Pavol Rusko a Markíza by Mariánovi Kočnerovi mali vyplatiť viac ako osem miliónov eur

Pavol Rusko a Markíza by Mariánovi Kočnerovi 

mali vyplatiť viac ako osem miliónov eur

Pavol Rusko a spoločnosť Markíza Slovakia majú vyplatiť spoločnosti Správa a inkaso zmeniek podnikateľa Mariána Kočnera "spolu a nerozdielne" sumu 8 298 479 eur. Rozhodla o tom dnes samosudkyňa Okresného súdu Bratislava V. Taktiež majú uhradiť úrok vo výške šesť percent odo dňa splatnosti zmenky, ktorej vyplatenie si Kočner na súde žalobou vymáhal, teda od 12. júna 2015 až do zaplatenia sumy. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RADA RTVS

RADA RTVS

Internú debatu vo vnútri verejnoprávneho média vôbec netreba prirovnávať k situácii, keď je potrebné "zakopať vojnovú sekeru". Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník sa na štvrtkovom rokovaní Rady RTVS týmito slovami vyjadril k aktuálnemu vývoju medializovaných polemík o situácii v tíme spravodajstva a publicistiky.
"Je prirodzené, že pri personálnych výmenách dôjde k debatám o tom, ako sa nastaví organizácia práce do budúcnosti,“ skonštatoval šéf RTVS. Zdôraznil zároveň, že súčasné vedenie sekcie spravodajstva a publicistiky má plnú dôveru vedenia RTVS. Zopakoval tiež, že interné debaty, nech prinášajú i výrazný názorový stret, by takými mali ostať. „Za mňa môžem povedať, že som presvedčený, že dôjde k tomu, aby sa interné problémy a interné diskusie v RTVS nešírili a neposúval sa ich význam na sociálnych sieťach, kde je prvotná informácia na konci dňa značne skreslená," uviedol.
Podľa neho vedenie verejnoprávneho média intenzívne komunikuje s redaktormi a spravodajcami. "Ja som presvedčený, že tie stanoviská sa budú postupne zbližovať a spoločne nájdeme takú cestu, aby to spravodajstvo naďalej ostalo objektívne, vyvážené a dôveryhodné," povedal Rezník, ktorý naďalej chce vo vnútri RTVS presadzovať "otvorenú, kritickú diskusiu".
Touto cestou chce ísť i riaditeľ sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS Vahram Chuguryan. "Prostredie v spravodajstve je absolútne slobodné, čo napokon potvrdzujú aj všetci redaktori spravodajstva," uviedol na rokovaní rady. Súčasne zdôraznil, že jediným limitom je to, aby spravodajské a publicistické výstupy boli nestranné, objektívne a verejnoprávne. „Toto je jediné obmedzenie, žiadne iné nebude,“ vyhlásil.
Začiatkom apríla 58 členov spravodajstva napísalo vedeniu RTVS otvorený list, v ktorom tvrdili, že zatiaľ pracujú slobodne, ale "v nepriateľskej atmosfére". Manažmentu RTVS vyčítali neochotu akceptovať oponentný, kritický názor, naznačili tiež možné ovplyvňovanie spravodajstva. "Neveríme, že naši nadriadení sú schopní ochrániť redakciu pred silnými tlakmi z vonkajšieho prostredia," uviedli.
Reakciou bol otvorený list 35 iných redaktorov a moderátorov z polovice apríla, ktorí v ňom domáce a medzinárodné novinárske organizácie ubezpečili, že pracujú slobodne a bez nátlaku. "Nechceme vťahovať verejnosť do interných záležitostí, ktoré nesúvisia s ohrozením slobody slova. Ak by bola ohrozená naša sloboda, alebo ak by sme cítili pokusy o manipuláciu, boli by sme prví, ktorí by sa ozvali," uviedli v liste. Uistili, že vysielajú čestne, objektívne a ako inštitúcia verejnej služby.

Copyright © TASR 2018

Kumulovaný hospodársky výsledok verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) za uplynulé 5-ročné obdobie dosahuje mínus 34 miliónov eur. „Ak sa nezmení systém financovania RTVS v strednodobom horizonte, to znamená v priebehu nasledujúcich dvoch-troch rokov, tak sa táto inštitúcia dostane do vážnych problémov,“ povedal na dnešnom rokovaní Rady RTVS o účtovnej uzávierke RTVS za rok 2017 generálny riaditeľ verejnoprávnej rádiotelevízie Jaroslav Rezník. Podľa Rezníka pracujú na tom, aby tento stav zmenili. Pripomenul zároveň, že dlhodobým cieľom manažmentov RTVS je nastaviť financovanie tak, aby sa zmenil systém financovania rádiotelevízie založený na nedostatočnej výške koncesionárskych poplatkov. „Riešením by bola zmena legislatívy, a teraz je irelevantné, či to má byť zabezpečené súčasným inštitútom, alebo to má byť inak. Podstatné pre nás je, aby to bolo stabilné, teda tá legislatíva, z nášho pohľadu to môže byť vtedy, ako optimálny stav, keby to bolo prijaté ústavným zákonom,“ povedal Rezník.
RTVS hospodáril vlani so stratou 1 660 377 eur, čo je nižšie číslo oproti sume 13 mil. eur plánovanej v rozpočte 2017. Radu RTVS o tom na jej dnešnom rokovaní informovala riaditeľka sekcie ekonomiky RTVS Radka Doehring v rámci prezentácie účtovnej uzávierka nákladov a výnosov RTVS za rok 2017. Konkrétne podľa Doehring spomínaná strata zvyšuje stratu z hospodárenia RTVS z minulých období na 34 741 571 eur. „Je stále ťažšie zostavovať vyrovnaný rozpočet aj na základe príjmov a výdavkov, vzhľadom na to, že určité zdroje, ako je zmluva so štátom, nemôžu byť použité napríklad na spravodajstvo a šport a toto sú práve oblasti, kde najviac rastú náklady aj výdavky,“ doplnila. Napriek tomu RTVS stále hospodári vyrovnane. RTVS však zároveň nie je schopný zaistiť si rezervu na súdne spory z minulosti vo výške 14,4 mil. eur, nie je na to v plnej výške vytvorená finančná rezerva, upozornila Doehring. Ako dodala, bez zmien v príjmovej časti, vo financovaní RTVS bude musieť verejnoprávny vysielateľ „buď obmedziť vysielaciu štruktúru, alebo sa dostaneme do situácie, že budeme v negatívnom základnom imaní".
Čisté výnosy RTVS v roku 2017 boli 117 081 571 eur a náklady 118 741 948 eur. Ku koncu minulého roka RTVS narástol počet platiteľov tzv. koncesionárskych poplatkov z radov právnických osôb o 3 396 na 51 396 a zároveň pribudlo 14 861 platiteľov z radov plne platiacich fyzických osôb, teda domácností, ktoré nemajú úľavu na platbe úhrad za služby RTVS. Aj s domácnosťami, ktoré platia polovičný poplatok, bolo ku koncu roka spolu 1 344 320 koncesionárov – fyzických osôb. Tento nárast sa dá podľa šéfky ekonomiky RTVS vyčísliť ročne v stotisícových sumách. Ďalej sa napríklad zvýšil predaj práv a licencií. Týka sa to najmä podielu RTVS na kinodistribúcii filmových projektov, na ktorých sa RTVS podieľal a táto suma dosiahla vlani vyše 150-tisíc eur. Najväčšie úspory boli v roku 2017 „v ostatných službách, týka sa hlavne honorárov, prác a príspevkov externým dodávateľom. Z toho konkrétne sme ušetrili na bežnom programe pol milióna eur, preniesli sme nevyčerpanú rezervu na dlhodobé projekty vo výške 400-tisíc eur, mali sme úspory v spravodajstve, v športe a v ostatných výrobných nákladoch takmer 900-tisíc, v dabingu 200-tisíc a na rozhlasových výrobách 100-tisíc“, informovala ďalej šéfka ekonomiky RTVS.
Člen dozornej komisie Rady RTVS Martin Kabát informoval, že audítorská spoločnosť súvahu odobrila a výročná správa ešte len bude auditovaná. Okrem iného poukázal na pokles vlastných zdroj krytia majetku RTVS.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

TASR NEWS

TASR NEWS

Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) prichádza s novým produktom, so seriálom o slovenských zaujímavostiach. Seriál ponúkne odberateľom od mája. Počas každého mesiaca spravodajstvo TASR vyprodukuje minimálne 16 spravodajsko-publicistických materiálov na danú tému. Cieľom je sprostredkovať pohľad obyvateľov Slovenska na zvolenú tému, s prihliadnutím na regionálne špecifiká.
"Pozorne počúvame hodnotenie produktov zo strany klientov, analyzujeme ich požiadavky a na základe toho vylepšujeme servis. Takto sme nedávno uviedli Brief správy, skvalitnili, navýšili a zmenili systém vydávania zvukov a teraz upravujeme tému TASR. Cieľom je lepšie rozložiť informácie v čase. Časť našich klientov má záujem o kratšie publicistické útvary, ktoré sú pridanou hodnotou k spravodajstvu. V správach o kultúre máme ambíciu prioritne informovať o pôvodnej slovenskej tvorbe. Chceme byť efektívny a užitočný partner pre diferencovaných odberateľov," povedal generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala.
Prvá časť seriálu sa od 2. mája bude venovať menám a pôvodu slovenských ulíc, z ktorých mnohé majú históriu trvajúcu stovky rokov, zaujímavý príbeh za svojím názvom či nostalgiu ich obyvateľov za minulosťou. V ďalších mesiacoch sa bude TASR v rámci seriálu venovať aj najznámejším slovenským priezviskám, pútnickým miestam alebo zabudnutým budovám v mestách a obciach.
Seriál o slovenských zaujímavostiach sčasti nahradí tému TASR, ktorá každý piatok prinášala odberateľom sumár správ z rôznych oblastí. Téma TASR sa bude venovať predovšetkým dôležitým aktuálnym udalostiam alebo míľnikom v dejinách Slovenska.

Copyright © TASR 2018

Rádio_FM bude mať svoje pódium na hudobnom festivale SHARPE

Rádio_FM bude mať svoje pódium

na hudobnom festivale SHARPE

Sharpe je nový hudobný festival a konferencia, počas ktorého návštevníci zažijú v bratislavskej Novej Cvernovke viac ako 25 koncertov na šiestich pódiách. Počas dvoch dní (27. a 28.4.) nebudú chýbať vystúpenia pod holým nebom, akustické “unplugged” variácie, či temné elektronické sety. Zastúpenie na tomto hudobnom podujatí bude tiež mať Rádio_FM

Na pódiu Rádia_FM sa počas soboty 28. apríla vystriedajú shoegazová kapela Manon Meurt z Česka, avantgardní multiinštrumentalisti Svin z Dánska, vychádzajúca popová rakúska hviezda Ankathie Koi a tiež zástupcovia domácej scény Says, 52 Hertz Whale a FishFace.

„Opäť potvrdzujeme, že to s podporou domácej scény myslíme vážne. Na hudobnom festivale a konferencii Sharpe budeme mať Rádio_FM vlastné pódium a náš hudobný dramaturg Daniel Baláž bude diskutovať o dôležitosti verejnoprávnych rádií. Aj toto je spôsob, ako môžeme slovenskú tvorbu predstaviť zahraničným hosťom a odborníkom,“ poznamenala šéfdramaturgička Rádia_FM Janka Imrichová.

Poslaním festivalu je rozšíriť obzory hudobných fanúšikov a predstaviť zaujímavé mená z domácej a zahraničnej hudobnej scény, ktoré majú potenciál prekročiť hranice svojich krajín. Jeho súčasťou je odborná hudobná konferencia, ktorá vytvorí platformu pre vzdelávanie a networking hudobníkov a hudobných profesionálov.

Cena princeznej Astúrskej 2018

Cena princeznej Astúrskej 2018

Americký filmár Martin Scorsese sa stal laureátom tohtoročnej Ceny princeznej Astúrskej v kategórii umenie.
V zdôvodnení výberu laureáta spomedzi celkove 21 kandidátov z desiatok krajín sa vyzdvihuje jeho mimoriadny novátorský príspevok k rozvoju svetovej kinematografie, fakt, že Scorseseho práce sú už súčasťou histórie svetového filmu, ako aj skutočnosť, že samotný oscarový filmár je nespochybniteľnou osobnosťou filmového umenia súčasnosti.
Potomok prisťahovalcov z talianskej Sicílie sa v zámorí vypracoval medzi najväčšie režisérske osobnosti amerického filmu súčasnosti. V detstve bol režisér, ktorého preslávili okrem iného filmy z prostredia organizovaného zločinu a mafie ako Mafiáni či Gangy v New Yorku, miništrantom v katolíckom kostole. Iba deň po premiére jeho vtedajšej novinky Ticho o prenasledovaní jezuitských misionárov v Japonsku v 17. storočí prijal režiséra s rodinou 30. novembra 2016 vo Vatikáne pápež František.
Meno Martina Scoseseho sa však spája aj s hudobnými snímkami ako The Last Waltz so skupinou The Band, Shine a Light o formácii Rolling Stones, ale aj s dokumentom o exbeatlovi Georgeovi Harrisonovi Living in the Material World.
Kľúčovými dielami slávneho scenáristu, režiséra a producenta v jednej osobe, ktorý je nielen laureátom Zlatých glóbusov a rôznych festivalových trofejí vrátane Zlatej palmy z Cannes, sú zrejme opakovane ocenené snímky ako Taxikár, Zúriaci býk, ale aj biografický Letec či napokon oscarová Skrytá identita. Scorseseho ocenili čestnými trofejami za celoživotné dielo aj organizátori britských cien BAFTA, francúzskych a talianskych Oscarov - Césara a Davida di Donatello.
 Vlani si ocenenie v rovnakej kategórii prevzal jeden z najznámejších výtvarných umelcov súčasnosti William Kentridge z Juhoafrickej republiky.
 Ceny princeznej Astúrskej (kedysi princa Astúrskeho) sú považované za akési španielske Nobelove ceny a udeľujú sa každoročne v ôsmich kategóriách. Ocenenia, dotované sumou po 50.000 eur, si spolu so soškou Joana Miróa laureáti tradične preberajú na jeseň v severošpanielskom Oviede.

Copyright ©TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických dnes ocenilo Jána Kuciaka a jeho prácu, evanjelického teológa Ondreja Prostredníka a zakladateľku Centra Slniečko v Nitre Marianu Kováčovú za ich úsilie o presadzovanie ľudských práv, práv žien a transparentnosti. Ocenenia udelil veľvyslanec Adam Sterling. Ten v príhovore zdôraznil, že žiadna krajina nie je perfektná, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv, ale krajiny musia spolupracovať a pomáhať si. Zároveň opätovne vyzval na vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a odsúdil násilie na žurnalistov.
Zavraždený novinár z portálu Aktuality.sk Ján Kuciak získal Transparency Award in memoriam za jeho investigatívne reportáže o korupcii, odvahe hľadať pravdu a za osobnú obeť pri službe verejnosti. Na počesť jeho odvahy sa v budúcich rokoch cena veľvyslanectva za transparentnosť premenuje na Cenu Jána Kuciaka za transparentnosť. Cenu prevzali jeho rodičia, prišli i rodičia jeho priateľky Martiny Kušnírovej.
Evanjelický teológ Ondrej Prostredník získal Human Right Award (Cenu za ľudské práva), a to za svoju otvorenú ochranu zraniteľných menšinových komunít na Slovensku. Ako zdôvodnil veľvyslanec, Prostredník neúnavne obhajuje rovnaké zaobchádzanie s LGBTI komunitou, ako aj náboženskú toleranciu a porozumenie medzi kresťanmi, židmi a moslimami.
Mariana Kováčová získala cenu Woman of Courage Award (Žena s odvahou). Centrum Slniečko, ktoré založila, poskytuje podporné a ochranné služby obetiam domáceho násilia a sexuálneho zneužívania od začiatku 90-tych rokov. Ide o prvé centrum svojho druhu na Slovensku. Kováčová v príhovore vyzdvihla prácu dobrovoľníkov a poďakovala sa za pomoc, ktorú v začiatkoch z USA dostali.
Veľvyslanectvo USA každoročne oceňuje Slovákov, ktorí sa snažia zlepšiť životy spoluobčanov a upevniť demokraciu. Tento rok ide už o 7. ročník udeľovania cien.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Dánskeho vynálezcu Petra Madsena odsúdili na doživotný trest odňatia slobody nepodmienečne za vraždu švédskej novinárky Kim Wallovej. Verdikt vyniesol v stredu mestský súd v Kodani, informovala agentúra DPA.
Ako uviedla sudkyňa Anette Burköová, spoločne s dvoma porotcami sa zhodli na tom, že Wallovej smrť bola vraždou, pretože Madsen neposkytol "dôveryhodné" vysvetlenie.
Madsen si rozsudok vypočul stojac v tichosti. Jeho obhajca následne oznámil, že proti verdiktu podá odvolanie.
Štyridsaťsedemročný Madsen vraždu popiera. Wallová podľa neho zomrela na ponorke nešťastnou náhodou. To, že jej telo rozštvrtil a oddelené časti zabalené v plastových vreciach následne pohádzal do mora, však pripustil.
Wallová navštívila 10. augusta 2017 Madsena na jeho podomácky vyrobenej ponorke, aby s ním urobila rozhovor. O deň neskôr sa ponorka potopila v zálive Köge ležiacom juhozápadne od Kodane.
Telo 30-ročnej novinárky sa nenašlo, po viac ako desiatich dňoch však vylovili z mora pri dánskom pobreží jej trup, od ktorého boli úmyselne oddelené hlava a končatiny. Neskôr sa podarilo nájsť i ďalšie časti tela, na ktorom sa bolo 15 bodných rán.

Český premiér v demisii Andrej Babiš (ANO) podal žalobu na vydavateľa slovenského denníka Nový Čas za rozhovor s bývalým príslušníkom československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Jánom Sarkocym. Sarkocy v ňom Babiša označil za vedomého spolupracovníka ŠtB.
Informovala o tom v stredu vo svojom spravodajstve televízia ČT24. Babiš podľa nej žiada od Nového Času ospravedlnenie a milión eur.
Spolu s Novým Časom Babiš zažaloval i Sarkocyho, dodala Česká televízia s odvolaním sa na slovenský denník.
Babiš v reakcii pre český Radiožurnál označil Sarkocyho za "odporného klamára". Uviedol tiež, že v prípade úspechu má v úmysle vysúdené peniaze venovať charite.
ČT24 pripomenula, že Babiš spoluprácu s ŠtB dlhodobo odmieta. Slovenský súd však v januári tohto roku v obnovenom konaní v súlade s vlaňajším verdiktom Ústavného súdu zamietol jeho žalobu, že je v archívnych zväzkoch ŠtB vedený ako jej agent neoprávnene.
Sarkocy v rozhovore s redaktorom Nového Času a ďalšími novinármi mesiac nato vyhlásil, že videl originál Babišovho spisu o jeho spolupráci s komunistickou tajnou políciou ŠtB a že v spise nie je nič sfalšované. Babiša vtedy tiež označil za človeka, ktorý chcel ťažiť zo spolupráce s ŠtB a mal rád peniaze. Babiš vtedy v reakcii uviedol, že Sarkocy klame.
ČT24 citovala aj reakciu vydavateľa Nového Času, ktoré ospravedlnenie Babišovi odmieta.
Podľa vyjadrenia právnickej kancelárie zastupujúcej Nový Čas Babiš nedokázal, že by agentom ŠtB nebol. Vzhľadom na to, že "otázka spolupráce žalobcu s ŠtB bola predmetom súdneho sporu, verejnosť mala legitímny záujem poznať tvrdenia bývalého príslušníka ŠtB o týchto skutočnostiach. A nebolo právoplatne rozhodnuté, že žalobca je v spisoch ŠtB evidovaný neoprávnene," uviedol podľa ČT24

Copyright © TASR 2018

Americký mediálny konglomerát Comcast predložil ponuku v sume 22 mld. libier (GBP) na prevzatie britskej televízie Sky. Konkuruje tak ponuke mediálnej firmy 21st Century Fox magnáta Ruperta Murdocha. Generálny riaditeľ spoločnosti Comcast Brian Roberts uviedol, že jeho firma ohodnocuje akcie Sky na 12,50 GBP za kus, čiže vyššie v porovnaní s ponukou 21st Century Fox v sume 10,75 GBP za akciu.
Spoločnosť 21st Century Fox zverejnila vyhlásenie, v ktorom uviedla, že jej záujem trvá a "v súčasnosti zvažuje svoje možnosti". Britský úrad pre hospodársku súťaž však predbežne vyslovil názor, že prevzatie televízie Sky firmou 21st Century Fox by poskytlo Murdochovi príliš veľkú kontrolu nad britskými médiami. Spoločnosť 21st Century Fox konštatovala, že spolupracuje s britským úradom pre hospodársku súťaž na návrhoch, ktoré "zaručia redakčnú nezávislosť Sky News".

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ľ. Laššáková: Slovensko je v rebríčku slobody tlače z krajín V4 na tom najlepšie

Ľubica Laššáková: 

Slovensko je v rebríčku slobody tlače z krajín V4 na tom najlepšie

Pod prepad o desať miest v rebríčku slobody tlače sa podľa ministerky kultúry Ľubice Laššákovej (Smer-SD) podpísala aj vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Podľa šéfky rezortu kultúry aj napriek tomu je Slovensko v rámci krajín V4 na tom najlepšie. Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády.
"Úlohu zohrala aj tragická udalosť, ktorá sa tu stala. Rada by som vyzdvihla, že z krajín V4 sme na tom najlepšie," povedala Laššáková. Podotkla, že by rada videla kritéria hodnotenia a hodnotiteľov. Zároveň uviedla, že rebríček nespochybňuje. "Ako bývalá novinárka a súčasná ministerka kultúry sa vždy budem zasadzovať za to, aby novinári mali vždy slobodu slova aj tlače," poznamenala.
Laššáková uviedla, že "podáva pomocnú ruku každému, pokiaľ sa naráža na to, že sloboda prejavu a tlače nie je taká, ako by sa očakávalo". Pripomenula, že by bolo vhodné pozrieť sa aj na Slovenský syndikát novinárov, ktorý by podľa nej mohol posilniť svoju pozíciu. "Aj sami novinári by mohli pripraviť nejakú platformu alebo inštitúciu, aby sa tam ich záujmy lepšie pripravovali," uviedla. Zároveň pripomenula, že stále platí výzva, že ak sa akýkoľvek novinár cíti ohrozený, okamžite to má nahlásiť a dostane ochranu.
Opozičná SaS tvrdí, že najmä tretia vláda Roberta Fica je zodpovedná za výrazný prepad Slovenska v rebríčku slobody tlače. "Aktuálny pokles o desať priečok je alarmujúci a hovorí o tom, že slovenská štátna moc sa počas vlády tejto koalície vzďaľuje od demokratických noriem smerom k oligarchickému režimu, v ktorom sú potlačované základné práva a slobody občanov," uviedli liberáli vo svojom stanovisku. Podľa nich vražda novinára a jeho snúbenice "sú dôsledkom dlhodobého negatívneho prístupu Roberta Fica k novinárom a slobode tlače".
Slovensko si po vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pohoršilo v rebríčku slobody tlače o desať miest. Aktuálne mu patrí 27. miesto vo svete. Index hodnotiaci slobodu tlače každý rok pripravuje organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).

Copyright © TASR 2018

RADA RTVS

RADA RTVS

Miera slobody tlače

Miera slobody tlače

Index hodnotiaci slobodu tlače vo svete, ktorý každý rok pripravuje organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), konštatuje nárast nepriateľstva vládnej moci voči novinárom. Najväčšia sloboda médií panuje podľa RSF v Nórsku. Na poslednom mieste skončila Severná Kórea.
Pokiaľ ide o Európu, na jej území sa nachádzajú štyri z piatich krajín, ktoré v najnovšom rebríčku zaznamenali najväčší prepad: ide o Česko (34. miesto, -11), Maltu (65. miesto, -18), Slovensko (27. miesto, -10) a Srbsko (76. miesto, -10).
Mimovládna organizácia vo svojej správe vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi vraždami dvoch investigatívnych novinárov, ku ktorým došlo na Slovensku a Malte.
Slovenský novinár Ján Kuciak bol zavraždený vo svojom dome vo februári 2018 - len štyri mesiace po vražde inej európskej novinárky, Daphne Caruanovej Galiziovej z Malty, ktorá prišla o život pri výbuchu nálože nastraženej v aute.
Pri príležitosti zverejnenia rebríčka slobody tlače RSF uvádzajú, že čoraz viac demokraticky zvolených štátnikov vníma novinárov nie ako základ demokracie, ale ako protivníka. Klíma neprajnosti voči novinárom je v rebríčku, ktorý každoročne hodnotí mieru slobody tlače v 180 krajinách sveta, stále viac citeľná, píšu RSF.
Generálny tajomník RSF Christophe Deloire v správe svojej organizácie upozorňuje, že prejavy nenávisti voči novinárom sú jednou z najväčších hrozieb pre demokracie.
Deloire vysvetľuje, že politickí lídri, ktorí "živia nenávisť k žurnalistom, nesú veľkú zodpovednosť, pretože koncept verejnej diskusie založenej na faktoch podkopávajú v prospech propagandy". "Spochybňovanie legitimity žurnalistiky je dnes zahrávanie sa s extrémne nebezpečným politickým ohňom," upozornil Deloire.
RSF konštatujú, že prejavy nepriateľstva voči médiám zo strany politických lídrov sa už neobmedzujú na autoritatívne krajiny ako Turecko (157. miesto, -2) a Egypt (161. miesto), kde je "fóbia z médií" taká výrazná, že novinári sú bežne obviňovaní z terorizmu a mnohí, ktorí neprejavujú lojalitu, sa ocitajú vo väzení bez súdneho rozhodnutia.
Výročná správa RSF konštatuje, že aj americký prezident Donald Trump neváhal pár mesiacov po svojom zvolení označiť médiá za "nepriateľov ľudu", čo je termín použitý svojho času sovietskym diktátorom Josifom Stalinom. Podľa RSF toto Trumpom priznané nepriateľstvo voči médiám je svedectvom toho, že vyhrážky proti novinárom už nie sú "výsadou" len autoritárskych krajín.
Spojené štáty v rebríčku RSF klesli o dve miesta a ocitli sa na 45. mieste za Rumunskom či Burkinou Faso.
RSF konštatujú, že ani Európa nie je imúnna voči slovným útokom voči novinárom a vyhrážkam politických lídrov na adresu médií - najmä od vzniku populistických strán, ktoré používajú rétoriku proti médiám.
RSF toto svoje tvrdenie v prípade ČR dokladajú príhodou s prezidentom Milošom Zemanom, ktorý vlani v októbri prišiel na na tlačovú konferenciu s drevenou maketou samopalu s nápisom: "Na novinárov." RSF spomínajú aj výrok slovenského expremiéra Roberta Fica, ktorý o novinároch hovoril ako o "špinavých protislovenských prostitútkach" či "obyčajných hlúpych hyenách".
RSF vo svojej výročnej správe poukazujú aj na lídrov krajín zo strednej Európy ako Srbsko, ktoré si pohoršilo o desať miest a skončilo na 76. mieste, či Maďarsko (73.), kde premiér Viktor Orbán obviňuje nezávislé médiá z diskreditácie svojej krajiny.
Správa RSF poukazuje aj rastúci vplyv "silných mužov". Ako príklad uvádza, že keď ruský prezident Vladimir Putin potlačil hlas nezávislých médií v rámci svojich hraníc, Rusko (148. miesto v rebríčku) rozšírilo svoju propagandistickú sieť po celom svete vďaka svojim médiám ako RT a Sputnik. Svoj model informovania podobne "vyváža" aj Čína, ktorej patrí v rebríčku RSF 176. miesto.
Správa RSF upozorňuje, že keď aj slobodu médií v tej-ktorej krajine neobmedzuje despotický vládca, "je to vojna, ktorá prispieva k transformácii krajiny na čierne diery" v oblasti šírenia informácií. Takým prípadom je Irak (160., -2), ktorý sa v tomto roku posunul k posledným miestam rebríčka.
RSF vo svojej správe pripomína, že ešte nikdy nebolo tak veľa krajín zaradených do skupiny, kde je situácia so slobodou tlače veľmi vážna.
Reportéri bez hraníc sa každý rok snažia vyjadriť stupeň slobody, ktorej sa tešia novinári, blogeri a médiá v 180 štátoch sveta. Základom tohto zisťovania je dotazník, ktorý RSF od roku 2002 predkladajú novinárom, vedcom, právnikom a ochrancom ľudských práv vo svete.

Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ochrancovia ľudských práv z 13 krajín vyzvali veľké IT spoločnosti ako Apple, Google a Amazon, aby nepomáhali ruským úradom pri blokovaní prístupu ku komunikačnej aplikácii Telegram. Informovala o tom v utorok rozhlasová stanica Echo Moskvy, ktorá podotkla, že služba Telegram v Rusku ešte stále funguje - aj napriek súdnemu príkazu na jej zablokovanie.
Iniciátor výzvy, prezident medzinárodnej organizácie Agora Pavel Čikov, na svojej stránke na sieti Telegram napísal, že ruské úrady vyhlásili "naozajstnú počítačovú vojnu", keď zablokovali milióny IP adries veľkých amerických spoločností. Poškodené tým boli stovky on-line služieb, upozornil Čikov vo výzve adresovanej štyrom najväčším IT spoločnostiam: Google, Amazon, Apple a Microsoft.
Situáciu, ktorá v Rusku vznikla v súvislosti s aplikáciou Telegram, označili autori výzvy za "nebezpečný precedens". Žiadajú, aby spomenuté spoločnosti nespolupracovali s ruskými úradmi snažiacimi sa zablokovať v Rusku prístup k Telegramu.
V dokumente sa tiež uvádza, že právo na súkromie a sloboda prejavu musia byť prísne chránené, pretože sú to "základné hodnoty slobodných a spravodlivých spoločností".
Okrem aktivistov z Agory, ktorej právnici zastupujú záujmy Telegramu na súdoch, túto výzvu podporili aj ich kolegovia z Británie, USA, Kanady, Izraela, Egypta, JAR a ďalších krajín.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológii a masmédií (Roskomnadzor) už viac ako týždeň blokuje státisíce webových stránok a IP adries v Rusku. Tamojší používatelia internetu sa sťažujú na problémy s využívaním služby YouTube, ako aj na zlý prístup k vyhľadávaču Google a ďalším službám. Samotný Telegram však zatiaľ funguje.
Stanica Echo Moskvy dodala, že v nedeľu sa v rôznych mestách Ruska konala akcia na podporu Telegramu a slobody slova v krajine, keď ľudia o 19.00 h miestneho času z okien svojich bytov vypustili papierové lietadielka.
Zakladateľ Telegramu Pavel Durov svojich prívržencov vyzval, aby túto akciu zopakovali aj koncom tohto týždňa.

Federálny súd v San Franciscu v americkom štáte Kalifornia definitívne uzavrel spor ohľadom autorských práv, keď stanovil, že zviera - v tomto prípade makak - nemá rovnaké práva ako človek a nemôže podať žalobu na fotografa Davida Slatera.
Ako v utorok informovala agentúra AP, súd v San Franciscu dospel k záveru, že americké zákony o autorských právach nepovoľujú súdne spory, v ktorých by bolo možné udeliť zvieratám práva na fotografie alebo iné pôvodné diela. Porušenie autorských práv možno namietať iba v mene ľudí, uviedol súd.
Súdna porota týmto rozhodnutím potvrdila rozsudok súdu nižšieho stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba zo strany organizácie Ľudia za etické zaobchádzanie so zvieratami (PETA) proti fotografovi, ktorého fotoaparát použil makak na inkriminovanú selfie.
Celý mediálne sledovaný spor sa týkal série snímok, ktorú Slater získal v roku 2011 na indonézskom ostrove Sulawesi, kde sa snažil zachytiť život makakov chocholatých.
Zvedavý samec Naruto mu vtedy v nestráženej chvíli vzal fotoaparát a začal ho skúmať s ostatnými členmi skupiny. Makakovi sa opakovane podarilo stlačiť spúšť a výsledkom sa okrem iných snímok stala aj tá, na ktorej má vycerené zuby a pozerá sa priamo do objektívu.
Slater "svoju" fotografiu použil v knihe o Indonézii. Bez jeho vedomia sa však snímka objavila aj jednom z webhostingových portálov. Slater vtedy Wikipediu upozornil, že snímka je jeho, a požiadal o jej odstránenie. Táto jeho žiadosť bola zamietnutá s tým, že nevlastní práva k selfie fotografii, keďže ju neurobil.
V tejto fáze do sporu vstúpila PETA, ktorá sa postavila na stranu samotného makaka a v jeho mene žalovala Slatera za porušenie autorských práv. Žiadala okrem iného, aby všetky zárobky z fotografie išli do fondu na ochranu makakov chocholatých.
PETA sa pred súdmi snažila dokázať, že aj zviera môže podľa zákona vlastniť majetok, nielen byť majetkom niekoho iného.
Všetky súdne inštancie však argumenty organizácie PETA zmietli zo stola.
Boj o tento precedens mal dôsledky aj pre život samotného Slatera, ktorý sa ocitol na mizine a istý čas si musel na živobytie zarábať ako tenisový tréner.


Copyright © TASR 2018

Ministerka Ľ. Laššáková rokovala s predstaviteľmi Asociácie rozhlasových a televíznych staníc

Ministerka Ľ. Laššáková rokovala s predstaviteľmi Asociácie 

rozhlasových a televíznych staníc

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková dnes rokovala s predstaviteľmi Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, ktorí prezentovali svoje postoje k nedoriešeným otvoreným otázkam v rámci spolupráce s rezortom kultúry.
Témami boli okrem iného návrh regulačného mechanizmu, ale aj samoregulácia pri ochrane maloletých, podmienky pre rádiá, či otázky reklamy.
V oblasti legislatívy sa diskusia týkala prípravy nového zákona, ktorý upraví slovenské podmienky nadväzne smernicu EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách. Jej prijatie sa predpokladá do konca tohto roka. Prítomní predstavitelia sa dohodli sa pokračovaní spolupráce v pracovnej skupine.
Ministerka Laššáková podporila nevyhnutnosť predvídateľnosti legislatívneho a podnikateľského prostredia pre fungovanie médií. „Dvere sú otvorené, sme pripravení prijímať návrhy a pripomienky a pracovať na tom, aby sa prostredie zlepšovalo“, uviedla na záver rokovania.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Prezident mediálnej skupiny Lagardère Active ČR Michel Fleischmann včera na francúzskom veľvyslanectve v Prahe prevzal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie. Francúzsko ho ocenila Rádom čestnej légie za prínos a celoživotné dielo, Fleischmann podľa nej zásadne ovplyvnil podobu českého mediálneho sveta a stojí za úspechom mnohých showbyznysových talentov. Vyznamenanie udelené dekrétom prezidenta republiky odovzdal Fleischmannovi francúzsky veľvyslanec v ČR Roland Galharague.
Podľa francúzskeho veľvyslanca sa Fleischmann významne zasadil o vzťahy medzi Prahou a Parížom a prispel k vzájomnému porozumeniu a priblíženie oboch krajín. Rad čestnej légie, ktorý sa udeľuje na základe dekrétu francúzskeho prezidenta, je vyznamenaním za vynikajúce civilné alebo vojenské zásluhy o francúzsky národ.
"Francúzsko je pre mňa druhý domov, druhá vlasť. Prijala ma neskutočne pekným spôsobom a dala mi šancu pracovať a naučiť sa rozhlasové remeslo. A to som potom mohol využiť, dokonca za francúzske investície, v Českej republike. Vo Francúzsku som doma rovnako ako v Čechách, "povedal ČTK Fleischmann.
Z českých osobností Rad čestnej légie už získali tiež vojnoví veteráni František Fajtl a František Peřina alebo generál Petr Pavel. Vyznamenanie bolo udelené aj niekoľkým umelcov a akademikom. Dostali ho napríklad spisovatelia Pavel Tigrid a Milan Kundera, filozof Jan Sokol, režisér Miloš Forman, speváčka Marta Kubišová, husľový virtuóz Josef Suk, maliari František Kupka a Alfons Mucha a ďalši.
Fleischmann sa narodil v roku 1952 v pražských Vršoviciach, kde prežil podstatnú časť svojho detstva. Od polovice 60. rokov žil vo Francúzsku, kde jeho otec pracoval ako kultúrna radca na československom veľvyslanectve. Po potlačení Pražskej jari v auguste 1968 sa jeho rodina rozhodla vo Francúzsku usadiť natrvalo. Fleischmann vyštudoval modernú francúzsku literatúru na parížskej Sorbonne a kariéru začínal už vo francúzskom štátnom rozhlase ako režisér relácií a hier. Je tiež prekladateľom. Do francúzštiny okrem iného preložil básne Jaroslava Seiferta a rad ďalších diel.
Po roku 1989 sa vrátil späť do Českej republiky a založil tu prvú súkromnú rozhlasovú stanicu - Európu 2. Následne vybudoval celý mediálny dom, do ktorého spadajú značky ako Európa 2, Frekvence 1, rádio Bonton, Dance rádio, rádio ZET, multimediálny detský produkt Pigy alebo streamovacia služba Youradio.
Pred niekoľkými dňami spoločnosť Czech Media Invest (CMI), ktorú spoluvlastní a riadi miliardár Daniel Křetínský, oznámila, že od Lagardère rozhlasové stanice v Česku, Poľsku, na Slovensku a v Rumunsku kupuje za 73 miliónov eur . "Záväzok, ktorý vzniká k novému majiteľovi, je z môjho pohľadu pokračovanie toho, čo som robil, a dúfam, že dostanem jeho dôveru. Kapitálový vstup je logickým dôsledkom vývoja v Českej republike vo všetkých médiách. Ide o vytváranie istej sily, ktorú médiá majú . Čím ste väčší, tým máte väčšiu možnosť dôjsť k ešte lepším komerčným výsledkom. A my sme komerčná spoločnosť, takže buď kupujeme, alebo predávame alebo 'sa predávame', "uviedol Fleischmann.
CMI tiež rokuje s Lagardère Group o kúpe časopisov vo Francúzsku, vrátane Elle a s ňou spojených produktov. Očakáva sa, že transakcia by mohla byť podpísaná v najbližších týždňoch.

Copyright © ČTK 2018

Mexické úrady zadržali v pondelok v noci osobu podozrivú v prípade vraždy medzinárodne uznávaného novinára Javiera Valdeza. Prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej sietie Twitter to oznámil minister vnútra Alfonso Navarrete Prida s tým, že sa tak stalo počas spoločnej operácie federálnych agentov. Podľa Valdezovho priateľa Isamela Bojorqueza z týždenníka Riodoce podozrivú osobu zadržali v Tijuane a bola členom organizovanej kriminálnej skupiny zapojenej do vojny kartelov, v ktorej je aj kartel Sinaloa. Riodoce neskôr informoval, že špeciálny prokurátor Ricardo Sánchez Pérez del Pozo v rozhovore uviedol, že podozrivý má 26-rokov a je známy pod prezývkou "Koala".
Javier Valdez zomrel 15. mája 2017 po tom, ako ho zastrelili na ulici v meste Culiacán. V zahraničí bol známy svojimi knihami o prepojení drogových kartelov, politikov a ďalších sektorov spoločnosti. V Mexiku bol zase rešpektovaným novinárom a v spomínanom Riodoce, ktorý spoluzaložil, pravidelne publikoval.
Podľa Riodoce je motív Valdezovej vraždy spojený s informáciami, ktoré novinár zverejnil niekoľko týždňov pred smrťou. Spomínaný prokurátor uviedol, že "Koala" riadil auto, ktoré zastavilo Valdeza. Vo vozidle sa údajne nachádzali traja útočníci.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) v pondelok oznámilo, že pripraví správu o vlaňajšom zavraždení maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej.
Správa vznikne na návrh uznesenia, ktorý podpísalo 114 členov tohto zhromaždenia. Výbor pre právne veci a ľudské práva PZ RE v pondelok poveril prípravou uvedenej správy holandského poslanca zo skupiny európskych ľudovcov (EPP) Pietera Omtzigta.
"Je veľmi dôležité, aby nielen ľudia, ktorí sú vinní z vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej, ale aj tí, ktorí vydali príkaz (na jej zavraždenie)..., boli primerane potrestaní," uviedol Omtzigt.
Caruanovú Galiziovú, 53-ročnú investigatívnu novinárku, blogerku a kritičku maltskej vlády, zabila 16. októbra 2017 bomba nastražená v jej aute.
Predseda PZ RE Michele Nicoletti pripomenul túto udalosť v pondelkovom otváracom prejave jarného plenárneho zasadnutia tohto zhromaždenia. Upozornil, že synovia maltskej novinárky osobne prišli do Štrasburgu, aby sa dožadovali pravdy a spravodlivosti pre svoju matku.
"Dobre vedia, že nemáme moc na objasnenie tajomstva smrti ich matky. Aj napriek tomu požiadali o našu podporu, o našu solidaritu s obeťami - nie s páchateľmi - a o náš záväzok využiť všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme im pomohli," vyhlásil Nicoletti.
Podľa jeho slov by sa Rada Európy mala v tejto veci angažovať a prispieť tak k obnoveniu dôvery verejnosti v demokratické inštitúcie.

Copyright © TASR 2018

Zomrela Bea Littmannová

Zomrela Bea Littmannová

Vo veku 89 rokov zomrela v utorok ráno v Bernolákove jedna z prvých speváčok slovenskej populárnej hudby Bea Littmannová. Posledná rozlúčka so zosnulou bude 14. mája o 14.45 hod. v bratislavskom krematóriu. Pre TASR to potvrdil syn Miroslav Littmann.
Bea Littmannová (rodená Beatrix Farkašová, *4.9.1929, Medené Hámre, Borinka) bola jednou z prvých slovenských speváčok tanečných piesní. Maturovala na gymnáziu v Bratislave. Spev študovala súkromne. V roku 1946 bola zakladajúcou členkou Miešaného zboru československého rozhlasu, od roku 1947 bola spolu s Vierou Palátovou a Hertou Bedrnovou členkou dievčenského speváckeho tria Tri dievčatká.
Od roku 1957 bola aj členkou Slovenského filharmonického zboru. Medzi jej hity patria skladby Najkrajšia hviezdička, Nebolo to náhodou, Ružičky červené či Široká cestička. Od začiatku 50. rokov do polovice 60. rokov patrila medzi najpopulárnejšie slovenské speváčky. V 90. rokoch vystúpila v televíznom programe Repete.

Copyright © TASR 2018

RTVS si pripomenie Petra Krištúfka

RTVS si pripomenie Petra Krištúfka

RTVS si už dnes večer 24. apríla pripomenie režiséra Petra Krištúfka na Dvojke o 22:20 vo filme Dlhá krátka noc. Režisér svoj celovečerný televízny debut nakrútil podľa scenára matky Zory Krištúfkovej a zároveň k nemu zložil hudbu.

Peter Krištúfek bol spolupracovníkom Rádia Devín, kam pravidelne prispieval aj svojimi glosami a esejami. Rádio Devín dnes o 15:30 odvysiela jeho poviedku „Pánska jazda 2. časť – Hviezda vystrihnutého záberu“. Poslucháči si o 17:00 môžu vypočuť reprízu relácie „Ars litera – rozhlasový antikvariát“ s Petrom Krištúfkom z 21. marca, ktorú redakčne pripravila Eva Reiselová.

Do štúdia vtedy priniesol knihu z roku 1502 - dielo sv. Augustína, rozprával tiež o Jurajovi Fándlym a jeho knihe Piľný domajší a poľný hospodár či o poézii Ivana Kraska. „Knihy Petra Krištúfka sú mnohým čitateľom známe nielen u nás. Dom hluchého bol napríklad preložený do českého, bulharského, poľského, arabského či amharského jazyka. Tí, ktorí ho poznali, vedia, že bol aj vášnivý zberateľ, bibliofil, že sa zaujímal o historické tlače a že tie písané po latinsky, si sám aj prečítal. O knihách vedel veľmi veľa a rozprával o nich s nesmiernym zaujatím,“ priblížila Eva Reiselová.

V stredu (25.4.) Rannom Ladení o 7:43 Rádio Devín odvysiela v premiére jeho esej „O dobrej a zlej hudbe“, v ktorej uvažuje o akustickom smogu a ako sa mu dá, či nedá vyhnúť. Od pondelka 30. apríla do piatku 4. mája od 22:30 bude v Čítaní na pokračovanie znieť spracovanie jeho knihy “Dom hluchého.“

Rádio Devín si Petra Krištúfka pripomenie aj v deň pohrebu špeciálne pripraveným nekrológom.

Novým hovorcom NCZI je Boris Chmel

Novým hovorcom NCZI je Boris Chmel

Novým hovorcom Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) je od pondelka 23. apríla Boris Chmel. Vo svojej novej funkcii chce čerpať z dlhoročných skúseností v novinárskej i komunikačnej oblasti.
"NCZI má širokú agendu a som rád, že môžem byť pri zavádzaní ezdravia, jednej z najväčších zmien v slovenskom zdravotníctve," uviedol v tejto súvislosti nový hovorca.
Chmel naposledy pôsobil na pozícii vedúceho odboru televízneho spravodajstva a publicistiky RTVS. S novinárskou kariérou začínal v roku 2000, pôsobil v printových i rozhlasových a televíznych médiách. Vyše päť rokov pracoval ako manažér komunikácie s verejnosťou v Operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby (ZZS) SR. Získal trikrát ocenenie Hovorca roka v kategórii štátna správa a štátny sektor.

Copyright © TASR 2018

Pozvánka Jiří Černý

Pozvánka Jiří Černý

Do Bratislavy v apríli zavíta na dva komponované večery renomovaný český hudobný publicista Jiří Černý, ktorý už niekoľko desaťročí vypredáva kluby po celom niekdajšom Československu - a dnes už takmer výlučne v Česku - s netypickým hudobným formátom. Na pódiu si rozloží gramofón, púšťa na ňom platne, a stovky divákov v hľadisku ticho sedia a s napätím čakajú nielen na jeho hudobný výber, ale najmä na jeho trefné komentáre medzi pesničkami. V bývalom Československu boli takzvané Antidiskotéky Jiřího Černého veľkým pojmom a svojich verných fanúšikov majú až do dnešných dní.

Hoci v posledných desaťročiach už Černý vystupuje takmer výlučne v Českej republike, v apríli si príde zaspomínať na svoje voľakedy časté vystúpenia v Bratislave, kde bol častým hosťom najmä na internátoch Mladá Garda. V stredu 25. apríla vystúpi Černý v Kníhkupectve Artforum s portrétom Deža Ursinyho, a o deň nato sa predstaví v priestoroch V-klubu s jedným zo svojich klasických programov Ro(c)kovanie. Ako uvádzajú usporiadatelia, v tom bude hovoriť nielen o hudbe.

Jiří Černý je nestorom československej hudobnej žurnalistiky, náruživým športovcom a športovým fanúšikom, láskavým, vtipným a múdrym glosátorom hudby aj spoločenského diania, ktorý sa hudbe a písaniu o nej venuje už viac ako šesť desaťročí. Sám o sebe hovorí, že je predovšetkým "výborným hráčom na gramofón", pretože gramofón je jediný hudobný nástroj, na ktorý vie hrať.

Jeho cesta k hudbe viedla tak trochu okľukou - po štúdiu žurnalistiky a češtiny na Karlovej univerzite pracoval od začiatku šesťdesiatych rokov najskôr ako športový novinár. Až neskôr, keď uňho hudba zvíťazila nad športom, sa zamestnal v týždenníku Mladý svět ako redaktor kultúrnej rubriky. Stál pri zrode alebo bol jedným z kľúčových autorov v mnohých legendárnych hudobných časopisoch ako napríklad Melodie či Gramorevue a v roku 1990 bol jedným zo zakladateľov a prvým šéfredaktorom časopisu Rock & Pop.

Okrem toho máva dlhé roky pravidelné rozhlasové programy, pričom k najznámejším patrí hitparáda Dvanáct na houpačce (1964 - 1969) a program Desky načerno (1967). Keď boli koncom šesťdesiatych rokov jeho programy z ideologických dôvodov zakázané, Černý vymyslel nový typ hudobnej publicistiky a začal cestovať po celom Československu so svojimi Antidiskotékami.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Večera s Havranom. Akú verejnoprávnu televíziu a rozhlas potrebujeme?

Večera s Havranom

Akú verejnoprávnu televíziu a rozhlas potrebujeme?

Relácia Večera s Havranom sa najbližšie bude venovať problematike médií verejnej služby. RTVS v utorok 24. apríla o 21:00 odvysiela naživo na Dvojke diskusiu Akú verejnoprávnu televíziu a rozhlas potrebujeme? Pozvanie moderátora Michala Havrana prijali generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, producentka Zuzana Mistríková, mediálny odborník Miroslav Kollár a novinár Pavol Múdry. Predmetmi utorkovej debaty budú okrem iného objektivita, pluralita názorov či financovanie médií verejnej služby.

Zomrel Peter Krištúfek

Zomrel Peter Krištúfek

Vo veku 44 rokov zomrel slovenský spisovateľ a režisér Peter Krištúfek. Pre denník SME to potvrdil vydavateľ Koloman Kertész Bagala, u ktorého debutoval a vyšli mu u neho štyri knihy. Rodák z Bratislavy zahynul v pondelok pri tragickej dopravnej nehode autobusu a nákladného auta, ktorá sa stala na ceste R1 v smere z Banskej Bystrice do Zvolena pri obci Badín. Krištúfek bol jednou z dvoch obetí nehody.

Peter Krištúfek sa narodil 23. júna 1973. Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Bol trojnásobným finalistom súťaže Poviedka a trojnásobným finalistom ceny Anasoft Litera. Je autorom próz ako Nepresné miesto (2002), Voľným okom (2004), Rota pomalého nasadenia (2006), Mimo času (2009), Blíženci a protinožci (2010), Atlas zabúdania (2013), Emma a smrtihlav (2014) či Telá (2016). Za román Šepkár (2008) získal Prix du livre Européen (Cenu európskej knihy). S románom Dom hluchého (2012) uspel aj na maďarskom a anglickom literárnom trhu. Vlani zostavil knihu o spisovateľovi Kornelovi Földvárim, ktorá vyšla pod názvom Kornel Földvári: O sebe. Ako filmár je autorom vyše dvadsiatky dokumentárnych filmov, dvoch kratších hraných snímok, televízneho filmu Dlhá krátka noc (2003), dlhometrážneho dokumentu Momentky (2008) o hudobníkovi Dežovi Ursinym či televízneho dokumentu Neviditeľný nepriateľ (2011). Nakrútil tiež snímku Viditeľný svet (2011) v hlavnej úlohe s Ivanom Trojanom a podieľal sa aj na poviedkovej dráme Slovensko 2.0 (2014).

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Južná Kórea v pondelok oznámila, že pred blížiacim sa piatkovým summitom oboch Kóreí zastavila cezhraničné vysielanie propagandy prostredníctvom reproduktorov.
Cieľom tohto zastavenia je "znížiť napätie vo vojenskej oblasti medzi Južnou a Severnou Kóreou a vytvoriť atmosféru zmierenia na polostrove", keďže sa blíži medzikórejský summit. Vo vyhlásení to uviedlo ministerstvo pre národnú obranu v Soule.
Ministerstvo vyjadrilo nádej, že opatrenie bude viesť k zastaveniu kritiky a propagandistickej činnosti medzi oboma Kóreami.
Juh začal vysielanie proti Pchjongjangu za použitia hlasných ampliónov v roku 1963. Popri spoločnej hranici so Severom (KĽDR) je v súčasnosti rozmiestnených niekoľko desiatok výkonných reproduktorov, ale aj Severná Kórea púšťa nahlas cez hranicu svoje vlastné propagandistické odkazy.
Obe strany zastavili vysielanie v roku 2015 na základe dohody. Avšak Soul svoju kampaň cez reproduktory v januári 2016 obnovil a reagoval tak na štvrtú jadrovú skúšku Severnej Kórey.
Summit Kóreí spojený s rozhovormi sa má podľa plánu konať v piatok 27. apríla v pohraničnej dedine Panmundžom v prísne stráženej demilitarizovanej zóne medzi oboma štátmi, pripomenula juhokórejská tlačová agentúra Jonhap. Summitu sa má zúčastniť severokórejský vodca Kim Čong-un a juhokórejský prezident Mun Če-in.
Tento krok Soulu - zastavenie vysielania propagandy - nasledoval po nedávnych mierových gestách Pchjongjangu. Ten napríklad minulý týždeň oznámil, že sa rozhodol zatvoriť svoje zariadenia na testovanie jadrových zbraní v Pchunggje a tiež pozastaviť jadrové skúšky i skúšky rakiet dlhého doletu.
Kim Čong-una čaká pravdepodobne aj historický summit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, a to v máji alebo v júni. Severná Kórea však neoznámila, že sa vzdáva existujúcich jadrových zbraní, čo vyvoláva skepsu, či KĽDR myslí denuklearizáciu vážne.

Dánsky vynálezca Peter Madsen podozrivý z vraždy švédskej novinárky Kim Wallovej je natoľko "nebezpečný", že by mal dostať doživotný trest odňatia slobody. Hrozí totiž, že svoj čin zopakuje. S odvolaním sa na psychiatrický posudok podozrivého to v pondelok na pôde súdu v Kodani uviedol prokurátor Jakob Buch-Jepsen.
Žalobca pre Madsena žiadal maximálny trest, čo je v Dánsku 16 rokov, po ktorých by mohlo dôjsť k opakovanému predĺženiu jeho uväznenia po pravidelnom preskúmaní. Tento typ väzby sa ukladá v prípade, že sa zločinec považuje za nebezpečného pre iných ľudí alebo môže hroziť, že svoje zločiny zopakuje.
V správe sa ďalej uvádza, že Madsen má narcistické sklony a je sexuálnym deviantom, netrpí však duševnou chorobou, povedal v pondelok prokurátor. Madsen podľa Bucha-Jepsena nie je šialený, ale "emočne narušený s ťažkým nedostatkom pocitu empatie, hnevu a viny".
Verdikt by v tomto prípade mal padnúť v stredu.
Wallová navštívila 10. augusta 2017 Madsena na jeho podomácky vyrobenej ponorke, aby s ním urobila rozhovor. O deň neskôr sa ponorka potopila v zálive Köge ležiacom juhozápadne od Kodane, Madsena sa podarilo zachrániť.
Telo novinárky sa nenašlo, po viac ako desiatich dňoch však vylovili z mora pri dánskom pobreží jej trup, od ktorého boli úmyselne oddelené hlava a končatiny. Neskôr sa podarilo nájsť i ďalšie časti tela, na ktorom sa bolo 15 bodných rán.
Madsen odmietol obvinenie z vraždy Wallovej, ale priznal sa k tomu, že jej telo rozštvrtil a jeho časti zabalené v plastových vreciach vyhodil do mora. Telo sa snažil zaťažiť oceľovými rúrami. Vo svojich výpovediach najprv uvádzal, že Wallovú vysadil na malom ostrove, následne hovoril o nehode, pri ktorej novinárke spadol na hlavu poklop, a nakoniec prišiel s verziou, že išlo o otravu oxidom uhoľnatým.

Copyright © TASR 2018