TV and MEDIA

5. 8. 2020

HOAX: Zuzana Čaputová nepovedala, že chce vojnu s Ruskom

HOAX:

Zuzana Čaputová nepovedala, že chce vojnu s Ruskom

Facebookové príspevky obviňujú slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú z toho, že chce vojnu s Ruskom. Povedať to mala počas návštevy Poľska. Zuzana Čaputová v krátkosti kritizovala Rusko počas oficiálnej návštevy Poľska v júli 2019, o vojne však nič nepovedala. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

Na Facebooku sa v druhej polovici júla 2020 objavil príspevok obsahujúci fotografiu prezidentky Zuzany Čaputovej s nápisom "Prezidentka chce vojnu s Ruskom". V príspevku sa písalo: "Z Čaputovej sa na návšteve v Poľsku vyklubal vojnový štváč proti Rusku. Naznačila, že aj údajná väčšina Slovákov je za". Urobiť tak mala "na pondelkovej návšteve v Poľsku".

Príspevok s týmto obsahom zdieľalo viac ako 1800 používateľov Facebooku. Tieto tvrdenia sú však nepravdivé. Prezidentka Čaputová nikdy nepovedala, že chce vojnu s Ruskom, ani nenaznačovala, že by niečo také chcela väčšina Slovákov.

Fotografia s rúškom vytvára dojem, že Zuzana Čaputová mala vysloviť tvrdenie o vojne s Ruskom relatívne nedávno, minimálne už po vypuknutí koronovírusovej pandémie. V tejto súvislosti AFP uviedla, že fotografia vznikla nedávno, 14. júla 2020, pri príležitosti menovania nových profesorov a pochádza priamo z prezidentkinho Facebooku, resp. z jej webovej stránky.

Slovenská prezidentka Poľsko v júli skutočne navštívila — dokonca v pondelok — avšak nie tento rok, ale 15. júla 2019 pri príležitosti nástupu do funkcie. Naposledy navštívila Poľsko v januári tohto roku pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim.

Zuzana Čaputová počas návštevy Poľska v júli 2019 Rusko kritizovala: "Jednotu Severoatlantickej aliancie (NATO) potrebujeme aj vzhľadom na aktuálne vzťahy s Ruskom, ktoré sa nezlepšujú. Osobne mi je to veľmi ľúto, pretože som presvedčená, že konštruktívne vzťahy s Ruskom potrebujeme. Ale na také treba vzájomný rešpekt a úctu k pravidlám. Dnes ju, žiaľ, zo strany Ruska nevidím".

AFP na základe prieskumu GLOBSEC Trends 2019 uvádza, že neplatí ani tvrdenie, že by Slováci chceli vojnu s Ruskom. Podľa spomínaného prieskumu len 26 percent Slovákov považuje Rusko za významnú hrozbu.

Prieskum International Republican Institute (IRI) z roku 2017 dospel k podobným výsledkom. Len 22 percent Slovákov si myslelo, že by bolo Rusko pre Európu trvalou vonkajšou hrozbou, ktorá by mala byť vyvážená silnou bezpečnostnou alianciou. V porovnaní s občanmi ostatných štátov skupiny V4 mali Slováci v oboch prieskumoch najmenej nepriateľský vzťah k Rusku.

AFP nenašla nijaké stanovisko vo verejných výrokoch slovenskej prezidentky, v ktorom by mala hovoriť o tom, že by chcela vojnu s Ruskom, a poznamenala, že Zuzana Čaputová je vo svojich vyjadreniach o Rusku konzistentná.

Deklarácia o zahranično-politickom smerovaní Slovenska, ktorú podpísala Zuzana Čaputová spolu s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a predsedom vlády Igorom Matovičom 9. mája 2020, Rusko explicitne nespomína. Píše sa v nej predovšetkým o dôležitosti členstva SR v NATO ako "hlavnom pilieri našej bezpečnosti a kolektívnej obrany", konštatuje AFP.

Zdroj: TASR

Zomrel Jiří Stanislav

Zomrel Jiří Stanislav

Vo veku 73 rokov v sobotu náhle zomrel herec Jiří Stanislav, informuje spravodajský portál iDNES.cz.
Rodák z Ivančíc študoval herectvo na brnianskej JAMU v rovnakom čase ako Bolek Polívka. Len tri dni po príchode okupačných vojsk v auguste 1968 emigroval do Rakúska a následne do Kanady. Tam sa spočiatku venoval pantomíme a neskôr sa spolu s manželkou presťahovali do Anglicka, kde sa presadil vo filme.
V 80. rokoch si zahral po boku svetových hviezd v britských a amerických filmoch. Predstavil sa napríklad aj v snímke Superman 4 (1987), kde ho zachránil Christopher Reeve. Jeho ďalšími svetoznámymi kolegami boli napríklad aj Pierce Brosnan, Hugh Grant, Michael Caine, Michail Baryšnikov, Jeremy Irons alebo Martin Shaw. Po roku 1989 sa vrátil do Československa a občas hral aj v seriáloch.
Jiří Stanislav sa tento rok zaslúžil aj o to, že sa do zámku v Polici na Třebíčsku presťahovalo múzeum speváka Waldemara Matušku. A tiež sa ako generálny prior rádu Cyriakov postaral o to, že na rovnakom zámku sprístupnili múzeum britského Kráľovského letectva (RAF).
Posledná rozlúčka s Jiřím Stanislavom bude v piatok 14. augusta o 11:15 v obradnej sieni krematória v Prahe Motole.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

TO JE TV!

TO JE TV!

4. 8. 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Čína je pripravená podniknúť odvetné opatrenia voči Spojeným štátom, ak budú pokračovať v "nepriateľských krokoch" voči čínskym novinárom v USA. Uviedol to v utorok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Podľa hovorcu ministerstva Wang Wen-pina Spojené štáty od mája neschválili žiadosť žiadneho čínskeho novinára o predĺženie platnosti víz. Obmedzenia platnosti víz na 90 dní sa týkajú čínskych novinárov pracujúcich pre iné ako americké médiá. Opatrenie prijal Washington v máji, pričom čínski novinári majú po vypršaní platnosti víz možnosť požiadať o jej predĺženie.

Nová britská kampaň sa zameriava na zastavenie reklám súvisiacich s automobilmi, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie. Zástupcovia Badvertising tvrdia, že vlády by mali zakázať reklamy na autá typu SUV rovnako, ako zakazujú propagáciu fajčenia.

Hovorca obchodnej spoločnosti Society of Manufacturers and Traders Mike Hawes pre BBC uviedol, že moderné SUV sú "najčistejšie" v histórii. Dodal, že mnohé z nich fungujú na elektrický pohon.

Každé štvrté z desiatich nových predaných áut v Británii je SUV, pričom plne elektrické sú zo stovky áut len dve. Správa think tanku The New Weather Institute a klimatickej organizácie Possible tvrdí, že trend v nákupe veľkých áut je spôsobený aj agresívnou reklamou. Obávajú sa, že globálny trend v rýchlo rastúcom nákupe väčších a viac znečisťujúcich SUV ohrozuje klimatické ciele. Autori takisto tvrdia, že elektrický pohon nie je riešením problému s SUV, keďže zdrojom znečistenia sú aj pneumatiky a brzdy. Poukázali tiež na to, že pri výrobe batérií sa uvoľňuje uhlík.

SUV sú problémom aj v mestskom prostredí. Podľa štúdie je viac ako 150-tisíc nových predaných áut príliš veľkých pre bežné parkovacie miesto v britských uliciach. Autori žiadajú zakázanie reklamy na autá, ktoré produkujú viac ako 160 gramov oxidu uhličitého na kilometer a sú dlhšie ako 4,8 metra.

Odborníčka na dopravné štúdie Jillian Anable z Leeds University vyhlásila, že "čím viac dokážeme zmenšiť veľkosť a hmotnosť vozidiel, ktoré šoférujeme, tým menej budeme musieť obmedziť ich počet na cestách". "Mali by sme tiež premýšľať nad tým, že na britskom trhu vôbec nebudeme predávať veľké autá, ktoré znečisťujú ovzdušie," uzavrela.

Komunikačná aplikácia WhatsApp, ktorú vlastní spoločnosť Facebook, zavádza novú funkciu na overovanie pravdivosti správ. Novinka umožní používateľom vyhľadať a overiť na internete správu, ktorú už iní používatelia najmenej päťkrát preposlali. Stačí ak pri správe klepnú na ikonu lupy. Funkcia "vyhľadávanie na webe" funguje pritom prostredníctvom nahrávania správ cez prehliadač používateľov a WhatsApp tak vôbec nevidí obsah vyhľadávanej správy.

Novinka je v pilotnom štádiu, a preto je zatiaľ k dispozícii len pre používateľov v Brazílii, Írsku, Mexiku, Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch, Španielsku a Taliansku. Dostupná je v aplikáciách pre operačné systémy Android, iOs aj na webe. Kedy WhatsApp funkciu zavedie celosvetovo, zatiaľ nie je známe, píše portál TechCrunch.

WhatsApp v rámci boja proti dezinformáciám zaviedol v ostatnom období viacero opatrení, predstavil niekoľko funkcií aj obmedzení. V apríli napríklad predstavil obmedzenie preposielania správ. Spolupracuje tiež s viacerými organizáciami na overenie faktov po celom svete, aby pomohol overiť tvrdenia virálnych správ.

Regulačné orgány Európskej únie preskúmajú plán amerického gigantu Google na kúpu spoločnosti Fitbit, ktorá je výrobcom inteligentných hodiniek a náramkov. Výkonná komisia EÚ v utorok vyjadrila obavy, že plánovaná transakcia posilní pozíciu Googlu na trhu s online reklamou nárastom beztak veľkého množstva údajov, ktoré by spoločnosť následne mohla využiť na personalizáciu obsahu reklám.
Podľa komisárky EÚ pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej "cieľom vyšetrovania je uistenie sa, že kontrola spoločnosti Google nad údajmi zozbieranými prostredníctvom prenosných zariadení po zrealizovaní plánovanej obchodnej transakcie nenaruší hospodársku súťaž".
Google vlani v novembri súhlasil s odkúpením Fitbitu prostredníctvom materskej spoločnosti Alphabet za približne 2,1 miliardy dolárov. Tento zámer sa nestretol s pochopením viacerých skupín ochraňujúcich spotrebiteľov, ktoré vyslovili obavy z narušenia súkromia a protimonopolných opatrení.

Čína nemieni akceptovať, aby Spojené štáty ukradli akúkoľvek čínsku technologickú firmu a je pripravená zakročiť aj vo veci čínske firmy ByteDance a jej aplikácie TikTok. Napísal to dnes čínsky denník China Daily, ktorý patrí čínskej komunistickej strane. TikTok je tŕňom v oku amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého aplikácia predstavuje bezpečnostné riziko. V USA ju chce zakázať, iba ak by sa americká softvérová spoločnosť Microsoft dohodla, že americké aktivity od firmy ByteDance odkúpi.
Trump dal Microsoftu čas na dohodu do 15. septembra. K situácii sa v pondelok vyjadril aj obchodný poradca Bieleho domu Peter Navarro, ktorý v rozhovore v televízii CNN navrhol, aby Microsoft svojej účasti v Číne predal, či sa chystá kúpiť aplikáciu pre zdieľanie krátkych videí TikTok. "Vyvstáva nám tu otázka, či Microsoft nebude kompromitovaný. Čo keby Microsoft svojej účasti v Číne predať?" položil otázku Navarro.
China Daily v dnešnom vydaní píše, že zastrašovanie čínskych technologických firiem zo strany Spojených štátov je výsledkom politiky "Amerika na prvom mieste", ktorú presadzuje Trump a ktorá podľa Pekingu nemôže mať víťaza. Čína tak nemá inú možnosť, než sa podrobiť, alebo sa v odvetví vyspelých technológií vydať cestou boja kto z koho, napísal čínsky denník vo svojom úvodníku.
Čína má "veľa možností, ako odpovedať, ak (Trumpová) administratíva presadí svoj plán 'rozbiť a vylúpiť'," píše denník.
Microsoft v pondelok uviedol, že s firmou ByteDance jedná o prevzatí niektorých častí TikTok. Minister zahraničia Mike Pompeo cez víkend vyhlásil, že Trump sa chystá zasiahnuť proti čínskym softvérovým firmám, ktoré čínskej vláde sprístupnili dáta užívateľov, uviedla agentúra Reuters.
List Global Times, za ktorým tiež stojí čínska komunistická vláda, napísal, že spôsob, akým Washington zaobchádza s čínskymi podnikmi ByteDance a Huawei Technologies naznačuje, že Spojené štáty sa snažia svoje ekonomické väzby na Čínu pretrhnúť. Čína mala pritom len obmedzené možnosti poskytnúť týmto firmám ochranu tým, že by siahla k odvetným opatreniam voči americkým firmám, pretože Spojené štáty majú technologický náskok a vplyv na svojich spojencov, napísal čínsky denník.

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Ružena Sabová zrušila stredajší (5. 8.) termín pojednávania v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka z dôvodu nutnosti pokračovania porady senátu o pripravovanom rozsudku. Novým termínom hlavného pojednávania je 3. september. TASR o tom informovala hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Prokurátor navrhuje všetkým obžalovaným 25-ročný trest odňatia slobody.
V ostatných pojednávacích dňoch sa v Pezinku prednášali záverečné reči prokurátora, splnomocnencov, obhajoby a samotných obžalovaných. Obžaloba a splnomocnenci sa vo svojich záverečných rečiach sústredili na vytvorenie siete nepriamych avšak navzájom súvisiacich dôkazov. Za kľúčové dôkazy obhajoby považuje prokurátor svedectvá najmä Zoltána Andruskóa, Miroslava M. a Petra Tótha. Práve týchto svedkov a vykonávateľa vraždy sa snažili obhajcovia a obžalovaní v závere pojednávania spochybniť ako nedôveryhodných.
Ďalším výrazným dôkazom by mal byť podľa prokurátora a splnomocnencov aj komunikácia cez aplikáciu Threema. V nej si mali obžalovaní Marian K. a Alena Zs. písať v šifrách, ktoré majú naznačovať objednávku vraždy Kuciaka. To oni odmietajú a obhajca Mariana K. Marek Para tvrdí, že ako šifru si môžeme zobrať akékoľvek slovo.
Dôkazom sú okrem rôznych vecných stôp aj fotky zo sledovania novinárov. Tie mali podľa prokurátora putovať od sledovacieho komanda Petra Tótha k Marianovi K., u ktorého aj našli USB kľúč s fotkami aj Jána Kuciaka. Tieto isté fotky mali byť tie, ktoré Alena Zs. ukázala Zoltánovi Andruskóvi a ten zase Miroslavovi M. a Tomášovi Sz. Obhajoba to rovnako odmieta a tvrdí, že Miroslav M. nevidel fotky zo sledovania novinárov.
Ďalším argumentom obžaloby je motív. Podľa prokurátora mal Marian K. objednať vraždu Kuciaka ako pomstu za články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. V záverečnej reči upozorňoval aj na Kuciakov článok o kauze Donovaly po ktorom publikovaní Mariana K. obvinili. To obhajoba opätovne spochybňuje s tým, že o Marianovi K. píšu novinári od 90. rokov a Kuciak nebol v tomto výnimočný. Splnomocnenec Kuciakovcov Daniel Lipšic v súvislosti s motívom spomenul aj prípad objednávky vrážd jeho samotného a prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho. Spoločný motív na tieto štyri vraždy mohol mať podľa neho na Slovensku iba Marian K.
Pojednávanie s Marianom K. a spol. sa začalo v januári tohto roku. Senát zložený z predsedníčky sudkyne Ruženy Sabovej a sudcov Ivana Matela a Rastislava Stieranku doposiaľ odpojednával 22 dní.
Z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Tomáš Sz., Alena Zs. a Marian K. Ten si mal podľa obžaloby objednať vraždu ako pomstu za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti.

Copyright © TASR 2020