19. 10. 2018

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu otvorí svoju jubilejnú sezónu

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu 
otvorí svoju jubilejnú sezónu

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu vstupuje do jubilejnej 90. koncertnej sezóny. Otvorí ju v piatok 19. októbra o 19:00 slávnostným koncertom k 100. výročiu vzniku Československa.
Vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu zaznejú Metamorfózy Eugena Suchoňa, Vyšehrad Bedřicha Smetanu a Novosvetská Antonína Dvořáka pod dirigentskou taktovkou Ondreja Lenárda. Umelec, ktorý patrí k najvýraznejším dirigentským osobnostiam slovenskej hudby 20. storočia, strávil s terajším Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu od roku 1970 celé dve dekády, z toho v rokoch 1977 až 1990 pôsobil ako šéfdirigent. „Symfonický orchester Československého rozhlasu mi prirástol k srdcu, pretože som s ním mal možnosť vytvoriť množstvo krásnych nahrávok. O takom šťastí nemôže hovoriť každý. V tomto období mojej „kariéry" ma spolupráca s ním donútila k perfekcionizmu," povedal Ondrej Lenárd.

Slávnostný koncert symbolicky otvorí časť Vyšehrad z cyklu symfonických básní Má vlast Bedřicha Smetanu. Ikonické dielo českej hudby vznikalo v čase, keď jeho autor trpel takmer úplnou stratou sluchu. Premiéru malo v Prahe v roku 1882 a bolo to prvé a súčasne posledné kompletné uvedenie skladby, ktorého sa jeho autor dožil. Metamorfózy Eugena Suchoňa mali premiéru v roku 1953. Toto autobiografické dielo reflektuje prostredníctvom hudby predchádzajúce udalosti v skladateľovom živote. Jedno z najuvádzanejších diel klasickej hudby Novosvetská komponoval Antonín Dvořák od decembra 1892 do mája nasledujúceho roku počas svojho pobytu v New Yorku, kde pôsobil ako riaditeľ národného hudobného konzervatória.

Novým šéfdirigentom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu sa v jeho jubilejnej sezóne stal Peter Valentovič, ktorý bude orchester dirigovať na viacerých mimoriadnych koncertoch a festivaloch. „Spolupráca s naším najstarším domácim symfonickým telesom, ktorého história je neodmysliteľne spätá s takými významnými slovenskými dirigentskými osobnosťami ako Ľudovít Rajter, Ladislav Slovák, Ondrej Lenárd, Bystrík Režucha či Róbert Stankovský, je pre mňa mimoriadne inšpirujúca a dúfam, že bude pre ďalšie umelecké napredovanie orchestra prínosom," poznamenal Peter Valentovič.

Ďalší koncert SOSR-u si verejnosť môže vypočuť 9. novembra.

18. 10. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Špeciálny tím vyšetrovateľov vo štvrtok ukončil prehliadku rezidencie konzula a budovy konzulátu Saudskej Arábie v tureckom Istanbule, kde hľadal stopy po zmiznutom saudskoarabskom novinárovi Džamálovi Chášukdžím. Informáciu priniesla agentúra DPA.
Prehliadka rezidencie trvala podľa tureckej agentúry Anadolu deväť hodín. Skupina tureckých vyšetrovateľov v sprievode zástupcov Saudskej Arábie taktiež opäť - už po druhý raz - prehľadala neďalekú budovu saudskoarabského konzulátu v istanbulskej štvrti Levent.
Anadolu priniesla videozáznam, na ktorom členovia tímu nesú vrecia a škatule s materiálmi zaistenými v rezidencii. Prehliadka sa začala v stredu večer, deň po tom, ako saudskoarabský konzul Muhammad Otaibí opustil územie Turecka.
Budovu konzulátu tím tureckých vyšetrovateľov už raz prehľadal, a to v noci z pondelka na utorok. Do konzulovej rezidencie ich však vtedy ešte nevpustili, informovala agentúra Reuters.
Novinára naposledy videli 2. októbra na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, aby si tam vyzdvihol doklady potrebné pre sobáš so svojou tureckou snúbenicou. Chášukdží vo svojich článkoch kritizoval saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána.
Turecké úrady tvrdia, že Chášukdžího zavraždili v budove konzulátu. Saudská Arábia tieto obvinenia odmietla.

Francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire vo štvrtok oznámil, že zrušil svoju účasť na ekonomickom summite, ktorý sa bude konať na budúci týždeň v Saudskej Arábii. Dôvodom je zmiznutie saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, kritického k vláde v Rijáde.
Chášukdží patril medzi popredných kritikov vplyvného saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána. Novinár zmizol po tom, čo 2. októbra vstúpil do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule, aby si tam vyzdvihol doklady potrebné pre sobáš so svojou tureckou snúbenicou.
Podľa tureckých predstaviteľov existujú dôkazy, že Chášukdžího, žijúceho v Spojených štátoch, na konzuláte zabili a rozštvrtili. Saudská Arábia tieto obvinenia odmieta ako "nepodložené".
Le Maire vo svojom vyhlásení uviedol, že za daných okolností nemôže odcestovať do Rijádu. Pripomenul aj minulotýždňové vyhlásenie prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý novinárovo zmiznutie označil za "veľmi vážnu vec". Ďalej zdôraznil, že "teraz je dôležité, aby pravda vyšla najavo".
Ešte pred Le Mairom svoju účasť na ekonomickej konferencii, ktorá je známa aj ako "Davos púšte", zrušila šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová. Na rozdiel od francúzskeho politika však Lagardeová neuviedla príčinu svojej neúčasti.
Americký minister financií Steven Mnuchin avizoval, že o tom, či odcestuje do Rijádu, sa rozhodne v priebehu štvrtka.
Svoju neúčasť na konferencii v Rijáde už avizovali viacerí významní západní podnikatelia i médiá.
Podobne ako ostatní západní spojenci aj Francúzsko vníma nového de facto vládcu Saudskej Arábie, korunného princa Muhammada bin Salmána, ako reformátora.
Saudská Arábia bola v rokoch 2008-17 druhým najväčším dovozcom francúzskych zbraní.

Britský minister zahraničného obchodu Liam Fox zrušil účasť na konferencii o investíciách v Saudskej Arábii a ako dôvod uviedol podiel kráľovstva na zmiznutí a údajnom zavraždení novinára Džamála Chášukdžího, kritického voči vláde v Rijáde. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AP.
Fox je najnovším vysokopostaveným západným predstaviteľom, ktorý odmietol prísť na budúcotýždňové stretnutie v Rijáde.
Účasť na investičnej konferencii zrušil aj francúzsky minister financií Bruno Le Maire a jeho holandský rezortný kolega Wopke Hoekstra, ako aj niekoľko ďalších vplyvných finančníkov a šéfov firiem. Cestu odvolala tiež generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardová.
Britské ministerstvo zahraničného obchodu uviedlo, že Fox "dospel k záveru, že nie je správny čas na to, aby sa zúčastnil na fóre Iniciatíva za budúce investície".
Británia vyhlásila, že je "veľmi znepokojená" zmiznutím Chášukdžího, ktorého naposledy videli 2. októbra, keď vchádzal na saudskoarabský konzulát v tureckom Istanbule, aby si tam prevzal doklady potrebné pre svoj sobáš s tureckou snúbenicou. Tureckí predstavitelia tvrdia, že novinára na konzuláte zabili a rozštvrtili.
Provládny turecký denník Sabah zverejnil vo štvrtok zábery z videa z bezpečnostnej kamery zachytávajúce muža, ktorý pred niekoľkými mesiacmi cestoval v sprievode saudskoarabského korunného princa Muhamma bin Salmána do Spojených štátov, ako vchádza do budovy saudskoarabského konzulátu v Istanbule predtým, než tam zmizol Chášukdží.
Zábery zverejnené v denníku Sabah zachytávajú tohto muža aj neskôr pri dome saudskoarabského generálneho konzula, ďalej to, ako sa odhlasuje z tureckého hotela a ako ešte v ten istý deň 2. októbra odchádza z Turecka.
Zábery nakrútené americkým denníkom Houston Chronicle, neskôr posunuté agentúre Associated Press (AP), zachytávajú tohto muža v sprievode korunného princa Muhammada, keď v apríli navštívil štvrť v texaskom Houstone, aby si pozrel stavebné práce pri obnove po ničivom hurikáne Harvey.
Agentúre AP sa zatiaľ nepodarilo zistiť totožnosť tohto muža. Saudská Arábia v posledné dni, ani vo štvrtok, neodpovedala na opakované žiadosti AP o vyjadrenie.


Americký minister financií Steven Mnuchin vo štvrtok oznámil, že sa nezúčastní na budúcotýždňovej konferencii o investíciách v Saudskej Arábii.
Mnuchin na svojom konte na Twitteri napísal, že rozhodnutie padlo po stretnutí s prezidentom Donaldom Trumpom a ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom v Bielom dome.
Mnuchin v tweete uviedol: "Nezúčastním sa na konferencii Iniciatíva za budúce investície v Saudskej Arábii."
Jeho oznámenie prišlo po tom, čo Pompeo novinárom v Bielom dome povedal, že americká administratíva bude čakať na výsledky vyšetrovaní Saudskej Arábie a Turecka v prípade zmiznutia saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, kritického voči vláde v Rijáde. Podľa slov Pompea sa USA až potom rozhodnú, ako zareagujú, informovala tlačová agentúra AP.
Pompeo novinárom po odchode z Turecka v stredu povedal, že Amerika berie zmiznutie Chášukdžího "vážne". Pompeo sa v Turecku stretol aj s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Ten vyhlásil, že "Saudi pri vyšetrovaní spolupracovali a budú si vymieňať informácie z vyšetrovania".
Pompeo nepočul žiadnu zvukovú nahrávku údajnej novinárovej vraždy na saudskoarabskom konzuláte v tureckom Istanbule, uviedla neskôr médiám hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí.
Minister však novinárom zdôraznil, že USA a Saudská Arábia majú dôležité vzťahy, vrátane spolupráce pri obrane proti krokom Iránu. Pompeo tiež povedal: "Ak sa však Saudská Arábia zapája do činnosti, ktorá je nezákonná, je to neprijateľné. Nikto nebude brániť činnosť takéhoto druhu. Jednoducho musia povedať, čo sa stalo."
Účasť na investičnej konferencii v Rijáde, nazývanej aj "Davos v púšti", zrušili už skôr vysokopostavení predstavitelia ďalších krajín, napríklad Francúzska, Británie a Holandska, ako aj šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardová.
Na konferenciu nepríde ani niekoľko ďalších vplyvných finančníkov a šéfov firiem.

      

Copyright © TASR 2018


 

Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie dostala štyri sťažnosti na vulgárne výroky prezidenta Miloša Zemana v pondelkovom vysielaní Českého rozhlasu - Rádiožurnálu. Bude sa nimi zaoberať na svojom zasadnutí 6. novembra, oznámil predseda rady Ivan Krejčí.
Zeman v živom vysielaní verejnoprávneho rozhlasu označil za ekonomické zm * dy solárne barónmi, podnikateľov Viktora Koženého a Zdeňka Bakalu a ľudí, ktorí sa zaplietli do obchodu s ľahkými vykurovacími olejmi. V rozhovore tiež prezradil mená niektorých ľudí, ktoré vyznamenať pri príležitosti 28. októbra.
"Cítil som sa zodpovedne k poslucháčom, ospravedlnil som sa im a prezidenta požiadal, aby vulgárne slová nepoužíval," komentoval udalosť moderátor rozhovore Jan Pokorný.
Zemanova slová kritizovali niektorí politici, napríklad premiér Andrej Babiš či predseda opozičnej ODS Petr Fiala.
Nebolo to prvýkrát, kedy Miloš Zeman v živom vysielaní hovoril vulgárne. V roku 2014 sa napríklad vulgárne vyjadroval o dievčenskej punkrockovej skupine, ktorá patrí medzi kritikmi ruského prezidenta Vladimira Putina. V reakcii sa verejnoprávny rozhlas vtedy rozhodol prestať vysielať skôr pravidelné Hovory z Lán.

Copyright © ČTK 2018

Nadchádzajúca siedma sezóna komediálno-dramatického seriálu Orange Is the New Black bude jeho posledná. Prostredníctvom videa na sociálnych sieťach to oznámili herečky účinkujúce v obľúbenom projekte streamovacej spoločnosti Netflix, ktoré sa v ňom okrem iného poďakovali za podporu priaznivcov. "Siedma sezóna, nebudete sklamaní. Je to sezóna, na ktorú nezabudnete. A my vám dáme všetko a ešte viac, čo by ste kedy chceli," povedala v nahrávke predstaviteľka Suzanne "Crazy Eyes" Warren Uzo Aduba. Poslednú sezónu Netflix ponúkne v roku 2019.
Orange Is the New Black je inšpirovaný rovnomennými memoármi Piper Kerman a prináša príbeh Piper Chapman v podaní Taylor Schilling a jej spoluväzenkýň vo fiktívnej väznici Litchfield. V titule účinkujú aj Laverne Cox, Kate Mulgrew, Laura Prepon, Taryn Manning Dascha Polanco, Natasha Lyonne, Yael Stone či Nick Sandow. Za vznikom projektu stojí Jenji Kohan. Seriál si vyslúžil 16 nominácií na Primetime Emmy, z ktorých štyri premenil na víťazstvo, šesť nominácií na Zlatý glóbus alebo jednu nomináciu na televíznu cenu BAFTA a na konto si pripísal napríklad aj štyri Screen Actors Guild Awards.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

V sobotu budú známi víťazi Košického zlatého pokladu

V sobotu budú známi víťazi 
Košického zlatého pokladu


Odborná porota v zložení Igor Timko, Peter Bič, Rasťo Kopina, Juraj Vančík, Jindřich Bardon, Richard Jajcay a riaditeľ súťaže Juraj Hidvéghy vyberie tri víťazné skladby z dvanástich, ktoré sa prepracovali do finále. Na víťazov čakajú finančné ceny v hodnote 1 000, 750 a 500 eur. Absolútny víťaz nahrá svoju skladbu v štúdiu Slovenského rozhlasu.

V nesúťažnej časti sa predstavia víťazi predchádzajúcich ročníkov – Adrián Ondov (2017) a z roku 2010 Tomáš Buranovský.

Vyhlasovateľom a organizátorom súťaže je Štúdio RTVS Košice. Jeho výkonný riaditeľ Jozef Puchala ju vníma ako neoddeliteľnú súčasť aktivít štúdia. „Je to už 34. ročník a moje poďakovanie patrí všetkým, ktorí udržali jej kontinuitu. Ide nielen o prezentačnú aktivitu košického štúdia, ale aj o prestížnu súťaž, ktorá má históriu, opodstatnenie, výsledky a budúcnosť,“ konštatoval.

V aktuálnom ročníku bolo 161 skladieb, z ktorých o prvej šestici finalistov rozhodla výberová komisia, o druhej sms hlasovaním poslucháči Rádia Slovensko. „Teší ma, že sa vďaka Košickému zlatému pokladu dostane do rozhlasového éteru 12 nových po slovensky spievaných skladieb. Teší ma aj zvyšujúci sa počet súťažných skladieb v posledných ročníkoch a taktiež skutočnosť, že sa do súťaže hlásia autori a interpreti zo všetkých kútov Slovenska,“ poznamenal Juraj Hidvéghy.

Moderátorom sobotňajšieho finálového koncertu bude Roman Bomboš. Naživo ho odvysiela Rádio Slovensko a televízny hudobný dokument si diváci môžu pozrieť v sobotu 3. novembra o 15:20 na Dvojke.

Pesničková súťaž Košický zlatý poklad vznikla v roku 1980. Od svojho vzniku vytvára priestor na prezentáciu a propagáciu tvorby mladým autorom a interpretom pôvodnej slovenskej populárnej hudby. Počas predchádzajúcich finálových koncertov zaznelo celkovo 361 nových slovenských piesní. K najznámejším interpretom, ktorí vďaka nej odštartovali svoju kariéru, patria Beáta Dubasová, Peter Nagy, No Name, Nocadeň, Marián Čekovský, Peter Cmorík, ale aj Tomáš Buranovský, či Kristián Dufinec so skupinou Iconito.

Zomrel Ara Güler

Zomrel Ara Güler

Vo veku 90 rokov zomrel v noci na štvrtok turecký novinár a fotograf arménskeho pôvodu Ara Güler. Informovala o tom agentúra AP.
Ara Güler bol jedným z mála celosvetovo známych tureckých fotografov. Jeho kariéra trvala niekoľko desaťročí. Pracoval pre agentúru Magnum Photos, ako aj pre časopisy Paris Match, Time a Stern, či medzinárodné organizácie. Fotoreportáže robil v rôznych kútoch sveta: v Iráne, Kazachstane, Indii, Keni či na Borneu. Jeho hlavnou životnou témou bolo však Turecko a jeho vidiek, ale najmä Istanbul a jeho obyvatelia, za čo si vyslúžil prezývku Oko Istanbulu.
Güler bol aj renomovaným portrétistom, pričom fotografoval anonymných ľudí z ulice, ale aj známe osobnosti: Winstona Churchilla či Indíru Gándhíovú, Mariu Callasovú, Alfreda Hitchcocka, Salvadora Dalího, Marca Chagalla či Picassa.
Güler sa narodil v roku 1928 v Istanbule. Jeho rodičia boli arménskeho pôvodu. Güler vyštudoval ekonómiu, ale neskôr sa z neho stal fotoreportér. Najprv pracoval pre miestne istanbulské noviny, ale v roku 1958 si ho všimla americká mediálna spoločnosť Time-Life a stal sa jej prvým spravodajcom pre Blízky východ. Zakrátko ho oslovila aj prestížna agentúra Magnum Photos, ktorú založil Henri Cartier-Bresson.
Zomrel na infarkt a zlyhanie pľúc v noci na štvrtok v istanbulskej Nemocnici Florence Nightingalovej.

Copyright © TASR 2018

VOĽBY NAŠE PREMILENÉ

VOĽBY NAŠE PREMILENÉ

Sedem z ôsmich kandidátov na primátora Trnavy sa podpísalo pod nesúhlasné stanovisko so spôsobom organizácie diskusie s názvom Kto bude primátorom Trnavy?, ktorá sa má konať dnes večer v priestoroch kultúrneho centra Malý Berlín v Trnave. Prekáža im, že tam neboli pozvaní všetci zaregistrovaní kandidáti. Organizátorom podujatia je podľa zverejnených informácií Denník N, diskutovať pozvali len štvoricu kandidátov, konkrétne Petra Bročku (nezávislý), Mariána Galbavého (nezávislý), Rastislava Mráza (KDH, SZS, SDKÚ-DS) a Igora Válka (Smer-SD, SNS). Nesúhlasné stanovisko dnes novinárom v prítomnosti nepozvaných kandidátov prezentovala Vanesa Šteinerová (nezávislá).

"Máme spoločný záujem na tom, aby mesto Trnava bolo otvoreným priestorom, v ktorom môžu zaznieť všetky relevantné názory. Ponúkaný formát diskusie však zabezpečuje možnosť prezentácie v priestore, v ktorom polovica názorov nemôže byť odkomunikovaná,“ píše sa v spoločnom stanovisku kandidátov na primátora Trnavy. Prezentovali v ňom tiež obavu, že pre nerovnosť príležitosti na verejnom podujatí môže byť volebný výsledok v Trnave napadnutý. Stanovisko podpísali kandidáti, ktorých nepozvali do diskusie, Peter Ondrejka (nezávislý), Vanesa Šteinerová (nezávislá), Peter Tomeček (Národná koalícia) a Stanislav Žigmund (Strana rómskej koalície), ale aj kandidáti, ktorých organizátori do diskusie pozvali Rastislav Mráz (KDH, SZS, SDKÚ-DS) a Igor Válek (Smer-SD, SNS). Dokument podpísal aj Peter Bročka (nezávislý), ten však pripísal poznámku, že sa nebojí prípadného napadnutia volebného výsledku. Pod stanoviskom chýba len podpis Mariána Galbavého (nezávislý).

Kandidát Tomeček sa v súvislosti s touto diskusiou obrátil na ministerstvo vnútra s podnetom na prešetrenie, či nedošlo k porušeniu volebného zákona.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

TO JE TV!

TO JE TV!

RTVS prinesie 33 predvolebných diskusií s kandidátmi na primátorov a starostov

RTVS prinesie 33 predvolebných diskusií s 
 kandidátmi na primátorov a starostov

 RTVS v súvislosti s novembrovými komunálnymi voľbami pripravila sériu predvolebných diskusií s kandidátmi na primátorov a starostov miest a obcí nad 25.000 obyvateľov. Naživo ich od 22. októbra odvysiela Dvojka a Rádio Regina.

Diskusií na primátorov krajských miest bude osem a diváci si ich môžu pozrieť na Dvojke počas pracovných dní od 22. do októbra do 5. novembra od 17:30 vždy v pracovné dni, mimo 1. a 2. novembra, a v rovnakom čase aj vypočuť na Rádiu Regina.

Začína sa s kandidátmi na primátora Košíc a postupne sa bude prechádzať cez Prešov (23.10.), Žilinu (24.10.), Banskú Bystricu (25.10.), Nitru (26.10.), Trenčín (29.10.) až po Trnavu (31.10.) a Bratislavu (5.11.).

Ich moderátormi budú dlhoroční redaktori a moderátori RTVS a tímlídri banskobystrického štúdia Martina Kvačkajová a košického štúdia Stanislav Lažo. Debatu budú viesť s kandidátmi na najvyššieho predstaviteľa Košíc, Prešova, Žiliny a Banskej Bystrice. „Témami, ktoré súvisia s komunálnou politikou, sa venujem niekoľko rokov a moderovanie takejto diskusnej relácie je pre mňa výzvou a veľmi sa na to teším,“ povedala Martina Kvačkajová. Stanislav Lažo pracuje v spravodajstve už 20 rokov a takmer celý čas sa venuje aj komunálnej politike priamo v regiónoch. „Je to obrovská výzva, ale aj zodpovednosť viesť diskusie čo najlepšie, aby si občania vedeli vybrať správneho kandidáta,“ dodal.

Otázky uchádzačom o primátorské kreslo v Nitre, Trenčíne, Trnave a Bratislave budú v priamom prenose klásť moderátori a redaktori Rádia Slovensko Marta Jančkárová a Juraj Jedinák, ktorých poslucháči poznajú z besied Z prvej ruky a Rádiožurnálov.

„Komunálne voľby možno nie sú tak ostro sledované ako parlamentné, no práve ich výsledok bezprostredne ovplyvní život v mestách a obciach. Aj tu platí, že lepšie je kandidátov vidieť a počuť, ako o nich iba čítať. Verím, že debaty vysielané televíziou a rozhlasom pomôžu ľuďom lepšie sa rozhodnúť,“ uviedla Marta Jančkárová. Juraj Jedinák bol vlani súčasťou projektu volieb do vyšších územných celkov a tento rok dostal ponuku na voľby do orgánov samosprávy obcí. „Vždy je to profesionálna výzva posunúť sa kvalitatívne ďalej. Zároveň ma teší, že už tretie vedenie po sebe mi dalo dôveru v televízno-rozhlasovom projekte. Po prezidentských, parlamentných a samosprávnych voľbách ma čakajú opäť komunálne,“ poznamenal.

Rádio Regina okrem toho prinesie 25 diskusií s kandidátmi na primátorov a starostov miest nad 25.000 obyvateľov. Odvysiela ich v pracovných dňoch od 22. októbra do 7. novembra po 15. hodine. Rozhovory o problémoch jednotlivých miest a možných riešeniach budú na Rádiu Regina západ viesť Jana Obrancová, Ctibor Michalka, Matej Baránek a Marián Kukelka. Na Rádiu Regina stred ich budú moderovať Milan Velecký, Vlado Záborský, Jozef Kubánek a Marek Pivoluska. Na predstavy a plány kandidátov na najbližšie štyri roky sa na Rádiu Regina východ budú pýtať Dávid Palaščák, Miroslav Talavášek, Ivana Leferovičová a Kristína Plajdicsková.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Jedným z nominovaných v aktuálnom 24. ročníku súťaže Czech Press Photo je aj fotoreportér a vedúci obrazovej redakcie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Michal Svítok. Deväťčlenná porota nominovala jeho fotografiu Rozhodca v kategórii Šport. Zachytil na nej hokejového rozhodcu kontrolujúceho situáciu v netradičnej polohe - na bránke Jána Laca v zápase B-skupiny USA-Slovensko na zimných olympijských hrách v juhokórejskom Pjongčangu.

"Teší ma, že fotografia zaujala aj medzinárodnú porotu so zvučnými fotografickými menami v Čechách. Súťaž Czech Press Photo je známa silnou konkurenciou a vysokou obrazovou úrovňou," uviedol pre TASR Svítok. Fotografia podľa neho vznikla aj vďaka tomu, že na olympiáde v Pjongčangu boli za TASR dvaja fotoreportéri, ktorí tak mali čas a priestor na pokrývanie jednotlivých súťaží. Aj preto podľa neho mohli vzniknúť kvalitné fotografie. "Vážim si túto nomináciu a vnímam ju ako ocenenie nielen mňa, ale aj obrazovej redakcie ako takej," doplnil Svítok. S rovnakou fotografiou získal tento rok prvenstvo za samostatnú fotografiu v kategórii Šport na Slovak Press Photo.
Aktuálny ročník Czech Press Photo 2018 pozná svojich finalistov. Porota hodnotila prácu viac ako 400 fotografov, do kategórie video sa prihlásilo okolo 30 autorov s takmer 60 videami. Súťažilo sa v ôsmich fotografických kategóriách a v troch video kategóriách. Porota v každej z nich hodnotila oddelene série a samostatné snímky. Víťazi jednotlivých kategórií budú spolu s ocenením Fotografia roku vyhlásení 20. novembra v Brožíkovej sieni Staromestskej radnice v Prahe.




Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas sa rozhodol odložiť plánovanú cestu do Saudskej Arábie dovtedy, kým nebude objasnený prípad zmiznutia novinára Džamála Chášukdžího. Podľa tlačovej agentúry DPA informoval o tomto kroku v stredu na tlačovej konferencii po stretnutí s tuniským rezortným partnerom v Berlíne.
"Chceme vedieť, čo sa tam stalo," zopakoval Maas na margo aféry okolo spomínaného saudskoarabského novinára, o ktorom sa predpokladá, že mohol byť zavraždený na konzuláte Saudskej Arábie v tureckom Istanbule. "Počkáme a uvidíme," dodal v súvislosti so svojimi cestovnými plánmi.
Maas očakáva bezodkladné a dôkladné objasnenie tohto prípadu. Požaduje tiež vyvodenie spravodlivosti voči zodpovedným osobám.
Nemecká spolková vláda predtým vyzvala Saudskú Arábiu a Turecko, aby podľa možnosti čoskoro poskytli oficiálne informácie o tom, čo sa stalo s Chášukdžím.
Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7, medzi ktoré patrí aj Nemecko, vyjadrili v utorok znepokojenie nad zmiznutím Chášukdžího. V spoločnom vyhlásení tiež ubezpečili, že Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA, ako aj Európska únia sú oddané obrane slobody prejavu a obrane slobody tlače.
Maas a jeho francúzsky náprotivok Jean-Yves Le Drian vyzvali počas utorňajšieho stretnutia v Paríži v súvislosti so zmiznutím a možným zabitím novinára na medzinárodnú jednotu.
Chášukdží patril medzi popredných kritikov vplyvného saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána. Novinár zmizol po tom, čo 2. októbra vstúpil do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule, aby si tam vyzdvihol doklady potrebné pre sobáš so svojou tureckou snúbenicou.
Tureckí predstavitelia tvrdia, že existujú dôkazy, že Chášukdžího, žijúceho v Spojených štátoch, na konzuláte zabili a rozštvrtili. Saudská Arábia tieto obvinenia odmieta ako "nepodložené".

Americký prezident Donald Trump sa obrátil na Turecko s požiadavkou, aby poskytlo Spojeným štátom audio- a videozáznamy súvisiace s prípadom zmiznutia saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, "ak také existujú". Zároveň skritizoval množiace sa odsudzujúce vyjadrenia na adresu Saudskej Arábie vo svete a varoval pred prijímaním unáhlených záverov, informovala v stredu tlačová agentúra AP.
Tureckí predstavitelia tvrdia, že existujú dôkazy o zabití a rozštvrtení Chášukdžího, žijúceho v Spojených štátoch, na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, ktorý navštívil 2. októbra, aby si vyzdvihol doklady potrebné pre sobáš s tureckou snúbenicou. Saudská Arábia tieto obvinenia odmieta ako nepodložené.
Trump označil v stredu Saudskú Arábiu za dôležitého spojenca a poznamenal, že ide aj o dôležitého zákazníka pre amerických vývozcov zbraní. V rozhovore, ktorý ešte v utorok poskytol AP, varoval v súvislosti so zmiznutím Chášukdžího pred prijímaním unáhlených záverov a odsudzovanie Saudskej Arábie prirovnal k nedávnym obvineniam zo sexuálnych útokov voči kandidátovi na sudcu amerického Najvyššieho súdu Brettovi Kavanaughovi.
Hoci Spojené štáty berú prípad Chášukdžího vážne, Trump nevyslal do Turecka pracovníkov Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), keďže, ako zdôraznil, novinár nebol "americkým občanom". Turecko však navštívil v stredu americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorý sa v danej záležitosti stretol aj s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Ten sa podľa Pompea "jasne vyjadril, že Saudskoarabi spolupracujú s vyšetrovaním, ktoré vedú Turci".
Na otázku, či si vypočul nahrávku zachytávajúcu údajne vraždu Chášukdžího, americký minister odpovedal, že "nemá čo k tomu povedať". Hovorkyňa jeho rezortu neskôr uviedla, že nepočúval nijakú takúto nahrávku.
Pompeo takisto poukázal na dôležité väzby medzi Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou vrátane spoločného postupu proti Iránu. Na druhej strane však upozornil, že "je neprípustné, ak sa nejaká krajina zapája do nezákonnej činnosti, a nikto nebude aktivitu tejto povahy obhajovať". "Jednoducho musia povedať, čo sa stalo," citovala ho AP.

Americký denník Washington Post zverejnil v stredu posledný príspevok nezvestného saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, v ktorom píše o dôležitosti slobody tlače na Blízkom východe.
Noviny tak urobili viac než dva týždne po tom, ako Chášukdžího naposledy videli, keď vchádzal na saudskoarabský konzulát v tureckom Istanbule, píše vo štvrtok agentúra AP.
"Arabský svet čelí vlastnej verzii železnej opony, ktorú nespôsobili vonkajší aktéri, ale vnútroštátne sily súperiace o moc," napísal Chášukdží. Podľa neho "arabské vlády dostali voľné opraty, aby v narastajúcej miere pokračovali v umlčovaní médií".
Vo svojom príspevku Chášukdží chváli Washington Post za to, že uverejňuje jeho mnohé články preložené z angličtiny do arabčiny. Dodal, že pre ľudí z Blízkeho východu je veľmi dôležité, aby mohli čítať o demokracii na Západe. Podľa jeho slov arabské hlasy potrebujú svoju vlastnú platformu.
"Trpíme chudobou, zlým manažmentom a nedostatočným vzdelaním," konštatoval. "Prostredníctvom vytvorenia nezávislého medzinárodného fóra - izolovaného od vplyvu nacionalistických vlád šíriacich nenávisť prostredníctvom propagandy - by obyčajní ľudia v arabskom svete mohli byť schopní riešiť štrukturálne problémy, ktorým ich spoločnosti čelia," napísal.
Redaktorka spomínaných novín Karen Attiahová v poznámke uviedla, že Chášukdžího príspevok dostala od jeho prekladateľa a asistenta deň po jeho zmiznutí. Jeho uverejnenie najskôr odložili, napokon sa ho rozhodli zverejniť.
Chášukdží do Washington Post začal prispievať v roku 2017 a vo svojich článkoch často kritizoval saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána i smerovanie krajiny.
Novinár zmizol po tom, čo 2. októbra vstúpil do priestorov spomínaného konzulátu v Istanbule, aby si tam vyzdvihol doklady potrebné pre sobáš so svojou tureckou snúbenicou.
Tureckí predstavitelia tvrdia, že existujú dôkazy, že Chášukdžího, žijúceho v Spojených štátoch, na konzuláte zabili a rozštvrtili. Saudská Arábia tieto obvinenia odmieta ako "nepodložené".


Nemecko vydalo v stredu na trestné stíhanie do Bulharska dôvodne podozrivého zo znásilnenia a vraždy bulharskej televíznej moderátorky Viktorije Marinovovej, ktorej mŕtve telo sa našlo v parku podunajského mesta Ruse v sobotu 6. októbra. Mladého muža, ktorého sprevádzali muži zákona, prepravili leteckou cestou do Sofie.
Podozrivého z vraždy, 20-ročného Severina Krasimirova, zadržala nemecká polícia na základe intenzívnej spolupráce s kolegami z Bulharska v utorok 9. októbra v meste Stade na severe spolkovej republiky, kde žije jeho matka.
V Bulharsku, kde vyšetrovanie kauzy pokračuje, informovali už skôr o objavení genetických stôp zadržaného na tele obete i jej osobných vecí v jeho bydlisku neďaleko inkriminovaného parku.
V prípade potvrdenia viny súdom hrozí páchateľovi hoci doživotný trest väzenia.


Copyright ©TASR 2018


Turecká polícia prehľadala rezidenciu saudskoarabkého konzula v Istanbule. Dôvodom je kauza nezvestného saudskoarabského novinára Džamála Chášakdžího. Tureckí predstavitelia tvrdia, že kritika Rijádu na konzuláte Saudskej Arábie 2. októbra zavraždili a jeho telo rozrezali. Rijád to popiera, doteraz však nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by novinár konzulát opustil živý.

Prehľadanie rezidencie konzula Muhammada al-Utaibího sa odďaľovalo, pretože Saudská Arábia odmietala udeliť príslušné povolenie, uviedol v tejto súvislosti v stredu turecký minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu. Samotný konzul v utorok večer Istanbul opustil a odletel do Rijádu. Čavušoglu zdôraznil, že konzula nevyhostili a zároveň označil jeho správanie sa v súvislosti so zmiznutím novinára za "neúctivé".



Vietnamská vláda po dvoch rokoch prepustila na slobodu známu blogerku, a to pod podmienkou, že odíde do Spojených štátov. Nguyen Ngoc Nhu Quynh sa dostala do rúk polície v októbri 2016. Odsúdili ju na desať rokov väzenia v súvislosti s obvineniami z hanobenia komunistickej vlády. Žena písala o témach ako ľudské práva či priemyselné znečistenie. Jej odsúdenie vzbudilo kritiku západných krajín a medzinárodných ľudskoprávnych organizácií. Jej známy potvrdil, že aktivistka je spolu s matkou a dvoma deťmi na ceste do USA.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

17. 10. 2018

Český problém

Český problém


Jeden svet 2018 pozná víťazov

Jeden svet 2018 pozná víťazov

Na záverečnom ceremoniáli boli vyhlásené ocenenia súťažnej sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva.
Cena Jedného sveta 2018 putuje filmu Až přijde válka českého režiséra Jana Geberta, ktorý si osobne prebral hlavnú cenu. Jeho dokument zobrazuje 18-ročného Petra, ktorý sa na prvý pohľad nijako neodlišuje od rovesníkov. Pred niekoľkými rokmi však založil organizáciu Slovenskí branci a jeho intenzívnym vojenským výcvikom uprostred slovenských lesov prešlo vyše dvesto mladých mužov. V maskáčoch a s maketami samopalov sa podrobujú jeho autoritatívnym sklonom. Peter verí, že jeho organizácia má budúcnosť a plánuje jedného dňa odložiť uniformu a osloviť masy ako politik.
Film o znepokojivom vzostupe nacionalizmu na Slovensku a o fungovaní moci zaujal medzinárodnú porotu v zložení: slovenská režisérka a producentka Iveta Grófová, britský režisér a producent Mike Chamberlain, ktorý tvorí pre medzinárodné stanice ako BBC, Arte či HBO, a český režisér a pedagóg Václav Kadrnka.
„Sila toho filmu tkvie v drobnostiach. Kombinácia dôsledných pozorovaní sa v žiadnom prípade nestáva manipulatívna. Film sa začína obrazom, akoby sa deti hrali na vojakov v lese. Je v tom akási nevinnosť a naivita. Až postupne sa zjavuje zlovestná povaha celej“ hry“. Téma nacionalizmu sa stáva zrejmou ako hlavná téma, ale v žiadnej chvíli režisér diváka neusmerňuje, čo si má myslieť. Toto dôsledné a pravdivé riešenie toho, čo vidíme na plátne, je veľkolepým úspechom tohto filmu,” zdôvodnila porota.
Zvláštne uznanie získal dokument Hranice práce režisérky Apoleny Rychlíkovej. Sleduje investigatívnu novinárku Sašu Uhlovú, ktorá sa na pol roka zamestnala v najhoršie platených zamestnaniach, aby opísala a skrytou kamerou ukázala, aké sú priam „otrocké“ pracovné podmienky v súčasnom Česku.
Cenu divákov si pripísal austrálsky film Azúrová režisérky Kariny Holden. Snímka nie je iba správou o alarmujúcom stave oceánov a nášho životného prostredia, ale zachytáva aj inšpiratívne príbehy osobností, ktoré sa rozhodli stať aktívnymi ochrancami.
Za 6 dní uviedol Jeden svet 2018 v Bratislave spolu 94 projekcií 67 domácich i zahraničných filmov. Ďalších 29 projekcií pre školy, ktoré navštívilo vyše 2500 žiakov, sa uskutočnilo v rámci sekcie Jeden svet deťom.
Na festivalovú pôdu zavítalo vyše 60 hostí – režisérov, producentov, aktivistov, spisovateľov, historikov, sociológov, enviromentalistov či reportérov z Európy aj z USA. Diváci mohli priamo s tvorcami diskutovať po 20 filmoch a čakalo na nich aj 20 podujatí sprievodného programu – diskusií s odborníkmi, masterclass, prednášok aj stand-up šou – od tém vraždy Jána Kuciaka, cez život Rómov na Slovensku, osud Olega Sencova vo väzení, utečencov v gréckych táboroch až po otázky pedofílie, anorexie či ochrany životného prostredia.
Spolu podujatia Jedného sveta 2018 v Bratislave navštívilo 10-tisíc návštevníkov.
Tematicky festival, tak ako každý rok, reagoval na aktuálne dianie a provokatívna téma SHUT UP! mala za cieľ upozorňovať na hlas tých, ktorých chcú „mocní“ umlčať a vyzývať, aby sme neostali ticho. Jeden svet tento rok organizátori venovali spomienke na zavraždeného novinára Jána Kuciaka a archeologičku Martinu Kušnírovú. A práve na jeho pôde si diváci mohli po prvýkrát pozrieť aj nový krátky film Osudy slobody režiséra Jakuba Šuvadu, ktorý je venovaný Jánovi Kuciakovi.
Ako otváraciu snímku si organizátori symbolicky zvolili Proces: Ruský stát vs. Oleg Sencov, ktorú v Bratislave osobne uviedol režisér Askoľd Kurov.
„Headlinerom“ medzi hosťami bol bez pochýb jeden z najrenomovanejších súčasných historikov, svetoznámy spisovateľ a profesor na prestížnej americkej Yaleovej univerzite, špecialista na dejiny strednej a východnej Európy Timothy Snyder. V pondelok 15. októbra vystúpil pred takmer 700 členným publikom v preplnenej Aule Univerzity Komenského vo verejnej diskusii s názvom Cena slobody s Martinom M. Šimečkom.
Práve téma ochrany slobody v jej rôznych formách a podobách bola nosnou pre tohtoročný Jeden svet. Od slobody vnútornej a osobnej až po celospoločenskú a politickú.
„Prežili sme 6 intenzívnych festivalových dní. Prakticky od rána do noci sa premietali filmy, počúvali a pozerali diskusie. Ľudia sa zapájali, debatovali, uvažovali. Verím, že náš program silno zarezonovalo v každom jednom návštevníkovi,“ povedala na záver riaditeľka festivalu Diana Fabiánová. „Už uvažujem nad pokračovaním filmárskych osvetových činností festivalu, ktoré by prebiehali počas celého roka. Impulzy na zintenzívnenie aktivít vychádzali priamo od divákov, z čoho sa nesmierne teším,“ dodala.
Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet pokračuje až do 18. októbra v Košiciach, následne poputuje do dvadsiatky slovenských miest.
Hlavným organizátorom festivalu Jeden svet je organizácia Človek v ohrození.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Rada RTVS sa bude zaoberať situáciou v spravodajstve

Rada RTVS sa bude zaoberať 
situáciou v spravodajstve

Rada Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa bude zaoberať situáciou v rozhlasovom spravodajstve na najbližšom rokovaní, teda začiatkom novembra. Ako dnes pre agentúru SITA povedal predseda Rady RTVS Igor Gallo, rada ako orgán dohľadu plní svoje povinnosti v zmysle mandátu, ktorý jej dáva zákon o RTVS, a to „bez ohľadu na to, či ju k tomu budú vyzývať politici, alebo nebudú“. Gallo už požiadal vedenie RTVS o vyjadrenie k situácii v spravodajstve. Aktuálne prijaté opatrenia si podľa neho mimoriadne zasadnutie rady nevyžadujú. „Špekulovať v tejto chvíli o tom, či bol porušený zákon o RTVS sa mi zdá byť nenáležité,“ dodal pre SITA Gallo. Reagoval tak na utorkové rokovanie Výboru NR SR pre kultúru a médiá, na ktorom sa trojica opozičných poslankýň Natália Milanová (OĽaNO), Renáta Kaščáková (SaS) a Viera Dubačová (nezaradená poslankyňa) neúspešne pokúsila o prijatie uznesenia výboru k situácii v rozhlasovom spravodajstve RTVS a o iniciovanie poslaneckého prieskumu v RTVS.

V uznesení poslankyne žiadali, aby výbor konštatoval porušenie zákona zo strany vedenia rozhlasového spravodajstva vo veci vydaného interného nariadenia obmedzujúceho slobodu práce redaktorov. Ďalej chceli, aby výbor zaviazal Radu RTVS, aby sa situáciou zaoberala, využila svoje kompetencie dozorného orgánu a upozornila riaditeľa na nedodržiavanie zákona o RTVS. V závere uznesenia, o ktorom výbor nerokoval v riadnom programe, iba o ňom diskutoval v bode rôzne, chceli, aby Rada RTVS zaviazala riaditeľa RTVS, aby výboru do 30 dní predložil opatrenia, ktoré prijal na zabezpečenie objektívnosti a vyváženosti spravodajstva v duchu zákona o RTVS. Situáciu mal preveriť aj poslanecký prieskum, ktorý poslankyne navrhli, no výbor ho neodobril.

Milanová, Kaščáková a Dubačová po výbore avizovali, že sa plánujú obrátiť na Radu RTVS. Opakovane zdôrazňujú, že verejnoprávne spravodajstvo si platia všetci koncesionári. „My budeme iniciovať komunikáciu s Radou RTVS priamo, budeme im klásť priame otázky, ako tu situáciu plánujú ďalej riešiť a ako chcú vymyslieť kontrolný mechanizmus na to, aby sa v budúcnosti nezopakovala,“ objasnila pre agentúru SITA po rokovaní výboru v utorok 16. októbra Natália Milanová. Rovnako aj koaliční poslanci výboru sa počas rokovania zhodli na tom, že konať by v prvom rade mala Rada RTVS, ako kompetentný orgán dohľadu.

Podpredsedníčka parlamentného mediálneho výboru Natália Milanová (OĽaNO) a jeho dve členky, tímlíderka SaS pre kultúru Renáta Kaščáková a Viera Dubačová (nezaradená poslankyňa) chceli prijať uznesenie a schváliť konanie poslaneckého prieskumu v reakcii na minulotýždňové medializované informácie o dianí v rozhlasovom spravodajstve RTVS. Podľa nich Petra Stano Maťašovská ešte ako šéfka rozhlasového spravodajstva RTVS redaktorom zaslala interný dokument, v ktorom žiada, aby neboli zaraďované správy o návrhoch zákonov a noviel, ktoré na rokovanie parlamentu predkladajú opoziční poslanci. Vedúca Odboru rozhlasového spravodajstva a aktuálnej publicistiky Maťašovská v pondelok 15. októbra rezignovala. Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník jej rezignáciu prijal. Vedením rozhlasového spravodajstva a aktuálnej publicistiky bol dočasne poverený šéf spravodajstva a publicistiky celého RTVS Vahram Chuguryan a dennú operatívu má na starosti Oto Görner.

RTVS nesúhlasí s interpretáciou zverejneného materiálu, „ktorá je vytrhnutá z kontextu a nezodpovedá realite prípravy a obsahu spravodajstva Slovenského rozhlasu“. Tvrdí, že sa venujú „každej relevantnej spoločenskej a politickej téme a pravidelne poskytuje priestor na vyjadrenie všetkým zainteresovaným stranám bez rozdielu“. Podľa stanoviska RTVS sa „materiál týka len formátu vysielania krátkych agentúrnych správ, ktoré majú špecifický charakter a SRo ich vysiela na oveľa kratšej ploche ako ostatné spravodajské a publicistické relácie.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.




MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americký prezident Donald Trump v utorok uviedol, že ho saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán ubezpečil, že vyšetrovanie prípadu nezvestného novinára Džamála Chášukdžího už prebieha a čoskoro vyjdú najavo aj odpovede. Informovala o tom agentúra DPA.
      Princ Trumpovi povedal, že "ohľadom tejto záležitosti už začal, a rýchlo rozšíri, kompletné vyšetrovanie. Odpovede sa čoskoro dostavia," napísal šéf Bieleho domu na Twitteri. Dodal, že princ "úplne poprel, že by mal akúkoľvek vedomosť o tom, čo sa odohralo na ich konzuláte v Turecku".
      Trump poznamenal, že s princom telefonoval v čase jeho stretnutia s americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeoom, ktorý bol vyslaný do Rijádu.
      Americký denník Washington Post vydal stanovisko, že saudskoarabská vláda "už viac nemôže mlčať" a že Rijád dlhuje Chášukdžíovej rodine vysvetlenie. Kým sa v danom prípade neobjavia odpovede, USA podľa denníka nemôžu "so Saudmi obchodovať ako obvykle".
      Chášukdží patril medzi popredných kritikov vplyvného Muhammada bin Salmána. Novinár zmizol po tom, čo 2. októbra vstúpil do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule, aby si tam vyzdvihol dokumenty potrebné pre sobáš so svojou tureckou snúbenicou.
      Tureckí predstavitelia sa domnievajú, že Chášukdžího zabilo na konzuláte v Istanbule komando zo Saudskej Arábie. Saudská Arábia uviedla, že nemá nič spoločné so zmiznutím Chášukdžího a podľa nej ide o "nepodložené" obvinenia zo strany Turecka. Americké médiá však v pondelok informovali, že Saudská Arábia pripravuje priznanie, podľa ktorého k usmrteniu Chášukdžího došlo počas výsluchu na konzuláte v Istanbule.
      Priestory konzulátu v noci na utorok prehľadal tím tureckých a saudskoarabských vyšetrovateľov. Nemenovaný vysokopostavený turecký predstaviteľ medzitým uviedol, že polícia pri prehľadávaní konzulátu našla "isté dôkazy" o tom, že v jeho priestoroch bol Chášukdží zabitý. O aké dôkazy išlo, nebolo bezprostredne známe. Avšak podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana hľadala polícia v budove saudskoarabského konzulátu v Istanbule "toxické látky".
      Rezort diplomacie v Turecku informoval, že v rámci vyšetrovania prehľadajú aj dom generálneho konzula Saudskej Arábie v Istanbule.

Volanie po spravodlivosti sa ozývalo v utorok večer v hlavnom meste Malty, ktorá si pripomínala ročné výročie od vraždy investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, obviňujúcej vládu z korupcie. Práve 16. októbra ju na ceste v blízkosti jej domu zabil výbuch bomby nastraženej pod sedadlom jej auta, pripomenula tlačová agentúra DPA.
      Protestujúci ľudia, kriticky naladení voči maltskej vláde, pochodovali večer na počesť novinárky. Pritom rozprestreli transparent, ktorým jej vzdávali hold, a neskôr ho zavesili na mieste vo Vallette, ktoré sa zmenilo na improvizovaný pomník Caruanovej Galiziovej.
      Predstavitelia maltskej vlády odstránili provizórny pomník počas posledných 12 mesiacov už vyše desaťkrát. Minister spravodlivosti trvá na tom, že kvety, portréty a sviečky na pamiatku novinárky musia byť po skončení demonštrácií zlikvidované.
      To však na Malte vyvoláva ešte väčšie vášne a kritiku od opozičných strán a dokonca aj od katolíckej cirkvi. V utorok sa objavili nepríjemné prirovnania namierené voči vláde premiéra Josepha Muscata.
      "Dokonca ani v Rusku sa nikto neodváži zničiť pamätník novinárovi," povedal davu ľudí vo Vallette zástupca medzinárodnej organizácie spisovateľov PEN Carles Torner.
      "Vyzývame vládu Malty: neopovažujte sa zničiť pamätník, ktorý staviame dnes večer," dodal Torner.
      Caruanová Galiziová patrila k najznámejším maltským novinárom, na svojom blogu zverejňovala rôznorodé články - od úderných reportáží o korupcii vo vláde až po sarkastické, hlboko osobné ostré kritiky politikov. Väčšinou svoj hnev namierila na Muscatovu Labouristickú vládu.
      Podľa protestujúcich skupín ľudí úrady nemajú ochotu dostať sa vražde na kĺb a spustiť verejné vyšetrovanie okolností vedúcich k násilnej smrti novinárky. Vláda však tvrdí, že to nie je pravda a robí všetko, čo je v jej silách, aby prípad vyšetrila. Za pomoci zahraničných tajných služieb boli zatknutí a z vraždy v decembri obvinení traja muži, v súčasnosti čelia súdnemu procesu.
      Maltská vláda vydala v utorok vyhlásenie, v ktorom vyjadrila sústrasť rodine Caruanovej Galiziovej a tiež presvedčenie, že "každý, kto je zodpovedný za túto vraždu", bude odhalený a postavený pred spravodlivosť.
      V utorok už skôr sa smútiaci ľudia zhromaždili pri mieste, kde vlani v októbri explodovalo novinárkino auto. Prítomní stíchli, keď hodiny ukázali 15.00 h - presne vtedy, keď explodovala osudná bomba.
      Európska komisia vyzvala v utorok na zistenie "úplnej pravdy" v prípade Caruanovej Galiziovej, ako aj v prípade slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorého tento rok vo februári zastrelili spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou v ich dome. V čase smrti písal Kuciak článok o prepojení slovenskej vlády s talianskou mafiou, napísala agentúra DPA.

Copyright ©TASR 2018

Britská televízia BBC a streamovacia spoločnosť Netflix pripravujú minisériu Dracula inšpirovanú rovnomenným hororovým románom írskeho spisovateľa Brama Stokera. Tvorcami novinky a autormi scenára sú Steven Moffat a Mark Gatiss, ktorí stoja za obľúbeným a oceňovaným seriálom Sherlock (2010). Projekt bude mať tri 90-minútové epizódy.
Miniséria zavedie divákov do sveta krvilačného grófa, ktorý v roku 1897 v Transylvánii spriada smrteľné plány proti viktoriánskemu Londýnu. "Vždy existovali príbehy o veľkom zle. To, čo je špeciálne na Draculovi je, že Bram Stoker dal zlu svojho vlastného hrdinu," vyjadrili sa na margo projektu Gatiss s Moffatom.
Tvorcovia na Draculovi pracovali už dlhší čas, pričom prvé správy sa o ňom objavili už vlani v júni. Britskú premiéru bude mať miniséria na BBC One, divákom a diváčkam mimo Veľkej Británie ju ponúkne Netflix. O produkciu projektu sa postará spoločnosť Hartswood Films. Ako výkonní producenti budú spoločnosť zastupovať spomínaní Moffat a Gatiss a Sue Vertue. Za BBC bude na projekt dohliadať ako výkonný producent Ben Irving a za Netflix Larry Tanz.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Man Booker Prize

Man Booker Prize

Severoírska spisovateľka Anna Burnsová získala v utorok za román Milkman prestížnu Man Bookerovu cenu, ktorá sa každoročne udeľuje za pôvodný román napísaný v angličtine. Informovala o tom agentúra AP.
Burnsová (56) je prvou severoírskou autorkou, ktorá Man Bookerovu cenu dotovanú sumou 50.000 libier (takmer 57.000 eur) získala.
Cenu si prevzala v utorok večer v Londýne z rúk Camilly, vojvodkyne z Cornwallu a manželky následníka britského trónu princa Charlesa.
Cena, predtým známa ako Bookerova, sa udeľuje od roku 1969 a jej prvým laureátom bol anglický spisovateľ Percy Howard Newby. Do roku 2013 sa o ňu mohol uchádzať prozaik či prozaička narodený v Británii alebo v niektorej z britských kolónií.
V roku 2014 bola cena rozšírená a môže ju získať každý román pôvodne napísaný v angličtine. Môžu ju tak dostať aj Američania, ktorí dovtedy takúto možnosť nemali.

Copyright ©TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

16. 10. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Anglický herec Martin Freeman si zahrá v pripravovanom krimiseriáli britskej televízie ITV A Confession. Projekt bude mať šesť epizód. Spolu so 47-ročným rodákom z anglického Aldershotu sa v ňom predstavia aj Imelda Staunton či Joe Absolom.
A Confession sa bude venovať prípadu zmiznutia 22-ročnej ženy z marca 2011 a prinesie príbeh detektíva Stevea Fulchera (Freeman), ktorý úmyselne poruší policajné postupy a protokoly, aby dolapil vraha. Toto rozhodnutie ho však bude stáť kariéru i reputáciu. Staunton stvárni matku nezvestnej ženy a Absolon zase miestneho taxikára a hlavného podozrivého Christophera Halliwella, ktorého šokujúca výpoveď nasmeruje vyšetrovanie neočakávaným smerom.
Tvorcom projektu je Jeff Pope, ktorý má na konte napríklad aj scenár drámy Philomena (2013) a bude aj jeho výkonným producentom. Réžie všetkých šiestich dielov sa ujme Paul Andrew Williams. Tom Dunbar sa pod seriál podpíše ako producent. Novinka vznikne v produkcii spoločností ITV Studios a Urban Myth Films.
Martin John Christopher Freeman je známy najmä ako John Watson zo seriálu Sherlock, v ktorom účinkuje od roku 2010 a vyniesol mu Primetime Emmy a televíznu cenu BAFTA, ako Bilbo Bublík z trilógie Hobit (2012, 2013 a 2014) Petra Jacksona a tiež ako Everett K. Ross z marvelovských komiksoviek Captain America: Občianska vojna (2016) a Čierny panter (2018). Objavil sa aj vo filmoch ako Láska nebeská (2003), Súmrak mŕtvych (2004), Stopárov sprievodca po Galaxii (2005), Krádeže a vlámania (2006), Jednotka príliš rýchleho nasadenia (2007), Neriadená strela (2010) či v prvej sezóne seriálu Fargo (2014), za výkon v ktorom ho nominovali na Zlatý glóbus i Primetime Emmy.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Dom saudskoarabského konzula v tureckom Istanbule prehľadajú v súvislosti so zmiznutím novinára Džamála Chášukdžího. Podľa agentúry AP to v utorok uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí.
Chášukdží patril medzi popredných kritikov vplyvného saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána. Novinár zmizol po tom, čo 2. októbra vstúpil do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule, aby si tam vyzdvihol dokumenty potrebné na sobáš so svojou tureckou snúbenicou.
Budovu konzulátu prehľadal tím tureckých a saudskoarabských vyšetrovateľov v noci na utorok, teda dva týždne po Chášukdžího zmiznutí.
Do Saudskej Arábie v utorok v súvislosti s týmto prípadom pricestoval aj americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorý rokuje s kráľom Salmánom a neskôr sa plánuje zúčastniť aj na spoločnej večeri s princom Muhammadom bin Salmánom.
Navyše, vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová v utorok uviedla, že saudskoarabskí diplomati v Turecku by mali byť v záujme vyšetrovania možného zabitia Chášukdžího okamžite zbavení imunity.
Bacheletová podľa agentúry DPA zároveň vyzvala Turecko aj Saudskú Arábiu, aby zverejnili všetko, čo o prípade novinárovho zmiznutia vedia.


Na medzinárodnú jednotu v súvislosti s možným zabitím saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího na pôde konzulátu v Istanbule vyzvali v utorok šéfovia diplomacií Nemecka a Francúzska, Heiko Maas a Jean-Yves Le Drian.
"Chceme vedieť, čo sa tam stalo," povedal Maas počas stretnutia s francúzskym rezortným kolegom v Paríži. "Potom, keď to budeme vedieť, si urobíme závery," dodal Maas s tým, že o prípade Chášukdžího hovoril v pondelok aj s americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom.
K rokovaniu došlo krátko predtým, než Pompeo odcestoval do Rijádu na stretnutie so saudskoarabským kráľom Salmánom. Pompeo absolvuje aj schôdzku s korunným princom Muhammadom bin Salmánom i ministrom zahraničných vecí Ádilom Džubajrom. Následne Pompeo odcestuje do Turecka.
Chášukdží patril medzi popredných kritikov vplyvného Muhammada bin Salmána. Novinár zmizol po tom, čo 2. októbra vstúpil do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule, aby si tam vyzdvihol dokumenty potrebné pre sobáš so svojou tureckou snúbenicou.
Priestory konzulátu v noci na utorok prehľadal tím tureckých a saudskoarabských vyšetrovateľov. Rezort diplomacie v Turecku informoval, že v rámci vyšetrovania prehľadajú aj dom generálneho konzula Saudskej Arábie v Istanbule.
Turecké médiá podľa agentúry AP medzitým uviedli, že podľa tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana hľadala polícia v budove saudskoarabského konzulátu v Istanbule "toxické látky".

Copyright © TASR 2018