Zomrel Lucian Pintilie

Zomrel Lucian Pintilie

Rumunský divadelný a filmový režisér Lucian Pintilie, ktorý po nezhode s komunistickým režimom emigroval zo svojej vlasti a následne sa presadil vo Francúzsku a Spojených štátoch, zomrel vo veku 84 rokov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
Filmár, ktorý svojou tvorbou inšpiroval celé generácie rumunských hercov, skonal podľa vyjadrenia vedenia Eliasovej nemocnice v Bukurešti v stredu večer.
Pintilie pôsobil v 60. a 70. rokoch ako režisér v prestížnom bukureštskom Bulandrovej divadle. Jeho tvorbu však cenzurovali komunisti a jeden z jeho filmov dokonca osobne zakázal vtedajší komunistický vodca Nicolae Ceaušescu. Išlo o čiernobiely film s názvom Reconstituirea, ktorý je v súčasnosti považovaný za rumunskú klasiku. Krátko po jeho prvom premietnutí v roku 1968 ho však z distribúcie v Rumunsku stiahli.
Pozitívneho ohlasu kritikov sa ale táto snímka dočkala na festivale vo francúzskom Cannes, kde ju premietli v roku 1970. Film založený na skutočnom príbehu vykresľuje zneužívanie moci niektorými úradníkmi. Rumuni ho mohli vo svojej vlasti opätovne vidieť v roku 1990, krátko po páde komunizmu.
Pintilie sa po odchode z Rumunska usadil vo Francúzsku, kde režíroval hry v parížskych divadlách Théâtre national de Chaillot a Théâtre de la Ville. V druhom zo zmienených uviedol napríklad hru Divoká kačka od dramatika Henrika Ibsena či Tri sestry od Antona Čechova. Pôsobil tiež v divadlách v amerických mestách Minneapolis či Washington a vo Francúzsku, Británii a Taliansku bol aj operným režisérom. Ženatý bol dovedna 42 rokov s rumunskou herečkou Clody Bertolovou, ktorá zomrela v roku 2007.

Copyright ©TASR 2018

Pacienti mali tlačovku

Pacienti mali tlačovku

RADA RTVS

RADA RTVS

K porušovaniu zásad verejnoprávneho vysielania nedochádza a spravodajské príspevky potvrdzujú, že redaktori pracujú slobodne. Na štvrtkovom rokovaní to skonštatovali členovia Rady RTVS, ktorí pri hodnotení aktuálnej situácie v sekcii spravodajstva a publicistiky vychádzali z vlastného monitoringu spravodajských relácií.
Člen rady Jozef Chudík uviedol, že v hlavnej spravodajskej relácii Správy RTVS je vidieť pozitívnu tendenciu dynamizovať program zhutňovaním spravodajských príspevkov, v niektorých prípadoch mu však chýba väčší spravodajský nadhľad a pluralitný názor, najmä v prípade tém, ktoré súvisia s vládou. "To, že vláda je pod kritickým dohľadom je samozrejme správne, no nie je možné, aby akákoľvek informácia o vládnom zámere či nariadení bola okamžite negovaná expertom mimovládneho sektora alebo opozície bez spätnej reakcie," uviedol Chudík. Apeloval tiež na viac inšpiratívnych, povzbudivých príspevkov v spravodajstve.
Členka rady Ildikó Nagy zasa vidí rezervu v zastúpení príspevkov o kultúre v hlavnej rozhlasovej spravodajskej relácii Rádiožurnál. "Malo by ich byť viac," uviedla.
Podpredseda Rady RTVS Martin Kákoš skonštatoval, že situácia, ktorá nastala v sekcii spravodajstva v predchádzajúcich týždňoch je predovšetkým problémom komunikácie medzi členmi spravodajského tímu a vedením sekcie. Upozornil, že takýto problém sa musí riešiť len v internom prostredí a v tomto prípade sa chýb dopustili obe strany zastúpené v spore. "Nie je možné, aby sa akákoľvek interná informácia z porady riešila hneď na sociálnej sieti, no nie je vôbec šťastné ani to, ak na to takisto na sociálnej sieti reaguje riaditeľ sekcie,“ povedal.
Podľa generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka sú porady spravodajských tímov v súčasnosti búrlivé, no korektné. "A práve touto cestou otvorených debát chceme ísť pri naplňovaní cieľa prinášať nestranné, vyvážené a objektívne spravodajstvo," uviedol Rezník.
Verí, že približovať stanoviská, zlepšovať komunikáciu a preferovať argumenty pri riešení názorových konfrontácií pomôže aj úloha interného mediátora, ktorej sa na požiadanie vedenia RTVS má zhostiť riaditeľ sekcie národnostného vysielania Attila Lovász. Šéf RTVS taktiež avizoval budúcotýždňové rokovanie so Spravodajskými odbormi o požiadavkách, ktoré predložili manažmentu RTVS. O výsledkoch rokovania i ďalšej komunikácii bude informovať členov rady.
Začiatkom apríla napísala časť spravodajského tímu RTVS vedeniu otvorený list, v ktorom manažmentu vyčíta neochotu akceptovať oponentný, kritický názor, nespokojní redaktori naznačili tiež možné ovplyvňovanie spravodajstva. Na tento podnet reagovali iní redaktori svojím listom, v ktorom ubezpečili, že pracujú slobodne, bez nátlaku a odmietli vťahovať verejnosť do interných záležitostí, ktoré nesúvisia s ohrozením slobody slova. Situáciu v RTVS riešil aj Výbor Národnej rady SR pre médiá a kultúru. Manažmentu RTVS odporučil o situácii otvorenejšie komunikovať.

Relácia Reportéri, ktorá sa má vrátiť do programu RTVS od septembra, je už zaradená do jesennej vysielacej štruktúry. "V júni by sa mali podpisovať prvé kontrakty s reportérmi, počas leta by sa mala vytvoriť osemčlenná redakcia," referoval o príprave relácie Reportéri v novom formáte Vincent Štofaník - dramaturg, ktorý má v RTVS na starosti televíznu občiansku a investigatívnu publicistiku.
Reportérov bude vysielať RTVS každý týždeň, nový formát ráta s časovým rozsahom 35 minút. "Je to optimálny čas pre dve investigatívne reportáže, ktoré nemusia byť rovnako dlhé," uviedol Štofaník. Nevylúčil, že relácia môže byť výnimočne i monotematická, v prípade spravovania veľkej kauzy, ktorá si vyžaduje dlhší časový formát.
Momentálne sa podľa jeho slov pracuje na novom vizuále relácie. "Relácii sa venujú aj ľudia z oddelenia vývoja a výskumu nových formátov, ktorí pripravili analýzu investigatívnych programov v rôznych európskych krajinách,“ uviedol Štofaník. Otázkou je tiež spôsob uvádzania príspevkov, resp. moderovania. "Sú v hre tri možnosti, buď jeden moderátor ako tvár programu, alebo rotujúci moderátori z radov redaktorov, prípadne uvádzanie jednotlivých reportáží obrazovo-zvukovou upútavkou," naznačil Štofaník.
Uistil, že nový formát bude mať ambíciu prinášať vlastné investigatívne témy. "Nemusia sa však týkať iba veľkej politiky, chceme sa zamerať aj na oblasť samosprávy," povedal. Za dôležité pokladá to, aby Reportéri boli schopní operatívne reagovať na aktuálne témy, ktoré sa náhle objavia v spravodajstve.
Vedenie RTVS sa na začiatku roka rozhodlo dočasne stiahnuť reláciu Reportéri z programu. Argumentovalo tým, že relácia sa vzďaľovala svojmu pôvodnému cieľu reflektovať na závažné celospoločenské kauzy a venovala sa skôr občianskej publicistike, čím sa dramaturgicky prekrývala s reláciou Občan za dverami. Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník poukazoval i na zvýšený počet faktografických chýb v reláciách, a tým i oprávnených sťažností a podnetov. Dočasné zastavenie výroby relácie malo priniesť možnosť pripraviť nový precíznejší formát.

Rok 2017 možno považovať za rok kreatívnej stability a postupného kontinuálneho rozvoja RTVS ako celku, ktorý znamenal posilnenie postavenia na mediálnom trhu v rozhlasovom i televíznom segmente. Pri uvedení Výročnej správy RTVS za rok 2017 to povedal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Správu, ktorú Rada zobrala na vedomie, zverejní RTVS do konca mája na svojom webe.
Šéf telerozhlasu pri hodnotení zvlášť vyzdvihol rastúcu podporu tvorby pre deti a mládež, rovnako i kontinuálne posilňovanie rozsahu spravodajstva a publicistiky. "Systematická bola aj práca na podpore pôvodnej tvorby, najmä v televíznom segmente, rozhlasová časť čaká v roku 2018 na svoju renesanciu," povedal na rokovaní Rezník.
Upozornil, že svoje úlohy dokázala RTVS naplniť v roku 2017 aj napriek zložitej ekonomickej situácii, v ktorej sa nachádza, na čo poukazuje aj nezávislý finančný, personálny i IT audit, ktorý si RTVS dala v minulom roku urobiť. Poukázal pritom na to, že minulé roky sa niesli v znamení revitalizácie technického i technologického zázemia i zvyšovania atraktivity programu najmä v televíznom segmente, rovnako RTVS ťažia nedoriešené hrozby súdnych konaní.
"Daňou, ktorú RTVS za toto zaplatila, je jej záporný kumulovaný hospodársky výsledok z predchádzajúcich rokov na úrovni takmer 35 miliónov eur," povedal Rezník. Ako zdôraznil, je to jeden z dôvodov, prečo je potrebné pracovať v blízkej budúcnosti na vyriešení systémového financovania RTVS. "Je totiž treba povedať, že hoci je v súčasnosti likvidita RTVS pozitívna, ak nedôjde k zmene financovania v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, hodnota pasív prevýši aktíva RTVS," skonštatoval.
Podpredseda Rady Martin Kákoš priznal, že celú situáciu vníma pesimisticko-realisticky. "Neverím vzhľadom na aktuálnu situáciu, že v priebehu dvoch rokov príde k systémovej zmene vo financovaní RTVS. Preto je potrebné si klásť otázku, ako teda budeme postupovať v roku 2019," povedal. Podľa Rezníka je stále priestor na rokovanie jednak o zmluve so štátom na rok 2019 a tiež na rokovanie o legislatívnych zmenách, aby deficit vyplývajúci z kumulovanej hospodárskej straty z predchádzajúcich rokov dokázala RTVS zastaviť a znižovať bez toho, aby musela zasiahnuť do tvorby a vysielania.
"Bol by som nerád, ak by sme museli pristúpiť ku škrtom v programe, lebo kvôli programu bola táto inštitúcia vytvorená, a to si uvedomuje aj verejnosť vrátane elít, ktoré to môžu nejakým spôsobom zmeniť," povedal.
Podľa neho je na mieste byť pesimisticko-optimistický. "Pomerne silným argumentom pre nás je to, že toto je nezastupiteľná inštitúcia, a napriek všetkým problémom sa v posledných rokoch urobil v programe kus práce. A tie výsledky sú komparatívnou výhodu pri rokovaniach," uviedol.
Poukázal i na to, že RTVS má záujem hľadať rezervy vo vnútornom prostredí, ktoré vychádzajú aj z odporúčaní spomínaného auditu. Ten priniesol 151 zistení vo finančnej oblasti, 34 v oblasti personálnej a 65 v oblastí IT. "Na základe auditu sme pristúpili k opatreniam, ktoré majú zefektívniť internú činnosť a nájsť úspory vo vnútornom prostredí. Akékoľvek úspory vo vnútornom prostredí nevyriešia systémové financovanie smerom do budúcnosti," upozornil Rezník.
Podľa správy o účtovnej uzávierke, ktorú Rada RTVS schválila na aprílovom zasadnutí, skončila rok 2017 RTVS so stratou vo výške 1.660.376,72 eura. Je to výrazne nižšia strata, ako bola plánovaná v rozpočte na rok 2017, rovnako tak v prípade porovnania so stratou, ktorú RTVS vykázala vo výške 8,3 milióna eur pri účtovnej uzávierke za rok 2016.
Kumulovaná strata z hospodárenia RTVS z minulých období sa zvýšila na 34.741.571 eur. Riaditeľka sekcie ekonomiky Radka Doehring poukázala v tejto súvislosti na to, že hoci RTVS sa snaží hospodáriť vyrovnane, je stále ťažšie zostavovať vyrovnaný rozpočet vzhľadom na to, že určité zdroje, ako je zmluva so štátom, nemôžu byť použité na šport a spravodajstvo.
"To sú však práve tie oblasti, kde náklady a výdavky najviac rastú," uviedla. Upozornila tiež, že RTVS nedokáže zabezpečiť pri súčasnom financovaní rezervu pre prípadné záväzky zo súdnych sporov z minulosti vo výške 14,3 milióna eur.

Copyright ©TASR 2018

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Dopyt po pôvodných seriáloch televízie JOJ v zahraničí naďalej rastie. Po úspechu v európskych krajinách tento rok predala JOJka rodinný seriál Divoké kone aj do Argentíny a momentálne zaznamenáva záujem amerického trhu o ďalšie formáty.
Aktuálne sa televízia JOJ prostredníctvom svojho partnera, spoločnosti Latin Media Corporation, tento týždeň zúčastňuje na medzinárodnom televíznom trhu LA Screenings v Los Angeles, kde prezentuje seriál ZOO pre záujemcov z Ameriky. Latin Media Corporation pripravuje do ponuky pre svojich klientov za oceánom tiež seriály 1890, Vlci či Pravá tvár.
Z portfólia JOJ Group sú v zahraničí úspešné už viaceré formáty vlastnej tvorby. Okrem Divokých koní (Argentína, Francúzsko, Maďarsko, Poľsko či Rumunsko) je záujem aj o kriminálku Za sklom, historickú detektívku 1890 (Česko) či komediálny seriál Prázdniny (Česko, Maďarsko).

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Slovenský syndikát novinárov: Odobratie mobilu novinárke bolo v rozpore s najvyšším verejným záujmom

Slovenský syndikát novinárov: 

Odobratie mobilu novinárke bolo v rozpore s najvyšším verejným záujmom

Odobratie mobilného telefónu českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej pod nátlakom sankcií bol postup v rozpore s najvyšším verejným záujmom. Vo štvrtkovom stanovisku to skonštatoval Slovenský syndikát novinárov (SSN). Ten s veľkým znepokojením sleduje udalosti, ktoré sa v poslednom čase dejú okolo novinárov a médií.
Novinárska organizácia zákrok polície voči novinárke zhodnotila v kontexte pre Slovensko právne záväznej rezolúcie 2066 Rady Európy z roku 2015. V nej sa podľa SSN uvádza, že „ochrana zdrojov novinárov je v najvyššom verejnom záujme. Novinári musia mať dovolené chrániť svoje zdroje alebo predložiť dokument bez toho, aby museli preukázať, že ho získali prostredníctvom zákonných kanálov“.
„Nátlakový akt voči novinárke považujeme za porušenie jej politických práv a za bezprecedentný prípad svojvôle a zásahu proti demokratickým princípom, ktorými sa naša spoločnosť riadi. Zdôrazňujeme, že právo sa nedá dosiahnuť neprávom,“ vyhlásil k prípadu novinárky Holcovej SSN. Prisľúbil, že podnikne právne kroky na ochranu novinárov a slobody prejavu.
Denník Sme v utorok (15.5.) informoval, že českú investigatívnu novinárku Pavlu Holcovú vypočúvala niekoľko hodín Národná kriminálna agentúra. Polícia jej mala podľa denníka odobrať mobil aj so SIM kartou. "Išla som v dobrej viere ako svedok. Nie ako podozrivá. Svedkom sa, myslím, telefóny nezabavujú," napísala v stredu na sociálnej sieti.
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vysvetlil, že novinárka s odobratím mobilu súhlasila, čo má potvrdzovať zápisnica podpísaná prítomnými osobami. Cieľom získania časti komunikácie bolo podľa hovorkyne ÚŠP Jany Tökölyovej výhradne získanie objektívnych dôkazov, ktoré môžu napomôcť pri vyšetrovaní vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý spolupracoval s Holcovou a jeho snúbenice. „Vyšetrovací tím robí naďalej všetko pre dosiahnutie hlavného cieľa trestného konania, a tým je odhalenie a potrestanie páchateľov úkladnej vraždy," uviedla Tökölyová.

Copyright ©TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Mŕtve telo niekdajšieho novinára, člena širšieho vedenia najsilnejšej ruskej politickej strany Jednotné Rusko a viceprezidenta VTB Bank Jurija Kotlera našli v stredu v jeho bydlisku v Moskve.Informovali o tom tamojšie médiá.
Na políciu sa v súvislosti s neschopnosťou spojiť sa s Kotlerom obrátil po troch dňoch jeho tajomník. Muži zákona následne vnikli do bytu nezvestného, ktorého tam našli so strelným zranením hlavy.
Polícia predpokladá, že Kotler, ktorý bol kedysi v službách tlačovej agentúry RIA Novosti, ale aj spravodajcom denníka The New York Times a časopisu Time a ktorý neskôr pracoval na tlačovom odbore a vo volebnom štábe Vladimira Putina, spáchal samovraždu.

Vymenovanie osobitného predstaviteľa OSN pre ochranu novinárov navrhol v stredu predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, ktorý sa stretol v Bruseli s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej šéf eurokomisie predstavil tento návrh so zreteľom na nedávne vraždy novinárov v krajinách ako Mexiko či Slovensko.
Bezpečnosť novinárov je téma, ktorá "nás čoraz viac zamestnáva tak v Európe, ako aj mimo nej", povedal Juncker počas stretnutia s Guterresom. Konkrétne prípady pritom nespomenul, k najnovšej vražde však došlo v utorok v Mexiku, kde zastrelili novinára Juana Carlosa Huertu.
Agentúra DPA v tejto súvislosti pripomenula i nedávne vraždy novinárov v Európe - na Malte a na Slovensku. Vlani v októbri usmrtil výbuch bomby maltskú investigatívnu žurnalistku Daphne Caruanovú-Galiziovú, vo februári zase zastrelili na Slovensku novinára Jána Kuciaka spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou.

Ruská vláda protestuje proti postupu orgánov na Ukrajine, ktoré zadržali ruského novinára Kirilla Vyšinského na základe obvinenia z velezrady. Rada Európy a ďalšie ľudskoprávne organizácie medzitým vyjadrili v súvislosti s týmto prípadom znepokojenie, informovala v stredu agentúra AP.
Ukrajinská štátna bezpečnostná služba SBU zadržala Vyšinského, riaditeľa pobočky ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti na Ukrajine, po utorňajších zásahoch v kyjevských kanceláriách tejto agentúry a televíznej stanice Russia Today (RT). Podľa SBU boli tieto ruské, štátom financované médiá využívané ako "nástroje v hybridnej vojne proti Ukrajine".
Kremeľ odsúdil postup ukrajinských orgánov ako útok na slobodu médií a ruské ministerstvo zahraničných vecí podalo formálny protest.
Rada Európy v stredu vyhlásila, že je "znepokojená možnými dôsledkami opakovaného zadržania novinárov na stav slobody médií na Ukrajine".

Copyright ©TASR 2018

Spoločnosť Facebook v utorok vôbec prvýkrát zverejnila konkrétne čísla týkajúce sa boja proti problémovým príspevkom a falošným účtom na svojej sociálnej sieti. Podľa správy o vymáhaní komunitných štandardov odstránil Facebook za prvé tri mesiace roka 2018 takmer 866 miliónov príspevkov a 583 miliónov falošných účtov.
Jasne najväčšiu kategóriu medzi zablokovanými príspevky tvoril s 837 miliónmi prípadov obsah, ktorý Facebook označuje ako spam. Ide o "neautentickú aktivitu" prevádzkovanú automatizovanými systémami či koordinované zverejňovanie obsahu na viacerých účtoch zároveň s cieľom šíriť "zavádzajúce" oznámenie, či už komerčné alebo inej povahy.
Zvyšok odstránených príspevkov tvoria nevhodný sexuálny obsah (21 miliónov), príspevky, ktoré "glorifikujú násilie alebo oslavujú utrpenie a poníženie iných" (3,4 milióny), nenávistná oznámenie (2,5 milióna) a teroristická propaganda (1,9 milióna).
Facebook zároveň uviedol, že drvivú väčšinu nevhodného obsahu odhalili firemné systémy skôr, než ho ktokoľvek z užívateľov nahlásil. V prípade spamu to bolo údajne takmer 100 percent, u fotiek a videí zobrazujúcich nahotu 96 percent a v prípade násilného obsahu 86 percent. Pri identifikácii prejavov nenávisti "ešte technológie tak dobre nefungujú" a nahlásili len 38 percent následne odstránených príspevkov. Facebook tiež údajné falošné účty odstraňoval spravidla do pár minút od okamihu ich zriadenia.
Prevádzkovateľ najväčšej sociálnej siete sveta čelí dlhšiu dobu tlaku kvôli problémom s reguláciou nenávistného či násilného obsahu a ako zástupcovia svetových vlád, tak akademici či aktivisti kalifornskú spoločnosť dlho vyzývajú, aby do svojho postupu proti týmto fenoménom vniesla viac svetla. Viceprezident Facebooku pre manažment produktov Guy Rosen teraz uviedol, že firma za posledných 18 mesiacov v tomto smere svoje snahy výrazne zintenzívnila a plánuje o odstraňovaní obsahu zverejňovať správy približne každých šesť mesiacov.
"Toto je začiatok cesty, nie jej koniec, a my sa snažíme byť tak otvorení, ako to len ide," citoval denník The Guardian Richarda Allana, ktorý pôsobí ako viceprezident verejných záležitostí pre Európu, Blízky východ a Afriku.
Denník The New York Times ale vidí v otvorenosti Facebooku rezervy, keď napríklad spoločnosť neposkytla príklady príspevkov, ktoré odstránila ako príliš násilné alebo nenávistné. "Sociálna sieť uviedla, že zo svojich stránok za prvé tri mesiace roka 2018 zmazala viac príspevkov ako v poslednom štvrťroku minulého roka, ale neuviedla žiadna konkrétne čísla z minulých rokov, teda je ťažké posúdiť, do akej miery svoje úsilie zvýšila," napísal americký denník .
"Je to výborný prvý krok," povedala The Guardian o novej správe Jillian Yorková z organizácie Electronic Frontier Foundation, ktorá monitoruje slobodu prejavu na internete. "Nemáme však predstavu o počte nesprávne zmazaných príspevkov, o počte sťažností, po ktorých je obsah obnovený. Tiež by sme radi videli lepšie informovanie užívateľov, keď dôjde k zásahu na ich účte, aby vedeli o konkrétnom prečine," dodala.

Copyright © ČTK 2018

Šéf Facebooku Mark Zuckerberg prijal pozvanie na návštevu Európskeho parlamentu (EP), aby tam vysvetlil nedávne problémy jeho spoločnosti týkajúce sa ochrany súkromia a obvinení zo zneužitia osobných údajov. Predseda EP Antonio Tajani uviedol, že Zuckerberg "bude v Bruseli čo najskôr, snáď už budúci týždeň" a stretne sa s parlamentnými lídrami a odborníkmi na občianske slobody a spravodlivosť.
Zuckerbergova návšteva príde v čase, keď začína platiť nové Všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Nariadenie Európskej únie, ktoré začne platiť 25. mája, dá miliónom európskych používateľov Facebooku väčšiu kontrolu nad tým, čo môžu firmy robiť s dátami o tom, čo zverejnia, vyhľadávajú alebo na čo klikajú.


2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MAGOR

MAGOR

RTVS NEWS

RTVS NEWS

Kúzla, mágia, zámocké komnaty, zakliaty les, škriatkovia, králi, a samozrejme, víťazstvo dobra nad zlom. To všetko nebude chýbať v pripravovanej rozprávke RTVS Vianočné želenie, ktorú diváci uvidia počas tohtoročných vianočných sviatkov. Natáčanie zimných scén v Zuberci, z dediny, v ktorej žije hlavný hrdina nevidiaci kováč Martin (Richard Autner), už majú filmári za sebou. Tento týždeň sa hradné podzemie Červeného Kameňa na štyri dni premenilo na zakliaty zámok kráľa Svaroga (Lukáš Vaculík), od ktorého sa odvíja začiatok celého príbehu.
Podľa režiséra Petra Bebjaka bolo natáčanie v Zuberci náročné z hľadiska podmienok, pretože práve v tom čase udreli silné mrazy a arktické teploty potrápili celý štáb najmä pri nočných scénach, keď pocitová teplota klesala k -30 stupňom Celzia. „Na Červenom Kameni bolo zase veľa kaskadérskych a trikových vecí, ktoré sme museli dopredu rozkresliť a pripraviť, aby sme si to natáčaním neskomplikovali v rámci postprodukcie,“ priblížil.
V máji sa pokračuje na moravskom hrade Bouzov. Posledné zábery kúzelnej krajiny vzniknú v júni v Adršpašských skalách počas plnej turistickej prevádzky. Túto časť natáčania považuje Peter Bebjak za najťažšiu. „Budeme tam musieť robiť veľa trikových záberov tak, aby to divák vo finálnej verzii nespozoroval,“ poznamenal.
Pre režiséra, ktorý má na svojom konte množstvo úspešných a oceňovaných seriálov a filmov ako Čiara, Marhuľový ostrov či Čistič, ide o prvú rozprávku. „Páči sa mi, keď je každý jeden film niečím iný, žánrom, rozprávaním, príbehom a rozprávka je pre mňa ďalšia výzva, že si môžem niečo nové vyskúšať a naučiť,“ prezradil s tým, že v budúcnosti by veľmi rád režíroval kinorozprávku. Pochvaľoval si aj prácu s protagonistami Vianočného želania. „Sú to veľmi dobrí a kvalitní herci a hlavne to robia preto, že majú túto prácu radi,“ dodal Peter Bebjak.
Okrem Richarda Autnera a Lukáša Vaculíka sa diváci RTVS môžu tešiť na Jána Galloviča, Simonu Kollárovú, Tomáša Maštalíra, Csongora Kassaia či Juditu Hansman.
Kráľ (Ján Gallovič) je ťažko chorý a jeho jediná dcéra, princezná Michaela (Simona Kollárová), sa dozvedá dávnu legendu o zázračnej korune kráľa Svaroga (Lukáš Vaculík), ktorá by mohla jej otca uzdraviť. Vydáva sa hľadať stratené kráľovstvo, po ceste však potrebuje podkuť koňa a nabrúsiť meč. Zastaví sa v dedine a vyhľadá kováča Martina (Richard Autner), dobrosrdečného pracovitého mládenca, ktorý je však od narodenia slepý. Keď sa princezná nevracia z nebezpečnej cesty, Martin sa vyberie za ňou. Sprevádza ho škriatok, ktorý mu za sladkú buchtu poskytne dobré rady a veselú spoločnosť. Napriek tomu, že Martin nevidí, dokáže si poradiť so všetkými prekážkami - so zákernou ježibabou (Csongor Kassai) aj so svojím najväčším protivníkom – mocným čarodejníkom Vlkanom (Tomáš Maštalír), pôvodcom všetkého zla. Martinovi sa jeho slepota v rozhodujúcej chvíli paradoxne stane výhodou – zakliaty kráľ Svarog, odsúdený k večnej samote, ho nemôže zmeniť na kameň. Martin poráža zlo a získava princeznú aj kráľovstvo nie napriek svojmu hendikepu, ale práve vďaka nemu. Klasický motív ľudovej rozprávky tak dostáva nový zaujímavý obsah.
Vianočné želanie vzniká v spolupráci s DNA Production.

Podnikové médium roka 2017

Podnikové médium roka 2017  

VÝSLEDKY 15.ročníka súťaže Podnikové médium roka 2017.

Bratislava, hotel Devín, 15.5.2018

PODNIKOVÉ NOVINY
1. VSE - TEAM:
2. MB Communication, s.r.o - Hutník
3. Kraj. Org. cestovného ruchu Trenčín región - Trenčín región

PODNIKOVÝ MAGAZÍN - INTERNÁ KOMUNIKÁCIA
1. Lidl Slovenská republika - Medzi nami
2. Schaeffler Skalica, spol. s r.o. - Schaeffler Slovensko & Česko
Tatra banka, a.s. - Tatrabankár
3. Kia Motors Slovakia s.r.o. - Kia Family News

PODNIKOVÝ MAGAZÍN - EXTERNÁ KOMUNIKÁCIA
1. CORNER SK, spol. s r.o. - TASTE & ENJOY
MEDIREX GROUP ACADEMY- labMED
2. TESCO - Tesco magazín
3. ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o. - ŠKODA Magazín

ČASOPISY NEZISKOVÝCH, PRÍSPEVKOVÝCH A ROZPOČTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
1. Región Liptov - Tatry Magazín
2. Hlavné mesto SR Bratislava - in.ba
3. Regionálne združenie obcí Hornád - Abovský hlásnik
STAR production, s.r.o. - Metropola

PODNIKOVÁ BROŽÚRA A LETÁK
1. Slovnaft a.s. – Palivové riešenia
Syngenta Slovakia - Plodinový katalóg
2. KPMG - DNA zákazníckej skúsenosti
3. Volkswagen Slovakia, a.s. - Porsche Cayenne

VÝROČNÉ SPRÁVY
1. TEMPEST a.s. – Výročná správa
2. Falck Emergency a. s. - Ročenka 2017
3. Asseco Central Europe, a.s. - Výročná správa za rok 2017

WWW STRÁNKY A INTRANET
1. KPMG Slovensko spol. s r.o. - www.nasiludia.sk

2. Kraj. Org. cestovného ruchu Trenčín región
www.trencinregion.sk

3. mesto Žiar nad Hronom - www.ziar.sk

Lidl Slovenská republika, v.o.s. - www.kariera.lidl.sk

ELEKTRONICKÝ MAGAZÍN A ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ
1. Volkswagen Slovakia, a.s. - Appka VW
2. Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. - Allianz TV
3. CORNER SK, spol. s r.o. - TASTE & ENJOY

PODNIKOVÝ KALENDÁR
1. SuperZOO - Pomôžte zvieratkám bez domova
2. Antalis, a.s. - Kalendár Antalis 2018
3. Občianske združenie Bratislavské rožky - Prešporský kalendár

VOĽNÉ FORMY
1. Slovak Telekom, a. s. - #nezivimpredsudky
2. Falck n. o. - ZÁCHRANA SOM JA
3. RESPECT APP - Staršia ako vy

VIRÁL
1. RESPECT APP - Susedia v Kauflande
2. Slovak Telekom, a. s. - WIN TV
3. Lidl Slovenská republika, v.o.s. - My Lidl Shop

AUDIOVIZUÁLNA PREZENTÁCIA
1. BILLA s.r.o. -- Nákupný asistent
2. Falck n. o. - Ovládajú deti na Slovensku prvú pomoc?
3. Žilinský samosprávny kraj - Žilina Region inspired by

FACEBOOKOVÉ STRÁNKY A INSTAGRAM
1. Žilinský samosprávny kraj – Žilinský samosprávny kraj
2. Mestský úrad v Trnave - Trnava
3. Lidl Slovenská republika, v.o.s. – Lidl Slovensko

Špeciálne ceny

GRAND PRIX
Slovak Telekom, a. s. - #nezivimpredsudky

CENA SITA ZA NAJLEPŠIU OBSAHOVÚ STRÁNKU
Tatra banka, a.s. - Tatrabankár

CENA PIVOVAROV LOBKOWICZ ZA NAJLEPŠIU GRAFICKÚ STRÁNKU
TESCO - Tesco magazín

Cena PhDr. Mariána Matyáša pre ojedinelý projekt v oblasti podnikových médií
Katolícka univerzita v Ružomberku - REFLEXIE

CENA PRE NAJLEPŠIE KOMUNIKUJÚCU SPOLOČNOSŤ
Lidl Slovenská republika, v.o.s.

CENA KLUBU PODNIKOVÝCH MÉDIÍ
Falck n. o. - ZÁCHRANA SOM JA

CENA PREDSEDU POROTY
Žilinský samosprávny kraj

DETSKÁ CENA ŽIRAFA
Lidl Slovenská republika, v.o.s.

CENA KÚPEĽOV BRUSNO ZA INVENČNÉ POSTUPY PRI TVORBE
Antalis, a.s. - Kalendár Antalis 2018

CENA HLAVNÉHO MESTA BRATISLAVA
Vihorlatské múzeum v Humennom - Skanzeny v Prešovskom samosprávnom kraji

Za nového člena RVR bol zvolený Pavol Holeštiak

Za nového člena RVR bol 

zvolený Pavol Holeštiak

Novým členom Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) bude do 28. marca 2023 Pavol Holeštiak. V tajnej voľbe o tom rozhodli poslanci NR SR, od ktorých získal 82 hlasov.
Holeštiaka, ktorý je vedúcim pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, do funkcie navrhlo Občianske združenie Spotrebiteľská informačná agentúra.
Miesto v Rade sa uvoľnilo potom, ako Peter Joanidis 22. marca predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi (SNS) oznámil, že sa vzdáva funkcie. O jeden uvoľnený post v RVR sa uchádzali traja kandidáti.

Copyright ©TASR 2018

Pavol Holeštiak: Prvému

Je dosť toho, prečo načim vďaku
Od devy po starca
Z úprimných duší
Ešte i dnes v dvetisícom roku
Fafrnkov nenávistných s absenciou umu

Ten maják dejín Slovenov
I tak pevne
Sám
Obstál

Vydavatelia a šéfredaktori chcú vysvetliť postup polície voči novinárke Holcovej

Vydavatelia a šéfredaktori chcú vysvetliť 

postup polície voči novinárke Holcovej

Vydavatelia a šéfredaktori viacerých významných slovenských médií sú znepokojení postupom polície v prípade českej investigatívnej novinárky Pavly Holcovej. Chcú, aby prokuratúra a polícia svoj postup v jej prípade vysvetlili, rovnako aby povedali, v akom rozsahu môžu od novinárov zisťovať zdroje ich informácií. Zároveň žiadajú ministerstvo kultúry o právne posilnenie postavenia novinárov a odstránenie nejasností súčasnej legislatívnej úpravy.
"Povinnosť chrániť zdroje je jednou z podstát novinárskej práce. Je to jedna z podmienok, pod ktorou občania poskytujú novinárom citlivé informácie, ktoré umožňujú zásadné odhalenia o korupcii alebo iných zlyhaniach štátnej moci. Platný tlačový zákon ukotvuje povinnosť zachovať mlčanlivosť o zdroji informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, pričom táto povinnosť explicitne platí aj vo vzťahu k nosičom informácií," napísali v spoločnom vyhlásení. Pripomenuli, že právo na ochranu zdroja je ukotvené aj v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva.
Denník Sme v utorok (15.5.) informoval, že českú investigatívnu novinárku Pavlu Holcovú vypočúvala niekoľko hodín Národná kriminálna agentúra. Polícia jej mala podľa denníka odobrať mobil aj so SIM kartou. "Išla som v dobrej viere ako svedok. Nie ako podozrivá. Svedkom sa, myslím, telefóny nezabavujú," napísala v stredu na sociálnej sieti Holcová.
Podľa vyjadrenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) však novinárka s odobratím mobilu súhlasila. Má to byť zrejmé zo zápisnice, ktorá bola podpísaná všetkými prítomnými osobami. "Zdôrazňujeme, že cieľom získania časti komunikácie bolo výhradne získanie objektívnych dôkazov, ktoré môžu napomôcť pri vyšetrovaní predmetného trestného činu, a nie porušenie práv novinárky. Vyšetrovací tím robí naďalej všetko pre dosiahnutie hlavného cieľa trestného konania, a tým je odhalenie a potrestanie páchateľov úkladnej vraždy," uviedla hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.

Copyright ©TASR 2018

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

Lepšiu dostupnosť kníh, novín, časopisov, audiokníh a ďalších diel pre nevidiacich, zrakovo postihnutých alebo postihnutých inou poruchou čítania má priniesť novela Autorského zákona. Návrh novelizácie Autorského zákona, ktorú pripravilo Ministerstvo kultúry (MK) SR, poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania. Nutnosť úpravy Autorského zákona vyplýva z potreby zapracovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania. Smernicou sa preberajú ustanovenia Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, ktorá bola prijatá Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO).
Novelizáciou Autorského zákona sa v zmysle smernice zavedie povinná výnimka z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v prospech nevidiacich, zrakovo postihnutých alebo postihnutých inou poruchou čítania, ale aj neziskových organizácií, ktoré sa venujú napĺňaniu ich potrieb (tzv. poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania). Súčasne má byť Autorský zákon doplnený o niekoľko nových definícií vyplývajúcich zo smernice a upraviť sa má aj cezhraničná výmena rozmnoženín diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch.
Návrh európskej smernice zverejnila 14. septembra 2016 Európska komisia na základe požiadavky Rady. Cieľom bolo zosúladiť právny rámec Európskej únie s Marakéšskou zmluvou, ktorej cieľom je dosiahnuť pre osoby so zrakovým postihnutím a osoby s poruchami čítania lepší prístup k informáciám a vstúpila do platnosti 30. septembra 2016. Smernicu schválili 13. septembra 2017 a 20. septembra 2017 zverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie. Autorský zákon platný na Slovensku v súčasnosti obsahuje všeobecnú výnimku pre potreby osôb so zdravotným postihnutím. Na toto ustanovenie nadviaže aj zapracovanie pravidiel smernice, ktoré je potrebné, pretože SR ako členský štát Európskej únie musí prebrať ustanovenia smernice do svojej legislatívy. Navrhovaná účinnosť k 11. októbru 2018 zodpovedá lehote na transpozíciu smernice.

Nové európske pravidlá si vyžiadajú novelu zákona o Audiovizuálnom fonde. Návrh novely, ktorý vypracovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR, poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Cieľom zmien zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF) a zákona o audiovízii je podľa MK SR upraviť právne vzťahy v oblasti filmových koprodukcií, a to v súvislosti s tým, že 1. októbra 2017 začal platiť revidovaný Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii. Základným cieľom revidovaného dohovoru je podpora rozvoja medzinárodnej filmovej koprodukcie. Návrh zároveň upravuje viaceré oblasti týkajúce sa činnosti Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Dôvodom je vyriešiť problémy, ktoré priniesla prax.
Dokument je revidovanou verziou Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii z 2. októbra 1992, ktorý pre SR začal platiť 1. mája 1995. Dohovor z roku 1992 ratifikovalo 43 štátov. Revidovaný dohovor v čase predkladania návrhu novely zákona podpísalo 18 krajín, ratifikovalo ho päť krajín a platnosť nadobudol voči štyrom - Slovensku, Nórsku, Švédsku a Holandsku. „Hlavný koprodukčný partner Slovenska, Česká republika, revidovaný dohovor zatiaľ nepodpísal. Vo vzťahu k určitým štátom tak bude platiť pôvodný dohovor z roku 1992. Táto ‘dvojkoľajnosť‘ vzťahov v oblasti filmovej koprodukcie je dôvodom, prečo považujeme za potrebné vzniknutú situáciu riešiť na úrovni národnej legislatívy,“ objasňuje v predkladacej správe MK SR. Dohovor sa vzťahuje na také medzinárodné filmové koprodukcie, ktoré združujú najmenej troch koproducentov so sídlom v troch rôznych zmluvných krajinách dohovoru.
Návrh novely upravuje aj pravidlá fungovania Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Konkrétne sa navrhujú zmeny v ich financovaní a hospodárení. Napríklad sa navrhuje, možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi peňazí z fondov na rozhodcovskom súde či rozšírenie činnosti Fondu na podporu umenia aj na výskum, propagáciu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu a ďalšie služby. Navrhuje sa tiež znížiť počet členov rady Fondu na podporu umenia, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry bez návrhu, a to zo štyroch na troch. Zároveň sa má zvýšiť počet členov rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry na návrh tak, aby šiestym členom rady menovaným ministrom kultúry na návrh bola osoba z oblasti pamäťových a fondových inštitúcii. Navrhuje sa aj zvýšenie sumy na prevádzku Fondu na podporu umenia o 0,5 percenta z jeho príjmov. Dôvodom je zvýšenie objemu práce fondu. Novelizovaný zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2018.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Odvolací proces s dánskym vynálezcom Peterom Madsenom, usvedčeným z vraždy švédskej novinárky Kim Wallovej, sa začne 5. septembra na vyššom súde v Kodani. S odvolaním sa na vyhlásenie prokuratúry o tom v utorok informovala agentúra AP.
Madsena uznali 25. apríla za vinného z vraždy a sexuálneho útoku na 30-ročnú Wallovú. Mestský súd v Kodani sa jednomyseľne uzniesol, že 47-ročný vynálezca vlákal novinárku do svojej podomácky vyrobenej ponorky pod zámienkou, aby s ním urobila rozhovor, o ktorý sa pokúšala celé mesiace. Obhajoba sa v súvislosti s verdiktom odvolala iba voči doživotnému trestu, ktorý súd Madsenovi vymeral.
Madsen vraždu Wallovej podľa slov svojho obhajcu doposiaľ popiera. Vynálezca na súde tvrdil, že novinárka zomrela na ponorke nešťastnou náhodou. Pripustil však, že jej telo rozštvrtil a oddelené časti zabalené v plastových vreciach následne vyhodil do mora.
Wallová navštívila Madsena v jeho ponorke 10. augusta 2017. O deň neskôr sa ponorka potopila v zálive Köge ležiacom juhozápadne od Kodane. Telo novinárky sa hneď nenašlo, no po viac ako desiatich dňoch však vylovili z mora pri dánskom pobreží jej trup, od ktorého boli úmyselne oddelené hlava a končatiny. Neskôr sa podarilo nájsť i ďalšie časti tela, na ktorom bolo 15 bodných rán.

Ukrajinské úrady v utorok zadržali a z vlastizrady obvinili šéfredaktora ukrajinskej pobočky agentúry RIA Novosti Kyryla Vyšynského.
Informovala o tom v utorok Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), ktorá v utorok dopoludnia urobila raziu v kyjevskom sídle RIA Novosti. Podľa agentúry AP Vyšynskému - Ukrajincovi s ruským pasom - v prípade usvedčenia hrozí do 15 rokov väzenia.
Okrem toho príslušníci SBU urobili raziu aj v byte spravodajkyne RIA Novosti Ľudmily Lysenkovej. Vyšetrovatelia ju predvolali na výsluch na 18. mája.
Okrem RIA Novosti ukrajinská kontrarozviedka v utorok prehľadala aj kanceláriu spravodajskej televízie RT. Podľa SBU sa v rámci razií podarilo odhaliť činnosť "siete štruktúr podriadených Ruskej federácii, ktoré sa používali v rámci hybridnej informačnej vojny proti Ukrajine".
Moskva proti policajným raziám v sídlach ruských médií pôsobiacich na Ukrajine ostro protestovala. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ich označil za neprijateľný útok na slobodu slova a naliehal na Západ, aby ho odsúdil.
Vážne znepokojenie zo zásahu bezpečnostných zložiek voči ruským médiám na Ukrajine vyjadril v utorok aj Harlem Désir, ktorý predstaviteľom Organizácie pre bezpečnosť a spolupráce pre slobodu médií.
"Boj proti propagande musí rešpektovať medzinárodné (právne) normy a nesmie byť neprimeraným zasahovaním do aktivít médií," upozornil Désir.
Dmitrij Kiseľov, riaditeľ mediálneho konglomerátu Rossija Segodňa, pod ktorý patrí aj RIA Novosti, vyzval oslobodiť novinára Vyšynského a prestať s prenasledovaním ruských médií na Ukrajine. Upozornil, že nejde o prvý prípad, keď Kyjev "pošliapal" základné práva prenasledovaním novinárov.
Šéfredaktorka televízie RT Margarita Simoňanová vyslovila predpoklad, že Kyjev sa raziami v redakciách ruských médií "mstil za Krymský most". 
Práve v čase policajného zásahu totiž ruský prezident Vladimir Putin slávnostne otvoril 19 kilometrov dlhý most ponad Kerčský prieliv, ktorý spája juhoruský Krasnodarský kraj s polostrovom Krym. 
Podľa agentúry TASS v kyjevskej pobočke RIA Novosti pracuje asi 15 redaktorov, ktorých časť má za úlohu posielať do Moskvy spravodajstvo o dianí na Ukrajine, zatiaľ čo iný tím, vedený Vyšynským, má na starosti spravodajský web rian.com.ua určený ukrajinskému publiku.

Copyright © TASR 2018

RADA RTVS

RADA RTVS

Zomrel Oskar Šághy

Zomrel Oskar Šághy

V sobotu 12. mája vo veku 83 rokov zomrel slovenský kameraman.Oskar Šághy.
V Spravodajskom a Krátkom filme nakrútil desiatky dokumetov a množstvo žurnálov.
Od roku 1951 nasnímal vyše 150 krátkych dokumentárnych filmov. Najčastejšie spolupracoval s dokumentaristami Milanom Černákom, Štefanom Kamenickým, Ladislavom Kudelkom, Štefanom Orthom a Otakarom Krivánkom. S režisérom Martinom Slivkom nakrútil filmy Na počiatku bola pieseň (1970), Medovnikár (1980), Francúzski partizáni v SNP (1985), Národný umelec prof. Karol Plicka, Muchovci (1988) a i. Okrem dokumentárnych filmov nakrútil aj niekoľko hraných filmov predovšetkým z režisérom Otakarom Krivánkom – Srdce na lane (1973), Milosrdný čas (1975), Blízke diaľavy (1979), Predčasné leto (1982). S režisérom a kameramanom Mikulášom Fodorom sa ako autor námetu, scenára, kameraman a režisér podieľal na niekoľkých dokumentárnych filmoch. V roku 1968 sa ako jeden z kameramanom podieľal na nakrúcaní Mimoriadneho vydania spravodajského týždenníka Týždeň vo filme Čierne dni, ktorý zachytával okupáciu Československa v auguste 1968. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Zomrel Tom Wolfe

Zomrel Tom Wolfe

Vo veku 87 rokov zomrel americký spisovateľ a novinár Thomas Wolfe, známy aj pre svoj román Ohňostroj márnosti. V utorok o tom informoval britský denník The Guardian.
Podľa Wolfovej mediálnej zástupkyne Lynn Nesbitovej zomrel tento spisovateľ a esejista v pondelok v New Yorku.
Wolfe písal prevažne literatúru faktu. Charakteristickým znakom jeho tvorby bolo vnášanie svojej osoby ako jednej z postáv práve do takejto literatúry, píše The Guardian.
Podľa agentúry AP bol Wolfe presvedčený, že jediný spôsob, ako napísať skvelý príbeh, je ísť do sveta a zaznamenať ho.
Jeden z jeho bestsellerov - satirický román Ohňostroj márnosti, zaznamenávajúci život newyorskej spoločnosti v 80. rokoch - sa stal i námetom pre rovnomenné filmové prevedenie.

Copyright ©TASR 2018

ART FILM FEST NEWS

ART FILM FEST NEWS

Kľúčové filmy vlastnej tvorby, ale aj diela prepojené motívom osudovosti predstaví na 26. Art Film Fest Fero Fenič. Rodák z Nižnej Šebastovej pri Prešove už počas štúdia na pražskej FAMU svojimi filmami provokoval bývalý režim a neskôr založil jedno z najobľúbenejších domácich filmových podujatí Febiofest.
Sekcia Fero Fenič pozýva divákom ponúkne možnosť pozrieť si prierez režisérovou krátkometrážnou tvorbou. V pásme krátkych dokumentov nebude chýbať jeho prvý školský film Človečina (1975), ktorý bol zároveň študentským debutom Vilka Filača, neskoršieho kameramana najznámejších snímok Emira Kusturicu. Príbeh neveľmi úspešnej mladej kapely sleduje Feničov profesionálny debut Diadém (1978), ktorý nadväzuje na poetiku československej novej vlny a zobrazením životných smoliarov sa vymyká spomedzi väčšinovej tvorby v dobe svojho vzniku. Dvojjazyčný názov Odsud - potiaľ (1992) nesie prvá časť televízneho cyklu OKO, ktoré pre Českú televíziu sedem rokov nakrúcalo Feničovo štúdio autorskej tvorby FEBIO (Feničov BIOraf).
Na plátna košických kín sa vráti i Feničov celovečerný hraný debut, sociálna dráma Džusový román (1984). Vďaka intenzívnemu zobrazeniu beznádejnej atmosféry doby a mizivej životnej perspektívy mladých ľudí skončila snímka v trezore. Na plátna československých kín sa dostala až po piatich rokoch od svojho vzniku.
Fenič predstaví vo svojom výbere aj film českej dokumentaristky Olgy Sommerovej Magický hlas rebelky (2014). Sommerová bola jeho spolužiačkou počas vysokoškolských štúdií, v snímke zdokumentovala životný príbeh speváčky Marty Kubišovej. Okrem príbehu silnej ženy nakrútila tiež svedectvo o dobe a režime, ktorý nemilosrdne menil osudy ľudí.
Témou osudovosti, ale aj inakosti sa zaoberá dráma Krajina búrok (2014), skutočnými udalosťami inšpirovaný debut režiséra Adama Császiho. Na maďarskom vidieku sa v zvláštnom milostnom trojuholníku stretávajú miestny mladík, neúspešný futbalista a jeho nemecký priateľ. Idylu slobodného života v nekonečnej krajine však postupne napĺňa dusno, ktoré môže predznamenávať búrku.
Minimalizmus a provokatívnosť bez zábran prinesie titul Twentynine Palms (2003). Režisér Bruno Dumont ním provokuje a prekvapuje, čo je dôvodom, pre ktorý sa cesta nesúrodej mileneckej dvojice do púštnej oázy dostala do Feničovho festivalového výberu.
Medzinárodný filmový festival Art Film Fest Košice sa bude konať v Košiciach od 15. do 23. júna.

Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americká internetová spoločnosť Facebook zatiaľ identifikovala približne 200 aplikácií, u ktorých má podozrenie na zneužívanie údajov o užívateľoch svojej sociálne siete. Firma tiež uviedla, že v rámci vyšetrovania, ktoré v marci ohlásil jej zakladateľ a generálny riaditeľ Mark Zuckerberg, už preverila tisíce aplikácií.
"Zhruba 200 aplikácií bolo suspendovaných, kým sa dôkladne nepreskúma, či skutočne nejaké údaje zneužili," uviedol viceprezident Facebooku Ime Archibong. Vyšetrovanie, ktoré ohlásil Zuckerberg, sa týka aplikácií, ktoré mali prístup k veľkému množstvu údajov, než im ho Facebook v roku 2014 výrazne obmedzil.
"Máme veľké tímy interných aj externých odborníkov, ktoré pracujú na čo najrýchlejšom prešetrení týchto aplikácií. Doteraz boli preverené tisíce aplikácií," uviedol Archibong. "Keď nájdeme dôkazy, že aplikácie zneužili dáta, zakážeme ich a budeme o tom informovať prostredníctvom svojich stránok. Ukáže to ľuďom, či si oni alebo ich priatelia nainštalovali aplikáciu, ktorá pred rokom 2015 zneužívala údaje," dodal.
Facebook sa tento rok na jar stal terčom kritiky po správe, že analytická spoločnosť Cambridge Analytica neoprávnene získala informácie o desiatkach miliónov užívateľov jeho siete a využila ich, okrem iného, pri vývoji softvérových nástrojov na podporu volebnej kampane Donalda Trumpa.

Copyright © ČTK 2018 

Severná Kórea oficiálne pozvala osem juhokórejských novinárov na budúcotýždňovú likvidáciu svojho jadrového testovacieho komplexu Pchunggje. Informovalo o tom v utorok juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie, z ktorého vyhlásenia citovala agentúra Jonhap.
Rozoberanie komplexu Pchunggje, z ktorého KĽDR vykonala od roku 2006 šesť jadrových skúšok, bude prebiehať 23.-25. mája.
"Pozvaní reportéri dostanú víza zo severokórejskej ambasády v Číne a 22. mája odletia spolu s ostatnými zahraničnými novinármi z Pekingu na letisko Kalma v (severokórejskom meste) Wonsan," uviedlo juhokórejské ministerstvo. Dodalo, že novinári sa z Wonsanu na východe KĽDR ku komplexu Pchunggje dopravia vlakom. Späť do vlasti odletia charterovým letom 26. alebo 27. mája.
KĽDR uplynulú sobotu oznámila, že komplex Pchunggje na severe svojho územia verejne rozoberie, pričom ceremóniu povolí sledovať zahraničným novinárom z dovedna piatich krajín - Británie, Číny, Južnej Kórey, Ruska a USA.
Čínski vedci už skôr dospeli k záveru, že tento komplex sa čiastočne zrútil a je nepoužiteľný. Po poslednej vykonanej jadrovej skúške zasiahla vlani v septembri túto lokalitu séria dotrasov, ktorá podľa presvedčenia seizmológov spôsobila zrútenie časti hory Mantapsan, pod ktorou sa komplex nachádza.
Rozobratie komplexu Pchunggje kritici vnímajú len ako symbolický krok zo strany Pchjongjangu. Odborníci však likvidáciu považujú za zmysluplný krok smerom k denuklearizácii Kórejského polostrova, o ktorej by sa malo diskutovať i na prelomovom summite amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského vodcu Kim Čong-una, ktorý sa uskutoční 12. júna v Singapure.

Príslušníci Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) vykonali raziu v kyjevskom sídle ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. Informovala o tom v utorok agentúra AP.
Samotná RIA Novosti uviedla, že agenti SBU vtrhli do jej sídla v ukrajinskej metropole. Zadržali pritom minimálne jedného z jej spravodajcov a predviedli ho na výsluch. Agentúre sa s ním odvtedy nepodarilo skontaktovať.
SBU vo vyhlásení uviedla, že vyšetruje sieť mediálnych subjektov kontrolovaných ruskou vládou, ktoré "slúžia ako nástroje v hybridnej vojne voči Ukrajine".
Vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom sa prudko zhoršili v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov a podporilo separatistov na východe Ukrajiny. Konflikt v Donbase si odvtedy vyžiadal už viac ako 10.000 životov. 

Copyright © TASR 2018 

The perfect answer!

The perfect answer!

Zomrela Margot Kidderová

Zomrela Margot Kidderová

Kanadsko-americká herečka z filmov o Supermanovi Margot Kidderová, ktorá v nich hrala postavu odvážnej novinárky Lois Laneovej, zomrela v nedeľu vo veku 69 rokov. V pondelok to oznámil pohrebný ústav Franzen-Davis v americkom štáte Montana, ktorý citovala v správe televízna stanica Sky News.
Príčinu smrti pohrebný ústav neuviedol.
V Kanade narodená Kidderová zomrela doma v meste Livingston v Montane, dodala tlačová agentúra AP. Podľa herečkinej agentky Camilly Fluxmanovej-Pinesovej skonala pokojne v spánku.
Kidderová hrala po boku hlavnej hviezdy, herca Christophera Reeva, vo filmovom hite Superman z roku 1978 a v úlohe Lois Laneovej sa objavila aj v troch pokračovaniach.
Obaja spomínaní herci boli pomerne neznámi, keď ich obsadili do tohto filmu o superhrdinovi. Snímka sa stala kasovým trhákom o dve desaťročia skôr, ako sa filmy o komiksových hrdinoch bežne dostávali na prvé priečky v rebríčkoch komerčne najúspešnejších filmov.
Herečka udržiavala blízky vzťah s Reevom až do jeho smrti v roku 2004. Od roku 1995, keď spadol z koňa, bol ochrnutý od krku dolu. Kidderová pre americkú spravodajskú televíznu stanicu CBS povedala: "Keď ste pripútaný k niekomu, a pritom celé mesiace visíte zo stopu, začnete si byť čertovsky blízki."
Kidderová verejne kritizovala rozhodnutie nahradiť režiséra Richarda Donnera pri nakrúcaní Supermana 2 v roku 1980. Toto bolo neskôr uvádzané aj ako dôvod, prečo sa o štyri roky v Supermanovi 3 objavila len na menej než päť minút. V roku 1987 sa Kidderová vrátila do veľmi kritizovaného Supermana 4 (Superman IV: The Quest for Peace).
K príbehu o Supermanovi sa vrátila ešte v roku 2004, keď si zahrala Dr. Bridgette Crosbyovú v Smallville, dramatickom televíznom seriáli o mladom Clarkovi Kentovi, ktorý sa snaží vyrovnať so svojimi nadprirodzenými schopnosťami.
Na začiatku svojej kariéry sa Kidderová objavila vo filme Veľký Waldo Pepper z roku 1975 po boku Roberta Reforda.
Kidderová bola známa aj ako politická a environmentálna aktivistka. Zanechala po sebe dcéru, počas života sa trikrát vydala a rozviedla.
Po ukončení tretieho manželstva v roku 1984 povedala, že dáva prednosť spoločnosti psov.
Jej prvým manželom bol americký románopisec Thomas McGuane, s ktorým mala v roku 1976 dcéru Maggie McGuanovú. Neskôr sa vydala za amerického herca Johna Hearda, manželstvo však trvalo len šesť dní. Potom sa vydala za filmového režiséra Philippa de Brocu, manželstvo trvalo od roku 1983 do roku 1984.
Kidderová "randila" aj s bývalým kanadským premiérom Pierrom Trudeauom, filmovým režisérom Stevenom Spielbergom a komikom Richardom Pryorom.
Herečka sa v 90. rokoch 20. storočia duševne zrútila a na štyri dni zmizla - táto príhoda mala mimoriadnu publicitu v médiách. Kidderová trpela duševnou chorobou celé desaťročia.span>

Copyright ©TASR 2018