21. 8. 2018

Trnavské rádio si pripomína rok 1968 fikciou na sociálnych sieťach

Trnavské rádio si pripomína rok 
1968 fikciou na sociálnych sieťach

Aj lokálne Trnavské rádio v utorok od skorého rána pripomína poslucháčom 50. výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Úvodným hosťom bola Lucia Duchoňová, kurátorka výstavy August 1968 v Západoslovenskom múzeu. V dennom vysielaní sa objavia rozhlasové nahrávky z roku 1968. Rádio v tento deň cieli aj na mladých poslucháčov prostredníctvom sociálnych sietí.
"Položili sme si otázku, ako by vyzeralo dnešné ráno na sociálnych sieťach, ak by existovali pred päťdesiatimi rokmi. Určite by ich zaplavili aktuálne fotografie presúvajúcej sa vojenskej techniky od poslucháčov. My si to pripomenieme niekoľkými spravodajskými statusmi, ktoré budú fikciou k reálnym fotografiám augustových dní v Trnave," informoval programový riaditeľ Trnavského rádia Dušan Vančo. Prepojenie vysielania a online fiktívneho spravodajstva potrvá do 18. hodiny.

Copyright © TASR 2018

NEZABUDNIME!

NEZABUDNIME!
Foto: Ladislav Bielik

20. 8. 2018

Prieskum Median SK

Prieskum Median SK

Najčítanejší denník je Nový Čas, najpočúvanejšie Rádio Expres a najsledovanejšia je Televízia Markíza. Vyplýva to z národného prieskumu spotreby, médií a životného štýlu Market & Media & Lifestyle (MML) - TGI za 1. a 2. kvartál tohto roka. Prieskum spoločnosti MEDIAN SK sa uskutočnil od 8. januára do 24. júna na vzorke 4 244 respondentov vo veku 14 až 79 rokov. Agentúru SITA o výsledkoch národného prieskumu MML-TGI informovala Linda Kleinertová z MEDIAN SK.

Nový Čas si medzi denníkmi udržal prvú pozíciu s čítanosťou 14 percent. Čítanosť na úrovni šesť percent majú denníky Plus jeden deň a Pravda. Nasleduje denník Sme (5%) a Šport (4%). Korzár a Hospodárske noviny majú čítanosť tri percentá. Podľa prieskumu posledné vydanie niektorého z celoštátnych denníkov čítalo 29 percent populácie.

Posledné vydanie niektorého z monitorovaných týždenníkov čítalo alebo prelistovalo 36 percent populácie. Najčítanejším týždenníkom je Plus 7 dní s čítanosťou sedem percent a čítanosť šesť percent má týždenník Báječná žena. Život a Nový Čas pre ženy číta päť percent. Tri percentá obyvateľov SR čítajú Eurotelevíziu, Slovenku a Katolícke noviny. Sieť týždenníkov Regionálne noviny (RegionPRESS) dosiahla čítanosť 11 percent a sieť Petit Press MY noviny šesťpercentnú čítanosť.

Celková čítanosť dvojtýždenníkov predstavuje 16 percent populácie vo veku 14 až 79 rokov. Najčítanejším dvojtýždenníkom je TV max (6 %). Nasledujú Relax a Tele plus s čítanosťou dve percentá. Dvojtýždenníky Bratislavské noviny, Stop a Žena a život dosiahli čítanosť jedno percento. Sieť titulov ECHO Dvojtýždenníky dosiahla čítanosť päť percent.

Celková čítanosť mesačníkov bola na úrovni 44 percent. Poradie mesačníkov, ktoré sú na Slovensku bežne dostupné, otvára v rebríčku čítanosti časopis Zdravie (7%) a rovnakú čítanosť má aj mesačník Záhradkár. Nasledujú časopisy EMMA a Eva s čítanosťou päť percent, mesačníky Maxikrížovky a Nový Čas Krížovky zhodne po štyri percentá a Auto motor a šport magazín s čítanosťou tri percentá.

Prieskum potvrdil prvú pozíciu Rádia Expres v počúvanosti. Po Exprese s počúvanosťou 19 percent obsadilo druhú priečku verejnoprávne Rádio Slovensko, RTVS so 17 percentami a za ním ako tretie s 11 percentami skončilo Fun rádio. Počúvanosť sedem percent dosiahli Rádio Jemné a Rádio Europa 2. Poradie najpočúvanejších staníc uzatvárajú Rádio Regina a Rádio Vlna s počúvanosťou šesť percent. Celková počúvanosť rádií v parametri počúval včera predstavovala 63 percent.
Slovenský rozhlas (RTVS) so svojimi šiestimi okruhmi (Rádio Devín, Rádio_FM, Rádio Patria, Rádio Regina, Rádio Slovakia International a Rádio Slovensko) dosiahol v parametri „počúval včera“ počúvanosť 24 percent. Rozhlasová sieť Radio Services (Rádio Anténa Rock, Rádio Europa 2, Rádio Jemné a Rádio Vlna) mala počúvanosť 21 percent. Štvorpercentnú počúvanosť dosiahla sieť Regiomedia (Rádio Beta, Rádio Best FM, Rádio Frontinus, Rádio Kiss, Rádio Liptov, Rádio Lumen, Rádio Rebeca, Rádio SiTy, Rádio Viva a Záhorácke rádio).

V prvých dvoch kvartáloch malo najväčší podiel na trhu (share) Rádio Expres (23%) a za ním bolo verejnoprávne Rádio Slovensko, RTVS (21%). S 12-percentným podielom na trhu bolo Fun rádio. Osem percent z trhu malo Rádio Europa 2 a Rádio Vlna. Stanice Rádio Regina a Rádio Jemné dosiahli podiel na trhu sedem percent. Ostatné rozhlasové stanice držali 14-percentný podiel z trhu.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.



MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Turecký súd zrušil zákaz vycestovania pre nemeckú novinárku Mešale Toluovú, ktorú vlani v Istanbule zadržali a obžalovali z aktivít súvisiacich s terorizmom. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA s odvolaním sa na oznámenie skupiny Toluovej podporovateľov.
Proces s 33-ročnou novinárkou, ktorá prekladala pre tureckú ľavicovú tlačovú agentúru ETHA, bude ale pokračovať, uviedla v stanovisku skupina Freiheit fuer Mesale Tolu (Slobodu pre Mešale Toluovú).
Skupina dodala, že Toluovej manžel Suat Čorlu, ktorý je takisto obžalovaný z podobných aktivít, nesmie Turecko opustiť.
Toluová, ktorá pochádza z Nemecka a má nemecké občianstvo, bola z vyšetrovacej väzby prepustená vlani v decembri, avšak zakázali jej opustiť krajinu.
Prípad Toluovej, rovnako ako aj reportéra nemeckého periodika Die Welt Deniza Yücela i ľudskoprávneho aktivistu Petera Steudtnera, vyvolal napätie vo vzťahoch medzi Ankarou a Berlínom, pripomína DPA.

Copyright © TASR 2018


Americká herečka Renée Zellweger si zahrá v pripravovanom seriáli What/If spoločnosti Netflix. Projekt Mikea Kelleyho bude trilerovou antológiou, ktorá sa zameria na reťazové reakcie vyvolané neprijateľnými činmi, ktoré začnú robiť slušní ľudia. Každá sezóna seriálu sa bude venovať inému morálnemu príbehu inšpirovanému kultúrne dôležitým zdrojovým materiálom a silou jedného osudového rozhodnutia, ktoré zmení smer celého života, píše filmový portál Deadline.
Prvá desaťdielna séria sa zameria na dvoch novomanželov, ktorí príjmu eticky riskantný návrh mocnej ženy Anne (Zellweger), aby si zabezpečili veľmi potrebné peniaze. Anne je vypočítavá a nepredvídateľná obchodníčka zo San Francisca. Je charizmatická, zvodná, príťažlivá a ak sa jej to hodí, tak aj zraniteľná. Je však aj majsterkou v podvodoch, ktorá skrýva veľa zničujúcich tajomstiev.
Kelly sa postará o scenár, zatiaľ čo Phillip Noyce bude režírovať prvé dve epizódy. Produkcie sa ujmú spoločnosti Page Fright, Atlas Entertainment a Compari Entertainment v spolupráci s Warner Bros. Television. Kelley, Noyce, Melissa Loy, Alex Gartner, Charles Roven, Robert Zemeckis, Jack Rapke a Jackie Levine sa pod projekt podpíšu ako výkonní producenti.
Renée Zellweger sa do povedomia verejnosti dostala vďaka snímke Jerry Maguire (1996), skutočne ju však preslávila až snímka Denník Bridget Jonesovej (2001), za výkon v ktorej si vyslúžila nomináciu na Oscara. Po druhý raz ju na prestížnu cenu Akadémie nominovali za herecký výkon v muzikáli Chicago (2002). Sošku sa jej podarilo získať až vďaka dráme Návrat do Cold Mountain (2003). Okrem toho si zahrala v snímkach ako Bridget Jonesová: S rozumom v koncoch (2004), Druhá šanca (2005), Slečna Potterová (2006), 32 a stále slobodná (2009) či Dieťa Bridget Jonesovej (2016).

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Zomrel Gunther Witte

Zomrel Gunther Witte

Gunther Witte, muž, ktorý stál pri zrode najdlhšie vysielaného a mimoriadne úspešného voľného seriálu nemeckej verejnoprávnej televízie Miesto činu (Tatort), už nie je medzi živými.
Niekdajší šéf oddelenia televíznych filmov Západonemeckého rozhlasu a televízie (WDR) zomrel vo štvrtok 16. augusta v Berlíne náhle vo veku 82 rokov.
Meno rodáka z lotyšskej Rigy, ktorý však vyrastal v nemeckej metropole, nie je ani v spolkovej republike veľmi známe. Platí to napriek tomu, že jeho "vynález" patrí medzičasom k Nemecku rovnako ako futbal či pivo a že sa práve jemu podarilo zmeniť televízne zvyklosti krajanov v miere dovtedy nepoznanej.
Muž, ktorý študoval divadelnú vedu a manažment v bývalej Nemeckej demokratickej republike, aby odišiel neskôr na Západ, pracoval vo WDR v rôznych funkciách už od roku 1963. O šesť rokov neskôr dostal úlohu vymyslieť koncepciu kriminálneho televízneho seriálu, ktorá sa, ako sa ukázalo, na desaťročia stala "ťahákom" a zárukou vysokej miery sledovanosti. Vlani si jednu z epizód seriálu pozrelo rekordných 14,6 milióna divákov.
Medzičasom videli diváci v Nemecku, ale aj Rakúsku a Švajčiarsku celkove 1063 epizód seriálu Miesto činu, ktorý nie je neznámy ani divákom v zahraničí vrátane Slovenska. Podobne ako pre mnohých fanúšikov žánru v SR bol aj Witteho obľúbeným hrdinom seriálu komisár Schimanski, ktorého predstaviteľ Götz George (1938-2016) už tiež nie je medzi živými.
Witteho ocenili v roku 2001 Cenou Adolfa Grimmeho za celoživotné zásluhy o rozvoj televízie.

Copyright ©TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

Prieskum Median SK

Prieskum Median SK

Najsledovanejšou televíziou v prvom polroku tohto roka bola TV Markíza, ktorú sledovalo 40 percent slovenskej populácie. Vyplýva to z výsledkov národného prieskumu spotreby, médií a životného štýlu Market & Media & Lifestyle – TGI za prvý a druhý kvartál 2018, ktoré v pondelok zverejnila spoločnosť Median SK.
V poradí druhá TV JOJ zaznamenala v kategórii sledoval včera sledovanosť na úrovni 32 percent. Verejnoprávnu Jednotku, ktorá skončila na treťom mieste, sledovalo v prvom polroku 24 percent populácie. Kým Markíza a TV JOJ si v najnovšom prieskume udržali sledovanosť z predošlého obdobia (štvrtý kvartál 2017 a prvý kvartál 2018), sledovanosť Jednotky poklesla o jeden percentuálny bod.
Sumárna sledovanosť všetkých televízií dosiahla v prvom polroku 78 percent. Znamená to, že televíziu sledovalo takmer 3,5 milióna divákov.
Lídrom v sledovanosti bola skupina Markíza Group, ktorej tri stanice dosiahli súhrnnú sledovanosť 44 percent. Štyri stanice ďalšej súkromnej skupiny JOJ Group sledovalo 35 percent populácie, dve stanice verejnoprávnej RTVS mali sledovanosť 26 percent.
Najväčší podiel na trhu vo výške 32 percent má podľa prieskumu TV Markíza. Takzvaný share TV JOJ je 24 percent, v poradí tretia Jednotka má podiel na trhu 17 percent. Ostatné TV stanice kontrolujú zvyšných 27 percent trhu.
Najnovší prieskum MML - TGI uskutočnila agentúra v období od 8. januára do 24. júna na vzorke 4244 občanov Slovenskej republiky vo veku 14 až 79 rokov. Prieskum, ktorý na Slovensku prebieha kontinuálne od roku 1997, bol zameraný na spotrebné správanie, médiá a životný štýl.

Copyright ©TASR 2018

RTVS pri príležitosti 50. výročia okupácie pripravuje aj tematický program

RTVS pri príležitosti 50. výročia okupácie 
pripravuje aj tematický program


Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) si 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa pripomenie aj tematickým programom v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave. Ten sa začne v pondelok 20. augusta o 17.00 h a moderovať ho bude novinárka a dokumentaristka Soňa Gyarfašová a hudobník, scenárista a dramaturg RTVS Štefan Chrappa. TASR informoval PR manažér Juraj Kačo.
Úvod bude patriť dvom dokumentárnym filmom s odkazom na udalosti augusta 1968. Snímka Rehabilitácie nespravodlivo stíhaných a Žingorov proces ponúkne zostrih dokumentu Romana Kaliského o rehabilitáciách nespravodlivo odsúdených v 50. rokoch a konfrontácii páchateľov a ich obetí. Projekt Petra Kerekesa Okupácia 1968 prináša pohľad na okupáciu Československa očami ruských vojakov.
Nasledovať bude diskusia s názvom Tak sme vás tu mali. Vtedajšiu situáciu priblíži prekladateľka Marta Ličková či Pavel Ličko, jeden z prvých väzňov obdobia normalizácie. Hosťom bude tiež Michal Radošinský, ktorý bol väznený za protest proti okupácii, Ivan Lehotský s Michalom Tvarožekom, ktorí sa aktívne podieľali na rozhlasovom vysielaní v čase okupácie a historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek.
Súčasťou pripomienky výročia budú zároveň tri tematické výstavy. Jedno z nich bude edukatívna a interaktívna výstava Ústavu pamäti národa. Druhou bude výstava košického fotografa Tibora Kováča ako jeho osobná spomienka na august 1968, kedy bol postrelený do hlavy, prežil, ale zostal pripútaný na invalidný vozík, v ktorom 20 rokov skrýval svoje negatívy pred Štátnou bezpečnosťou. Tretia výstava ponesie názov Okupácia očami našich poslucháčov.

Copyright ©TASR 2018

Zomrel Uri Avneri

Zomrel Uri Avneri

Vo veku 94 rokov zomrel v pondelok izraelský novinár a mierový aktivista Uri Avneri, ktorý sa ako jeden z prvých otvorene zasadzoval o palestínsky štát. Skonal v telavivskej nemocnici po tom, ako ho postihla mŕtvica.
Agentúra AP pripomína, že desiatky rokov bol symbolom izraelského mierového tábora, ľahko poznateľný podľa hustej bielej brady a bielych vlasov. Bojoval vo vojne o nezávislosť Izraela a potom sa stal vydavateľom, členom parlamentu, spisovateľom a aktivistom.
V roku 1982 počas vojny v Libanone išiel tajne do obkľúčeného Bejrútu a stretol sa s vtedajším veľkým nepriateľom Izraela - šéfom Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásirom Arafatom.
Avneri provokoval mnohé izraelské vlády svojím názorom, že palestínsky štát je jediným možným spôsobom, ako zabezpečiť pre demokratický Izrael so židovskou väčšinou mier.

Copyright © TASR 2018

Meannwhile at Česká televize

Meannwhile at Česká televize

RTVS NEWS.- Spýtaj sa vašich

RTVS NEWS

Spýtaj sa vašich

Projekt Spýtaj sa vašich, ktorý sa interaktívnou formou snaží vytvoriť živý pamätník udalostí 21. augusta 1968 bude mať tri časti. Okrem dokumentu, ktorý vznikol v koprodukcii RTVS a webstránky projektu sa uskutoční aj séria premietaní spojených s diskusiami. Na utorkovom brífingu v Bratislave o tom informovali autorky projektu.

"Cieľom všetkých foriem prezentácie je priniesť príbehy obyčajných ľudí, ktorí majú na tieto dni silnú spomienku," ozrejmili autorky koncept celého diela. "Chceme vytrhnúť tieto zásadné udalosti z učebníc dejepisu a zasadiť ich do kontextu histórie rodín, ľudských osudov a pohnútok, ktoré našu krajinu formujú dodnes," dodali.

"Polhodinový dokument bude mozaikou výpovedí, ktoré som vyzbierala od ľudí po celom Slovensku a aj od tých, čo po 21. auguste 1968 odišli do emigrácie," spresnila o filmovom diele jeho režisérka Barbora Berezňáková. Dokument bude mať premiéru 20. augusta o 20.10 h na Dvojke RTVS.

Webstránka www.spytajsavasich.sk bude spustená k 21. augustu a v duchu svojho názvu bude vyzývať verejnosť, aby zbierali a pridávali spomienky na August '68 prostredníctvom autentických textov, fotografií a audionahrávok. "Napriek tomu, že web ešte nie je spustený, už od ohlásenia projektu na začiatku júla nám prichádzajú spomienky pamätníkov a ich detí na e-mail a facebookovskú stránku projektu," prezradila Pavlína Morháčová, spoluautorka námetu i grafická dizajnérka filmu a webu.

Séria premietaní sa začne 20. augusta o 21. h v Bratislave na stenu obchodného domu na Kamennom námestí. "Ide o staršiu časť budovy obchodného domu, ktorá bola otvorená práve v roku 1968," vysvetlila Eva Vozárová, ktorá má na starosti PR a produkciu projektu. "Necelý polhodinový dokument pustíme niekoľkokrát – chceli sme, aby čas projekcie čo najviac korešpondoval s časom, kedy na územie Československa vstúpili vojaci Varšavskej zmluvy," priblížila.

V deň bratislavskej projekcie sa uskutoční premietanie i v Banskej Štiavnici, Košiciach, Zvolene a Spišskej Novej Vsi. V nasledujúcich týždňoch sa bude dokument premietať v ďalších slovenských mestách. Potvrdených sú približne dve desiatky miest. Autori majú ambície uskutočniť projekcie spojené s diskusiou aj v školách.

Projekt Spýtaj sa vašich by mal pokračovať aj v budúcom roku, na 50. výročie Augusta '68 by malo v rovnakom duchu nadviazať 30. výročia Novembra '89.


Copyright © TASR 2018

19. 8. 2018

TO JE TV!

TO JE TV!

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americká televízna stanica ABC zverejnila na svojom webovom portáli výber piatich najkrajších fotografií tohtoročného meteorického roja Perzeíd. Dve z piatich sú zo Slovenska. 
Autorom fotografií je maďarský fotograf Peter Komka a televízia ich získala od agentúry EPA (European Pressphoto Agency). Jedna z fotografií zachytáva hviezdnatú oblohu s padajúcim meteorom, Mliečnou dráhou a planétou Mars nad obcou Gemerský Jablonec v okrese Rimavská Sobota, konkrétne nad románskym kostolom na kopci nad obcou. Druhá fotografia zobrazuje roj Perzeíd na oblohe nad obcou Hajnáčka taktiež v okrese Rimavská Sobota. 
Medzi piatimi najlepšími fotografiami sú podľa ABC aj fotografia ľudí pozorujúcich Perzeidy nad púšťou v Dubaji, fotografia dievčaťa pozerajúceho sa na oblohu z hojdacej siete v Macedónsku a fotografia roja Perzeíd nad cestou osvetlenou autami pri kráteri Ramon v Izraeli. 
Výber fotografií urobil dlhoročný fotoeditor televízie Jeff Swartz, ktorý vyštudoval fotografiu v Spojených štátoch aj v Taliansku. 

Copyright ©TASR 2018

Keď sa počas športového diskusného programu v lokálnom wisconsinskom rádiu rozhostilo v éteri ticho a inokedy veľmi agilný moderátor nevydal dlhé minúty ani hláska, poslucháči najprv netušili, čo sa stalo. Až neskôr sa dozvedeli, že moderátor sa odmlčal preto, lebo ho v živom vysielaní zasiahol blesk. Športového moderátora Billa Michaelsa vzápätí odviezli do nemocnice, kde strávil štyri hodiny, informovala jeho manželka Sherry. Prípad sa stal vo štvrtok v kaviarni pod holým nebom na golfovom ihrisku vo wisconsinskom Eau Claire.
Moderátor neskôr vysvetlil, že sedel na kovovej stoličke, a hoci vedel o blížiacej sa búrke, nemyslel si, že je v ohrození a pokračoval vo vysielaní. Po zásahu bleskom mal podľa vlastných slov popálené prsty na rukách aj na nohách a úplne spálené topánky. Keď po niekoľkých minútach vytriezvel z prvotného šoku, oznámil do éteru, že nemôže pokračovať vo vysielaní a odchádza do nemocnice.
Moderátorova manželka sa pre médiá vyjadrila, že rekonvalescencia pokračuje úspešne a do prstov na rukách aj na nohách sa mu postupne vracia cit. Podľa agentúry Associated Press (AP) to bolo vidno aj z toho, že moderátor o svojej príhode už krátko po prepustení z nemocnice napísal na Twitter.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Svetový deň fotografie

Svetový deň fotografie

Svetový deň fotografie - 19. august - pripomína vynález fotografie. Svet zaň vďačí francúzskemu maliarovi, vedcovi a priekopníkovi fotografie Louisovi Jacquovi Mandému Daguerrovi (1787-1851), ktorý po dlhoročnom výskume prišiel na prvý použiteľný komplexný fotografický proces nazvaný daguerrotypia.
Prvú stálu fotografiu vytvoril Francúz Joseph Nicéphore Niépce (1765-1833) v roku 1826 heliografiou. Niektoré zdroje uvádzajú okrem roku 1826 aj iné, najmä 1825. Niépce nazval svoj proces termínom heliografia (zo starogréckeho helios - Slnko a grafein - písať). Ide o postup vytvárania kontaktných reprodukcií grafických listov a snímok z camery obscury.
Dodnes zachovaná prvá stála fotografia Nicéphora Niépcea nesie názov Pohľad z okna v Le Gras. Autor ju vyhotovil v roku 1829 z okna domu vo francúzskom Saint-Loup-de-Varennes pri Chalon-sur-Saône. Ako uvádza Niépceovo múzeum v Chalon-sur-Saône, najstaršia fotografia vyhotovená heliograficky je v súčasnosti v zbierkach Texaskej univerzity v Austine. Vďaka digitálnej technike je jej reprodukcia aj v Niépceovom múzeu.
Louis Jacques Mandé Daguerre mal fotografický proces vyvinutý už v roku 1837, v januári 1839 Francúzska akadémia vied ohlásila vynález daguerrotypie a o niekoľko mesiacov, 19. augusta 1839, vláda v Paríži vyhlásila, že odkúpila patent a "svetu dáva darček" - používanie tohto vynálezu.
V tom istom roku britský chemik, archeológ a priekopník fotografie William Henry Fox Talbot (1800-1877) predstavil Kráľovskej spoločnosti v Londýne svoj fotografický vynález - kalotypiu. Išlo o prvý fotografický proces založený na negatíve, z ktorého bolo možné urobiť väčšie množstvo fotografií.
Svetový deň fotografie založil austrálsky dobrodruh, bádateľ a fotograf Korske Ara v roku 2009 s cieľom spojiť miestne a svetové spoločenstvá. O rok neskôr, 19. augusta 2010, vytvoril aj prvú svetovú online galériu. S 270 fotografiami zaslanými na stránku v tento deň a jej návštevou milovníkmi fotografie z vyše 100 krajín to bol prvý oficiálny Svetový deň fotografie. Odvtedy sa slávi na celom svete.
Keď Svetový deň fotografie v roku 2010 začínal, internetovú stránku s vystavenými fotografiami navštívilo 20.000 ľudí. V roku 2016 prihlásených 3000 snímok pritiahlo okolo 500 miliónov návštevníkov, informoval portál canberratimes.com.au.
Svetový deň fotografie je určený všetkým fotografom - amatérom aj profesionálom.

Copyright ©TASR 2018

18. 8. 2018

Vyjadrenie Útvaru hodnoty za peniaze k článku denníka Pravda s názvom „Kiska sa nachytal na obchvate Prešova“

Vyjadrenie Útvaru hodnoty za peniaze k článku denníka Pravda s názvom 


„Nechceme si zvykať na hrubé nepresnosti a zavádzanie v médiách, ktoré sú ešte stále považované za mienkotvorné. Pravda obviňuje Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR z manipulácie údajov a nafúknutia úspor pri výstavbe prešovského obchvatu a vyzýva nás priznať si vinu. Pravdou ale je, že ÚHP sa nemá k čomu priznať – nič sme ani nezatajili, ani nezmanipulovali. Naopak, vždy sme pracovali s najspoľahlivejšími dostupnými číslami. Naše predbežné stanovisko sme po zverejnení nových dát aktualizovali. To však Pravda nespomína.
Analýza, ktorú MF SR poskytlo prezidentovi Kiskovi vo februári 2017 vychádzala z dát vtedy poslednej dostupnej štúdie realizovateľnosti NDS z marca 2015. Iné dáta k dispozícii neboli. Až následne začala NDS pracovať na aktualizácii prešovského dopravného modelu, ktorý aj vďaka iniciatíve ÚHP dosiahol oproti svojmu predchodcovi výrazný kvalitatívny posun. Nový dopravný model si ÚHP s NDS odsúhlasili až vlani v lete. Ak Pravda tvrdí, že údaje z nového modelu mohli byť zohľadnené vo februári 2017, buď dokáže cestovať v čase alebo dostala výsledky z NDS o mesiace skôr ako iné inštitúcie.
Pôvodné stanovisko MF SR zaslané prezidentovi odporúčalo posúdiť (nie stavať) obchvat Prešova v polprofile, pričom zdôrazňovalo, že prebieha aktualizácia dát. Na základe aktualizácie modelu, ÚHP v decembrovom stanovisku konštatuje, že plán NDS postaviť juhozápadný obchvat D1 a prvú etapu severného obchvatu R4 v plnom profile a druhú etapu v polovičnom profile je ekonomicky návratný. Obviňovať MF SR z pochybných analýz a nezohľadňovania faktov je tak prinajmenšom nepoctivé.
Keby v Pravde čítali s porozumením tak vedia, že ani blog Štefana Kišša nesľubuje úsporu 450 miliónov eur, ale okolo 320 miliónov eur. V ideálnom svete, o ktorom blog hovorí, by sa totiž zvážila južná aj východná alternatíva v polovičnom profile s potenciálom úspor 450 miliónov eur spolu s ďalšími riešeniami vo vnútri mesta za asi 130 miliónov eur. Ideálny svet však nebol uskutočniteľný, východné trasovanie diaľnice nebolo dostatočne rozpracované a ÚHP ho nikdy nepresadzovalo. Na druhej strane, bez odľahčenia dopravy vo vnútri mesta, s ktorou počítalo ideálne riešenie, nie je dôvod sa čudovať, že intenzita dopravy na D1 a R4 bude stúpať. Vodiči totiž nemajú inú možnosť, jazdiť môžu len po tých cestách, ktoré sú a nie po tých, ktoré mohli, respektíve mali byť.
Šetrenie je však aktuálne aj pri realizovanom projekte. Vďaka odporúčaniam ÚHP sa môže na obchvate R4 ušetriť pätina z plánovaného rozpočtu, teda 112 miliónov eur, predovšetkým na jednotkových cenách. Potenciál ďalšej úspory odhaduje decembrové stanovisko na 35 miliónov eur.

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

17. 8. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Viac ako 1000 zamestnancov americkej spoločnosti Google podpísalo list, ktorý kritizuje plán tejto internetovej firmy na cenzurovanie verziu jej vyhľadávača určenú pre Čínu. Projekt, o ktorom sa zamestnanci dozvedeli z médií, podľa ich názoru vyvoláva naliehavé etické a morálne otázniky. Informuje o tom spravodajský server BBC. Firma, ktorá je súčasťou skupiny Alphabet, opustila čínsky trh pred ôsmimi rokmi práve na protest proti cenzúrnym zákonom a údajným vládnym zásahom.
Zamestnanci vedenia firmy v liste vyzývajú k väčšej transparentnosti. "V súčasnosti nemáme potrebné informácie, aby sme pri svojej práci mohli robiť eticky informované rozhodnutia," píšu. List kritizuje firmu Google aj za fakt, že sa väčšina pracovníkov o utajovanom projekte prezývanom Dragonfly (Vážka) dozvedela minulý mesiac z médií. Nevedomky tak mohli pracovať na technológii, ktorá Číne pomôže potlačiť slobodu prejavu.
Na čiernej listine výrazov, ktoré bude vyhľadávač blokovať, sa podľa médií nachádzajú slová, ktoré majú spojitosť s ľudskými právami, demokraciou, náboženstvom a mierovými protesty. Vyhľadávaciu aplikáciu už Google podľa serveru denníka The Intercept predstavil čínskej vláde. Konečná verzia by mohla byť uvedená do prevádzky v najbližších šiestich až deviatich mesiacoch, v závislosti na schválenie čínskymi úradmi, uviedol server.
Podobný počet zamestnancov Googlu podpísal v apríli aj list protestujúci proti vojenskej zákazke americkej vlády. Firma sa v júni rozhodla nepokračovať v projekte Maven, ktorý vyvíjal umelú inteligenciu pre bezpilotné lietadlá. K projektu Vážka sa nikdy verejne nevyjadrila.
Čína je najväčším internetovým trhom na svete. Americké internetové firmy ako Facebook, Google, Twitter a Instagram sú tam zakázané, Google v krajine ale stále prevádzkuje tri pobočky.

Copyright © ČTK 2018

Nepál zaviedol v piatok nový trestný zákonník, na základe ktorého bude zdieľanie tajných údajov postihnuteľné väzením. Toto opatrenie vyvolalo znepokojenie medzi novinármi, ktorí tvrdia, že nová legislatíva by mohla umlčať tlač, uvádza denník The Kathmandu Post.
Miestne médiá varovali, že vláda pod vedením komunistov, ktorá preukázala narastajúcu nevôľu tolerovať disent, by mohla tento nejasne formulovaný kódex zneužiť na umlčanie svojich kritikov.
Nové zákony stanovujú, že zverejňovanie súkromných informácií, nahrávanie zvukových záznamov či zhotovovanie fotografií bez súhlasu je trestateľné tromi rokmi za mrežami a pokutou. Publikovanie obsahu, ktorý priamo alebo prostredníctvom satiry poškodzuje reputáciu osoby, takisto spadá pod rovnakú sadzbu.
"Tieto všeobecné zákony môžu byť zneužité na umlčanie novinárov a odradenie od investigatívneho spravodajstva," vyhlásilo vedenie Federácie nepálskych novinárov (FNJ). Popredný nepálsky politický karikaturista Rádžéš KC upozornil, že nové zákony posúvajú krajinu smerom k autoritatívnemu režimu.
"Našou prácou je poukázať na chyby a zločiny tých, ktorí sú pri moci, ale daná legislatíva by mohla nastoliť autocenzúru. Poškodzuje to našu demokraciu," vyhlásil Rádžéš KC, ktorého karikatúry sa pravidelne objavujú v novinách.
Denník The Kathmandu Post v tejto súvislosti vyzval vládu, aby znovu uvážila zavedenie týchto zákonov, ktoré sú formulované spôsobom poskytujúcim "veľa priestoru pre rozličné interpretácie" a mohli by byť použité ako prostriedok na stíhanie novinárov, píše sa v editoriáli zmieneného periodika.
Nepálsky mediálny sektor prežíva rozkvet od zvrhnutia monarchie, ku ktorému došlo pred desaťročím po brutálnej občianskej vojne. V krajine odvtedy vznikli desiatky novín a spravodajských kanálov.
Nová ústava schválená v roku 2015 zakotvuje právo na slobodu tlače a zakazuje cenzúru správ, ktorá bola počas monarchie bežná. Tomuto himalájskemu štátu však napriek tomu podľa organizácie Novinári bez hraníc patrí na indexe slobody tlače spomedzi 180 krajín iba 106. miesto. Nepálski novinári čelia zastrašovaniu a zatýkaniu, predovšetkým vtedy, keď podávajú správy o problémoch, ktoré vláda považuje za ohrozenie národnej jednoty.

Dánskemu vynálezcovi Petrovi Madsenovi, odsúdenému na doživotie za brutálnu vraždu švédskej novinárky Kim Wallovej vo svojej ponorke, povolili presťahovanie do iného väzenia po tom, čo naňho zaútočil spoluväzeň. Pre dánsky denník B.T. to uviedla Madsenova obhajkyňa Betina Haldová-Engmarková, ktorú v piatok citovala agentúra DPA.
Madsenovi umožnia zmenu väzníc hneď, ako sa nájde voľné miesto vo väzenskom zariadení.
Engmarková podala žiadosť o presťahovanie Madsena (47) po tom, čo ho v stredu 8. augusta vo väznici Storström do tváre udrel mladší spoluväzeň. Madsena v nemocnici ošetrili a po krátkom čase aj prepustili.
Obhajkyňa požiadala o presťahovanie svojho klienta do väznice Herstedvester, kde si tresty odpykávajú páchatelia sexuálnych zločinov a obzvlášť nebezpeční kriminálnici. Je pokladaná za bezpečnejšiu pre tých väzňov, ktorí sa dostali do problémov so spoluväzňami práve pre druh svojho trestného činu.
Útok sa odohral takmer presne rok po tom, čo Madsen večer 10. augusta 2017 na palube vlastnoručne zostrojenej ponorky neďaleko kodanského prístavu zavraždil Wallovú, švédsku novinárku na voľnej nohe. Žurnalistku mučil a jej mŕtvolu potom rozštvrtil a hodil do mora.
V apríli tohto roka ho trojčlenná porota odsúdila na doživotie, keď sa priznal k rozštvrteniu tela a hodenia jeho častí do mora.
Madsen sa odvolal proti dĺžke trestu, pojednávania v rámci odvolacieho procesu sa majú konať 5., 12. a 14. septembra.


Copyright © TASR 2018

RTVS pri príležitosti 50. výročia okupácie Česko-Slovenska odvysiela špeciálny program

RTVS pri príležitosti 50. výročia okupácie 

Česko-Slovenska odvysiela špeciálny program

RTVS pri príležitosti 50. výročia okupácie odvysiela 21. augusta na Jednotke o 20:30 v televíznej premiére dokudrámu Dubček o významnej osobnosti našich novodobých dejín, ktorú sa tvorcovia snažili priblížiť hodnoverným, uveriteľným spôsobom.

V piatok 17. augusta o 20:10 Dvojka odvysiela prvú časť dvojdielneho dokumentárneho filmu Válek, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na dobové a historické súvislosti a okolnosti, ktoré formovali jeho kľúčové životné rozhodnutia. Druhý diel Dvojka odvysiela 23. augusta o 21:00.

Program Dvojky si 50. výročie vpádu spojeneckých vojsk pripomenie viacerými premiérami dokumentov, ale aj letným špeciálom diskusnej relácie o histórii SK DEJINY s moderátorom Ľubomírom Bajaníkom, ktorá sa bude venovať témam okupácie a našej spoločnosti. Nasledujúci diel Dvojka odvysiela 23. augusta o 20:10.

Bohatý program RTVS bude pokračovať premiérovou sériou dokumentov pod názvom Okupácia, ktorá ponúkne subjektívne postoje a názory vojakov rôznych národností a šarží, od obyčajných „vojakov“, ktorí len plnili rozkazy, až po tých najvyšších, ktorí plánovali stratégiu augustových udalostí. Úvodnú časť päťdielnej série Dvojka odvysiela 21. augusta o 20:10.

Celovečerný dokument Věra´68 zachytáva športovú kariéru a súkromný život najúspešnejšej československej športovkyne všetkých čias, ktorá sa po roku 1968 dostala vďaka svojmu zásadovému postoju do nepriazne vtedajšieho režimu. Diváci si ho môžu pozrieť v premiére na Dvojke 20. augusta o 20:35.

Najnovší dokumentárny film mladej režisérky Barbory Berezňákovej Spýtaj sa vašich: 68 je obrazovou výpoveďou „obyčajných ľudí“, ktorí majú na tento deň silné spomienky. Dvojka ho odvysiela v pondelok večer 20. augusta o 20:10. Táto snímka je dôležitou súčasťou širšieho projektu, on-line pamätníka venovaného tejto udalosti s názvom Spýtaj sa vašich. Autori projektu pripravili interaktívny verejný archív. Užívatelia po vzhliadnutí filmu môžu do neho pridávat? vlastné príbehy alebo pamäti svojich príbuzných v podobe textu, videa alebo fotografií.

Dramaturgia Dvojky zaradila do programu k 50. výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska premiérový dokument RTVS v česko-slovensko-lotyšskej koprodukcii Môj neznámy vojak. Film je príbehom ukrajinského vojaka, ktorý nedokázal uniesť vinu a po návrate domov spáchal samovraždu. Jeho osud by mohol byť príbehom ktoréhokoľvek z mladých vojakov, ktorí boli súčasťou augustových udalostí roku 1968. Snímku režisérky Anny Kryvenko si diváci môžu pozrieť na Dvojke 21. augusta o 20:35.

V televíznom programe sa objavia aj dva nové dokumenty z banskobystrického televízneho štúdia Vlny slobody (20. augusta, Dvojka o 18:00) a Sliač v bratskom zovretí (21. augusta, Dvojka o 18:00).

Téma 50. výročia vpádu spojeneckých vojsk bude rezonovať aj v rozhlasovom vysielaní.

Rádio Slovensko v špeciálnom vydaní programu Nočná pyramída odvysiela 20. augusta 2018 o 22:20 utajené augustové vysielanie, ktoré bolo veľkou skúškou pre rozhlasových pracovníkov. Okrem toho na druhý deň Rádio Slovensko uvedie o 8:45 v neupravenej podobe vzácny archívny záznam z udalostí, ktoré sa odohrali v čase vpádu vojsk pred budovou Slovenského rozhlasu na Zochovej ulici.

Od 21. do 27. augusta Rádio Slovensko odvysiela pásmo Okupácia deň po dni. Poslednú časť v utorok 28. augusta pod názvom Normalizácia.

Rádio Devín upriami svoju pozornosť od 20. do 24. augusta o 6:30 v programe Čítanie na pokračovanie na výber z diel autorov, ktorí vďaka svojim občianskym postojom a tvorbe nemohli po roku 1968 publikovať. Pôjde najmä o diela autorov (Hana Ponická - Poď domu, duša zlatá, Pavel Hrúz - Z dávnych čias, Ivan Kadlečík - Lístoky, Jaroslava Blažková – Happyendy, Albert Marenčin - Pyrenejský med).

Osobnosť nezabudnuteľného Karla Kryla si Rádio Devín pripomenie v pondelok 20. augusta v relácii Verše o 9:15. Na druhý deň Rádio Regina odvysiela o 10:05 spomienkové pásmo na osobnosť Zdenka Jedličku pod názvom Neumlčaný mikrofón, ktorý bol hlavným inžinierom Československého rozhlasu na Slovensku a koordinoval rozhlasové vysielanie a presun do viacerých provizórnych priestorov v čase okupácie v Bratislave.

Rádio Regina uvedie 21. augusta o 16:05 umelecko-publicistické pásmo Navzdory tankom, v ktorom si poslucháči vypočujú memoáre rozhlasových pracovníkov, ale aj ukážky z vtedajšej populárnej hudby i poézie motivovanej augustovými udalosťami.

Rádio Regina Západ v relácii Rádiobudík 21. augusta dá priestor poslucháčom na vyjadrenie svojich pocitov a spomienok v rubrike „Otázka na dnes“ - Čo ste robili 21. augusta 1968? Vy, ktorí ste sa narodili neskôr – čo vám o tomto dni hovorili rodičia? V popoludňajšom vysielaní Rádio Regina Západ o 16:05 si poslucháči môžu naladiť publicistické pásmo Polohlasné volanie na stupni ilegality plné spomienok vtedajších účastníkov a ich rodín. Vysielanie bude obohatené o archívne ukážky a dobové skladby, ktoré sprevádzali rozhlasové vysielanie pred 50. rokmi.

Vyhlásenie novinárov a vydavateľov: Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Vyhlásenie novinárov a vydavateľov: 

Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Už je to pol roka, odkedy zabili nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Stále nevieme, kto ich zabil a prečo to urobil. Stále máme pochybnosť, či je vyšetrovanie naozaj nezávislé. Ján písal aj o mafii, ktorá mala kontakty na ľudí v tesnej blízkosti bývalého premiéra Roberta Fica. Keďže po vražde sa zásadné zmeny na polícii či prokuratúre neudiali, veľkú dôveru v skutočné vyšetrovanie mať ani nemôžeme.

Vražda kolegu nami otriasla, ale nezastrašila nás. Neprestali sme sa pýtať, pátrať a kontrolovať politikov a ľudí vo verejných funkciách. Vládni politici sa po vražde nezmenili. Naopak. Ich slovník voči novinárom je ešte hrubší. Samotnú vraždu a následnú reakciu verejnosti dokonca spájajú s konšpiráciami.

Nezávislí novinári sú pre demokratickú krajinu nenahraditeľní. Nedovoľme, aby sa pol roka po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na to zabudlo.

K vyhláseniu novinárov sa pridali aj vydavatelia slovenských médií.

Beata Balogová, SME
Matúš Kostolný, Denník N
Peter Bárdy, Aktuality.sk
Ondrej Podstupka, SME
Marianna Onuferová, Denník N
Miro Kern, Denník N
Monika Tódová, Denník N
Veronika Folentová, Denník N
Martina Hestericová, Denník N
Laura Kellöová, Aktuality.sk
Jana Kubisová, Aktuality.sk
Katarína Kováčiková, Aktuality.sk
Marek Vagovič, Aktuality.sk
Martin Turček, Aktuality.sk
Mira Sojková, Aktuality.sk
Peter Sabo, Aktuality
Lucia Osvaldová, Denník N
Tomáš Prokopčák, SME
Alexandra Krajčírová, Noizz.sk
Dag Daniš, Aktuality.sk
Andrej Sarvaš, Denník N
Tomáš Kottra, Aktuality.sk
Jana Paulovská, Týždenníky MY
Ján Debnár, Aktuality.sk
Matej Dedinský, Aktuality.sk,
Jakub Filo, SME
Martin Kalinčák, Noizz.sk
Martina Beňová, Hospodárske noviny
Katarína Korytárová
Ela Rybárová, SME
Jana Čunderlíková, Aktuality.sk
Zuzana Bodnárová, SME
Dominika Krajčovičová, Hospodárske noviny
Kristína Garaiová, Noizz.sk
Gabriela Holková
Michaela Husárová
Matúš Török, Noizz.sk
Lukáš Onderčanin, SME
Marek Bažík, Denník N
Michal Badín, Aktuality.sk
Veronika Orviská, SME
Kristína Janščová, SME
Nora Slišková, Pravda
Otakar Horák, Denník N
Martina Raábová, SME
Ľubomír Jaško, Aktuality.sk
Marian Niton, Pravda
Jaroslav Repák, Aktuality.sk
Jakub Habas, SME
Andrej Barát, denník Pravda
Oliver Brunovský, TREND
Jozef Jakubčo, SME
Matúš Kvasnička, Pravda
Michal Čarnoky, Aktuality.sk
Zlatica Beňová, Pravda
Mirek Tóda, Denník N
Peter Kováč, Denník N
Daniela Balážová, Pravda
Ivan Drábek, Pravda
Jana Shemesh, Denník N
Filip Struhárik, Denník N
Miloslav Šebela, SME
Michaela Terenzani, The Slovak Spectator
Peter Kováč. SME
Adam Pálka, Pravda
Radka Minarechová, The Slovak Spectator
Jaroslav Vrábeľ, Korzár
Iris Kopcsayová, Pravda
Marek Balický, Šport.sk
Peter Jabrik, Korzár
Adam Valček, SME
Štefan Hríb, .týždeň
Andrej Matišák, Pravda
Michaela Žureková, SME
Roman Cuprik, SME
Veronika Prušová, Denník N
Ján Petrovič, Aktuality.sk
Martin Šútovec, Denník N
Katarína Kiššová, Denník N
Matej Dugovič, Denník N
Denisa Ballová, Denník N
Ria Gehrerová, Denník N
Vladimíra Gahérová, Pravda
Klaudia Jurkovičová, Korzár
Martin Belej, Korzár
Anita Ráczová, denník SME
Martin Odkladal
Ivana Mandáková Plus JEDEN DEŇ
Nina Sobotovičová, SME
Andrej Bán, Denník N
Karol Sudor, Denník N
Juraj Berzedi, SME
Matúš Demiger, Denník N
Katarína Gécziová, Korzár
Jana Németh, Denník N
Miloš Krekovič, Denník N
Jana Čevelová, Denník N
Marián Szucs, SME
Cs. Liszka Györgyi, Vasárnap
Eva Andrejčáková, SME
Andrej Kuzmány, SME
Tomáš Benedikovič, Denník N
Katarína Filová, Pravda
Matúš Krčmárik, SME
Robert Hüttner, Pravda
Michaela Barcíková, Denník N
Renáta Gešvantnerová, Bauer Media Sk
Jozef Ryník, Profit
Denisa Čimová, Denník N
Mário Šmýkal, SME
Juraj Javorský, Denník N
Zuzana Matkovská, SME
Daniel Vražda, Denník N
Michaela Štalmachová, SME
Marek Hudec, SME
Zora Handzová, Pravda
Vladimír Šnídl, Denník N
Rudolf Sivý, Aktuality.sk
Michal Čarnoky, Šport.sk
Stanislava Harkotová, Aktuality.sk
Tomáš Kyseľ, Aktuality.sk
Petra Výberová, Aktuality.sk
Pavol Štrba, Aktuality.sk
Miro Grman, Aktuality.sk
Juraj Hudák, Šport.sk
Martin Majerníček, Pravda
Oliver Rehák, Denník N
Martin Adam Pavlík, Pravda
Filip Obradovič, Denník N
Juraj Koník, Denník N
Alexej Fulmek, Petit Press., a.s.
Zolo Mikeš, Aktuality.sk
Patrik Fotta, Korzár
Lucia Vitteková, SITA
Marek Eliáš, SITA
Martin Benko, Agentúra SITA
Martin Dargaj, Energetike.sk
Ján Krempaský, SME
Martin Čeliga, Nový Čas
Nina Lednická, Nový Čas
Lýdia Tkáčová Nový Čas
Katarína Jančovičová, Nový Čas
Jozef Čavojec, Nový čas
Dušana Lukáčová, Nový Čas
Branislav Račko, Nový čas
Rastislav Sedláček, Nový Čas
János Lajos P., Új Szó
Peter Demecs, Új Szó
Jakub Sudek, SITA
Darina Nosáľová, SITA
Jana Vargová, Nový čas
Michael Kasarda, SME
Roman Wesserle, Nový Čas
Michaela Rovenská, Nový Čas
Marta Ostricová Nový Čas
Kristína Štúriková, Nový Čas
Lukáš Kvašňák, TREND
Ivan Haluza, TREND
Tomáš Nejedlý, TREND
Daniel Suchý, TREND
Konštantín Čikovský, Denník N
Ján Kováč, TREND
Mária Pietová, SITA
Braňo Závodský, Rádio Expres
Peter Palovič, Rádio Expres
Mariana Tokolyová, Rádio Expres
Mária Hunková, TREND
Dušan Karolyi, KOŠICE:DNES
Marián Leško, TREND
Ázsoth Réka, Vasárnap
Tomáš Vašuta, TREND
Mária Zerzanová
Lukáš Fila, Denník N
Jana Komadelová, časopis Záhradkár
Ľubomír Jurina, TREND
Lenka Dubašáková, Zdravie
Xénia Makarová, TREND
Václav Papež, SITA
Zdeno Simonides, Šport
Marcela Šimková, Hospodárske noviny
František Kvarda, Hospodárske noviny
Klára Urbánová, Vasárnap
Igor Gressner, Šport
Štefan Bugan, Šport
Pavol Kubiš, Šport
Stanislav Benčat, Šport
Iveta Grznárová, Hospodárske noviny
Tomáš Zemko, Hospodárske noviny
Lucia Rusnáková, Hospodárske noviny
Katarína Runnová, Hospodárske noviny
Zuzana Dzvoníková, Hospodárske noviny
Katarína Šebejová, Trend
Miro Klimo, NMH
Andrej Bančanský, SITA
Mojmír Staško, Šport
Tomáš Prokop, Šport
Júlia Kováčová, Nový Čas
Peter Brejčák, TREND.sk
Simona Gulisová, Hospodárske noviny
Miroslava Kernová, Omediach.com
Vladimír Benko jr / Plus jeden deň
Jozef Tinka, Slovenský syndikát novinárov a bloger sme.sk
Michal Havran, publicista
Arpád Soltész, TV JOJ
Ján Karásek Hospodárske noviny
Miriam Zsilleová, Ženy v meste
Martina Biroová, SITA
Tomáš Škarba, Rádio Expres
Michal Červený, Denník N
Daniela Krajanová, Denník N
Ivor Lehoťan, Šport
Henrich Krejča, TV Markiza
Martin Petro, TV Markíza
Kristína Garaiová, Noizz.sk
Patrícia Malecová Šepitková, TV Markíza
Zuzana Štelbaská, TV Markíza
Andrea Varagyová, TV Markíza
Lukáš Zuzelka, TV Markíza
Peter Javor, TV Markíza
Ivana Miklánková, TV Markíza
Zuzana Javorová, TV Markíza
Miroslava Ondrejčíková TV Markíza
Michal Lukačovič, tvnoviny.sk
Tamara Cho, TV Markíza
Andrej Gajdošík, TV Markíza
Tomáš Bakoš, Hospodárske noviny
Miroslava Almásy, TV Markíza
Marcel Marcišiak, TV Markíza
Kristina Kovesova TV Markiza
Tomáš Vasilko, Denník N
Lucia Kučáková, TV Markíza
Branislav Benčat, TREND
Ľuboš Znášik, TV Markíza
Tamara Paulinyová
Andrej Chovanec, TV Markíza
Peter Dzúrik, TV Markíza
Ján Pallo, vydavateľ – The Slovak Spectator
Stanislava Benická, TV Markíza
Tomáš Velecký, TV Markíza
Helena Likavcová
Miroslava Vlčková, TV Markiza
Marian Lechan, TV Markíza
Zuzana Glabazňová, TV Markíza
Patrik Herman, TV Markíza
Mario Kermiet, TV Markíza
Gabriela Kajtárová, TV Markíza
Lucia Lukušová , TV Markiza
Dominika Mičechová, TV Markíza
Anna Capuliaková, TV Markíza
Ivana Mocáková, KOŠICE:DNES
Marek Baláž TV Markíza
Michal Katuška, RTVS
Matúš Baňovič, .týždeň
Jana Poľová, KISS RADIO
Filip Minich, novinár
Alexandra Minich, novinárka
Soňa Weissová
Pavol Kalinský, bývalý redaktor RTVS
Peter Valovič, ex-RTVS
Matúš Jaco, RTVS
Peter Majer, RTVS
Katarína Kozinková, bývalá editorka RTVS
Martin Kalužák, RTVS
Dušan Mikušovič, Denník N
Jaroslav Zápala, TV Markíza
Silvia Majerova, RTVS
Soňa Gyarfašová, RTVS
Zoltán Rácz, RTVS
Peter Hanák, RTVS
Jana Drábeková, RTVS
Tomáš Mrva, bývalý editor, RTVS
Daniela Hajčáková, bývalá redaktorka RTVS
Alena Taranova, RTVS
Kristína Juričková, RTVS
Karolína Lacová, RTVS
Mária Škarohlídová, RTVS
Daniela Fullová, RTVS
Juraj Hajko, RTVS
Milan Dubec, vydavateľ Ringier Axel Springer SK
Elena Senková, RTVS
Martina Koník, Denník N
Roman Pataj, Denník N
Mária Benedikovičová, Denník N
Viktor Vincze, TV Markíza