

Nový Čas má oddnes nového šéfredaktora, túto funkciu po Jánovi Bednaričovi prevzala doterajšia zástupkyňa šéfredaktora Júlia Kováčová. Ako pre agentúru SITA uviedla manažérka pre komunikáciu vydavateľa Nového Času, spoločnosti Ringier Slovakia Jana Prístavková, ide o personálnu zmenu, ktorá neovplyvní obsah denníka.
Ján Bednarič odchádza z postu po takmer dvoch rokoch na vlastnú žiadosť. Denník viedol od 9. októbra 2006. Manažmentu spoločnosti Ringier Slovakia, a.s. svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie oznámil v utorok. Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe spoločnosti Ringier Slovakia, “dôvodom jeho rozhodnutia bolo, že sa chce vrátiť naspäť k redaktorskej práci, ktorá ho viac napĺňa a tiež dlhodobé zaťaženie, ktoré je spojené s prácou na danej pozícii pre najväčší denník na Slovensku.“ Vedenie vydavateľa Nového Času sa jeho žiadosťou zaoberalo, akceptuje ho a chápe dôvody Bednaričovho rozhodnutia. Podľa tlačovej správy sa Bednaričovi podarilo upevniť a udržať pozíciu denníka na trhu a napriek konkurencii kontinuálne dosahovať výborné výsledky a predajnosť.
O dosadení Júlie Kováčovej na post šéfredaktorky denníka rozhodlo vedenie spoločnosti dnes. Kováčová, ktorá pracuje pre Ringier Slovakia tri roky, z toho dva bola zástupkyňou šéfredaktora Nové Času, ponuku prijala.
Bednarič zostáva v spoločnosti Ringier Slovakia na pozícii zástupcu šéfredaktora. “Konkrétne oddelenia, ktoré bude na tejto pozícii riadiť, budú ešte spresnené,“ dodáva sa v tlačovej správe.
Bednarič pred nástupom do redakcie Nového Času pôsobil na športovom oddelení denníka Pravda a v denníku Šport. Na post šéfredaktora denníka nastúpil po Vladimírovi Mužíkovi, pred tým zastával v denníku post jeho zástupcu.
Poslanci Národnej rady SR sa obrátili na Ústavný súd SR, aby posúdil protiústavnosť tlačového zákona. Pod podaním je podpísaných vyše 40 poslancov SDKÚ-DS, KDH a SMK. Ako TASR informoval poradca Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) Pavol Gmitter, podanie bolo odoslané dnes.
Podľa poslancov podpísaných pod podaním je tlačový zákon v rozpore s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a neprimerane zasahuje do slobody prejavu a práva na získavanie a šírenie informácií. Prekáža im najmä povinnosť zverejniť opravu, povinnosť chrániť zdroj, povinnosť zverejniť odpoveď, opravu či dodatočné oznámenie pod hrozbou finančnej sankcie a paralelná existencia práva na odpoveď a práva na opravu.
Zákon z dielne ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorý v apríli schválili poslanci vládnej koalície, je účinný od prvého júna 2008. Počas schvaľovania čelil zákon z rôznych príčin kritike vydavateľov, Slovenského syndikátu novinárov a opozície. Medzi najviac kritizované ustanovenia patrili tie, ktorými poslanci zdôvodnili zmienené podanie na Ústavný súd. Maďarič považoval diskusiu o zákone za spolitizovanú.
Právo na odpoveď fyzickej či právnickej osoby si možno podľa platného zákona uplatniť, ak sa o nej publikovali informácie obsahujúce skutkové tvrdenia, ktorá sa dotkli jej cti, dôstojnosti, súkromia, ako aj dobrej povesti. V takýchto prípadoch môže do 30 dní doručiť žiadosť o uverejnenie odpovede, uverejnená má byť na adekvátnom mieste k pôvodnému textu do troch dní od doručenia žiadosti.
Opozícia namietala, že právo na odpoveď by sa malo týkať iba nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich tvrdení. Znenie zákona upresňuje iba to, že odpoveď môže reagovať aj na pravdivé fakty, ale zase len faktami, a nie hodnotiacimi úsudkami, čo presadil poslanec Smeru-SD Ján Podmanický. Za neuverejnenie odpovede zákon definuje peňažnú náhradu od 50.000 Sk (1660 eur) do 150.000 Sk (4979 eur).
Copyright © TASR 2008
Na čele rebríčka je herečka a humoristka Petra Polnišová, ktorá je obľúbenou celebritou u 47 percent Slovákov. Osemdesiat percent respondentov mladších než 29 rokov má na ňu pozitívny názor, v televízii sa na ňu radi pozerajú aj ľudia starší ako 40 rokov. Striebornú priečku obsadil Martin Pyco Rausch s 39-percentnou obľúbenosťou. Moderátora majú rady najmä ženy, takmer polovica z nich ho uviedla ako obľúbenú mediálnu hviezdu. Až štvrtina opýtaných si myslí, že sa objavuje v médiách zriedkavo a chceli by o ňom počuť častejšie. Trojku najpopulárnejších celebrít uzatvára Adela Banášová, ktorú majú tiež radšej ženy než muži. Do top desiatky sa dostali aj herci ako Peter Batthyány, známy ako Banán, Peter Sklár, Viki Ráková či Gabriela Dzúriková, ktorých možno vidieť v humorných sitcomoch. K obľúbeným celebritám patrí aj režisér Jozef Bednárik a herci Zuzana Fialová a Maroš Kramár. Pozitívny názor na celebrity má až 45 percent opýtaných. Slávni ľudia sú im sympatickí a obdivujú ich.
Pre každého piateho Slováka sú dokonca vzorom alebo idolom. Asi štvrtina respondentov je presvedčená, že celebrity majú pohodlný život a páči sa im ich životný štýl. Necelá tretina ľudí k nim má odmietavý postoj a správy o nich ich nezaujímajú. Myslia si, že za častým objavovaním sa na televíznej obrazovke nestojí tvrdá práca a jedinečnosť, ale iba mediálna sláva a výzor. Niečo viac ako štvrtina ľudí ich vníma na neutrálnej úrovni a informácie o nich nevyhľadáva. Agentúru SITA informovala Daniela Čekovská zo spoločnosti GfK Slovakia

Miley Ray Cyrus a Billy Ray Cyrus
Miklós Haraszti
Žurnalistom sa musí umožniť slobodný a bezpečný vstup na územie gruzínskeho separatistického regiónu Južné Osetsko, vyhlásil v pondelok predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti. Zároveň zdôraznil nutnosť vyváženého nezávislého informovania o situácii. "Teraz, keď sa ozbrojený konflikt skončil, je čas na umožnenie úplného prístupu novinárov do krízových regiónov Južné Osetsko a Abcházsko," uviedol Haraszti vo vyhlásení. "Všetky neprimerané obmedzenia vstupu pre médiá by sa mali zrušiť." Haraszti uviedol, že gruzínski a zahraniční novinári stále nemôžu vstúpiť na územie oboch regiónov, ktoré teraz kontrolujú ruské sily. Jediná výnimka sa udelila gruzínskym novinárom, ktorí minulý týždeň sprevádzali ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova počas jeho návštevy abcházskej metropoly Suchumi a juhoosetského hlavného mesta Cchinvali. "Tvrdenia o genocíde a útrapách civilistov najlepšie preskúmajú nezávislí novinári," dodal Haraszti. "Nepotrebujú cesty so sprievodcom, ale slobodný a bezpečný vstup."Za situácie, keď juhoosetským separatistom sa dostávalo čoraz väčšej podpory zo strany Ruska a na hraniciach dochádzalo k častejším prestrelkám, gruzínske sily 7. augusta spustili ofenzívu s cieľom opätovne získať kontrolu nad Južným Osetskom. Operáciu však odrazili ruské sily, ktoré následne vstúpili hlboko do gruzínskeho územia.
Raja Petra Kamarudin
Malajzijský bloger Raja Petra Kamarudin dostal za zverejňovanie svojich protivládnych názorov dvojročné väzenie, to sa pritom môže natiahnuť na neurčito, pretože o jeho väzbe rozhoduje priamo minister vnútra. Podľa jeho rozhodnutia Raja Petra vyvolával rasové napätie v krajine. Raja Petra opakovane vyvolával nespokojnosť vo vládnych kruhoch tým, že na stránke Malaysia Today zverejňoval prešľapy politických lídrov krajiny. Vláda obvinenia väčšinou označila za lož. Raju Petru zatkli spolu s opozičným poslancom a novinárom 12. septembra, okrem blogera sa však obaja dostali skoro na slobodu. Právnik odsúdeného Malík Imtiaz Sarwar uviedol, že jeho klient je už vo väzení Kamunting, kde zadržiavajú najmä podozrivých islamistických extrémistov. "Toto je jednoznačne veľká rana ideálom o ľudských slobodách, špeciálne v situácii, keď sa každý dožaduje väčších práv," vyhlásil Malík a poukázal na fakt, že popularita malajzijskej vlády je v súčasnosti na historickom minime a hrozí jej opozičný prevrat. "Nemyslím, že toto vláde pomohlo, aby si získala medzi ľuďmi väčšiu dôveru," poznamenal Malík. Podľa prísneho Zákona o vnútornej bezpečnosti rozhodol o zatknutí Raju Petru priamo minister vnútra Syed Hamíd Albar, podľa ktorého blogerove články o islame predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť z dôvodu vyvolávania rasových nepokojov. Minister má konečné slovo aj v tom, ako dlho ostane Raja Petra za mrežami. Súdy môžu len dohliadať na proces jeho väznenia, nemôžu však o väznení rozhodovať. Tento zákon sa do malajzijskej legislatívy dostal ešte počas britskej koloniálnej nadvlády nad krajinou, kedy ho využívali proti komunistickým vzbúrencom. Zachovala ho aj postkoloniálna vláda a využíva ho najmä proti politickým disidentom, čím ignoruje výzvy opozície na zrušenie tohto zákona.
Kladivami ozbrojení útočníci v hlavnom bulharskom meste Sofia napadli a ťažko zranili šéfredaktora webovej stránky. Ako uviedlo ministerstvo vnútra, štyria muži oblečení v čiernom zaútočili na 54-ročného Ogniana Stefanova v pondelok večer, keď s manželkou vychádzal z reštaurácie. Šéfredaktor stránky Frognews.bg utrpel početné zranenia, viaceré do hlavy. Stefanov je v nemocnici napojený na umelé dýchanie, utrpel zlomeniny oboch nôh a má zlomené stavce, uviedol riaditeľ nemocnice v Sofii Stoian Tonev. Dôvodom napadnutia mohli byť Stefanovove kritické vyjadrenia na adresu istých policajných dôstojníkov a podnikateľov.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Až 43 percent obyvateľov Spojených štátov amerických v súčasnosti veľmi pozorne sleduje spravodajstvo o americkej politike. Je to až o 30 percent viac než v rovnakom čase pred rokom a o sedem percent viac než počas prezidentských volieb v roku 2004. Vyplýva to z prieskumu, ktorý agentúra Gallup uskutočnila v dňoch 8.11. septembra na vzorke 1007 dospelých Američanov. Popri 43 percentách respondentov, ktorí sa priznali, že spravodajstvo sledujú veľmi pozorne, ďalších 44 percent opýtaných uviedlo, že politické správy sledujú pomerne pozorne. To znamená, že až 9 z 10 Američanov venuje istú pozornosť aktuálnym politickým otázkam, čo je zatiaľ rekordný údaj, ktorý Gallup pravidelne sleduje od roku 1995. Nárast pozornosti pre politické spravodajstvo je podľa zistení agentúry paradoxne spojený so znižujúcou sa dôverou verejnosti voči správam v médiách, a to najmä čo sa týka novín, televízie a rozhlasu. Pokiaľ v roku 1998 dôverovalo týmto médiám 53 percent opýtaných, počas volieb v roku 2004 to bolo o deväť percent menej a dnes je táto dôvera iba na úrovni 43 percent. Dôvodom zvýšenej pozornosti Američanov voči politike sú samozrejme nadchádzajúce prezidentské voľby - najmä bezprecedentne skorý začiatok volebnej kampane a napínavý jarný súboj primárnych volieb medzi Barackom Obamom a Hillary Clintonovou. Na konci augusta potom Američanov k správam prilákala viceprezidentská kandidátka Sarah Palinová ako prvá republikánska politička nominovaná na takú vysokú politickú pozíciu. Štandardná odchýlka telefonického prieskumu agentúry Gallup predstavuje tri percentá.
Copyright © TASR 2008
Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) zmení od 1. januára budúceho roka svoje postavenie, keď sa pretransformuje z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu. Vyplýva to z návrhu zákona o TASR, ktorý dnes schválil parlament. Agentúra sa definuje ako verejnoprávna, národná, nezávislá informačná inštitúcia poskytujúca službu verejnosti v oblasti spravodajstva. TASR bude mať autonómne postavenie, sama bude nakladať so svojím majetkom.
Poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý neuspel so svojím návrhom, podľa ktorého mala agentúra zverejňovať informácie získané v rámci hlavnej činnosti na internete najneskôr 24 hodín po ich spracovaní. Rovnako nepresadil, aby prezidentovi, parlamentu, vláde, Ústavnému súdu, Najvyššiemu kontrolnému úradu, Kancelárii súdnej rady, Kancelárii verejného ochrancu ľudských práv a iným ústredným orgánom štátnej správy TASR poskytovala informácie bezplatne.
Nová právna úprava vyplýva podľa ministerstva kultúry z nutnosti nahradiť prekonaný legislatívny predpis z roku 1992. Ten bol prijatý ešte v čase existencie Československej tlačovej kancelárie. Okrem postavenia agentúry sa definuje aj jej hlavná činnosť a úlohy. K nim patrí napríklad vyhľadávanie, spracovávanie a sprostredkovanie informácií iným médiám a verejnosti. Na nekomerčné použitie bude verejnosti poskytovať zadarmo svoj slovný archív a po postupnej digitalizácii aj obrazový archív.
V rámci hlavnej činnosti sa osobitne vymedzujú povinnosti tlačovej agentúry, ktoré vykonáva vo verejnom záujme a na ktoré bude tlačovej agentúre poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu. Ide o poskytovanie informácií o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov EÚ, vyhľadávanie a spracovávanie informácií zo SR pre zahraničie či zhromažďovanie a sprístupňovanie databáz obrazových a zvukových záznamov v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely.
Na služby vo verejnom záujme získa agentúra 52,6 milióna Sk (1,69 milióna eur), čo je aj výška doterajšieho príspevku na činnosť agentúry. Na tento účel podpíše ministerstvo kultúry s TASR zmluvu, ktorá sa uzatvorí na jeden až tri rozpočtové roky a bude špecifikovať spôsob využitia príspevku od štátu.
Ekvivalentom k radám ostatných dvoch verejnoprávnych médií bude Správna rada TASR, zložená z piatich členov. Štyroch z nich volí a odvoláva Národná rada SR na návrh parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Pôjde o odborníkov z oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Jedného volia a odvolávajú zamestnanci agentúry zo svojich radov. Táto päťročná funkcia je nezlučiteľná s politickou činnosťou ani s niektorými aktivitami v mediálnej oblasti.
Nadpolovičnou väčšinou hlasov zvolia členovia rady na základe verejného vypočutia na päťročné funkčné obdobie generálneho riaditeľa.
V európskych krajinách existujú rôzne formy tlačových agentúr. Od štátnych cez akciové spoločnosti s majoritnou účasťou štátu (Slovinsko, Portugalsko, Turecko, Španielsko, Poľsko), akciové spoločnosti s minoritným zastúpením štátu (Francúzsko, Grécko) až po obchodné spoločnosti (napríklad Belgicko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia či Nemecko). Ako verejnoprávne inštitúcie čiastočne napojené na štátny rozpočet fungujú agentúry v ČR, Chorvátsku a Maďarsku. "Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila ani čiastočne sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych agentúr," pripomína rezort kultúry.
Zákon po podpísaní prezidentom nadobudne účinnosť 1. januára 2009.
Televízia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) TV 13, ktorá mala podľa predsedu BBSK Milana Murgaša vysielať od 10. septembra, ešte stále nevysiela. Ako dnes TASR informoval výkonný riaditeľ televízie Miroslav Lupták, Rada pre vysielanie a retransmisiu SR práve dnes schválila zmenu programovej služby z TV BBSK na TV 13, zmenu v štatutárnych orgánoch Televíznej spoločnosti BBSK, a. s. a spôsob šírenia signálu.
Dúfam, že do zajtra 24. septembra budeme mať podpísanú zmluvu s káblovou televíziou UPC, ktorá by nás mala vysielať nie v digitálnych, ale klasických rozvodoch v Banskej Bystrici a vo Zvolene, povedal dnes Lupták. Za odkladom začiatku vysielania boli tiež technické problémy, ktoré však nechcel bližšie konkretizovať.
BBSK podľa Murgaša nebol spokojný s informovaním o činnosti regionálnej samosprávy a preto založil vlastnú televíziu. Očakáva spätnú väzbu od občanov a chce, aby sa tu prezentovali organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Podľa neho objektívnosť vysielania zabezpečia jej riadiace orgány predstavenstvo a dozorná rada, v ktorej je vyvážené zastúpenie poslancov koalície a opozície. Sám v týchto orgánoch nie je.
V predstavenstve Televíznej spoločnosti BBSK, a. s., ktorá televíziu prevádzkuje, opoziční poslanci absentujú a v sedemčlennej dozornej rade je len jeden. Predsedom predstavenstva tejto spoločnosti je najbližší spolupracovník župana Murgaša, z korupcie obvinený riaditeľ úradu BBSK Ján Marcinek, ktorého orgány činné v trestnom konaní obvinili z prijatia dvojmiliónového (66.388 eur) úplatku. Spolu s ním obvinili aj riaditeľku Domova sociálnych služieb Milenu Demeterovú z podplácania.
Stopercentným akcionárom Televíznej spoločnosti BBSK, a. s. je Banskobystrický samosprávny kraj. Jej základné imanie je milión korún (33.194 eur). V súčasnosti má deväť interných zamestnancov a päť externých spolupracovníkov.
Copyright © TASR 2008

Rada pre vysielanie a retransmisiu začala dnes správne konanie voči Slovenskej televízii z dôvodu možného porušenia objektivity spravodajstva v súvislosti s odvysielaním príspevku Oslavy s otáznikom v rámci programu Správy a komentáre zo dňa 23. júna. Ďalej začala správne konanie voči spoločnosti Markíza-Slovakia, spol. s r.o. z dôvodu skrytej reklamy v súvislosti s odvysielaním príspevku Hudobný hotel v Prahe v rámci programu Prominenti zo dňa 22. júna. Spoločnosti MAC TV s.r.o. Rada uložila pokutu vo výške 300.000 Sk (9958 eur) za porušenie ľudskej dôstojnosti v súvislosti s odvysielaním programu Nevera po slovensky zo dňa 18. februára. Rada uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona spoločnosti C.E.N. s.r.o. za skrytú reklamu v súvislosti s odvysielaním príspevku Záujem o finančné poradenstvo stále rastie v rámci programu Správy TA3 zo dňa 27. marca. TASR informoval Ľuboš Kukliš, riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Copyright © TASR 2008
SLOVAK RADIO NEWS
Rozhlasová adaptácia svetoznámeho románu Umberta Eca – Baudolino z produkcie Slovenského rozhlasu (SRo) získala ocenenie na prestížnej medzinárodnej prehliadke rozhlasovej tvorby Prix Italia 2008. Ako ďalej agentúru SITA informovala Alexandra Štullerová – Koreňová z oddelenia pre styk s verejnosťou SRo, rozhlasová hra, ktorú napísali Viliam Klimáček a Dagmar Sabolová Prinćić si z prehliadky v sardínskom Cagliari odniesla Čestné uznanie za realizáciu. Porota ocenila predovšetkým profesionalitu a kvalitu nahrávky skladateľa Romana Žiarana, zvukového majstra Petra Danišku a režiséra Jara Riháka. Rozhlas ocenenie teší. Dokazuje akou nevyhnutnou súčasťou je umelecká tvorba v jeho vysielaní, konštatuje sa v tlačovej správe rozhlasu. Päťdielnu rozhlasovú adaptáciu Ecovho románu uviedol SRo na prvom okruhu Rádio Slovensko premiérovo v závere októbra 2007. Hlavnú postavu Baudolina, mystifikátora a hľadača svätého grálu, muža mnohých tvárí, vtipných nápadov, ktorého si obľúbil jeho adoptívny otec cisár Fridrich Barbarossa, lebo sa s ním nikdy nenudil, stvárnil Marián Labuda. Poslucháči mohli v jednotlivých postavách počuť aj Juraja Kukuru, Evu Krížikovú, Róberta Rotha. Hru dramaturgicky spracovali Katarína Revallová a Ján Uličiansky.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
týmto otvoreným listom si dovoľujem reagovať na praktiky, ktoré do slovenského mediálneho priestoru prináša denník Pravda. Plne rešpektujem, že Pravda je protivládny denník. A že je z toho dôvodu proti vláde Slovenskej republiky zaujatý. Potvrdil to aj známy rakúsky denník Die Presse, podľa ktorého zaujatosť proti slovenskej vláde udrie do očí nestrannému pozorovateľovi každý deň len pri bežnom listovaní slovenskými novinami. Oveľa nebezpečnejšie sú však metódy, ku ktorým sa Váš denník každodenne prikláňa. Vytrhávate citáty z kontextu a robíte z nich titulky (Die Presse), pravidelne zaraďujete do svojich príspevkov elementárne klamstvá a polopravdy a odmietate na ne uverejňovať reakcie predstaviteľov vlády Slovenskej republiky. Odkazujete nás na nový tlačový zákon, aby ste nás mohli vzápätí obviniť, že bol prijatý len na ochranu vlády. Ignorujete a úmyselne neinformujete verejnosť o dôležitých udalostiach. Nepotrpím si na medializáciu, mám jej nadostač, ale odbiť jedinou vetou z agentúrnej správy rokovanie s francúzskym prezidentom, s hlavou predsedajúcej krajiny EÚ, ktorého výsledkom sú strategické dohody v oblasti jadrovej energetiky, je pre denník, ktorý si hovorí "mienkotvorný", len ťažko obhájiteľné. Vážený pán šéfredaktor, denník Pravda má svoju históriu a donedávna mal k nej zodpovedajúcu hodnotovú orientáciu. Rešpektujem, že z umierneného denníka so sociálnym podtónom sa po zmene majiteľa stalo tvrdé, konzervatívne a protivládne periodikum. Ak sú majiteľmi denníka Pravda členovia konzervatívnej anglickej rodiny s jasnými väzbami na extrémne maďarské politické sily, dá sa to pochopiť. Napriek tomu je smutné, že sa Pravda v tomto duchu stavia k takým udalostiam, ako je Slovenské národné povstanie alebo iné významné slovenské udalosti. Keby bol denník Pravda živou bytosťou, neviem, ako by ste mu vysvetlili, že rodina jeho súčasných vlastníkov nemala v roku 1938 problém poslať Adolfovi Hitlerovi blahoprajný telegram v súvislosti s anexiou Československa. Vážený pán šéfredaktor, ako predseda vlády Slovenskej republiky mám povinnosť chrániť vládu ako najvyšší exekutívny orgán tohto štátu pred mediálnym šikanovaním. Nebránime sa kritike za chyby, ktoré určite pri rozsiahlych aktivitách robíme. Na štandardnú kritiku máte vytvorené všetky podmienky. Médiá majú na Slovensku jeden z najslobodnejších priestorov, na rozdiel od predchádzajúcej vlády sme vám nezvýšili DPH a ani nepoužívame inštitúty nového tlačového zákona. Vláda Slovenskej republiky nie je slúžkou médií a nežiada od médií nadštandardné zaobchádzanie. Avšak pokiaľ aj naďalej chcete plniť úlohy politickej opozície, odporúčam Vám, aby ste zvážili vytvorenie politického subjektu zodpovedajúceho hodnotovej a politickej orientácii Vašich vlastníkov a zmerali si s nami sily na takej platforme, na ktorej si budeme rovní - účasťou na otvorenej politickej súťaži v nasledujúcich parlamentných voľbách. Robert Fico, predseda vlády SR

Zasadnutie Rady Slovenskej televízie sa uskutoční dňa 24. septembra 2008 (streda) o 10.00 hodine v zasadačke na VIII. poschodí BTP, Mlynská dolina, Bratislava.
Návrh programu:
1. Otvorenie zasadnutia, voľba overovateľa zápisu, schválenie programu rokovania. ; 2. Informácia o činnosti Rady STV v období medzi zasadnutiami. ; Informácia o činnosti DK STV, o. i.: a ) Stanovisko k návrhu na prevod nepotrebného nehnuteľného majetku Horúcovod“ (uznesenie rady č. 86/2008); b ) Informácia o zmluvách nad 200 tis. Sk; c) Informácia o verejných obstarávaniach ; 4.Kontrola plnenia uznesení Rady STV. ;5. Správa o činnosti a hospodárení STV za I. polrok 2008 (doplnená). ; 6. Odpočet plnenia projektu „STV – Tvorivá autorská dielňa“ Š. Nižňanského a hodnotenie generálneho riaditeľa STV v zmysle uznesenia č. 59/2008. ; 7. Návrh na zmenu Rozpočtu STV a Programového konceptu na rok 2008. ; 8. Východiská a príprava návrhu rozpočtu a programového konceptu STV na rok 2009. ;9. Návrh rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu STV a SRo a návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej fázy jeho výstavby; 10. Návrh koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi. ;11. Základná stratégia prechodu na digitálne vysielanie programov STV (predkladá 1. podpredseda Rady STV). 12. Kritériá a mechanizmy hodnotenia programu STV.; 13. Kódex STV a Charta spravodajstva a publicistiky STV ; 14. Návrh na zmenu a doplnenie Štatútu STV ;15. Sťažnosti, podnety a iná korešpondencia. ; 16. Rôzne.
Nečakaný okamih slávnostného odovzdávania 60. ročníka televíznych cien Emmy producenti programu pripravili pre divákov hneď na začiatku večernej show.
Heidi Klumová sa spoločne s ďalšími štyrmi spolumoderátormi objavila na pódiu v pánskom smokingu. Ten z nej však po niekoľkých minútach muži strhli, a to za aktívnej pomoci Williama Schatnera, známeho zo seriálu Star Trek. Muži komentovali Klumovej smoking ako príliš veľa oblečenia, a preto ho z nej jednoducho strhli. Pod smokingom Heidi Klumovej sa skrývalo pre mužov oveľa atraktívnejšie oblečenie, odhaľujúce telo populárnej modelky. Klumová dostala spoločne s ďalšími štyrmi moderátormi amerických reality show
dôležitú úlohu v podobe moderovania 60. ročníka odovzdávania televíznych cien Emmy. Špeciálne pre moderátorov reality show bola v tomto roku vytvorená aj nová súťažná kategória. Ceny Emmy si odniesol Jeff Probst z populárneho programu Survivor. Okrem Probsta a Heidi Klumovej, ktorá moderuje súťaž módnych návrhárov Project Runway, sa na pódiu počas večera niekoľkokrát vystriedali Tom Bergeron z americkej verzie Tanečnej horúčky (Dancing with the Stars), Ryan Seacrest z americkej obdoby Superstar American Idol a Howie Mandel zo súťaže Deal or No Deal. Slávnostná ceremónia odovzdávania 60. ročníka televíznych cien Emmy sa uskutočnila v nedeľu večer z Nokia Theatre v Los Angeles.
V radoch novinárov pôsobiacich v Bruseli sa množia sťažnosti na adresu francúzskeho predsedníctva. Bruselská Asociácia zahraničných novinárov (API) dnes upozornila Paríž, že aj napriek prísľubom sa ešte stále nevyriešili "bezprecedentné problémy". Francúzsko prevzalo polročné predsedníctvo v EÚ 1. júla a odvtedy sa stalo terčom kritiky zástupcov médií poukazujúcich na nezvládnutú organizáciu viacerých podujatí vrátane neformálnych ministerských zasadnutí, či júlového summitu EÚ-Stredomorská únia. Zoznam problémov je dlhý: opakované výpadky internetového pripojenia, nedostatok pracovných priestorov pre médiá, telefónov a ISDN pripojení, nevhodné otváracie hodiny tlačového centra, logistické problémy, nevhodné zaobchádzanie zo strany bezpečnostných či technických pracovníkov s novinármi. Veľké množstvo sťažností na adresu Paríža prišlo začiatkom tohto mesiaca v súvislosti so summitom EÚ-Ukrajina. Ten sa mal podľa pôvodných plánov konať vo francúzskom meste Evian, avšak francúzske predsedníctvo sa ho na poslednú chvíľu rozhodlo preložiť do Paríža. Novinári, ktorí sa už medzitým boli na ceste alebo sa nachádzali priamo v Eviane, sa tak museli presúvať do Paríža, čím im vznikli dodatočné náklady na cestu a ubytovanie. Po proteste API napokon francúzska strana v piatok súhlasila, že preplatí novinárom dodatočné náklady. Tento záväzok však nie je podľa asociácie dostatočný. API preto dnes zaslala francúzskemu predsedníctvu list, v ktorom kritizuje, že aj napriek sľubom v reakcii na opakované sťažnosti pretrvávajú problémy a novinári nemajú zaručené potrebné pracovné podmienky. "Prekvapuje ma skutočnosť, že napriek mimoriadnej centralizácii politického rozhodovania v rámci francúzskeho predsedníctva, existuje silná decentralizácia, čo sa týka zodpovednosti pri riešení organizačných problémov," konštatoval predseda API Lorenzo Consoli.
Copyright © TASR 2008