Športový televízny kanál Sport 5, ktorému Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie v Česku udelila licenciu na vysielanie prostredníctvom družice v marci tohto roku, začne vysielať 2. mája. Jej vysielanie budú môcť prijímať aj slovenské domácnosti. 
Hovorca Severoatlantickej aliancie (NATO) James Appathurai obvinil novinárov gruzínskej verejnej televízie z "ohavného prekrútenia" jeho slov, informoval ruský denník Izvestija.
Natoľko emocionálnym predstaviteľ NATO pravdepodobne nikdy nebol, pokračovali noviny, ktoré udalosť nazvali ďalším zo škandálov provládnych televíznych staníc.
"Je to ohromujúce, najhoršie prekrútenie informácie, s akým som sa stretol," citoval denník J. Appathuraia. Išlo o reakciu na interview, ktoré hovorca NATO poskytol gruzínskym televíznym pracovníkom po zasadnutí Rady NATO vo formáte "26 plus 1". Gruzínsko na ňom zastupoval bývalý minister zahraničných vecí a osobitný vyslanec prezidenta Michaila Saakašviliho David Bakradze.
Po zasadnutí Rady NATO verejnoprávna televízia odvysielala Appathuraiov komentár. Tomu predchádzal text, ktorý Izvestija priniesla v citovanej forme: "Vedúci oddelenia informácií a tlače (Severoatlantickej) aliancie povedal, že Gruzínsko spolu s krajinami NATO musia pokračovať v konzultáciách o zmene formátu mierových síl v konfliktných oblastiach v Gruzínsku a o výmene ruských mierových síl". Potom podľa denníka nasledovalo simultánne tlmočenie rozhovoru, v ktorom mal údajne Appathurai povedať: "Gruzínsko spolu s NATO v blízkej budúcnosti má posúdiť otázku vhodnosti pobytu ruských mierových síl na gruzínskom území."
"Chcem zdôrazniť, že táto správa je celkom lživá. Nič podobné som nevyhlásil a o ničom podobnom sa na zasadnutí Rady NATO nehovorilo," uviedol následne Appathurai. "Ani jeden členský štát (Severoatlantickej) aliancie neuviedol, že mierové sily majú byť z konfliktnej zóny odvelené, ani že by ich mali nahradiť nejaké iné sily," citoval denník predstaviteľa NATO.
Tento "prekladateľský škandál", ako ho nazval Izvestija, nie je prvý, pravdepodobne ani posledný v zozname dvorných novinárov Saakašviliho.
Porovnať si originály televíznych interview a ich prekladov v gruzínskych médiách je niekedy veselou záležitosťou. Inak, neraz aj prejavy gruzínskych oponentov prezidenta vyznievajú ako by boli priam horlivými stúpencami Saakašviliho, dodáva v závere Izvestija.
Severoatlantická aliancia na svojej stránke (www.nato.int) s dátumom 28. apríla tohto roku informovala o konzultácii NATO s Gruzínskom. O škandále, ako to nazval ruský denník, sa tam nezmieňuje.
Turecký parlament v stredu schválil dlho očakávaný dodatok zákona trestajúci hanobenie "tureckosti", čo Európska únia ostro kritizovala ako hrozbu slobodnému prejavu v krajine. Dodatok, ktorý zmierňuje článok 301 trestného zákonníka, podporilo 250 poslancov v 550-člennej snemovni po osemhodinovej rozprave. Debata, ktorú začali v utorok popoludní, pokračovala v noci v atmosfére tvrdej opozície zo strany nacionalistických poslancov. Termín tureckosť, kritizovaný ako príliš všeobecný a neurčitý, nahradil v dodatku "turecký národ". Zmenil sa aj rozsah väzenského trestu z troch na dva roky s možnosťou odkladu rozsudku alebo náhrady za finančnú pokutu. S cieľom sťažiť súdne procesy bude teraz podľa nového zákona potrebný súhlas ministra spravodlivosti pred otvorením prípadu. Časť, ktorá obsahovala požiadavku na zvýšené sankcie za trestný čin hanobenia spáchaný za hranicami, zo zákona vyňali. Doterajší trestný zákonník, ktorý vstúpil do platnosti v júni 2005, obsahoval aj obmedzenia slobody prejavu a kontroverzný článok 301 o „hanobení tureckosti“. Podľa EÚ bol najmä na jeho základe vyvíjaný nátlak úradov na mnohých intelektuálov. Podľa článku 301 súdili napríklad neskôr zavraždeného arménskeho novinára Hranta Dinka, podpredsedu Moslimskej organizácie na ochranu ľudských práv Sehmüsa Üleka, akademikov Baskina Orana a Ibrahima Kabogla či nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Orhana Pamuka. Článok bol zameraný predovšetkým proti osobám, ktoré sa nevyjadrovali v súlade s oficiálnou líniou o zmasakrovaní Arménov počas prvej svetovej vojny. Udalosti z obdobia Osmanskej ríše mnohé krajiny uznali za genocídu.
Výbor na ochranu novinárov (CPJ) so sídlom v New Yorku zverejnil zoznam 13 krajín, mnohé z nich sú demokratické režimy ako Mexiko a India, ktoré zlyhali pri objasnení vrážd novinárov.
Na čele zoznamu uverejneného prvýkrát v histórii organizácie stojí Irak. V krajine je stále neobjasnených 79 prípadov vrážd žurnalistov od Američanmi vedenej invázie v roku 2003.
Filipíny sú na druhom mieste s 24 nevyriešenými zabitiami novinárov pred Kolumbiou s 20 a Ruskom so 14 vraždami.
Pre prácu novinárov je nebezpečná aj južná Ázia s krajinami ako India, Srí Lanka, Afganistan, Nepál, Bangladéš a Pakistan. Ďalšími menovanými štátmi sú Sierra Leone a Somálsko.
Každá z 13 krajín, ktoré sa nachádzajú na zozname beztrestnosti, má viac ako päť nevyriešených prípadov vrážd novinárov, ktoré boli spáchané v rokoch 1997 až 2007.
Riaditeľ výboru Joel Simon uviedol na tlačovej konferencii v newyorskom sídle OSN, že niektoré demokracie, vrátane Kolumbie, Indie, Ruska a Filipín, patria k "najhorším štátom" na svete v stíhaní vrahov novinárov.
Za dôvody súdnych zlyhaní označil nedostatok politickej vôle, skorumpované súdnictvo a nerešpektovanie slobody tlače.
"Väčšina krajín, (ktoré sa ocitli na zozname) sú demokratické, nie sú vo vojne a majú fungujúci právny systém. Novinári sú tu pravidelne cieľom násilných útokov, pričom nikto nie je bratý na zodpovednosť," informoval Simon.
Vo Filipínach sa podarilo odsúdiť páchateľov iba v dvoch prípadoch z 24 vrážd novinárov od roku 2000. Krajina má slobodnú tlač, ale novinári, ktorí píšu o korupcii, kriminalite a politike, sú často napádaní. Kolumbia má 20 otvorených prípadov, Afganistan sedem, Nepál päť, Pakistan osem a India päť.
Správu priniesla nemecká tlačová agentúra DPA.
Copyright © TASR 2008
V Martine včera zomrel dlhoročný člen hereckého súboru Slovenského komorného divadla (SKD) v Martine Štefan Mišovic.
Štefan Mišovic sa narodil 19. decembra 1921 v Tisovci. S divadlom začínal na ochotníckych doskách ako 14-ročný v Tisovci, do martinského divadla nastúpil v roku 1951 z Divadla pracujúcich v Žiline. Na profesionálnej scéne najprv stvárňoval mladých ľudí plných vitality a životnej energie (Burun v hre Začíname žiť, 1953; Martin v Surovom dreve, 1954) s presahom do prirodzenej komediálnosti (Holba v Najdúchovi, 1953; Podkolesin v Ženbe, 1954).
Rokmi jeho herectvo vyzrelo do charakterových polôh. Doménou Štefana Mišovica sa stali zemité naturálne postavy s vyhraneným postojom k ľudským hodnotám (Bocman v Optimistickej tragédii, 1956; Hrajnoha a Uhorčík v Mahenovom Jánošíkovi, 1958, 1960; Taras Buľba v rovnomennej dráme, 1960; Sorin v Čajke, 1963; Medveďev v hre Na dne, 1967, Strmeň v Maríne Havranovej, 1968). Do realistických postáv dokázal vnášať tóny vnútorného vzdoru, hrdosti a nezlomnosti (Terezčák v hre Kým kohút nezaspieva, 1970; Benedik v Meridiáne, 1974, Miller v Úkladoch a láske, 1977).
V roku 1984 odišiel na dôchodok. Naďalej však bol neodmysliteľnou súčasťou martinského súboru (Major v Medzivojnovom mužovi, 1984; Bergman v hre Stará dobrá kapela, 1988; Makar Čudra v hre Cigáni idú do neba, 1991; Otec v Divnom Jankovi, 1994). Poslednou postavou Štefana Mišovica bol v roku 2003 Major Friedli v Dűrrenmattovom Meteore.
Štefan Mišovic nakrútil aj množstvo filmov, naposledy jeho tvár žiarila z filmového plátna v roku 2000 v Šulíkovej Krajinke, ale hral aj vo filmoch Drevená dedina, Zemianska česť, Vojaci slobody ,Krutá ľúbosť , Zlaté časy, Noční jazdci , Tisícročná včela a Sedím na konári a je mi dobre
Vedenie Slovenského rozhlasu (SRo) sa snaží vyriešiť situáciu v obciach, ktoré nepočujú dobre signál národnostného vysielania SRo šíreného na stredných vlnách. Ide najmä o obce na východe Slovenska s rusínskou a ukrajinskou národnostnou menšinou. Podľa meraní by súčasné vysielače mali tento región pokryť. Problémy tu však spôsobuje členitý terén, tiež večerné rušenie vysielaním zahraničných staníc či rušenie mobilnými sieťami. Situácia sa podľa generálnej riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej dá riešiť viacerými spôsobmi - príjmom cez vonkajšiu anténu, cez nekódovaný satelitný signál a zvýšením výkonu vysielačov, čo však rozhlas nemôže z technických dôvodov zabezpečiť. Zlepšenie by mohlo podľa Zemkovej nastať v roku 2009 alebo už na prelome tohto a budúceho roka, kedy by mala Patria prejsť na vysielanie na veľmi krátkych vlnách (VKV), dostať nové vysielače v pásme VKV. Rozhlasová rada dnes poverila šéfku SRo riešením problémov rusínskeho a ukrajinského vysielania.
Na problém upozornili Rusíni, ktorí ešte koncom minulého roka zorganizovali petíciu pre podpredsedu vlády pre menšiny Dušana Čaploviča (Smer-SD). Rozhlasová rada dostala k tejto téme list od 27 starostov a na situáciu ju listom upozornil aj vicepremiér Čaplovič.
Rusíni okrem problémov so signálom chcú, aby im Rádio Patria poskytovalo viac vysielania v rusínskom jazyku a v iných časoch, vtedy je však na programe vysielanie pre iné národnostné menšiny. Súčasťou Rádia Patria určeného najmä najväčšej národnostnej menšine Slovenska - maďarskej (redakcia maďarského vysielania v Bratislave) je Redakcia národnostno-etnického vysielania (NEV) v Košiciach. NEV zabezpečuje vysielanie v rusínskom, ukrajinskom, rómskom, českom, poľskom a nemeckom jazyku.
