MEDIA NEWS
Sociálna sieť TikTok chce osloviť stovky odborníkov a
inštitúcií s cieľom vytvoriť vzdelávací obsah pre túto platformu. TikTok
zaznamenal od roku 2017 na celom svete už viac ako dve miliardy stiahnutí od používateľov
iOS a Androidu. Umožňuje im vyrobiť video s maximálnou dĺžkou 15 sekúnd,
sprevádzané hudbou.
Vo vzdelávacích videách vystúpi napríklad britský herec
Sean Sagar, ktorý bude radiť, ako sa pripraviť na konkurzy. Televízna
moderátorka a matematička Rachel Riley zas pomôže zlepšiť sa v matematike.
Generálny manažér TikToku pre Európu Rich Waterworth
exkluzívne pre BBC Click povedal, že platforma zaznamenala veľký záujem
používateľov o vzdelávacie videá. Elizabeth Hidson z University of Sunderland
uviedla, že novinka od TikToku bude súčasťou trendu v online vzdelávaní.
"Myslíme si, že TikTok je bezpečným miestom, kde sa
mladí ľudia môžu naučiť niečo viac o témach, ktoré ich zaujímajú, ako napríklad
dejiny černochov, žien či príbehy z prostredia LGBTQ komunity," vyjadril
sa Martin Jefferies, manažér sociálnych médií pracujúci pre organizáciu English
Heritage, ktorá spravuje viac ako 400 historických miest v Británii.
Výskumný analytik z Enders Analysis Jamie MacEwan
považuje za dobrý signál, že novým výkonným riaditeľom TikToku sa stal Kevin
Mayer, ktorý v minulosti pracoval pre spoločnosť Disney. Podľa MacEwana pre
platformu zabezpečí nové partnerstvá. Mayer napríklad dozeral na spustenie
streamingovej služby Disney Plus, ktorá má už viac ako 50 miliónov
používateľov.
Spoločnosť Zoom sa rozhodla poskytnúť od júla koncové šifrovanie pre
všetky účty. Nedávno pritom zamýšľala nepridať koncové šifrovanie pre
bezplatné účty s tým, že takto nechá otvorené dvere na spoluprácu s
bezpečnostnými zložkami. "Chceme spolupracovať s FBI a miestnymi úradmi v
prípade, že ľudia budú zneužívať Zoom na nesprávne účely," povedal pred
časom výkonný riaditeľ firmy Eric Yuan.
V stredu však uviedol, že zmenili svoj názor po dialógu s
organizáciami pre ochranu občianskych slobôd, obhajcami bezpečnosti
detí, odborníkmi na šifrovanie, vládnymi predstaviteľmi a používateľmi
služby.
Využitie Zoomu vzrástlo v čase pandémie koronavírusu, keďže milióny
ľudí zostali pracovať z domu. V súčasnosti službu denne využíva
približne 300 miliónov používateľov, pričom v decembri ich bolo 10
miliónov. Vyskytli sa však aj bezpečnostné problémy, na ktoré firma
reagovala pridaním nových opatrení.
V rámci nich bude Zoom vyžadovať od majiteľov bezplatných účtov, aby
sa prihlásili pomocou telefónneho čísla, pričom dostanú jednorázovú
textovú overovaciu správu. Počas virtuálnych stretnutí budú môcť
hostitelia manuálne zapnúť alebo vypnúť koncové šifrovanie.
©2020,
Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné
vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného
súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Ľudskoprávne organizácie v USA vyzývajú inzerentov, aby v júli bojkotovali Facebook. Tvrdia, že táto sociálna sieť nefiltruje príspevky podnecujúce násilie a prejavy nenávisti. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Výzva na bojkot prišla v čase, keď Facebook čelí rastúcemu nátlaku v súvislosti so svojím uvoľneným prístupom k dezinformačným a poburujúcim príspevkom.
Pod hashtagom #StopHateForProfit sa kampaň objavila v stredu v denníku Los Angeles Times. Podporili ju organizácie Liga proti hanobeniu (ADL), ColorOfChange, FreePress, Spiaci Obri (Sleeping Giants) a Národná asociácia pre podporu farebných ľudí (NAACP).
Kampaň vznikla v reakcii na "množstvo prípadov, keď Facebook umožnil zverejnenie rasistických, násilných a preukázateľne nepravdivých obsahov", uviedla ADL na svojej webovej stránke.
"V solidarite s americkými hodnotami slobody, rovnosti a spravodlivosti dnes žiadame všetky spoločnosti, aby v júli neinzerovali svoje služby na Facebooku," vyzvala skupina.
Podľa ADL vyťaží Facebook ročne z reklám 70 miliárd dolárov (61 miliárd eur).
Minulý mesiac sa ďalšia sociálna sieť, Twitter, rozhodla skryť jeden z príspevkov amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa nej "glorifikoval násilie".
Trump počas protirasistických protestov v Minneapolise, ktoré vyvolala smrť Afroameričana Georgea Floyda vinou belošského policajta, varoval demonštrantov, že ak dôjde k nejakým problémom, pošle tam armádu. "Kde sa rabuje, tam sa strieľa," napísal Trump.
Rozhodnutie skryť tento Trumpov tweet vyvolal rozbroje v spoločnosti Facebook, kde sa zamestnanci postavili proti rozhodnutiu šéfa Facebooku Marka Zuckerberga neobmedzovať prezidentove často kontroverzné, nepresné či poburujúce príspevky.
Ruský cenzúrny úrad (Roskomnadzor) vo štvrtok zrušil zákaz používania obľúbenej šifrovanej komunikačnej aplikácie Telegram. O úplné zablokovanie prístupu k Telegramu sa usiloval od apríla 2018, uviedla agentúra Interfax s tým, že Roskomnadzor vyradil stránku telegram.org z registra zakázaných webov.
Web Telegramu bol zablokovaný 13. apríla 2018 na základe rozhodnutia okresného súdu v Moskve, ktorý to zdôvodnil tým, že táto internetová služba odmieta poskytnúť kľúče na rozšifrovanie správ užívateľov. Od Telegramu to požadovala ruská tajná služba FSB.
FSB tvrdila, že poskytnutie šifrovacích kľúčov neporušuje súkromie používateľov, pretože kľúče ako také nie sú považované za informáciu s obmedzeným prístupom. Odvolávala sa pritom na zistenie, že aplikáciu Telegram využívali aj páchatelia atentátu v petrohradskom metre z apríla 2017, ktorý si vyžiadal 16 obetí.
Agentúra AP pripomenula, že na základe rozhodnutia súdu v Moskve bol v apríli 2018 poskytovateľ služby Telegram vyzvaný na zablokovanie tejto aplikácie, ktorá aj bola krátky čas nedostupná. V priebehu niekoľkých hodín sa však prístup k nej obnovil a odvtedy sa stále používa.
Medzi aktívnych používateľov aplikácie patrili aj ruskí vládni úradníci a niektoré vládne agentúry viedli svoje oficiálne účty práve na Telegrame.
Tento rok počas pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 si viaceré krízové štáby vybrali práve aplikáciu Telegram, aby na nej zverejňovali každodenné aktualizácie o vývoji epidemiologickej situácie.
V apríli tohto roku aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pripustil, že aplikácia sa napriek zákazu využíva.
Zdroj z ruských orgánov činných v trestnom konaní podľa Interfaxu vo štvrtok na vysvetlenie zrušenia zákazu uviedol, že administrátori služby Telegram úradom neposkytli šifrovacie kľúče, avšak deklarovali pripravenosť spolupracovať v prípade konkrétnych požiadaviek týkajúcich sa boja proti extrémizmu a terorizmu.
Zakladateľ Telegramu Pavel Durov už začiatkom júna vyzval úrady, aby zrušili jeho zablokovanie a umožnili 30 miliónom ruských používateľov komfortnejšie využívať túto službu. Durov uviedol, že tím Telegramu v posledných rokoch výrazne zlepšil nástroje na vyhľadávanie a odstraňovanie extrémistického obsahu bez zásahu do súkromia používateľov.
Roskomnadzor vo štvrtok ocenil túto Durovom avizovanú "pripravenosť (Telegramu) na boj proti terorizmu a extrémizmu".
Prezidentský kandidát americkej Demokratickej strany Joe Biden vo štvrtok odštartoval svoju prvú veľkú mediálnu kampaň. Informovala o tom televízna stanica CNN.
Kampaň za 15 miliónov dolárov (približne 13 miliónov eur) pokryje reklamu v televízii, na internete, v rádiách aj v tlači v šiestich štátoch, v ktorých vo voľbách v roku 2016 vyhral Bidenov súčasný vyzývateľ a kandidát Republikánskej strany Donald Trump.
Reklamu budú v nasledujúcich piatich týždňoch môcť vidieť obyvatelia štátov Michigan, Severná Karolína, Pensylvánia, Wisconsin, Arizona a Florida. V posledných dvoch štátoch bude aj v španielskom jazyku vzhľadom na početnú hispánsku populácie, ktorú chce Biden získať na svoju stranu.
V prvom z dvoch doteraz zverejnených videí Biden hovorí o potrebe zvoliť prezidenta, bude zjednocovať krajinu. Odkazuje najmä na protesty proti policajnej brutalite voči černochom, ktoré spustila smrť Afroameričana Georgea Floyda pri zatýkaní belošským policajtom 25. mája v štáte Minnesota.
V druhom videu nominant Demokratickej strany poukazuje na potrebu nielen chváliť, ale aj adekvátne finančne ohodnotiť ľudí, ktorí počas koronakrízy zabezpečujú chod krajiny, ako sú napríklad zdravotnícky personál, roznášači jedla alebo pokladníci v obchodoch.
Hoci Biden súčasného prezidenta Trumpa v televíznej kampani priamo nemenuje, na osobných stretnutiach býva k nemu kritickejší. "Nie je zodpovedný za nič, preto nie je vôbec hodný vedúcej pozície. Namiesto toho, aby sa postavil do čela boja proti koronavírusu, v podstate už len máva bielou vlajkou... aby mohol pokračovať vo svojej kampani, čím však ohrozí množstvo ľudí," vyjadril sa Biden.
Podľa najnovšieho prieskumu inštitútu Ipsos pre agentúru Reuters by Biden získal 48 percent hlasov, Trumpa by volilo 35 percent Američanov. Prieskum sa uskutočnil od 10. do 16. júna a zúčastnilo sa ho 3768 registrovaných voličov. Prezidentské voľby v USA sa uskutočnia 3. novembra.
Osem z desiatich ľudí je za financovanie Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) formou koncesionárskych poplatkov. Zhruba rovnaký podiel opýtaných považuje ich výšku za primeranú alebo nízku. Vyplýva to z júnového prieskumu verejnej mienky agentúr Median a STEM/MARK, napísal vo štvrtok spravodajský portál ČT24.
Viac ako 60 percent respondentov uviedlo, že financovanie verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu by znamenalo obmedzenie ich nezávislosti. Rozšírenie reklamy by považovali za narušenie kvality vysielania dve tretiny účastníkov prieskumu.
Českej televízii dôverujú tri štvrtiny opýtaných, čo znamená, že je najdôveryhodnejším médiom v Česku. Ako druhý skončil Český rozhlas, ktorému dôveruje 54 percent ľudí.
"Vo verejnom priestore sa objavujú rôzne návrhy na radikálne zmeny financovania Českej televízie a Českého rozhlasu. Považujeme v takomto okamihu za nutné a zodpovedné diskutovať o tom, aké médiá verejnej služby verejnosť chce a potrebuje a aké faktické dôsledky by pre nich takéto zmeny financovaní mali," povedal v tejto súvislosti riaditeľ ČT Petr Dvořák.
Na prieskume sa zúčastnilo viac ako 2000 ľudí starších ako 18 rokov.
Koncesionárske poplatky, ktoré sú hlavným zdrojom financovania verejnoprávnych médií, sa v Česku nezvýšili od roku 2008. Ich výška je za ČT mesačne 135 českých korún (približne päť eur) a za ČRo 45 českých korún (približne 1,70 eura) je dokonca rovnaká od roku 2005. Mierne zvýšenie poplatkov by podľa prieskumu nemalo vplyv na rodinné výdavky 76 percent domácností. Dve tretiny opýtaných by súhlasili s nárastom poplatkov o päť korún mesačne v prípade ČRo a o 15 korún za ČT.
Copyright © TASR 2020
