Vedenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) predpokladá, že ak štát bude chcieť udržať existujúci systém verejnoprávnych médií, prispeje na oddlženie RTVS. Generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková však prísľub na oddlženie nemá, informovala na dnešnom rokovaní Rady RTVS. Súčasný stav je podľa Zemkovej udržateľný len pár mesiacov.
Dlhy RTVS spôsobila zlá ekonomická situácia v Slovenskej televízii (STV), kde za minulý rok je dlh približne 24 a pol milióna korún, médiá o tom informoval štatutárny zástupca RTVS Peter Ondro. Pritom kumulovaná strata RTVS za STV za roky 2007 až 2010 je 45 miliónov eur. Prípadné oddlženie je podľa Ondra krátkodobé riešenie. Do budúcnosti chce manažment RTVS postaviť taký projekt inštitúcie, aby sa straty nevytvárali a v roku 2012 už chcú postaviť vyrovnaný rozpočet. "Budeme musieť predložiť a prerokovať s ministerstvom financií pripravený materiál, ako sa vyrovnať s touto stratou za minulé obdobia, pretože nie sme subjekt, ktorý vytvára zisk, z ktorého by mohol kryť tieto straty," konštatoval pre médiá Ondro. Vyjadrovať sa k prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti za straty v RTVS zatiaľ nechcel, považuje to za predčasné.
RTVS je až do prijatia tohtoročného rozpočtu v rozpočtom provizóriu. Manažment pracuje na audite v STV a návrh rozpočtu RTVS preto predloží až na aprílové rokovanie Rady RTVS. Z rozpočtu bude jasná aj presná suma dlhov RTVS, ktoré bude chcieť manažment vykryť od štátu. Na prevádzkové náklady celej RTVS by malo ísť, mimo kapitálových výdavkov, približne 90 miliónov eur ročne. Peter Ondro členov rady upozornil, že RTVS má v súčasnosti 200 živých súdnych sporov. V prípade 30 pracovnoprávnych sporov je, ako zdôraznil, istota prehry pre RTVS viac ako 90-percentná. Ak by RTVS bola podľa Ondra podnikateľským subjektom, už by zanikla. Inštitúcia sa chystá na predaj prebytočného majetku.
Rada RTVS na základe informácií manažmentu skonštatovala, že "RTVS z dlhodobého hľadiska nie je schopná plniť svoje zákonné úlohy v programovej oblasti a finančná situácia je zlá do takej miery, že ohrozuje samotnú existenciu RTVS," povedal médiám predseda Rady RTVS Miroslav Kollár. RTVS nie je schopná sama zo svojho rozpočtu sanovať stratu, ktorú si preniesla zo Slovenskej televízie a preto "očakávame, že rokovania, ktoré generálna riaditeľka začala s ministerstvami kultúry a financií o externej pomoci na vyriešenie dlhu po STV budú uzavreté úspešne a v čo najkratšom čase", dodal Kollár.
Štatutárnymi zástupcami Zemkovej sú od 1. marca Peter Ondro pre STV a Ľuboš Machaj pre Slovenský rozhlas (SRo), informovala Radu RTVS generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková. Machaj do vzniku RTVS, do 1. januára šéfoval programu Slovenského rozhlasu (SRo) a bol štatutárnym zástupcom Zemkovej ako generálnej riaditeľky SRo. Po vzniku RTVS viedol v prechodovom období do zvolenia manažmentu STV. Ondro bol krízovým manažérom Penty a vlani na jeseň sa stal riaditeľom sekcie prevádzky a služieb Národnej rady SR. Na prvom pracovnom rokovaní Rady RTVS sa tiež hovorilo o dcérskych spoločnostiach RTVS. Vedenie RTVS chce zrušiť stratové dcérske spoločnosti do konca leta. Napríklad dabing by si RTVS mala zabezpečovať v interných kapacitách a nie cez dcérsku spoločnosť. Pre rok 2012 by mali z dcérskych spoločností podľa Petra Ondra zostať len RTVS media, ktorá by mala predávať reklamný čas a RTVS na výber koncesionárskych poplatkov, to však závisí aj od toho, ako sa naplnia plány ministerstva kultúry zrušiť už od budúceho roka koncesie. Kumulatívna strata dcérskych spoločností sa blíži k miliónu eur, povedal pre médiá Ondro. Ako informoval Kollár, dcérske spoločnosti boli v čase svojho vzniku efektívne, v rokoch 2005 - 2006 tak fungovali, problémy nastali najmä v rokoch 2008 - 2010, keď sa výrazne zhoršili aj hospodárske výsledky STV. Kollár bol v čase vzniku dcérskych spoločností v STV za generálneho riaditeľa Richarda Rybníčka na čele Rady STV.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Niekoľko manažérov Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) začne byť od nadbytočných. Potvrdila to dnes novinárom počas rokovania Rady RTVS generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková.
Rada schválila jej návrh nového Organizačného poriadku RTVS. O miesta príde 85 manažérov. Ide o riaditeľov programových služieb, centier a tých organizačných útvarov, ktoré schválením novej štruktúry zanikajú.
Zemková pre TASR potvrdila, že v súčasnosti má RTVS 132 riadiacich pracovníkov, 40 v rozhlase a 92 v televízii. Prepustením 85 z nich pôjde o úsporu 2,5 milióna eur.
Vedenie RTVS plánuje okrem manažérov prepustiť v tomto roku aj zhruba 200 zamestnancov. "Ide o úplne inú filozofiu postavenia celej organizácie," komentovala Zemková nový Organizačný poriadok. Na základe neho bude manažment RTVS stavať aj rozpočet či vnútorné smernice.
Riaditelia, ktorých prepustia, sa budú môcť podľa šéfky RTVS hlásiť do výberových konaní na nové pozície riaditeľov nových združených programových služieb a tvorivých centier. "Predpokladám, že z vnútorného prostredia obsadíme veľkú väčšinu nových funkcií."
Copyright © TASR 2011
mráz, 
Šéf parlamentného klubu Komunistickej strany Čiech a Moravy Pavel Kováčik navrhol v nedeľu parlamentné hlasovanie o nedôvere vláde, ak sa jej urýchlene nepodarí uspokojivo vysvetliť šokujúci piatkový zásah vojenskej polície v budove Českej televízie (ČT).
Vojenskí policajti vtrhli do budovy televízie v kuklách a so samopalmi a z kancelárie reportéra Karla Rožánka si odniesli desiatky dokumentov, CD-nosičov a tri počítače. Minister obrany Alexandr Vondra, pod ktorého právomoc vojenská polícia spadá, už šéfa vojenskej polície a ďalšie osoby zodpovedné za zásah postavil mimo služby.
Česká televízia v sobotu informovala, že podá v súvislosti so zásahom trestné oznámenie. Súčasne bude požadovať vrátenie vecí, ktoré v rámci zásahu policajti zabavili jej redaktorom.
Ozbrojenci v nepriestrelných vestách a kuklách vtrhli do budovy spravodajstva v piatok krátko pred 19. hodinou. Hľadali údajne tajné dokumenty súvisiace s odchodom bývalého šéfa vojenskej tajnej služby Miroslava Krejčíka. Zabavili aj osobné veci viacerých novinárov ČT vrátane diárov a korešpondencie.
Výkonný producent populárneho amerického seriálu Ako som spoznal vašu mamu (2005) neplánuje určiť dátum ukončenia nakrúcania. Televízia CBS, producenti z Twentieth Century Fox a predstavitelia hlavných postáv sa pred niekoľkými dňami dohodli na siedmej a ôsmej sérii, no seriál bude pravdepodobne pokračovať aj ďalšími. "Sme otvorení možnosti tvoriť príbehy, kým budeme mať čo povedať. A samozrejme, kým ich budú chcieť ľudia sledovať. Ak bude vzrušujúce pokračovať aj v deviatej sérii, tak to urobíme," povedal Carter Bays.
Hlavné úlohy v seriáli Ako som spoznal vašu mamu, ktorý tento rok pokračuje epizódami šiestej série, stvárňujú Josh Radnor, Jason Segel, Neil Patrick Harris, Alyson Hannigan a Cobie Smulders. Najpopulárnejšou a zároveň najoceňovanejšou postavou je sukničkár Barney Stinson v podaní Neila Patricka Harrisa, ktorý si za svoj výkon vyslúžil nominácie na Zlatý glóbus, Emmy i Satellite Award. Ústrednou témou seriálu je už od jeho úvodných častí hľadanie matky detí hlavnej postavy Teda Mosbyho (Josh Radnor). V Ako som spoznal vašu mamu si už zahralo aj viacero známych spevákov a speváčok ako napríklad Katy Perry, Britney Spears, Carrie Underwood, Nicole Scherzinger či Enrique Iglesias.
Informácie zverjnila webová stránka DigitalSpy.co.uk.
Televízia Markíza v nedeľu 13. marca 2011 odvysiela špeciálne vydanie relácie Na telo o zemetrasení v Japonsku. Moderátorka relácie Zlatica Puškárová privíta v štúdiu zaujímavých hostí, ktorí budú diskutovať na aktuálnu tému. Telefonické hlasovanie ani otázky pre web tentokrát z pochopiteľných dôvodov nebudú.
Hosťom diskusnej relácie V politike, ktorú televízia TA3 odvysiela v nedeľu 13. marca 2011 o 19:55 hod, budú Jozef Kollár a Peter Kažimír.
Moderátor relácie Richard Dírer bude v nedeľu s Jozefom Kollárom (SaS) a Petrom Kažimírom (Smer-SD) diskutovať o aktuálnych politických témach týkajúcich sa najmä reformy daní a odvodov a či sa koalícii podarí presadiť so svojimi návrhmi.
Uznesenie s výhradami proti maďarskému mediálnemu zákonu, ktoré dnes prijali poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu, je klamlivé, tvrdia vo svojom vyhlásení maďarskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).
Uznesenie nevzalo do úvahy úpravy mediálneho zákona, ktoré maďarsky parlament schválil v pondelok, a nezohľadňuje ani vyhlásenie európskej komisárky pre digitálnu agendu Neelie Kroesovej, podľa ktorej táto právna norma je v súlade s európskymi normami, píše sa v dokumente zverejnenom na internetovej stránke Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz.
Europoslanci Fideszu kritizovali maďarských socialistov za to, že v Európe priebežne vedú kampaň proti maďarskej vláde a pritom návrhy na úpravu mediálneho zákona v parlamente nepodporili.
Podľa Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dnešné uznesenie, prijaté významnou väčšinou v Európskom parlamente, je veľmi dôležitým politickým upozornením, ktoré musí vláda Viktora Orbána brať vážne, povedal vedúci delegácie poslancov MSZP v EP Csaba Tabajdi.
Poslankyňa EP za MSZP Kinga Gönczová vyjadrila názor, že Maďarsko potrebuje mediálny zákon, ktorý v Maďarsku splní požiadavky na uplatnenie slobody tlače, zaručí občanom slobodnú informovanosť a nebude nútiť novinárov k samocenzúre.
Prijaté uznesenie vyzýva na ďalšie preverovanie maďarského mediálneho zákona aj napriek zmenám, ktoré maďarský parlament prijal tento pondelok.
Od Európskej komisie iniciátori uznesenia očakávajú, že navrhne princípy ochrany slobody tlače a plurality médií v rámci únie. Maďarskú vládu vyzvali, aby prehodnotila mediálny zákon, pričom by mala zohľadniť kritiky sformulované Európskym parlamentom, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Radou Európy, a aby neaplikovala pasáže, ktoré nie sú v súlade s "literou alebo duchom" európskych noriem, prípadne dohovorov.
Maďarské orgány by podľa uznesenia mali obnoviť nezávislosť dozoru nad médiami a štát by mal prestať zasahovať do záležitostí týkajúcich sa slobody prejavu a vyváženosti spravodajstva. 
