Pokračuje kauza prípravy vraždy Silvie Volzovej

Pokračuje kauza prípravy 

vraždy Silvie Volzovej

Dnes sa na pôde bratislavského Ústavu na výkon väzby a výkon trestov odňatia slobody uskutoční ďalšie pojednávanie v kauze údajnej objednávky vraždy podnikateľky Sylvie Volzovej. Okresný súd Bratislava II v tomto prípade naposledy pojednával koncom septembra minulého roka. Pojednávanie sa malo uskutočniť aj v decembri, súd ho však zrušil pre zdravotné dôvody na strane predsedu senátu. V prípade čelia obžalobe bývalý riaditeľ televízie Markíza a obchodný partner Volzovej Pavol R. a tiež odsúdení členovia podsvetia Mikuláš Černák, Miloš Kaštan a Róbert Lališ.

Podľa obžaloby Pavol R. v roku 1997 navštívil Mikuláša Černáka v Banskej Bystrici s tým, aby Volzovú uniesli, donútili ju prepísať svoj podiel v spoločnosti Markíza - Slovakia na neho a potom ju odstránili. Pavol R. obvinenie odmieta. Vo svojej výpovedi pred súdom v máji pripomenul, že akúkoľvek zmenu vo vlastníckej štruktúre spoločnosti Markíza - Slovakia, ktorú spoluvlastnil s Volzovou, by musela odobriť licenčná rada. Ak by, ako sa tvrdí v obžalobe, Volzovú niekto prinútil prepísať na neho jej podiel a následne by ju zlikvidoval, rada by ju nemohla vypočuť. To totiž podľa neho prikazoval zákon. V tom prípade by spoločnosť mohla prísť o vysielaciu licenciu.

Týmto je podľa neho vyvrátený argument obžaloby, že by z jej smrti mal finančný prospech. „To nemá žiadnu logiku, to by som musel byť psychicky chorý,“ skonštatoval. Podiel na skutku popiera aj odsúdený šéf sýkorovcov Róbert Lališ, zvaný Kýbel. Ten mal podľa obžaloby zabezpečiť sledovanie Volzovej. Celá vec sa nakoniec neuskutočnila, keďže Mikuláša Černáka vzali do väzby. Černák s Kaštanom, naopak, účasť na skutku pripustili, pričom Černák sa Volzovej na septembrovom pojednávaní aj ospravedlnil.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Akákoľvek komunikácia s obžalovanou Alenou Zs. skončila okolo roku 2013. Pre agentúru SITA to uviedol predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Zdôraznil, že v tom čase bol súkromnou osobou a nepôsobil v politike. Kollár tým reagoval na výpoveď z prípravného konania Aleny Zs., ktorá sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku čítala v stredu. Alena Zs. je obžalovaná v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Obžalovaná vo výpovedi uviedla, že v minulosti cez mobilný telefón komunikovala s opozičným politikom Borisom Kollárom, predsedom parlamentu Andrejom Dankom (SNS), exministrom obrany Martinom Glváčom (Smer-SD) a s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Jurajom Drobom (SaS).
Kollár pre agentúru SITA potvrdil, že Alena Zs. mu napísala v roku 2010. „Kontaktovala sa na mňa, komunikácia prebehla v zmysle, že mi chcela sprostredkovane ponúknuť predaj pozemkov a ornej pôdy. K uvedenému obchodu neprišlo, v tom čase si povedala, že to ponúkne Marianovi K. (podnikateľ, ktorý čelí obžalobe z objednávky vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, pozn. SITA)," objasnil predseda hnutia Sme rodina. Doplnil, že obžalovaná sa mu v tom čase zdôverila so svojou zlou finančnou situáciou a s tým, že má nejaký problém s autom. Kollár jej na opravu auta pomohol sumou približne 500 až 700 eur. „Akákoľvek komunikácia skončila okolo roku 2013. Upozorňujem, bol som súkromná osoba, nebol som v politike. Od tohto dátumu som s ňou nebol v absolútne žiadnom kontakte a ako politik už vôbec nie,“ prízvukoval Kollár.



©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave nevidí zákonný dôvod na vyvodenie zodpovednosti voči vyšetrovateľovi Štefanovi Mlynarčíkovi. S tým záverom sa zatiaľ stotožňuje aj prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský. TASR o tom informoval hovorca KR PZ v Bratislave Michal Szeiff. Mlynarčík v stredu (22. 1.) pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku uviedol, že sa podieľal na sledovaní novinárov vrátane neskôr zavraždeného Jána Kuciaka.

„Keďže príslušník PZ vystupuje v tomto prípade ako svedok, nebol žiadny zákonný dôvod vyvodzovať voči nemu akékoľvek opatrenia,“ uvádza sa v stanovisku polície. Dodávajú, že skutok, ktorý je predmetom vyšetrovania NAKA (sledovanie novinárov, pozn. TASR), sa stal v období, keď dotknutý policajt ešte nebol príslušníkom Policajného zboru. Za sledovanie a lustrácie novinárov nebol doposiaľ nikto obvinený.
„Podľa mojich informácií je momentálne v skúšobnej dobe, ktorá zo zákona trvá dva roky. K vyhodnoteniu, či je spôsobilý na stálu štátnu službu a činnosť policajta, je povinný zaujať stanovisko jeho personálny nadriadený v marci tohto roka,“ uviedol Lučanský. Ten bude podľa vlastných slov trvať na tom, aby Mlynarčíkov nadriadený dôkladne vyhodnotil, či vravel pravdu a či preukázal svoju dôveryhodnosť pri nástupe do polície. „Jeho nadriadený je povinný prihliadať na skutočnosti, ktoré vyplývajú z daného stavu, či je dôveryhodný, bezúhonný a celkovo vhodný na výkon práce policajta,“ uzavrel.
Mlynarčík vo svojej svedeckej výpovedi z mája minulého roku uviedol, že pracoval v rozličných zložkách Policajného zboru a colného riaditeľstva. Pred senátom ŠTS potvrdil slová Miroslava Kriaka, že sledoval viacerých novinárov vrátane neskôr zavraždeného Jána Kuciaka.
„Všetky činnosti som robil v presvedčení, že pracujem pre Slovenskú informačnú službu (SIS),“ povedal na začiatku svojej výpovede. Mal mu to tak prezentovať Kriak, ktorý vypovedal pred ním. Ten uviedol, že dostal zadanie od bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS Petra Tótha. Bol presvedčený, že pracuje pre SIS aj naďalej.

Copyright © TASR 2019

Pocta géniovi v Slovenskom rozhlase

Pocta géniovi v 

Slovenskom rozhlase

ých, má pamätníky nielen vo svojej domovine, ale tiež v New Yorku či Kanade. Iniciátorom myšlienky, aby mal jeden aj v Bratislave, bol predseda Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribič. „Nobelovu cenu za vynález rádia dostal Marconi, ale už menej známe je, že najvyšší súd USA v roku 1943, bezprostredne po Teslovej smrti, rozhodol, že rádio vynašiel Tesla a Marconi len využil Teslove patenty a technológiu. Busty Nikolu Teslu sú umiestnené v rozhlasových budovách v Prahe, Budapešti, Novom Sade a Belehrade, preto som rád, že nám RTVS vyšla v ústrety a poskytla dôstojný priestor,“ povedal Stane Ribič.

Spoluorganizátormi podujatia boli Srbsko kultúrne-informačné centrum a Klub priateľov srbskej kultúry. Záštitu nad ním prevzali ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková a Veľvyslanectvo Srbskej republiky na Slovensku.

„Som nesmierne rád, že týmto splácame dlh, ktorý máme voči tomuto géniovi. Tesla je dôkazom toho, že aj malé národy raz za čas vygenerujú osobnosť, ktorá ovplyvní dianie na celom svete,“ konštatoval počas slávnostného večera generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Busta je umiestnená v priestoroch galérie Slovenského rozhlasu, kde sa nachádzajú aj koncertné štúdiá. „Myslím si, že Tesla takto prichádza bližšie k ľuďom a každému návštevníkovi kultúrnych podujatí v Slovenskom rozhlase môžeme týmto dať najavo, že nielen kultúrna, ale aj technická tvorivosť hýbe ľudstvom vpred,“ dodal.

Autorom 73 cm vysokej sochy Nikolu Teslu, ktorá bola odliata minulý rok v umeleckej zlievarni Stanišič, je srbský sochár Djordje Lazič Čapša. Ten vytvoril aj bustu Samuela Zocha v Modre.

Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc sa premenovala na Asociáciu rádií Slovenska

Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc 

sa premenovala na Asociáciu rádií Slovenska

Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc zmenila svoj názov na Asociáciu rádií Slovenska (ARS) a schválila si nové stanovy. Kongres asociácie tak rozhodol po tom, čo z nej odišli televízni vysielatelia. Novým prezidentom asociácie sa stal generálny riaditeľ Rádia Expres Ivan Antala a viceprezidentom generálny riaditeľ Rádia Jemné Tomáš Kapusta. Členmi Rady ARS sa stali aj Rastislav Dutka (Fun Rádio), Zuzana Szakácsová (Rádio Lumen), Miriam Kittler, ktorú nominovali zástupcovia regionálnych rádií. V tomto zložení budú pôsobiť najbližšie tri roky (2020–2023). Agentúru SITA o tom informovala Zuzana Šangalová z ARS. Asociácia rádií Slovenska aktuálne reprezentuje šestnásť súkromných rádií.

Asociácia nezávislých rozhlasových staníc (ANRS) bola založená 15. decembra 1992, zakladajúcimi členmi bolo sedem rozhlasových staníc. V roku 1997 po prijatí spoločnosti Markíza zmenila asociácia názov do podoby Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS) a do konca roku 2019 zastupovala aj televíznych vysielateľov. Asociácia sa počas celej svojej dvadsaťsedem ročnej existencie podieľala na vzniku a vývoji legislatívneho a regulačného rámca slovenského mediálneho prostredia.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RADA RTVS

RADA RTVS

Celkové príjmy RTVS k 31. decembru 2019 dosiahli 177,41 milióna eur. Vedenie verejnoprávneho média o tom informovalo vo štvrtok na Rade RTVS. "Podarilo sa nám dosiahnuť vôbec najvyšší príjem RTVS,“ skonštatoval generálny riaditeľ Jaroslav Rezník.
Teší ho, že z rekordných čísiel môže profitovať produkcia a program RTVS. "Ak by sme neboli nútení riešiť havarijný stav objektov a investovať tam časť príjmov, mohli by sme hovoriť o tom, že máme na tvorbu a program peniaze, ktoré potrebujeme,“ poznamenal. Verí, že RTVS bude pod jeho vedením naďalej schopná efektívnym hospodárením a manažmentom vytvárať priestor pre ďalší príjmový rast. "Ak by sa naše príjmy pohybovali na úrovni 200 miliónov eur, mali by sme dostatok prostriedkov pre atraktívny program spĺňajúci verejnoprávne poslanie RTVS. Stále však existuje množstvo rizík vyplývajúcich z nesystémového financovania RTVS, a o ich legislatívnu nápravu sa preto budeme aj naďalej usilovať,“ dodal šéf telerozhlasu.
Najvýznamnejší zdroj RTVS, daňové príjmy (úhrady za služby verejnosti) k 31. decembru 2019, dosiahol 83,22 miliónov eur, čo predstavuje plnenie ročného plánu na vyše 101 percent. "Vyššie čerpanie vzniklo predovšetkým v súvislosti s akvizičnými kampaňami a zasielaním výziev na úhradu identifikovaných nedoplatkov na úhradách," vysvetlil Rezník. "V priebehu minulého roka sme takisto získali 4,45 milióna eur za staré dlhy, týkajúce sa obdobia do konca 2018,“ upozornil Rezník.
Vyššie plnenie zaznamenal RTVS i v oblasti nedaňových príjmov. K decembru 2019 dosiahli 9,23 milióna eur. V porovnaní s predpokladmi rozpočtu je to plnenie na 117 percent. Zásluhu na tom majú vyššie príjmy z reklamy.

Filmový projekt Generál o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi by mal byť nakrútený do konca mája. "V tomto zmysle ma o tom ubezpečoval producent filmového diela," uviedol na štvrtkovom rokovaní Rady RTVS generálny riaditeľ verejnoprávneho média Jaroslav Rezník.
Zároveň oznámil, že v priebehu roka 2019 RTVS neposkytla žiadne plnenie zo svojho plánovaného producentského vkladu. "Stále platí, že RTVS zaplatila už skôr 400.000 eur, ďalšie prostriedky budú vyplatené až potom, keď bude film dokončený a RTVS ho bude môcť vyhodnotiť,“ dodal.
Verejnoprávne médium na začiatku roka 2019 stanovilo producentskej spoločnosti JMB Film & TV Production Bratislava prísne podmienky, ktorých plnenie je viazané na vyplatenie finančnej podpory. Rezník priznal, že vznik filmového diela, pri ktorom sa viackrát menil termín dokončenia, je pomerne komplikovaný. "Dielo je však už v takom pokročilom štádiu výroby, že si zaslúži ešte pár mesiacov šancu,“ skonštatoval šéf RTVS. S producentom filmu Milanom Stráňavom má naplánované stretnutie, na ktorom budú hovoriť o aktuálnom stave projektu.
Filmové dielo mapujúce osudy generála francúzskej armády a jedného zo zakladateľov Československej republiky M. R. Štefánika malo pôvodne prísť do kín už vo februári 2019, viackrát sa však termín zmenil. Posledným deklarovaným termínom dokončenia je koniec mája 2020. RTVS podmienila finančnú podporu projektu plnením prísne stanovených podmienok, vrátane pravidelného informovania o priebehu nakrúcania audiovizuálneho diela a realizácii filmovacích dní, producent mal takisto zabezpečiť kofinancovanie projektu. RTVS má ako koprodukčný partner prispieť na projekt sumou 1,2 milióna eur.
Nakrúcanie sa začalo 5. júla 2018, do hlavnej úlohy angažovali slovenského herca Milana Ondríka, režisérsku taktovku mal Francúz Jérôme Cornuau. Vzhľadom na predlžovanie realizácie a iné vopred dohodnuté záväzky francúzskeho režiséra, ktoré časovo kolidovali s predĺženým harmonogramom výroby, prevzal režisérku taktovku Čech Jiří Chlumský.

Copyright © TASR 2019

Politická diskusná relácia Na hrane

Politická diskusná relácia 

Na hrane

Televízia JOJ ponúka každý štvrtok večer svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Tvorivý tím a moderátor Michal Magušin sľubujú každý štvrtok večer duel, aktuálne témy, exkluzívne prieskumy. To všetko naživo na JOJke.

Aj tento štvrtok sa v štúdiu Na hrane stretnú dvaja politici a budú sa venovať aktuálnym politickým a spoločenským témam. Aj vy máte možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo vás zaujíma prostredníctvom aplikácie. Otázky, ktoré nebudú zodpovedané v živom vysielaní, sa hostia pokúsia zodpovedať na webe nahrane.joj.sk po skončení diskusie.

Pozvanie do diskusie vo štvrtok 23. januára prijali Richard Raši, podpredseda Smer-SD a Igor Matovič, predseda OĽANO.

Sledujte Na hrane vo štvrtok 23. januára o 21:40 na JOJke.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Televízna stanica HBO pripravuje nový kreslený seriál, ktorý bude satirizovať britskú kráľovskú rodinu z pohľadu šesťročného princa Georgea. Seriál vytvoril americký producent Gary Janetti, ktorý stojí aj za animovaným sitcomom Griffinovci.
Seriál s názvom The Prince sa bude zaoberať "strasťami a slasťami života kráľovského dieťaťa", uviedol Janetti, ktorý zároveň nadabuje postavu malého následníka trónu, informovala v stredu spravodajská stanica Sky News.
Vznik seriálu bol inšpirovaný Janettiho humorným účtom na sociálnej sieti Twitter, na ktorom očami princa Georgea vtipne komentuje hlavné udalosti dňa týkajúce sa kráľovskej rodiny a celebrít. Účet má takmer milión odberateľov.
Na dabingu ďalších členov britskej kráľovskej rodiny sa bude podieľať tím hercov z USA a Británie.
Princovi Harrymu prepožičia svoj hlas Orlando Bloom, zatiaľ čo Meghan nahovorí Condola Rashadová. Lucy Punchová bude vystupovať ako vojvodkyňa Catherine, Iwan Rheon ako princ William, Tom Hollander ako princ Philip i ako princ Charles, Frances De La Tourová ako kráľovná Alžbeta II. a Alan Cumming ako Georgeov komorník Owen.
Miesto v seriáli dostane aj jeho mladšia sestra princezná Charlotte či kráľovnini psi plemena Welsh Corgi Pembroke.
Seriál bude podľa Sky News pravdepodobne ťažiť aj z nedávneho škandálu "megxit", keď Harry a Meghan oznámili, že sa vzdávajú svojho postavenia vysokopostavených členov britskej kráľovskej rodiny a sťahujú sa do Kanady, kde hodlajú žiť ako radoví občania.

Poľským novinárom Tomaszovi a Marekovi Sekielským udelili počas druhého ročníka Press Freedom Conference v Gdansku medzinárodnú novinársku cenu #AllForJan. Porota prvého ročníka rovnomennej súťaže, ktorej predsedal šéfredaktor portálu Aktality.sk Peter Bárdy, ocenila bratov za dokument Len nikomu nehovor (Tylko nie mów nikomu, 2019). Snímka sa zameriava na sexuálne zneužívanie detí zo strany katolíckych kňazov a prináša výpovede obetí týchto činov i duchovných, ktorí sa k nim priznali.
"Chceli sme oceniť bezprecedentný príspevok k súčasnej verejnej diskusii a pevné odhodlanie ukázať spoločensky dôležitú tému - autori filmu dali obetiam hlas, aby ich mohol počuť celý svet. Film bratov Sekielskych ukazuje silu novinárskeho workshopu, pripomína poslanie a dôležitosť tejto náročnej profesie, ktorá v súčasnosti prechádza evolučnými zmenami. Ukazuje tiež silu komunity, ktorá bola pripravená financovať projekt, ktorý skutočne mení realitu, v ktorej žijeme," vyjadril sa na margo filmu Bárdy.
Cenu #AllForJan udeľujú organizátori konferencie novinárom v strednej a východnej Európe, ktorí vo svojej profesionálnej práci zostávajú verní hodnotám ako otvorenosť a odvaha a nekompromisne informujú o spoločensky dôležitých témach. Ocenenie odkazuje na pamiatku slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorého vo februári 2018 so snúbenicou Martinou Kušnírovou zavraždili.
Cenu udelili počas otváracieho ceremoniálu Press Freedom Conference 2020, ktorá sa koná v Európskom centre solidarity v Gdansku. Celodenná konferencia sa venuje súčasným hrozbám pre slobodné a nezávislé médiá, ako sú politické tlaky, cenzúra, nenávistné prejavy a rozsiahla dezinformácia v digitálnej realite. Konferenciu organizujú European Magazine Media Association (EMMA) a European Newspaper Publishers' Association (ENPA).

Francúzsko a USA sa dohodli na dočasnom prímerí v spore týkajúcom sa francúzskej dane na veľké internetové koncerny, povedal v stredu na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose francúzsky minister financií Bruno Le Maire.
Francúzsko pozastaví výber digitálnej dane do decembra, uviedol Le Maire po rokovaniach so svojím americkým náprotivkom Stevenom Mnuchinom a šéfom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Ángelom Gurríom. USA zasa na nejaký čas odložia odvetné clá na niektoré francúzske produkty, ktorými hrozili, uviedol Le Maire.
Zo slov francúzskeho ministra financií sa však zdá, že zatiaľ nenastal výraznejší pokrok v riešení základnej otázky, ako zdaňovať digitálne firmy. Dodal, že vo štvrtok (23. 1.) sa bude konať druhé stretnutie, kde sa budú snažiť nájsť základ pre pokračovanie v práci na riešení tohto problému v rámci OECD. Washington a Paríž podľa neho využijú dohodnutý čas do decembra, aby pracovali na takomto medzinárodnom riešení.
Ministri Francúzska a Nemecka pôvodne dúfali, že už v januári alebo februári bude načrtnutý v rámci diskusií na úrovni OECD nový režim zdaňovania digitálnych firiem. Prácu v rámci OECD však zastavili v decembri USA, ktoré vyhlásili, že akýkoľvek nový systém má byť pre firmy dobrovoľný.
Le Maire uviedol, že práca OECD potrebuje "solídny, dôveryhodný a férový" základ. Ak by podľa neho mal byť nový daňový režim dobrovoľný, to by "nebolo dôveryhodné". Podľa októbrového návrhu OECD by firmy mali platiť dane vo všetkých krajinách, kde majú významné aktivity bez ohľadu na to, či tam majú fyzické prevádzky.
Európska komisia (EK) odhaduje, že internetové spoločnosti platia daň vo výške 8 až 9 % zo zisku a niekedy aj oveľa menej, pričom tradičné firmy platia až 23 %.
Mnuchin pred stretnutím s Le Mairem a Gurríom varoval, že rokovania na úrovni OECD môžu trvať dlho. "Medzinárodné daňové záležitosti sú veľmi komplikované," povedal Mnuchin na panelovej diskusii v Davose. Americký minister financií tiež dôrazne varoval krajiny, aby nenasledovali Francúzsko a neschválili podobnú daň na digitálne služby. USA by podľa neho potom prijali odvetné clá.
Le Maire však zdôraznil, že Francúzsko svoju digitálnu daň nezrušilo. Paríž prisľúbil, že ju zruší a vráti všetky peniaze, ktoré vyberie v jej rámci, ak sa dohodne medzinárodný daňový režim pre digitálne koncerny na úrovni OECD. Digitálne firmy podľa neho v každom prípade "zaplatia v roku 2020 férové dane". "A to buď v rámci medzinárodného režimu, pretože dosiahneme dohodu na úrovni OECD, alebo v rámci národného režimu, ak sa nedohodneme na medzinárodnej úrovni." Dodal, že Francúzsko daň nezruší, ak sa nenájde medzinárodné riešenie.

Copyright © TASR 2019

Na pražskom Barrandove na Kříženeckého námestí včera popoludní horel v podzemnom podlaží budovy skladovaný stavebný materiál a vyradené kulisy. Hasiči po automobilovom rebríku zachránili päť ľudí. Príčina vzniku požiaru pravdepodobne súvisela s rekonštrukciou budovy, predbežná škoda je 300.000 korún. ČTK to povedal hovorca pražských hasičov Martin Kavka.
Udalosť bola hlásená krátko po 15:15, na miesto postupne vyrazili hasiči zo siedmich staníc a chemická služba z Petrin. Zásah bol podľa Kavky náročný, pretože horelo v podzemí. Nutná bola dýchacie technika, preto boli na mieste chemici. "Zadymenie členitý priestor dlho bránil ohlásenie lokalizácie. V 16:22 sa však už požiar nešíril a vyšetrovateľ príčin požiarov v dýchacej technike mohol spoločne s jednotkami vykonávať prieskum a určiť príčinu," uviedol hovorca.
Výrazne väčšie požiar sa na pražskom Barrandove odohral v auguste 2016. Na pozemkoch susediacich s filmovými štúdiami horeli kulisy predstavujúce historickú Paríž pre seriál Knightfall, produkčné spoločnosti Stillking Films vtedy vznikla škoda odhadovaná až na 100 miliónov korún. Spálenej dekorácie boli poistené, firma je pre natáčanie nechala postaviť znova.
V júni 2017 horel v areáli filmových ateliérov tiež sklad, spôsobená škoda sa vyšplhala na 800.000 korún. Objekt zapálil z pomsty opitý mladík, spalo v ňom v tom čase sedem ľudí vrátane neplnoleté dievčatá. Muž sa ku podpaľačstvo pôvodne priznal a presne určil ohnisko požiaru, neskôr však vinu zvaľoval na svojho brata. Odsúdený bol na 8,5 roka väzenia.

Copyright © ČTK 2019

Britský telekomunikačný operátor Vodafone už nebude spolupracovať s Facebookom na vytvorení digitálnej meny Libra. Spoločnosť o tom informovala v stredu. Z projektu už predtým vystúpili viacerí významní partneri, medzi nimi aj najväčší spracovatelia platieb na svete, firmy Visa a Mastercard. Informuje o tom portál bbc.com.
Plány na vytvorenie systému digitálnej meny s cieľom uľahčiť cezhraničné platby zverejnil Facebook minulý rok v júni. Zámer už v tom čase narazil na výhrady regulačných úradov. Niektoré európske krajiny vrátane Francúzska označili projekt za hrozbu pre suverenitu národných mien. O rizikách hovorí aj Európska komisia.
Ako prvá svoj odchod z projektu minulý rok v októbri oznámila firma PayPal prevádzkujúca internetový platobný systém. Odstúpili tiež spracovateľ platieb Stripe a internetový predajca eBay. Na projekte naďalej spolupracujú alternatívne taxislužby Uber and Lyft, dodáva bbc.com.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Miroslav Kriak, ktorý bol podľa vlastných slov najatý Petrom Tóthom, si myslel, že má sledovať užívateľov a dílerov drog. To, že novinár Ján Kuciak ním nie je, pochopil okamžite. Fotografie zo sledovania majú byť tie isté, ktoré mala ukazovať Alena Zs. Zoltánovi Andruskóovi. Uviedol to vo svojej svedeckej výpovedi pred senátom Špecializovaného trestného súdu, ktorý pojednáva vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Kriak priblížil, že ho na prelome rokov 2016-17 oslovil bývalý riaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth s požiadavkou na sledovanie a monitorovanie drogovej trestnej činnosti. „Účelom tejto skupiny mal byť postup proti drogovej kriminalite a druhý dôvod bol únik skutočností z bezpečnostného štátneho aparátu. Tretí dôvod bol spravodajské zabezpečovanie určitých stretnutí, ale to sa nikdy nenaplnilo,“ ozrejmil Kriak.
Kriak bol v tom, že pracuje pre štát. Počas svojej výpovede tiež dodal, že nie je zbavený mlčanlivosti.
Kriak sledoval Kuciaka tak, ako to opísal Tóth a ako tomu zodpovedajú fotky zo sledovania. To, že Kuciak nie je dílerom drog, spoznal po dvoch-troch minútach. „Mojimi očami prešlo viac ako dvetisíc ľudí od diplomatov, zločincov, vrahov, bytových zlodejov, dílerov drog a vypestovala sa vo mne akási vlastnosť dobrého čítania neverbálnej komunikácie a v tomto prípade som jednoznačne videl, že to je mimo,“ vysvetlil.
Okrem iného spomínal aj to, že sledovali bratislavský bar Next Apache, ktorý v minulom roku aj prehľadávali príslušníci Národnej kriminálnej agentúry.

Sledovacie komando Petra Tótha sa niekoľko mesiacov zameriavalo na bratislavský bar Next Apache. Okrem novinárov tam chodili aj známe osobnosti vrátane politikov. Jeden zo sledovacieho tímu Miroslav Kriak pred senátom Špecializovaného trestného súdu na hlavnom pojednávaní v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka potvrdil, že sledoval aj advokáta Daniela Lipšica, brata poslanca Petra Pčolinského Vladimíra či poslanca opozičného hnutia Sme rodina Milana Krajniaka.
Tóth zdôvodnil svoj záujem o dianie v bare podozrením, že sa v podniku môžu vyskytovať drogy, a tým, že tam chodia novinári. Prvýkrát tam išli podľa Kriaka v čase odhalenia kauzy Čistý deň, tá rezonovala v médiách v roku 2017. Pripomenul, že na verejnosti sa vtedy objavila aj komunikácia medzi poslancom parlamentu (Borisom Kollárom - pozn. TASR) a chovankyňou zariadenia.
Kriak vo výpovedi uviedol, že v prvom polroku monitorovali bar "pomerne intenzívne", v druhom "intenzita opadla". Divil sa, že bar navštevujú aj verejne známe osobnosti. "V tom bare sme jednoducho videli aj ľudí, ktorí tam nechodili pre diskusie a čítanie kníh, ale aj pre niečo iné. Opakovane sme tam zaznamenali drogy," povedal vo výpovedi. Podľa jeho slov opakovane evidovali užívanie marihuany a raz našli na záchode injekčnú striekačku.
Kriak počas svojej výpovede uviedol sedem mien novinárov, ktorých mali sledovať aj mimo tohto baru. Malo ísť o Jána Kuciaka, Moniku Tódovú, Adama Valčeka, Mareka Vagoviča, Eugena Kordu, Štefana Hríba a Daga Daniša. Dodal, že sa robilo aj tzv. cvičné sledovanie, pri ktorom sa zamerali na Martinu Ruttkayovú, ktorá mala brať od Mariana K. peniaze za články.
Svedok po ukončení výpovede uviedol pre médiá, že sledovanie novinárov bolo podľa neho veľmi dobré, pretože z toho vzišiel materiálny dôkaz, ktorý sa nedá zlomiť ani ohnúť. Tento dôkaz označil za "najtvrdší oriešok pre obhajobu". "Som rád, že to, čo sme vyprodukovali, prispeje k spravodlivosti, ale konečné slovo bude mať súd," doplnil.
Z vraždy novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Marian K., Alena Zs., Tomáš Sz. a Miroslav M. Marian K. si mal podľa prokuratúry objednať Kuciakovu vraždu z pomsty za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. K vražde novinára sa priznal Zoltán Andruskó, ktorý je už za vraždu právoplatne odsúdený po schválení dohody o vine a treste. K samotnej streľbe sa priznal Miroslav M., v prípade je naďalej obžalovaný. Údajný objednávateľ Marian K., sprostredkovateľka Alena Zs. a jeden z vykonávateľov Tomáš Sz. naďalej trvajú na svojej nevine.

Na sledovaní novinárov vrátane zavraždeného Jána Kuciaka sa podieľal aj Štefan Mlynarčík, ktorý je v súčasnosti vyšetrovateľom na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave. Potvrdil to vo svojej svedeckej výpovedi pred senátom Špecializovaného trestného súdu, ktorý pojednáva vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Senát pojednávanie prerušil do 3. februára.
"Všetky činnosti som robil v presvedčení, že pracujem pre Slovenskú informačnú službu (SIS)," povedal na začiatku svojej výpovede. Mal mu to tak prezentovať Miroslav Kriak, ktorý vypovedal pred ním. Ten uviedol, že dostal zadanie od bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS Petra Tótha. Bol presvedčený, že pracuje pre SIS aj naďalej.
Mlynarčík vo svojej výpovedi potvrdil tvrdenia Kriaka aj Tótha o tom, že sledovali Jána Kuciaka. Potvrdil taktiež modely a značky áut, ktoré používali, ako aj to, že Kuciaka fotografovali.
Fotografie zo sledovania, ktoré ukazoval prokurátor aj Kriakovi a Tóthovi, neidentifikoval presne ako oni. Nepamätal si, či ich robil on. Ide o fotky, ktoré stotožnil Zoltán Andruskó ako tie, ktoré mu ukázala obžalovaná Alena Zs. pri objednávke vraždy Kuciaka.
Po svedeckej výpovedi zdôvodňoval splnomocnenec Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica návrh na zaistenie zmeniek Mariana K. Ten vlastní 24 zmeniek spoločnosti Penta Funding v hodnote približne 12 miliónov eur. Ich vyplatenie by malo slúžiť na vyplatenie náhrady škody Kušnírovej a manželom Kuciakovcom. Tí dokopy žiadajú od obžalovaných nemajetkovú ujmu dvoch miliónov eur.
Výpovede svedkov sa nateraz pre senát skončili. Vo februári majú začať vypovedať znalci. Súd zatiaľ predvolal dve znalkyne z odboru antropológie. Obhajca obžalovaného Marek Para navrhol osobne predvolať znalca, ktorý skúmal mobilný telefón Mariana K., ako aj USB kľúč so správami a fotkami zo sledovania novinárov.
Z vraždy novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Marian K., Alena Zs., Tomáš Sz. a Miroslav M. Marian K. si mal podľa prokuratúry objednať Kuciakovu vraždu z pomsty za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. K vražde novinára sa priznal Zoltán Andruskó, ktorý je už za vraždu právoplatne odsúdený po schválení dohody o vine a treste. K samotnej streľbe sa priznal Miroslav M., v prípade je naďalej obžalovaný. Údajný objednávateľ Marian K., sprostredkovateľka Alena Zs. a jeden z vykonávateľov Tomáš Sz. naďalej trvajú na svojej nevine.

Copyright © TASR 2019

Reklamná pauza,môžete sa...

Reklamná pauza,môžete sa...

Harabin prepustil Daňa a Vaskyho

Harabin prepustil Daňa a Vaskyho

Zomrel Terry Jones

Zomrel Terry Jones

Vo veku 77 rokov zomrel v utorok večer britský herec a režisér Terry Jones, jeden zo šiestich členov komediálnej skupiny Monty Python. Informovala o tom spravodajská televízia Sky News.
Jones podľahol komplikáciám spôsobeným zriedkavou formou demencie, ktorú mu diagnostikovali v roku 2015.
Spolu s Ericom Idleom, Johnom Cleesom, Michaelom Palinom, Grahamom Chapmanom a Terrym Gillianom vytvoril Jones v 60. rokoch legendárnu komediálnu skupinu Monty Python's Flying Circus (Monty Pythonov lietajúci cirkus), ktorá spôsobila revolúciu v britskom komediálnom umení.
Jones spolurežíroval komédie Monty Python a Svätý grál, Monty Python: Život Briana a Zmysel života. Pod jeho režisérskou taktovkou vznikol film pre deti Žabiakove dobrodružstvá, v ktorom spolu s Ericom Idleom, Johnom Cleesom a Michaelom Palinom aj účinkoval.

Copyright © TASR 2019

 

RADA RTVS

RADA RTVS

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Senát Špecializovaného trestného súdu nemá pochybnosti o zákonnosti získania komunikácie Mariana K. cez aplikáciu Threema. Komunikácia na pojednávaní v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka sa však bude čítať po vykonaní naplánovaných dôkazov. Súd zvažuje, že z dôvodu urýchlenia procesu vylúči obžalovaného Miroslava M., ktorý sa priznal, že zastrelil Kuciaka aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú, na samostatné konanie.
„Súd nemá pochybnosti o zákonnosti získania tohto dôkazu,“ uviedla predsedníčka senátu Ružena Sabová. Vyextrahovanú zálohu komunikácie dostal vyšetrovateľ Peter Juhás od Europolu na DVD nosiči. Na tom sa nachádzala tabuľka, z ktorej sa čítala Threema už v kauze falšovania zmeniek TV Markíza a majú ju k dispozícii viaceré médiá.
Komunikácia pochádza podľa Sabovej z ôsmich telefónov. Nie je jasné, či ide o telefóny aj iných obžalovaných než Mariana K. Svedok Peter Tóth vypovedal, že polícii odovzdal dva.
Threema sa v stredu zatiaľ čítať nebude. Sabová plánuje najprv vykonávať naplánované dôkazy a svedecké výpovede. Splnomocnenci poškodených a prokurátor ich chceli čítať už teraz, kým vypovedajú obžalovaní. Chceli ich so správami konfrontovať. Predsedníčka senátu argumentovala, že ich po čítaní môže zavolať vypovedať znova.
Obhajca obžalovaného Mariana K. Marek Para namieta zákonnosť použitia Threemy ako dôkazu už od minulého roka, a to aj v kauze falšovania televíznych zmeniek. Ani v tom prípade mu senát nevyhovel.
Momentálne na súde vypovedajú obžalovaní znova a procesné strany a súd sa ich pýtajú doplňujúce otázky. Miroslava M. zvažuje sudkyňa vylúčiť na samostatné konanie, vzhľadom na to, že sa priznal a doplnila, že priznanie zaváži pri udeľovaní trestu. Z jeho doplňujúcej výpovede vyplynulo, že Kuciaka zastrelil z blízkosti menej než 30 centimetrov.
Z vraždy novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Marian K., Alena Zs., Tomáš Sz. a Miroslav M. Marian K. si mal podľa prokuratúry objednať Kuciakovu vraždu z pomsty za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. K vražde novinára sa priznal Zoltán Andruskó, ktorý je už za vraždu právoplatne odsúdený po schválení dohody o vine a treste. K samotnej streľbe sa priznal Miroslav M., v prípade je naďalej obžalovaný. Údajný objednávateľ Marian K., sprostredkovateľka Alena Zs. a jeden z vykonávateľov Tomáš Sz. naďalej trvajú na svojej nevine.

Zástupca poškodených Kuciakovcov Daniel Lipšic považuje rozhodnutie senátu Špecializovaného trestného súdu o zákonnosti získania komunikácie Mariana K. cez Threemu za kľúčové. Myslí si, že komunikácia cez Threemu inkriminuje Mariana K. ako objednávateľa vraždy. Jeho obhajca Marek Para to za prehru nepovažuje.
„Komunikácia najmä obžalovaného Mariana K. v Threeme v dňoch predchádzajúcich a nadchádzajúcich po vražde je podľa môjho presvedčenia jednoznačne inkriminujúca,“ povedal Lipšic. Tvrdí, že kriminálnici vždy komunikujú v inotajoch, náznakoch a šifrách, avšak z kontextu komunikácie jednoznačne vyplýva, že si písali o vražde novinára Jána Kuciaka.
Jediná polemika, ktorá podľa neho zostáva, je, ako bude dôkaz vykonaný. Aj prokurátor preto uviedol, že je možné, aby prišiel na hlavné pojednávanie zástupca Europolu. Súdu by vysvetlil, ako kominukáciu vrátane jej zmazaných častí vyextrahoval z mobilných telefónov Mariana K.
Obhajca obžalovaného Mariana K. Para nepovažuje rozhodnutie senátu za konečné. „Je to predbežný názor súdu, ako taký ho rešpektujem. Právny spor bude pokračovať,“ reagoval.
Para Threemu ako dôkaz dlhodobo namieta aj v kauze falšovania zmeniek TV Markíza, kde sa komunikácia už čítala. Vadí mu to, že telefónmi Mariana K. disponoval Peter Tóth. Rovnako, že podľa neho nie je ustálená judikatúra v tejto problematike. Rozhodnutie senátu za prehru nepovažuje a je pripravený aj na alternatívu, že sa Threema bude čítať.
Predsedníčka senátu Ružena Sabová uviedla, že Threema sa čítať zatiaľ nebude a pojednávanie bude pokračovať vo vykonávaní zatiaľ naplánovaných dôkazov. Prokurátor a splnomocnenci poškodených chceli Threemu čítať teraz, aby s ňou mohli konfrontovať obžalovaných, na čo reagovala Sabová tým, že si ich môžu neskôr predviesť pred súd znova.
Z vraždy novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Marian K., Alena Zs., Tomáš Sz. a Miroslav M. Marian K. si mal podľa prokuratúry objednať Kuciakovu vraždu z pomsty za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. K vražde novinára sa priznal Zoltán Andruskó, ktorý je už za vraždu právoplatne odsúdený po schválení dohody o vine a treste. K samotnej streľbe sa priznal Miroslav M., v prípade je naďalej obžalovaný. Údajný objednávateľ Marian K., sprostredkovateľka Alena Zs. a jeden z vykonávateľov Tomáš Sz. naďalej trvajú na svojej nevine.


Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v stredu obžalobu na Alenu Zs., Romana O. a Vladimíra M. za vraždu exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová.
"Všetci sú obvinení z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. V prípade uznania viny im hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie," povedala Predajňová.
Údajný objednávateľ Roman O. je stíhaný väzobne ako objednávateľ. Alena Zs., ktorá je v súdnej väzbe za vraždu novinára Jána Kuciaka, mala byť sprostredkovateľkou objednávky vraždy. Vladimír M., ktorý mal objednávku prevziať a zadať jej vykonanie, je vo výkone trestu odňatia slobody pre inú trestnú činnosť.
"Obžaloba napadla do senátu 3T, pracovisko Banská Bystrica, bude pridelená zákonnému sudcovi, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe," priblížila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.
Exprimátora Basternáka zavraždili 9. júla 2010 vo večerných hodinách pred jeho domom. Zastrelil ho Štefan Kaluz (člen skupiny sýkorovcov, pozn. TASR), ku ktorému však chýbal objednávateľ a pomocníci. Za tých považuje polícia práve Alenu Zs., Romana O. a Vladimíra M. Prvá menovaná mala pomáhať v kampani v komunálnych voľbách Basternákovmu protikandidátovi. Kaluz už bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody na 25 rokov.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry podal návrh na podanie obžaloby koncom minulého roka.
Obžalovaná z vraždy novinára Jána Kuciaka Alena Zs. využila na hlavnom pojednávaní opätovne svoje právo nevypovedať. Urobila tak napriek tomu, že prvý deň pojednávania avizovala, že vypovedať neskôr bude.
Alena Zs. v stredu len uviedla, že sa ku skutku vraždy vyjadriť nevie, keďže ho pozná iba zo spisu a médií. Tiež, že výpovede obžalovaných Miroslava M. a Tomáša Sz. potvrdzujú to, že „Zoltán Andruskó klame“. Opätovne avizovala, že bude vypovedať neskôr a následne využila svoje právo nevypovedať.
Andruskó bol za vraždu novinára už právoplatne odsúdený na trest 15 rokov odňatia slobody. Alenu Zs. označuje za osobu, ktorá si uňho vraždu objednala na pokyn Mariana K.
Z vraždy novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Marian K., Alena Zs., Tomáš Sz. a Miroslav M. Marian K. si mal podľa prokuratúry objednať Kuciakovu vraždu z pomsty za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. K vražde novinára sa priznal Zoltán Andruskó, ktorý je už za vraždu právoplatne odsúdený po schválení dohody o vine a treste. K samotnej streľbe sa priznal Miroslav M., v prípade je naďalej obžalovaný. Údajný objednávateľ Marian K., sprostredkovateľka Alena Zs. a jeden z vykonávateľov Tomáš Sz. naďalej trvajú na svojej nevine.

Copyright © TASR 2019