SLOVAK RADIO NEWS
Hospodárenie SRo za rok 2009 skončilo so ziskom vyše 3,5 milióna eur. Na priaznivý výsledok hospodárenia v roku 2009 mala vplyv finančná disciplína a realizácia úsporných opatrení v čerpaní nákladov, ktorými Slovenský rozhlas čiastočne eliminoval výpadok vlastných výnosov. Pozitívny výsledok dosiahol Slovenský rozhlas aj na základe poskytnutia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na kompenzáciu výpadku úhrad za služby verejnosti v dôsledku sociálneho dosahu zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo.
Na rokovanie rozhlasovej rady 10. februára 2010 vedenie Slovenského rozhlasu predložilo správu o činnosti v druhom polroku 2009. V nej sa konštatovalo, že okrem štandardného vysielania na šiestich programových službách, Slovenský rozhlas od 1. septembra začal vysielať aj dopravné spravodajstvo realizované z vlastných informačných zdrojov. Pod názvom Zelená vlna Slovenského rozhlasu vstupuje do vysielania Rádia Slovensko, Rádia Regina, Rádia_FM a Rádia Patria. Sekcia programu Slovenského rozhlasu sa v tomto období sústredila na niekoľko ďalších dominánt. V programe sme poslucháčom pripomenuli 20. výročie Nežnej revolúcie, prinášali poslucháčom informácie o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ponúkli špeciálne vysielanie počas letných prázdnin ako aj zimných sviatkov. Významným programovým počinom bola aj realizácia vysielania nových programových služieb - Rádia Klasika a Rádia Litera, ktoré vznikli ako reakcia na požiadavky poslucháčov a sú obohatením verejnoprávneho obsahu. Sú to prvé programové služby Slovenského rozhlasu, ktorých technologický reťazec je plne digitálny.
Sekcia techniky a IT zabezpečila obstaranie digitalizačného systému NOA Audio pre potreby digitalizácie archívu a fonotéky SRo. Tento systém výrazne zrýchli vyhľadávanie a prístup k fondom SRo pre potreby výroby programov a vysielania. Systém bude uvedený do prevádzky na prelome prvého a druhého kvartálu 2010.
V druhom polroku získali významné domáce aj medzinárodné ocenenia v publicistických a umeleckých kategóriách viacerí redaktori Slovenského rozhlasu.
Slovenský rozhlas v závere minulého týždňa dostal od ministerstva kultúry prvú časť finančnej dotácie na základe Zmluvy o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania.
Mediálny výbor Národnej rady (NR) SR prijíma do konca februára návrhy na kandidátov za členov Rozhlasovej rady. Do rady má parlament na marcovej schôdzi zvoliť štyroch členov. Tento mesiac sa poslancom podarilo zvoliť len jedného. Návrhy na členov rady môžu výboru v uzatvorenej obálke s označením "Voľba členov Rozhlasovej rady“ predkladať právnické osoby pôsobiace v oblasti rozhlasovej tvorby, masmédií, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, menšín či cirkví. Z kandidátov, ktorí podľa mediálneho výboru splnia všetky podmienky, zvolia v tajnom hlasovaní poslanci parlamentu zvyšných štyroch členov Rozhlasovej rady.
Poslanci NR SR 11. februára v opakovanom tajnom hlasovaní nezvolili žiadneho člena Rozhlasovej rady. Ani jeden z ôsmich kandidátov nezískal v druhom kole potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. O štyri voľné miesta v Rozhlasovej rade sa uchádzali Ľubomír Guman, Stanislav Háber, Peter Juščák, Laura Karpatová, Jitka Račická, Gabriela Rothmayerová, Ján Sabol a Jozef Ševec. Nové voľby sa uskutočnia počas nasledujúcej schôdze parlamentu, ktorá sa začína 2. marca. Deň predtým, v stredu 10. februára, na šesťročné funkčné obdobie zvolili poslanci jedného člena Rozhlasovej rady, jej doterajšieho predsedu Igora Galla.
Dôvodom pre voľbu nových členov rady je, že od konca februára do konca apríla sa skončí funkčné obdobie piatim členom. K 28. februáru sa funkčné obdobie skončí jej súčasnému predsedovi Igorovi Gallovi, Jozefovi Ševecovi a Márii Hlucháňovej, do 3. marca 2010 je do rady zvolený Ľubomír Guman a do 28. apríla Peter Juščák.
Média píšu o diskriminácii, ale nedávajú riešenia na jej odstraňovanie v spoločnosti. Poukázalo na to združenie Občan, demokracia a zodpovednosť, ktoré analyzovalo výstupy z médií v čase od 15. januára do 25. februára 2009. Monitoring médií urobilo združenie v spolupráci s agentúrou SITA a zahŕňa médiá s rôznym zameraním a rôzneho typu - tlačené týždenníky, denníky, agentúrne, rozhlasové a televízne správy, ako aj týždenné relácie, reportáže a webnoviny. Celkovo bolo zozbieraných 29 208 mediálnych výstupov, ktoré boli spracované vzhľadom na kritériá relevantné z hľadiska antidiskriminačného zákona.
Aktivisti sa zameriavali na to, ako o jednotlivých dôvodoch diskriminácie píšu média, ako ju reflektujú, ako berú verejnú moc na zodpovednosť, ako informujú verejnosť o tomto probléme a aké komunikačné kódy pri tomto probléme používajú. "Zistili sme takú vec, že o diskriminácii a javoch, ktoré s ňou súvisia, o skupinách, ktoré sú diskriminované, sa píše a veľa," povedala expertka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová. Podľa nej to môže naozaj znamenať, že novinárska obec vníma tento problém ako vážny, ale na druhej strane nedostatočne reflektuje problém diskriminácie a svoje zodpovednosti, ktoré jej z toho vyplývajú. "V podstate vo veľmi malej miere, ak vôbec, bol tento problém reflektovaný ako ľudsko-právny a bol zarámcovaný vo veľmi málo prípadoch do kontextu diskriminácie... Čiže novinári písali alebo hovorili o veciach a javoch, ktoré súvisia s diskrimináciou a diskriminovaných osobách a skupinách, ale nepomenovávali to ako diskrimináciu," povedala Debrecéniová. Podľa nej ani v jednom z výstupov nebol spomenutý antidiskriminačný zákon, ktorý v teoretickej rovine prináša dosť nástrojov, ktorými sa dá efektívne bojovať proti diskriminácii. "Zároveň ani jeden z tých výstupov nepopisoval právne možnosti ako sa diskriminácii brániť," povedala. To je podľa nej jeden z dôvodov, prečo sa ľudia vystavení diskriminácii nebránia prostredníctvom súdov, lebo vlastne nevedia ako.
Podľa právničky sa v sledovanom období veľa písalo o národnosti ako o dôvode diskriminácie. Podľa nej je za tým to, že sa veľa písalo o jazykovom zákone a o školskom zákone. "Môže to súvisieť s tým, že maďarská menšina, ako jediná národnostná menšina má zastúpenie v najvyšších mocenských štruktúrach," skonštatovala a dodala, že práve táto skutočnosť ako keby vytvárala priestor na debatu o tejto téme.
Podľa Debrecéniovej sa málo písalo o veku a sexuálnej orientácii, čo sú ďalšie oblasti diskriminácie. "Pokrývali sa len niektoré aspekty tých dôvodov," uviedla. V súvislosti s vekom sa podľa nej písalo len o sexuálnom zneužívaní detí dospelými. "Ale už sa nepísalo o iných aspektoch ich práv, ako napríklad o nedostatočnom garantovaní práva detí na rozhodovanie o sebe, práva detí na to, aby ich hlas bol vypočutý, čo je všade vo svete považované za aktuálny problém," povedala. Pri téme sexuálnej orientácie informujú médiá v bulvarizujúcom kontexte, z pohľadu toho, že sa to týka celebrít, tvrdí Debrecéniová. "Nebolo to rámcované do ľudsko-právneho kontextu," povedala. Ak sa písalo o ľuďoch s neheterosexuálnou orientáciou, tak sa napr. spomínali registrované partnerstvá či adopcia detí osobami rovnakého pohlavia. "Ale nehovorilo sa napríklad o bežných problémoch v každodennom živote, ktoré spadajú pod antidiskriminačný zákon," uviedla.
To, ako médiá píšu a hovoria o jednotlivých zakázaných dôvodoch diskriminácie, veľmi kopíruje aj verejnosť. "To znamená, že diskriminácia na základe sexuálnej orientácie vo verejnosti nie je vnímaná ako problém a takýmto spôsobom to bolo prezentované aj médiami," povedala. Podobné je to podľa nej aj vo vzťahu k náboženstvu.
"Mám dosť tých sr...," povedal vo štvrtok odchádzajúci chorvátsky prezident Stjepan Mesič počas rozhovoru, ktorý poskytol novinárke televízie RTL Ivane Brkičovej. Vzápätí nahnevane vstal zo stoličky a odmietol v interview pokračovať.
Chorvátske médiá uviedli, že Brkičová položila Mesičovi niekoľko nepríjemných otázok. Napríklad tú, prečo svojho času obviňoval súčasnú premiérku Jadranku Kosorovú, že nelegálne získala byt, keď dnes jej to už nevyčíta.
Na rad prišli aj otázky ohľadne aféry Podravka, ktorá sa týkala vtedajšieho vicepremiéra Dragana Polančeca. Na otázku novinárky, či Mesič podporuje znovuzvolenie štátneho prokurátora Mladena Bajiča kvôli tomu, že ho s niečím drží v hrsti, napokon Mesič rozzúrene vstal zo stoličky a so slovami "Mám dosť tých sr...," vyšiel z miestnosti.
K správam chorvátskych médií sa doposiaľ nevyjadrila ani televízia RTL, ani Mesičov úrad. Stanica podľa médií odvysiela záznam z rozhovoru v nedeľňajších správach.
Hosťami Gábora Grendela v relácii Na telo v nedeľu 14. februára 2010 budú: podpredsedníčka SDKÚ-DS a bývalá ministerka práce Iveta Radičová a podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci Jozef Halecký (ĽS-HZDS). Témami sú Boj s nezamestnanosťou – ako pomôže štát ľuďom, ktorí prichádzajú o prácu? a Ohrozené milióny – stratíme eurofondy pre škandál so sociálnymi podnikmi? .
Stanovisko poslanca NR SR za stranu SMER – sociálna demokracia Vladimíra Jánoša
k.d. lang nie je úspešný kanadský spevák, ale úspešná kanadská speváčka, vlastným menom Kathryn Dawn Lang . 
Taliansky fotograf Pietro Masturzo a jeho snímka z povolebných protestov v Iráne dnes získali hlavnú cenu v prestížnej novinárskej súťaži World Press Photo.
Víťazná fotografia zachytáva iránsku ženu na streche domu, ako za súmraku kričí na protest proti výsledkom prezidentských volieb z júna 2009.
Porota uviedla, že ocenená fotka je krásna a zároveň zachytáva napätie a emóciu chvíle, keď demonštrácie naberali na sile.
"Fotografia znázorňuje začiatok niečoho, začiatok veľkého príbehu," uviedol predsedníčka poroty Ayperi Ecerová. "Dotýka sa vás vizuálne, aj emocionálne, hneď si získala moje srdce."
Snímku nezávislého fotografa uverejnila talianska televízia RAI a magazín Loop.
Konflikt bol tento rok opätovne hlavnou témou ocenených fotografií, prevažne urobených v Afganistane, Iráne, Somálsku, Gaze a na Západnom brehu.
Porota celkovo ocenila 63 fotografov z 23 krajín. Špeciálnu cenu udelila snímkam z amatérskeho videa zachytávajúcim umierajúcu iránsku študentku Nedu počas protivládnej demonštrácie.
Do súťaže bolo zaslaných takmer 101.960 snímok od 5847 fotografov z 128 krajín, informovala organizácia World Press Photo.
