Ak príde Richard s vetrom a búrkou, vtedy Sibyla sa bude smiať

Ak príde Richard s vetrom a

 búrkou, vtedy Sibyla sa bude smiať

Jednotka lepšie.

Dvojka rovnako.

Spolu lepšie - 12.30 % .

Markíza lepšie.

TV Doma horšie.

DAJTO horšie.

Spolu lepšie a pod tridsať- 29,70%

JOJ horšie.

JOJ PLUS horšie.

WAU rovnako.

Spolu horšie- 20,50%

TA 3 rovnako.

Jednotka - 10,00 % ;

Dvojka - 2,30 % ;

Markíza - 22,40 % ;

TV DOMA - 4,40 % ;

DAJTO- 2.90%

TV JOJ – 15.10% ;

JOJ PLUS- 3,50%;

WAU - 1.90 %;

TA 3 - 2.00 %

DOBRÝ ZAČIATOK VYSIELANIA INTV

DOBRÝ ZAČIATOK VYSIELANIA INTV

 

TO JE TV!

TO JE TV!

Zomrel Tony Conrad

Zomrel Tony Conrad

Vo veku 76 rokov zomrel v sobotu 9. apríla americký avantgardný filmár, hudobník a skladateľ Tony Conrad. Rodák z mesta Concord v New Hampshire skonal na zápal pľúc, pre ktorý ho hospitalizovali ešte v marci. Správu o jeho úmrtí priniesol denník The Buffalo News.
Anthony Schmaltz "Tony" Conrad sa narodil 7. marca 1940. Po štúdiu na Harvarde sa na začiatku 60. rokov odsťahoval do New Yorku, kde sa pridal k hudobnej undergroundovej scéne. Bol členom hudobného súboru Theater of Eternal Music, známeho aj ako Dream Syndicate, v ktorom patril medzi priekopníkov takzvanej drone music (experimentálny minimalistický hudobný štýl, pozn. SITA). Spolupracoval s hudobníkmi ako Lou Reed, John Cale či nemeckou skupinou Faust, s ktorou nahral album Outside the Dream Syndicate (1973). Medzi jeho ďalšie nahrávky patria napríklad Slapping Pythagoras (1995), Early Minimalism Volume One (1997), Day of Niagara (2000), Joan of Arc (2006) či XXX Macarena (2010). V oblasti filmu debutoval snímkou Flicker (1966) a medzi jeho ďalšie práce patril napríklad projekt Yellow movies (1973). Od roku 1976 vyučoval v Centre mediálnych štúdií na univerzite v Buffale.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Hory a mesto

Hory a mesto

Grand Prix na Medzinárodnom festivale horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto získal poľský film K2 – Dotknúť sa neba. Informovala o tom dnes PR manažérka festivalu Zuzana Golianová.
Víťazná snímka sa originálnym spôsobom vracia k tragickej udalosti z roku 1986 z hory K2, ktorá sa považuje za jednu z najzradnejších osemtisícoviek. Silný príbeh je osudovo spojený aj s hlavným hosťom festivalu, slávnym himalájistom Kurtom Diembergerom.
Porota ocenila aj tri slovenské filmy - Vo vetre kopýt, Kaľamárka a The Right Place - Sao Miguel. V poradí 17. ročník festivalu, ktorý počas piatich dní ponúkol viac ako 40 snímok, sa začal v stredu 6. apríla a dnes večer ho v multiplexe Cinema City v bratislavskom Auparku uzavrie prehliadka víťazných filmov.
"Silný emotívny príbeh, ktorý otvára zložitú tému vnútorného rozporu každého horolezca. Rieši jeho dilemu medzi láskou k rodine a vášňou k horám. Zároveň zobrazuje následky rozhodnutí po dlhých rokoch," napísala medzinárodná porota o filme K2 - Dotknúť sa neba do svojho vyhlásenia ku Grand Prix. "Fakt, že film K2 - Dotknúť sa neba získal Grand Prix na vancouverskom festivale aj v Bratislave, potvrdzuje univerzálnosť sily tohto príbehu. Jeho téma zasahuje nielen región Himalájí, kde sa tragické udalosť stala, ale aj západnú a východnú Európu. Ide o film poľskej režisérky Elizy Kubarskej, ktorá získala na festivale Hory a mesto cenu aj pred piatimi rokmi," povedal programový riaditeľ festivalu Alan Formánek.
Kubarská nakrútila vyše hodinový film o rakúskom himalájistovi, filmárovi, fotografovi a publicistovi Kurtovi Diembergerovi, ktorý festival tohto roku aj navštívil. V roku 1986 vystúpil so svojou dlhoročnou lezeckou družkou Julie Tullis na K2, ktorá je považovaná za jednu z najzradnejších osemtisícoviek. Pri zostupe sa stala tragédia, búrka ich na päť dní uväznila vo výške 8000 metrov a Julie Tullis od vyčerpania zomrela. Potom, ako sa vyčasilo, sa dolu zísť podarilo len dvom horolezcom. Režisérka udalosť zaznamenáva prostredníctvom návratu štyroch detí obetí do základného tábora K2.
Festival Hory a mesto 2016 ponúkol za päť dní vyše 40 filmov, z toho osem slovenských, predstavilo sa 29 hostí a o "cestovaní inak" porozprávalo 30 dobrodruhov. Do Bratislavy pricestovali aj hostia zo zahraničia, ako rakúsky himalájista, filmár a publicista, držiteľ filmovej ceny EMMY Kurt Diemberger, mladá španielska lezkyňa Daila Ojeda, americký ranger Gregg Losinski, taliansky paraglajdista Alberto Rizzi a český alpský lezec Pavel Vrtík.
Výber festivalového programu poputuje aj do ďalších slovenských miest - do Dolného Kubína, Žiliny, Trstenej, Zvolena, Prešova, Starej Ľubovne a Starého Smokovca.

Copyright © TASR 2016

Stanovisko PKB invest s. r. o. Prešov

Stanovisko 

PKB invest s. r. o. Prešov

V súvislosti s početnými mediálnymi útokmi, škandalizovaním a kriminalizáciou spoločnosti PKB invest s. r. o. Prešov, konateľ spoločnosti PhDr. Ján Bync PhD., vydáva k jednotlivým kauzám toto stanovisko:
Nemal som v úmysle zverejňovať svoje nemilé skúsenosti so štátnou mocou, nerád spomínam na toto obdobie, ale skutočnosť, že ja a moja firma sme neustále terčom nezmyselných mediálnych útokov a kriminalizovania, ma núti reagovať. Zistil som, že sa nevyplatí mlčať a rovnaký význam ma aj keď reagujete a pravdivo vysvetľujete, aj tak si novinári napíšu čo chcú. Zneužívanie médií v politickom a spoločenskom dianí je na Slovensku bežná vec.
Ani si to neuvedomujeme, ale právny systém na Slovensku sa zmenil v mnohých aspektoch. Média hľadajú škandály, kauzy, pravda ich nezaujíma, ta je žiaľbohu nepredajná. Úlohou právneho systému už nie je dokázať vinu a potrestať vinníka, ktorému sa vina dokáže a súd ho za daný delikt odsúdi. Dnes je to naopak, ak si nevinný, musíš dokázať svoju nevinu. Klamári, vydierači, autori bájok a science-fiction literatúry sa príliš často skrývajú za pojem „investigatívny novinár“. Sú nedotknuteľní, chránia ich zahraniční, mediálni giganti s ktorými nemôže našinec bojovať a uspieť. Je to vojna s veternými mlynmi. Novodobá inkvizícia postavila mňa, moju firmu aj moju rodinu a čo má hlavne mrzí, aj moje deti na hranicu a vyriekla ortieľ „upáliť“. Stačí škrtnúť zápalkou a je po nás. Je načase zastaviť tento hyenizmus a hon na čarodejnice, zabrániť a nedopustiť aby média kŕmili tento národ nezmyselnosťami, vyvolávali medzi ľuďmi pohŕdanie, nenávisť a násilie.
Tu je môj skutočný a pravdivý príbeh, za ktorým si stojím a svoje tvrdenia viem dokázať:
V roku 2009 - 2010, spoločnosť PKB invest s r. o. , ktorej som konateľom, prevádzala pre Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „MV SR“) niekoľko stavieb. Išlo o rekonštrukciu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trebišove a rekonštrukciu Hasičskej stanice Košice - Šaca. Obidve stavby sme previedli v zmysle zmluvy o dielo v požadovanej kvalite, kvantite a v dohodnutom čase. Práce a dodávky boli podľa zmluvy o dielo fakturované priebežne a faktúry zasielané objednávateľovi, čiže Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra nedodržiavalo splatnosť faktúr, faktúry uhrádzalo s niekoľkomesačným oneskorením až úplne zastavilo platby. Takto nám zostalo visieť okolo 500 tisíc EUR. Firme týmto vznikali značné škody, penalizácie zo strany našich subdodávateľov až hrozilo, že prídeme o všetko a na spoločnosť PKB invest s. r. o., bude vyhlásený konkurz. Ministerstvo vnútra nás nútilo prepisovať faktúry, meniť splatnosti faktúr a dokonca sme boli nútení podpísať čestné prehlásenie, že ho nebudeme penalizovať za oneskorené úhrady. Na ministerstve sa nás zastal vtedajší krajský riaditeľ hasičského a záchranného zboru a prišiel o prácu.
V tomto období, som napísal vtedajšiemu ministrovi vnútra pánovi Lipšicovi tri listy. Prvé dva boli zdvorile so žiadosťou o pomoc a o úhradu faktúr, kde som mu naozaj veľmi slušným spôsobom vysvetľoval nepriaznivú situáciu, do ktorej nás MV SR neuhradením faktúr dostalo. Na náš prvý list odpovedal vtedajší vedúci úradu MV SR, ktorý argumentoval tým, že Ministerstvo vnútra nepodpísalo konsolidačnú zmluvu s Ministerstvom pôdohospodárstva a uviedol ďalšie zbytočné a nič neriešiace vyjadrenia, že zatiaľ nedošlo k dohode a zaplatiť nám nemôžu. Na druhý list odpovedal generálny riaditeľ sekcie ekonomiky, opäť sme sa dozvedeli len to, že nám MV SR nemôže naše pohľadávky zaplatiť.
Osobne som navštívil MV SR k vedúcim predstaviteľom ministerstva som sa samozrejme nedostal, ale na sekcií ekonomiky mi radový pracovník nepriamo naznačil, že som na čiernej listine a bol vydaný príkaz faktúry pre PKB invest neuhrádzať a ak by to niekto porušil, tak by prišiel o prácu.
Je pravda, že dôvodom takéhoto rozhodnutia mohla byť skutočnosť, že som bol neplatený externý poradca štátneho tajomníka MV SR za prvej vlády premiéra pána Róberta Fica. V tom období som pôsobil na MV SR aj ako koordinátor projektu pre vstup SR do Shenghenského priestoru.
Čas bežal a finančná situácia vo firme sa zhoršovala každým dňom. Začali sa objavovať prvé žaloby, vyhrážky, penalizácie a vtedy som sa rozhodol napísať pánovi D. Lipšicovi tretí list. V tomto liste som pánovi ministrovi oznámil, že ak našej spoločnosti MV SR neuhradí faktúry do konca augusta 2011, tak nebudem mať finančné prostriedky a nevyplatím mzdy svojím zamestnancom, nezaplatím odvody z miest a dane a takto spácham trestný čin pričom minister vnútra pán Lipšic, bude spolupáchateľ.
Po niekoľkých dňoch sa mi donieslo, že môj list ministra poriadne rozzúril a spôsobil na MV SR riadny poplach. Bol som upozornený, že si mám dávať pozor, pretože minister vnútra dal pokyn tajným policajným službám, aby so mnou urobili poriadok. Až neuveriteľné, akú mašinériu prezentácie moci môže spustiť urazené ego pána ministra vnútra. Veľmi rýchlo som pochopil, čo sa myslí pod príslovím "na... tigra!" Zrazu sa okolo mňa začali diať čudné veci. V blízkosti firmy sa objavovali dodávky s neprehľadnými sklami, telefón mal ozvenu, ako keby som rozprával cez megafón a batéria mi nevydržala ani pol dňa. Začal som si všímať, že ma sledujú v aute v reštauráciách pri obchodných jednaniach i súkromných posedeniach. Neznámi páni si príliš často prisadali nepríjemne blízko a tvárili sa, že sa hrajú s telefónom alebo len tak čítajú noviny. Dokonca som zistil, že niekto mi prehľadal kanceláriu od ktorej kľúče mám iba ja a je samostatne chránená zabezpečovacím systémom ku ktorému prístupový kód poznám iba ja. Vedel som, že sa na mne pracuje, že mi začali odpočúvať telefón, že ma sleduje tajná služba, ale ukázalo sa, že môj list bol účinný, konečne nám po roku čakania začali prichádzať z MV SR peniaze. Vedel som, že som nič protizákonné neurobil, tak som si z toho všetkého spočiatku robil žarty. Všetko však prestalo byť vtipné, keď som sa dozvedel, že policajné zložky si vyžiadali od Úradu pre verejné obstarávanie všetky podklady z verejných obstarávaní mojej firmy za posledných päť rokov, tieto naložili do dodávky a odišli. Nezabudnem na vyjadrenie bývalého predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý keď v tom období abdikoval na svoju funkciu povedal, že na to nemal žalúdok a musí odísť, ak si chce zachovať svoju pravú tvár. Asi vedel o čom hovorí ... .
Neviem či existuje taká inštitúcia štátnej správy, ktorá v tom období nevykonala kontrolu v našej firme. Absolvovali sme kontroly daňových úradov, sociálnych i zdravotných poisťovni, inšpektorátov práce, finančné kontroly ministerstva financií, úradu vlády a NKÚ. Pracovníci týchto inštitúcií si u nás podávali kľučky. Kontrolovali účtovníctvo, dane, odvody, stavby, no neboli úspešní. Preverovali sa majetkové priznania nielen mňa, ale celej mojej rodiny. Nič sa nenašlo, dokonca ani dôvod na pokutu. Zrejme nič nenašli ani po kontrole zhabaných dokladov z Úradu pre verejné obstarávanie.
Ani po tak dôkladnom preverovaní a všetkých kontrolách nenašli dôvod potrestať má za zaslanie tak nepríjemného listu pánovi ministrovi vnútra.
Kauza " URGENT Košice - Megapodvod za 26,5 milióna eur“
A tak sa začala rodiť kauza " URGENT Košice - Megapodvod za 26,5 milióna eur." Bolo oveľa jednoduchšie vykonštruovať podozrenie zo zmanipulovania výsledkov verejnej súťaže, hlavne keď sa jednalo o najväčšiu stavebnú zákazku za posledných pár rokov na východnom Slovensku. Verejné obstarávanie "Urgentného príjmu FN L. Paustera v Košiciach," trvalo viac ako jeden a pol roka a prinieslo mnohé nejasnosti a zmeny v podmienkach verejnej súťaže počas jej priebehu.
Pri spracovaní cenovej ponuky sme si všimli nezrovnalosti v podkladoch pre verejnú súťaž, tykajúce sa predpokladanej hodnoty zákazky. Vo Vestníku verejného obstarávania č. 107/2010 zo dňa 5.6.2010, bola uvedená predpokladaná hodnota zákazky v hodnote 32 767 000.- EUR bez DPH. Takáto predpokladaná hodnota zákazky, bola deklarovaná aj ako orientačná cena diela v súťažných podkladoch pre spracovanie súťažného návrhu pre prvé kolo verejného obstarávania.
V súťažných podkladoch zo dňa 2.11.2011, ktoré nám boli doručené súčasne s výzvou na predloženie súťažnej ponuky do druhého kola verejného obstarávania, predpokladaná hodnota zákazky už ale bola uvedená v sume 26 905 183.- EUR bez DPH. Niekde zmizlo 5 861 817.- EUR.
V súťažných podkladoch bolo uvedené meno, priezvisko osoby, názov spoločnosti, adresa sídla spoločnosti, mailová adresa, fax a číslo mobilného telefónu osoby, ktorá bola zodpovedná za vysvetľovanie nejasnosti v súťažných podkladoch. Túto osobu sme kontaktovali výlučne iba ohľadne vysvetlenia nejasnosti v súťažných podkladoch.
Práve komunikácia s touto osobou v súvislosti s nezrovnalosťami v predpokladanej hodnote zákazky, ale aj ďalších nejasnosti vo verejnej súťaži, bola v celej tejto kauze zneužitá. Bolo z čoho vychádzať a spriadať pavučinu lži a vykonštruovaných dôkazov, ktoré viedli až do začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia.
Ani v najhoršom sne si neviete predstaviť to, čo som ja a moja rodina prežíval, keď média zverejnili informáciu, že som sa dopustil megapodvodu za 26,5 milióna EUR. V takej situácii je zbytočné vysvetľovať, že som nič nezmanipuloval, nikoho nepodviedol, nič neukradol, ani peniaze ani rozostavanú nemocnicu. Budova nemocnice bola v tomto období tesne pred dokončením a onedlho začala slúžiť svojmu účelu. Cena bola stanovená na 26,5 milióna EUR, je to krásna a moderná stavba a získala niekoľko ocenení. Stačí sa ísť pozrieť a vytvoriť si vlastný názor. Bol som obvinený, medializovaný, pošpinený, dokonca moja spoločnosť bola označená, že patrí do zločineckej skupiny.
Čo dokáže urazené ego pána ministra vnútra ... . Špeciálny prokurátor následne zrušil obvinenie, pretože sa nepotvrdil ani jeden dôkaz, ale znak krivdy a špiny navždy zostal. Skutočnosť, že sme zasa z capa urobili záhradníka a ten sa bije do prs za spravodlivosť a tvári sa ako svätý za dedinou mi nedovolí mlčať a byť ľahostajný.

Kauza " Údajné práce naviac - Hnedý priemyselný park Stropkov"
Po nevídanej medializácií a škandalizovaní našej spoločnosti v súvislosti s košickým urgentnom sa kauza údajných prác naviac v Hnedom priemyselnom parku v Stropkove rodila veľmi rýchlo, ľahko a jednoducho. Stačí trochu spochybniť, trochu prifarbiť, tváriť sa hlúpo a kauza je na svete. Zrazu je o čom písať v miestnych novinách, a keď sa to správne okorení, dá sa na tom urobiť poriadna volebná kampaň a dokonca aj vyhrať komunálne voľby.
Je mi ľúto, že na Mestskom úrade v Stropkove, sa za päť rokov nenašiel človek, ktorý by mal len štipku zodpovednosti, vedel počítať do 50, ovládal matematiku žiaka štvrtého ročníka základnej školy a chcel poznať pravdu. Za viac ako päť rokov nebol Mestský úrad v Stropkove schopný spočítať niekoľko záchodov, umývadiel, vodovodných batérií, sprchovacích kútov, svietidiel, zásuviek, vypínačov, infražiaričov, radiátorov, kotlov, dve rozvodné skrine a prekontroloval inštalácie k týmto dodávkam. Novinári nazvali túto kauzu "údajné práce naviac," ale tu nejde o nejaké fiktívne, nekontrolovateľné, neviditeľné zariadenia. My žiadame, aby nám Mesto Stropkov po piatich rokoch konečne zaplatilo za skutočne, reálne dodané a namontované zariadenia. Naša spoločnosť predsa nežiada peniaze za niečo údajné, za niečo čo sa skrýva niekde pod priemyselnými halami a tieto treba zbúrať aby sa mohli "údajné práce naviac" skontrolovať.
Sporné práce, ktoré sme na Hnedom priemyselnom parku v Stropkove urobili a zariadenia, ktoré sme tam dodali sú viditeľne a bez väčšej námahy ľahko spočítateľne. Dovolím si tvrdiť, že človek so základným vzdelaním a priemernou inteligenciou by to do hodiny skontroloval a mal v tom jasno.
Mesto Stropkov už viac ako päť rokov prenajíma priemyselný park vybavený zariadením , za ktoré našej spoločnosti doposiaľ nezaplatilo a nič sa nedeje. Do mestskej pokladne prichádzajú peniažky z nájmu a nájomcovia veselo užívajú naše záchody, umývadlá, sprchy, vodovodné batérie, svietia našimi svietidlami, priestory vytápajú našimi kotlami, radiátormi a infražiaričmi za ktoré nám nikto nezaplatil.
Ilúzie o tom, že žijem v právnom štáte som stratil už dávno, ale že je vymožiteľnosť práva v našom štáte na tom až tak zle, som naozaj nečakal. Za viac ako päť rokov sa nevieme dostať k svojím peniazom a vyzývame Mesto Stropkov, aby nám zaplatilo, alebo preukázalo, že naše nároky sú neoprávnené. Hádam sa im tam uvedené zariadenia nespadli z neba.
V roku 2011, sme na základe výsledkov verejnej súťaže realizovali stavbu „Rekonštrukcia a modernizácia stavieb, Hnedý priemyselný park Stropkov - I. etapa“. Po začatí realizácie prác, sme informovali vedenie Mesta Stropkov, že projekt, ktorý bol predmetom verejnej súťaže, neobsahuje oddiel pomocných stavebných prác a v projekte chýba elektroinštalácia, svietidlá, vodoinštalácia, zdravotechnika, ústredné kúrenie, vykurovacie zariadenia a práce s tým spojené. Bez prevedenia týchto prác by nebolo možné dať uvedené objekty do užívania a stavbu skolaudovať. Išlo o pomocné stavebné práce, ktoré nevieme z akých dôvodov neboli súčasťou verejnej súťaže. Bolo nelogické realizovať nové omietky, obklady, dlažby a podlahy bez toho, aby sa najprv zrealizovala elektroinštalácia, vodoinštalácia, kanalizácia, ústredné kúrenie, zriadili šatne, sprchy a sociálne zariadenia pre budúcich užívateľov priemyselného parku. Následne vedenie mesta rozhodlo, že tieto práce musia byť vykonané a z projektu sa vypustia a nebudú realizované tie práce, ktoré nie je bezpodmienečne nutné urobiť a nezávisí od nich riadne fungovanie priemyselného parku. Vedenie mesta uvažovalo, že sa nebude realizovať nová plynová a kanalizačná prípojka a nové asfaltové povrchy na vnútorných komunikáciách. Následne nám boli dodané projekty a výkazy výmer pomocných stavebných prác, ktoré sme ocenili. Po niekoľkých rokovaniach zástupcov mesta so SARIOM, vedenie mesta odsúhlasilo zámenu a rozhodlo realizovať práce podľa zmeneného projektu.
Nemali sme ani potuchy a v konečnom dôsledku to nebol náš problém, že v podmienkach zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkoch medzi Mestom Stropkov a Ministerstvom hospodárstva SR, zastúpeným SARIOM, bolo ustanovenie, že všetky práce naviac a zámenné práce môžu vzniknúť iba z právoplatnej verejnej súťaže. Porušenie tohto ustanovenia sa považuje za závažné porušenie tejto zmluvy a dôvod na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov späť do štátneho rozpočtu.
V auguste 2011 sme vyzvali Mesto Stropkov k preberaciemu konaniu ukončeného diela podľa zámenného projektu a začali sme pripravovať kolaudačné konanie podľa odsúhlasených a prevedených zmien. Dňa 12.09.2011, zvolal vtedajší primátor mesta MUDr. Obrimčák, mimoriadne rokovanie zástupcov mesta a spoločnosti PKB invest s.r.o., kde nám bolo oznámené, že SARIO nesúhlasí so zmenovým konaním z časových dôvodov a všetky práce podľa pôvodného projektu musia byť zrealizované najneskôr do konca októbra 2011, v opačnom prípade bude musieť Mesto Stropkov vrátiť získané finančné prostriedky v celkovej výške 115 miliónov SKK, do štátneho rozpočtu. Vedenie mesta nás doslova prosilo, aby sme previedli všetky práce podľa pôvodného projektu a stavbu skolaudovali do konca októbra 2011. Z tohto dôvodu bol dňa 19.09.2011 odsúhlasený a podpísaný Dodatok č. 3 ku Zmluve o dielo na práce naviac v celkovej hodnote 272 500,89 EUR. Nebola to jednoduchá stavba, rekonštruovali a opravovali sme doslova ruinu. S vynaložením maximálneho nasadenia a úsilia sme nakoniec previedli aj práce podľa pôvodného projektu a stavbu sme v októbri 2011 aj úspešne skolaudovali.
Bolo to nezvyčajné, ale Mesto Stropkov malo snahu zlegalizovať už zrealizované práce a dodatkom číslo 3 už zazmluvnené práce naviac, prostredníctvom verejnej súťaže a dňa 27.10.2011 vyhlásilo na tieto práce rokovacie konanie bez zverejnenia. Dňa 3.11.2011 sa podľa Zápisnice z rokovacieho konania sa tohto konania za mestský úrad zúčastnili prednosta MsÚ Stropkov, stavebný dozor a vedúci investičného oddelenia MsÚ Stropkov, za PKB invest vtedajší výkonný riaditeľ a výrobný riaditeľ spoločnosti. K vyhodnoteniu tejto verejnej súťaže nedošlo, pretože ju Úrad pre verejné obstarávanie zrušil, keďže práce, ktoré mali byť predmetom verejnej súťaže boli prevedené už v mesiacoch apríl až august 2011.
V mesiaci november 2011, po úspešnej kolaudácií a odstránení všetkých nedorobkov, sme v zmysle Dodatku č. 3 ku Zmluve o dielo, práce naviac vyfakturovali, a faktúru sme zaslali na MsÚ Stropkov poštou, tak ako aj v iných prípadoch. Z uvedenej fakturácie sme zaplatili štátu DPH vo výške 45 416,83 EUR a dlžnej sumy sme museli odviesť daň zo zisku vo výške 43 146 EUR.
Keď nám Mesto Stropkov vrátilo faktúru za prace naviac s tým, že nie je podpísaná stavebným dozorom, tak sme si zo začiatku mysleli, že ide o žart. Opätovne sme zaslali faktúru mestu s tým, že stavebný dozor nie je náš zmluvný partner a Mesto Stropkov má povinnosť zabezpečiť jej odsúhlasenie, alebo neodsúhlasenie svojím zmluvným partnerom. Ale mesto Stropkov nám faktúru vracalo pravidelne späť a stále uvádzali dôvod, že nie je odsúhlasená stavebným dozorom. Stavebný dozor tvrdil, že nemá mandát na odsúhlasenie prác naviac, pretože vedenie mesta s ním odmietlo podpísať dodatok k zmluve, podľa ktorého by mohol práce naviac odsúhlasiť, alebo neodsúhlasiť.
Doposiaľ sme zo strany mesta nedostali stanovisko k správnosti fakturácie, nedostali žiadny list a ani oznámenie, že mesto nesúhlasí s faktúrou, pretože nesedí počet fakturovaných zariadení, nesedí výmera prevedených prác a nesúhlasia s cenou fakturovaných položiek.
Pán exprimátor Obrimčák, mal obavy, že Mesto Stropkov bude musieť SARIU vrátiť 115 miliónov Slovenských korún, preto práce naviac, ktoré tam vznikli, pred poslancami tajil a zatĺkal. Našej spoločnosti však pán exprimátor, vypisoval dojemné listy o tom, ako ho to trápi a čo všetko robí, aby nám čo najskôr mohol zaplatiť, žiadal nás o trpezlivosť a pochopenie. Naozaj sme nerozumeli, ako je možné, že jedným listom pán exprimátor dlh uznáva a presviedča nás, že robí všetko preto, aby nám mesto v blízkej dobe dlžnú sumu zaplatilo a prosí nás, len aby sme vydržali a vzápätí nám ďalším listom faktúru vrátil.
Verím, že pán exprimátor robil čo mohol. Na jednej strane sa bál priznať, že mesto porušilo zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov na vybudovanie parku, na druhej strane chcel za práce naviac zaplatiť, no nevedel ako. Vypisoval žiadosti predsedovi vlády, ministrovi financií, ministrovi hospodárstva, snažil sa takto získať financie na vyrovnanie dlhu, aby to mesto Stropkov nezaplatilo z vlastného rozpočtu. Spor sa však veľmi dlho nedarilo riešiť. Z tohto dôvodu sme vec postúpili advokátovi a ten podal na Okresný súd vo Svidníku žalobu. Zaplatili sme súdny poplatok vo výške 16 350 EUR. Až vtedy sa staré vedenie Mesta Stropkov prebralo, pán exprimátor informoval nášho právneho zástupcu, že Ministerstvo financií SR poskytne Mestu Stropkov bezúročný úver s odkladom splátok na päť rokov a s advokátskou kanceláriou uzavrel dohodu o mimosúdnom vyrovnaní. Boli sme naozaj veľkorysý a ani po štyroch rokoch sme nechceli mesto penalizovať a podľa tejto dohody sme žiadali iba vyplatenie istiny. Po zaregistrovaní tejto dohody na súde a jej zverejnení začalo peklo.
Tesne pred komunálnymi voľbami sa v mestskom zastupiteľstve rozpútal politický boj. Miestne noviny začali písať sci-fi príbehy o podvodoch pri rekonštrukcii „Hnedého priemyselného parku“. Začala sa predvolebná kampaň, ktorej súčasťou sme sa nechtiac stali aj my. Niektorí občania mesta podali podnet na Generálnu prokuratúru SR, hľadali a vymýšľali sa dôvody prečo primátor Obrimčák neinformoval mestské zastupiteľstvo o prácach naviac, prečo nezverejnil dodatok číslo 3, k zmluve o dielo a takto vznikla kauza "údajné práce naviac."
Po opätovnej medializácii v miestnych novinách Stropkovské spektrum, som sa rozhodol vystúpiť v mestskom zastupiteľstve, kde som poslancom vysvetlil o aké práce ide, že sa dajú veľmi jednoducho skontrolovať, nechal som medzi poslancami kolovať fotodokumentáciu z priebehu realizácie týchto prác. Vtedajší líder opozície a neskorší úspešný kandidát na post primátora Mesta Stropkov Ondrej Brendza, reagoval na moje vystúpenie a vo svojom diskusnom príspevku ma ubezpečil, že nikto nespochybňuje to, že tieto práce boli na hnedom priemyselnom parku skutočne vykonané, ale poslanci spochybňujú postup primátora. Vytýkal mu, že o týchto prácach neinformoval mestské zastupiteľstvo a že mesto nezverejnilo dodatok k zmluve číslo 3. Tieto vystúpenia sú zdokumentované, pretože zasadnutia mestského zastupiteľstva boli v tom čase zaznamenávané na videozáznam.
Zo zasadnutia mestského parlamentu priniesli miestne noviny rozsiahlu reportáž. Ale všetko už bolo inak, zrazu sa všetko otočilo. Predvolebná kampaň vrcholila a poriadne pritvrdila, prezentoval sa nový kandidát na primátora a ten sa rozhodol využiť túto kauzu v predvolebnom súboji. Dokonca na predvolebných mítingoch z tribúny vykrikoval, že urobí poriadok s našou firmou. O kauzu údajných prac naviac na hnedom priemyselnom parku v Stropkove zrazu informovali všetky slovenské známe i menej známe média a vychádzali z informácií, ktoré zverejňoval miestny plátok.
Ani „Ezop“ by sa nemusel hanbiť za bájky, ktoré zverejnil redaktor a majiteľ miestneho plátku pán Novák v súvislosti s našou spoločnosťou. Nechápal som, ako môžu miestne noviny takto klamať a zavádzať občanov mesta. Primátor Brendza, si na tejto kauze za výraznej podpory miestnych novín založil volebnú kampaň a vyhral volebný súboj o primátora mesta. Konanie novinára som pochopil pár dní po komunálnych voľbách, keď už v médiách vystupoval ako hovorca mesta s príjmom tisícšesťsto eur mesačne. Po niekoľkých týždňoch sa mestu podaril ďalší triumf a nový hovorca mesta informoval média o veľkom víťazstve nad firmou PKB invest s.r.o., pretože Krajský súd v Prešove zrušil dohodu o mimosúdnom vyrovnaní.
Bol som rád, že k zrušeniu dohody o mimosúdnom vyrovnaní došlo, bol by som hlupák, ak by som po tom všetkom odpustil mestu penále a nežiadal všetko čo nám patrí.
Aj napriek tomu som si myslel, že sa na čelo mesta sa postavil slušný človek a konečne sa začne týmto problémom zaoberať. No pán primátor po svojom nástupe do funkcie iba zverejnil pred štyrmi rokmi podpísaný Dodatok číslo 2., k Zmluve o dielo, ten sa totiž musí považovať za platný, aby sa dodržali podmienky Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zo SARIA. Na zverejnenie Dodatku číslo 3., akosi pozabudol. Tým sa vôbec nezaoberal, zrejme si nechce narobiť starosti. Pánovi primátorovi to takto vyhovuje, môže sa ako futbalový rozhodca venovať svojmu koníčku. Nemusí nič riešiť, jeho nezaujíma, odkiaľ sa vzalo vybavenie v „Hnedom priemyselnom parku“, ako k nemu mesto prišlo. Stačí, ak sa raz za pol roka zúčastní pojednávania na Okresnom súde vo Svidníku. Na pojednávaní nezabudne sudcovi pripomenúť, že aj on je právnik a na pol roka do ďalšieho pojednávania má pokoj. Hádam sa tento spor ešte dva roky potiahne a má po probléme.
Súdu sme predložili okolo tisíc strán dôkazov, vzájomnú korešpondenciu, fotodokumentáciu, dodávateľské faktúry, výkazy odpracovaných hodín našich zamestnancov i subdodávateľov, kópie korešpondencie mesta so SARIOM, protokol z rokovacieho konania na práce naviac. Najviac ma dojala skutočnosť, že som ešte musel zaplatiť aj ďalších tristo EUR, za kopírovanie dôkazov pre protistranu, pretože celá dokumentácia bola na mestskom úrade skartovaná.
Súd vypočul svedkov, všetci potvrdili, že sa práce naviac na tejto stavbe realizovali. Majiteľ miestneho plátku, redaktor a hovorca mesta v jednej osobe nezabudol spochybniť aj to, že sme požiadali súd o pribratie nezávislého znalca a vypracovanie znaleckého posudku.
Po preštudovaní Zmluvy o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov uzavretej medzi poskytovateľom Ministerstvom hospodárstva SR, zastúpenej SARIOM a prijímateľom Mestom Stropkov, už chápem prečo exprimátor Obrimčák konal tak, ako konal, musel zatĺkať práce naviac, ktoré nevzišli z právoplatnej verejnej súťaže. On sa bál, že mesto bude musieť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. V liste zo dňa 2.9.2011, SARIO upozorňuje mesto na túto skutočnosť, a podotýka, že všetky novovzniknuté a súčasne aj zamenené položky musia vzísť z právoplatne uskutočneného verejného obstarávania. Myslím si, že to pochopil aj terajší primátor a snaží sa získať čas a predlžovať súdny spor, aby nemusel tento problém riešiť v tomto volebnom období. Musím priznať, že sa mu to darí, už ma za sebou skoro dva roky.
Verím, že sa dovoláme spravodlivosti, pretože firme tieto peniaze veľmi chýbajú. Možno sa stane zázrak a pán primátor sa začne konečne zaujímať odkiaľ je vybavenie v priemyselnom parku v hodnote 270 tisíc EUR. Možno sa opäť prebudí občianska iniciatíva, ktorá podala podnet na Generálnu prokuratúru SR a konečne si pôjde prezrieť priemyselný park a objaví neviditeľné zariadenie.
Už som pesimista, optimizmus ma už dávno prešiel, ale verím v spravodlivosť a ak sa nám ju nepodarí dosiahnuť v našom právnom systéme, budeme sa svojich práv domáhať na európskom, alebo aj na medzinárodnom súdnom dvore. Pochybnosti mám len v tom, či sa svojich peňazí dočkám ešte v tomto živote, a čí bude mať Mesto Stropkov z čoho uspokojiť naše nároky. Najnovšie ma Mesto Stropkov na krku ďalší súdny spor, kde ho žaluje miestny podnikateľ o sumu 500 000,00 EUR, čo má predstavovať ušlý zisk za nenaplnenú zmluvu o správe hnedého priemyselného parku.
Požiadal som Najvyšší kontrolný úrad SR, o prevedenie kontroly realizácie "údajných prác naviac," ale aj celého projektu a vydanie stanoviska vo veci dodržania podmienok Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Samozrejme podal som podnet na prešetrenie celej kauzy na Generálnu prokuratúru SR.
Škoda, že sa doteraz nenašiel novinár, ktorý by chcel napísať objektívnu reportáž o tejto kauze, išiel sa osobne pozrieť do priemyselného parku v Stropkove.

Kauza " Malé Váhostavy - týždenník Život"
Dňa 2.3.2016, zverejnil týždenník ŽIVOT, vo svojom 9. čísle, na strane 16-18., pod názvom Malé Váhostavy, rozsiahlu reportáž autorky Henriety Ďurovovej.
Už samotný názov reportáže je tendenčný, urážlivý a kriminalizujúci. Spoločnosť PKB invest s.r.o., existuje už sedemnásť rokov, sedemnásť rokov zamestnáva v priemere 150 zamestnancov. V tejto chudobnej doline východného Slovenska poskytujeme stabilné pracovné miesta a svoje stavby aj reálne so svojimi zamestnancami realizujeme. Nikdy sme neboli v reštrukturalizácii a svoje záväzky voči naším partnerom si plníme štandardným spôsobom. Za našu spoločnosť štát neprevzal záväzky, ani po nás nezostali tisíce, stovky, či desiatky poškodených živnostníkov či subdodávateľov. Dovolím si tvrdiť, že za sedemnásť rokov našej činnosti sme nepoškodili ani jedného živnostníka, alebo subdodávateľskú firmu, ktorá pre nás vykonávala a svoje práce a dodávky previedla v požadovanej kvalite v stanovenom termíne a množstve, tak ako sme sa dohodli. Nemáme sa začo hanbiť, my sme nič neprivatizovali, všetko čo máme od prvého fúrika až po poslednú lopatu, sme si poctivo kúpili a riadne za to zaplatili. Nie je namieste nazvať nás malým Váhostavom, alebo tieto spoločnosti akokoľvek porovnávať.
V tejto reportáži je okrem môjho vyjadrenia pravda iba to, že sa volám Ján Bync a vlastním spoločnosť PKB invest s.r.o., Prešov, ktorej som konateľom. Trojstranový článok je plný lži, klamstiev a krivých obvinení.
V uvedenom článku pani Kamila Nemčíková - Mitrová, majiteľka spoločnosti PINGUIN s.r.o., Košice obvinila spoločnosť PKB invest s.r.o., že jej už skoro štyri roky dlhuje osemdesiattisíc eur za práce prevedené na rekonštrukcií štyroch výmenníkových staníc v Košiciach a ona sa nevie slušným spôsobom k svojím peniazom dostať. Naša spoločnosť so spoločnosťou PINGUIN s.r.o., nikdy nemala žiadny obchodný ani zmluvný vzťah, ale v roku 2011 sme uzavreli zmluvu s firmou PINGUIN REAL s.r.o., Košice, kde v tejto spoločnosti podľa výpisu Obchodného registra vystupuje ako majiteľka nejaká Nemčíková.
Dňa 19. februára 2016 som mailovou poštou obdŕžal žiadosť redaktorky týždenníka Život, Henriety Ďurovovej o stanovisko pre účely reportáže, kde mi oznamuje, že na adresu našej firmy padlo negatívne podozrenie, že nevyplatila svojím subdodávateľom za práce, ktoré pre nás v roku 2012 realizovali počas rekonštrukcie štyroch výmenníkových staníc v rámci projektu KOŠICE EHK.
Pani redaktorke som na jej otázky naozaj korektne a pravdivo odpovedal ešte v ten istý deň. Tak isto som jej odpovedal aj na jej ďalšie maily v ktorých ma požiadala o doplnenie informácií, dokonca som ju pozval na návštevu našej firmy, kde sa mohla presvedčiť, že naozaj hovoríme pravdu a tvrdenia Nemčíkovej - Mitrovej sú nepravdivé. Autorka článku však moje argumenty ignorovala aj keď bolo veľmi jednoduché zistiť holú pravdu. Stačilo nahliadnuť do zverejneného a verejne prístupného daňového priznania, účtovnej uzávierky, výkazu ziskov a strát tejto spoločnosti, ktorá nás obvinila a mohla v tom mať jasno.
Na základe oslovenia Ing. Róbertom Mitrom, konateľom PINGUIN REAL s.r.o,, a cenovej ponuky tejto spoločnosti zo dňa 7.8.2012 som ako konateľ spoločnosti PKB invest s.r.o., podpísal poddodávateľskú zmluvu číslo 32-08-07/12. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok zhotoviteľa, spoločnosti PINGUIN REAL s.r.o., vykonať rekonštrukciu štyroch výmenníkových staníc pre investora Mesto Košice v rámci projektu Košice - EHK v dohodnutej cene 743 200,20 EUR s DPH. V tomto období sme realizovali viacero stavieb, ktorých termín ukončenia bol stanovený do 31.12.2012. Boli sme radí, že sme našli subdodávateľa, ktorý nám pomôže v realizácií, pretože naši zamestnanci boli maximálne vyťažení, nakoľko sme vtedy v rámci projektu EHK, pre VÚC Košice realizovali ďalšie tri, oveľa väčšie a náročnejšie stavby.
Spoločnosti PINGUIN REAL s.r.o., sme v zmysle zmluvy poskytli finančnú zálohu vo výške 70 000.- EUR dňa 5.9.2012 a 41 480.-EUR dňa 17.9.2012. Finančné prostriedky boli zhotoviteľovi poukázané bankovým prevodom na bankový účet, ktorý zhotoviteľ uviedol v zmluve.
PINGUIN REAL s.r.o., po prijatí prvej finančnej zálohy prevzal staveniska a nastúpil na realizáciu diela, kde začal prevádzať búracie práce. V prvom rade vybúrali všetky kovové nefunkčné zariadenia výmenníkov, ktoré obsahovali aj značné množstvo medi a oceľového šrotu, ktoré následne speňažili. Po obdŕžaní druhej zálohy, zhotoviteľ prerušil realizáciu prác a začal zvyšovať svoje nároky ohľadne ďalších preddavkov. Po niekoľkých upozorneniach, keď si zhotoviteľ neplnil podmienky zmluvy a nedodržiaval zmluvne dohodnuté termíny, sa zhotoviteľ zastúpený Ing. Róbertom Mitrom, sám rozhodol od zmluvy odstúpiť s tým, že PINGUN REAL s.r.o., nie je schopný zrealizovať takúto rozsiahlu stavebnú zákazku. Pán Mitro prehlásil, že v najkratšom čase urobí zúčtovanie obdŕžanej zálohy a doručenie súpisu vykonaných prác. Aj napriek viacerým doporučene zaslaným písomným výzvam sme až 29.1.2013 prijali zúčtovaciu faktúru číslo 120007 na sumu 111 480.- EUR s DPH bez súpisu vykonaných prac v ktorej dodávateľ uvádza, že k úhrade zostáva 0.00 EUR.
Mohli sme využiť možnosť penalizácie firmy PINGUIN REAL s.r.o., za neplnenie si zmluvných povinnosti, ale podľa toho, ako PINGUIN REAL stavbu realizoval, sme videli, že má dosť vlastných problémov. Rekonštrukciu štyroch výmenníkových staníc pre investora Mesto Košice, sme nakoniec zrealizovali svojimi vlastnými silami a aj napriek zdržaniu, ktoré nám spôsobil PINGUIN REAL s.r.o., dodržali sme termín realizácie a zrekonštruované stavby sme investorovi odovzdali 31.12.2012.
Až do vydania tohto článku, sme boli presvedčení, že sme sa so spoločnosťou PINGUIN REAL s.r.o. rozišli korektne aj keď si nesplnili povinnosť zúčtovať prevedené práce. Nemali sme žiadne informácie o ďalších nárokoch spoločnosti PINGUIN REAL s.r.o. Za necelé štyri roky sme neobdŕžali žiadnu faktúru či upozornenie, žiadnu výzvu na úhradu pohľadávky, ani sme sa nestretli na žiadnom rokovaní. Spoločnosti PINGUIN REAL s.r.o., sme zaslali päť písomných doporučene zaslaných žiadosti a výziev na zúčtovanie stavby, ale ani na jednu sme nedostali odpoveď. Spoločnosť PINGUIN REAL s.r.o., si v našej firme ani raz za tri roky neuplatnila odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov po skončení účtovných období, ani si inou zákonnou cestou neuplatnila svoje prípadné nároky. Práve naopak, ako zmluvný dodávateľ stavby sme museli uhradiť náklady za odpratanie odpadu, ktorý po PINGUIN REAL s.r.o., na stavenisku zostal. Tieto náklady vo výške 206,93 EUR sme bez akejkoľvek prirážky jedna k jednej prefakturovali PINGUIN REAL s.r.o. Naše ekonomické oddelenie zaslalo PINGUIN REAL s.r.o., štyri doporučené výzvy na úhradu a inventarizáciu danej pohľadávky. Ani na jednu z týchto výziev sme nedostali odpoveď.
Zo zverejnenej účtovnej závierky, výkazu ziskov a strát, súvahy, spoločnosti PINGUIN REAL s.r.o. Košice za rok 2012, ktoré sú verejne dostupné na internetových portáloch je zrejmé, že táto spoločnosť v uvedenom období dosiahla tržby z výroby vo výške 100 383.- EUR a náklady na výrobnú spotrebu dosiahli 101 683 EUR, pričom spoločnosť vykazuje stratu z hospodárskej činnosti 1 300.-EUR.
Aj napriek tvrdeniam pani Nemčíkovej-Mitrovej, ako naháňala peniaze na výplaty svojím zamestnancom, aby nikomu nezostala nič dlžná, podľa týchto účtovných výkazov, spoločnosť PINGUIN REAL s.r.o., v období roka 2012 nemala žiadnych zamestnancov, nevykazuje žiadne náklady na mzdy ani na sociálne a zdravotné poistenie. Spoločnosť PINGUIN REAL s.r.o., podľa týchto účtovných výkazov eviduje krátkodobé pohľadávky vo výške 1 210.- Eur a celkové záväzky vo výške 2 741.- Eur. Zo zverejnených účtovných výkazov PINGUIN REAL s.r.o., za rok 2012 je zrejme, že okrem tržby od spoločnosti PKB invest, vo výške 92.900 Eur bez DPH, ostatné tržby tejto spoločnosti boli už len vo výške 7 483 Eur. Pravdepodobne ide o príjem za predaj oceľového a medeného šrotu.
Vychádzajúc z týchto podkladov mám odôvodnené podozrenie, že pani Kamila Nemčíková - Mitrová klame a zverejnením týchto nepravdivých informácií vážne poškodila dobré meno mojej osoby aj spoločnosti PKB invest s.r.o., alebo spoločnosť PINGUIN REAL s.r.o., v roku 2012 spáchala daňový podvod.
Neviem si vysvetliť, prečo pani redaktorka jednostranne verila iba pani Nemčíkovej - Mitrovej, mohla si osobne preveriť pravdivosť faktov priamo v sídle našej spoločnosti, kde som ju pozval. Bol som si istý o svojej pravde a veril som v objektívnosť tak seriózneho média, za aké som týždenník ŽIVOT doteraz považoval.
Autorka článku ma vykreslila, ako nedotknuteľného manipulátora, bezcharakterného zlodeja a podvodníka. Ale ja som až priveľmi dotknuteľný, ja si za svoje meno nepíšem, že pracujem pre redakciu, ktorá má švajčiarskych a nemeckých akcionárov, sídli v Zurrichu, ponúka široký rozsah mediálnych služieb s viac ako 100 online tlačovými produktmi a zamestnáva 2300 ľudí po celej Európe. Mám nesmierne rád prírodu a som poľovník a podľa toho mám zariadenú aj svoju kanceláriu, kde mám aj zopár svojich poľovníckych trofeji. V tej kancelárií, za posledných sedemnásť rokov existencie firmy tvrdo pracujem zväčša 12 až 16 hodín denne, aby som zabezpečil prácu svojím zamestnancom. Bolo by nezaujímavé ak by pani redaktorka napísala, že mám v kancelárií poľovnícke trofeje, zaujímavejšie je napísať, že mám v kancelárií hlavy mŕtvych zvierat, znie to odpornejšie. Pána Pavla Pašku, expredsedu parlamentu som naživo videl asi pred siedmimi rokmi, na oficiálnej oslave vstupu Slovenska do Schenghenského priestoru, myslím si, že ani nevie, že nejaký Bync existuje. Nikdy som s ním na poľovačke nebol, neviem iste, ale on asi poľovník ani nie je.
Ja sa nešpecializujem a neberiem iba štátne zákazky tak ako to pani redaktorka tvrdí. Uchádzame sa o prácu u všetkých reálnych investorov, či je to súkromný investor, alebo štát. V regióne sme jeden z najväčších zamestnávateľov v stavebníctve a nie je jednoduché zabezpečiť trvalú prácu toľkým pracovníkom. V priebehu roka sa naša spoločnosť zúčastní stoviek verejných súťaži, je to nevyhnutné pre existenciu a činnosť našej spoločnosti.
Na internetovej stránke týždenníka Život je táto reportáž doplnená o fotografiu zadnej strany jednej výmenníkovej stanice. Autor tejto fotografie musel stráviť niekoľko hodín hľadaním uhla z ktorého urobil danú fotografiu, aby jedná z rekonštruovaných stavieb vyznela čo najúbohejšie a aby touto fotografiou vyvolal čo najväčšiu nenávisť vo verejnosti a predstavu aké veľké peniaze sme pri realizácií tejto zákazky ukradli. Ale my sme za tie peniaze zrekonštruovali tri výmenníkové stanice a ďalšiu stavbu sme postavili od základov nanovo. Dokonca jedná z týchto stavieb vyhrala medzinárodnú cenu v Bruseli. Priebeh realizácie týchto štyroch výmenníkových staníc je podrobne fotografický zdokumentovaný a zverejnený na oficiálnych webových stránkach Mesta Košice. Ale mohla by pani redaktorka tri dni pred parlamentnými voľbami pochváliť primátora Mesta Košice za Európskou komisiou ocenený projekt SPOTS Košice EHK?
Na internetovej stránke týždenníka Život je táto reportáž doplnená o fotografiu môjho rodinného domu, kde je uvedené, že sa jedná o "luxusné, rodinné sídlo rodiny Byncových na predmestí metropoly Šariša". Je to jednoduchý rodinný dom, ktorý som svojpomocne postavil ešte za čias socializmu za 140 000 Kčs štátnej pomoci a 200 000 Kčs bezúročnej pôžičky. V samotnom Prešove sú stovky a možno aj tisíce takýchto "luxusných sídiel."
Priznám sa, že som mail pani redaktorky čítal s rešpektom, za jej menom bolo totiž uvedené citujem: "Henrieta Ďurovová, redaktorka redakcie týždenníka ŽIVOT, Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., Prievozská 14, 821 09 Bratislava, Ringier Axel Springer Media AG bol založený v roku 2010 švajčiarskym Ringier AG a nemeckým Axel Springer SE a zastrešuje aktivity oboch akcionárov v strednej a východnej Európe. Spoločnosť pôsobí na Slovensku, v Poľsku a Srbsku a ponúka široký rozsah mediálnych služieb, s viac ako 100 online a tlačovými produktmi. Sídlo spoločnosti je v Zürichu a zamestnáva okolo 2 300 zamestnancov."
To nie ja, to pani redaktorka je nedotknuteľná, ona sa skrýva za mediálneho giganta, ona môže čokoľvek napísať, čokoľvek zverejniť, ona môže kohokoľvek odsúdiť.
Aj ja som o redaktorke Henriete Ďurovovej už veľa počul. Keď vyšiel tento článok, jeden čitateľ (jeho meno mám v kancelárií) mi povedal, citujem: " Nič si z toho nerob, písala to novinárka, ktorá si chodí do Čiech privyrábať ako prostitútka." Údajne sa to o nej hovorí a aj o tom niekde čítal.
Ale ja si o Vás pani redaktorka Ďurovová na základe tejto informácie nedovolím tvrdiť, že ste prostitútka a ani o Vás verejne vyhlásiť, že si ako prostitútka privyrábate.
Viem, že s takýmto protivníkom nemôžem bojovať a tobôž nie vyhrať. Bojujem s veternými mlynmi a nemám šancu dovolať sa pravdy. Som len bezvýznamný majiteľ stavebnej firmy, ale môžem prehlásiť, že som nikdy nikomu vedome neublížil, nikoho nepodviedol, ani nikomu nič neukradol.
Kauza "Košické divadlo, nelegálne zamestnávanie"
V mesiaci august 2015, nám Inšpektorát práce Košice uložil pokutu 2.000 EUR, za oneskorené prihlásenie pracovníka do evidencie sociálnej poisťovne. Vo výrokovej časti rozhodnutia sa píše, citujem: "Pokuta je teda uložená na samej spodnej hranici a nie je možné ju znížiť. Inšpektorát práce pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval, že sa jednalo iba o jednu nelegálne zamestnávanú osobu a krátku dobu trvania protiprávneho stavu. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnávania."
Aj keď máme pochybnosti o správnosti postupu a platnosti Rozhodnutia Inšpektorátu práce v Košiciach z hľadiska miestnej príslušnosti a represívneho postihu na webovej stránke nelegálnych zamestnávateľov, sme si vedomý plnej zodpovednosti za tento priestupok, ktorý bol spôsobený nevysvetliteľným zlyhaním a nesplnením si základných, pracovných povinnosti pracovníčky mzdovej učtárne. Musím podotknúť, že neprihlásený zamestnanec mal v čase nástupu uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu, zamestnávateľ si splnil všetky odvodové povinnosti v plnej výške, zamestnanec bol v stanovenej lehote prihlásený do príslušnej zdravotnej poisťovne, ale pracovníčka mzdovej učtárne opomenula prihlásiť zamestnanca do evidencie sociálnej poisťovne.
Kto nerobí, chybu neurobí. Po sedemnástich rokoch sme spravili chybu, priestupok za ktorý neodmietame zodpovednosť.
Zmluva o dielo na realizáciu rekonštrukcie Košického divadla, bola súčasťou ponuky do verejnej súťaže, z našej strany bola podpísaná a predložená obstarávateľovi v mesiaci Jún 2015. Vzhľadom na zdôvodnenie uloženia pokuty vo výrokovej časti rozhodnutia Inšpektorátu práce v Košiciach vychádzame z toho tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti, že uložená pokuta ma preventívny nie represívny charakter. Nepoznáme dôvod, prečo inšpektorát práce zverejnil našu spoločnosť na internetovom portály nelegálnych zamestnávateľov po niekoľkých mesiacoch, ale je logické, že túto skutočnosť už nie je možné považovať za preventívny postih. Samozrejme, že podnikneme všetky dostupné právne kroky, ktoré nám umožňuje náš právny systém aby sa potvrdila, alebo zrušila platnosť rozhodnutia Inšpektorátu práce v Košiciach a toto rozhodnutie v tomto období nepovažujeme za konečné.
Je trápne, že tento priestupok sa stal tak medializovanou kauzou, ktorou sa v poslednom období venovali skoro všetky printové i televízne média, škandalizovali a kriminalizovali našu firmu ako keby sme nelegálne zamestnávali pol Východného Slovenska, minimálne za dva roky. Najhoršie na tom všetkom je, že média škandalizovali aj Štátne divadlo, ktoré sa ničoho nedopustilo. V čase podpísania zmluvy o dielo, sme neboli zverejnení na zozname nelegálnych zamestnávateľov a divadlo nemohlo mať o tom vedomosť. Problém je ale asi niekde inde, niekomu prekáža, že túto verejnú zákazku realizuje naša spoločnosť. Košicky Korzár nás odsúdil na neúspech, ešte sme ani nezačali robiť. Spochybnili odbornú zdatnosť našej firmy, spochybnili cenu diela, že vraj je nízka aj keď bola výsledkom elektronickej aukcie a oproti projektantskej cene a predpokladanej hodnote zákazky bola ponížená iba o 500 EUR. Pán redaktor asi mal vybratého iného dodávateľa a my sme mu takto prekazili plány. O čo vlastne v tejto kauze ide, je to závisť, ďalšie hľadanie bosorky na upálenie, mali by sme postaviť na hranicu účtovníčku?
Spoločnosť PKB invest. s.r.o., som založil pred sedemnástimi rokmi, nie sú za mnou zahraniční investori, ani žiadni tichí spoločníci, či schránkové firmy v daňových rajoch. Nikdy som nič neprivatizoval, nedostal som žiadnu štátnu pomoc, žiadnu dotáciu, nijaké úľavy ani výhody a všetko čo mám som si kúpil a riadne za to zaplatil. Za úspešnosťou našej rodinnej firmy sú roky tvrdej práce, odriekania, stovky odpracovaných dni a noci, tvrdej disciplíny a sebazaprenia. Nemal som dôvod vytunelovať vlastnú firmu, preto je to dnes konkurencie schopná, moderná, zdravá, finančne nezávislá spoločnosť, ktorá už sedemnásť rokov poskytuje svojím zamestnancom sociálne istoty, pravidelnú mzdu a stovkám obchodných partnerov obchodné príležitosti. Som hrdý na to, čo sme za toto obdobie dosiahli a nikdy som sa nehanbil za svoju prácu postaviť. Myslím si, že práve tieto skutočnosti sú dôvodom umelo nafúknutých a vykonštruovaných mediálnych škandálov. Na Slovensku je to tak, ak niečo funguje, treba to pokaziť. Na Slovensku nemáme radi úspešných ľudí, hlavne keď nad priemer vytŕča jednoduchý no pracovitý a usilovný človek. Nemám nič proti zahraničným investorom a viem, že zahraničné investície sú pre Slovensko veľmi dôležité, ale nezabúdajme, že aj my slovenskí podnikatelia, tu vytvárame hodnoty, my tu platíme dane a zamestnávame ľudí. My nemáme spoločnosti v daňových rajoch, my tu podnikáme bez investičných stimulov, bez daňových prázdnin, my nezbalíme stroje a zariadenia a nepôjdeme tam, kde bude lacnejšia pracovná sila a kde nám dajú lepšie podmienky. My tu zostaneme, my tu chceme žiť, lebo Slovensko je naším domovom. Nezaslúžime si, aby nás táto spoločnosť automaticky považovala za zlodejov a podvodníkov, a aby sme boli bezdôvodne kriminalizovaní iba preto, že sme len obyčajní slovenskí podnikatelia a môže si do nás len tak hocikto bezdôvodne kopnúť.

Dr. Ján Bync, v.r.
konateľ spoločnosti PKB invest s.r.o.

MTV Movie Awards

MTV Movie Awards

Za film roka na sobotňajšom udeľovaní MTV Movie Awards vyhlásili dobrodružné sci-fi Star Wars: Sila sa prebúdza. Siedma epizóda vesmírnej ságy režiséra J.J. Abramsa, ktorá mala dovedna jedenásť nominácií, získala aj ďalšie dve ceny. Daisy Ridley si odniesla Zlatý popcorn za prelomový herecký výkon a Adam Driver si prevzal ocenenie za najlepšieho zloducha.
Po dve ceny získali snímky Deadpool a Ladíme 2. Ryan Reynolds, ktorý stvárnil antihrdinu Deadpoola, zvíťazil v kategórii Najlepší komediálny výkon a spolu s kolegom Edom Skreinom získal aj trofej za najlepší filmový súboj. Hudobná komédia Ladíme 2 zvíťazila zase v kategórii Herecké obsadenie a Najlepší filmový bozk (Rebel Wilson a Adam DeVine).
Leonarda DiCapria ocenili za herecký výkon vo filme Revenant: Zmŕtvychvstanie a cenu za najlepší ženský herecký výkon získala Charlize Theron, ktorá sa predstavila v postapokalyptickom sci-fi Mad Max: Zbesilá cesta. Snímka Straight Outta Compton zvíťazila v kategórii Pravdivý príbeh a najlepším dokumentom sa stal film Amy. Chris Pratt ovládol kategóriu Najlepší akčný výkon, Amy Poehler zase Najlepší virtuálny výkon za narozprávanie Radosti v animovanom filme V hlave a Jennifer Lawrence za stvárnenie Katniss Everdeen v snímke Hry o život: Drozdajka 2 získala cenu za najlepšieho hrdinu.
Na ceremoniáli, ktorý moderovali herci Dwayne Johnson a Kevin Hart, udelili aj dve špeciálne ocenenia. MTV Generation Award si odniesol Will Smith a Comedic Genius Award zase Melissa McCarthy. Počas slávnostného večera, ktorý sa konal v kalifornskom Burbanku vystúpili napríklad speváčky Ariana Grande a Halsey a zúčastnení tiež mohli vidieť nové, doteraz nezverejnené, zábery z filmov Captain America: Civil War, Jednotka samovrahov a Fantastické zvery a ich výskyt. Záznam z udeľovania si bude televízia MTV vysielať dnes.

Prehľad víťazov a víťaziek MTV Movie Awards 2016:

Film roka: Star Wars: Sila sa prebúdza
Pravdivý príbeh: Straight Outta Compton
Dokument: Amy
Najlepší ženský herecký výkon: Charlize Theron (Mad Max: Zbesilá cesta)
Najlepší mužský herecký výkon: Leonardo DiCaprio (Revenant: Zmŕtvychvstanie)
Najlepší akčný výkon: Chris Pratt (Jurský svet)
Prelomový herecký výkon: Daisy Ridley (Star Wars: Sila sa prebúdza)
Najlepší filmový súboj: Ryan Reynolds vs. Ed Skrein (Deadpool)
Najlepší filmový bozk: Rebel Wilson & Adam DeVine (Ladíme 2)
Najlepší hrdina: Jennifer Lawrence (Hry o život: Drozdajka 2)
Najlepší zloduch: Adam Driver (Star Wars: Sila sa prebúdza)
Najlepší komediálny výkon: Ryan Reynolds (Deadpool)
Najlepší virtuálny výkon: Amy Poehler (V hlave)
Herecké obsadenie: Ladíme 2

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

Zoznam tém a mená hostí na nedeľnú reláciu V politike, ktorú TA3 vysiela v nedeľu 10. apríla od 11.00 h.

1. Situácia v zdravotníctve – problémy, riešenia, financovanie, zdravotné poisťovne, transparentnosť
Hosť: Tomáš Drucker, minister zdravotníctva

2. Európska azylová politika, výsledky referenda v Holandsku o asociačnej zmluve EÚ-Ukrajina
Hostia: Ľuboš Blaha, poslanec NR SR (Smer-SD)
Jaroslav Paška, poslanec NR SR (SNS)
Martin Klus, poslanec NR SR (SAS)

Reláciu V politike moderuje Ľuba Oravová.
 

O 5 minút 12  v nedeľu 10. 4. o 11:55 na Jednotke.

Hostia:
Ľubomír Petrák (Smer-SD), predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport
Martin Poliačik (SaS), člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport
Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku
Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov

Téma:
Budúcnosť slovenského školstva – aké zmeny školstvo potrebuje a ako ich dosiahnuť?

Moderuje Martin Strižinec

Reklamná pauza,môžete sa...

Reklamná pauza,môžete sa...

TO JE TV!

TO JE TV!

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

V pripravovaných nových častiach seriálu Ženy z rodu Gilmorovcov (2000 - 2007) sa nakoniec predstaví aj americká herečka, komička, scenáristka a producentka Melissa McCarthy. Štyridsaťpäťročná predstaviteľka šéfkuchárky Sookie St. James to potvrdila v talkshow Ellen DeGeneres, hoci predtým niekoľko mesiacov špekulácie o svojom návrate do seriálu popierala s tým, že jej to časovo nevychádza.
V pokračovaní príbehu z fiktívneho mestečka Stars Hollow si opäť zahrajú pôvodné hlavné predstaviteľky Lauren Graham (Lorelai Gilmore) a Alexis Bledel (Rory Gilmore). Svoje úlohy si zopakujú aj Scott Patterson (Luke Danes), Kelly Bishop (Emily Gilmore), Keiko Agena (Lane Kim), Sean Gunn (Kirk Gleason), Milo Ventimiglia (Jess Mariano), Matt Czuchry (Logan Huntzberger), Liza Weil (Paris Geller), Yanic Truesdale (Michel Gerard), David Sutcliffe (Christopher Hayden), Jared Padalecki (Dean Foster) a Sebastian Bach (Gil). Štyri nové 90-minútové časti vzniknú pre spoločnosť Netflix pod režisérskou taktovkou americkej filmárky Amy Sherman-Palladino. Na tvorbe bude spolupracovať so svojím manželom, producentom Danielom Palladinom. Seriál Ženy z rodu Gilmorovcov priniesol príbeh slobodnej matky Lorelai a jej dospievajúcej dcéry Rory. Lauren Graham si v roku 2002 za výkon v seriáli vyslúžila nomináciu na Zlatý glóbus.
Melissa Ann McCarthy je okrem úlohy Sookie známa napríklad aj ako Dena zo sitkomu Samantha Who? (2007 - 2009) či Molly Flynn zo seriálu Mike a Molly (2010), za ktorý v roku 2011 získala cenu Primetime Emmy. Zahrala si tiež vo filmoch Magické deviatky (2007), Záložný plán (2010), Život je taký (2010), Vo štvorici po opici 3 (2013), Na cudzí účet (2013), Drsňáčky (2013), Miluj suseda svojho (2014) či Špión (2015). V roku 2012 si vyslúžila zatiaľ jedinú nomináciu na Oscara za výkon vo vedľajšej úlohe komédie Dámska jazda (2011).

Celebritný portál RadarOnline.com a bulvárny týždenník National Enquirer, ktoré spadajú pod spoločnosť American Media, odmietli vo štvrtok odovzdať vyšetrovateľom audionahrávku údajnej telefonickej konverzácie medzi americkým hercom Charliem Sheenom a neznámou ženou, v ktorej hovorí o likvidácii svojej bývalej snúbenice Scottine Ross. Obe médiá publikovali prepísané úryvky z telefonátu, samotnú audionahrávku však nezverejnili.
Losangeleská polícia začala 50-ročného predstaviteľa Charlieho Harpera zo seriálu Dva a pol chlapa (2003 - 2015) vyšetrovať za údajné vyhrážanie sa Ross po tom, ako niekdajšia pornoherečka, známa tiež pod pseudonymom Brett Rossi, nahlásila minulý týždeň bližšie nešpecifikovaný incident, ku ktorému došlo medzi ňou a Sheenom. Policajti preto podali žiadosť o sedemdňový núdzový zákaz približovania sa pre Sheena, pričom súd túto žiadosť schválil. Súd neskôr schválil aj povolenie na prehliadku sídla spomínanej spoločnosti American Media v New Yorku odkiaľ chceli získať audionahrávku. Ako však uviedol šéfredaktor oboch médií Dylan Howard, ani jedno z médií neplánuje vyšetrovateľom odovzdať audionahrávku ani prezradiť identitu svojho zdroja, ktorý im ju poskytol. Podľa neho je povolenie na prehliadku v tomto prípade nelegálne, pričom vyšetrovateľom odkázal, aby si identitu zdroja zistili sami.
Charlie Sheen, vlastným menom Carlos Irwin Estévez, je známy predovšetkým ako predstaviteľ spomínaného sukničkára a starého mládenca Charlieho Harpera zo seriálu Dva a pol chlapa, v ktorom účinkoval v rokoch 2003 až 2011. V čase nakrúcania bol najlepšie plateným televíznym hercom na svete a za svoj výkon získal štyri nominácie na ceny Primetime Emmy a dve na Zlatý glóbus. Sheen si okrem toho zahral aj v snímkach ako Čata (1986), Wall Street (1987), Mladé pušky (1988), Prvá liga (1989), Horúce strely (1991), Horúce strely 2 (1993), Traja mušketieri (1993), V koži Johna Malkovicha (1999), Scary Movie 3 (2003) či Scary Movie 5 (2013). Sheen a Ross sa zasnúbili vo februári 2014, pričom v novembri toho istého roka mali mať svadbu, mesiac predtým sa však rozišli. Po tom ako herec vlani v novembri oznámil, že je HIV pozitívny, naňho jeho bývalá snúbenica podala žalobu za ublíženie na zdraví, psychickú ujmu, neoprávnené väznenie a nedbanlivosť.

Obľúbený britský seriál Misfits (2009 - 2013) sa dočká remakeu. Americká televízna spoločnosť Freeform oznámila, že pripravuje novú verziu titulu, pričom sa na nej podieľajú tvorcovia série Gossip Girl (2007 - 2012) Stephanie Savage a Josh Schwartz. Podobne ako originál, prinesie novinka príbeh skupiny nezodpovedných dvadsiatnikov odsúdených na verejnoprospešné práce, ktorí nadobudnú rôzne nadprirodzené schopnosti. Na rozdiel od predlohy však nové schopnosti nezískajú po zvláštnej búrke, ale po styku so záhadnou chemikáliou. Ďalšie detaily zástupcovia spoločnosti Freeform nezverejnili.

Seriál Misfits, ktorého tvorcom bol Howard Overman, priniesla na obrazovky britská televízia E4. Kým prvú sezónu sledovalo vo Veľkej Británii 700-tisíc divákov, pri druhej sa tento počet zdvojnásobil. V sérii sa spočiatku predstavili Antonia Thomas, Iwan Rheon, Lauren Socha, Nathan Stewart-Jarrett a Robert Sheehan. Do tretej sezóny pribudol Joseph Gilgun, ktorý nahradil Sheehana. Od štvrtej sezóny seriál pokračoval s vynoveným obsadením, ktoré okrem Gilguna tvorili Karla Crome, Nathan McMullen, Matt Stokoe a Natasha O'Keeffe. Seriál si v roku 2010 vyslúžil televíznu cenu BAFTA v kategórii Najlepší dramatický seriál. O rok neskôr si túto cenu odniesli Lauren Socha za herecký výkon vo vedľajšej úlohe a Tom Bowyer za výpravu. 

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrel Igor Mráz

Zomrel Igor Mráz

Vo veku 86 rokov zomrel vo štvrtok 7. apríla športový novinár Igor Mráz. Informovala o tom oficiálna internetová stránka Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Rodák z Chorvátskeho Grobu dlhé roky pôsobil ako žurnalista v periodikách Smena a Pravda, neskôr sa stal šéfredaktorom denníka Šport.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

Liberalizovať prideľovanie rozhlasových licencií s cieľom podpory vzniku alternatívnych rádií navrhuje v novele zákona o vysielaní a retransmisii poslanec za OĽaNO-NOVA Jozef Viskupič. Zákon by po novom mal umožniť udelenie viacerých licencií jednej fyzickej alebo právnickej osobe na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Dnes platná legislatíva uvádza, že jedna fyzická osoba alebo jedna právnická osoba môže mať v držbe len jednu licenciu na rozhlasovú programovú službu.
„Na slovenskom rozhlasovom trhu v súčasnosti nefungujú súkromné rádiá so zameraním na jazz, hip-hop, pôvodnú tvorbu alebo vážnu hudbu, čo je nesporne na škodu plurality a kvality mediálneho priestoru. Navrhovanou liberalizáciou sa podporí vznik alternatívnych rádií, vytvoria sa podmienky pre ich rast a reálne zotrvanie na slovenskom mediálnom trhu,“ vysvetľuje Viskupič. Tieto alternatívne rádiá by podľa neho mohli ponúknuť bohatšiu programovú štruktúru a informácie zamerané na daný typ poslucháča, čím by sa zvýšila rozmanitosť na trhu. Model umožňujúci udelenie viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednej osobe funguje podľa Viskupiča s úspechom napríklad v Českej republike.
Pluralitu informácií a kvalitu mediálneho priestoru nezabezpečuje podľa poslanca OĽaNO-NOVA len liberalizácia udeľovania rozhlasových licencií, ale tiež väčšia prehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní. Novela preto zavádza povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúva hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach až na tretiu úroveň, t.j. na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie. „Takýto posun zabezpečí Rade pre vysielanie a retransmisiu pri rozhodovaní o udelení licencie väčšiu slobodu rozhodovania, ktorej výsledkom by malo byť kvalifikovanejšie a objektívnejšie rozhodnutie o udelení licencie tak, aby pluralita informácií zostala zachovaná,“ argumentuje Viskupič.
Opozičný poslanec návrh presadzoval aj v minulom volebnom období, parlament ho v decembri 2015 zamietol.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„ V mainstreamových médiách je spravodajstvo napriek snahe o objektivitu tendenčné a zavádzajúce. Práve alternatívne médiá sa snažia poskytovať vyvážené informácie, aby si divák či čitateľ vytvoril vlastný názor na základe faktov, ktoré má k dispozícii z viacerých strán. Zmluva v rámci televízie zaisťuje, že spravodajstvo nebude podliehať tlakom spolumajiteľov. Konečnú tvár mu bude dávať Norbert Lichner a ja. Poslucháči, ktorí poznajú Slovenský vysielač, vedia, že sa tam nekládli nijaké politické medze
Samotné spravodajstvo bude netradičné v tom, že udalosti, ktoré si to budú žiadať, budú komentovať hostia z rôzneho spektra bez obmedzení. Každý, kto má čo povedať k danej problematike, dostane priestor bez ohľadu na to, či je alebo nie je politicky korektný.
Cieľovou skupinou IN TV je uvažujúci divák, ktorý má záujem o určitú mieru vkusu.
Keďže ide o plnoformátovú televíziu, ako to bude v IN TV s reklamou?
na vás nenechávajú nitku suchú a pravidelne kádrujú vašu osobu. Obviňujú vás, že ste mali blízko ku komunistom, neskôr k „náckom“ a teraz ste konšpirátor. Z čoho vyplývajú tieto tvrdenia?
Celé to vyplýva zo strachu Denníka N a denníka SME o informačný monopol. Ak sa niekto vymyká z ich pohľadu na svet, stáva sa extrémistom a konšpirátorom. Snažia sa ho očierniť a spochybniť, nejdú však do priamych konfrontácií, v ktorých by museli
Tí, ktorí majú moc a finančné prostriedky, potrebujú systém, v ktorom môžu rozhodovať a ovládať masy pod rúškom demokracie. Na druhej strane sú žurnalisti, ktorí si zabezpečujú vyšší sociálny štandard, pokiaľ sú poslušní. Lebo keď kritizujete a idete proti. Máme značnú časť presstitútov, aspoň v tých oficiálnych médiách, a máme aj novinárov, ktorí chcú ísť za svojím cieľom a nenechajú sa zlomiť. Nie každý alternatívec je však tým svetlom. Aj na jednu, aj na druhú skupinu si treba dávať pozor a skúmať
Myslenie ľudí sa postupne posúva. Keď boli kedysi diskusie tzv. mienkotvorných denníkov, vyše 70 percent ľudí schvaľovalo oficiálnu propagandu. Dnes je to už rovnomerné, dokonca sa to miestami otáča v prospech tých, ktorí nesúhlasia s oficiálnymi názormi. Je to však beh na dlhú trať, lebo zmena uvažovania sa neuskutoční zo dňa na deň.“
Ľubomír Huďo

"Skupina civilních strážců přišla ohlásit, že když hlídkovali, všimli si nějakých chuligánů, jak se snaží uloupit auto. Pronásledovali je. Jednomu se však podařilo utéct, zatímco ten druhý se změnil v kozu. Událost nemůžeme potvrdit, ale kozu zadržujeme. Nemůžeme zakládat naše informace na záhadách. Musí se vědecky dokázat, že se člověk změnil v kozu."
Tunde Muhammad, hovorca polície nigérskeho štátu Kwara

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Výbor talianskeho parlamentu pre boj proti mafii si predvolal vedenie talianskej verejnoprávnej televízie RAI po tom, ako v hlavnom vysielacom čase odvysielala rozhovor so súdeným mafiánom a synom najbrutálnejšieho bosa sicílskej mafie Cosa Nostra, informuje agentúra AP.
      Moderátor nočnej talkshow Bruno Vespa pozvanie Giuseppeho Salvatora Riinu, syna legendárneho mafiána Salvatoreho "Tota" Riinu, v relácii odvysielanej v noci včera obhajoval. Vespa sa v úvode svojej divácky obľúbenej šou s názvom "Porta a Porta" divákom prihovoril, že tento diel nemusí byť všetkým po vôli. "K tomu, aby ste mohli bojovať s mafiou, ktorá je stále mocná a teší sa ochrane, ju musíte poznať," dodal s tým, že sa pokúšal poukázať na dôležité postavenie rodiny v živote mafiánov.
      Riina mladší, ktorý pochádza zo štyroch detí, nedávno vydal knižné pamäte s názvom Rodinný život Riinovcov. Opisuje v nich svoje detstvo a život ako potomka jedného z najhľadanejších mužov Talianska.
      Počas polhodinového vopred nahratého rozhovoru Riina, ktorý nechodil do školy a učil sa doma, opisuje svoje detstvo ako "pekné" a spomína, ako musel klamať o svojej totožnosti, aby kryl otca. Ani raz počas tohto rozhovoru svojho otca ani mafiu nekritizoval, nepriznal ani existenciu mafie.
      Riinu staršieho (85), jedného z hlavných vodcov mafie Cosa Nostra, talianske úrady chytili po rokoch na úteku v roku 1993. Súd ho uznal vinným z viacerých vrážd a odsúdil na doživotie. Jeho syna odsúdili za členstvo v mafii tiež a dostal deväť rokov väzenia. Momentálne je prepustený na podmienku. Vystúpením v relácii sa snažil propagovať svoju knižnú publikáciu.
      Odvysielanie relácie vzápätí odsúdilo niekoľko talianskych politikov a protimafiánsky parlamentný výbor si preto dnes urgentne predvolal manažment RAI na okamžité vysvetlenie celej záležitosti.

Program slovenských kín spestril americký film Spotlight, ktorý tento rok získal sošku Oscara v prestížnej kategórii Najlepší film a Najlepší pôvodný scenár. Snímka režiséra Toma McCarthyho rozpráva strhujúci skutočný príbeh tímu reportérov denníka Boston Globe, držiteľov Pulitzerovej ceny, ktorí v roku 2002 šokovali mesto a celý svet, keď odhalili, že katolícka cirkev systematicky kryje široko rozšírenú pedofíliu, ktorej sa dopúšťalo viac ako 70 miestnych kňazov.
      "Som veľmi znepokojený tým, ako málo kvalitnej investigatívnej žurnalistiky tu máme oproti tomu, čo tu bolo pred 15 rokmi," povedal Tom McCarthy ku genéze snímky o novinároch, ktorí odkryli zneužívanie detí duchovnými. Prípad nemal podľa neho dosah len na hŕstku obvinených duchovných, ale otriasol celou katolíckou cirkvou. "Videl som tento film ako príležitosť ukázať niečo ako: Tu je ten druh vplyvu, aký môže mať dobre financovaná žurnalistika vykonávaná skúsenými profesionálmi. Veď, čo by už mohlo byť dôležitejšie než osud našich detí?"
      McCarthy taktiež priniesol osobný pohľad na tento príbeh. "Bol som vychovávaný ako katolík, takže mám veľké pochopenie, obdiv a úctu k tejto inštitúcií," vysvetľuje režisér a scenárista. "Tento príbeh nie je o napádaní cirkvi. Je o pýtaní sa, ako sa niečo takéto môže stať? Cirkev sa dopúšťala, a v niektorých prípadoch sa stále dopúšťa, činov inštitucionálneho zla nielen v zmysle zneužívania detí, ale taktiež tým, že toto zneužívanie kryje. Ako takéto niečo môže trvať celé desaťročia, bez toho, aby sa ľudia vzopreli a povedali niečo?"
      Od 70. rokov je "Spotlight" investigatívnou spravodajskou jednotkou denníka The Boston Globe. Môžu stráviť mesiace na jedinom príbehu, ktorý si medzi sebou zvolia. Tým sú akosi anonymní pred zvyškom novín, zodpovedajúc sa jedine svojim nadriadeným. Pravidlom však je, že nesmú o svojej práci hovoriť s nikým iným, či už je to rodina, priatelia alebo ostatní zamestnanci. V roku 2001 tím vyšetruje sexuálne zneužívanie maloletého katolíckym kňazom, ktoré, ako sa zdá, kryje samotný kardinál bostonskej arcidiecézy. V priebehu ročného vyšetrovania odhaľujú desiatky rokov trvajúci problém, ktorý táto inštitúcia nielen utajuje, ale v skutočnosti nerobí nič pre to, aby mu zabránila a len ho prehliada. V tomto procese prichádzajú k smutnému poznaniu, že je to nielen arcidiecéza a katolícka cirkev vo všeobecnosti, kto nesie vinu za to, čo sa udialo.
      Podľa vzoru usilovnosti skutočného Spotlight tímu strávil Tom McCarthy a spoluscenárista Josh Singer mesiace vedením rozhovorov s novinármi, obeťami a ďalšími ľuďmi v centre príbehu. Šéfa novinárskeho tímu Waltera "Robbyho" Robinsona si zahral Michael Keaton. Pod jeho vedením pracuje i hviezdny reportér Michael Rezendes, ktorého stvárnil Mark Ruffalo. Jeho postava sa sústreďuje na právne aspekty vyšetrovania. Sacha Pfeiffer v podaní Rachel McAdams, sa špecializuje na rozhovory s obeťami sexuálneho zneužívania. Za výborne zvládnutú úlohu reportérky získala tento rok nomináciu na Oscara v kategórii Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe. Posledným členom štvorčlenného tímu je výskumník zaoberajúci sa zhromažďovaním údajov Matt Carroll, ktorého stvárnil Brian d'Arcy James. Lieva Schreibera uvidia diváci v úlohe výkonného editora Boston Globe Martyho Barona. Drsného právnika Mitchella Garabediana - neoceniteľný prínos pre tím investigatívnych žurnalistov, na plátne zobrazuje Stanley Tucci.

Copyright © TASR 2016

Spoločnosť Google, patriaca pod firmu Alphabet Inc, zvažuje podanie ponuky na odkúpenie kľúčového podnikania spoločnosti Yahoo. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené s problematikou. Spoločnosť Verizon Communications Inc, o ktorej sa hovorilo, že podá ponuku, podľa dostupných informácií plánuje predložiť ponuku na odkúpenie internetových aktivít spoločnosti Yahoo budúci týždeň. Spoločnosti AT&T Inc, Comcast Corp a Microsoft Corp tentoraz ponuku neurobia.
Spoločnosť Yahoo začala s predajom kľúčových aktív vo februári, ešte skôr zrušila plán predaja svojho podielu v čínskej firme Alibaba Group. Spoločnosti Verizon a Yahoo odmietli situáciu komentovať, nevyjadrili sa k nej ani spoločnosti Google, AT&T, Comcast a Microsoft.

Americký hudobník a herec Tom Waits sa predstaví v pripravovanom dramatickom seriáli Citizen. Šesťdesiatšesťročný rodák z kalifornskej Pomony stvárni kňaza menom Cesar, ktorý zo svojho kostola v losangeleskej štvrti Boyle Heights riadi gerilovú humanitárnu organizáciu. V projekte si zahrajú aj Alex Gonzalez, Augusto Aguilera a Ismael Cruz Cordova. O réžiu pilotnej epizódy sa postará Alfonso Gomez-Rejon, ktorý bude aj jedným z výkonných producentov.
Thomas Alan Waits debutoval v roku 1973 albumom Closing Time. Zatiaľ poslednú nahrávku Bad As Me ponúkol v októbri 2011. So štúdiovkou sa mu podarilo obsadiť tretiu priečku v americkom rebríčku Billboard 200, čo je zároveň jeho zatiaľ najväčší úspech v tejto hitparáde. Okrem toho vydal niekoľko kompilácií a tri koncertné záznamy. Na konte má tiež soundtracky filmov One from the Heart (1981) a Noc na Zemi (1991), pričom za prvý spomínaný ho nominovali na Oscara. Ako herec sa predstavil napríklad v snímkach Mimo zákon (1986), Dracula (2000), Káva a cigarety (2003), Imaginarium Dr. Parnassa (2009) či Kniha prežitia (2010). Waitsa, ktorý je známy aj vďaka charakteristickému hlasu, uviedli v roku 2011 do Rock'n'rollovej siene slávy.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.