tlačový zákon je pre KDH neprijateľný. Hrušovský však poďakoval ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi zo Smeru, že predložil takýto návrh zákona. Podľa neho návrh otvoril vážnejší problém, diskusiu o stave demokracie na Slovensku. Koalícia podľa šéfa KDH takto konečne umožnila opozícii diskutovať o praktikách vládnej väčšiny. Hrušovský je rád, že sa Lisabonská zmluva dostala do programu tejto schôdze. Opozícia blokuje jej schválenie, podporu podmieňuje aj zmenami v spornom návrhu tlačového zákona. "Nebyť Lisabonskej zmluvy, prijali by ste taký zákon, ktorý vyhovuje vám, nerešpektovali by ste žiadnu pripomienku," dodal Hrušovský s tým, že koalícia by tak "prevalcovala" tlač.
Predseda parlamentného poslaneckého klubu za SNS Rafael Rafaj si myslí, že v slovenských médiách chýba pluralita informácií. Vládna garnitúra podľa neho vypracovala nový tlačový zákon aj preto, aby sa verejnosť mohla brániť pred útokmi médií. Právom na odpoveď chcú dať príležitosť brániť sa pred zavádzajúcimi či nepravdivými informáciami. "Koľkí z vás si prečítali, že sú idioti, že sú nekompetentní a neviem akí? Koľkí z vás dosiahli nápravu?" pýtal sa Rafaj v pléne poslancov.
Podľa Rafaja sa v novinách objavujú komentáre s neprimeranými hodnoteniami. "Verejnosť nepotrebuje predžuté názory," vyhlásil Rafaj. Podľa neho nový tlačový zákon nebude umožňovať neprimerané zásahy do práce novinárov. "Od mediálnej obce očakávame len objektivitu, žiadnu nadprácu," dodal Rafaj. Podľa neho nový zákon prikazuje orgánom verejnej moci poskytovať pravdivé informácie. To umožní médiám byť ozajstným strážnym psom demokracie, skonštatoval Rafaj.
Rafaja mrzí, že v návrhu chýba zákaz krížového vlastníctva médií. Ak by to tam bolo, podľa neho by bolo jasné, ktoré médium za koho kope. Rafaj nesúhlasí s kritikou medzinárodných inštitúcií (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Freedom House či Reportérov bez hraníc), že nový tlačový zákon zasahuje do slobody slova. Podľa Rafaja ide o "rôzne reakcie kvázimedzinárodných odborníkov a inštitúcií, aj na čele s pánom Harasztim z OBSE". Novinári na Slovensku ešte nezomierajú pri výkone povolania, upozornil v pléne Rafaj. Podľa neho v roku 2006 prišlo sto novinárov o život. Kritikov nového zákona vyzval, aby neurážali tých novinárov, ktorí nasadzujú vlastné životy, napríklad pri občianskej vojne v Iraku, Afganistane či na Blízkom Východe.
Nový tlačový zákon odráža reálnu politiku súčasnej vlády, ktorá je v rozpore nielen s literou, ale i duchom Lisabonskej zmluvy a princípmi, na ktorých je postavená Európska únia. Konštatoval to v rozprave k tlačovému zákonu poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. Nespochybnil však potrebu prijatia novej právnej úpravy. Nový zákon by mal byť prehľadný a vyvážený, vládna predloha však tieto ambície nespĺňa, dodal Galbavý. "Je vágny a zahmlieva," zdôraznil s tým, že po jeho prijatí sa nezvýši, ale naopak zníži právo občana na informácie či právo občana kontrolovať verejných činiteľov prostredníctvom médií. Gumové paragrafy, ktoré podľa Galbavého návrh obsahuje, vytvárajú priestor pre zastrašovanie, zneužitie a v krajnom prípade i trestanie. "Ide o jednoznačný zámer, o akýsi akt pomsty exekutívy voči médiám," poznamenal. Pripomenul minuloročné uznesenie vlády, v ktorom konštatovala nespokojnosť s veľkým nárastom nepravdivých, skresľujúcich a neobjektívnych informácií a vyjadrenie predsedu vlády, že tento problém sa rieši. Návrh rieši podľa Galbavého právo na odpoveď aj v prípade, keď médiá prinesú pravdivú informáciu. "Cieľom nie je ochraňovať občana, ale urazených, frustrovaných politikov, pretože sa nedokážu pozerať na svoje obrázky, prečítať a akceptovať kritiku, ktorá sa na nich vrhá," dodal Galbavý.
Právo na odpoveď a na dodatočné oznámenie nikomu nebráni uverejňovať informácie ani nikoho neobmedzuje pri uverejňovaní pravdivých informácií. "Uplatňovanie ústavnej slobody prejavu a práva na informácie, rešpektujúc pri tom právo na ochranu osobnosti a súkromie by malo byť vyšším princípom a poslaním mediálnej legislatívy," povedal predkladateľ návrhu minister kultúry Marek Maďarič.
Stanislava Benická sa vzdala členstva v Rade STV po tom, čo ju poslanci zvolili, aby do 31. marca nahradila v rade Karin Habšudovú. V liste predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi uvádza, že jej záujem pomôcť Slovenskej televízii skúsenosťami a odbornosťou nebol formálny, za formálnu by však považovala účasť na dvoch zasadnutiach, na ktoré ju parlament zvolil. Benickú nominoval Slovenský syndikát novinárov (SSN) a jej rezignáciu podporuje. V stanovisku to uvádza predsedníčka SSN Zuzana Krútka.
Pred dvoma dňami stiahol syndikát z parlamentu kandidatúru Gabriely Rothmayerovej po tom, čo postúpila do ďalšieho kola voľby za členku Rady STV len na krátke obdobie. Podľa SSN si poslanci na ním starostlivo vybrané odborníčky spomenuli, až keď šlo len o voľbu náhradníka. Syndikát považuje za nutné legislatívne zmeny, aby sa minimalizovali stranícke vplyvy pri tvorbe rád vo verejnoprávnych médiách.
Ako ďalej uvádza Krútka, SSN pripravuje v apríli pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače konferenciu Verejnoprávne médiá v Slovenskej republike - ako zabezpečiť, aby naozaj slúžili širokej verejnosti. Na podujatí vystúpia zahraniční odborníci.
Copyright © TASR 2008
V stredu 6. februára o 18.00 hodine odvysiela STV na Dvojke priamy prenos svätej omše na Popolcovú stredu z Kostola Blumentál v Bratislave. Bohoslužbu celebruje Mons. Ján Sokol, arcibiskup – metropolita. Súčasťou katolíckej liturgie je obrad posýpania hláv popolom, ktorý sa získava pálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Celebrant posväteným popolom poznačí znakom kríža veriacich na čelo, pričom hovorí jednu z formúl: "Kajajte sa a verte evanjeliu" alebo "Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš." Popolcovou stredou, ľudovo nazývanou aj škaredou, sa končí fašiangové obdobie a začína sa 40-dňový pôst, ktorým sa kresťania pripravujú na sviatky Veľkej noci. Popolcová streda je dňom pokánia celej cirkvi a dňom prísneho pôstu. Veriacim pripomína ľudskú pominuteľnosť a ukazuje prostriedok na získanie nepominuteľných hodnôt v skutkoch pokánia a v účasti na veľkonočnom tajomstve. 
Slovenská televízia pripravuje mimoriadnu diskusnú reláciu o poplatkoch za Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas pod názvom „Som koncesionár?“ Relácia sa bude vysielať v stredu 6. februára 2008 o 22.00 hod na Dvojke.
Účasť na diskusii zatiaľ potvrdili: podpredseda Výboru NRSR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek /Smer-SD/, predseda Rady STV Bohumír Bobocký, člen Rady SRo Peter Juščák, mediálny analytik Miloš Mistrík, šéf petičného výboru za vyhlásenie referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richard Sulík. Televízia čaká na potvrdenie ďalších dvoch oslovených účastníkov.
V rámci dvoch hodín živej diskusie sa účastníci diskusie pokúsia odpovedať aj na nasledujúce otázky:
Pre koho a prečo majú poplatky za verejnoprávne médiá význam a opodstatnenie?
Ako a na čo sú využívané vyzbierané peniaze v rámci vysielacej ponuky STV a SRO?
Aké sú iné alternatívy financovania verejnoprávnych médií? Je práve v parlamente prerokovávaný návrh zákona o úhrade služieb verejnosti, poskytovaných STV a SRO, tým najvhodnejším riešením?
Diváci môžu svoje otázky zasielať už od tej chvíle na emailovú adresu: poplatky@stv.sk. A počas priameho prenosu môžu svoje otázky aj zatelefonovať.
Reláciu bude moderovať Radovan Slobodník.
Pre novinárov na voľnej nohe v oblasti tlačených médií a lokálnych reportérov, ktorí preukázali veľkú odvahu v pokrývaní kontroverzných tém ,je určená súťaž Kurt Schork Awards .
Dve ocenenia vo výške 5,000 USD udeľujú každý rok jednému lokálnemu novinárovi v rozvíjajúcich sa krajinách , alebo z krajín v prechodovej fáze a jednu pre novinára na voľnej nohe , ktorý pripravuje medzinárodné správy. Môže ísť o témy ľudských práva, cezhraničné témy alebo akékoľvek kontroverzné témy v regióne. Deadline pre prihlášky je 1. júna.
Kurt Schork bol americký novinár, ktorého zabili v roku 2004 v Sierra Leone
Prepustili bývalého hongkonského reportéra Čching Čcheonga, ktorého väznili v Číne pre špionážne aktivity. Na svojej internetovej stránke o tom v utorok informovala hongkonská rozhlasová stanica RTHK.
Hlavného čínskeho korešpondenta pre singapurský denník The Straits Times zadržali v apríli 2005. 58-ročného muža odsúdili na 5 rokov väzenia za špionáž pre Taiwan. S odvolaním sa na hongkonské vládne zdroje RTHK uviedla, že Čching sa čoskoro vráti do vlasti. Rozsudku predchádzal 1-dňový neverejný súd. Novinár počas celého procesu trval na svoje nevine. V oficiálne verzii verdiktu pekinského súdu sa uvádza, že Čching podával informácie, niektoré z nich prísne tajné, dvom osobám z taiwanskej nadácie, ktorí boli v skutočnosti zástupcovia tajnej služby.
Čchingov prípad pritiahol medzinárodnú pozornosť a vyvolal obavy, že Čína s blížiacimi sa olympijskými hrami 2008 v Pekingu obmedzuje práva zahraničných a domácich novinárov.
Google je znepokojený ponukou Microsoftu na kúpu Yahoo a vyzval regulačné úrady, aby ju podrobne preskúmali. Google ponúkol Yahoo pomoc v boji proti ponuke Microsoftu na prevzatie.
Prevádzkovateľ najpoužívanejšieho internetového vyhľadávača a jednotka v brandži tvrdí, že prípadná fúzia povedie k neférovému obmedzeniu možnosti spotrebiteľov voľne využívať konkurenčné emailové služby a služby v oblasti odosielania okamžitých správ (instant messaging).
Google sa totiž obáva, že najväčší svetový výrobca softvéru sa po fúzii s Yahoo pokúsi rozšíriť svoj monopol, ktorý Microsoftu patrí v oblasti operačných systémov pre PC. Intervencia Google je tiež posledným príkladom rastúcej nevraživosti medzi oboma spoločnosťami a opakuje odsúdenie, ktorému sa dostalo pripravované prevzatie firmy DoubleClick zo strany Microsoftu.
Microsoft tvrdí, že kúpa DoubleClick dá Google neprimeranú dominanciu v oblasti internetovej reklamy. Naopak Google obviňuje Microsoft, že po prevzatí Yahoo sa bude snažiť ovplyvniť vývoj, ktorým sa budú uberať internetové služby.
"Nepriateľská ponuka Microsoftu na prevzatie Yahoo vyvoláva znepokojujúce otázky," uviedol starší viceprezident Google David Drummond. "Tuto ide o viac ako iba o finančnú transakciu, pri ktorej jedna spoločnosť prevezme druhú. Ide o ochranu základných princípov internetu, ako je otvorenosť a inovatívnosť," napísal Drummond na firemnom blogu. Dodal, že Microsoft sa môže pokúsiť o získanie "nepatričného vplyvu" na internete. "Zatiaľ čo výhodou internetu je konkurenčná inovácia, Microsoft sa často snažil získať patentové monopoly a potom ich rozšíriť na nové, príbuzné oblasti."
Okrem toho sa špekuluje, že Yahoo možno unikne prevzatiu Microsoftom tým, že uzavrie alianciu s Google. Uviedol to nemenovaný zdroj zvnútra Yahoo. Yahoo vlani odmietlo fúziu s Google, v súčasnosti sa však táto myšlienka opäť vynorila v súvislosti s nevyžiadanou ponukou Microsoftu.
Microsoft podal ponuku na prevzatie Yahoo v piatok. Najväčší svetový výrobca softvéru ponúka za prevádzkovateľa známeho internetového vyhľadávača 44,6 miliardy USD, v prepočte vyše 1 bilión SKK, v hotovosti a akciách. Microsoft ponúka za akciu Yahoo 31 USD, čo je 62 % nad jej štvrtkovou zatváracou cenou na burze Nasdaq.
Spoločnosť Yahoo potvrdila, že dostala nevyžiadanú ponuku o prevzatie od Microsoftu a že jej správna rada bude o nej uvažovať. Vo vyhlásení Yahoo sa uvádza, že správna rada zhodnotí návrh "pozorne a veľmi promptne v kontexte strategických plánov Yahoo a bude sa snažiť konať tak, aby v dlhodobom horizonte maximalizovala zisky akcionárov".
Cieľom fúzie Microsoftu s Yahoo je práve zvýšenie konkurencieschopnosti spoločností v porovnaní s jednotkou v oblasti internetovej reklamy a online vyhľadávania Google.
Informoval o tom denník Financial Times a BBC.
Šéf Google Eric Schmidt vraj v telefonickom rozhovore ponúkol spoluzakladateľovi Yahoo Jerrymu Yangovi podporu v každom ohľade, uviedol dnes denník Wall Street Journal s odvolaním sa na dobre informované zdroje.
Yahoo zatiaľ nedostal žiadne protiponuky a správna rada spoločnosti sa zatiaľ nerozhodla, pokiaľ ide o ponuku Microsoftu, píše ďalej denník.
O potenciálnej spolupráci Google a Yahoo experti špekulujú často. Uvažuje sa tiež o protinávrhoch zo strany ďalších záujemcov. Do úvahy prichádzajú privátni investori, ako aj mediálne koncerny, napríklad News Corp miliardára Ruperta Murdocha. Takéto protiponuky sa však vzhľadom na výšku ponuky Microsoftu budú financovať iba ťažko.
Microsoft podal ponuku na prevzatie Yahoo v piatok. Najväčší svetový výrobca softvéru ponúka za prevádzkovateľa známeho internetového vyhľadávača 44,6 miliardy USD, v prepočte vyše 1 bilión SKK, v hotovosti a akciách. Microsoft ponúka za akciu Yahoo 31 USD, čo je 62 % nad jej štvrtkovou zatváracou cenou na burze Nasdaq.
Spoločnosť Yahoo potvrdila, že dostala nevyžiadanú ponuku o prevzatie od Microsoftu a jej správna rada bude o nej uvažovať. Vo vyhlásení Yahoo sa uvádza, že správna rada zhodnotí návrh "pozorne a veľmi promptne v kontexte strategických plánov Yahoo a bude sa snažiť konať tak, aby v dlhodobom horizonte maximalizovala zisky akcionárov".
Cieľom fúzie Microsoftu s Yahoo je zvýšenie konkurencieschopnosti spoločností v porovnaní s jednotkou v oblasti internetovej reklamy a online vyhľadávania Google.
Vyjednávači, ktorí zastupujú hollywoodske štúdiá a štrajkujúcich scenáristov, sa dohodli na podmienkach novej kolektívnej zmluvy. V nasledujúcich dňoch by ich mali preskúmať vedúci predstavitelia asociácie a v prípade, že budú s podmienkami súhlasiť, bude to znamenať koniec trojmesačného štrajku ešte do konca tohto týždňa.
Agentúre Reuters to v pondelok potvrdili dva nemenované zdroje. Podľa uvedených zdrojov, ktoré mali informácie o priebehu rokovaní, no nie sú autorizované verejne ich prezentovať, vyjednávači dúfajú, že rozhodnutie by mohlo prísť už v piatok. Podpora lídrov WGA by pravdepodobne viedla i k rozhodnutiu odvolať štrajk.
Podľa jedného zo zdrojov prišiel v posledných rokovaniach, ktoré sa začali 23. januára, zlom aj v kľúčovej otázke týkajúcej sa odmien scenáristov za vysielanie televíznych šou cez internet. Dohoda scenáristov je podľa neho zdokonalením podmienok, ktoré už pred časom vyjednali hollywoodski režiséri. Práve ich dohoda pomohla WGA po týždňoch stagnácie obnoviť rokovania.
"Dohodli sa na základných podmienkach, a teraz to všetko musia zredukovať do zmluvy. Všetci samozrejme dúfame, že im to pôjde dobre," povedal. Práve v tejto fáze ale vraj zlyhali predchádzajúce rokovania.
Prezidenti WGA East a WGA West v nedeľu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odmietli, že dosiahli dohodu a žiadali svojich členov, aby sa v pondelok opäť vrátili k protestom v uliciach. Aliancia filmových a televíznych producentov sa k súčasnému stavu rokovaní nevyjadrila.
Napriek tomu ale posledné správy o pokroku v rokovaniach rozveselili Hollywood, kde prišli o prácu tisícky ľudí - od hercov a režisérov, až po maskérov, kostymérov, kulisárov a úradníkov. Dobrá nálada sprevádzala aj stretnutie nominovaných na Oscara v Beverly Hills.
Filmové hviezdy i zástupcov štúdií tešili najmä vyhliadky na ukončenie štrajku pred udeľovaním Oscarov, ktoré je naplánované 24. februára.
"Vyzerá to veľmi dobre," poznamenal herec George Clooney, pričom dodal, že ľudia sú už zo štrajku unavení. Správy o posune v rokovaniach sú prvým náznakom možného konca štrajku od kolapsu rokovaní 7. decembra 2007. Asi 10 500 členov WGA vstúpilo do ostrého štrajku 5. novembra 2007 - štyri dni po vypršaní platnosti ich starej zmluvy, čím ukončili 20-ročné pokojné obdobie v Hollywoode.
Zastavenie práce spôsobilo zmätok v americkom televíznom priemysle a oneskorilo niekoľko filmových produkcií. Len v oblasti Los Angeles stratili na mzdách asi 650 miliónov dolárov.
Viac ako miliardu dolárov navyše stratila miestna ekonomika. Podľa Daily Variety stanovili televízie 15. február, ako posledný termín na návrat scenáristov do práce tak, aby zachránili aspoň to, čo zostalo z aktuálnej sezóny a prípravu nových šou na jeseň. Pre filmové štúdiá je poslednou šancou, ako sa vyhnúť problémom v roku 2009, začiatok marca. 
Podľa prezidenta Akadémie filmových umení a vied Sida Ganisa "niet pochýb" o tom, že udeľovanie Oscarov sa uskutoční aj napriek hrozbe štrajku hollywoodskych scenáristov. Povedal, že "veci teraz vyzerajú veľmi, veľmi dobre," pre blížiacu sa ceremóniu. Podľa správ médií sa môže štrajk skončiť už tento týždeň, ale ešte stále je potrebné na dohode pracovať. Ganis uviedol, že okolnosti štrajku sú "za hranicami nášho vplyvu", ale udeľovanie cien sa uskutoční. "Oscary existujú, aby zažiarilo najjasnejšie svetlo na vás a vašu prácu," uviedol Ganis.
ĽS-HZDS bude pri posudzovaní tlačového zákona postupovať podľa toho, ako budú médiá informovať o vystúpení lídra ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara v parlamentnej rozprave k Správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského podniku (SPP). V Národnej rade SR to po vystúpení Mečiara v pléne povedal poslanec za ĽS-HZDS Ján Kovarčík. "Veľmi pozorne a vyzývam tým všetkých poslancov, ktorí tu sedeli, aby pozorne sledovali médiá, akým spôsobom budú podávať tento váš príhovor, a podľa toho sa aj budeme správať pri hodnotení a pri schvaľovaní mediálneho zákona. Budeme to považovať za lakmusový papierik pre médiá," konštatoval vo faktickej poznámke Kovarčík. Zároveň pripomenul, že po takmer desiatich rokoch mala dnes opozícia i slovenská verejnosť možnosť počuť "objektívnu" pravdu o období rokov 1990-98. Copyright © TASR 2008
