TO JE TV!
9. 7. 2020
SLOVAK MEDIA LAW NEWS
SLOVAK MEDIA LAW NEWS
Ministerstvo kultúry (MK) by chcelo ešte do konca roka pripraviť návrh legislatívnych úprav týkajúci sa médií a novinárov. Informovala o tom šéfka rezortu Natália Milanová (OĽaNO) na štvrtkovom stretnutí s novinármi, na ktorom bilancovala prvých sto dní nového vedenia rezortu, a tiež predstavila plány a ciele ministerstva na najbližšie obdobie.
"Je pravda, že sme si toho naložili v legislatívnej oblasti dosť, ale v optimistickom scenári platí, že do konca roka by sme chceli predložiť novelu tlačového zákona, na konci tohto roka, respektíve na začiatku budúceho, aj zákon o RTVS a o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS," uviedla ministerka.
Cieľom zmien v legislatíve o RTVS je zabezpečiť primerané dlhodobé financovanie základných úloh a povinností verejnoprávneho vysielateľa a skvalitnenie poskytovanej verejnoprávnej služby. "Preto vznikla aj pracovná skupina, ktorá bude vyhodnocovať najvýhodnejší model financovania. Samozrejme, bude to aj diskusia na politickej úrovni," pripustila Milanová. Ona sama je zástancom zachovania koncesionárskych poplatkov, poukazuje pritom i na to, že na Slovensku sú v rámci Európy jedny z najnižších. Nebráni sa však ani diskusiám o inom zdrojovaní prostriedkov pre RTVS, tak ako napríklad v minulosti práve v jej domovskej strane artikulovali myšlienku o naviazaní financovania RTVS na hrubý domáci produkt.
"Ak dospejeme do štádia, že tu máme tieto a tieto argumenty, som ochotná zmeniť svoj postoj, ale zatiaľ som presvedčená, že by sa koncesionárske poplatky, aspoň v určitej forme mali ponechať," dodala. Štátny tajomník MK Radoslav Kutaš dodal, že je potrebné vyhodnotiť výhody a nevýhody jednotlivých modelov. "Určite nie je rezort nastavený tak, že bude nasilu tlačiť jeden z nich," povedal.
V prípade novely tlačového zákona je cieľom úpravy zjednotenie a garantovanie právneho postavenia a ochrany novinárov pri výkone ich povolania, bez ohľadu na typ médiá, v ktorom činnosť vykonávajú. Kutaš poznamenal, že v príprave legislatívnej úpravy nadviažu na to, čo doteraz pracovné skupiny ministerstva v predchádzajúcom období "vyprodukovali a má zmysel".
"Bohužiaľ, napríklad v prípade pracovnej skupiny, ktorá sa mala v predchádzajúcom období zaoberať statusom ochrany novinárov, som žiaden výstup nenašiel. Rovnako sa neotvorili témy online médiá a zastrešenia novinárov v tomto priestore," upozornil štátny tajomník v súvislosti s pracovnou skupinou, ktorú zriadilo bývalé vedenie rezortu v roku 2018.
Kutaš avizoval, že sa ministerstvo chce venovať aj dlhodobému problému možnosti trestne stíhať novinárov za poškodzovanie mena a ohováranie. Rezort bude v tejto téme úzko komunikovať s ministerstvom spravodlivosti.
Copyright © TASR 2020
Záchrana domčeka deduška Večerníčka sa začala
Záchrana domčeka deduška
Večerníčka sa začala
Očakávaná obnova a rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky známeho domčeka deduška Večerníčka sa začala 6. júla 2020.
Ide o jeden z posledných objektov ľudovej architektúry tohto druhu na území Prešovského kraja, ktorý verejnosť pozná a vyhľadáva ako chalúpku deduška Večerníčka.
„Zvučka Večerníčka je najdlhšie vysielanou zvučkou v Slovenskej republike. Odrastá na nej už tretia generácia divákov RTVS. Keď sme sa dozvedeli, že predmetný domček je v dezolátnom stave, považovali sme za povinnosť zachrániť ho,“ poznamenal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.
Do domčeka zatekalo a obec preto v minulosti prekryla slamenú strechu nepremokavou celtou. Na mnohých miestach bola opadaná aj hlinená omietka, preto už bolo nutnosťou, aby došlo k rekonštrukcii tohto zrubu, ktorý je vernou kópiou z legendárnej Večerníčkovej znelky. Kompletná rekonštrukcia sa uskutoční pod dozorom Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Vymení sa nielen strecha, ale aj poškodené drevené hranoly, stropný krov, okenice a okná, dvere, drevené podlahy, vymuruje sa komín a nanovo zvonku i zvnútra omietne.
RTVS ako verejný obstarávateľ zadal zákazku v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní v plnom znení. Konečným úspešným uchádzačom sa stal Dušan Žipaj z Matiašky, ktorý predložil najvýhodnejšiu cenu a splnil tak všetky požiadavky verejného obstarávateľa.
Cena diela je vyčíslená na 114 789,06 eur s DPH.
Drevenú stavbu vlastník RTVS presťahuje, zostane však v Novej Sedlici na mieste, kde bude pre turistov dostupnejšia.
„Je to drevenica z drevených trámov, ktoré sú okresané a spájané bez klincov, pokope držia vlastnou váhou. Pri oprave sa využijú tradičné techniky, majstri naviažu aj slamenú strechu,“ informoval zhotoviteľ Dušan Žipaj.
Na premiestnenie a rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky požiadala RTVS o finančné prostriedky aj Ministerstvo kultúry SR. Prostredníctvom dotačného programu Obnovme si svoj dom rozhodlo Ministerstvo kultúry SR o pridelení dotácie v sume 74 500 eur.
Rekonštrukcia a obnova tejto kultúrnej pamiatky by mala prebiehať päť mesiacov. Plánovaný termín ukončenia je november 2020.
Projekt pripravila spoločnosť TANOT s.r.o., stavebný dozor bude vykonávať Ján Velebír.
RTVS plánuje vo vynovenom domčeku deduška Večerníčka zriadiť stálu expozíciu a depozitár detských programov.
„Verím, že o nejaký čas sa v tomto domčeku otvorí expozícia televíznej rozprávky a podporíme tak cestovný a turistický ruch v tomto krásnom kúte Slovenska,“ skonštatoval generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Desiatky umelcov, spisovateľov a akademikov podpísali otvorený list, v ktorom odsudzujú obmedzenie verejnej debaty a varujú, že slobodná výmena informácií a názorov je ohrozená v čase vzostupu "neliberalizmu". Informovala o tom v stredu agentúra AP.
Medzi osobnosťami, ktoré v liste publikovanom v časopise Harper's Magazine argumentujú proti ideologickej konformite, sú aj J. K. Rowlingová, Salman Rushdie a Margaret Atwoodová.
Ich krok prichádza v čase aktuálnej debaty o takzvanej kultúre zrušenia (z anglického "cancel culture"), keď prominentní ľudia čelia útoku za zdieľanie kontroverzných názorov.
"Sily neliberalizmu získavajú podporu po celom svete a majú silného spojenca v (americkom prezidentovi) Donaldovi Trumpovi, ktorý predstavuje skutočnú hrozbu pre demokraciu," uvádza sa v liste.
Napríklad Rowlingová si od mnohých aktivistov v posledných dňoch vyslúžila kritiku za svoje názory na trassexuálov. Svetoznáma autorka príbehov o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi na Twitteri uviedla, že podporuje práva transrodových ľudí, ale neverí na "odstránenie" definície fyzického pohlavia.
Na jej status na sociálnej sieti, kde písala o "ľuďoch, ktorí menštruujú", reagoval aj herec Daniel Radcliffe, ktorý stvárnil filmovú postavu Harryho Pottera. Radcliffe sa ospravedlnil transrodovým ženám, ktoré sa na spisovateľkin príspevok mohli uraziť.
"Slobodná výmena informácií a názorov, ktorá je zdrojom sily liberálnej spoločnosti, sa každým dňom zužuje," uvádzajú signatári. Odsúdili "netoleranciu k opačným názorom, módu verejného poníženia a ostrakizácie a sklon riešiť komplexné politické problémy so zaslepujúcou morálnou sebaistotou".
List podpísali aj Noam Chomsky, Gloria Steinemová či Malcolm Gladwell.
Ministerstvo zahraničných vecí ČR sa nevyjadruje k údajnej práci poradcu generálneho riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Ivana Safronova pre české tajné služby.
Pre agentúru Interfax to uviedla hovorkyňa MZV ČR Zuzana Štíchová, ktorá dodala, že tieto otázky treba adresovať českým tajným službám. "Nemáme k tomu žiadny komentár," uviedla pre Interfax.
Zástupca českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Ladislav Šticha pre Interfax uviedol, že nemá informácie o prípade Ivana Safronova.
O vyjadrenie ku kauze v stredu novinári požiadali aj hovorcu ruského prezidenta Vladimira Putina. Hovorca Dmitrij Peskov ju priamo nekomentoval, ale pripomenul incident z nedávnej minulosti, keď v Prahe odstránili sochu sovietskeho maršala Ivana Koneva a keď Praha začiatkom júna vyhostila dvoch ruských diplomatov. K vyhosteniu došlo v súvislosti so šírením nepravdivých informácií o plánovanej otrave ricínom starostu Prahy 6 Ondřeja Kolářa a primátora Prahy Zdenka Hřiba.
Peskov na margo toho poznamenal, že "vzťahy s Českou republikou boli nedávno zatienené známymi udalosťami a na úrovni obecných a ústredných orgánov (tejto krajiny) boli podniknuté určité nepriateľské kroky".
Podľa Peskova to "negatívne ovplyvnilo všeobecný tón našich dvojstranných vzťahov". Ubezpečil však súčasne, že Rusko uprednostňuje dobré vzťahy so všetkými krajinami vrátane Českej republiky. Kremeľský hovorca dodal, že nateraz sa medzi Českom a Ruskom neplánujú žiadne dvojstranné kontakty na vysokej či najvyššej úrovni.
Ivana Safronova, ktorý od mája pôsobil ako poradca generálneho riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry (Roskosmos) Dmitrija Rogozina, zadržali v utorok ráno.
Ruská tajná služba FSB má podozrenie, že tento bývalý novinár denníka Kommersant odovzdával informácie vojenského charakteru českým tajným službám. Podľa vyšetrovateľov koncovým príjemcom týchto informácií boli Spojené štáty, uviedol pre portál RBK novinárov právnik Ivan Pavlov.
Podľa spisu Safronov bol údajne Českom naverbovaný v roku 2012 a v roku 2017 dostal od príslušníka českej tajnej služby pokyn, aby "prostredníctvom internetu" posielal informácie o vojensko-technickej spolupráci medzi Ruskom a Afrikou a Stredným východom.
Podľa advokáta Pavlova žiadne dôkazy o tom, že by Safronov nejaké materiály skutočne odovzdal, neexistujú.
Litva zakázala v stredu vysielanie ruskej štátnej televízie RT v krajine. Rovnaký krok spravilo minulý týždeň Lotyšsko s tým, že zákaz bude platiť dovtedy, kým bude údajný šéf televízie Dmitrij Kiseľov figurovať na sankčnom zozname Európskej únie za jeho podporu ruskej anexie Krymu v roku 2014.
Predseda Litovskej rozhlasovej a televíznej komisie (LRTK) Mantas Martisius pre agentúru AFP uviedol, že "dnes sa rozhodli pozastaviť päť televíznych kanálov skupiny RT pod kontrolou Kiseľova".
Poznamenal, že Kiseľov je na sankčnom zozname EÚ "za jeho úlohu v ruskej propagande podporujúcej anexiu Krymu v roku 2014 a prebiehajúce vojenské operácie Ruska na východe a juhovýchode Ukrajiny".
Moskva však odmietla tvrdenia, že by Kiseľov mal na starosť RT, uviedol hovorca ruského veľvyslanectva v Litve.
Lotyšská národná rada pre elektronické masmédiá minulý týždeň uviedla, že v krajine zakázala vysielanie siedmich staníc, ktoré patria pod sieť RT. Ide o televízne stanice RT, RT HD, RT Arabic, RT Spanish, RT Documentary HD, RT Documentary a RT TV.
Vo svojom rozhodnutí rada uviedla, že všetky tieto stanice sa vo svojom vysielaní snažili prezentovať Lotyšsko ako zlyhávajúci štát.
Lotyšské úrady dodali, že o zákaze budú informovať ďalšie členské krajiny Európskej únie, ktoré zároveň vyzvú, aby pristúpili k rovnakému kroku.
Zákaz umožnila úprava lotyšského zákona o elektronických médiách. Platiť bude dovtedy, kým bude Kiseľov na sankčnom zozname.
Copyright © TASR 2020
Facebook dočasne odstránil live stream zameraný na hniezdo s mladými sovami. Ako dôvod uviedol "porušenie pravidiel o nahote a sexuálnom obsahu". Graham Moss zriadil na Facebooku video prenos z jeho záhrady v meste Doncaster v čase obmedzení súvisiacich s pandémiou nového koronavírusu. Tvrdí, že stránku mu zablokovali napriek tomu, že sa na nej nenachádzal žiaden nevhodný obsah. Zástupcovia Facebooku uviedli, že prípad vyšetrujú.
Muž povedal, že jeho príspevky sledovalo viac ako 500 používateľov a dočasné odstránenie označil za "absurdné". Live stream mu zrušili dokonca dvakrát, vždy približne na 48 hodín. Snažil sa skontaktovať so zástupcami sociálnej siete, no neuspel.
"Išiel som sa pozrieť na moju stránku, aby som videl, koľkokrát dospelé sovy prišli nakŕmiť mláďatá, no video bolo preč. Namiesto toho tam bola správa, v ktorej písali, že prenos odstránili, pretože porušil pravidlá o nahote a sexuálnom obsahu," vysvetlil.
Moss, ktorý je od 5. marca v dobrovoľnej karanténe, uviedol, že chcel ľuďom dopriať, aby videli to, čo sa im bežne nepodarí. Jeho druhá stránka zameraná na sledovanie pustoviek funguje normálne. "Keď dali prenos preč, objavilo sa množstvo komentárov, čo bolo neuveriteľné. Facebook mi dal dve možnosti - aby som s jeho rozhodnutím súhlasil alebo nesúhlasil. A ja som nesúhlasil," povedal muž. "Je to bláznovstvo. Jediné, čo si dokážem predstaviť, je, že prenos niekto úmyselne nahlásil, no absolútne neviem z akého dôvodu," dodal.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
8. 7. 2020
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Zadržaný poradca generálneho riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Ivan Safronov je podozrivý zo spolupráce s "jednou z tajných služieb NATO".
S odvolaním sa na tlačovú službu ruskej tajnej služby FSB o tom informovala agentúra Interfax.
Podľa agentúry je Safronov podozrivý zo zhromažďovania a odovzdávania informácií o vojensko-technickej spolupráci, obrane a bezpečnosti Ruska, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva. Zhromažďoval ich na základe pokynov jednej z tajných služieb NATO, uviedla FSB vo svojom vyhlásení. Tlačová služba Roskosmos-u dodala, že zadržanie nesúvisí so súčasnou prácou Safronova v štátnej vesmírnej korporácii.
Nemenovaný informovaný zdroj pre Interfax uviedol, že zadržanie a obvinenie Safronova môže súvisieť s jeho predchádzajúcou novinárskou prácou a materiálmi s vojenskou tematikou. V samotnom Roskosmose Safronov nemal prístup k informáciám, ktoré by mohli byť predmetom štátneho tajomstva, dodal zdroj.
Spravodajský portál Novaja gazeta napísal, že vlani v lete sa vyšetrujúce orgány zaoberali Safronovovým článkom o dodávke stíhačiek Su-35 do Egypta, ktorý vyšiel v denníku Kommersant. Vyšetrovatelia spísali protokol a konštatovali v ňom, že v danom článku boli použité informácie, ktoré sú štátnym tajomstvom.
Šéfredaktor denníka Vladimir Želonkin však pre agentúru RIA Novosti uviedol, že nevie, s čím je spojené zadržanie bývalého kolegu. Dodal, že v redakcii Kommersantu polícia nevykonáva žiadne operatívne úkony.
Ivan Safronov v polovici mája nastúpil na post poradcu generálneho riaditeľa spoločnosti Roskosmos Dmitrija Rogozina.
Predtým pracoval v denníkoch Vedomosti a Kommersant, z ktorého bol prepustený spolu s kolegom Maximom Ivanovom za nedodržiavanie novinárskych štandardov v súvislosti s vydaním článku o možnej demisii Valentiny Matvijenkovej z funkcie predsedníčky Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu. V ten istý deň na znak solidarity s prepustenými kolegami podalo výpoveď ďalších 11 redaktorov vnútropolitickej redakcie denníka.
Ruské vyšetrovacie orgány začali trestné konanie proti zakladateľovi internetového portálu Mediazona Piotrovi Verzilovovi za to, že ruským úradom neoznámil, že je držiteľom kanadského pasu. Verzilov je známy aj ako neoficiálny hovorca projektu Pussy Riot, ktorý je známy protestmi proti súčasnému ruskému vedeniu.
Ako informoval spravodajský portál Novaja gazeta, Verzilov získal kanadský pas vďaka tomu, že istý čas žil s otcom v Kanade a študoval tam.
Za nesplnenie povinnosti oznámiť ruským úradom získanie občianstva cudzieho štátu Verzilovovi hrozí pokuta až do 200.000 rubľov alebo 400 hodín verejnoprospešných prác.
Novaja gazeta napísala, že Verzilov dostal predvolanie na výsluch na 7. júla.
Podpísal ho vyšetrovateľ, ktorý viedol konanie vo veci vlaňajších masových protivládnych protestov v Moskve i protestov na Blatnom námestí. Samotný výsluch vykoná vyšetrovateľ, ktorý koncom júna riadil prehliadku vo Verzilovom byte, ktorá sa uskutočnila v rámci vyšetrovania podozrenia z účasti na masových nepokojoch a použitia násilia proti verejnému činiteľovi.
Verzilova po bytovej prehliadke previezli na políciu, odkiaľ ho po výsluchu prepustili ako svedka v kauze masových nepokojov v Moskve. Pred policajnou stanicou na Verzilova čakala skupina ľudí v civile, ktorá podľa neho mala za úlohu sledovať ho a vyprovokovať incident.
Piotr Verzilov pred súdom vyhlásil, že bitku sa im vyvolať nepodarilo, tak ho "aspoň obvinili z výtržnosti", ktorej sa dopustil, keď v rámci sebaobrany pred útokom neznámeho mladíka údajne používal na verejnosti vulgarizmy. Bol za to odsúdený na 15 dní väzenia, z ktorého ho na slobodu prepustili v pondelok.
Verzilov sa stal celosvetovo známym, keď v roku 2018 s tromi ďalšími členmi punkového zoskupenia Pussy Riot prenikol na hraciu plochu štadióna v Moskve, kde sa práve hral finálový zápas majstrovstiev sveta vo futbale. Bol zadržaný a odsúdený na 15 dní väzenia.
O dva mesiace neskôr sa uňho začali prejavovať príznaky vážnej choroby, pričom ostatní členovia Pussy Riot vyslovili podozrenie, že bol otrávený. Verzilov následne odcestoval do Nemecka, kde sa podrobil liečbe.
Obyvatelia Hongkongu čoskoro nebudú môcť využívať mobilnú aplikáciu TikTok, ktorá je veľmi obľúbená najmä medzi mladými ľuďmi, a to pre nedávno prijatý zákon o národnej bezpečnosti, ktorý Čína zavádza do platnosti. Informovala o tom agentúra AP.
Vedenie čínskej spoločnosti, ktorej uvedená videoaplikácia patrí, v pondelok večer oznámilo, že "na základe nedávnych udalostí sme sa rozhodli zastaviť aplikáciu TikTok v Hongkongu." Podľa vedenia TikToku, ktorý musí ešte komunikovať so svojimi používateľmi a inzerentmi, úplné znefunkčnenie aplikácie bude trvať niekoľko dní.
Tento krok prichádza v čase, keď aj najväčšie sociálne siete a messengerové aplikácie - ako Facebook, WhatsApp, Telegram, Google, či Twitter - oznámili, že za pomoci právnych expertov analyzujú nový zákon o národnej bezpečnosti v Hongkongu a jeho dôsledky pre oblasť ľudských práv. Až do odvolania preto nebudú reagovať na žiadosti úradov Hongkongu o poskytnutie dát o svojich používateľoch.
Kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti prijal čínsky parlament 30. júna. Ide o dokument, ktorý sa týka aj Hongkongu, kde napríklad zakazuje aktivity smerujúce k odtrhnutiu, podvratnú činnosť voči ústrednej vláde v Pekingu, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus.
Sociálne platformy ako Facebook, Instagram, Twitter a WhatsApp fungujú v Hongkongu voľne, zatiaľ čo v Číne sú blokované. Aj keď v Hongkongu ešte nie sú zablokované, ich používatelia začali zo strachu z trestu "čistiť" svoje účty a odstraňovať prodemokratické príspevky, napísala agentúra AFP.
Tento prístup sa rozšíril aj do ulíc Hongkongu. Mnoho obchodov či prevádzok, ktoré boli solidárne s demonštrantmi, medzičasom z výkladov odstránilo nálepky s prodemokratickými motívmi a heslami či umelecké diela, ktoré zdobili ich steny.
Hongkonská vláda v pondelok neskoro večer vydala vykonávacie pravidlá k článku č. 43 zákona o národnej bezpečnosti, ktorým sa mestským policajným zložkám udeľujú rozsiahle právomoci pri presadzovaní právnych predpisov. Tieto vykonávanie pravidlá nadobúdajú účinnosť v utorok.
Podľa nich je možné nariadiť internetovým platformám, vydavateľom, ako aj poskytovateľom internetových služieb, aby zastavili zverejňovanie elektronických správ, ktoré môžu byť trestným činom ohrozujúcim národnú bezpečnosť alebo "pravdepodobne spôsobia trestný čin ohrozujúci národnú bezpečnosť".
Poskytovatelia služieb, ktorí takéto nariadenie nesplnia, môžu dostať pokutu až do 100.000 hongkonských dolárov (12.903 dolárov) a hrozí im aj trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty zvažujú zákaz aplikácií čínskych sociálnych médií vrátane TikTok-u. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters.
"Nechcem sa vyjadrovať ešte skôr než prezident (USA Donald Trump), ale je to niečo, čo zvažujeme," povedal Pompeo v rozhovore pre stanicu Fox News.
Americkí zákonodarcovia predtým vyjadrili znepokojenie nad tým, ako videoaplikácia TikTok zaobchádza s údajmi svojich používateľov. Obavy v nich vyvolávajú najmä čínske zákony, podľa ktorých musia spoločnosti v krajine podporovať spravodajské služby kontrolované čínskou komunistickou stranou a spolupracovať s nimi.
Aplikácia TikTok čínskej spoločnosti ByteDance nie je v samotnej Číne dostupná. V snahe získať si užívateľov po celom svete pritom opakovane zdôrazňuje svoju nezávislosť od Číny.
TikTok minulý týždeň zakázali v Indii spolu s ďalšími 58 čínskymi aplikáciami. Stalo sa tak po vystupňovaní napätia medzi Indiou a Čínou v spornom pohraničnom regióne Ladákh.
Pompeove výroky prišli v čase narastajúceho napätia medzi USA a Čínou, ktoré súvisí s pandémiou nového koronavírusu, vzájomnými obchodnými spormi a situáciou v Hongkongu.
Alphabet, materská spoločnosť internetového gigantu Google, a Deutsche Bank (DB) uzavreli dohodu o dlhodobom partnerstve, v rámci ktorého bude americká technologická spoločnosť poskytovať služby cloud computingu najväčšiemu nemeckému veriteľovi.
„Partnerstvo so službou Google Cloud bude dôležitou hybnou silou našej strategickej transformácie,“ uviedol v utorok v spoločnom vyhlásení generálny riaditeľ Deutsche Bank Christian Sewing. „Je to rovnako príbeh o príjmoch, ako aj o nákladoch,“ dodal.
Platnosť zmluvy by mala byť najmenej 10 rokov a Deutsche Bank očakáva, že dosiahne kumulatívnu návratnosť investícií vo výške 1 miliardy eur podľa zdrojov oboznámených s touto záležitosťou, ktoré nechceli byť menované, lebo informácie sú súkromné.
Obe strany plánujú tiež spoločné investície do technológií a budú sa deliť o výsledné príjmy.
Sewing predstavil pred rokom stratégiu DB zameranú na rázne zníženie nákladov vrátane výdavkov na informačné technológie. Najal pritom Bernda Leukerta, bývalého šéfa nemeckého softvérového gigantu SAP, aby pomohol banke urýchliť digitalizáciu jej operácií.
Spoločnosti odmietli komentovať, koľko Deutsche Bank zaplatí za služby Google, a banka neuviedla ani to, aké úspory nákladov očakáva vďaka dohode.
Európske banky v uplynulých rokoch vynaložili miliardy eur na modernizáciu svojich IT a často sa rozhodli ukladať viac svojich údajov do cloudu. To pritiahlo veľkých amerických poskytovateľov cloudových služieb vrátane Google, Microsoftu a Amazonu.
Dohoda s DB je výhrou pre Google, ktorý sa snaží ukázať, že jeho cloudové služby môžu slúžiť finančnému sektoru. Šéf cloudovej divízie Google Thomas Kurian však urobil z finančného odvetvia jeden zo svojich kľúčových cieľov od nástupu do funkcie koncom roka 2018.
Šírenie spoľahlivých informácií počas pandémie nového koronavírusu je obzvlášť dôležité a médiá majú v tomto ohľade obrovskú zodpovednosť, vyhlásila v utorok v Berlíne nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Politička mala príhovor na začiatku série konferencií na tému mediálna politika Európskej únie v oblasti digitálnych médií. Kancelárka podľa tlačovej agentúry DPA povedala, že pandémia postavila do popredia vzájomnú pomoc a sociálny kontakt, práve počas zachovávania sociálneho odstupu.
"V takejto situácii sú osobitne dôležité spoľahlivé informácie. Médiá a žurnalistika nesú za to obrovskú zodpovednosť," uviedla Merkelová.
Z tohto dôvodu treba riešiť otázku, "ako možno do budúcnosti v Európe vybudovať rôznorodý a zodpovedný mediálny systém".
Pre podozrenie z vlastizrady zadržali v utorok v Moskve poradcu riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Ivana Safronova, ktorý v minulosti pôsobil ako novinár v redakciách denníkov Vedomosti a Kommersant. Informovala o tom agentúra Interfax s tým, že Safronov bol už aj oficiálne obvinený.
S odvolaním sa na tlačovú službu ruskej tajnej služby FSB o tom informovala agentúra Interfax.
Podľa agentúry je Safronov podozrivý zo zhromažďovania a odovzdávania informácií o vojensko-technickej spolupráci, obrane a bezpečnosti Ruska, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva. Zhromažďoval ich na základe pokynov jednej z tajných služieb NATO, uviedla FSB vo svojom vyhlásení. Tlačová služba Roskosmos-u dodala, že zadržanie nesúvisí so súčasnou prácou Safronova v štátnej vesmírnej korporácii.
Nemenovaný informovaný zdroj pre Interfax uviedol, že zadržanie a obvinenie Safronova môže súvisieť s jeho predchádzajúcou novinárskou prácou a materiálmi s vojenskou tematikou. V samotnom Roskosmose Safronov nemal prístup k informáciám, ktoré by mohli byť predmetom štátneho tajomstva, dodal zdroj.
Spravodajský portál Novaja gazeta napísal, že vlani v lete sa vyšetrujúce orgány zaoberali Safronovovým článkom o dodávke stíhačiek Su-35 do Egypta, ktorý vyšiel v denníku Kommersant. Vyšetrovatelia spísali protokol a konštatovali v ňom, že v danom článku boli použité informácie, ktoré sú štátnym tajomstvom.
Šéfredaktor denníka Vladimir Želonkin však pre agentúru RIA Novosti uviedol, že nevie, s čím je spojené zadržanie bývalého kolegu. Dodal, že v redakcii Kommersantu polícia nevykonáva žiadne operatívne úkony.
Ivan Safronov v polovici mája nastúpil na post poradcu generálneho riaditeľa spoločnosti Roskosmos Dmitrija Rogozina.
Predtým pracoval v denníkoch Vedomosti a Kommersant, z ktorého bol prepustený spolu s kolegom Maximom Ivanovom za nedodržiavanie novinárskych štandardov v súvislosti s vydaním článku o možnej demisii Valentiny Matvijenkovej z funkcie predsedníčky Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu. V ten istý deň na znak solidarity s prepustenými kolegami podalo výpoveď ďalších 11 redaktorov vnútropolitickej redakcie denníka.
Ruské vyšetrovacie orgány začali trestné konanie proti zakladateľovi internetového portálu Mediazona Piotrovi Verzilovovi za to, že ruským úradom neoznámil, že je držiteľom kanadského pasu. Verzilov je známy aj ako neoficiálny hovorca projektu Pussy Riot, ktorý je známy protestmi proti súčasnému ruskému vedeniu.
Ako informoval spravodajský portál Novaja gazeta, Verzilov získal kanadský pas vďaka tomu, že istý čas žil s otcom v Kanade a študoval tam.
Za nesplnenie povinnosti oznámiť ruským úradom získanie občianstva cudzieho štátu Verzilovovi hrozí pokuta až do 200.000 rubľov alebo 400 hodín verejnoprospešných prác.
Novaja gazeta napísala, že Verzilov dostal predvolanie na výsluch na 7. júla.
Podpísal ho vyšetrovateľ, ktorý viedol konanie vo veci vlaňajších masových protivládnych protestov v Moskve i protestov na Blatnom námestí. Samotný výsluch vykoná vyšetrovateľ, ktorý koncom júna riadil prehliadku vo Verzilovom byte, ktorá sa uskutočnila v rámci vyšetrovania podozrenia z účasti na masových nepokojoch a použitia násilia proti verejnému činiteľovi.
Verzilova po bytovej prehliadke previezli na políciu, odkiaľ ho po výsluchu prepustili ako svedka v kauze masových nepokojov v Moskve. Pred policajnou stanicou na Verzilova čakala skupina ľudí v civile, ktorá podľa neho mala za úlohu sledovať ho a vyprovokovať incident.
Piotr Verzilov pred súdom vyhlásil, že bitku sa im vyvolať nepodarilo, tak ho "aspoň obvinili z výtržnosti", ktorej sa dopustil, keď v rámci sebaobrany pred útokom neznámeho mladíka údajne používal na verejnosti vulgarizmy. Bol za to odsúdený na 15 dní väzenia, z ktorého ho na slobodu prepustili v pondelok.
Verzilov sa stal celosvetovo známym, keď v roku 2018 s tromi ďalšími členmi punkového zoskupenia Pussy Riot prenikol na hraciu plochu štadióna v Moskve, kde sa práve hral finálový zápas majstrovstiev sveta vo futbale. Bol zadržaný a odsúdený na 15 dní väzenia.
O dva mesiace neskôr sa uňho začali prejavovať príznaky vážnej choroby, pričom ostatní členovia Pussy Riot vyslovili podozrenie, že bol otrávený. Verzilov následne odcestoval do Nemecka, kde sa podrobil liečbe.
Vedenie čínskej spoločnosti, ktorej uvedená videoaplikácia patrí, v pondelok večer oznámilo, že "na základe nedávnych udalostí sme sa rozhodli zastaviť aplikáciu TikTok v Hongkongu." Podľa vedenia TikToku, ktorý musí ešte komunikovať so svojimi používateľmi a inzerentmi, úplné znefunkčnenie aplikácie bude trvať niekoľko dní.
Tento krok prichádza v čase, keď aj najväčšie sociálne siete a messengerové aplikácie - ako Facebook, WhatsApp, Telegram, Google, či Twitter - oznámili, že za pomoci právnych expertov analyzujú nový zákon o národnej bezpečnosti v Hongkongu a jeho dôsledky pre oblasť ľudských práv. Až do odvolania preto nebudú reagovať na žiadosti úradov Hongkongu o poskytnutie dát o svojich používateľoch.
Kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti prijal čínsky parlament 30. júna. Ide o dokument, ktorý sa týka aj Hongkongu, kde napríklad zakazuje aktivity smerujúce k odtrhnutiu, podvratnú činnosť voči ústrednej vláde v Pekingu, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus.
Sociálne platformy ako Facebook, Instagram, Twitter a WhatsApp fungujú v Hongkongu voľne, zatiaľ čo v Číne sú blokované. Aj keď v Hongkongu ešte nie sú zablokované, ich používatelia začali zo strachu z trestu "čistiť" svoje účty a odstraňovať prodemokratické príspevky, napísala agentúra AFP.
Tento prístup sa rozšíril aj do ulíc Hongkongu. Mnoho obchodov či prevádzok, ktoré boli solidárne s demonštrantmi, medzičasom z výkladov odstránilo nálepky s prodemokratickými motívmi a heslami či umelecké diela, ktoré zdobili ich steny.
Hongkonská vláda v pondelok neskoro večer vydala vykonávacie pravidlá k článku č. 43 zákona o národnej bezpečnosti, ktorým sa mestským policajným zložkám udeľujú rozsiahle právomoci pri presadzovaní právnych predpisov. Tieto vykonávanie pravidlá nadobúdajú účinnosť v utorok.
Podľa nich je možné nariadiť internetovým platformám, vydavateľom, ako aj poskytovateľom internetových služieb, aby zastavili zverejňovanie elektronických správ, ktoré môžu byť trestným činom ohrozujúcim národnú bezpečnosť alebo "pravdepodobne spôsobia trestný čin ohrozujúci národnú bezpečnosť".
Poskytovatelia služieb, ktorí takéto nariadenie nesplnia, môžu dostať pokutu až do 100.000 hongkonských dolárov (12.903 dolárov) a hrozí im aj trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty zvažujú zákaz aplikácií čínskych sociálnych médií vrátane TikTok-u. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters.
"Nechcem sa vyjadrovať ešte skôr než prezident (USA Donald Trump), ale je to niečo, čo zvažujeme," povedal Pompeo v rozhovore pre stanicu Fox News.
Americkí zákonodarcovia predtým vyjadrili znepokojenie nad tým, ako videoaplikácia TikTok zaobchádza s údajmi svojich používateľov. Obavy v nich vyvolávajú najmä čínske zákony, podľa ktorých musia spoločnosti v krajine podporovať spravodajské služby kontrolované čínskou komunistickou stranou a spolupracovať s nimi.
Aplikácia TikTok čínskej spoločnosti ByteDance nie je v samotnej Číne dostupná. V snahe získať si užívateľov po celom svete pritom opakovane zdôrazňuje svoju nezávislosť od Číny.
TikTok minulý týždeň zakázali v Indii spolu s ďalšími 58 čínskymi aplikáciami. Stalo sa tak po vystupňovaní napätia medzi Indiou a Čínou v spornom pohraničnom regióne Ladákh.
Pompeove výroky prišli v čase narastajúceho napätia medzi USA a Čínou, ktoré súvisí s pandémiou nového koronavírusu, vzájomnými obchodnými spormi a situáciou v Hongkongu.
Alphabet, materská spoločnosť internetového gigantu Google, a Deutsche Bank (DB) uzavreli dohodu o dlhodobom partnerstve, v rámci ktorého bude americká technologická spoločnosť poskytovať služby cloud computingu najväčšiemu nemeckému veriteľovi.
„Partnerstvo so službou Google Cloud bude dôležitou hybnou silou našej strategickej transformácie,“ uviedol v utorok v spoločnom vyhlásení generálny riaditeľ Deutsche Bank Christian Sewing. „Je to rovnako príbeh o príjmoch, ako aj o nákladoch,“ dodal.
Platnosť zmluvy by mala byť najmenej 10 rokov a Deutsche Bank očakáva, že dosiahne kumulatívnu návratnosť investícií vo výške 1 miliardy eur podľa zdrojov oboznámených s touto záležitosťou, ktoré nechceli byť menované, lebo informácie sú súkromné.
Obe strany plánujú tiež spoločné investície do technológií a budú sa deliť o výsledné príjmy.
Sewing predstavil pred rokom stratégiu DB zameranú na rázne zníženie nákladov vrátane výdavkov na informačné technológie. Najal pritom Bernda Leukerta, bývalého šéfa nemeckého softvérového gigantu SAP, aby pomohol banke urýchliť digitalizáciu jej operácií.
Spoločnosti odmietli komentovať, koľko Deutsche Bank zaplatí za služby Google, a banka neuviedla ani to, aké úspory nákladov očakáva vďaka dohode.
Európske banky v uplynulých rokoch vynaložili miliardy eur na modernizáciu svojich IT a často sa rozhodli ukladať viac svojich údajov do cloudu. To pritiahlo veľkých amerických poskytovateľov cloudových služieb vrátane Google, Microsoftu a Amazonu.
Dohoda s DB je výhrou pre Google, ktorý sa snaží ukázať, že jeho cloudové služby môžu slúžiť finančnému sektoru. Šéf cloudovej divízie Google Thomas Kurian však urobil z finančného odvetvia jeden zo svojich kľúčových cieľov od nástupu do funkcie koncom roka 2018.
Šírenie spoľahlivých informácií počas pandémie nového koronavírusu je obzvlášť dôležité a médiá majú v tomto ohľade obrovskú zodpovednosť, vyhlásila v utorok v Berlíne nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Politička mala príhovor na začiatku série konferencií na tému mediálna politika Európskej únie v oblasti digitálnych médií. Kancelárka podľa tlačovej agentúry DPA povedala, že pandémia postavila do popredia vzájomnú pomoc a sociálny kontakt, práve počas zachovávania sociálneho odstupu.
"V takejto situácii sú osobitne dôležité spoľahlivé informácie. Médiá a žurnalistika nesú za to obrovskú zodpovednosť," uviedla Merkelová.
Z tohto dôvodu treba riešiť otázku, "ako možno do budúcnosti v Európe vybudovať rôznorodý a zodpovedný mediálny systém".
Copyright © TASR 2020
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)