29. 12. 2019

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS


Holandský protiislamský politik Geert Wilders v nedeľu ráno oznámil, že ukončil súťaž v tvorbe karikatúr proroka Mohameda. Učinil tak len niekoľko hodín po tom, ako túto súťaž vyhlásil, informuje agentúra Reuters.
Wilders, ktorý je zároveň lídrom pravicovopopulistickej Strany za slobodu (PVV), v príspevku na Twitteri napísal, že pozornosť, akú súťaži venovali svetové médiá len počas prvých štyroch hodín od jej vyhlásenia, mu umožnila vyzdvihnúť dôležitosť slobody prejavu.
"Misia splnená. Koniec súťaže," napísal Wilders. K textu pripojil aj obrázok rozhnevaného bradatého muža s bradou, ktorý označil za víťaza súťaže.
Stvárňovanie proroka Mohameda, ktorý bol zakladateľom islamu, je pre vyznávačov tohto náboženstva neprípustné a jeho karikatúry vnímajú ako hlbokú urážku.
Wilders zrušil vlani v auguste obdobné podujatie. Vtedy pripravovaná súťaž karikatúr Mohameda - plánovaná na november - totiž v Pakistane podnietila rozsiahle demonštrácie.
Samotný Wilders následne oznámil, že ju zrušil pre priveľké riziko pomsty radikálnych moslimov na nevinných ľuďoch. Došlo k tomu zároveň po tom, ako holandská polícia zatkla mladého Pakistanca, ktorý Wildersovi v súvislosti so súťažou adresoval likvidačné vyhrážky.

Copyright © TASR 2019

Popredná svetová služba pre streamovanie hudby Spotify je ďalšie digitálna platforma, ktorá sa rozhodla skoncovať s politickou reklamou. V piatok oznámila, že tento druh inzercie vo svojich produktoch prestane prevádzkovať počas budúceho roka. Televízia CNN podotkla , že opatrenie sa dotkne iba Spojených štátov, pretože na iných trhoch Spotify politickej reklamy nešíri.
Streamovacia platforma sídliaca vo Švédsku chystanú zmenu zdôvodnila tým, že momentálne nie je schopná zodpovedne preverovať oznámenie spadajúce do danej kategórie. Za politickú reklamu pritom spoločnosť považuje materiály zadávané politickými kandidátmi, zvolenými či menovanými štátnymi činiteľmi, ďalej politickými stranami alebo skupinami označovanými skratkou PAC, ktoré v Spojených štátoch zhromažďujú peniaze na politické kampane. Okrem toho chce Spotify zablokovať obsah, ktorý zaujíma stanovisko k politickým inštitúciám alebo súdnym a legislatívnym krokom.
"Vrátime sa k tomuto rozhodnutiu v závislosti na tom, ako sa budú vyvíjať naše prostriedky," dodáva streamovacia platforma vo vyhlásení poskytnutom CNN.
Väčšina príjmov plynie Spotify od viac ako 100 miliónov platiacich užívateľov, podobný počet ľudí ale využíva bezplatnú verziu platformy, ktorá prináša tržby z inzercie. Politická reklama má zmiznúť nielen z tohto produktu, ale aj z originálnych či exkluzívnych podcastov Spotify. Web Ad Age, ktorý o veci informoval ako prvý, uviedol, že na Spotify si kupoval publikum možný prezidentský kandidát amerických demokratov Bernie Sanders, ale aj celoštátnej výbor americkej Republikánskej strany (RNC).
Definícia politickej reklamy v podaní Spotify čiastočne kopíruje prístup sociálnej siete Twitter, ktorá tento druh platených oznámení zablokovala koncom novembra. Najmä kvôli tomuto kroku a naopak liberálnemu prístupu Facebooku sa politická reklama na digitálnych platformách v posledných mesiacoch stala hojne diskutovanou témou.
Najväčšia sociálna sieť sveta zožala kritiku od niektorých odborníkov, novinárov aj politikov, pretože odmieta overovať pravdivosť oznámení zadávaných politickými kampaňami. Facebook pritom nie je u debát o demokratických procesoch úplne neutrálny, pretože sa snaží napríklad blokovať dezinformácie, ktorých cieľom je potláčať volebná účasť. Tiež pred niekoľkými dňami oznámil , že bude odstraňovať zavádzajúce príspevky týkajúce sa sčítania ľudu, ktoré USA čaká budúci rok.
Podľa CNN umožňujú okrem Facebooku politickú reklamu nakupovať aj Google a komunikačné platformy Snapchat a Reddit. Odmietajú ju naopak weby LinkedIn, Pinterest a Twitch, rovnako ako celosvetovo populárna čínska sociálna sieť TikTok.

Copyright © ČTK 2019

RTVS NEWS

RTVS NEWS

Pokračovanie druhej série Mária Terézia má na Slovensku za sebou televíznu premiéru. V piatok 27. decembra a v sobotu 28. decembra bola na RTVS najsledovanejším programom dňa. Tretiu časť si na Jednotke pozrelo 361.000 divákov a štvrtá časť prilákala k obrazovkám o 14.000 divákov viac.
V čase vysielania Márie Terézie bola Jednotka po oba dni najsledovanejšou televíziou na slovenskom trhu. V piatok 27. decembra dosiahla podiel na trhu 16% v cieľovej skupine 12+ a v sobotu 28. decembra 16,6%.
Obe časti bodovali najmä u divákov s vysokoškolským vzdelaním (Shr vyše 28%), z najväčších miest (piatok, Shr 20,3%; sobota, Shr 17,1%). Zapli si ich najmä diváci z Bratislavského kraja (piatok, Shr 25,7%; nedeľa, Shr 22,1%).
Druhá séria Márie Terézie je pokračovaním koprodukčnej spolupráce troch verejnoprávnych televízií - slovenskej RTVS, českej ČT a rakúskej ORF. Spolupracovali na nej tiež Beta Film Mníchov, Maya production Praha, Maya Bratislava, MR Film a ARTE. Finančne ju podporili Ministerstvo kultúry SR a Audiovizuálny fond SR. Režisérom bol rovnako ako pri prvej sérii Róbert Dornhelm.
Príbeh habsburskej panovníčky je v 3. a 4. časti zasadení do obdobia okolo 1741 až 1743, kedy vrcholia boje o habsburské dedičstvo a v úzkom kruhu Márie Terézie sa pohybujú predovšetkým muži s vojenskými hodnosťami.
Hlavnú predstaviteľku stvárnila rakúska divadelná a filmová herečka Stefanie Reinsperger a jej manžela Františka Štefana Lotrinského český herec Vojtěch Kotek. Diváci mohli v druhej sérii vidieť aj veľký počet slovenských hercov – Zuzanu Mauréry, Petra Kočiša, Romana Poláčika, Alexandra Bártu, Milana Ondríka, Táňu Pauhoffovú , Rebeku Polákovú, Ondreja Kovaľa, Romana Luknára, Stana Krála, Přemysla Boublíka či Vicu Kerekes.

28. 12. 2019

Zomrela Sue Lyonová


 


Vo veku 73 rokov zomrela vo štvrtok americká herečka Sue Lyonová, ktorú režisér Stanley Kubrick ako 14-ročnú obsadil do úlohy Lolity v rovnomennom filme. Informoval o tom v piatok magazín Variety.
Lyonová zomrela v Los Angeles. Jej dlhoročný priateľ Phil Syracopoulos pre denník New York Times povedal, že už nejaký čas ju sužoval zlý zdravotný stav.
Lyonovej herecká kariéra trvala v rokoch 1959 - 1980. Jej najvýznamnejšou úlohou bola titulná postava v Kubrickovom o filme Lolita z roku 1962, ktorý je prvou adaptáciou Nabokovovho rovnomenného románu napísaného v roku 1955 o mužovi stredného veku, sexuálne posadnutom mladým dievčaťom. Lyonová rolu získala spomedzi viac ako 800 uchádzačiek; samotný Nabokov ju označil za "dokonalú nymfu".
Nabokovov román bol vnímaný ako škandalózny. Vzhľadom na vtedajšie obmedzenia zo strany organizácie MPAA, ktorá v USA hodnotí prístupnosť filmov, boli v Kubrickovej snímke oslabené provokatívnejšie pasáže literárnej predlohy. Kubrick neskôr uviedol, že keby vedel, aké veľké obmedzenia cenzúra požaduje, asi by sa k natočeniu filmu nikdy neodhodlal.
Sue Lyonová sa narodila v Davenporte v štáte Iowa. Jej matka sa s rodinou presťahovala najskôr do Dallasu a potom do Los Angeles, kde sa Lyonová začala venovať herectvu. Začínala v televíznom seriáli The Loretta Young Show, ktorý sa v rokoch 1953 - 1961 vysielal na stanici NBC. Malú úlohu dostala aj v seriáli Dennis the Menace (1959). Za úlohu vo filme Lolita získala v roku 1963 cenu Zlatý glóbus.
Po Lolite stvárnila Lyonová zvodnú tínedžerku aj v snímke The Night of the Iguana (Noc s leguánom, 1964) režiséra Johna Hustona. Účinkovala aj vo filme 7 Women (1966, r. John Ford) alebo kriminálnej dráme Tony Rome (1967, r. Gordon Douglas), kde sa v hlavnej úlohe objavil Frank Sinatra.
Účinkovala i v televíznych seriáloch, napríklad "Love, American Style", Fantasy Island, Kriminálne oddelenie (Police Story) či Night Gallery.
Poslednú úloha stvárnila v horore Aligátor z roku 1980.
Lyonová bola niekoľkokrát vydatá. jedným z jej manželov bol Cotton Adamson, ktorý bol odsúdený za vraždu druhého stupňa a lúpež. Z manželstva s Rolandom Harrisonom mala dcéru Nonu.

Copyright © TASR 2019


MEDIA NEWS

MEDIA NEWS




V Turecku odsúdili v piatok šiestich novinárov a jedného zamestnanca nezávislého denníka Sözcü, ktorí boli obžalovaní z podielu na organizovaní pokusu o štátny prevrat v roku 2016. Informovala o tom agentúra AP.
Proti všetkým siedmim bolo vznesené obvinenie, že svojou prácou pre denník podporovali organizáciu prevratu, ktorú turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a úrady pripisujú moslimskému duchovnému Fethullahovi Gülenovi žijúcemu v americkom exile.
Investigatívneho novinára Emina Čölašana a jeho kolegu Necatiho Dogra poslal súd do väzenia na 3,5 roka nepodmienečne. Na viac ako tri roky väzenia odsúdili aj šéfredaktora denníka Sözcü Metina Yilmaza a šéfa jeho internetového vydania Mustafu Četina. Šéf webového spravodajstva Yücel Ari, novinár Gökmen Ulu a finančná riaditeľka denníka Yonca Yücekaleliová by podľa rozhodnutia súdu mali za mrežami stráviť po dva roky.
Ďalšiu obžalovanú v kauze, ktorou bola novinárka Mediha Olgunová, súd oslobodil.
Turecké vedenie tvrdí, že iniciátorom prevratu z 15. na 16. júla 2016 bol v Spojených štátoch žijúci duchovný Fethullah Gülen. Ten však akúkoľvek zodpovednosť za udalosti z leta 2016 odmieta.
Od potlačenia prevratu prišlo pre údajné napojenie na Gülenovu sieť o prácu alebo bolo v zamestnaní suspendovaných okolo 140.000 ľudí. Odsúdených bolo aj viacero novinárov.





Projekt kryptomeny Facebooku zlyhal, libra je vo svojej aktuálnej forme nepriechodná, uviedol to končiaci švajčiarsky prezident Ueli Maurer. Libra sa podľa neho musí zmeniť, aby ju bolo možné schváliť.
"Nemyslím si, že libra má šancu vo svojej súčasnej forme, pretože centrálne banky nebudú akceptovať kôš mien, na ktorých je založená," povedal Maurer, ktorý je aj švajčiarskym ministrom financií, pre rádio SRF. "To znamená, že projekt v tejto forme stroskotal," dodal Maurer.
Za kyptomenou libra stojí organizácia Libra Association, ktorá sídli v Ženeve a snaží sa vo Švajčiarsku získať povolenie regulačných úradov. Pôvodne sa libra mala spustiť v júni 2020. Narazila však na tvrdý odpor zo strany centrálnych bánk a politikov v USA aj v Európe, čo vystrašilo viacerých dôležitých partnerov, ako sú napríklad PayPal, Visa, Ebay, Stripe a Mastercard, a z projektu vystúpili. Takže sa tiež predpokladá, že prípadné spustenie sa oneskorí.
Libra by mala byť podľa doterajších plánov zaistená košom stabilných mien a štátnych dlhopisov. Ak by si niekto kúpil libru prostredníctvom nejakej tradičnej meny, tieto peniaze by priamo išli do tohto fondu. Libra by fungovala ako systém na rýchle medzinárodné transakcie. Politici a regulačné úrady sa obávajú, že vzhľadom na enormne vysoký počet používateľov Facebooku by libra narušila existujúce peňažné trhy.


Copyright © TASR 2019 

Známeho marockého youtubera odsúdili na štyri roky väzenia za urážku tamojšieho kráľa. Mohameda Sekkakiho, známeho ako Moul Kaskita, zatkli začiatkom tohto mesiaca po tom, čo kritizoval príhovory kráľa Muhammada VI. a Maročanov nazval oslami. Súd v meste Settat mu okrem trestu odňatia slobody vymeral aj pokutu v hodnote zhruba 3 600 eur. Sekkaki, ktorého videá pravidelne sledujú desaťtisíce ľudí, sa plánuje proti verdiktu odvolať.
Marocké úrady tiež za urážku zatkli novinára a ľudskoprávneho aktivistu Omara Rádího. Ten údajne na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter v apríli urazil sudcu. Podľa jeho právnika bude muž vo väzbe až do 2. januára.
Ľudskoprávne skupiny sa obávajú, že sú osobné slobody v Maroku pod čoraz väčšou hrozbou. Minulý mesiac súd poslal na rok do väzenia rappera Gnawiho, ktorý sa dostal do potýčky s políciou. Podľa jeho priaznivcov ho však stíhali za pieseň, ktorá bola kritická voči monarchii. Po protestoch počas arabskej jari v roku 2011 sa kráľ síce vzdal niektorých právomocí v prospech volenej vlády, podľa analytikov však má stále posledné slovo v najdôležitejších záležitostiach v krajine.


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

27. 12. 2019

Zomrela Stanislava Lekešová

Zomrela Stanislava Lekešová

Po ťažkej chorobe vo veku 63 rokov zomrela 26. decembra televízna a rozhlasová moderátorka Stanislava Lekešová. 
Stanislava Lekešová vyštudovala právnickú fakultu a pracovala desiatky rokov pre Československú a Českú televíziu, neskôr aj pre Český rozhlas.
V socialistickej televízii začínala v roku 1985 ako hlásateľka.  V deväťdesiatych rokoch sa stala moderátorkou denného programu pre ženy Sama doma. V poslednej dobe pracovala v rozhlase, kde sa ujala treba relácií Je aká je, Host do domu a Blízke stretnutie.

Zdroj: novinky.cz

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Ruská polícia prehľadala vo štvrtok v Moskve byt novinárky spravodajského portálu Novaja gazeta, ktorá sa vo svojich posledných článkoch venovala aktivitám ozbrojených formácií na území Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a tiež prípadom pašovania.
Server Novaja gazeta uviedol, že polícia prišla do bytu Julije Martovalijevovej v skorých ranných hodinách a v sprievode jednotky rýchlej reakcie.
Redakcia tohto portálu označila konanie polície za nepochopiteľné a podotkla, že pri tvorbe článkov súvisiacich s policajnými vyšetrovaniami vždy úzko spolupracuje s policajnými zložkami.
Redakcia tiež informovala, že policajti Martovalijevovú po asi štvrohodinovej prehliadke jej bytu odviezli na neznáme miesto. Novinárkin advokát Piotr Zaukin nebol podľa portálu informovaný, kam sa má dostaviť, aby sa mohol zúčastniť na výsluchu svojej mandantky.
Novaja gazeta vo svojom vyhlásení žiada o okamžité informácie o tom, kde prebieha výsluch Martovalijevovej. Nalieha tiež, aby novinárke umožnili kontakt s jej advokátom. "Zatiaľ sa to podobá na únos," skonštatovala redakcia.

Copyright © TASR 2019


Zákaz internetového portálu Wikipedia, ktorý sa rozhodla turecká vláda pred vyše dvoma rokmi zablokovať, pretože sa jej nepáčili niektoré články na ňom, bol protiústavný. Rozhodol o tom vo štvrtok turecký Ústavný súd. Autoritárskej vláde prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana sa v tejto otázke postavilo desať odvážnych sudcov Ústavného súdu, podľa ktorých vláda porušila slobodu prejavu. Šiesti sudcovia sa postavili na stranu vlády. Turecko rozhodlo o zablokovaní Wikipedie pre tureckých používateľov v apríli 2017 po tom, čo požiadalo Wikipediu, aby vymazala niektoré články, a tá to odmietla s odôvodnením, že cenzúra je pre ňu neprípustná.
Predmetom sporu boli na Wikipedii zverejnené informácie o podozreniach, že Turecko skryto financuje teroristickú sieť Islamský štát a pomáha jej. Erdoganov režim vtedy vyhlásil, že aj Wikipedia sa stala súčasťou "ohováračskej kampane" voči jeho krajine.
Vláda v Ankare zatiaľ na rozhodnutie Ústavného súdu nereagovala, nie je preto jasné, či a kedy Wikipediu v Turecku odblokujú.

Skupina kresťanských extrémistov zaútočila na Štedrý večer na sídlo brazílskej filmovej spoločnosti, ktorá si pohnevala radikálnych kresťanov parodickým filmom o Ježišovi Kristovi. Vo štvrtok sa na internete objavilo video, v ktorom sa k zodpovednosti za útok prihlásila organizácia Veliteľstvo ľudového národného povstania. Na videu vidno troch zamaskovaných mužov, z ktorých jeden číta vyhlásenie a má zmodulovaný hlas. Následne vidno zábery samotného útoku, počas ktorého členovia skupiny hádžu na budovu v Rio de Janeiro zápalné fľaše, známe aj ako Molotovove koktaily.
Podľa agentúry The Associated Press (AP) pri útoku nikto nebol zranený, menší požiar zakrátko zlikvidovali policajti.
Hnev kresťanských extrémistov vyvolal krátky film s názvom Prvé pokušenie Krista, ktoré natočila známa brazílska humoristická skupina Porta dos Fundos pre brazílsky Netflix. Film sa pohráva s myšlienkou, že Ježiš Kristus bol gej. Podľa jeho kritikov to však vôbec nie je vtipné a naopak ide o vážne rúhanie.
Brazílski strážcovia mravnosti zorganizovali dokonca petíciu za zákaz tohto filmu, pod ktorou sú už dva milióny podpisov.
"Krajina tieto nenávistné útoky prežije, a nakoniec zvíťazí láska a sloboda vyjadrovania," komentovala situáciu humoristická skupina Porta dos Fundos.


Trio hokejových štyridsiatnikov Patrick Marleau, Joe Thornton a Zdeno Chára v roku 2020 ukončí svoje kariéry. Aj táto veta figuruje v predpovediach amerického novinára Josha Wegmana na rok 2020. Priniesol ju aj portál slovaknhl.sk.
"Je ťažké si predstaviť, že Marleau a Thornton odohrajú obaja ešte jednu sezónu. V tej aktuálnej nahrali dovedna iba 23 bodov a ich dlhoročná vláda sa skončí rovnako ako celé San Jose bez zisku Stanleyho pohára," uviedol Josh Wegman, cituje ho portál thescore.com. Čo sa týka kapitána Bostonu Cháru, Wegman tvrdí, že aj najstarší z tohto tria, ktorý v marci oslávi už 43 rokov, prehodnotí svoje priority. "Zdá sa, že Chára má z tejto trojice stále najväčšiu šancu, aby zbúral túto predpoveď. Aj on si však môže povedať, že stačilo," myslí si Wegman. Ak by sa táto predikcia naplnila, Chára by ukončil kariéru po neuveriteľných 22 sezónach v NHL. V aktuálnom súťažnom ročníku dosiaľ v 37 zápasoch nazbieral 13 bodov za 5 gólov a 8 asistencií a je stabilnou súčasťou defenzívy Bruins.
V predpovediach amerického novinára figuruje aj ďalšia odvážna predpoveď o zisku Stanleyho pohára pre tím Colorado Avalanche. "Je pozoruhodné, ako sa Colorado vyrovnalo s absenciou svojich kľúčových hráčov Rantanena a Landeskoga počas ich zdravotnej prestávky. Nedávno tímu chýbal aj mladý progresívny obranca Cale Makar a na výsledkoch sa to vôbec neodrazilo negatívne. "Avalanche naďalej víťazia s Nathanom MacKinnonom ako ofenzívnym lídrom. Ak budú takto pokračovať až do play-off, tam môžu byť svojou rýchlosťou, hokejovými zručnosťami, ale aj hĺbkou kádra veľmi silným protivníkom pre každého. Navyše generálny manažér Joe Sakic má dostatočný kapitál na to, aby urobil veľký nákup hneď na úvod prestupového obdobia. Ak Avalanche prekonajú obhajcu titulu St. Louis Blues, otvorí sa im na západe cesta do finále Stanleyho pohára," myslí si Wegman.
Okrem toho zámorský hokejový znalec predpovedá, že jednotkou draftu sa stane kanadský stredný útočník Quinton Byfield a že Boston podpíše dlhodobú zmluvu s útočníkom Taylorom Hallom. Rovnako si myslí, že do konca sezóny sa vráti na súťažný ľad kontroverzný obranca Dustin Byfuglien, ktorý pomôže Winnipegu dostať sa do play-off.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrel Jerry Herman

Zomrel Jerry Herman

Vo veku 88 rokov zomrel vo štvrtok hudobný skladateľ a libretista Jerry Herman, ktorý bol autorom hudby a textu k takým broadwayským muzikálom ako Mame, Hello, Dolly! či Klietka bláznov. Informovala o tom v piatok agentúra AP.
Umelec zomrel na komplikácie spojené so zápalom pľúc vo svojom dome v meste Miami v americkom štáte Florida, potvrdila pre AP jeho krstná dcéra Jane Dorianová.
Herman, ktorý bol autorom desiatich a autorsky sa podieľal na viacerých ďalších, sa stal dvojnásobným laureátom prestížnej divadelnej ceny Tony. V kategórii najlepší muzikál získal sošku Tony pomenovanú po americkej herečke a režisérke Mary Antoinette "Tony" Perryovej v roku 1964 za muzikál "Hello, Dolly!". V roku 1983 si toto ocenenie odniesol za muzikál Klietka bláznov. Herman bol aj držiteľom dvoch cien Grammy.
Herman svoje muzikály písal v tradícii autorskej dvojice Rodgers a Hammerstein, ktorá sa vyznačuje optimistickým pohľadom na svet. Robil tak aj v čase, keď iní vo svojej tvorbe využívali temnejšie emócie a témy, napísala AP.


Zdroj : TASR

VÝROKY TÝŽDŇA

            VÝROKY TÝŽDŇA







Rodičia sa licenčnej rade sťažujú na nevhodné programy pre deti

Rodičia sa licenčnej rade sťažujú 

na nevhodné programy pre deti



Sexuálne scény, vulgárny slovník a násilie najčastejšie prekážajú rodičom a ďalším autorom sťažností, ktoré preveruje v súvislosti s ochranu maloletých licenčná rada. Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) dohliada aj na to, ako televízie dodržiavajú jednotný systém označovania (JSO) o vhodnosti programov do veku 7, 12, 15 a 18 rokov. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa RVR Ivana Čaučíková, tento rok rada vyrubila 11 pokút na porušenie zákonných pravidiel ochrany maloletých. Pokutovala prevažne vysielateľov súkromných televízií. Najvyššie tohtoročné pokuty za porušenie ochrany maloletých sú vo výške 16- a 12-tisíc eur a štyri pokuty boli 8-tisícové. Pokuty zatiaľ nie sú právoplatné, vysielatelia sa odvolali na Krajskom súde v Bratislave.
Za označenie programov piktogramom o nevhodnosti pre maloletých zodpovedá vysielateľ. Určuje to zákon o vysielaní a retransmisii a na jeho dodržiavanie dohliada licenčná rada. Vysielateľ sa pri označovaní programov logom o ich vekovej prístupnosti musí riadiť vyhláškou ministerstva kultúry o jednotnom systéme označovania. Vyhláška okrem iného podrobne stanovuje kritériá nevhodnosti pre jednotlivé vekové kategórie, teda určuje, čo je nevhodné do veku 7, 12, 15 a 18 rokov. Vyhlášku vypracovalo ministerstvo kultúry, platí od roku 2008 a odvtedy prešla tromi zmenami. Hlavné zmeny priniesla druhá úprava platná od 1. apríla 2013, keď sa do vyhlášky zaviedla tzv. druhá časová opona. Podľa tejto zmeny sa programy prístupné od veku 15 a od 18 rokov môžu vysielať len v istých časoch. Prvá časová opona stanovuje, že programy nevhodné do 18 rokov veku sa môžu vysielať od 22:00 do 6:00 ráno. Druhá časová opona zaviedla, že programy nevhodné do veku 15 rokov sa môžu vysielať až po 20:00 (t.j. od 20:00 do 06:00). Zatiaľ posledná zmena vyhlášky platná od začiatku roka 2014 rozšírila ochranu detí a mládeže pred nevhodným obsahom aj na upútavky na program televízií.
Maloletých pred nevhodným obsahom v televízii chránia v našom regióne rôzne. V Chorvátsku napríklad existuje klasifikácia programov podľa vekovej vhodnosti do 12, do 15 a do 18 rokov. Naproti tomu, v Českej republike neexistuje právny predpis podobný nášmu JSO. V Maďarsku právny systém pozná hodnotiace kritériá posudzovania programov. Naši južní susedia programy delia na programy bez vekového ohraničenia, nevhodné do 6 rokov, 12, 16, 18 rokov veku a tiež programy, ktoré môžu mať vážny psychický, mentálny a morálny dopad na maloletých, teda obsahujú pornografiu a scény s extrémnym násilím. V Poľsku sa programy podľa ich vekovej vhodnosti klasifikujú v dvoch oblastiach. Pre televízie a rádiá sa delia programy na tie, ktoré sú bez vekového ohraničenia a prístupné do 7, 12 a 16 rokov veku. Samostatne sa určujú programy poskytované na požiadanie (video-on-demand), a to na programy bez vekového ohraničenia a do 12, 16 a 18 rokov. Vyplýva to zo štúdie regulačných orgánov strednej Európy (The Central European Regulatory Forum) z roku 2016, medzi ktoré patrí aj RVR. Dostupná je na - https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2783739.
V krajinách Európskej únie systém ochrany maloletých vychádza zo smernice o audiovizuálnych službách. Nová verzia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) významným spôsobom ovplyvní aj slovenskú mediálnu legislatívu. Slovensko, rovnako ako ostatné členské štáty Európskej únie, je povinné zapracovať zmeny, ktoré prináša do svojej legislatívy do 19. septembra 2020. Dotkne sa to zákona o vysielaní a retransmisii a jeho úprava bude jednou z úloh nového vedenia rezortu kultúry. Podľa RVR sa ochrana maloletých posilní v televíznych službách aj v službách na požiadanie. V oboch prípadoch bude platiť rovnaká miera ochrany. Rodičia by vďaka smernici mali získať flexibilnejší a užívateľsky prívetivý systém. Popri súčasných piktogramoch o vekovej vhodnosti by mali získať aj dodatočné informácie o tom, aký konkrétny nevhodný obsah program prináša. Ide napríklad o piktogramy označujúce prítomnosť násilia, strachu, sexu, diskriminácie, drog či zneužívania alkoholu, alebo nadávok, ako to už v praxi funguje v prípade holandského systému Kijkwijzer. Autorom systému Kijkwijzer je Holandský inštitút pre klasifikáciu audiovizuálnych médií (NICAM) a využíva ho napríklad Netflix. Novinkou smernice pritom je, že ochrana sa rozširuje taktiež na platformy pre zdieľanie videí, ktoré sú čím ďalej dôležitejším zdrojom pre audiovizuálny obsah pre maloletých. Okrem platforiem ako Youtube by sa to malo týkať taktiež sociálnych médií, ako je Facebook a iné.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.



26. 12. 2019

Zomrel Peter Schreier

Zomrel Peter Schreier

Vo veku 84 rokov zomrel v stredu v Drážďanoch po dlhej chorobe slávny nemecký operný spevák a dirigent Peter Schreier. Agentúru DPA o tom vo štvrtok informovala jeho sekretárka.
Schreier bol považovaný za jedného z najlepších lyrických tenoristov 20. storočia a počas svojej niekoľko desaťročí trvajúcej kariéry stvárnil viac než 60 operných postáv. Pravidelne vystupoval v najprestížnejších operných domoch na svete - od Berlína, Viedne, Salzburgu, Milána až po New York. Najslávnejšie boli jeho operné prevedenia Johanna Sebastiana Bacha a Wolfganga Amadea Mozarta, no v jeho repertoári boli aj skladby od Richarda Wagnera, napísala agentúra AFP.
Bol kľúčovým členom Berlínskej štátnej opery vo vtedajšom východnom Nemecku, a vďaka tomu sa mu v prísne kontrolovanej Nemeckej demokratickej republike (NDR) dostalo mnohých privilégií bez toho, aby bol členom vládnucej Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED).
Peter Schreier sa narodil 29. júla 1935 v meste Meißen ležiacom v spolkovej krajine Sasko. Ako osemročný sa stal členom drážďanského chlapčenského speváckeho zboru. V saskom hlavnom meste neskôr vyštudoval spev a dirigovanie a jeho prvé operné vystúpenie sa konalo v roku 1959. Debutoval v Beethovenovej opere Fidelio v Saskej štátnej opere Drážďany.
V roku 2000 sa ako 65-ročný s dráhou profesionálneho operného speváka rozlúčil. Naďalej však pôsobil v tejto sfére ako dirigent a učiteľ, až kým nezačal mať vážne zdravotné problémy - trpel bolesťami chrbta a mal cukrovku.

Copyright © TASR 2019

Zomrel Ari Behn

Zomrel Ari Behn

Vo veku 47 rokov zomrel v stredu nórsky spisovateľ Ari Behn. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na Behnovho literárneho agenta, ktorý potvrdil, že Behn spáchal samovraždu.
"S hlbokým zármutkom v srdci musím v mene najbližších príbuzných Ariho Behna potvrdiť, že si sám siahol na život," uviedol v e-maile zaslanom AFP Behnov agent Geir Hakonsund.
Behn vstúpil na nórsku literárnu scénu v roku 1999 zbierkou poviedok nazvanou Trist som faen (Smutný ako peklo), ktorej sa predalo približne 100.000 výtlačkov a bola preložená do francúzštiny, švédčiny, dánčiny, nemčiny či maďarčiny.
Do povedomia širšej verejnosti sa dostal v roku 2002, keď sa oženil s princeznou Märthou Louise, dcérou nórskeho kráľa Haralda V., s ktorou mal tri dcéry. Prominentný pár sa rozviedol v roku 2017. S Märthou Louise ako spoluautorkou napísal Behn knihu o ich spoločnej svadbe nazvanú Hjerte til hjerte (Od srdca k srdcu).
Sústrasť Behnovým príbuzným vyslovila aj nórska premiérka Erna Solbergová a kráľovská rodina.
"Ari bol po mnoho rokov dôležitou súčasťou našej rodiny. Zostávajú nám na neho príjemné spomienky," uvádza sa v súvislosti s Behnovým úmrtím vo vyhlásení nórskej kráľovskej rodiny.

Copyright © TASR 2019


MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Organizácia Spojených národov (OSN) vyzýva na iniciovanie "nezávislého a nestranného vyšetrovania" vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího z roku 2018.
"Generálny tajomník (OSN) naďalej zdôrazňuje potrebu nezávislého a nestranného vyšetrovania vraždy s cieľom zabezpečiť úplné vyšetrenie a vyvodenie zodpovednosti za porušenie ľudských práv, ku ktorému v tomto prípade došlo," uviedol Stéphane Dujarric, hovorca šéfa OSN Antónia Guterresa, ktorého citovala agentúra DPA.
Guterres podľa svojho hovorcu zároveň zopakoval "záväzok OSN zabezpečiť slobodu prejavu a ochranu novinárov", ako aj to, že organizácia sa vždy stavia proti trestu smrti.
Verdikt saudskoarabského súdu v prípade vlaňajšej vraždy Chášukdžího v pondelok kritizovalo Turecko. Rozhodnutie zverejnené saudskoarabským súdom "má ďaleko od splnenia očakávaní oboch krajín a medzinárodného spoločenstva", ktoré žiadali podrobné objasnenie vraždy a dosiahnutie spravodlivosti, píše sa vo vyhlásení tureckého ministerstva zahraničných vecí.


Spojené štáty považujú verdikt saudskoarabského súdu v prípade vraždy novinára Džamála Chášukdžího z roku 2018 za dôležitý krok k potrestaniu tých, ktorí nesú zodpovednosť. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí USA.
"Ide o dôležitý krok k potrestaniu tých, ktorí nesú zodpovednosť a vyzývame Saudskú Arábiu, aby pokračovala v spravodlivom a transparentnom súdnom konaní," uviedol zmienený predstaviteľ.
AFP pripomenula, že vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa dbala na to, aby zodpovednosť za vraždu novinára nepripisovala saudkoarabskému korunnému princovi, pričom uprednostnila udržiavanie dobrých vzťahov s kráľovstvom, dôležitým spojencom USA.
Syn zavraždeného novinára v pondelok uviedol, že jeho rodina vďaka verdiktu saudskoarabského súdu dosiahla spravodlivosť.
"Dnes sme my, deti zosnulého Džamála Chášukdžího, dosiahli spravodlivosť. Dôverujeme saudskoarabskej justícii na všetkých úrovniach," napísal na Twitteri Saláh Chášukdží.
Počas neverejného procesu v Rijáde odsúdili za vraždu novinára päť osôb na smrť. Ďalším trom vymerali väzenské tresty v celkovej dĺžke 24 rokov za to, že pomáhali celý zločin utajiť.
Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom tamojšieho režimu. Žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre denník The Washington Post.
Zmizol 2. októbra 2018 po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád najskôr tvrdil, že novinár konzulát opustil, časom však pripustil, že tam bol zavraždený.
Saudskoarabskí činitelia označili tento zločin za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí údajne prekročili svoje právomoci. Objavili sa však podozrenia, že brutálnu vraždu novinára osobne nariadil saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý to však dlhodobo popiera.


Európska únia v utorok ostro kritizovala rozhodnutie súdu v Saudskej Arábii uložiť tresty smrti piatim osobám obžalovaným z podielu na vražde novinára Džamála Chášukdžího, ku ktorej došlo vlani na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
 "Európska únia jednoznačne odmieta využívanie hrdelného trestu, a to vždy a bez výnimky," uviedol vo vyhlásení Peter Stano, hovorca nového vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella. Odsúdenie na smrť označil za "krutý a neľudský trest, ktorý nemá odstrašujúci účinok a predstavuje neprijateľné odopretie dôstojnosti a nedotknuteľnosti človeka".
 Podľa vyjadrenia EÚ je potrebné zaistiť, že budú trestne stíhané všetky osoby zapojené do tejto vraždy. Postup orgánov pritom musí byť založený na "zásadách transparentnosti, rešpektovania právnych postupov a náležitého procesu".
Počas neverejného procesu v Rijáde odsúdili za vraždu Chášukdžího päť osôb na smrť, zatiaľ čo ďalším trom vymerali väzenské tresty v celkovej dĺžke 24 rokov za to, že pomáhali celý zločin utajiť.
 Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom tamojšieho režimu. Žil v dobrovoľnom exile v Spojených štátoch a písal pre denník The Washington Post. Zmizol 2. októbra 2018 po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád najskôr tvrdil, že novinár konzulát opustil, časom však pripustil, že tam bol zavraždený.
 Saudskoarabskí činitelia označili tento zločin za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí údajne prekročili svoje právomoci. Objavili sa však podozrenia, že brutálnu vraždu novinára osobne nariadil saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý to však dlhodobo popiera.
Organizácia Spojených národov (OSN) vyzvala v stredu na začatie "nezávislého a nestranného" vyšetrovania Chášukdžího vraždy a potvrdila svoj postoj proti trestu smrti. Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva Agnes Callamardová označila neverejný súdny proces v Saudskej Arábii za "frašku".
Verdikt vynesený v Rijáde odsúdili aj Turecko či medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).




Zakladateľa egyptského knižného vydavateľstva odsúdili na päť rokov vo väzení za distribúciu arabskej verzie kontroverzného izraelského románu. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra AFP.
Román s názvom "Egyptský špión, ktorý zachránil Izrael", ktorý napísal izraelský spisovateľ Uri Bar-Joseph, zobrazuje Ašrafa Marwana, zaťa bývalého egyptského prezidenta Džamála Abda Násira, ako špióna pre židovský štát.
Chálid Lotfi čelil súdnemu procesu na vojenskom súde od minulého roka za publikovanie arabského vydania zmienenej knihy, ktorú vydal dva roky predtým.
Vydavateľ, obvinený z "prezradenia vojenského tajomstva", dostal päťročný trest napriek tomu, že sa odvolal už voči prvotnému rozhodnutiu. "Môže mu pomôcť len prezidentská milosť," uviedol pre AFP jeho brat.
Marwan, ktorý tiež pracoval ako poradca prezidenta Anwara Sádáta po smrti Násira v roku 1970, zomrel v roku 2007 za nevyjasnených okolností v Londýne.
Egyptské úrady pripravili Marwanovi veľkolepý pohreb. Marwan bol v Egypte vyhlasovaný za hrdinu.
Film s názvom "Anjel" (2018), založený na predmetnej knihe, sa stretol s pobúrením egyptských médií, ktoré ho skritizovali ako manipuláciu s dejinami.

Copyright © TASR 2019


Premiérovú štedrovečernú rozprávku Princezná a pol kráľovstva sledovalo v Českej televízii 2,46 milióna divákov starších ako 15 rokov, teda 62,4 percenta tých, ktorí mali v danú dobu zapnutú televíziu. Snímka režiséra Karla Janáka sa tak stal najsledovanejším programom dňa, vyplýva z údajov ATO-Nielsen Admosphere, ktorý zverejnil server Mediaguru. Prvých deväť priečok sledovanosti obsadili relácie ČT, desiatym bol film Pretty Woman na TV Nova.
Celodenný podiel ČT na publiku presiahol 52 percent, skupiny Nova 23 percent a skupiny Prima 13 percent.
Rozprávku Anjel Pána 2, ktorá v programe po Princeznej a pol kráľovstva nasledovala, videlo na ČT1 2,1 milióna divákov pri podiele 47,9 percenta. Trojicu najsledovanejších relácií uzatvárali Pelíšky, ktoré po 22:00. videlo na ČT1 1,35 milióna divákov pri podiele presahujúcom 42 percent.
Rozprávky Princezná a pol kráľovstva a Anjel Pána 2 zabodovali podľa informácií Českej televízie tiež u detí vo veku štyri až 12 rokov. Princeznú a pol kráľovstva sledovalo 68,7 percenta detí pri televízii, v súčte cez 301.000. Anjela Pána 2 videlo 261.000 detských divákov (pri podiele na publiku 54,2 percenta).

Copyright © ČTK 2019

25. 12. 2019

Zomrela Táňa Fischerová

Zomrela Táňa Fischerová

Vo veku 72 rokov dnes zomrela herečka Táňa Fischerová. ČTK to potvrdila riaditeľka Českého helsinského výboru Lucie Rybová. Fischerová sa popri herectvu niekoľko rokov venovala tiež charite a politickej činnosti. Pôsobila v nadáciách a občianskych združeniach, v rokoch 2002 až 2006 bola poslankyňou a v roku 2013 kandidovala ako nezávislá v prezidentských voľbách.
Na filmovom plátne sa prvýkrát objavila pod režijným vedením Vladimíra Čecha v československom dráme Kohút plachí smrť v roku 1961. Hrala tiež napríklad vo filmoch Hotel pre cudzincov (1966), Lev s bielou hrivou (1986) alebo Svedok umierajúceho času (1989). Po roku 1989 sa objavila napríklad v seriáli Koniec veľkých prázdnin (1994).

Fischerová sa narodila v Prahe, jej otcom bol divadelný režisér Jan Fischer, ktorý bol za vojny väznený v Terezíne a Osvienčime. Študovala herectvo na Janáčkovej akadémii múzických umení, školu ale nedokončila. Počas svojej hereckej kariéry pôsobila v Činohernom klube, z ktorého ale musela v roku 1973 odísť.

Štyri roky odohrala v Divadle Jiřího Wolkera, odkiaľ odišla po narodení syna Kryštofa. Musela sa vyrovnať s jeho postihnutím a profesii prispôsobiť rodine. Stále angažmán už nevzala. Hosťovala v rôznych divadlách, robila s Evaldom Schormovi treba v Čiernom mníchovi alebo vo vivisekciu, pracovala s Janom káčer.

V roku 2002 bola ako nezávislá na kandidátke Únie slobody-DEU zvolená do Poslaneckej snemovne a do roku 2006 pôsobila vo výbore pre vedu, vzdelanie, kultúru, mládež a telovýchovu či stálej komisii pre kontrolu činnosti BIS. V roku 2006 kandidovala na Prahe 2 do Senátu, postúpila do druhého kola. Aj ďalší pokus o návrat do Snemovne bol neúspešný.

V posledných rokoch sa venovala tiež charitatívnej činnosti, bola aj vyhľadávanou recitátorka a moderátorkou nielen charitatívnych akcií. Koncom marca 2013 sa stala predsedníčkou Českého helsinského výboru, bola vo vedení Národnej rady osôb so zdravotným postihnutím, členkou organizácie Amnesty International alebo správnej rady Nadácie Vízia 97. S Martou Kubišovou a Jánom káčer moderovala televízne Adventný koncerty.

Veľkou láskou Táni Fischerovej bola poézie. Roky sa o nej delila s návštevníkmi Violy a Lýry Pragensis. Jej melodický hlas akoby stvorený pre lyrické verše znel často iz rozhlasu. Je autorkou niekoľkých kníh.


Copyright © ČTK 2019

Zomrela Allee Willis

Zomrela Allee Willis

Vo veku 72 rokov zomrela americká skladateľka, držiteľka Grammy Allee Willis. Bola tiež spoluautorkou hitu I'll Be There for You dua Rembrandts, ktorý sa stal vďaka použitiu v seriáli Priatelia (1994 - 2004) jednou z najznámejších televíznych zvučiek.

Willis bola tiež spoluautorkou hitov September a Boogie Wonderland formácie Earth, Wind & Fire a spolupracovala na hudbe a textoch pre množstvo ďalších piesní ako napríklad Neutron Dance od Pointer Sisters alebo What Have I Done to Deserve This? od Pet Shop Boys a Dusty Springfield. Vlani ju uviedli do Skladateľskej siene slávy.

Rodáčka z Detroitu študovala žurnalistiku na University of Wisconsin, v roku 1969 sa presťahovala do New Yorku, kde získala prácu ako copywriterka v Columbia a Epic Records. V roku 1972 sa začala venovať hudbe a skladaniu piesní.

Podľa jej webstránky sa na celom svete predalo viac ako 60 miliónov kópií nahrávok, na ktorých spolupracovala. Na konte mala dve Grammy a tiež nomináciu na cenu Emmy z roku 1995. Tú si vyslúžila práve ako spoluautorka spomínanej piesne I'll Be There for You, ktorú pôvodne vytvorili ako krátku zvučku k Priateľom, no neskôr z nej vznikla celá pieseň.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Štedrý, ako pre koho

Štedrý, ako pre koho

Najsledovanejšie programy na Štedrý deň (12+)

Tri oriešky pre Popolušku
Joj

998
38,4
Bol raz jeden kráľ
Joj

671
23,8
Čarovný kamienok
Jednotka

583
20,5
Oteckovia - Vianočný zázrak
Markíza

552
25,6
Kandráčovci koncert
Joj

526
25,0
Pelíšky
Markíza

456
17,1
Mrázik
Markíza

403
15,4
Perinbaba
Markíza

398
22,4
Ľadové kráľovstvo
Joj

346
18,8
Kandráčovci a Ingrid Šatanová - Vianoce
Joj

334
24,9


RTVS si vo vysielaní pripomenie Janu Liptákovú

 RTVS si vo vysielaní pripomenie
 Janu Liptákovú

RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí významnej dramaturgičky Jany Liptákovej. Viaceré programy, na ktorých sa podieľala, sú roky súčasťou aj sviatočného vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska. Diváci si ju budú môcť pripomenúť v programe Nové modlitbičky z cyklu Chvíľa poézie v stredu 25. decembra o 19:50 na Dvojke.
Jana Liptáková pôsobila ako dramaturgička v Slovenskej televízii takmer 30 rokov. Podieľala sa na vyše 500 televíznych reláciách (chvíľky poézie, literárne programy, kompozície, malé televízne hry, hrané televízne inscenácie, hrané filmy, prevzaté predstavenia z divadiel, zábavné programy, folklórne relácie a i.), autorsky asi na 40 programoch. S režisérom Jozefom Bednárikom vytvorila 50 televíznych inscenácií, spolupracovala aj na asi na 50 programoch Gala Borisa Filana. Spolupracovala sa na viacerých ocenených filmoch, dvakrát dostala Telemúzu za dramaturgický počin roka. V roku 2016 obdržala Cenu ministra kultúry SR za celoživotný prínos v oblasti umenia a v tom istom roku Cenu literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadelnej tvorby.

23. 12. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Saudskoarabský súd odsúdil na smrť päť osôb za vraždu novinára Džamála Chášukdžího, ku ktorej došlo v októbri 2018 na konzuláte Saudskej Arábie v Istanbule. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na pondelňajšie oznámenie saudskoabskej prokuratúry.
V súvislosti s prípadom postavil Rijád pred súd celkovo 11 podozrivých - pre piatich z nich žiadala prokuratúra trest smrti. Súdny proces bol neverejný.
Napokon odsúdili na smrť piatich ľudí a ďalším trom vymerali väzenské tresty v celkovej dĺžke 24 rokov, uvádza agentúra Reuters.
Odsúdení sa voči verdiktom môžu ešte odvolať.
V spojitosti s prípadom vyšetrovali aj Saúda Kahtáního, bývalého blízkeho spolupracovníka saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána. Kahtání strávil istý čas aj vo väzbe, avšak obvinenia napokon voči nemu vznesené neboli.
Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom korunného princa Salmána. Žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre denník The Washington Post.
Zmizol 2. októbra 2018 po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád najskôr tvrdil, že novinár konzulát opustil, časom však pripustil, že tam bol zavraždený.
Saudskoarabskí činitelia však označili tento zločin za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí údajne prekročili svoje právomoci. Objavili sa však podozrenia, že brutálnu vraždu novinára osobne nariadil saudskoarabský korunný princ Salmán, ktorý to však dlhodobo popiera.


Turecko v pondelok kritizovalo verdikt saudskoarabského súdu v prípade vraždy novinára Džamála Chášukdžího z roku 2018. Informovala o tom agentúra AFP.
Rozhodnutie zverejnené saudskoarabským súdom "má ďaleko od splnenia očakávaní oboch krajín a medzinárodného spoločenstva", ktoré žiadali podrobné objasnenie vraždy a dosiahnutie spravodlivosti, píše sa vo vyhlásení tureckého ministerstva zahraničných vecí.
Ankara tiež uviedla, že kľúčové aspekty tejto vraždy, vrátane toho, kde sa nachádza Chášukdžího telo, zostali neobjasnené, čo je podľa ministerstva "zásadným nedostatkom", pokiaľ ide o vyvodenie zodpovednosti.
Aj osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva Agnes Callamardová označila v pondelok za "frašku" neverejný súdny proces, v rámci ktorého odsúdili na smrť päť osôb za Chášukdžího vraždu. Priebeh procesu odsúdila aj medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
"Najatí vrahovia sú usvedčení, odsúdení na smrť. A organizátori vraždy - tí nielenže sú na slobode, ale ani vyšetrovanie, ani proces sa ich takmer vôbec nedotkli. Je to pravý opak spravodlivosti. Je to fraška," vyhlásila spravodajkyňa OSN, francúzska ľudskoprávna expertka Callamardová, ktorá Chášukdžího vraždu vyšetrovala.
Zdôraznila, že pre krajiny, kde sú beztrestne zabíjaní novinári, sú charakteristické politické represie, korupcia, zneužívanie moci, propaganda a dokonca aj napomáhanie zločinom zo zahraničia. "Všetky tieto javy sa vyskytujú v Saudskej Arábii," uviedla Callamardová podľa agentúry DPA.
Saudskoarabské úrady mali podľa nej vyšetriť to, kto Chášukdžího brutálnu vraždu zosnoval, "a tiež tých, ktorí k nej nabádali, dali na ňu súhlas alebo sa tvárili, že nič nevidia, ako napríklad (saudskoarabského) korunného princa" Muhammada bin Salmána.
Počas neverejného procesu v Rijáde odsúdili za vraždu novinára päť osôb na smrť. Ďalším trom vymerali väzenské tresty v celkovej dĺžke 24 rokov za to, že pomáhali celý zločin utajiť.
Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom tamojšieho režimu. Žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre denník The Washington Post.
Zmizol 2. októbra 2018 po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád najskôr tvrdil, že novinár konzulát opustil, časom však pripustil, že tam bol zavraždený.
Saudskoarabskí činitelia označili tento zločin za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí údajne prekročili svoje právomoci. Objavili sa však podozrenia, že brutálnu vraždu novinára osobne nariadil saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý to však dlhodobo popiera.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva Agnes Callamardová označila v pondelok za "frašku" neverejný súdny proces, v rámci ktorého odsúdili na smrť päť osôb za vraždu novinára Džamála Chášukdžího. Priebeh procesu odsúdila aj medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
"Najatí vrahovia sú usvedčení, odsúdení na smrť. A organizátori vraždy - tí nielenže sú na slobode, ale ani vyšetrovanie, ani proces sa ich takmer vôbec nedotkli. Je to pravý opak spravodlivosti. Je to fraška," vyhlásila spravodajkyňa OSN, francúzska ľudskoprávna expertka Agnes Callamardová, ktorá Chášukdžího vraždu vyšetrovala.
Zdôraznila, že pre krajiny, kde sú beztrestne zabíjaní novinári, sú charakteristické politické represie, korupcia, zneužívanie moci, propaganda a dokonca aj napomáhanie zločinom zo zahraničia. "Všetky tieto javy sa vyskytujú v Saudskej Arábii," uviedla Callamardová podľa agentúry DPA.
Saudskoarabské úrady mali podľa nej vyšetriť to, kto Chášukdžího brutálnu vraždu zosnoval, "a tiež tých, ktorí k nej nabádali, dali na ňu súhlas alebo sa tvárili, že nič nevidia, ako napríklad (saudskoarabského) korunného princa" Muhammada bin Salmána.
Reportéri bez hraníc v súvislosti s procesom v Saudskej Arábii hovoria o "pošliapaní" spravodlivosti a nedodržaní súvisiacich medzinárodných noriem. Generálny tajomník RSF Christophe Deloire na Twitteri napísal, že odsúdenie páchateľov vraždy na smrť môže byť "cestou, ako ich navždy umlčať a zatajiť pravdu," uviedla agentúra AFP.
Počas neverejného procesu v Rijáde odsúdili za vraždu novinára päť osôb na smrť. Ďalším trom vymerali väzenské tresty v celkovej dĺžke 24 rokov za to, že pomáhali celý zločin utajiť.
Totožnosť odsúdených bude zverejnená až po ukončení odvolacieho konania, keďže verdikty ešte nie sú právoplatné.
Rijádsky súd celý prípad prerokoval počas desiatich pojednávaní, na ktorých sa zúčastňovali aj Chášukdžího synovia a zástupcovia piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Turecka.
V spojitosti s prípadom vyšetrovali aj Saúda Kahtáního, bývalého blízkeho spolupracovníka korunného princa Salmána. Kahtání strávil istý čas aj vo väzbe, avšak obvinenia napokon voči nemu vznesené neboli.
Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom tamojšieho režimu. Žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre denník The Washington Post.
Zmizol 2. októbra 2018 po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád najskôr tvrdil, že novinár konzulát opustil, časom však pripustil, že tam bol zavraždený.
Saudskoarabskí činitelia označili tento zločin za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí údajne prekročili svoje právomoci. Objavili sa však podozrenia, že brutálnu vraždu novinára osobne nariadil saudskoarabský korunný princ Salmán, ktorý to však dlhodobo popiera.

Copyright © TASR 2019