Zomrel Jonathan Demme

Zomrel Jonathan Demme

Vo veku 73 rokov dnes v New Yorku skonal americký režisér, scenárista, producent a príležitostný herec Jonathan Demme, ktorý v roku 1992 získal Oscara za réžiu snímky Mlčanie jahniat (1991). Filmár podľahol rakovine pažeráka a komplikáciám spojeným s bližšie nešpecifikovaným srdcovým ochorením.
Robert Jonathan Demme sa narodil 22. februára 1944 v mestečku Baldwin v štáte New York. Filmársku kariéru odštartoval začiatkom 70. rokov ako producent, pričom jeho režisérskym debutom bola snímka Caged Heat (1974). Známym sa stal v 80. rokoch vďaka komédiám Melvin a Howard (1980), ...a po šichte swing (1984), Divoký víkend (1986) a Manželstvo s mafiou (1988). Neskôr, okrem Mlčania jahniat, nakrútil aj filmy ako Philadelphia (1993), Pravda o Charliem (2002), Mandžuský kandidát (2004), Rachel Getting Married (2008) či Nikdy nie je neskoro (2015). Demme bol dvakrát ženatý a mal tri deti.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Českú televíziu aj naďalej povedie jej doterajší riaditeľ Petr Dvořák

Českú televíziu aj naďalej povedie jej 

doterajší riaditeľ Petr Dvořák 

Novým generálnym riaditeľom Českej televízie bude jej doterajší šéf Petr Dvořák. Hlas mu dnes dalo všetkých 15 členov Rady ČT. Informovala o tom na svojej internetovej stránke spravodajská televízia ČT24.
      O post riaditeľa ČT sa uchádzalo 12 záujemcov, rada na začiatku apríla vybrala päť finalistov. V prvom kole nebol zvolený nikto, do druhého postúpil spolu s Dvořákom aj bývalý riaditeľ TV Prima Martin Konrád.
      Na zvolenie bolo potrebných minimálne desať hlasov z 15 členov rady. O miesto generálneho riaditeľa Českej televízie sa okrem Dvořáka a Konráda uchádzali aj bývalý šéfredaktor spravodajstva ČT Karel Novák, bývalý redaktor ČT a generálny komisár českého Expa 2015 Jiří František Potužník a ekonóm Petr Vinklář.
      Dvořákovi skončí doterajší mandát tento rok 30. septembra. V staronovej funkcii bude šesť rokov.

 Copyright © TASR 2017

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Predstavenstvo vydavateľstva Petit Press, a.s., zostáva v ďalších troch rokoch v nezmenenom zložení. Rozhodlo o tom valné zhromaždenie akcionárov na aprílovom zasadnutí, ktoré taktiež schválilo účtovnú závierku a nové stanovy spoločnosti. Členmi predstavenstva tak zostávajú Alexej Fulmek, predseda predstavenstva a CEO, Edita Slezáková, členka predstavenstva zodpovedná za tlačiareň a maďarské tituly Új Szó a Vasárnap, Ľubica Tomková, členka predstavenstva zodpovedná za Korzár a tlačiareň v Košiciach, Peter Mačinga, člen predstavenstva zodpovedný za digitálny rozvoj a obchod, Milan Mokráň, člen predstavenstva zodpovedný za týždenníky MY a bezplatné schránkové noviny Echo.

Podľa nových stanov predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa volí majoritný akcionár Prvá slovenská investičná skupina a ostatných členov predstavenstva navrhuje predseda predstavenstva a schvaľujú ich obaja akcionári, pričom minoritný akcionár NAMAV má právo veta na ktoréhokoľvek člena predstavenstva okrem predsedu predstavenstva.

Vydavateľstvo Petit Press dosiahlo podľa schválenej účtovnej závierky v roku 2016 konsolidovaný zisk vo výške 668 491 eur. Tržby Petit Pressu vzrástli medziročne o 2 % na 26,2 mil. eur a EBIDTA dosiahla takmer 2 mil. eur. "Najúspešnejším titulom bol denník SME so ziskom 400 tisíc eur, najpredávanejším titulom vydavateľstva je celoslovenská sieť týždenníkov MY (priemerný predaj v roku 2016 bol 87 767 výtlačkov)," uviedla spoločnosť.

Podľa zverejnených informácií tržby z digitálneho predplatného narástli o 27 %. Počet digitálnych predplatiteľov dosiahol ku koncu decembra 18 411 a spolu s 15 400 predplatiteľmi printu mal denník SME v roku 2016 viac ako 33 tisíc predplatiteľov. "Akcionári si nevyplatili zisk a už druhý rok za sebou ho nechali nerozdelený v spoločnosti," uzavrelo vydavateľstvo.

Vydavateľstvo Petit Press je jedným z najsilnejších mediálnych domov na Slovensku. Vydáva periodiká v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku. Do vydavateľskej skupiny patria denníky SME, Új Szó a Korzár, regionálne týždenníky MY, týždenník Vasárnap, magazíny Tv svet, Profit, Lišiak, Doma v záhrade, Magazín zdravia a O knihách, dvojtýždenník The Slovak Spectator a sieť bezplatných novín ECHO.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 

ČARNOGURSKÝ STRIKES BACK

ČARNOGURSKÝ STRIKES BACK

Kondenzované správy

Kondenzované správy

Literárny fond ocenil novinárov

Literárny fond ocenil novinárov

Popri vyhlásení druhého laureáta Ceny Romana Kaliského odovzdal Literárny fond ceny a prémie za novinársku tvorbu v roku 2016

Najstarší aktívny športový publicista na Slovensku Jozef Kšiňan sa dnes stal druhým nositeľom Ceny Romana Kaliského. Cenu novinárovi, ktorý 3. januára oslávil 90-tku, udelil dnes v rámci vyhlásenia novinárskych cien Literárny fond (LF). Fond dnes slávnostne udelil Výročné ceny Literárneho fondu za novinársku tvorbu v roku 2016.

Jozef Kšiňan sa narodil 3. januára 1927 v Bratislave, kde žije doteraz. Ako športový redaktor pôsobil v denníkoch Pravda, Práca, Smena, neskôr v TASR (bývalá ČSTK). Diaľkovo absolvoval štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom alebo spoluautorom vyše 30 publikácií so športovou, prevažne s futbalovou tematikou. V roku 1995 si v Prahe prevzal z rúk vtedajšieho predsedu Medzinárodného olympijského výboru Juana Antonia Samarancha Zlatý odznak Medzinárodného olympijského výboru. „Celý jeho život vypĺňala aktívna náročná práca športového novinára. Vo svojich 90 rokoch je stále aktívny. Nezaobíde sa bez neho žiadna významnejšia športová tlačovka či športové podujatie v Bratislave. Príde, pýta sa, stále si niečo usilovne zapisuje,“ informoval agentúru SITA o ocenenom Literárny fond. „Nemôžem prestať pracovať, stále prispievam do médií: slovenských aj českých, nielen do tlače, píšem aj publikácie, mám ich na konte doteraz vyše tridsať. A keďže sa s počítačmi v mojom veku nekamarátim, všetko si zapisujem do notesov. A viem to využiť,“ cituje fond Jozefa Kšiňana.

Cenu Romana Kaliského udeľuje za významný prínos v oblasti žurnalistiky Výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu Literárneho fondu. Ako vyplýva z preambuly ceny, ide o ocenenie za dlhoročnú novinársku tvorbu na vysokej profesionálnej úrovni v duchu pravidiel Etického kódexu novinára. Vlani sa jej vôbec prvým nositeľom za celoživotnú tvorbu stal filmový kritik, publicista a prekladateľ Pavol Branko.

Na slávnosti, ktorá sa uskutočnila v bratislavskom Zichyho paláci, zároveň vyhlásili nositeľov cien a prémií za publicistiku, spravodajstvo a novinársku fotografiu. Do Výročnej ceny Literárneho fondu za novinársku tvorbu v roku 2016 sa prihlásilo spolu 117 súťažiacich s 251 príspevkami. Výročné ceny získalo deväť novinárov. V kategórii publicistika za tlač a internetové médiá cenu udelili cenu trojici autorov z denníka SME - Adam Valček, Martina Raábová a Tom Nicholson za tematický celok: Čo sa stalo so ziskami poisťovne Dôvera podľa Panama Papers. Za rozhlasovú publicistiku cenu získala dvojica zo Slovenského rozhlasu (SRo), RTVS Janka Bleyová a Marcel Hanáček za fíčre Čas hľadania (relácia Magazín) a Slepá dôvera (relácia Mozaika). Za televíznu publicistiku udelil cenu Gabriele Piroškovej zo Slovenskej televízie (STV), RTVS za reportáž Keď ide o čas (program Občan za dverami). V kategórii spravodajstvo vyhlásili troch laureátov Výročných cien Literárneho fondu za novinársku tvorbu v roku 2016. V kategórii spravodajstvo dostal cenu Braňo Závodský za rozhovor s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom v relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo. Za televízne spravodajstvo patrí cena Marekovi Vnenčákovi z TV Markíza za príspevky Uzimení poslovia jari a Trinásta komnata odvysielané v Televíznych novinách. V kategórii novinárska fotografia získal cenu Michal Svitok z TASR za sériu fotografií Za zlatom.

Fond dnes taktiež vyhlásil dvoch nositeľov Mimoriadnej ceny za novinársku tvorbu v roku 2016. Obe udelil v kategórii publicistika, a to Petrovi Turčíkovi z Rádia Devín SRo, RTVS za tematický celok z 90. výročiu vysielania rozhlasu Rozhlasová kronika 1926 – 2016 a Denise Czibulke z televízie Markíza za sériu reportáží zo slovenských obcí S kamerou na blind (Reflex). Fond ďalej vyhlásil aj 27 nositeľov prémií za novinársku tvorbu v minulom roku.

Prémie za novinársku tvorbu v roku 2016 Literárny fond udelil za publicistiku, spravodajstvo aj novinársku fotografiu. V kategória publicistika v oblasti tlač a internetové médiá získali prémie traja redaktori denníka Pravda - Milan Čupka, Dagmar Teliščáková a Andrej Barát. Ďalej patria aj Galine Lišhákovej z časopisu Nota Bene, Danovi Himičovi a Henriete Ďurovovej z časopisu Život a Richardovi Kvašňovskému z TASR. Za rozhlasovú publicistku prémie získal výlučne Slovenský rozhlas (SRo), RTVS, a to Jaroslav Rozsíval (Rádio Devín), Katarína Martinková (Rádio Slovensko), Zuzana Šebestová (Rádio Slovensko), Ivica Ruttkayová (Rádio Devín) a Martina Bačová (Rádio Regina Východ). Za televíznu publicistiku fond udelil prémie Silvii Košťovej (RTVS), Jarmile Kováčovej (TV Markíza), Drahomíre Kyslanovej (RTVS) a Kataríne Začkovej (RTVS). V kategórii spravodajstvo získal v oblasti tlač, internetové médiá prémiu Jaroslav Vrábeľ z Denníka Korzár. Za rozhlasové spravodajstvo udeli Literárny fond päť prémií a všetky putovali do verejnoprávneho rozhlasu. Konkrétne štyri do Rádia Slovensko, SRo – RTVS, a to: Ľubomíre Goljerovej, Daši Omastovej, Martinovi Kalužákovi a Jaroslavovi Barborákovi. Piata patrí Rastislavovi Šimáškovi z Rádia Devín. Za televízne spravodajstvo prémie udelili: Jánovi Malochovi (TV Markíza) a Richardovi Bolješikovi (TV JOJ). V kategórii spravodajské agentúry prémie neudelili. V kategórii novinárska fotografia Literárny fond prémiami ocenil troch fotografov - Tomáša Benedikoviča (Denník N), Janu Pisarčíkovú (My Noviny Spiša) a Dorotu Holubovú (Magazín MONO.sk).

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 

RSF 2017 World press freedom index

RSF 

2017 World press freedom index

Práca novinárov a nezávislých médií vo svete je stále menej slobodná. Je o tom presvedčená medzinárodná mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), ktorá dnes vydala svoju pravidelnú správu o slobode médií vo svete za uplynulý rok, ktorá obsahuje i príslušný rebríček krajín. Slovensko sa na ňom umiestnilo na 17. mieste, vlani skončilo na 12. Mieste. Je na tom však z vyšehradských krajín najlepšie . Na Slovensku je ohováranie trestné s trestnou sadzbou až osem rokov vo väzení, čo je v krajinách Európskej únie tou najvážnejšou sankciou za tento trestný čin. Mnohé žaloby proti novinárom boli podané podnikateľmi, politikmi a súdnymi úradníkmi. Premiér Robert Fico, ktorý inicioval niekoľko týchto súdnych sporov počas svojho prvého volebného obdobia, často stráca náladu baviť sa s novinármi. Na otázku o korupcii na tlačovej konferencii v novembri 2016 opísal viacerých novinárov ako "špinavé prostitútky" a potom sa odmietol ospravedlniť. Jeho výbuch bol typický pre rastúce nepriateľstvo, ktoré politici prejavujú voči novinárom , tvrdí správa RSF. Česko sa na ňom umiestnilo na 23. mieste, vlani pritom skončilo dvadsiate prvé. Podľa RSF v Česku využívajú oligarchovia nákupu novín na upevnenie svojho vplyvu. Jedným z nich je podľa organizácie aj vicepremiér a minister financií Andrej Babiš, ktorý vlastní dva vplyvné denníky.

Reportéri bez hraníc konštatujú, že v štátoch s autoritárskymi režimami a v diktatúrach je prístup k médiám naďalej poznačený cenzúrou a prenasledovaním. Upozorňujú ale aj na to, že aj v demokratických krajinách sa tlač ocitá pod rastúcim tlakom. Napríklad v USA, v Poľsku alebo v Británii vraj politici dávajú verejne najavo svoje pohŕdanie novinári.

Situáciu v Českej republike správa charakterizuje ako "vzostup oligarchov". Koncentrácia vlastníctva médií podľa RSF v krajine dosiahla "kritické hladiny". "Od roku 2008 využívali noví oligarchovia svojho majetku, aby nakupovali noviny, a upevnili tak svoj vplyv. Jeden z nich, Andrej Babiš, je zároveň vicepremiérom a ministrom financií aj vlastníkom dvoch najvplyvnejších denníkov," stojí v správe, ktorá zmieňuje tiež prijatie zákona o konfliktu záujmov prezývaného Lex Babiš. V rebríčku si Česko z 21. miesta v minuloročnej správe pohoršilo o dve priečky - na 23. miesto v správe tohtoročnej.

Stav slobody tlače sa zhoršil napríklad aj v Maďarsku, ktoré sa pod vládou premiéra Viktora Orbána prepadlo oproti predchádzajúcemu roku o štyri priečky, a tak mu teraz patrí nelichotivé 71. miesto. Poľsko, ktoré má podobne ako Maďarsko konzervatívny vládu podnikajúce rad kontroverzných krokov, kleslo dokonca o sedem priečok na 54.

"Zvlášť desivé je, že aj demokracia stále silnejšie obmedzujú nezávislé médiá a novinárov, namiesto aby slobodu tlače uchovávali ako základnú hodnotu," vyhlásil podľa agentúry DPA hovorca RSF Michael Rediske.

Medzi krajiny, ktoré sa v rebríčku RSF výraznejšie prepadli, patrí aj Turecko, ktoré teraz zaujíma 155. miesto, čo znamená pokles o štyri priečky. Turecko vlani zažilo vlnu represií, ktoré nasledovali po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat.

Na čele rebríčka je Nórsko, nasledované Švédskom, Fínskom, Dánskom, Holandskom a Kostarikou. Do tejto skupiny krajín, v ktorých je situácia médií označovaná za dobrú, patrí na 16. mieste napríklad Nemecko. Aj tu sa však pracovníci médií podľa Reportérov bez hraníc dostávajú do hľadáčika úradov alebo tajných služieb.

V zhruba dvoch tretinách zo 180 skúmaných krajín sa situácia zhoršila, k čomu prispel aj vývoj v demokratických štátoch. Politici v nich vraj opakovane novinára napádali, vlády posilňovali právomoci tajných služieb a hrozili takzvaným whistleblowerom, teda ľuďom poukazujúcim na nelegálne alebo neetické praktiky, ktoré idú proti verejnému záujmu.

O dve miesta si pohoršili napríklad Spojené štáty, ktoré teraz zaujímajú 43. priečku. Znepokojujúce rozmery tam vraj nadobudlo stíhanie investigatívnych novinárov a whistleblower. Prezident Donald Trump sa systematickým urážaním kritických médií dištancoval od dlhej tradície USA ako ochrankyňa slobody tlače, tvrdí RSF.

Medzi krajiny na chvoste indexu slobody tlače vo svete patrí Kuba, Sudán, Vietnam, Čína, Sýria, Turkménsko, Eritrea a posledná Severná Kórea.

Reportéri bez hraníc sa snaží vyjadriť stupeň slobody, ktoré sa tešia novinári, blogeri a médiá v 180 štátoch sveta. Základom takéhoto zisťovania je dotazník, ktorý RSF v 20 jazykoch predkladá novinárom, vedcom, právnikom a ochrancom ľudských práv vo svete.

Copyright ČTK ©2017 a RSF

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Thajčan obesil na streche budovy svoju 11-mesačnú dcéru a potom aj seba, pričom dvojminútové video naživo vysielal na účte na Facebooku. Miestna polícia v juhothajskom meste Pchúket, kde sa tragédia stala, to dnes potvrdila tlačovej agentúre DPA.
Vuttisan Vongtchalaj (21) zverejnil videoklip na svojej stránke na Facebooku v pondelok neskoro večer, čo donútilo jeho takisto 21-ročnú manželku Džiranuč Trajrat zalarmovať políciu.
Policajti našli Vuttisanovo telo a telo jeho mŕtvej dcéry na streche opusteného hotela v meste.
Manželka povedala polícii, že jej muž a dcéra boli nezvestní od hádky o inom dieťati, ktoré mala s bývalým partnerom.
Žena dodala, že Vuttisan ju často fyzicky týral a trpel paranojou, že má ľúbostné aféry.
Vuttisan bol obvinený zo zabitia, ale podľa slov policajného hovorcu nebudú vzhľadom na mužovu smrť podniknuté ďalšie právne kroky.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zakladateľ online encyklopédie Wikipédia Jimmy Wales spustil skúšobnú prevádzku spravodajskej webovej stránky s názvom Wikitribune.com, ktorá si kladie za cieľ boj proti rozširovaniu tzv. fake news, teda falošných správ. Oznámila to dnes agentúra Reuters.
Na tvorbe článkov budú spolupracovať profesionálni novinári s komunitou dobrovoľníkov. Stránka bude voľne dostupná a bez reklamných inzerátov. Namiesto toho sa bude spoliehať na podporu svojich čitateľov. Presnosť správ bude ľahko overiteľná, keďže publikované budú aj jej pôvodné zdroje.
"Správy sú rozbité, prišli sme však na to, ako ich opraviť. Aktualizáciou faktov sa správa stáva živým, vyvíjajúcim sa artefaktom, a to je práve to, pre čo bol stvorený internet," povedal Wales. Podľa neho bude integritu informácií spoľahlivo chrániť komunita prispievateľov, čo je základnou myšlienkou sveta wiki.
Bujnenie falošných správ na webe, z ktorých niektoré sú vytvárané pre zisk z reklám a niektoré pre rozličné politické účely, sa stalo veľkou témou diskusií počas vlaňajšej prezidentskej kampane v Spojených štátoch.
Články budú autorizované, faktuálne preverené a potvrdené spoločným úsilím žurnalistov a dobrovoľníkov, pričom ktokoľvek bude môcť poukázať na prípadné chyby a predložiť návrhy na úpravu. Wikitribune bude platiť svojich reportérov z peňazí získaných crowdfundingom.
Wikitribune začne plne fungovať približne o mesiac.

Sociálna sieť Facebook spochybnila včera na súde v Berlíne právo matky na prístup k účtu jej zosnulej 15-ročnej dcéry. Matka žiadosť zdôvodnila snahou objasniť okolnosti jej smrti pred piatimi rokmi, informovala tlačová agentúra DPA.
      Americká spoločnosť Facebook požiadala súd o zvrátenie predchádzajúceho rozhodnutia regionálneho súdu, ktorý rozhodol v prospech matky s odôvodnením, že dcérin účet na sociálnej sieti je súčasťou majetku po zosnulej.
      Berlínsky súd dnes rozhodol, že k poznámkam na Facebooku a k e-mailom zosnulej treba pristupovať rovnako ako k jej listom alebo denníku bez ohľadu na ich obsah.
      Rodičia dievčaťa, ktoré zahynulo v roku 2012 pod kolesami vlaku metra na berlínskej stanici, požiadali o sprístupnenie jej účtu na Facebooku v nádeji, že im to umožní pochopiť, prečo zomrela a či spáchala samovraždu. Motivovala ich aj žaloba, ktorú podal strojvodca vlaku metra o odškodnenie z majetku po zosnulej.
      Spoločnosť Facebook na súde vyhlásila, že sprístupnenie dcérinho účtu rodičom by mohlo obmedziť práva ďalších ľudí, s ktorými bola dievčina v styku a ktorí predpokladali, že obsah ich komunikácie zostane súkromný. Navyše pravidlá spoločnosti platné v čase smrti ich dcéry uvádzali, že ani s jej heslom nezíska nikto iný prístup k jej účtu a záznamom.

 Copyright © TASR 2017

Webby Award

Webby Award

Prestížne ceny Medzinárodnej akadémie digitálneho umenia a vied, Webby Award, získali tento rok Lagy Gaga, smartfónová hra Pokémon Go či pochod žien Women's March, ktorý sa uskutočnil na druhý deň po inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ocenený bol ako najlepšie webové hnutie roka, a to za využitie vplyvu internetu na vyvolanie spoločenského pohybu.
      Akadémia oznámila dnes laureátov 21. ročníka, ktorým slávnostne odovzdá ceny v New Yorku 16. mája.
      Lady Gaga získala dvojicu cien za svoju technologicky dokonalú poctu Davidovi Bowiemu na minuloročnom udeľovaní cien Grammy, ktorá vznikla v spolupráci so spoločnosťou Intel.
      Pokémon Go zvíťazila ako najlepšia hra po tom, ako sa vlani v lete stala hitom na smartfónoch.
      V kategórii webový umelec roka získala ocenenie speváčka a pesničkárka Solange, sestra Beyoncé, za mimoriadne využitie internetu ako prostriedku na propagáciu spoločenstva ľudí podobného zmýšľania, predovšetkým za webovú stránku Saint Heron, ktorá je oslavou kultúrnej rôznorodosti, evolúcie hudby a súčasne jedinečnou platformou spolupráce medzi umelcami.
      Ďalšími ocenenými sú napríklad videoklip Beyoncé Formation či televízny program Jimmy Kimmel Live!, ktorý získal komediálnu cenu Webby Award za pokračovanie nazvané Mean Tweets. Kimmel bol aj jedným z porotcov.
      Medzinárodná akadémia digitálnych umení a vied je nezávislý orgán zložený z viac ako tisícky technologických odborníkov z celého sveta. V ankete figurujú kategórie webových stránok, reklamných kampaní a médií alebo online film a video. Zastúpenie majú aj mobilné stránky a aplikácie. V každej kategórii sú vybraní dvaja víťazi. O jednom rozhoduje odborná porota a o druhom verejnosť v internetovom hlasovaní cez Facebook či Twitter.

Copyright TASR ©2017

Laureáti Ceny ministra kultúry za rok 2016

Laureáti Ceny ministra kultúry za rok 2016

Cena ministra kultúry za celoživotný prínos v oblasti umenia patrí scénografovi a kostýmovému výtvarníkovi Jozefovi Cillerovi
Osobnosti slovenskej kultúry dnes ocenil minister kultúry Marek Maďarič. Ako agentúru SITA informoval referát styku s médiami MK SR, na slávnosti v bratislavskom sídle Ministerstva kultúry (MK) SR udelil Ceny ministra kultúry SR v oblastiach profesionálneho umenia za rok 2016 ôsmim tvorcom a šíriteľom slovenského umenia doma i v zahraničí. Laureátmi cien sa stali: literát Anton Hykisch, kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová, huslista Peter Zajíček, režisér Stanislav Párnický, programový riaditeľ RTVS Tibor Búza, scénograf a kostýmový výtvarník Jozef Ciller, dlhoročná tlačová tajomníčka SND a organizátorka Bratislavských hudobných slávností Izabela Pažítková a galerista Peter Paško.
Cena za celoživotný prínos v oblasti umenia patrí Jozefovi Cillerovi za osobitý vklad a inovatívny prístup v oblasti scénografie, ktorou významne prispel k obohateniu divadelnej, filmovej a televíznej scénografie. Cenu mu udelili s prihliadnutím na jeho dlhoročnú inšpiratívnu a medzinárodne oceňovanú pedagogickú činnosť.
Laureátmi ceny za podporu, prezentáciu a propagáciu umenia sa stali Izabela Pažítková a Peter Paško. Izabelu Pažítkovú minister ocenil za významný prínos pri propagácii a prezentácii umenia a kultúry s prihliadnutím na dlhoročné pôsobenie na poste tlačovej tajomníčky Slovenského národného divadla a hlavnej manažérky medzinárodného hudobného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti. Peter Paško získal cenu ministra za ideu založenia súkromnej Galérie Nedbalka v Bratislave. Galéria je nezisková organizácia a verejnosti predstavuje diela najvýznamnejších umelcov tvoriacich na Slovensku od konca 19. storočia až po súčasnosť.
Cenu za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby získal prozaik, publicista, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež a bývalý diplomat Anton Hykisch za román Verte cisárovi. Minister ocenil aj Hykischov mimoriadny tvorivý prínos do slovenskej prózy, v ktorej novou poetikou s nezameniteľným štýlom ovplyvnil niekoľko generácií spisovateľov i čitateľov. Svojou románovou tvorbou zároveň prispel k popularizácii neznámej slovenskej histórie.
Laureátkou ceny za výnimočný prínos v oblasti divadla a tanca sa stala kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová. Ocenenie jej udelili za výnimočný osobitý vklad do rozvoja kostýmového výtvarníctva na Slovensku a v zahraničí. Pritom vyzdvihli aj Várossovej umelecké spojenie s poprednými režisérmi, ktorého výsledkom sú početné divadelné, televízne a filmové diela s jej nezameniteľným výtvarným rukopisom.
Cenu za výnimočný prínos v oblasti hudby udelil minister kultúry huslistovi, koncertnému majstrovi a pedagógovi Petrovi Zajíčkovi. Vyzdvihol tým Zajíčkov prínos v oživovaní notových hudobných pamiatok z územia Slovenska, jeho dlhoročnú umeleckú činnosť na poste umeleckého vedúceho súboru Musica Aeterna a jeho úlohu umeleckého riaditeľa a organizátora festivalu Dni starej hudby.
Minister odovzdal cenu za výnimočný prínos v oblasti audiovízie dvom osobnostiam - režisérovi Stanislavovi Párnickému a programovému riaditeľovi RTVS Tiborovi Búzovi. Stanislav Párnický ju získal za dlhodobý mimoriadny režijný prínos domácej hranej filmovej a televíznej tvorbe. Minister taktiež ocenil jeho dlhoročné pedagogické pôsobenie, ktorým spoluformoval nové generácie filmových tvorcov. Tibor Búza Cenu ministra kultúry za rok 2016 získal za výrazný osobnostný vklad a prínos k inštitucionálnemu rozvoju Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Búza sa laureátom stal i za stabilizáciu slovenského audiovizuálneho prostredia, a to aj v medzinárodnom producentskom kontexte. Prispel k efektívnej prezentácii audiovizuálnej kultúry na verejnosti, ako aj ku kreatívnemu rozvoju slovenského filmového umenia a animovanej tvorby.
Cena ministra kultúry SR v oblastiach profesionálneho umenia je ocenenie, ktoré minister udeľuje jednotlivcom alebo kolektívom ako prejav ohodnotenia výnimočných umeleckých, tvorivých a interpretačných počinov za predchádzajúci kalendárny rok alebo za dlhodobý alebo celoživotný prínos v jednotlivých oblastiach umenia. Návrh na udelenie ceny predkladajú ministrovi odborné a umelecké inštitúcie, profesijné občianske združenia, či iné neziskové a verejnoprospešné organizácie s pôsobnosťou v danej oblasti, fyzické osoby, orgány štátnej správy a samosprávy, útvary ministerstva, ako aj poradné orgány ministra. Autorom artefaktu Ceny ministra kultúry v oblastiach profesionálneho umenia je sklársky výtvarník Palo Macho.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

Vysielateľ Rádia Frontinus dostal za debatu s poslancom Národnej rady (NR) SR Milanom Mazurekom (ĽSNS) pokutu vo výške 15.000 eur. Sankciu mu uložila Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR), na dnešnom zasadnutí konštatovala porušenie zákazu podnecovania nenávisti. TASR o tom informovala Lucia Jelčová z RVR.
Októbrová diskusia s Mazurekom (2. 10. 2016) bola podľa RVR neobjektívna. Poslanec NR SR za ĽSNS bol jediným hosťom. Rade sa nepáčili jednostranné názory na riešenie rómskej problematiky, väzenského systému, dôchodkov či prerozdeľovania verejných financií. Mazurek sa vyjadroval aj k činnosti koalície, opozície, generálneho prokurátora a mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu. Na reláciu "Debata na telefón" z druhého októbra prišlo osem sťažností.
"Rádio neposkytlo akúkoľvek názorovú oponentúru, čím prišlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti politicko-publicistického programu," informovala Jelčová z RVR. Rada za toto uložila ďalšiu sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Mazurek v diskusii používal urážlivé vyjadrenia, a to najmä na adresu rómskeho etnika a islamských migrantov, upozornila RVR.
Rozhodnutie Rady nadobudne právoplatnosť jeho doručením vysielateľovi. Ten ho môže napadnúť správnou žalobou na krajskom súde.

Copyright TASR ©2017

Najviac divákov majú Noviny TV JOJ, z nespravodajských relácií Inkognito

Najviac divákov majú Noviny TV JOJ, z 

nespravodajských relácií Inkognito

Aj v uplynulý týždeň viedla JOJka každý deň v rebríčku TOP programov s najväčším počtom divákov starších ako 12 rokov. Okrem spravodajských formátov boli lídrami trhu tradične aj zábavné show Inkognito či Nikto nie je dokonalý.
JOJ Group dosiahla ako líder trhu v prime time najvyšší výkon v utorok aj v stredu s 27,4 % share, 18. apríla s 12,9 % sledovanosťou a 19. apríla s 12,8 % ratingom v CS 12+.
TOP programom uplynulého týždňa boli na slovenskom trhu opäť Noviny TV JOJ, ktoré v utorok 18.4. zaznamenali vynikajúci rating 14,3 % a 30,8 % podiel so 669-tisíc divákmi staršími ako 12 rokov. Najlepšie počasie dosiahlo týždenné maximum v stredu, kedy si ho nenechalo ujsť 645-tisíc divákov s 13,8 % sledovanosťou a 27,8 % share v rámci univerzálneho publika. KRIMI v nedeľu 23. apríla dosiahli 12,3 % sledovanosť a 28,0 % podiel na trhu (CS 12+), Šport si včera vyslúžil 11,3 % rating a 22,5 % share (CS 12+).
Z nespravodajských relácií JOJky malo najviac divákov Inkognito, ktoré vo štvrtok 20. apríla zaznamenalo 9,5 % rating a 20,4 % share (CS 12+), v ženskej CS 45-54 dosiahlo 10,3 % sledovanosť. Lídrom trhu v čase svojho vysielania bola z pôvodnej tvorby JOJky aj zábavná show Nikto nie je dokonalý v utorok (18.4.: 7,7 % Rtg a 16,3 % Shr v CS 12+), z akvizičných titulov zasa historický veľkofilm Exodus: Bohovia a králi (22.4.: 6,9 % Rtg a 18,4 % Shr v CS 12+), ktorý v sobotu večer zaujal najmä mužov vo veku 45 až 54 rokov s 9,2 % sledovanosťou.
Dáta sú analyzované v meraní LIVE + VOSDAL (Viewing On Same Day As Life) – analýza živého vysielania spojená s oneskorenou sledovanosťou prehranou v ten istý deň ako živé vysielanie. Dáta sú od 1. 1. 2017 analyzované s pridaním HOSTÍ. Hodnoty sledovanosti sú uvedené za cieľové skupiny 12+ a 12-54.
Zdroj dát: PMT Slovakia; PR JOJ Group

RTVS NEWS

RTVS NEWS

Pozrite si, ako sa RTVS darilo na televíznom trhu v uplynulom týždni.

Jednotka 

Najnovšia séria vedomostnej súťaže Čo ja viem vstúpila na televízne obrazovky úspešne, prvá časť, ktorú vysielala Jednotka na Veľkonočný pondelok, dosiahla trhový podiel 19,3% a sledovalo ju 465 000 divákov. Ešte viac sa darilo druhej časti v piatok 21. apríla, sledovalo ju až 537 000 divákov (podiel na trhu 25,9%), čo predstavuje doteraz najvyšší počet divákov zo všetkých odvysielaných sérií. Relácia sa vďaka tomu stala najsledovanejším nespravodajským programom na slovenskom televíznom trhu v 16. týždni.

Pozornosť divákov pútala aj štvrťfinálová odveta Ligy majstrov FC Barcelona - Juventus Turín, ktorú sledovalo 376 000 divákov(podiel na trhu 18,1%), vďaka čomu bola Jednotka jednotkou na televíznom trhu.

Úspešnú premiéru zaznamenal aj nový zábavno-vedomostný kvíz RTVS Záhady tela s moderátorom Mariánom Miezgom, v sobotu ho sledovalo 423 000 divákov a dosiahol trhový podiel 19,2%. V čase vysielania mala reláciarastúci trend sledovanosti a v sobotu sa stalanajsledovanejším nespravodajským programom na Slovensku.

Sobotňajšiu tlakshow Petra Marcina Neskoro večer si nenechalo ujsť 417 000 divákov (podiel na trhu 20,2%) a po Záhadách tela sa relácia umiestnila na druhom mieste v dennej sledovanosti mimo spravodajských relácií.

Jednotka bola trhovou jednotkou aj v nedeľu počas vysielania magazínu Slovensko v obrazoch (136 000 divákov/podiel na trhu 11,8%), magazínu Svet v obrazoch (156 000/12,8%), diskusnej relácie O 5 minút 12 (265 000/20,4%), publicistickej relácieObčan za dverami (286 000/20,9%), detektívneho seriálu Agatha Christie: Poirot IV. (200 000/14,5%) a rovnako aj počas premiéry 12. časti seriálu RTVS Tajné životy II (466 000/19,1%). Tajné životy v nedeľu zaznamenali najlepšiu sledovanosť spomedzi všetkých doterajších dielov v II. sérii.