Stanovisko Evy Poldaufovej
k justičnému omylu OS a KS v Trenčíne
Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 18. 05. 2012 bola Eva Poldaufová uznaná vinnou zo spáchania trestného činu vraždy svojho druha podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., pričom priamo v rozsudku je uvedené, že pre takýto záver neexistuje žiaden priamy dôkaz. Súd vychádzal zo svedectva osoby z podsvetia, viackrát súdenej za násilnú trestnú činnosť, v dobe svedectva nachádzajúcej sa vo väzbe a navyše išlo o svedectvo z tretej ruky. S hodnovernosťou svedka však súdy bohužiaľ problém nemali. K činu sa obžalovaná nikdy nepriznala a tvrdila, že je nevinná. Súd ju však uznal vinnou a uložil jej trest odňatia slobody na desať rokov. KS TN uznesením 2. 8.2012 zamietol odvolanie menovanej aj krajskej prokuratúry, čím rozsudok nadobudol právoplatnosť. Oba súdy však opomenuli posúdiť, či trestnosť tohto skutku trvá, pričom tá zanikla uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Tým oba súdy porušili ústavu SR a trestné kódexy a dopustili sa justičného omylu, ktorý nemá v novodobej histórii SR obdobu. Rozhodol o tom 11. 12. 2014 Najvyšší súd SR v dovolacom konaní, ale až po 19-tich mesiacoch, a to nepomohli ani dve sťažnosti na nezákonné prerušenie dovolacieho konania. Najvyšší súd začal konať až po upozornení Ústavného súdu SR, ktoré bolo súčasťou Uznesenia ÚS SR o prijatí nižšie spomenutej ústavnej sťažnosti dňa 14. 10. 2014. Menovaná v dlhodobom pocite zúfalstva, beznádeje a straty viery v právny štát využila poslednú možnosť a podala 30. 10. 2013 sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky na porušovanie jej základného práva na ochranu osobnej slobody zaručené čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nekonaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. ÚS SR 18. 02. 2015 nálezom rozhodol o tom, že základné právo menovanej postupom NS SR porušené bolo.
Celková bilancia:
Štyridsaťmesačný pobyt vo väzbe a výkone trestu na základe rozhodnutí súdov v mene Slovenskej republiky vynesené v rozpore s Ústavou a trestnými kódexmi. Súdne odňatie materských práv a povinností voči vlastnej päťročnej dcére v dobe, keď dieťa matku najviac potrebovalo. Neopísateľná psychická trauma a viaceré zdravotné poškodenia, strata spoločenského postavenia, možnosti podnikania v producentskej spoločnosti, strata majetku a problém s možnosťou sa vôbec zamestnať a získať späť jediné, čo menovanej zostalo - svoju dnes už deväťročnú dcéru.
A k tomu obrovský mediálny tlak najmä v dobe pred rozhodovaním súdov a opätovne v posledných dňoch, ktorý je absolútne neseriózny, neprofesionálny, ale hlavne postavený na senzácii, potrebe vydavateľov zvýšenia ziskov z predaja, čo nemá nič spoločné s uverejnením pravdy, faktov a novinárskou etikou. Myslíte, že občanov by nezaujímalo, prečo sudcovia dobre platení z našich daní nenesú trestnoprávnu zodpovednosť za svoje nezákonné rozhodnutia? Môžu rozhodovať nad rámec ústavy a zákonov?
Patrí sa mi ospravedlniť pánovi Jánovi Počiatkovi a jeho rodine, za neustále atakovanie a medializáciu v spojitosti s mojím prípadom, pričom on spravil len to, že má manželku, ktorá je dcérou môjho ex manžela.
Trenčín, 28. apríl 2015
