SLOVAK MEDIA NEWS
Opozičný poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) chce, aby slovenské rádiá hrali viac domácej tvorby. Podľa neho by slovenská hudba mala tvoriť aspoň 30 percent vysielania rozhlasových staníc. Zabezpečiť to má novela zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú už v najbližšom čase predloží do parlamentu.
"Pri súčasnom fungovaní parametrov kolektívnej ochrany autorských práv máme za to, že odchádza obrovské množstvo peňazí, ktoré by mohli byť použité pre slovenských umelcov a slovensky tvoriacich umelcov, mimo územia Slovenska. Je to hlavne kvôli tomu, že v rotáciách niektorých rádií je podľa neoficiálnych štatistík ich hranosť niekedy pod dve percentá," vysvetlil svoju iniciatívu Viskupič.
Navrhovaná zmena predpokladá, že by sa objem domácej tvorby v éteri zvyšoval postupne - od 10 percent v roku 2014 do minimálne 30 percent v roku 2016. Podľa šéfa poslaneckého klubu matovičovcov by sa pritom norma nemala ohraničovať iba podporou domácej tvorby. Pomôcť chce súčasne aj novej hudobnej produkcii a novým autorom zo Slovenska. V praxi by to malo fungovať tak, že pokiaľ by v roku 2014 rádio zahralo napríklad 100 pesničiek, 10 z nich by muselo byť slovenských. Z týchto desiatich by mali aspoň štyri reprezentovať novú tvorbu a minimálne jedna by mala pochádzať od nového autora.
Diskusiu o podpore slovenských hudobných umelcov pripúšťa vládny Smer-SD, ktorý však k tejto otázke pristupuje samostatne. Niekoľko umelcov z oblasti hudby už minulý týždeň absolvovalo v parlamente stretnutie so šéfom parlamentu Pavlom Paškom a poslancom Ottom Brixim (obaja Smer-SD). "Ja mám predstavu o možnosti konkrétnej podpory slovenskej umeleckej a hudobnej tvorby, ale o tej by sme mali hovoriť až po nejakej spoločenskej, odbornej a najmä umeleckej diskusii. V tomto momente preto nepovažujem za šťastné ak sa do parlamentu predloží zákon, u ktorého je otázne do akej miery má spoločenskú a umeleckú podporu," povedal na margo Viskupičovho návrhu Brixi.
Viac slovenskej hudby v rádiách chcela v prípade úspechu vo voľbách presadiť aj SNS. Podpredseda národniarov Rafael Rafaj pritom taktiež poukazoval, že za súčasného stavu je problém presadiť sa najmä novými dielami. Viskupič sa však podľa vlastných slov pri svojom návrhu riadil kontextom európskeho práva a upraviť chce napríklad aj vysielanie rozhlasu na internete.
"Pri súčasnom fungovaní parametrov kolektívnej ochrany autorských práv máme za to, že odchádza obrovské množstvo peňazí, ktoré by mohli byť použité pre slovenských umelcov a slovensky tvoriacich umelcov, mimo územia Slovenska. Je to hlavne kvôli tomu, že v rotáciách niektorých rádií je podľa neoficiálnych štatistík ich hranosť niekedy pod dve percentá," vysvetlil svoju iniciatívu Viskupič.
Navrhovaná zmena predpokladá, že by sa objem domácej tvorby v éteri zvyšoval postupne - od 10 percent v roku 2014 do minimálne 30 percent v roku 2016. Podľa šéfa poslaneckého klubu matovičovcov by sa pritom norma nemala ohraničovať iba podporou domácej tvorby. Pomôcť chce súčasne aj novej hudobnej produkcii a novým autorom zo Slovenska. V praxi by to malo fungovať tak, že pokiaľ by v roku 2014 rádio zahralo napríklad 100 pesničiek, 10 z nich by muselo byť slovenských. Z týchto desiatich by mali aspoň štyri reprezentovať novú tvorbu a minimálne jedna by mala pochádzať od nového autora.
Diskusiu o podpore slovenských hudobných umelcov pripúšťa vládny Smer-SD, ktorý však k tejto otázke pristupuje samostatne. Niekoľko umelcov z oblasti hudby už minulý týždeň absolvovalo v parlamente stretnutie so šéfom parlamentu Pavlom Paškom a poslancom Ottom Brixim (obaja Smer-SD). "Ja mám predstavu o možnosti konkrétnej podpory slovenskej umeleckej a hudobnej tvorby, ale o tej by sme mali hovoriť až po nejakej spoločenskej, odbornej a najmä umeleckej diskusii. V tomto momente preto nepovažujem za šťastné ak sa do parlamentu predloží zákon, u ktorého je otázne do akej miery má spoločenskú a umeleckú podporu," povedal na margo Viskupičovho návrhu Brixi.
Viac slovenskej hudby v rádiách chcela v prípade úspechu vo voľbách presadiť aj SNS. Podpredseda národniarov Rafael Rafaj pritom taktiež poukazoval, že za súčasného stavu je problém presadiť sa najmä novými dielami. Viskupič sa však podľa vlastných slov pri svojom návrhu riadil kontextom európskeho práva a upraviť chce napríklad aj vysielanie rozhlasu na internete.
Copyright © TASR 2012
