MEDIA NEWS
Polícia zadržala v pondelok osem podozrivých z vraždy
maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej. Oznámil to
maltský premiér Joseph Muscat. K zatknutiam došlo približne dva mesiace po tom,
ako novinárku zabila bomba uložená v jej aute.
Všetci podozriví sú maltskými občanmi a
väčšina z nich má kriminálnu minulosť, citoval predsedu maltskej vlády britský
denník The Guardian.
Premiér neskôr na svojom Twitteri uviedol,
že boli zatknutí aj ďalší dvaja podozriví. "Polícia má od dnešného skorého
rána pod kontrolou všetky oblasti záujmu a vyšetrovanie je v plnom prúde,"
doplnil.
Polícia má na vypočúvanie podozrivých 48
hodín. Vyšetrovanie v tomto prípade prebieha v oblasti miest Marsa a Zebbug a
dediny Bugibba.
Caruanovú Galiziovú, známu 53-ročnú
investigatívnu novinárku, blogerku a ostrú kritičku maltskej vlády, zabila 16.
októbra bomba uložená v jej aute počas jazdy. K výbuchu došlo len niekoľko
metrov od novinárkinho domu v dedine Bidnija.
Rodina zavraždenej novinárky začala
podnikať právne kroky voči polícii a požiadala, aby bol z vyšetrovania prípadu
stiahnutý hlavný vyšetrovateľ. Odvoláva sa pritom na konflikt záujmov, ku
ktorému podľa nej pri vyšetrovaní prípadu dochádza. Zástupca policajného
komisára Silvio Valletta je totiž manželom Justyne Caruanovej, ktorá je ministerkou
v maltskej vláde.
V čase smrti čelila novinárka na maltských
súdoch 42 žalobám za nactiutŕhanie. Opozičný líder Adrian Delia stiahol päť
žalôb, ktoré na ňu podal.
Maltská vláda ponúkla odmenu milión eur za
informácie vedúce k osobám zodpovedným za jej zavraždenie a takisto úplnú
ochranu každému, kto s týmito informáciami predstúpi.
Pri vyšetrovaní zločinu pomáha maltskej
polícii americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a Europol. S analýzou
forenzných dôkazov získaných na mieste zločinu pomáhajú tiež holandskí
odborníci.
Nemecká vláda v pondelok privítala rozhodnutie Turecka
ukončiť samotku nemecko-tureckého novinára a dopisovateľa denníka Die Welt
Deniza Yücela, zadržiavaného niekoľko mesiacov pre obvinenia zo špionáže. Vláda
však opäť zdôraznila svoju požiadavku, aby boli novinár a ďalší ľudia
prepustení, pretože podľa Berlína je ich zadržiavanie politicky motivované,
informuje agentúra AP.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert
uviedol, že zlepšenie Yücelových podmienok zadržiavania je "malým
krokom" vpred. "Nič sa však nemení na požiadavke nemeckej vlády, aby
boli prepustení nemeckí občania, väznení v Turecku na základe nezrozumiteľných
dôvodov," dodal.
Yücela zatkli 14. februára. Turecké úrady
ho obviňujú zo šírenia teroristickej propagandy a z podnecovania nenávisti, ako
aj zo špionáže. Yücel tieto obvinenia odmieta.
Yücel je jedným z deviatich Nemcov, ktorých
podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí zadržiavajú v Turecku "pre
politicky motivované obvinenia".
Neznáme osoby v maskovacích uniformách už druhý deň blokujú
sídlo ukrajinského spravodajského kanála NewsOne v Kyjeve, ktorého šéfa obviňujú
v "urážlivých výrokoch" na adresu tzv. euromajdanu.
Euromajdan boli protivládne protesty a
občianske nepokoje na Ukrajine, ktoré v krajine vypukli 21. novembra 2013 a
vyvrcholili v polovici februára 2014 zosadením vtedajšieho proruského vedenia.
Nepokoje si vyžiadali desiatky obetí na životoch a zranených.
Ako informovala agentúra TASS, spravodajské
vysielanie NewsOne prerušené síce nebolo, ale vedenie televíznej stanice vo
svojom vyhlásení uviedlo, že jej redaktori sú nútení pracovať v podmienkach
psychologického nátlaku.
Majiteľom NewsOne je nezaradený poslanec
ukrajinského parlamentu Jevhen Murajev, ktorý uviedol, že útok na televízny
kanál súvisí s jeho redakčnou politikou - NewsOne totiž veľmi často kritizuje
súčasné ukrajinské vedenie.
Na udalosti spojené s NewsOne reagoval
ukrajinský prezident Petro Porošenko, podľa ktorého ide o neprijateľný nátlak
na médiá.
Blokádou televíznej stanice NewsOne je
znepokojená aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Jej predstaviteľ pre slobodu médií Harlem
Désir situáciu označil za neprijateľnú a uviedol, že ide o útok na slobodu
slova, ktorý sa nedá ničím ospravedlniť.
Désir podľa agentúry Ukrinform vo svojom
vyhlásení vyzval ukrajinské vedenie, aby podniklo všetky dostupné kroky a
zabezpečilo tak rešpektovanie slobody slova, obnovilo bezpečné pracovné
prostredie pre redaktorov a vytvorilo podmienky pre ničím neobmedzovanú činnosť
vysielateľa.
S výzvou prestať s blokádou NewsOne sa na
"radikálov" obrátil aj ukrajinský premiér Arsen Avakov. Vo svojom
mikroblogu na sieti Twitter však pritom Avakov označil Murajeva za
"provokatéra", a obvinil redakciu z provokovania. "Majitelia a
redaktori kanála by mali prestať provokovať ľudí," apeloval Avakov, ktorý
vyzval radikálov, ktorí redakciu blokujú, aby svoju akciu ukončili, lebo
"z ničomníkov netreba robiť trpiteľov".
Agentúra TASS dodala, že vedenie NewsOne
podalo trestné oznámenie, vyšetrovanie sa však stále nezačalo.
Ako pripomínajú ruské médiá, na Ukrajine
nejde o prvý prípad tohto druhu. V podobnej situácii sa 2. septembra 2016
ocitla aj televízia Inter, ktorej priestory neznámi páchatelia podpálili.
Prípad sa nevyšetruje. Majiteľom tejto televízie je opozičný politik Serhij
Liovočkin.
Americké
médiá, ktoré budú mať v Rusku štatút zahraničného agenta, neprídu o akreditáciu
ruského ministerstva zahraničných vecí. Uviedla to dnes na pôde výboru Štátnej
dumy pre médiá hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová. Dodala,
že takéto americké médiá "sa môžu na území Ruska venovať novinárskej
činnosti spokojne a bez prekážok".
Návrh na zákaz pôsobenia niektorých
amerických médií na pôde ruského parlamentu, ktorým sa momentálne zaoberá
Štátna duma, označila Zacharovová za "logický a vyplývajúci zo vzniknutej
situácie".
Ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa
agentúry TASS trvá na tom, aby americké médiá financované "po linke"
ministerstva zahraničných vecí USA nemali prístup do Štátnej dumy.
V prípade schválenia by šlo o analogické
opatrenie k rozhodnutiu amerického Kongresu, ktorý odobral svoju akreditáciu
vydanú pre televíziu RT, dodala agentúra TASS.
Zacharovová zdôraznila, že ruská diplomacia
trvá na "zrkadlových a odvetných opatreniach" za spomínaný krok
Kongresu. Upozornila, že ruské opatrenie sa nebude vzťahovať na všetky americké
médiá, ale bude presne zacielené na niektoré z nich.
Podľa Zacharovovej by prístup do Štátnej
dumy mohlo mať zakázaných "najmenej deväť až desať amerických médií".
Zacharovová však odmietla uviesť, ktoré médiá by to mohli byť. "Bude to
prekvapenie," dodala. Informovala, že v Rusku sú akreditovaní 117 novinári
pracujúci pre 23 amerických médií.
Zahraniční spravodajcovia v Rusku majú s
akreditáciou vydanou ruským ministerstvo zahraničných vecí možnosť pracovať aj
v parlamente i niektorých vládnych úradoch.
Agentúra AP uviedla, že spomínaný výbor
predloží svoj návrh plénu Štátnej dumy na jej stredajšie rokovanie.
x x x
Najnovšie kroky Ruska sú reakciou na
nedávne rozhodnutie amerického Kongresu, ktorý mediálnemu holdingu Russia Today
(RT) odobral akreditáciu, a to aj napriek tomu, že holding predtým vyhovel
žiadosti ministerstva spravodlivosti USA a zaregistroval sa ako zahraničných
agent. Tieto kroky vyvolali v Rusku veľkú kritiku a vlnu odsudzovania za
porušenie práva na slobodu slova.
V Rusku od konca novembra platí zákon,
ktorý ruským úradom umožní požadovať od zahraničných médií pôsobiacich v
krajine, aby sa zaregistrovali ako tzv. zahraniční agenti. Po nadobudnutí
statusu zahraničného agenta budú médiá predmetom obmedzení a povinností, aké v
súčasnosti platia pre neziskové organizácie. Podobne ako ony budú médiá niesť
aj zodpovednosť za porušenie zákona.
Americké tajné služby obviňujú Kremeľ, že
RT použil ako nástroj na zasahovanie do procesu amerických prezidentských
volieb v roku 2016. Rusko všetky takéto obvinenia odmieta
Copyright © TASR 2017
Americká mediálna spoločnosť 21st Century Fox údajne
obnovila rokovania s konglomerátom Walt Disney, ktorý od nej chce kúpiť
"väčšinu" jej divízií vrátane podielu v televízii Sky. Predpokladalo
sa, že vyjednávania medzi oboma firmami sa skončili v novembri, ale podľa
mediálnych správ, vrátane informácie denníka Wall Street Journal, sa rokovania
obnovili. Informuje o tom britský portál bbc.com.
Údajne sa rokuje o tom, že Walt Disney od 21st Century
Fox prevezme filmové a káblové siete a medzinárodné divízie vrátane televízie
Sky. Na predaj vraj nie je zvyšok 21st Century Fox, do ktorého patrí napríklad
Fox News Channel.
Diskusia o tom, že by firma Disney prevzala veľkú časť
majetku spoločnosti 21st Century Fox, prebieha v čase veľkých zmien v mediálnom
odvetví, keďže diváci sa čoraz viac orientujú na internetovú videoslužbu a
strácajú záujem o platenú televíziu. Tento posun je údajne dôvodom postupu
firmy Disney. Skombinovaním rozsiahlej ponuky firmy Disney s ponukou 21st
Century Fox by sa mohlo čeliť rastúcej hrozbe zo strany videoslužieb Amazon a
Netflix, konštatuje portál bbc.com.
Mediálna analytička Claire Endersová podľa portálu
bbc.com uviedla, že údajný záujem firmy Disney o majetok spoločnosti Fox je
"veľmi dôveryhodný". Transakcia zameraná na konsolidáciu by bola pre
taký "obrovský konglomerát" ako Disney "veľmi rozumná" a
umožnila by mu ušetriť stovky miliónov dolárov, povedala Endersová.
©2017, Autorské
práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie
alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu
SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
