Stanovisko 1. námestníka Generálneho prokurátora SR Mgr. Petra Šufliarskeho

Stanovisko 1. námestníka Generálneho 

prokurátora SR Mgr. Petra Šufliarskeho

"„K osobe M.K. a charakteru môjho vzťahu k nemu som sa proaktívne vyjadril v januári tohto roka na tlačovej besede a následne aj pred vyšetrovateľom PZ 5.3.2019, v súvislosti s prípravou mojej vraždy.
Opakovane zdôrazňujem, že môj vzťah k M. K. nikdy nebol priateľský, nepriateľský, príbuzenský, finančný, či majetkový. Komunikácia, ku ktorej sa vyjadril aj JUDr. Kvasnica, bola vždy iniciovaná M.K., pričom z mojej strany, ako to už bolo uvedené, išlo o slušnú reakciu. Predmetom komunikácie neboli žiadne trestné veci.
Charakter môjho vzťahu k M.K. dokazuje výkon mojej právomoci v konkrétnych trestných veciach, v ktorých som rozhodol alebo navrhol rozhodnúť v neprospech tejto osoby a ďalších spriaznených osôb. Išlo o minimálne 11 trestných vecí, majetkovej a násilnej povahy, pričom prvýkrát som vydal pokyn už 6.4.2016 na preverenie podozrení z daňovej trestnej činnosti (v tejto trestnej veci bolo 21.6.2016 začaté trestné stíhanie a 16.10.2018 vznesené obvinenie štyrom osobám) a naposledy 8.11.2018 na preverenie podozrení z násilnej trestnej činnosti vo vzťahu ku konkrétnym novinárom.
Je zaujímavé, že bol to práve denník N, ktorý vo svojom komentári po mojej januárovej tlačovej besede upozorňoval na „zbrklosť“ a unáhlené závery svojich čitateľov pri posudzovaní mojej osoby. Doslova komentátor Filip Obradovič (dňa 16.1.2019 v komentári denníka N) napísal: „Skutočnosť, že ste svedkom udalostí, ktoré smrdia, ešte neznamená, že ste toho súčasťou. Napokon, v prospech Šufliarskeho hovoria aj výsledky jeho práce.“ Z tohto dôvodu som presvedčený, že obsah ako aj zámer tohto článku má slúžiť na politické účely a diskreditáciu mojej osoby.
Vyjadrenie JUDr. Kvasnicu v článku je zavádzajúce a subjektívne, ktoré sa navyše týka dôkazu, ktorý nesúvisí s trestnou vecou, v ktorej je splnomocnencom poškodeného. Ide o neprofesionálne vyjadrenie, ktoré je výsledkom dlhoročnej animozity vo vzťahu k mojej osobe (zastupuje vydavateľa týždenníka, ktorý je mnou žalovaný v ešte neskončenom civilnom konaní o ochranu osobnosti) a prokuratúre. Táto animozita sa vystupňovala po tom, ako prokurátor Generálnej prokuratúry SR podal obžalobu na jeho klientku - obvinenú H.M. Žákovú za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy. Odvtedy sa jeho útoky iba stupňujú.“

Najväčší Slovák: StredajšÍ dokument a diskusia budú patriť M. R. Štefánikovi

Najväčší Slovák

Stredajší dokument a diskusia budú patriť M. R. Štefánikovi

Rok 2019 vyhlásila slovenská vláda za rok Milana Rastislava Štefánika. Stane sa tento rok zároveň rokom, keď tento politik, astronóm, letec, diplomat a cestovateľ získa v celonárodnej ankete titul Najväčšieho Slováka? Jeho životný príbeh a profesionálna dráha ožijú na obrazovkách Jednotky v stredu 20. marca. Od 20:30 bude vysielať RTVS dokument, na ktorý nadviaže odborná diskusia.

V stredu navštívia diváci prostredníctvom Jednotky miesta, ktoré sa spájajú so Štefánikovým životom. Michal Havran, ktorý sa ujal úlohy jeho obhajcu, ich zavedie aj na Štefánikovu mohylu v Brezovej pod Bradlom, navštívi múzeum v Dolných Košariskách, ale aj hurbanovskú hvezdáreň. Dôvod, prečo sa Michal Havran stal advokátom Štefánika, je jednoduchý. “Štefánik bol prvým skutočným slovenským Európanom. Bez komplexov, so vzdelaním a zvedavosťou. Preto je dôležité pripomínať, že bez ohľadu na jeho skromný pôvod dokázal sám výrazným spôsobom modernizovať slovenské myslenie,“ povedal Michal Havran.

M. R. Štefánik má neodškriepiteľne veľký podiel na novodobej histórii Slovenska a slovenského národa. Sú však všetky informácie, ktoré o ňom verejnosť vie pravdivé, alebo zostali dôležité fakty ukryté v archívoch? Tu dostane priestor diskusia, v ktorej spolu s Michalom Havranom bude diskutovať aj bývalý politik Pavol Kanis a Dušan Kováč, spisovateľ a historik zo Slovenskej akadémie vied, ktorý o Štefánikovi povedal: „Milan Rastislav Štefánik bol mužom železnej vôle. ´Ja sa prebijem, pretože sa prebiť chcem“ – to bolo jeho životné heslo. Toto heslo vyjadrovalo jeho odhodlanie uplatniť sa vo svete, dosiahnuť pre svoju osobu vysoké ciele. Táto vôľová vlastnosť je obdivuhodná. U Štefánika sa však jeho železná vôľa a nezlomná energia uplatnila pre dosiahnutie ušľachtilého cieľa. Všetky svoje sily a svoje schopnosti venoval zápasu za oslobodenie Slovákov a Čechov a za vytvorenie ich spoločného štátu. To z neho robí veľkú osobnosť.“



Budúci týždeň v stredu 27. marca odvysiela RTVS dokument a diskusiu venovanú Jozefovi Gabčíkovi, jeho obhajcom bude účastník SNP Vladimír Strmeň.

Diváci môžu hlasovať prostredníctvom SMS zaslanej na číslo 9977 v tvare NAJSLOVAK(medzera)číslo nominovaného.
Alexander Dubček – NAJSLOVAK(medzera)1
Jozef Gabčík – NAJSLOVAK(medzera)2
Andrej Hlinka – NAJSLOVAK(medzera)3
Gustáv Husák – NAJSLOVAK(medzera)4
Juraj Jánošík – NAJSLOVAK(medzera)5
Cyril a Metod – NAJSLOVAK(medzera)6
Peter Sagan – NAJSLOVAK(medzera)7
Anton Srholec – NAJSLOVAK(medzera)8
Milan Rastislav Štefánik – NAJSLOVAK(medzera)9
Ľudovít Štúr – NAJSLOVAK(medzera)10

TO JE TV!

TO JE TV!

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Egyptský najvyšší regulátor médií uviedol do platnosti prísnejšie opatrenia, ktoré štátu umožnia zablokovať webstránky aj kontá na sociálnych médiách, ktoré majú viac ako päťtisíc sledovateľov, ak ich bude považovať za hrozbu pre národnú bezpečnosť. Najvyššia rada pre reguláciu médií bude tiež môcť udeľovať prísne pokuty vo výške až do 250-tisíc egyptských libier (v prepočte zhruba 12 700 eur). Všetko to bude môcť pritom urobiť bez toho, aby si zaobstarala súdny príkaz.
Opatrenia, ktoré v pondelok večer vyšli v oficiálnom vestníku, sú podľa kritikov prísnejšie ako tie, ktoré vlani prijali poslanci. Prominentní egyptskí novinári tvrdia, že sú protiústavné a udeľujú úradom rozsiahlu právomoc na cenzúru médií, čím porušujú základné slobody tlače. Členovia zväzu novinárov plánujú nové opatrenia napadnúť na súde.

Viac ako 350 imámov, učencov a iných moslimských lídrov vyzvalo západné vlády a médiá na väčšie úsilie v boji s islamofóbiou po zavraždení 50 ľudí v dvoch mešitách v novozélandskom Christchurchi.
Signatári v utorkovom vydaní britského denníka Guardian vyzvali na prijatie krokov voči "systematickej a inštitucionalizovanej islamofóbii" a pripomenuli piatkový útok ozbrojenca, ktorý bol očividne motivovaný rasizmom a extrémistickou ideológiou.
"Tento masaker bol inšpirovaný nenávisťou k islamu a moslimom," uviedli signatári z Británie, USA, Austrálie, Nového Zélandu, Nemecka, Juhoafrickej republiky, Iraku či Jordánska.
"Náboženskú neznášanlivosť podnecujú určití necitliví akademici, bezohľadní politici, ako aj médiá, ktoré pravidelne beztrestne uvádzajú tých, ktorí démonizujú islam a moslimov, pričom maskujú ich podlé vyjadrenia zdaním objektivity," píše sa v liste.
Podľa signatárov sa masaker moslimov nezačína iba výstrelmi z hlavne útočníkovej zbrane. Ide o celé desaťročia ovplyvnené správami islamofóbnych médií, mnohými politikmi nenávidiacimi moslimov a nekontrolovanou náboženskou neznášanlivosťou na sociálnych médiách.
Imámovia a učenci podľa agentúry DPA varovali, že vzostup rasizmu a xenofóbie má "smrtiace dôsledky - čo predstavuje jednu z najvýznamnejších výziev civilizovanej spoločnosti v súčasnosti". Vyzvali tiež vlády, aby si uvedomili nebezpečné hrozby zo strany krajne pravicových skupín a belošských rasistov a prijali proaktívne opatrenia s cieľom chrániť a vzdelávať občanov.
Copyright © TASR 2019

Vplyv dezinformácií sa prejavil v prvom kole prezidentských volieb

Vplyv dezinformácií sa prejavil v 

prvom kole prezidentských volieb

Narastajúci vplyv dezinformácií a konšpiračných kanálov sa jasne prejavil vo výsledku prvého kola prezidentských volieb. V ňom získali tzv. antisystémoví kandidáti Štefan Harabin a Marian Kotleba spoločne dokopy 25 percent voličských hlasov. Vyplýva to z analýzy neziskových organizácií Globsec, MEMO98, STRATPOL a Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku (SSPI).
Podľa Globsecu táto skutočnosť "nie je prekvapujúcou", keďže aj jeho predošlé analýzy potvrdili, že v rámci krajín V4 je slovenské obyvateľstvo najnáchylnejšie veriť dezinformáciám. Dáta boli zbierané v dátume od 10. januára do 3. marca zo 14 stránok na sociálnej sieti. Tie boli oficiálne alebo neoficiálne prepojené s kandidátmi na prezidenta SR. Zachytených bolo 649 rôznych statusov s témou prezidentských volieb. Podľa analýzy sa 84 percent týchto prejavov pozitívne spájalo s postavou Štefana Harabina.
Najčastejším cieľom intenzívnej dezinformačnej kampane bola Zuzana Čaputová, ktorá bola spojená s negatívnymi konotáciami, a to najmä odvtedy, čo sa v jej prospech rozhodol vzdať kandidatúry Robert Mistrík.
Analýza tiež hovorí o tom, že negatívnejšie začala byť vnímaná aj postava Mariana Kotlebu, ktorý začal byť vnímaný ako osoba, ktorá rozdeľuje antiliberálne demokratické hlasy, čím poškodzuje tzv. "národný záujem".
Do boja s hoaxami sa predstavitelia Globsecu zapojili aj kampaňou zameranou na mladých ľudí Hudbou proti hoaxom. Súčasťou kampane bol aj workshop na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa, na ktorom sa zúčastnilo 380 študentov.

Copyright © TASR 2019

Zomrel Marlen Chucijev

Zomrel Marlen Chucijev

Vo veku 93 rokov zomrel v utorok známy ruský a režisér gruzínskeho pôvodu Marlen Chucijev, autor kultových sovietskych filmov zo 60. rokov 20. storočia. Oznámil to hovorca ruského zväzu filmových tvorcov.
"Marlen Martynovič zomrel dnes ráno o 07.00 h," uviedol hovorca zväzu, ktorého citovala agentúra TASS.
Umelca hospitalizovali už koncom minulého roka spoločne s jeho manželkou Irinou, ktorá následne 4. januára zomrela.
Chucijev zomrel 19. marca na jednotke intenzívnej starostlivosti moskovskej Botkinovej nemocnice, kde ho pred niekoľkými dňami previezli s krvácaním do tráviaceho traktu. V roku 2019 by mali v ruských kinách uviesť jeho nový film, uviedla stránka Lenta.ru.
Chucijev sa narodil v roku 1925 v gruzínskom Tbilisi a študoval na štátnom kinematografickom inštitúte v Moskve.
Jeho filmový debut s názvom Jar v Zarečnej ulici z roku 1956 zachytáva atmosféru politického odmäku po smrti sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Vo vtedajšom Sovietskom zväze snímka zaznamenala obrovský úspech.
Medzi jeho najúspešnejšie diela patria aj filmy zo 60. rokov Júlový dážď a Mám 20 rokov. Druhá zo snímok získala v roku 1965 ocenenie aj na filmovom festivale v Benátkach. V roku 1986 sa stal národným umelcom ZSSR. Za drámu Infinitas získal v roku 1992 cenu na festivale Berlinale.

Copyright © TASR 2019

RADA RTVS

RADA RTVS

STANOVISKO K VOĽBÁM DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU VO VYSIELANÍ 2019

STANOVISKO K VOĽBÁM DO EURÓPSKEHO 

PARLAMENTU VO VYSIELANÍ 2019

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 89 ods. 2 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky a § 20 a § 86 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „zákon č. 180/2014 Z. z.“), rozhodnutím č. 28/2019 Z. z. zo dňa 1. 2. 2019, vyhlásil voľby do Európskeho parlamentu (ďalej len „voľby do EP“) a určil deň ich konania na sobotu 25. 5. 2019.


V zmysle § 20 ods. 3 zákona č. 180/2014 Z. z. sa voľby budú konať v určený deň, t. j. 25. 5. 2019 v čase od 7:00 do 22:00 hod. Ak to miestne potreby vyžadujú, môže starosta obce určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu, najviac však o dve hodiny.

Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) poskytuje nasledovný výklad právneho rámca pre oblasť vysielania vo vzťahu k programovým zložkám, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech kandidujúcej politickej strany, resp. koalície v období
od 4. 5. 2019 do 25. 5. 2019.

* * *

Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zákona
č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) patrí okrem iného aj dohliadať na dodržiavanie povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii a podľa osobitných predpisov.


Z odkazu pod čiarou č. 7 k vyššie citovanému ustanoveniu zákona o vysielaní a retransmisii je zrejmé, že ide o odkaz na tzv. volebné zákony. Všetky zákony, ku ktorým tento legislatívny odkaz pôvodne smeroval, však boli k 1. 7. 2015 zrušené. Namiesto nich vstúpil dňa 26. 6. 2014 do platnosti zákon
č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“), pričom väčšina jeho ustanovení, vrátane ustanovení týkajúcich sa vysielania, nadobudla účinnosť
dňa 1. 7. 2015.

* * *

Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zákona o vysielaní a retransmisii patrí „dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona (zákon
č. 308/2000 Z. z.) a podľa osobitných predpisov“.

Podľa § 32 ods. 9 zákona o vysielaní a retransmisii: „Vysielanie politickej reklamy a reklamy propagujúcej náboženstvo alebo ateizmus sa zakazuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Podľa § 32 ods. 10 zákona o vysielaní a retransmisii: „Politická reklama na účely tohto zákona
je verejné oznámenie určené na

a) podporu politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo kandidáta, prípadne v ich prospech pri volebnej kampani alebo pri referendovej kampani,
b) popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia alebo kandidáta.“

Podľa § 32 ods. 11 zákona o vysielaní a retransmisii: „Ustanovenie odseku 9 sa nevzťahuje
na vysielanie prostredníctvom internetu.“

V zmysle § 16 ods. 2 písm. c) zákona o vysielaní a retransmisii sú vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní zabezpečiť, aby „programy a ostatné zložky programovej služby a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vysielané a poskytované v rámci volebnej kampane boli v súlade s osobitnými predpismi.“

Z § 12 ods. 6 zákona o volebnej kampani vyplýva, že právna úprava vysielania počas volebnej kampane sa nevzťahuje na vysielanie prostredníctvom internetu.

Na poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie počas volebnej kampane sa vzťahuje výlučne § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, ktorý upravuje zverejňovanie informácií
o kandidujúcich politických stranách a kandidujúcich koalíciách politických strán počas volebného moratória.

Z § 17 zákona o volebnej kampani vyplýva, že v stanovenom období je zakázané zverejňovanie (teda akékoľvek sprístupnenie verejnosti) výsledkov volebných prieskumov, a to ako v rozhlasovom a televíznom vysielaní, tak aj vo vysielaní prostredníctvom internetu a v rámci poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.


Volebná kampaň

Zákon o volebnej kampani v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pojem volebná kampaň ako akúkoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán, smerujúcu k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu, za ktorú sa obvykle platí úhrada. Rozumie sa tým činnosť
v prospech aj v neprospech týchto subjektov.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani sa volebná kampaň začína dňom uverejnenia
rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí sa 48 hodín predo dňom konania volieb. Časom konania volebnej kampane je teda obdobie od 4. 2. 2019 do 22. 5. 2019 vrátane.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o volebnej kampani sa činnosť iných subjektov ako politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.

Volebné moratórium

Zákon o volebnej kampani ustanovuje pre voľby do EP tzv. volebné moratórium. Volebnú kampaň je zakázané viesť 48 hodín predo dňom konania volieb (§ 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani). Volebnú kampaň je teda zakázané viesť odo dňa 23. 5. 2019 (od 0:00 hod.).

Podľa § 14 zákona o volebnej kampani je v rozhlasovom vysielaní, televíznom vysielaní a v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zakázané 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania, t. j. v období od 23. 5. 2019 (od 7:00 hod.) do 25. 5. 2019 (do 22:00 hod.) zverejňovať informácie (iné ako politická reklama) o kandidujúcich politických stranách a kandidujúcich koalíciách politických strán v ich prospech alebo neprospech.

Podľa ustanovenia § 17 zákona o volebnej kampani je 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania, t. j. v období od 11. 5. 2019 (od 0:00 hod.)
do 25. 5. 2019 (do 22:00 hod.), zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Posledným dňom na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov je teda 10. 5. 2019 (do 23:59:59 hod.).


Politická reklama

Podľa § 32 ods. 9 zákona o vysielaní a retransmisii je vysielanie politickej reklamy zakázané, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon o volebnej kampani, ktorý v ustanovení § 12 ods. 1 výslovne ustanovuje začiatok vysielania politickej reklamy na 21. deň predo dňom konania volieb do EP a jeho koniec na 48 hodín pred dňom konania volieb.

Z uvedeného vyplýva, že stanoveným obdobím vysielania politickej reklamy pre voľby do EP, ktoré sa budú konať dňa 25. 5. 2019 od 7:00 do 22:00 hod., je obdobie od 4. 5. 2019 (od 0:00 hod.) do 22. 5. 2019 (do 23:59 hod.).

Pojem politická reklama je definovaný v § 32 ods. 10 zákona o vysielaní a retransmisii.:

„Politická reklama na účely tohto zákona je verejné oznámenie určené na
a) podporu politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo kandidáta, prípadne v ich prospech pri volebnej kampani alebo pri referendovej kampani,
b) popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia alebo kandidáta.“

Politickou reklamou môže byť akýkoľvek vysielaný komunikát, ktorý naplní túto definíciu.
Pri posudzovaní politickej reklamy teda nebude rozhodujúca forma vysielaných komunikátov, ale ich obsah.[1] Zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú kandidujúce politické strany a kandidujúce koalície politických strán (§ 12 ods. 2 zákona o volebnej kampani).

Vysielatelia musia zabezpečiť, aby vysielanie politickej reklamy bolo na jeho začiatku a na konci zreteľne označené a oddelené od ostatných programov a iných zložiek programovej služby odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie (§ 12 ods. 3 zákona o volebnej kampani).

S vyhradením vysielacieho času na politickú reklamu súvisia aj náklady na politickú reklamu, ktoré uhrádzajú kandidujúce politické strany a kandidujúce koalície politických strán. Vysielatelia sú podľa ustanovenia § 10 ods. 6 zákona o volebnej kampani povinní zabezpečiť pre všetky kandidujúce politické strany a kandidujúce koalície politických strán rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky.

V prípade, ak je politická reklama vysielaná v inom ako štátnom jazyku, musí byť odvysielaná v súlade s § 5 zákona č. 270/1995 o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Rozhlas a televízia Slovenska, vysielateľ na základe zákona (ďalej len „RTVS“)

Na základe ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o volebnej kampani je RTVS povinná vyhradiť vysielací čas na politickú reklamu pred voľbami do EP.

RTVS je povinná vyhradiť na politickú reklamu vysielací čas v rozsahu najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúcu politickú stranu alebo kandidujúcu koalíciu politických strán v televíznom vysielaní a najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúcu politickú stranu alebo kandidujúcu koalíciu politických strán v rozhlasovom vysielaní, spolu však najviac desať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy v rozhlasovom vysielaní a najviac desať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy v televíznom vysielaní. Tento rozsah sa vzťahuje na všetky rozhlasové programové služby resp. televízne programové služby jedného vysielateľa spoločne.

RTVS tak nemôže odmietnuť vyhradiť čas na odvysielanie politickej reklamy kandidujúceho subjektu, ak tento čas neprekračuje 30 minút. Pokiaľ by však čas na vysielanie politickej reklamy podľa uplatnených nárokov kandidujúcich subjektov mal prekročiť spolu desať hodín, je RTVS povinná rozdeliť vyhradený čas na vysielanie politickej reklamy medzi jednotlivé kandidujúce subjekty pomerne, podľa uplatnených nárokov. Ak kandidujúci subjekt prejaví záujem iba o časť času, na ktorý má podľa zákona nárok, zvyšný čas môže vysielateľ prerozdeliť medzi kandidujúce subjekty, ktoré oň prejavili záujem, pričom 30-minútový zákonný limit musí ostať zachovaný.

Nárok na vysielací čas sa musí podľa § 10 ods. 1 zákona o volebnej kampani uplatniť najneskôr päť dní pred začiatkom vysielania politickej reklamy, inak zaniká. Z uvedeného vyplýva, že
na vyhradenie času na vysielanie politickej reklamy má konkrétna kandidujúca strana, resp. koalícia nárok, pričom toto právo si musí kandidujúca strana, resp. koalícia uplatniť najneskôr päť dní pred začiatkom vysielania politickej reklamy (tzn. najneskôr 28. 4. 2019). RTVS musí v prípade riadneho a včasného uplatnenia tohto nároku kandidujúcemu subjektu vyhovieť.

RTVS rozdelí tento čas rovnomerne medzi kandidujúce politické strany a kandidujúce koalície politických strán tak, aby určením času vysielania nebola žiadna politická strana alebo koalícia politických strán znevýhodnená (§ 10 ods. 4 zákona o volebnej kampani).

Vysielateľ, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie (ďalej len „vysielateľ
s licenciou“)

Vysielateľovi s licenciou zákon o volebnej kampani neukladá povinnosť vyhradiť vysielací čas
na politickú reklamu pred voľbami do EP.

Vysielateľ s licenciou teda môže na politickú reklamu pred voľbami do EP vyhradiť vysielací čas, pričom zákon obmedzuje len rozsah vyčleneného vysielacieho času. Vysielateľ s licenciou môže na vysielanie politickej reklamy vyhradiť vysielací čas v rozsahu najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúcu politickú stranu alebo koalíciu politických strán, spolu však najviac desať hodín vysielacieho času (§ 10 ods. 3 zákona o volebnej kampani). Tento rozsah sa vzťahuje na všetky programové služby spoločne.

V zmysle vyššie uvedeného vysielateľ s licenciou nemusí vyhradiť čas na odvysielanie politickej reklamy vôbec a na vyhradenie času na odvysielanie politickej reklamy neexistuje pre kandidujúce subjekty nárok. Ak sa však vysielateľ s licenciou rozhodne vyhradiť čas na odvysielanie politickej reklamy, rozdelí tento čas rovnomerne medzi kandidujúce politické strany a kandidujúce koalície politických strán tak, aby určením času vysielania nebola žiadna politická strana alebo koalícia politických strán znevýhodnená (§ 10 ods. 4 zákona o volebnej kampani).

Pokiaľ kandidujúce subjekty prejavia záujem o vysielací čas vyhradený vysielateľmi s licenciou na vysielanie politickej reklamy, a tento by presahoval spolu 10 hodín, sú vysielatelia s licenciou povinní rozdeliť vyhradený čas na vysielanie politickej reklamy medzi jednotlivé kandidujúce subjekty pomerne, podľa uplatnených požiadaviek, pričom 30-minútový zákonný limit musí ostať zachovaný.


Kampaň v. Reklama

Podľa § 12 ods. 4 zákona o volebnej kampani je zakázané vysielať politickú reklamu v čase, ktorý je
v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradený na reklamu. Na čas poskytnutý vo vysielaní politickej reklame sa nevzťahujú obmedzenia časového rozsahu vysielanej reklamy podľa § 36 a 37 zákona o vysielaní a retransmisii.


Spravodajské a publicistické programy

Za politickú reklamu sa podľa § 12 ods. 5 zákona o volebnej kampani nepovažuje vysielanie spravodajských programov a publicistických programov, ak sa realizujú v súlade s programovou skladbou.[2]

V zmysle uvedeného sa na spravodajské a publicistické (teda aj politicko-publicistické programy)
nevzťahujú žiadne obmedzenia v prípade, že sa realizujú v súlade s platnou programovou štruktúrou vysielania jednotlivých vysielateľov. Z uvedeného vyplýva, že aj počas volieb sú vysielatelia povinní dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo zákona o vysielaní a retransmisii, a teda sú povinní zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické programy aj v tomto období boli vysielané v súlade s kritériami, ktoré na tento druh programu kladie zákon.


DISKUSNÉ PROGRAMY

Zákon o volebnej kampani pojem diskusné programy nedefinuje. Upravuje však postup pri vysielaní diskusných programov, spoločne pre Rozhlas a televíziu Slovenska a pre vysielateľov s licenciou.

Stanoveným obdobím vysielania diskusných programov pre voľby do EP, ktoré sa budú konať dňa 25. 5. 2019, jerovnaké obdobie ako pre vysielanie politickej reklamy. Toto obdobie sa začína
21. deň predo dňom konania volieb a končí sa 48 hodín predo dňom konania volieb. Ide teda o obdobie od 4. 5. 2019 (od 0:00 hod.) do 22. 5. 2019 (do 23:59 hod.).

Pre diskusné relácie zákon nestanovuje osobitné pravidlá pre reguláciu vysielaného obsahu. Keďže však s veľkou pravdepodobnosťou pôjde o politicko-publicistické programy, bude potrebné dbať na dodržiavanie § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, tzn. zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť týchto programov, pričom názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené
od informácií spravodajského charakteru.

RTVS

Podľa § 10 ods. 2 zákona o volebnej kampani RTVS je povinná vyhradiť okrem času na politickú reklamu aj desať hodín vysielacieho času na diskusné programy v rozhlasovom vysielaní a desať hodín vysielacieho času na diskusné programy v televíznom vysielaní.

RTVS rozdelí tento čas rovnomerne medzi kandidujúce politické strany a kandidujúce koalície politických strán tak, aby určením času vysielania nebola žiadna politická strana alebo koalícia politických strán znevýhodnená (§ 10 ods. 4 zákona o volebnej kampani).

Vysielateľ s licenciou

Vysielateľ s licenciou môže v období, v ktorom je v zmysle § 12 ods. 1 zákona o volebnej kampani povolené vysielať politickú reklamu (teda od 4. 5. 2019 do 22. 5. 2019 vrátane), vysielať okrem politickej reklamy aj diskusné programy so zástupcami kandidujúcich politických strán alebo kandidujúcich koalícií politických strán len v prípade, ak ich zaradenie do programovej štruktúry na toto obdobie schválila Rada. Vysielateľ s licenciou je povinný predložiť Rade najneskôr 30 dní pred začiatkom vysielania takéhoto programu jeho projekt, ktorý musí obsahovať aj spôsob výberu účastníkov diskusií zabezpečujúci, aby nebola žiadna politická strana a žiadna koalícia politických strán znevýhodnená. Zaradenie takého programu do vysielania sa nepovažuje za zmenu programovej skladby.


VOLEBNÉ PRIESKUMY a Zverejnenie údajov o objednávateľovi a dodávateľovi

Podľa § 17 zákona o volebnej kampani je zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov zakázané 14 dní pred voľbami a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania, teda v období
od 11. 5. 2019 (od 0:00 hod.) do 25. 5. 2019 (do 22:00 hod.).

Okrem dňa konania volieb a obdobia 14 dní pred dňom konania volieb teda vysielatelia môžu zverejňovať výsledky volebných prieskumov. V súlade s § 16 ods. 3 písm. a) zákona o vysielaní
a retransmisii však musia vysielatelia dbať na to, aby volebné prieskumy boli reprodukované nezaujato, pričom musia byť zverejnené všetky dostupné informácie o prieskume (t.j. parametre prieskumu ako identifikácia organizácie, ktorá prieskum vykonala, zadávateľ prieskumu, veľkosť reprezentatívnej vzorky obyvateľstva atď.) a zverejnené musia byť výsledky preferencií všetkých politických subjektov kandidujúcich vo voľbách do EP, ktoré boli v prieskume zaznamenané. Prezentovanie predvolebných preferencií len vybraných politických subjektov by nebolo v súlade
s právom verejnosti na všestranné a objektívne informácie, ani v súlade s povinnosťou vysielateľa zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby.

Zákon o volebnej kampani v § 15 ustanovuje povinnosť pre každého, kto vedie volebnú kampaň podľa tohto zákona, zabezpečiť, aby odvysielaná politická reklama, predvolebné prieskumy a volebné prieskumy verejnej mienky obsahovali údaje o objednávateľovi a dodávateľovi. Pri vysielaní politickej reklamy v rozhlasovom vysielaní, ktorá je kratšia ako 30 sekúnd, sa uvádza len údaj o objednávateľovi.

Zverejnené musia byť tieto údaje:

- fyzická osoba: meno, priezvisko a obec trvalého pobytu,
- právnická osoba: názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie.

Z § 2 ods. 1 a 3 zákona o volebnej kampani vyplýva, že volebnú kampaň v súvislosti s voľbami môžu viesť tieto subjekty (ten kto vedie volebnú kampaň): politická strana, politické hnutie, koalícia politických strán a politických hnutí, kandidáti a tretie strany. Volebná kampaň môže byť vedená v prospech aj neprospech týchto subjektov. Činnosť iných subjektov na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.

Spôsob, akým by mali byť údaje zverejnené v televíznom a rozhlasovom vysielaní, nie je v zákone o volebnej kampani určený. Z povahy veci vyplýva, že v rozhlasovom vysielaní budú údaje zverejnené slovom, zatiaľ čo v televíznom vysielaní môžu byť zverejnené slovom, obrazom alebo kombináciou týchto spôsobov. Ktorým z týchto spôsobov, počas akého dlhého časového úseku a v ktorom momente v rámci vysielania sa tak má stať, zákon ponecháva na toho, kto vedie volebnú kampaň. Táto povinnosť bude teda splnená, ak tieto údaje budú zverejnené aspoň jedenkrát v rámci vysielania každej politickej reklamy, každého predvolebného prieskumu a každého volebného prieskumu verejnej mienky, takým spôsobom, aby sa s nimi divák mohol oboznámiť.

Účelom tohto ustanovenia je vytvorenie možnosti pre diváka získať informáciu o tom, kto je objednávateľom a kto dodávateľom odvysielanej politickej reklamy, predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky.


VYSIELANIE INÉHO OBSAHU

Podľa ustanovenia § 10 ods. 7 zákona o volebnej kampani je pre RTVS aj pre vysielateľov s licenciou vysielanie akýchkoľvek iných programov ako diskusných programov, spravodajských relácií, publicistických relácií a politickej reklamy, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie voličov
v prospech alebo v neprospech kandidujúcej politickej strany alebo kandidujúcej koalície politických strán, počas kampane zakázané.

Uvedený zákaz sa vzťahuje na všetky iné relácie, v ktorých existuje možnosť, že by akýmkoľvek spôsobom mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech kandidujúcej politickej strany alebo koalície.


VYSIELATEĽ PROSTREDNÍCTVOM INTERNETU A POSKYTOVATEĽ AUDIOVIZUÁLNEJ MEDIÁLNEJ SLUŽBY NA POŽIADANIE

Ustanovenie § 32 ods. 11 zákona o vysielaní a retransmisii upravuje výnimku zo všeobecného zákazu vysielania politickej reklamy pre vysielanie prostredníctvom internetu.

Podľa § 2b zákona o vysielaní a retransmisii sa povinnosti vysielateľa prostredníctvom internetu podľa ustanovení tohto zákona vzťahujú na vysielateľa prostredníctvom internetu, ktorý vysiela programovú službu výhradne prostredníctvom internetu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že pre účely zákona o vysielaní a retransmisii je za vysielanie prostredníctvom internetu možné považovať iba vysielanie, ktoré je realizované výhradne prostredníctvom internetu(a teda nie „on-line" vysielanie programovej služby, ktorá je v totožnej forme vysielaná aj iným spôsobom ako prostredníctvom internetu).

Zo znenia § 32 ods. 9 zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva, že zákaz vysielania politickej reklamy sa rovnako nevzťahuje ani na poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona o vysielaní a retransmisii sú vysielatelia (aj prostredníctvom internetu) a poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie povinní zabezpečiť, aby ich programy v rámci volebnej kampane boli v súlade s osobitnými predpismi. Zákon o volebnej kampani je osobitným predpisom, ktorý upravuje vysielanie politickej reklamy počas volebnej kampane pre voľby do EP v § 10 a 12, a to výhradne vo vzťahu k RTVS a držiteľom licencie
na vysielanie. Zároveň v § 12 ods. 6 zákona o volebnej kampani výslovne stanovuje, že na vysielateľa (výhradne) prostredníctvom internetu sa tieto ustanovenia nevzťahujú.

Z uvedeného je zrejmé, že vysielateľ prostredníctvom internetu a aj poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môžu vysielať, resp. poskytovať politickú reklamu.

Možno teda uviesť, že vysielatelia prostredníctvom internetu a poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môžu vysielať, resp. poskytovať politickú reklamu (volebné spoty, platenú inzerciu), zverejňovať volebné plagáty, prípadne vysielať, resp. poskytovať programy
so zástupcami kandidujúcich politických strán a kandidujúcich koalícií politických strán. Zároveň však aj pre tieto subjekty platí povinnosť dodržiavať volebné moratórium (§ 2 ods. 2 a § 17 zákona o volebnej kampani).

* * *

Na záver je potrebné zdôrazniť, že aj počas obdobia vysielania volebnej kampane pred voľbami
do EP je potrebné zo strany vysielateľov dbať na plnenie všetkých povinností vyplývajúcich zo zákona o vysielaní a retransmisii.



PhDr. Marta Danielová
predsedníčka Rady
pre vysielanie a retransmisiu

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Viac než rok pred vraždou novinára Džamála Chášukdžího schválil saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán tajný program zameraný na umlčanie disidentov, informoval v nedeľu americký denník The New York Times (NYT).
Program zahŕňal sledovanie, únosy, zadržiavania a mučenie Saudskoarabov, tvrdí denník v správe odvolávajúcej sa na amerických predstaviteľov, ktorí čítali neverejné správy tajných služieb o tomto programe. Americkí predstavitelia ho nazývali Saudskoarabská skupina rýchlej intervencie, uviedol NYT.
Minimálne niektoré z tajných misií programu uskutočnili členovia tímu, ktorý vlani v októbri zabil Chášukdžího na konzuláte Saudskej Arábie v tureckom Istanbule a zbavil sa jeho tela, čo naznačuje, že jeho vražda bola súčasťou širšieho postupu proti disidentom, tvrdí denník. Medzi zdrojmi uvádza aj osoby blízke niektorým saudskoarabským obetiam.
Saudskoarabskí činitelia odmietli potvrdiť alebo poprieť, že takáto skupina existovala, a neodpovedali ani na otázky NYT o jej práci.
Vražda Chášukdžího, ktorý prispieval aj pre noviny Washington Post, vyvolala pobúrenie po celom svete. Americkí senátori, ktorých o prípade informovali šéfovia spravodajských služieb USA, vyjadrili presvedčenie, že zodpovednosť nesie princ Muhammad. Rijád opakovane zdôraznil, že korunný princ nebol do tohto činu zapletený.
Kráľovstvo spočiatku uvádzalo, že nemá informácie o osude novinára, neskôr však saudskoarabská prokuratúra oznámila, že ho zámerne zavraždili agenti konajúci svojvoľne, a v prípade vraždy obžalovala 11 osôb.

Osemnásťročného mladíka predviedli v pondelok pred novozélandský súd, kde čelí obvineniam z distribúcie videonahrávky piatkovej krvavej streľby v mešite Al Noor v meste Christchurch. Informovala o tom agentúra AFP.
Tínedžera z Christchurchu, ktorého meno nariadil sudca nezverejniť, obžalovali aj zo zverejnenia fotografie tejto mešity s odkazom "cieľ dosiahnutý", ako aj z podnecovania násilia. Za každé z obvinení mu hrozí trest do výšky 14 rokov väzenia, vyplýva zo stanoviska prokuratúry.
Sudca rozhodol, že zadržaného neprepustia na kauciu. Ďalšie pojednávanie stanovil na 8. apríla.
Podrobnosti o obvineniach voči tínedžerovi na základe rozhodnutia sudcu budú takisto neverejné. Vyšetrovatelia uviedli, že dosiaľ nič nenasvedčuje, že by bol priamo zapletený do útokov.
Spoločnosť Facebook cez víkend oznámila, že počas prvých 24 hodín od masakry na Novom Zélande odstránila 1,5 milióna videí z tejto streľby, pri ktorej zahynulo 50 ľudí.
Podľa agentúry AP to poukazuje na to, ako rýchlo sa provokatívne a často znepokojujúce zábery rozšíria na internete, ako aj na ťažkosti, ktoré musia sociálne siete riešiť pri snahe odstrániť ich.
Facebook uviedol, že zabránil nahratiu 1,2 milióna týchto videí na svoju sociálnu sieť, ktorá má viac než 2,2 miliardy používateľov. Znamená to však, že 300.000 verzií tohto videa bolo možné sledovať aspoň krátky čas predtým, než ich vymazali, píše AP. Video zachytávajúce útok nakrútil páchateľ.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákony proti prejavom neúcty na internete, ktoré umožňujú pokutovať alebo zablokovať online médiá za šírenie falošných správ. Pokuty a tresty môžu dostať aj jednotlivci. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Putin podpísal legislatívu napriek odporúčaniu aktivistov za ľudské práva, ktorí upozornili, že zákony budú zneužívané na zásahy proti slobode prejavu.
Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, schválila návrhy zákonov minulú stredu. Dolná komora parlamentu, Štátna duma, schválila legislatívu ešte začiatkom marca.
Zákony tiež umožnia pokutovať ľudí za urážanie predstaviteľov štátu na internete alebo za šírenie nepravdivých správ.
Prvý zákon ukladá pokutu do výšky 100.000 rubľov (vyše 1350 eur) za internetové príspevky vyjadrujúce "očividnú neúctu" voči štátu, úradom, verejnosti, ruskej vlajke alebo ústave. Za opakované porušenie tohto zákona môže previnilec stráviť 15 dní za mrežami.
Druhý zákon umožňuje úradom zablokovať internetové stránky, ak neodstránenia informácie, ktoré štát považuje za fakticky nepresné. Webové stránky však dostanú na opravu alebo na odstránenie informácie lehotu 24 hodín, dodala agentúra AP.
Jednotlivcom môže byť uložená pokuta do výšky 400.000 rubľov (vyše 5400 eur) za šírenie nepravdivých informácií na internete, ktoré vedú k "hromadnému porušovaniu verejného poriadku" alebo sú ohrozením bezpečnosti či verejného zdravia.
Významné kultúrne osobnosti Ruska zverejnili už skôr otvorený list, v ktorom označili tieto návrhy zákonov za neústavné, za "otvorené vyhlásenie o zavedení priamej cenzúry v krajine". Kremeľ však odmietol tvrdenia, že by táto legislatíva viedla k cenzúre.

Copyright © TASR 2019

Britské noviny a Európska únia sú obľúbeným témou mediálnych analýz, ktoré sa zhodujú, že britské noviny sú vo svojej väčšine dlhodobo zamerané skôr proti únii. Potvrdili to mesiace pred referendom o britskom členstvo v EÚ v júni 2016 a ani odvtedy sa na tom počas rokovaní o brexitu veľa nezmenilo.
Britské vydanie Huffington Post odhadlo, že pred referendom sa pre odchod vyslovili noviny, ktoré čítalo asi 4,8 milióna čitateľov, zatiaľ čo proúnijné tlačoviny mali zhruba tri milióny čitateľov. Podľa prieskumu univerzity v Loughborough, ktorý bral do úvahy aj náklad periodík, články v kampani pred referendom boli v 82 percentách pre odchod z EÚ a v 18 percent pre zotrvanie. K obdobným záverom dospela analýza Inštitútu Reuters pre novinárska štúdia, podľa ktorej z článkov, ktoré sa venovali referende, bolo 41 percent pre odchod a 27 pre zotrvanie v únii.
Štúdia pripomenula protiunijní tradíciu veľkej časti britských listov, ktoré "sa dlho vyžívajú v tom, že odhaľujú to, čo označujú ako šialené projekty Bruseli. Niektoré články majú oporu v skutočnosti, ale ďalšie sú všeobecne prijímané, aj keď sa opierajú o chatrné základy a Európska komisia preto založila webovú stránku, kde popiera mýty, ktoré podľa nej šíria britská tlač ".
Najvýraznejšie a dlhodobo sú protiúnijne orientované pravicovej bulvármi Daily Mail a The Sun, ktoré podporili pred referendom odchod z EÚ. Rovnako sa vyslovili aj ďalšie pravicové listy s výnimkou The Times. Zotrvanie v únii podporili aj skôr ľavicový The Guardian, ľavicový bulvár Daily Mirror a ekonomickej Financial Times, ktoré dlhodobo referujú o európskych záležitostiach najkomplexnejším a najviac do hĺbky.
Toto zameranie sa nezmenilo ani počas brexitových rokovaní, keď pravicové bulvármi často nevyberavo útočili na odporcu brexitu. Daily Mail treba po vypísanie predčasných volieb v roku 2017 mal na prvej strane titulok Rozdrvte sabotérov - myslené odporca bexitu. Rovnako tak Daily Mail označil sudcov, ktorí rozhodli, že na spustenie brexitu je potreba súhlas parlamentu, za Nepriateľov ľudu. Pozadu nezostal The Sun, ktorý vlani v septembri o predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi a francúzskom prezidentovi Emmanuel Macrona napísal na prvej stránke, že sú Špinavé krysy z EÚ.
Protieurópske tendencie väčšej časti britských novín ale nie sú novinkou a v posledných dvoch rokoch sa kontroverzie zameriavali skôr na verejnoprávnej BBC, ktorá - rovnako ako ostatné britská rádia a televízie - majú vo spravodajstvo povinnosť nestrannosti. Politici aj komentátori si sťažovali, že BBC dáva málo príležitostí tú stúpencom, tú odporcom brexitu. Napríklad bývalý labouristický minister Andrew Adonis BBC posmešne premenoval na Brexit Broadcasting Corporation, pretože podľa neho venuje málo času dôsledkom brexitu a protibrexitovým demonštráciám. Regulačný úrad pre vysielanie Ofcom zase zamietol sťažnosť skupiny politikov na vplyvnú stanicu BBC Radio 4, ktorá podľa nich dávala systematicky malý priestor "pozitívnym probrexitovým názorom".
Zaujímavý spor sa rozhorel okolo toho, ako môžu novinári BBC vyjadrovať na sociálnych sieťach svoje súkromné názory na brexit. V centre debaty bol bývalý internacionál a populárny futbalový komentátor Gary Lineker, ktorý na twitteri systematicky podporuje druhé referendum o brexitu a kritizuje premiérku Theresa Mayouvú. Popudil tým medzi inými kolegami bývalej futbalistu a stúpencov brexitu Petera Shilton alebo Chrisa Waddlea. A kriketová televízny komentátor Jonath Agnew ho na twitteri vyzval, aby "sa držal pravidiel BBC a nechal si svoje politické názory ... pre seba". Lineker opáčil, že pravidlá dodržiava a dodal, že "keby si so mnou súhlasil, určite by to pre teba nebol problém".
Hovorca BBC dal za pravdu Lineker, pretože podľa pravidiel BBC si názory na brexit musí nechať pre seba len novinári zaoberajúci sa spravodajstvom. Tí všeobecne nesmú zverejňovať, ako volili, a nesmú vyjadrovať svoje názory na problémy, o ktorých sa vedie politická debata, alebo obhajovať nejaký postoj k nejakej prebiehajúcej kontroverziu - politické, ekonomické či iné.
Je to do značnej miery nová situácia, pretože pred nejakými desiatimi rokmi by Lineker taký problém nemal. V čase pred nástupom sociálnych sietí by mohol svoje politické názory spomenúť najvyššie v novinovom rozhovore. Ale vzhľadom k tomu, že Lineker na twitteri sleduje cez sedem miliónov ľudí, teda podstatne viac ako ktoréhokoľvek britského politika, jeho tweety sa často pretavujú do novinových titulkov a najlepšie platená hviezda BBC tak má na verejnú mienku potenciálne veľký vplyv.

Copyright © ČTK 2019

Vyjadrenie Generálneho prokurátora JUDr. Jaromíra Čižnára

Vyjadrenie Generálneho 

prokurátora JUDr.Jaromíra Čižnára 

"Po zhliadnutí včerajšej relácie Na telo (TV Markíza dňa 17.3. 2019), resp. jej úvodnej časti, v ktorej sa moderátor Michal Kovačič venoval otázke Gorily, ktorú sa snažil spájať s prezidentským kandidátom, hoci  sa ho evidentne netýka, musím skonštatovať, že sa v plnej nahote ukázalo, za koho moderátor "kope" a dobrovoľne sa zaradil do klubu tzv. objektívnych novinárov.
Michal Kovačič je neochotný vnímať fakty, resp. pracovať s faktami alebo manipulatívne klame. Opakovane a dokonca v postavení svedka som sa vyjadril, že som nevedel a ani nemohol pred 10 až 11 rokmi vedieť, z 1 a pol minútovej sekvencie, odkiaľ táto nahrávka pochádza a dodnes netvrdím, či to bolo z kauzy Gorila. Usúdil som tak jedine potom, keď nedávno unikla nahrávka medzi D. T. a M. K., ktorí sa na túto tému rozprávajú. Preto som okamžite požiadal, aby som bol v tejto veci vypočutý. Nech je už pravdou varianta jedna, alebo druhá (teda neochota moderátora vnímať realitu a robiť profesionálne novinársku prácu, resp. klamať,), obede tieto varianty diskvalifikujú jedine pána redaktora a nie prezidentského kandidáta, ako sa to vehementne snažil podsúvať divákom. Pán redaktor Kovačič sa zrejme úporne drží hesla "stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou." Podľa môjho názoru, sa pri diskusii ani nesnažil tváriť nezaujato. Som presvedčený, že každý racionálne rozmýšľajúci občan Slovenskej republiky si o tejto spravodajskej hre niektorých novinárov urobí vlastný názor." 

RTVS vo Filmovom klube predstaví filmy Jacquesa Tatiho

RTVS vo Filmovom klube predstaví 

filmy Jacquesa Tatiho

Filmový klub na Dvojke bude v najbližších týždňoch patriť Jacquesovi Tatimu a jeho pánovi Hulotovi, jednej z najmilších postáv filmovej histórie. Sériu štyroch filmových večerov odštartuje film Prázdniny pána Hulota už v pondelok 18. marca o 22.25 h na Dvojke, o týždeň neskôr to bude oskarový snímok Môj strýko. V apríli bude RTVS v prehliadke Tatiho tvorby pokračovať, odvysiela filmy Playtime a Pán Hulot ide na výstavu.

Prázdniny pána Hulota sú prvým z príbehov, v ktorom Jacques Tati predstavil hrdinu, ktorého aj sám zahral. Pán Hulot je svojrázny, roztomilo nešikovný dobrák v pokrčenom plášti a klobúku, s neodmysliteľnou fajkou. Napriek svojej dobrosrdečnej povahe a veľkému úsiliu pokazí všetko čoho sa dotkne. Vo filme Prázdniny pána Hulota sa hlavný hrdina vyberie do prímorského letoviska, v ktorom dovolenkujú ľudia z celej Európy. Následne sa rozohráva hra gagov a komických situácií založených na špecifikách európskych národných stereotypov a drobných problémov ľudí na prázdninách. Film odvysiela RTVS na Dvojke v pondelok 18. marca.

Film Môj strýko, za ktorý dostal J. Tati Oscara v kategórii Najlepší zahraničný film, si diváci budú môcť pozrieť 25. marca. Pán Hulot, ktorý žije v starej štvrti, kde po uliciach pobehujú psi a ľudia sa často pristavia jeden pri druhom na kus reči, prichádza na návštevu ku svojej sestre. Tá však býva v supermodernej vile plnej najmodernejších technológií a v súlade s najmodernejšími dizajnovými trendami. Na prvý pohľad to môže vyzerať lákavo, pre pána Hulota to však prinesie množstvo vtipno-tragických situácií.

Filmový klub s Jacquesom Tatim bude pokračovať aj v apríli. RTVS odvysiela 1. apríla jeho snímku Playtime. V nej zažije pán Hulot mnoho humorných situácií, keď sa stratí v modernistickej časti veľkomesta, plnej chladnej architektúry zo skla a ocele, kde ho strhne dav amerických turistiek. O týždeň neskôr sa diváci rozlúčia s okúzľujúcim pánom Hulotom filmom Pán Hulot ide na výstavu. Dej filmu zavedie pána Hulota, projektanta automobilovej firmy, na blížiaci sa autosalón v Amsterdame. Cesta však nejde podľa plánov. Film si budú môcť diváci pozrieť v pondelok 8. apríla.

Jacques Tati – francúzsky herec, komik, režisér a scenárista – sa narodil v roku 1907, zomrel vo veku 75 rokov v roku 1982. Ako herec začínal v krátkych filmoch, neskôr sa rozhodol okrem hrania aj režírovať. Jeho režisérskym debutom bol krátky film Škola poštárov v roku 1947, kde vytvoril postavu poštára Françoisa. Táto postava sa objavila aj o dva roky neskôr v Tatiho prvom celovečernom filme Ide, ide poštový panáčik. O štyri roky neskôr, v roku 1953, prichádza s ďalším celovečerným filmom Prázdniny pána Hulota v ktorom sám stvárňuje hlavnú postavu milého pána Hulota, ktorá ho neskôr preslávila po celom svete. V roku 1958 natočil komédiu Môj strýko, ktorá bola nominovaná v kategórii Najlepší zahraničný film na Oscara. Ďalším jeho celovečerným filmom bol Playtime v roku 1967, v roku 1971 sa objavil v snímke Pán Hulot ide na výstavu. Naposledy si zahral v roku 1974 vo filme Parade.

Filmový klub s Jacquesom Tatim na Dvojke:

18. marec – Prázdniny pána Hulota, r. 1953
25. marec – Môj strýko, r. 1958
1. apríl – Playtime, r. 1967
8. apríl – Pán Hulot ide na výstavu, r. 1671

TA3 s najlepšou sledovanosťou za ostatných 12 mesiacov

TA3 s najlepšou sledovanosťou za 

ostatných 12 mesiacov

V sobotu od ranných hodím monitorovali štáby TA3 prvé kolo prezidentských volieb a prinášali divákom informácie o ich priebehu. Televízia dosiahla celodenný share (12+ a hosti) až 4,8 %, čo predstavuje najvyšší výsledok za posledný rok.
Od 21.30 h priniesla TA3 špeciálne Volebné štúdio, v ktorom s hosťami sociologičkou a riaditeľkou Inštitútu pre výskum práce a rodiny, PhDr. Silviou Porubänovou a s výkonným riaditeľom agentúry AKO, Mgr. Václavom Hříchom, diskutoval moderátor Norbert Dolinský o priebehu volieb prezidenta SR Po skončení moratória sa moderátor spolu so svojimi hosťami venovali prieskumu agentúry AKO vypracovanému exkluzívne pre TA3 a spoločne komentovali priebežné výsledky prvého kola volieb prezidenta SR až do ich konečného sčítania.
Prostredníctvom priamych živých vstupov redaktori TA3 monitorovali situáciu priamo vo volebných centrálach kandidátov a priniesli ich prvé reakcie na výsledky.
Volebné štúdio TA3 (21.30-02.55 h) dosiahlo mimoriadne úspešné čísla sledovanosti, rch 745 tis., shr (12+) 9,7 %, shr (top manažéri s VŠ) 14,4 %, ku koncu vysielania stúpol share (CS 12+ a hostia) na 20, 1%, a TA3 bola v tomto čase jednotkou na trhu.
V nedeľu informovala televízia TA3 o výsledkoch prvého kola prezidentských volieb mimoriadne už od 06.00 h ráno.
Do relácie V Politike o 11.00 h prijali pozvanie moderátora Norberta Dolinského víťazi prvého kola Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič ako aj kandidáti, ktorí sa nedostali do druhého kola Béla Bugár a Štefan Harabin.
Relácia V Politike dosiahla kumulatívny reach 573 tis., premiéra relácie dosiahla: rtg 291 tis., rch 460 tis., shr (12+) 24,9 %, shr (top manažéri s VŠ) 48,8 % - v obidvoch cieľových skupinách bola TA3 jednotkou na trhu.

Visegrad Film Forum 2019

Visegrad Film Forum 2019

Ukrajinského režiséra Sergeja Loznicu privíta Visegrad Film Forum. Ôsmy ročník filmového podujatia sa uskutoční na pôde Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave od 19. do 23. marca.
Fórum bude hostiť špičkových filmárov z celého sveta. "V neformálnej atmosfére sa predstavia verejnosti svojimi najznámejšími filmami a prednáškami," TASR informoval Marek Suchitra, PR manažér VFF 2019, ktoré organizuje občianske združenie Boiler.
Pripomenul, že ambiciózny režisér Loznica za jeden rok stihol s troma filmami obehnúť tri áčkové festivaly. "Po festivaloch v Berlíne, Cannes a Benátkach zamieri do Bratislavy," dodal k filmárovi, ktorého meno sa začalo v médiách skloňovať po tom, ako nakrútil dokumentárny film Majdan (2004). V snímke zachytáva búrlivý občiansky protest proti vtedajšiemu ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Neskôr opäť rozvíril vody snímkou Austerlitz (2016). V čiernobielom dokumente navštevuje koncentračné tábory a observačnou technikou sleduje správanie turistov, ktorí nimi dennodenne prechádzajú. "Jeho posledné dva dokumenty pritiahli pozornosť festivalov a uznanie kritikov. Jedným z nich je Victory Day (2018), ktorý mal svetovú premiéru na festivale v Berlíne a The Trial (2018), ktorý uviedli v Benátkach," poznamenal Suchitra.
Okrem dokumentárnych snímok má Loznica na konte aj hrané filmy Moje šťastie (2010) a vojnový príbeh V hmle (2012), ktoré boli odpremiérované v Cannes. Nomináciu na Zlatú palmu v Cannes mu vyniesol film Krotká (2017), ktorý je inšpirovaný rovnomenným románom F. M. Dostojevského. O rok neskôr na rovnakom festivale získal cenu za najlepšiu réžiu v sekcii Un Certain Regard za film Donbas(2018).
Na VFF 2019 pozvali organizátori aj Kirsten Johnson, americkú režisérku, producentku a kameramanku, ktorá má na konte viac ako 40 dokumentov. Ako kameramanka pracovala na oscarovom filme Občan Snowden (2014) o bývalom analytikovi americkej bezpečnostnej agentúry a filme Neviditeľná vojna (2012) dokumentujúcom sexuálne zneužívanie v armáde. Ďalej spolupracovala ako kameramanka s režisérom Michaelom Moorom na dokumente o Amerike po útokoch na dvojičky Fahrenheit 9/11 (2004). Okrem toho má za sebou spoluprácu na snímke Risk (2016), ktorá sleduje príbeh šéfredaktora WikiLeaks Juliana Assanga. "Jej vlastná dokumentárna snímka Cameraperson mala premiéru na festivale Sundance v roku 2016. Prepája v nej radikálne zábery z vojny na Blízkom východe a osobné materiály z jej detstva a posledných dní jej umierajúcej matky."
Podujatie prináša nové šance pre filmové školy Vyšehradskej štvorky. Počas 8. ročníka svoje filmy prídu predstaviť študenti z Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne ako reprezentanti z ČR. Poľskú delegáciu budú tvoriť študenti WRiTV z Katovíc. "Účasť za Maďarsko potvrdili študenti SZFE v Budapešti. Domácu pôdu predstaví spoluorganizátor podujatia Filmová a televízna fakulta VŠMU v Bratislave," uzavrel Suchitra.

Copyright © TASR 2019

NO COMMENT

NO COMMENT

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

V nedeľu o šiestej ráno sa opäť začne vysielanie TA3 , Budú tam výsledky volieb, rozhovory s analytikmi, úspešnými i neúspešnými kandidátmi. Predpoludním odvysiela TA3 aj reláciu V politike a v priebehu dňa aj tlačovú besedu Ústrednej volebnej komisie.

V tradičnej diskusnej relácii O 5 minút 12 sa diváci oboznámia s výsledkami volieb, ale aj s reakciami na ne. Moderovať ju budú Jozef Hajko, Marta Jančkárová a Ľubomír Bajaník.

V nedeľu, 17. marca 2019 o 13:00, odvysiela TV Markíza špeciálne volebné vydanie politickej diskusnej relácie Na telo. Moderátor Michal Kovačič v štúdiu privíta oboch víťazov 1. kola prezidentských volieb, z ktorých jeden sa o dva týždne stane novou hlavou štátu.