Srbský súd v odsúdil piatok štyroch bývalých príslušníkov tajnej služby na desiatky rokov väzenia za vraždu renomovaného novinára Slavka Čuruviju z roku 1999, ktorý bol hlasným kritikom niekdajšieho lídra Slobodana Miloševiča. Informovala o tom agentúra AFP.
Najtvrdší, 30-ročný trest, dostali bývalý šéf tajnej polície Radomir Markovič, ktorý si už odpykáva trest za zabitie opozičného lídra z toho istého roku, a Milan Radonjič, ktorý viedol belehradskú pobočku tajnej služby. Dvadsať rokov väzenia dostali ďalší dvaja príslušníci tajnej služby Ratko Romič a Miroslav Kurak. Druhý menovaný je stále na úteku a odsúdili ho v neprítomnosti.
Týchto štyroch mužov uznali za vinných, že zabili Čuruviju "na príkaz neznámej osoby", uviedla sudkyňa Snežana Jovanovičová podľa agentúry Beta.
Novinára zastrelili pred jeho bydliskom v centre Belehradu 11. apríla 1999 v čase, keď NATO bombardovalo Srbsko s cieľom zastaviť jeho zásah voči etnickým Albáncom v Kosove. Čuruvija bol šéfredaktorom a majiteľom denníka Dnevni Telegraf a časopisu Evropljanin, ktoré boli dvoma hlavnými nezávislými periodikami v Srbsku. Jeho rodina obviňovala Miloševiča, že osobne nariadil túto vraždu.
Miloševič zomrel v roku 2006 vo väzenskej cele, keď očakával verdikt tribunálu OSN pre vojnové zločiny za svoju úlohu vo vojnách v 90. rokoch v Chorvátsku, Bosne a Kosove.
Facebook zablokuje v Austrálii volebné reklamy zo zahraničia pred parlamentnými voľbami, ktoré sa v krajine konajú v máji. Tento krok je reakciou na rastúcu kritiku úlohy sociálnych médií v šírení dezinformácií. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.
Tieto obmedzenia, ktoré Facebook už zaviedol aj vo voľbách v iných krajinách, ako napríklad v Thajsku či Indonézii, začnú platiť po tom, ako vláda ohlási termín konania volieb.
"Pred májovými voľbami dočasne nepovoľujeme volebné reklamy zakúpené mimo územia Austrálie," povedala riaditeľka pre politiku Facebooku v Austrálii a na Novom Zélande Mia Garlicková. "Nepovolíme ani zahraničné reklamy, ktoré obsahujú politické slogany a logá strán," dodala.
Obmedzenia sa budú podľa jej slov vzťahovať na reklamy zahraničných subjektov volebného charakteru. To znamená, že obsahujú odkazy na politikov, politické strany alebo sa snažia ovplyvniť účasť vo voľbách, vysvetlila Garlicková.
Čo sa týka volieb do EP, musia inzerujúce spoločnosti získať povolenie vo svojej krajine, len tak môžu zverejňovať reklamy súvisiace s hlasovaním.
Facebook už v minulosti obmedzil zahraničné volebné reklamy v Nigérii, Thajsku, Indonézii, na Ukrajine, ako i v Írsku, kde sa v máji 2018 konalo referendum o interrupciách.
Najväčšia sociálna sieť na svete Facebook začal prvý krát sledovať svoj vplyv na voľby po tom, ako sa objavili podozrenia, že Rusko ovplyvňovalo voľby v USA v roku 2016.
Rodiny zavraždených novinárov Jána Kuciaka zo Slovenska a Daphne Caruanovej Galiziovej z Malty poslali otvorený list viacerým predstaviteľom Európskej únie, v ktorom sa prihovárajú za to, aby sa bývalá rumunská protikorupčná prokurátorka Laura Kövesiová stala šéfkou Európskej prokuratúry (EPPO).
O liste príbuzných zavraždených novinárov informovala vo štvrtok rumunská agentúra Agerpres s tým, že obsah celého listu zverejnil na Facebooku rumunský europoslanec Cristian Preda, ktorý je členom politickej frakcie európskych ľudovcov (EPP) a na rumunskej politickej scéne je v opozícii voči vládnucej Sociálnodemokratickej strane (PSD), snažiacej sa zabrániť Kövesiovej stať sa generálnou prokurátorkou EPPO.
List je adresovaný generálnemu tajomníkovi Rady EÚ Jeppemu Tranholmovi-Mikkelsenovi, v Európskom parlamente šéfovi Výboru pre občianske slobody Claudovi Moraesovi a šéfke Výboru pre kontrolu rozpočtu Ingeborg Grässleovej a jednu kópiu listu dostala aj eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.
Autori listu svoju žiadosť v prospech Kövesiovej zdôvodnili slovami, že je "z rovnakého cesta", ako boli obaja zavraždení novinári, lebo počas výkonu svojej funkcie v Rumunsku tiež bojovala proti korupcii.
"Vyzývame Radu EÚ, aby si vybrala najodvážnejšieho a najvýznamnejšieho kandidáta na túto prácu, ženu z rovnakého cesta, ako boli Daphne a Ján: Lauru Codrutu Kövesiovú," uvádza sa v liste. Kövesiová je "najkvalifikovanejším kandidátom", lebo preukázala ochotu podať žaloby na súd aj vtedy, keď všetky ostatné inštitúcie v Rumunsku zlyhali a bola vystavená skúškam, ktorým jej protikandidáti na šéfa EPPO nikdy nemuseli čeliť.
Autori listu pripomenuli, že obaja zavraždení novinári opakovane žiadali, aby páchatelia trestných činov, o ktorých písali, boli vyšetrovaní a trestne stíhaní. "De facto imunita povzbudila ich vrahov, ktorí pôsobia v cezhraničných sieťach výpalníkov a tie by mali spadať do mandátu EPPO. Pani Kövesiová vie, čo je potrebné na zabránenie ďalším vraždám novinárov, ktorí vyšetrujú korupciu, pranie špinavých peňazí a závažné daňové podvody," uvádza sa v liste.
Načasovanie listu nie je náhodné, keďže vo štvrtok sa uskutočnilo už tretie kolo rokovaní medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu a zástupcami členských štátov Európskej únie (Rada EÚ) o tom, kto sa má stať prvým šéfom Európskej prokuratúry. Rokovania aj tentoraz zlyhali, lebo obe inštitúcie trvajú na svojom kandidátovi. Kým europarlament vyjadril plnú podporu Kövesiovej, členské krajiny trvajú na francúzskom kandidátovi Jeanovi-Francoisovi Bohnertovi.
Vyjednávači EP pod vedením holandskej europoslankyne Judith Sargentiniovej obviňujú Radu EÚ, že ustúpila nátlaku rumunskej vlády a zámerne blokuje Kövesiovú.
V poradí štvrté kolo vyjednávaní je naplánované na 10. apríla.
Medzinárodnú advokátku zaoberajúcu sa ľudskými právami Amal Clooneyovú vymenoval britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt za osobitnú vyslankyňu pre slobodu médií. Ide o súčasť jeho kampane zameranej na upozornenie na útoky a reštrikcie prijímané proti novinárom na celom svete.
Clooneyová (41) bude zároveň predsedať vysokému grémiu právnych expertov na predmetnú problematiku, informoval v piatok denník The Guardian.
Británia a Kanada budú v júli hostiť ministerskú konferenciu v Londýne, ktorá má upriamiť pozornosť na útoky voči novinárom. Vlaňajšok bol pre novinárov najsmrtonosnejším rokom; 99 novinárov zavraždili, 348 zadržali a 80 vzali za rukojemníkov neštátne skupiny.
Kampaň britského rezortu diplomacie má potenciál upriamiť pohľad verejnosti na ľudské práva a slobodu médií, a to napriek hodnotám niektorých najbližších spojencov Británie vrátane krajín Perzského zálivu, Turecka a Mjanmarska. Hunt je však presvedčený, že toto riziko sa oplatí podstúpiť.
Clooneyová popri stretnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G7 vo Francúzsku uviedla, že jej cieľom je nabrať nové medzinárodné iniciatívy so zámerom pomôcť zabezpečiť účinnejšiu odozvu na útoky na slobodu médií.
"Prinášať správy nebolo nikdy nebezpečnejšie. Útoky na novinárov podkopávajú demokraciu a bránia pri stíhaní mocných. Zároveň umožňujú, aby sa v temnote odohrávali nespočetné porušenia ľudských práv. Tí, čo držia pero, by nemali cítiť slučku na svojom krku," povedala Clooneyová.
Advokátka vyčlenila Indiu a Brazíliu ako dve veľké demokratické krajiny, kde dochádza k útokom na žurnalistov, pričom poukázala na brutálnu vraždu dopisovateľa denníka The Washington Post Džamála Chášukdžího v Istanbule.
Slovinské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo v piatok sťažnosť maďarského veľvyslanectva proti karikatúre na titulnej strane časopisu Mladina, ktorá znázorňovala maďarského premiéra Viktora Orbána s vystretou rukou pri nacistickom pozdrave.
Ministerstvo uviedlo, že "vo svojej politike a činnosti dôsledne zachováva princíp slobody tlače a prejavu a nezasahuje do redakčnej politiky slovinských médií ani ju neurčuje". Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Karikatúru zverejnil 22. marca slovinský liberálny politický týždenník Mladina a sú na nej zobrazení aj slovinskí pravicoví politici, ako sa tlačia na impozantného Orbána a objímajú ho.
Maďarské veľvyslanectvo protestovalo proti karikatúre v liste adresovanom vydavateľom magazínu Mladina a 25. marca aj v nóte zaslanej slovinskému ministerstvu zahraničných vecí. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács označil karikatúru za "ďalší nešťastný príklad netolerantnosti súčasnej ľavice".
Každý, kto odporuje liberálnej ideológii a multikultúrnej "ortodoxnosti", je odsudzovaný ako extrémista, napísal v blogu tento týždeň už skôr Kovács v súvislosti s Orbánovou protimigračnou politikou.
Aj Slovinsko zažíva v poslednom čase posilňovanie pravicových nálad. Pravicový politik Janez Janša, ktorý je na karikatúre tiež zobrazený, má s Orbánom blízke vzťahy.
Asociácia slovinských novinárov kritizovala protestnú nótu Maďarska. Uviedla, že je to "neslýchaný prejav toho, ako úrady chápu médiá a snažia sa o ich úplnú kontrolu a vynútenie poslušnosti".
Copyright © TASR 2019
Súd v nemeckom Hamburgu vyhovel odvolaniu magazínu Der Spiegel a rozhodol, že spomenuté periodikum môže ďalej zverejňovať informácie o finančných nezrovnalostiach futbalových hviezd ako Cristiano Ronaldo, José Mourinho či Mesut Özil. Približne od roku 2016 Der Spiegel píše o rozporoch v daňových priznaniach týchto aj ďalších osobností prevažne zo sveta futbalu.
Mnohé hviezdy využívali systém fiktívnych spoločností v Karibiku, aby utajili svoje skutočné príjmy. Tieto informácie neskôr platforma Football Leaks poskytla redaktorom Der Spiegel. Magazín však zakrátko prehral súdny spor so spoločnosťou, ktorá zastupovala osoby údajne zapletené do finančných podvodov.
Pred niekoľkými dňami však Der Spiegel dosiahol svoje a vďaka úspešnému odvolaniu môže naďalej publikovať správy o finančných machináciách nielen v podaní Cristiana Ronalda, Josého Mourinha či Mesuta Özila, ale aj ďalších známych športovcov.
.jpg/220px-Julianne_Moore_Cannes_2018_(tweaked).jpg)
