Disgusted ?
SMER – sociálna demokracia je čoraz viac znechutený stupňujúcimi sa útokmi niektorých printových médií proti predsedovi vlády SR a strany SMER – sociálna demokracia Robertovi Ficovi, vláde SR ako celku, ako aj predstaviteľom samotnej strany SMER – sociálna demokracia.
Bohužiaľ musíme konštatovať, že majstrom v týchto útokoch sa stali denníky vydávajúce sa za mienkotvorné, teda denníky Sme a Pravda. Pre detailné dokreslenie toho, ako sa redaktori a komentátori spomínaných denníkov neštítia narábať s absolútne nepravdivými informáciami, ktoré ale prezentujú ako pravdivé a overené, uvádzame pár konkrétnych príkladov z posledných dní: komentátor denníka Sme Peter Schutz a jeho „excelentne overená“ informácia o klimatizovanom tuneli na Úrade vlády SR za 30 miliónov korún (Fico reisen, 27.10.2008) alebo rovnako „super bomba pravdivá“ informácia od redaktorov denníka Sme Miroslava Kerna a Petra Morvaya o tom, že premiér Robert Fico odmietol rokovať so svojím maďarským partnerom Férencom Gyurcsányom v maďarskom Komárome (Fico vraj nechcel ísť cez most za Dunaj, 13.11.2008). Nehovoriac o tom, že spomínaní redaktori uvedenú informáciu napísali aj napriek tomu, že tlačový odbor Úradu vlády SR jej pravdivosť ešte deň pred uverejnením článku vyvrátil.
V obidvoch prípadoch išlo zjavne o uverejnenie nepravdivých informácií, pričom v prvom prípade bol denník Sme „ochotný“ uverejniť kratučkú opravu po viac ako týždňovom bojkote zo strany Úradu vlády SR a strany SMER - sociálna demokracia v podobe neodpovedania na otázky redaktorov tohto denníka. V druhom prípade sa denník Sme dodnes neospravedlnil.
V prípade denníka Pravda ide o sofistikovanejšie útoky a to v podobe uverejňovania tendenčne vyselektovaných a poukladaných informácií, ktoré síce vzbudzujú dojem kompaktného celku, ale verejnosti veľmi jednostranne podaného. Pár príkladov za všetky: „Premiéri debatujú, holé hlavy pochodujú“ – 18.11.2008 - kde autori v polovici textu opisujú, ako nedostatočne slovenská polícia zasiahla proti pochodu holých lebiek 17.novembra v Bratislave, keď „policajti zaistili len jedného z protestujúcich, pritom pred týždňom v Kráľovskom Chlmci predviedli všetkých 28 členov maďarskej Národnej stráže.“ Alebo rozhovor s ekonómom Eugenom Jurzycom o otváraní druhého piliera, kde autorka rozhovoru síce o pánovi Jurzycovi prináša pár informácií na dokreslenie jeho kompetentnosti hodnotiť druhý pilier, ale akosi pozabudla, asi naozaj len náhodne, na fakt, že spomínaný pán pôsobil aj ako neplatený člen poradných orgánov ministra financií Ivana Mikloša a ministerky práce Ivety Radičovej. V tomto prípade teda ide naozaj o názor „nezávislého“ ekonóma.
To už ani nechceme spomínať, ako slovenské médiá radi citujú „nezávislých“ ekonómov a analytikov, ktorí veľmi ochotne hodnotia ekonomické kroky tejto vlády na čele so stranou SMER – sociálna demokracia. Medzi týmito „nezávislými“ ekonómami dominujú už okrem spomínaného Eugena Jurzycu aj Peter Pažitný – bývalý hlavný poradca ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca; Richard Sulík – bývalý poradca ministra financií Ivana Mikloša a zakladateľ novej politickej strany Sloboda a Solidarita; Jozef Mihál, ktorý sa prihlásil k strane Richarda Sulíka; Vladimír Tvaroška – bývalý štátny tajomník ministerstva financií za ministra Ivana Mikloša alebo Ivan Švejna – člen prestížnej Mont-Pélerinskej spoločnosti, ktorá združuje najvýznamnejších liberálov z celého sveta a ktorý je iniciátorom zavedenia druhého piliera na Slovensku.
Rovnako by sme radi poukázali na absolútne absurdné obvinenia zo strany denníka Sme, ktorý sa pravidelne „odbavuje“ na svojej obľúbenej téme – účasť premiéra Roberta Fica v diskusných reláciách. Tak len na margo tejto témy by sme veľmi radi podotkli, že prím v účastiach v diskusných reláciách, ktoré vysielajú slovenské televízne stanice, hrajú od začiatku roka 2008 – Pál Csáky (SMK) – devätnásť účastí - Pavol Hrušovský (KDH) a Ivan Mikloš (SDKÚ) – po sedemnásť účastí – Vladimír Mečiar (HZDS) a Boris Zala (SMER-SD) – šestnásť účastí – Daniel Lipšic (KDH) – pätnásť účastí – a Robert Fico, ktorý od začiatku tohto roka navštívil diskusné relácie dvanásťkrát. Pripomíname, že túto štatistiku uverejnil internetový portál medialne.etrend.sk.
No a absolútnou perlou v tendenčnosti sú vydania denníkov Sme a Pravda zo stredy 19.11.2008. Denník Pravda priniesol bombastickú informáciu, že premiér Robert Fico býva v súčasnosti v byte na ulici Čmeľovec, na ktorý má podľa zákona o platových podmienkach ústavných činiteľov nárok. Dokonca byt s väčšou rozlohou mal k dispozícii, a podľa rovnakého zákona, aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, len v inej lokalite v centre mesta. To ale mienkotvorný denník spomenul len tak na okraj jednou vetou a pokračoval v informáciách o majetku premiéra Roberta Fica, nezabúdajúc pritom opätovne pripomenúť byt od firmy Ikores a vinicu a to napriek tomu, že tieto záležitosti Robert Fico už niekoľkokrát verejnosti vysvetlil. Ale podľa hesla stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, sa denník Pravda snaží neustále navodiť dojem akýchsi pochybností v nadobudnutí tohto majetku.
Denník Sme sa v stredu 19.11.2008 opäť zaskvel komentárom Petra Schutza pod názvom „Salva k hranatému výročiu“, kde si okrem iného komentátor dovolil nazvať jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov „šašom“, čo už podľa nás prekračuje akékoľvek hranice slušnosti.
Všetky tieto spomínané príklady sú podľa nás v absolútnom protiklade s výzvou Slovenského syndikátu novinárov (SSN) z 28.októbra 2008 novinárom, aby „vo svojej práci dôsledne overovali všetky informácie, nevyzdvihovali podružné a nepotláčali dôležité fakty, aby konali eticky vo vzťahu k verejnosti, svojim zamestnávateľom i kolegom.“
Vyzývame preto všetky médiá, aby dodržiavali aspoň základné pravidlá novinárskej etiky a to bez ohľadu na to, či sa im táto vládna koalícia páči alebo nie.
Katarína Kližanová Rýsová, hovorca strany SMER – sociálna demokracia
ak i Ondrej nebudeme mať v zime snehy.
Ruský súd dnes rozhodol, že proces s trojicou mužov, obvinených zo spoluúčasti na vražde novinárky Anny Politkovskej, bude verejný.
Moskovský obvodný vojenský súd tak rozhodol po tom, ako svoj súhlas so sprístupnením procesu pre verejnosť vyjadrili kolegovia zavraždenej i obvinení.
Reportáže Anny Politkovskej o porušovaní ľudských práv uvádzali Kremeľský palác do rozpakov. Zavraždili ju pred blokom s bytmi, v ktorom bývala, v roku 2006.
