Seriálový hit Oteckovia si pripísal rekord sezóny, Horná Dolná víťazom štvrtkového večera

Seriálový hit Oteckovia si pripísal rekord

 

 sezóny, Horná Dolná víťazom štvrtkového večera

Zatiaľ najsledovanejším programom mesiaca sa v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 stalo včerajšie vydanie relácie Počasie.

Mimoriadne obľúbený podvečerný rodinný seriál Oteckovia dosiahol vo štvrtok, 8. októbra 2020, na obrazovkách televízie Markíza suverénne najlepšie výsledky sledovanosti od začiatku aktuálnej sezóny a v oboch hlavných cieľových skupinách porazil aj konkurenčný prime-time seriál.

V obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 zaznamenala včerajšia epizóda Oteckov v rámci aktuálnej série rekordný rating 8,2 % a rovnako aj najvyšší trhový podiel 34,3 %. Konkurenčná šou Moja mama varí lepšie ako tvoja na TV Joj výrazne zaostala s podielom na trhu iba 8,8 %. Ďalšie príbehy štvorice najznámejších slovenských oteckov si vychutnalo celkovo 409-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, čo je taktiež sezónny rekord.

Zatiaľ najsledovanejším programom mesiaca sa v cieľovej skupine 12-54 stalo včerajšie vydanie relácie Počasie, ktoré dosiahlo excelentný rating 12,3 % a trhový podiel 35,6 %. Aktuálne informácie o počasí si na Markíze nenechalo ujsť až 636-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Tretie a štvrté miesto v štvrtkovom rebríčku sledovanosti patrilo v cieľovej skupine 12-54 ďalším večerným spravodajským reláciám Televízne noviny (rating 10,3 % / share 32,7 %) a Športové noviny (rating 8,4 % / share 24,4 %). Súhrn najdôležitejších udalostí dňa si pozrelo 599-tisíc a športové spravodajstvo 402-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Víťazom štvrtkového večera sa v cieľovej skupine 12-54 aj napriek silnej futbalovej konkurencii stal dlhoročne úspešný komediálny seriál Horná Dolná. Včerajšia premiérová epizóda s názvom Očista dosiahla rating 8,2 % a trhový podiel 22,3 %. Skvelú zábavu s obľúbenými seriálovými postavami si užilo 364-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov.

Výborne sa darilo aj nasledujúcej reality šou Farma, ktorá v cieľovej skupine 12-54 v rámci aktuálnej 12. série dorovnala svoj druhý najvyšší rating 6,9 % a zaznamenala nadpriemerný trhový podiel 24,4 %.

Divácky najúspešnejším programom z ponuky menších staníc sa v oboch hlavných cieľových skupinách stal turecký seriál Cennet na obrazovkách televízie Doma, ktorý v pondelok dospeje do svojho veľkého finále. V cieľovej skupine 12-54 dosiahla včerajšia epizóda rating 2,2 % a trhový podiel 6,0 %, vychutnalo si ju dovedna 214-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Skupina Markíza (Markíza, Doma, Dajto) bola vo štvrtok v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 silným trhovým lídrom celodenne (share 31,5 %) aj v prime-time 19:00-23:00 (share 33,2 %).

Dáta sú uvedené v meraní LIVE + VOSDAL + HOSTIA. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA

"Prečo by som komisii organizujúcej prezidentské predvolebné debaty povolil meniť pravidlá pre druhú a tretiu debatu, keď som v tej poslednej ľahko zvíťazil."
Donald Trump

Mimoriadna správa / Ďalší škandál Hegera a Matoviča: Ministerstvo financií ma vylúčilo z výberového konania na...

Uverejnil používateľ Martin Dano - Martin Daňo Piatok 2. októbra 2020

I will be leaving the great Walter Reed Medical Center today at 6:30 P.M. Feeling really good! Don’t be afraid of Covid. Don’t let it dominate your life. We have developed, under the Trump Administration, some really great drugs & knowledge. I feel better than I did 20 years ago!

— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) October 5, 2020

 

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Debata amerických viceprezidentských kandidátov Mikea Pencea a Kamaly Harrisovej sa v noci na štvrtok niesla podľa agentúry AFP v ostrom, avšak značne civilnejšom tóne než minulotýždňová debata prezidentských kandidátov, ktorú poznačilo napätie a osobné útoky. Dvojica sa rozprávala približne 1,5 hodiny naživo v priestoroch Utažskej univerzity (UofU) v meste Salt Lake City; v dôsledku bezpečnostných opatrení súvisiacich s koronavírusovou pandémiou bola však oddelená plexisklom.
Demokratická kandidátka Harrisová hneď v úvode označila reakciu amerického prezidenta Donalda Trumpa na pandémiu ochorenia COVID-19 za "najväčšie zlyhanie prezidentskej administratívy v dejinách" USA. Trump a jeho administratíva by mala byť podľa jej slov za túto reakciu diskvalifikovaná z boja o druhé funkčné obdobie v úrade.
V tejto téme sa ostro nezhodla s republikánskym kandidátom Penceom, ktorý sa jej názory aj v iných oblastiach snažil vykresliť ako radikálne, uvádza AFP. "Chcem, aby Američania vedeli, že už od prvého dňa (pandémie) dáva prezident Donald Trump zdravie Ameriky na prvé miesto," povedal Pence, pričom pripomenul, že 31. januára, teda mesiac po tom ako sa v čínskom meste Wu-chan objavili prvé prípady nákazy, mal on sám zakázané vycestovať do Číny.
Koronavírusová pandémia si v Spojených štátoch vyžiadala doposiaľ viac než 210.000 obetí na životoch.
V kontraste v Trumpovými minulotýždňovými invektívami na adresu demokratického prezidentského kandidáta Joea Bidena sa Pence prezentoval pokojne a Harrisovej pogratuloval k historickej povahe jej kandidatúry. Harrisová, 55-ročná kalifornská senátorka jamajsko-indického pôvodu, je totiž prvou Afroameričankou a zároveň prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá sa stala viceprezidentskou kandidátkou, pripomína AFP.
Pence sa však zároveň pokúšal Harrisovú napríklad v témach daní či fosílnych palív vykresliť ako radikálnu a orientovanú ešte ľavicovejšie než niekdajší prezidentský kandidát Bernie Sanders. AFP k tomu dodáva, že obaja viceprezidentskí kandidáti prezradili o svojej politike len veľmi málo nového a boli pozoruhodne vyhýbaví v takých otázkach, ako je napríklad právo na umelé prerušenie tehotenstva.
Na sociálnych médiách si obrovskú mieru pozornosti vyslúžila mucha, ktorá Penceovi vletela do vlasov počas toho, ako rozprával.
Jednu z najostrejších názorových výmen mali podľa AFP obaja kandidáti pri téme rasovej spravodlivosti, ktorú do popredia dostali nedávne celonárodné protesty proti brutálnym zásahom polície voči Afroameričanom. Pence trval na tom, že Trump belošských rasistov jasne odsúdil. Harrisová však v tejto súvislosti poukázala na viaceré sporné vyjadrenia Trumpa z minulosti - vrátane toho, keď povedal, že na neonacistickom zhromaždení v meste Charlottesville v roku 2017, ktoré sprevádzalo násilie, sa zúčastnili aj "skvelí ľudia".
Pred novembrovými voľbami by mali prebehnúť ešte dve debaty prezidentských kandidátov, tá prvá už 15. októbra. Ich konanie či realizácia však momentálne závisí od diagnózy samotného Trumpa, ktorému minulý štvrtok potvrdili ochorenie COVID-19.
Trumpa v pondelok večer miestneho času prepustili z nemocnice do domácej liečby a už v stredu začal opäť úradovať z Oválnej pracovne Bieleho domu. Jeho lekár informoval, že nemá príznaky ochorenia COVID-19 a už niekoľko dní nemal ani horúčku.
Samotný Trump (74) prisľúbil, že sa zúčastní na druhej prezidentskej debate s Bidenom, ktorá sa má konať 15. októbra. Biden (77), ktorého v súboji o prezidentský úrad favorizujú aktuálne prieskumy verejnej mienky, však v stredu povedal, že Trump by sa na debate nemal osobne zúčastniť, ak bude ešte stále infekčný.

Hrdinom debaty však bola mucha.

Debata amerických viceprezidentských kandidátov zriedkakedy zatrasie voľbami prezidenta a konfrontácia medzi demokratkou Kamalou Harrisovou a republikánom Mikeom Penceom v noci na štvrtok zrejme nebude výnimkou. Uviedla to britská stanica BBC.
Obaja kandidáti sa rozprávali približne 90 minút naživo v priestoroch Utažskej univerzity (UofU) v meste Salt Lake City. Mali silné momenty a niekoľko "zakopnutí", ale bolo ich pomenej, hodnotí BBC.
Nezapamätateľný výsledný dojem je v podstate dobrou správou pre demokratov a ich prezidentského kandidáta Joea Bidena, ktorý v prieskumoch verejnej mienky vedie pred republikánskym prezidentom Donaldom Trumpom, snažiacom sa o znovuzvolenie 3. novembra. Debata kandidátov na viceprezidentov bola ďalším článkom predvolebnej kampane, ktorý si možno "odfajknúť", a krokom približujúcim Američanov k volebnému dňu.
Víťazom tejto viceprezidentskej debaty bola Amerika, analyzuje BBC. Minulý týždeň po prezidentskej debate Bidena a Trumpa bol výsledkom on-line hlasovania skupiny voličov záver, že v debate oboch politikov prehral americký ľud. Voliči sa totiž cítili znechutení, vystrašení a skľúčení súbojom Trumpa s Bidenom a neustálym prerušovaním. Diskusia v noci na štvrtok však vyvolala u štyroch rôznych členov skupiny voličov, vybraných stanicou BBC, presne opačnú odozvu. Všetci sa zhodli, že Trump a Biden si vybrali za viceprezidentov silných kandidátov.
A kto bol najväčším prerušovateľom debaty? Podľa záznamu televíznej stanice CBS, partnerského média BBC v Spojených štátoch, Pence prerušoval Harrisovú počas 90 minút dvakrát viac než ona jeho.
Pence narušil Harrisovej odpovede desaťkrát, ale Harrisová mu skočila do reči len päťkrát. Pence rozprával približne 38 minút - asi o tri minúty viac než Harrisová.



Niekoľko novinárov utrpelo zranenia počas ostreľovania arménskej Katedrály Krista Spasiteľa v meste Šuša v spornom regióne Náhorný Karabach. Informovala o tom vo štvrtok arménska vláda, píše agentúra AFP.
"Ruskí a miestni novinári boli zranení počas druhého ostreľovania azerbajdžanských síl zacieleného na Katedrálu Krista Spasiteľa," uviedla na Twitteri arménska vláda s tým, že jeden z novinárov podstupuje operačný zákrok.
Podľa agentúry Reuters je novinár, ktorý je vo vážnom stave v nemocnici, ruský občan, ktorý pracoval pre portál Segodnya.ru. Ďalší dvaja zranení žurnalisti sú občan Arménska a spravodajca medzinárodných médií, ktorý nebol bezprostredne identifikovaný.
O rozsiahlych škodách na spomínanej historickej katedrále informoval predtým vo štvrtok spravodajca AFP, podľa ktorého sa v dôsledku ostreľovania zrútila jej kovová strecha. Azerbajdžan prvé ostreľovanie poprel, pričom dodal, že jeho sily nikdy necielia na historické, kultúrne a už vôbec nie na náboženské budovy a pamätníky.
Táto katedrála, ktorá má pre Arménov mimoriadny symbolický význam, bola postavená v rokoch 1868-1887. Veľké škody utrpela počas vojny v 90. rokoch 20. storočia, keď ju azerbajdžanské sily využívali ako sklad raketometov.
Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Tento konflikt si vyžiadal asi 30.000 obetí na životoch. Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra, pričom odvtedy zomrelo už viac ako 300 ľudí vrátane civilistov.
Obe strany sa navzájom vinia z opätovného rozpútania bojov. Obnovený konflikt navyše má aj regionálnych aktérov: kým Turecko podporilo Azerbajdžan, Arménsko sa obrátilo na svojho spojenca - Rusko, ktoré doteraz zostávalo bokom.




Prezident Spojených štátov Donald Trump sa nezúčastní v poradí druhej predvolebnej debaty so svojím demokratickým súperom Joeom Bidenom. Uviedol to vo štvrtok po tom, čo Komisia pre prezidentské debaty (CPD) rozhodla, že debata sa uskutoční len vo virtuálnej podobe. Informovala o tom agentúra AP.
Komisia sa rozhodla zmeniť tradičný formát debaty po tom, čo mal Trump minulý týždeň pozitívny test na nový druh koronavírusu a následne bol hospitalizovaný so súvisiacimi komplikáciami.
Debata je naplánovaná na 15. októbra v meste Miami v americkom štáte Florida. Prezidentskí kandidáti by sa mali pripojiť na diaľku z iných separátnych lokalít, pričom moderátor a iní účastníci budú priamo na mieste v Miami.
"Do virtuálnej debaty sa nezapojím... Je to pre nás neprijateľné," povedal Trump pre americkú televíziu Fox News a obvinil nezávislú komisiu CPD z toho, že "chráni" jeho protivníka Bidena, informuje agentúra AFP.
"Myslím, že už nie som ani trochu nákazlivý," vyhlásil šéf Bieleho domu na margo toho, že by mohol počas štandardnej debaty niekoho infikovať. koronavírusom. Podľa zdravotníckych smerníc by mal pritom Trump zostať v karanténe, keďže stále môže byť infekčný, píše agentúra DPA.
Donald Trump mal pozitívny test na vírus SARS-CoV-2 minulý štvrtok po tom, čo sa nákaza potvrdila u jednej z jeho najbližších poradkýň Hope Hicksovej. V noci z piatka na sobotu ho potom previezli do nemocnice Walter Reed Army Medical Center pri Washingtone, odkiaľ ho prepustili v pondelok miestneho času do domácej liečby v Bielom dome.
Dva dni po ukončení hospitalizácie začal v stredu opäť úradovať z Oválnej pracovne Bieleho domu. Trumpov osobný lekár Sean Conley v stredu oznámil, že prezident už 24 hodín nemá žiadne príznaky ochorenia COVID-19 a štyri dni už nemal horúčku.




Kampaň demokratického kandidáta na prezidenta Spojených štátov Joea Bidena odmietla vo štvrtok návrh prezidenta Donalda Trumpa presunúť tretiu prezidentskú debatu na 29. októbra. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
"Trump sa dnes rozhodol odstúpiť z debaty 15. októbra. Trumpovo nevyspytateľné správanie mu nedovoľuje prepisovať kalendár a vyberať si podľa seba nové termíny," uviedla vo vyhlásení šéfka komunikačného odboru Bidenovej kampane Kate Bedingfieldová.
Poukázala na to, že o termínoch debát nerozhoduje Trump, ale Komisia pre prezidentské debaty (CPD). Bidenova kampaň ešte v júni súhlasila s troma termínmi - 29. septembrom, 15. októbrom a 22. októbrom, pripomenula.
"Tešíme sa na účasť na poslednej debate naplánovanej na 22. októbra, uviedla s tým, že už i tak ide o najneskorší termín pred konaním volieb za posledných 40 rokov. "Donald Trump sa môže objaviť, alebo to môže znova odmietnuť. Je to jeho výber," dodala.
Trumpova kampaň vo štvrtok navrhla, aby sa v poradí druhá debata o týždeň posunula z pôvodného termínu 15. októbra na 22. októbra a tretia následne z 22. októbra na 29. októbra, čo by bolo len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 3. novembra.
Organizátori debaty vo štvrtok rozhodli o zmene jej tradičného osobného formátu na virtuálny po tom, čo mal Trump minulý týždeň pozitívny test na nový druh koronavírusu a následne bol hospitalizovaný so súvisiacimi komplikáciami.
Trump účasť na online formáte debaty okamžite odmietol a vyzval na stretnutie kandidátov na post amerického prezidenta tvárou v tvár. Virtuálny formát by podľa neho prospel jeho demokratickému súperovi.

Copyright © TASR 2020

 

Cielenie reklamy v online priestore bude o niečo zložitejšie. Nie však pre ePrivacy smernicu EÚ, či zlepšenie vymožiteľnosti týchto pravidiel na Slovensku, ale pre diskutovaný krok spoločnosti Apple, ktorá bude v novom update iOS 14 vyžadovať aj povinný opt-in súhlas na používanie Advertising ID (AID). V praxi sa tak konečne začne aspoň čiastočne uplatňovať súhlas majiteľa zariadenia pre odosielanie svojich dát ďalším stranám. Ako informuje Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal, spoločnosť Apple chcela zmenu zaviesť ešte v júni, ale narazila na kritiku Facebooku, ktorému by sa výrazne znížili výnosy z kampaní cielených na iOS zariadenia.

„Väčšina mobilných aplikácií dnes však neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko, či rodné číslo a unikátne online identifikátory sú pre nich anonymné dáta. Nie sú to anonymné dáta, sú to najviac osobné dáta aké existujú. Stačí si len pozrieť, aké SDK a API (Application Programming Interface) majú aplikácie implementované a zistíte skutočný rozsah zbieraných dát. To, že tieto dáta nemusia ísť priamo na server aplikácie neznamená, že vývojár aplikácie nenesie za daný zber dát žiadnu zodpovednosť. Práve naopak, je primárne zodpovedný,“ upozorňuje Jakub Berthoty, advokát kancelárie Dagital Legal a odborník na ochranu osobných údajov.

Ak chce vývojár mobilnej aplikácie dostávať späť štatistiky, resp. merať úspešnosť kampaní, musí do kódu aplikácie implementovať tzv. „Software Development Kit“ (SDK), čo je unikátny kód, ktorý umožní odosielanie presne špecifikovaných dát užívateľa do analytických nástrojov firiem. Dátoví giganti množstvo prijímaných dát agregujú a vývojárom posielajú požadované a veľmi presné štatistiky, ktoré sa zobrazujú agregovane. „Väčšina mobilných aplikácií dnes ale neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko, či rodné číslo a unikátne online identifikátory sú pre nich anonymné dáta,“ vysvetľuje Jakub Berthoty. Špecialista na ochranu osobných údajov pritom upozorňuje, že sa nejedná o anonymné dáta, ale naopak, sú to osobné dáta.

Dagital Legal je prvý právny butik na Slovensku výlučne zameraný na ochranu súkromia a technológií.

Francúzsky odvolací súd vo štvrtok potvrdil, že spoločnosť Google musí zaplatiť mediám za zobrazovanie ich spravodajského obsahu vo výsledkoch vyhľadávania.

Parížsky odvolací súd zamietol požiadavku amerického technologického gigantu, ktorý odmietol vyhovieť nariadeniu francúzskeho orgánu pre hospodársku súťaž. Ten uviedol, že Google musí rokovať s vydavateľmi a tlačovými agentúrami o platbách za publikovanie ich materiálov. Spoločnosť Google namietala, že francúzsky orgán pre hospodársku súťaž prekračuje svoje právomoci, súd to však zamietol.

Google pred niekoľkými dňami uviedol, že v súvislosti s digitálnymi autorskými právami sa nachádza blízko dosiahnutia dohody s francúzskymi médiami. "Našou prioritou zostáva dosiahnutie dohody s francúzskymi vydavateľmi a tlačovými agentúrami. Podali sme odvolanie, aby sme si právne vyjasnili niektoré časti rozhodnutia, a teraz preskúmame aj verdikt parížskeho odvolacieho súdu," uviedla spoločnosť.

Francúzsko sa vlani stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorá prijala smernicu zameranú na modernejšie "ošetrenie" autorských práv vo vnútroštátnej legislatíve, vrátane požiadavky, aby internetové vyhľadávače platili za zobrazenie úryvkov spravodajských článkov. Mediálne spoločnosti presadzovali tieto nové pravidlá pre klesajúce príjmy.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Nobelovu cenu za literatúru 2020 získala poetka Louise Glücková

Nobelovu cenu za literatúru 2020 

získala poetka Louise Glücková

Nobelovu cenu za literatúru za rok 2020 získala americká poetka Louise Glücková. Vo štvrtok to oznámila kráľovská Švédska akadémia v Štokholme.
Glücková si zaslúžila ocenenie "za svoj nezameniteľný poetický hlas, ktorý svojou strohou krásou pretvára individuálnu existenciu na univerzálnu", uviedla agentúra AFP, citujúc štokholmskú akadémiu.
Čerstvá laureátka je autorkou básnických zbierok A Village Life (Vidiecky život) a Faithful and Virtuous Night (v českom jazyku vydaná ako Noc věrnosti a ctnosti).
Nobelova cena za literatúru bola v posledných dvoch rokoch predmetom kontroverzie. V roku 2018 sa Švédska akadémia rozhodla cenu neudeliť. Stalo sa tak prvýkrát od roku 1942, a to pre škandál súvisiaci s obvineniami so sexuálneho zneužívania, ktorého sa dopustil Francúz Jean-Claude Arnault, manžel bývalej členky komisie pre udeľovanie Nobelovej ceny za literatúru Katariny Frostensonovej.
Arnaulta vlani v decembri odsúdili na dva a pol roka väzenia za dva prípady znásilnenia, ktoré sa týkali jednej ženy a ktoré sa odohrali koncom roku 2011. Spomínaná žena bola pritom len jednou z celkovo 18 žien, ktoré koncom roku 2017 podľa štokholmského denníka Dagens Nyheter obvinili Arnaulta zo sexuálneho obťažovania. Arnault je navyše zodpovedný aj za viacnásobný únik informácií o víťazoch Nobelovej ceny za literatúru.
V dôsledku tohto škandálu sa členstva vo Švédskej akadémii vzdalo osem z jej 18 členov. Cenu za rok 2018 nakoniec udelili v roku 2019, a to poľskej autorke Olge Tokarczukovej.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2019 získal kontroverzný rakúsky spisovateľ Peter Handke, ktorý je všeobecne známy ako obdivovateľ zosnulého srbského lídra Slobodana Miloševiča.
Handke sa v 90. rokoch stal horlivým obhajcom Srbov počas krvavého rozpadu bývalej Juhoslávie. Ich situáciu dokonca prirovnal k Židom, ktorí čelili nacistickému teroru, hoci tento výrok neskôr vzal späť. Rakúsky spisovateľ sa v roku 2006 zúčastnil na pohrebe Miloševiča, ktorý zomrel v Holandsku počas súdneho procesu v súvislosti s obvineniami zo spáchania zločinov proti ľudskosti.

Copyright © TASR 2020

NAKA zadržala Sheilu S.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) vo štvrtok zadržala Sheilu S. Obvinená je z viacerých trestných činov. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
"Vyšetrovateľ aktuálne v tejto súvislosti vykonáva procesné úkony," spresnil. Polícia preto zatiaľ nemôže zverejniť bližšie informácie.
V minulosti mala zadržaná napríklad pomočiť a spáliť korán. Skutku sa mala podľa medializovaných informácií dopustiť v apríli 2017. Obvinenia voči nej boli vznesené aj zo zločinu výroby extrémistických materiálov v spolupáchateľstve, v súbehu s prečinom násilia proti skupine obyvateľov, prečinom hanobenia rasy a presvedčenia, ako i prečinom podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
Mladá žena sa mala v minulosti zúčastniť na výrobe obrazovo zvukového materiálu podnecujúceho k nenávisti a násiliu proti skupine obyvateľov pre ich náboženské, konkrétne islamské, vierovyznanie.

Copyright © TASR 2020

Stanovisko RTVS k zavádzajúcim informáciám o neodvysielaní relácie Reportéri

 Stanovisko RTVS k zavádzajúcim informáciám 

o neodvysielaní relácie Reportéri

Vzhľadom na zavádzajúce informácie v článku redaktorky Denníka N Márie Benedikovičovej ohľadom neodvysielania reportáže, ako aj relácie Reportéri v pondelok 5. októbra na obrazovkách Jednotky, sa RTVS rozhodla reagovať a opakovane informovať o skutočných dôvodoch nenasadenia reportáže o spochybňovaní titulov redaktorky Lýdie Kokavcovej do vysielania.

Pozastavenie vysielania spomínanej reportáže nijako nesúvisí s telefonátom riaditeľa Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS s hovorkyňou UNB Evou Kliskou a voči tomuto tvrdeniu sa RTVS ostro ohradzuje. Vedenie spravodajstva a publicistiky upozornilo redakciu Reportérov už v lete, pred výrobou a spracovaním reportáže, na to, že musí byť konzultovaná s právnym odborom RTVS. Tímlíderka Reportérov bola dôrazne upozornená na skutočnosť, že reportáž nesmie byť tendenčná a nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Napriek dohode s tímlíderkou, že text reportáže pošle na kontrolu svojmu nadriadenému, tak neurobila a spolu s redaktorkou Lýdiou Kokavcovou reportáž svojvoľne skompletizovala a pripravila do vysielania bez akejkoľvek konzultácie so svojimi nadriadenými alebo s právnym odborom. Interné kontrolné procesy, ktorých základom je stanovisko právneho odboru RTVS, následne ukázali, že reportáž v súčasnej podobe nespĺňa novinárske štandardy, ktoré sú základom objektívnej reportáže. Z tohto objektívneho dôvodu bola táto reportáž vrátená redaktorke na dopracovanie, aby sa predišlo možnému spochybneniu reputácie RTVS v rámci objektívnosti spravodajstva a publicistiky.

V reportáži bez dôkazov, len na základe nepodložených podozrení, redaktorka spochybňuje vysokoškolské tituly renomovaných odborníkov. Sama pritom v reportáži nehovorí, že odborníci sa dopustili plagiátu alebo inej nekalej činnosti. Ich mená s týmito termínmi spája len na základe podozrení, ale formuláciou textu a spájaním ich mien so slovom plagiát by mohla u divákov vyvolať mylný dojem, že ide o potvrdenú skutočnosť. Opakovane pritom zdôrazňujeme, že rozhodnutie nezaradiť reportáž, ak bude vykazovať znaky tendenčnosti padlo už v júli a redaktorka Lýdia Kokavcová a tímlíderka Katarína Začková boli na túto skutočnosť upozornené. RTVS ako verejnoprávny vysielateľ nesie zodpovednosť za jednotlivé reportáže a relácie. Je teda prirodzené, že rovnako, ako v iných médiách, má nastavené kontrolné mechanizmy, ktoré majú zabrániť svojvôli jednotlivcov a poškodeniu mena a ekonomickej stability RTVS. RTVS nemala inú možnosť, ako nezaradiť predmetnú reportáž do vysielania a zabrániť tak možným reputačným a finančným stratám.

Napriek výhradám redaktorka s tímlíderkou nielen pripravili spornú reportáž do vysielania, ale aj nasadili upútavku na reláciu na Facebookovú stránku Reportérov, ktorú spravuje samotná redakcia. Táto upútavka nebola zaradená do televízneho vysielania a nebola zverejnená ani na oficiálnom profile RTVS. Týmto konaním mohli vyvolať mylný dojem, že reportáž bola z vysielania vyradená na poslednú chvíľu aj napriek skutočnosti, že o jej nezaradení do vysielania a nutnosti ju dopracovať vedeli pred uverejnením upútavky.

Vedenie spravodajstva a publicistiky RTVS si ctí dodržiavanie vysokých novinárskych štandardov, ktoré sú základom objektívnej reportáže a obchádzanie interných procesov a ohrozenie vysielania považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Na základe uvedených faktov, dostali Katarína Začková aj Lýdia Kokavcová dôrazné napomenutie. V redakcii Reportérov dochádza zároveň k personálnym zmenám. Tímlíderku redakčného tímu nahradil na tejto pozícii Peter Nittnaus, ktorý v RTVS pôsobí na pozícii vedúceho Odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky.

Čo sa týka neodvysielania celého dielu relácie Reportéri dňa 5. októbra, v reakcii na aktuálnu situáciu v súvislosti s druhou vlnou pandémie koronavírusu sa RTVS rozhodla pre zmenu večerného programu na Jednotke a o 20.30 h. ponúkla divákom špeciálnu reláciu Druhá vlna s premiérom SR Igorom Matovičom a odbornými hosťami. Následne v rámci tematického večera odvysielala v repríze unikátny program, ktorý vznikol v spolupráci RTVS so Slovenským národným divadlom, „Ďakujeme, Slovensko“. Relácia Reportéri bola z dôvodu programových zmien v súvislosti s témou večera nahradená.

Vedenie RTVS sa zároveň ospravedlňuje, že v týchto neľahkých časoch verejne rieši interné procesy v rámci vysielania. RTVS však považuje za nutné reagovať na zavádzajúce informácie uverejnené v médiách aj napriek tomu, že v záujme vedenia je takéto problémy vyriešiť interne tak, aby to divák nepocítil. Verejné informovanie o internom dianí v rámci RTVS, zo strany niektorých zamestnancov, nepovažuje RTVS za korektné.

Milan Mazurek opätovne čelí trestnému stíhaniu

 Milan Mazurek opätovne čelí 

trestnému stíhaniu

Poslanec Národnej rady SR (NR SR) za stranu Kotlebovci- Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Milan M. opätovne čelí trestnému stíhaniu. Informoval o tom zástupca Slovenskej pirátskej strany Adrián Štefánik, ktorý voči poslancovi podával podnet. Podľa oznámenia prokuratúry oznamovateľovi podnetu sa stíhanie týka statusu, ktorý bol dňa 11. júna zverejnený na verejne prístupnom facebookovom profile s názvom „Milan Mazurek - poslanec NR SR”.

Status z predmetného dátumu sa týkal útoku vo Vrútkach, kde páchateľ na pôde školy dobodal ma smrť zástupcu riaditeľky. Poslanec ho okrem iného označil z príslušníka „diskriminovanej menšiny”. „Zaujíma ma, či mudrlanti ako Pollák a Biháriová konečne prevezmú zodpovednosť aj za tieto činy svojej komunity a prestanú kecať o rasizme a diskriminácii,” napísal poslanec. Polícia však neskôr po útoku poprela, že by bol páchateľom Róm.

Milan M. už bol v roku 2019 právoplatne odsúdený za výroky na adresu Rómov, pričom na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dostal finančný trest vo výške 10-tisíc eur. Súd poslanca uznal vinným z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti a etnickej skupine. Poslanec podľa rozsudku skutok spáchal ako verejný činiteľ vo vysielaní Rádia Frontinus v októbri 2016 vyjadreniami na adresu Rómov. Milan M. napríklad povedal, že „150 miliónov eur sa použije iba na domy z týchto cigánskych osád, ľudí, ktorí pre náš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič, práve naopak, rozhodli sa žiť týmto asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém”. V dôsledku právoplatného odsúdenia tak prišiel ku koncu minulého voleného obdobia o poslanecký mandát.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Na hrane v TV JOJ

Na hrane v TV JOJ

Televízia JOJ už druhú sezónu ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy. Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk. Od septembra moderuje reláciu jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková. Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 8. októbra minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) a poslankyňa NR SR Denisa Saková (HLAS-SD). Sledujte Na hrane vo štvrtok 8. októbra o 21:40 na JOJke.

Zomrel Marián Minárik

 Zomrel Marián Minárik

V nedeľu 4. októbra nás navždy opustil slovenský kameraman,režisér a moderátor Marián Minárik. Marián patril medzi legendy, ktoré,formovali nielen kolegov vo svojej profesii,ale aj celú Slovenskú televíziu.

Pracoval na takých dielach ako, Vivat Beňovský!, Parížski mohykáni , Louis Pasteur, Jubileum, Princezná a mesiac, Chlap prezývaný Brumteles ,Na skle malované, Barbora Rösselová , Dom na predmestí, Rembrandt van Rijn,Prvá noc pri mŕtvej a mnoho iných.

Zbohom buď, Marián Minárik Častofský.

TV DAJTO prinesie v priamom prenose vyvrcholenie prestížneho tenisového turnaja Roland Garros

TV DAJTO prinesie v priamom prenose vyvrcholenie prestížneho

 tenisového turnaja Roland Garros

Diváci sa môžu tešiť na špičkové výkony a strhujúce súboje najlepších svetových tenistov a tenistiek na parížskej antuke, víťazov ženskej a mužskej dvojhry spoznáme cez víkend 10. – 11. októbra 2020.


Televízia DAJTO a portál TVnoviny.sk prinesú to najlepšie z prestížneho tenisového turnaja Roland Garros. Organizátori parížskeho podujatia ho kvôli pandémii koronavírusu presunuli z tradičného májového termínu na prelom septembra a októbra.

Vo štvrtok 8. októbra a v piatok 9. októbra si návštevníci spravodajského portálu TVnoviny.sk budú môcť pozrieť semifinálové súboje žien a mužov. Finále ženskej a mužskej dvojhry ponúkne divákom v priamych prenosoch už aj televízia DAJTO. Víťazku ženskej súťaže Roland Garros spoznáme v sobotu 10. októbra a mužského víťaza o deň neskôr, v nedeľu 11. októbra.

"Je to neobvyklý termín pre Roland Garros a na tenistov čakajú náročné podmienky, takže sa možno dočkáme viacerých prekvapení. Tak, ako väčšina tenisových fanúšikov, aj my v redakcii športu sme zvedaví, či najväčší favorit a „antukový kráľ“, Španiel Rafael Nadal, získa v Paríži v poradí už trinásty titul na French Open. A samozrejme by bolo skvelé, keby sa medzi najlepších podarilo preniknúť niektorému zo slovenských tenistov či tenistiek,“ povedal Martin Lisý, šéfredaktor športovej redakcie TV Markíza.

Zápasy budú komentovať Daniel Očenáš, Miroslav Špaček a Tomáš Kurilla, v úlohe spolukomentátorov sa predstavia bývalá špičková profesionálna hráčka Karin Cíleková-Habšudová a Štefan Čižmarovič, ktorý trénoval bývalú vynikajúcu slovenskú tenistku Danielu Hantuchovú, či fedcupový tím Slovenska.


Plán vysielania Roland Garros:

• Ženské semifinále - štvrtok 8. október 2020 o 15:00 na TVnoviny.sk

• Mužské semifinále - piatok 9. október 2020 o 15:00 na TVnoviny.sk

• Finále dvojhry žien - sobota 10. október 2020 o 15:00 na DAJTO

• Finále dvojhry mužov - nedeľa 11. október 2020 o 15:00 na DAJTO

Zomrela Ruth Klügerová

Zomrela Ruth Klügerová

Vo veku 88 rokov zomrela v utorok v Kalifornii po dlhej chorobe spisovateľka a literárna vedkyňa Ruth Klügerová pôvodom z Rakúska. Oceňovaná autorka sa preslávila najmä svojou feministickou memoárovou knihou z čias strávených v nacistických koncentračných táboroch. O jej úmrtí informovalo v stredu vo Viedni vydavateľstvo Zsolnay, píše agentúra DPA.
Klügerovej autobiografia z roku 1992, ktorá bola preložená do desiatich jazykov vrátane anglických verzií "Still Alive" (Stále nažive) a "Landscapes of Memory" (Krajiny pamäti) prezentuje feministický pohľad na holokaust a druhú svetovú vojnu. Autorka totiž zdôraznila skutočnosť, ako sa cieľom nacistických zločinov stávali práve ženy.
Klügerová sa narodila 30. októbra 1931 vo Viedni do rodiny židovského lekára a zdravotnej sestry. Spolu s matkou ju vo veku desať rokov deportovali do koncentračného tábora Terezín, neskôr do Auschwitz-Birkenau. Počas jedného z pochodov smrti sa im podarilo utiecť.
Po skončení druhej svetovej vojny emigrovala Klügerová v roku 1947 do Spojených štátov, kde neskôr vyštudovala knižničné štúdiá a germanistiku a stala sa odborníčkou na stredovekú literatúru, vysokoškolskou učiteľkou a literárnou kritičkou.
V roku 2016 sa prihovorila poslancom nemeckého parlamentu pri príležitosti spomienok na obete holokaustu. Pozvanie vtedy podľa vlastných slov prijala z dôvodu, že Nemecko prejavilo ústretový postoj voči utečencom zo Sýrie a iných krajín.
"Ako preživšia holokaustu bola presvedčivou a vplyvnou ženou, ktorá sa pevne postavila voči antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii," uviedol vo vyhlásení rakúsky prezident Alexander van der Bellen.

Copyright © TASR 2020

HOAX: Patológovia na seminári ESP nevyhlásili, že nikto nezomrel na koronavírus

HOAX: 

Patológovia na seminári ESP nevyhlásili, že nikto nezomrel na koronavírus

V príspevkoch na Facebooku a článkoch na dezinformačných weboch sa tvrdilo, že patológovia počas on-line seminára organizovaného Európskou patologickou asociáciou dospeli k záveru, že "nikto nezomrel na koronavírus". Toto tvrdenie zdieľalo aj tisíce Slovákov. Asociácia ho však poprela a záznamy z diskusie takúto zmienku neobsahujú. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
"Neexistuje jediný dôkaz, že niekto zomrel na koronavírus," znie titulok článku na webe Zem a vek z 19. júla 2020, ktorý zdieľalo na Facebooku viac ako 3000 používateľov. "Na rozdiel od chrípky nespôsobuje koronavírus smrť," uvádza sa ďalej v článku. Totožné tvrdenia a formulácie sa objavili aj v príspevkoch na weboch Infovojna či napalete.sk.
Vo všetkých predmetných príspevkoch a článkoch sa spomína bulharský patológ Stojan Alexov, ktorý sa na seminári Európskej patologickej asociácie údajne zúčastnil ako predseda "Bulharskej asociácie patológie". Práve od neho totiž pochádzajú uvedené nepravdivé tvrdenia.
Predmetný seminár však organizovala Európska spoločnosť pre patológiu (European Society of Pathology - ESP), a nie "Európska patologická asociácia", čo je nesprávny preklad. Seminár sa konal on-line 8. mája 2020 na tému "COVID-19: Bezprecedentné denné výzvy v patologických laboratóriách naprieč Európou" a celá diskusia je k dispozícii na Youtube kanáli ESP.
Stojan Alexov v rámci seminára ESP nediskutoval a tvrdenia uverejnené v dezinformačných príspevkoch pochádzajú podľa všetkého z článku publikovaného na stránke Bulharskej spoločnosti pre patológiu 13. mája 2020, ktorý nesie titulok "Ľudia umierajú s koronavírusom, a nie na koronavírus".
Na seminári ESP sa zúčastnili patológovia ako Holger Moch zo Švajčiarska, Paul Hofman z Francúzska či Xavier Matias-Guiu zo Španielska. Ani oni a tiež ďalší účastníci neprišli k záveru, že by na COVID-19, ochorenie spôsobované novým koronavírusom SARS-CoV-2, nikto nezomrel. Európska spoločnosť pre patológiu vydala k celej veci v júli 2020 aj stanovisko, v ktorom vyvracia tvrdenia bulharského patológa.
V stanovisku sa píše: "Ako bolo povedané v dvoch webinároch ESP, venovaných tejto téme (8. mája a 25. júna 2020), šokujúce pitevné nálezy pozorované v pľúcach a iných orgánoch pacientov s ochorením COVID-19 nie sú vysvetliteľné ako účinok akejkoľvek súbežnej choroby a naopak, nasvedčujú, že príčinou smrti v týchto prípadoch bol nový koronavírus (SARS-CoV-2)."
"V súlade s tým pitevné štúdie pacientov s COVIDom-19 preukázali prítomnosť nového koronavírusu (SARS-CoV-2) v rôznych tkanivách, najmä v pľúcach a vnútornej výstelke ciev. Existujú dôkazy o špecifickej koagulopatii spojenej s COVIDom-19, ktorá môže spôsobiť smrteľný tromboembolizmus," uvádza sa v stanovisku, ktoré podpísal Holger Moch, prezident ESP a jeden z rečníkov seminára.
Tvrdenia bulharského patológa boli vyvrátené aj na stránke HealthFeedback, ktorá sa venuje vyvracaniu vedeckých dezinformácií.
Dezinformáciu v auguste tohto roku vyvrátilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR a portál Digital Infospace Security Initiative (DISI).

Zdroj: TASR

Robert Fico chce ospravedlnenie od Silvestra Lavríka a Denníka N

  Robert Fico chce ospravedlnenie od 

Silvestra Lavríka a Denníka N 

Robert Fico chce ospravedlnenie od Silvestra Lavríka a Denníka N za komentár Neviem ako svet, ale ja už nechcem byť klamaný. Fico hrozí trestným oznámením, my dôvod na ospravedlnenie nevidíme.V komentári Neviem ako svet, ale ja už nechcem byť klamaný Silvester Lavrík napísal: „Lebo ak by chcel naozaj dať odmenu za to, že objasní skutočné pozadie vraždy novinára a jeho snúbenice tomu, komu patrí, musel by tento milión vyplatiť sám sebe.“

Robert Fico tvrdí, že to je krivé obvinenie a ohováranie a vyhráža sa trestným oznámením.

Silvester Lavrík ani Denník N nevidia dôvod na ospravedlnenie. Z textu bolo zrejmé, že autor nehovorí o trestnoprávnej zodpovednosti bývalého premiéra, ale o etickej a politickej zodpovednosti. A tú Robert Fico nespochybniteľne nesie.

Celý komentár Silvestra Lavríka si môžete prečítať tu.

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

Na dnešnom zasadnutí Rada pre vysielanie a retransmisiu:
udelila licenciu na celoplošné digitálne vysielanie televíznej programovej služby TV región spoločnosti MV Média, s.r.o.;

• uložila sankciu – pokutu 663 eur - vysielateľovi MAC TV s.r.o. (programová služba JOJ PLUS), z dôvodu odvysielania programu Babská jazda, dňa 16. 2. 2020 o cca 20:33 hod., ktorý označil ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov, pričom program naplnil kritériá neprístupnosti do 18 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO; 
• začala správne konanie voči vysielateľovi MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. (programová služba DAJTO) vo veci možného porušenia § 19 ods. 2 ZVR v súvislosti s tým, že dňa 10. 8. 2020 odvysielal upútavku na program Parker, ktorá mohla obsahovať výňatky z programu, na ktorý upútava, znázorňujúce scény násilia; 
• začala správne konanie voči spoločnosti Televízia Liptov, a.s. vo veci možného porušenia § 63a ods. 1 ZVR, v súvislosti s možným poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie na internetovej stránke http://www.tvliptov.sk, bez oznámenia údajov Rade; 
• začala správne konanie voči vysielateľovi Rádio WOW s.r.o. (programová služba Rádio WOW) vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. d) ZVR, v súvislosti s tým, že dňa 25. – 28. 6. 2020 mohol vysielať v rozpore s udelenou licenciou;  
• zastavila správne konanie vedené voči vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska (programová služba Jednotka) začatého z dôvodu odvysielania programu Správy RTVS ( príspevok Vzniká titulná skladba k filmu Správa), dňa 1. 2. 2020, v ktorom vzniklo podozrenie z odvysielania skrytej mediálnej komerčnej komunikácii; 
• zastavila správne konanie vedené voči vysielateľovi MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. (programová služba TV MARKÍZA), začatého z dôvodu odvysielania programu Rýchlo a zbesilo 2, dňa 1. 2. 2020, v ktorom vzniklo podozrenie z nesprávneho uplatnenia JSO; 
• zastavila správne konanie vedené voči vysielateľovi C.E.N. s.r.o. (programová služba TA3), začatého z dôvodu odvysielania programu Štúdio TA3, dňa 4. 2. 2020, v ktorom vzniklo podozrenie z nezabezpečenia objektívnosti a nestrannosti politicko-publicistického programu a z porušenia povinnosti zákazu vysielania politickej reklamy; 
• zmenila licenciu vysielateľovi IFC MEDIA, s.r.o. v časti sídlo vysielateľa, názov programovej služby (z TV MEDIA na TV RiK) a podiely programových typov; 
• zmenila licenciu vysielateľovi ANTIK Telecom s.r.o. v časti Druh licencie (z lokálnej na celoplošnú), názov programovej služby (z TV Poprad na HaHa TV), jazyk vysielania, podiely programových typov, podiel programov vo verejnom záujme a druh technického nosiča na ktorom Rade poskytne záznam; 
• zmenila licenciu vysielateľovi TV LUX s.r.o. v časti podiely programových typov; 
• uznala za nepreskúmateľnú z objektívnych príčin sťažnosť na možné poskytovanie programových služieb bez súhlasu pôvodného vysielateľa v čase od 1. 1. 2020 do 7. 1. 2020 (Televízne káblové rozvody, s.r.o.); 
• uznala za nepreskúmateľnú z objektívnych príčin sťažnosť na vysielanie z dní 16. 5. 2020 a 14. 11. 2019 (TV Liptov, Televízia Liptov, a.s.);
  

uznala za neopodstatnené 10 sťažností, respektíve ich častí, a to na:



- vysielanie programu Inkvizícia zo dňa 22. a 23. 7. 2020 (všestrannosť informácií a názorová pluralita, hanobenie na základe viery a náboženstva, propagácia, schvaľovanie a ospravedlňovanie vojny a násilia, RTVS, Dvojka);

- vysielanie programu Čo ja viem zo dňa 17. 7. 2020 (ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti, ochrana maloletých, RTVS, Jednotka);

- vysielanie programu Rádiožurnál zo dňa 13. a 14. 8. 2020 (objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, RTVS, Rádio Slovensko);

- vysielanie programovej služby Trnavské rádio v lokalite Piešťany (vysielanie v súlade s udelenou licenciou, Trnavská produkčná s.r.o.);

- poskytovanie retransmisie programových služieb AMC, Minimax, Spektrum, Sport 1, Sport 2, TV Paprika bez súhlasu pôvodného vysielateľa (Televízne káblové rozvody);

- vysielanie programu Hemendex zo dňa 5. 8. 2020 (ochrana maloletých - JSO, D.EXPRES, k.s., EXPRES);

- vysielanie programu 9-1-1 zo dňa 21. a 27. 7. 2020 (ochrana maloletých - JSO, MAC TV s.r.o., JOJ);

- poskytovanie videozáznamov Zaostrené na – mestské nájomné byty a Zaostrené na – skládka komunálneho odpadu vo Veternej Porube, zverejnených na http://www.tvliptov.sk/clanok/1708-zaostrene-na-mestske-najomne-byty a http://www.tvliptov.sk/clanok/1669-zaostrene-na-skladka-komunalneho-odpadu-vo-veternej-porube (všestrannosť informácií a názorová pluralita, objektívnosť a nestrannosť, Televízia Liptov, a.s.);

- vysielanie programu Deuce Bigalow: Európsky gigolo zo dňa 17. 8. 2020, (ochrana maloletých - JSO, MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., TV MARKÍZA);

- vysielanie reklamy sexshop RužovýSlon.sk, zo dňa 26. 7. 2020 (ochrana maloletých - JSO, MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., DAJTO);

 

Vyhodnotenie súťaže Štúrovo pero sa odkladá na budúci rok

Vyhodnotenie súťaže Štúrovo pero 

sa odkladá na budúci rok

Vyhodnotenie súťaže Štúrovo pero 2020 sa odkladá na budúci rok. Organizačný tím súťaže sa rozhodol spojiť dva ročníky a vyhodnotiť ich súčasne 23. – 24. apríla 2021 v krajskej knižnice vo Zvolene. Dôvodom je situácia s pandémiou nového koronavírusu. TASR to potvrdila riaditeľka Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene Milota Torňošová.
Pripomenula, že vyhodnotenie tohto ročníka súťaže malo byť na jar, ale pre pandémiu ho organizátori presunuli na jeseň. Situácia sa však nezlepšila. "Naopak, zhoršila sa natoľko, že zrealizovať podujatie takého rozsahu nám nedovoľujú opatrenia," vysvetlila Torňošová s tým, že ochrana zdravia je prioritou.
Štúrovo pero je novinárska súťaž určená pre stredoškolákov a vysokoškolákov. Vyhodnotenie je tradične spojené so seminármi o žurnalistike, ktoré povedú vysokoškolskí pedagógovia žurnalistiky a renomovaní publicisti. Tento ročník bol už 26. v poradí.

Copyright © TASR 2020

Sestričky opäť prekonávali rekordy a v utorok večer suverénne zvíťazili

Sestričky opäť prekonávali rekordy a v utorok

 večer suverénne zvíťazili

Najsledovanejšími programami dňa v oboch hlavných cieľových skupinách sa stali relácie Počasie a Televízne noviny, jednotkami na trhu boli aj podvečerní Oteckovia či večerná reality šou Farma.

Sestričky si opäť doslova podmanili divákov televízie Markíza a zaznamenali doposiaľ najlepšie výsledky sledovanosti v rámci aktuálnej 3. série. Obľúbený seriál z nemocničného prostredia sa v utorok, 6. októbra 2020, stal v oboch hlavných cieľových skupinách jednoznačne najsledovanejším nespravodajským programom dňa v rámci ponuky všetkých slovenských staníc.

V obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 dosiahla 6. premiérová epizóda Sestričiek v rámci aktuálnej sezóny rekordný rating 8,9 % a rovnako aj najvyšší trhový podiel 25,3 %. Konkurenčné programy výrazne zaostali, relácia Noviny špeciál – Koronavírus a seriál Nový život dosiahli na TV Joj v rovnakej cieľovej skupiny trhové podiely 8,3 % a 10,0 %, nové zábavné formáty Tak určite a Boris & Brambor zaznamenali na Jednotke RTVS podiely na trhu 10,7 % a 8,5 %.

Ďalšie osudy štvorice sympatických zdravotných sestier a ich pacientov si nenechalo ujsť celkovo 491-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, čo je taktiež najvyšší počet od začiatku aktuálnej série a medzitýždenný nárast o 26-tisíc divákov.

Jednotkou na trhu bola v čase vysielania aj nasledujúca reality šou Farma, ktorá si v cieľovej skupine 12-54 pripísala rating 5,4 % a trhový podiel 23,7 %.

Celkovo najsledovanejším programom dňa sa v oboch hlavných cieľových skupinách stala relácia Počasie. V cieľovej skupine 12-54 dosiahlo včerajšie vydanie vynikajúci rating 8,9 % a trhový podiel 28,5 %. Aktuálne informácie o počasí zaujímali 614-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov.

Druhá priečka v utorkovom rebríčku sledovanosti patrila v cieľovej skupine 12-54 hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny, ktorá si pripísala zhodne skvelý rating 8,9 % a trhový podiel 30,6 %. Súhrn najdôležitejších udalostí dňa si na Markíze pozrelo 551-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Podvečernému vysielaniu aj v utorok kraľoval rodinný seriál Oteckovia, v cieľovej skupine 12-54 zaznamenal rating 6,6 % a nadpriemerný trhový podiel 31,3 %. Konkurenčná šou Moja mama varí lepšie ako tvoja na TV Joj v rovnakej cieľovej skupine značne zaostala s trhovým podielom 11,3 %. Ďalšie osudy štvorice najobľúbenejších slovenských oteckov si vychutnalo 329-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Skupina Markíza ovládla aj najvyššie priečky v rebríčku sledovanosti menších staníc, prvé miesto patrilo akčnému filmu Konečná (rating 2,3 % / share 7,3 % v CS 12-54) na obrazovkách televízie Dajto a druhé obľúbenému tureckému seriálu Cennet (rating 2,1 % / share 5,8 % v CS 12-54), ktorý vždy od pondelka do štvrtka večer prináša televízia Doma.

Skupina Markíza (Markíza, Doma, Dajto) bola v utorok v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 silným trhovým lídrom, pričom celodenne dosiahla tretí najvyšší trhový podiel 31,9 % a v prime-time 19:00-23:00 druhý najlepší trhový podiel 34,6 % od začiatku aktuálnej sezóny.

Dáta sú uvedené v meraní LIVE + VOSDAL + HOSTIA. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Egyptský generálny prokurátor nariadil v noci na utorok prepustenie novinárky, ktorú nedávno zatkli na juhu krajiny, informovala v utorok agentúra AFP. Zadržanie novinárky kritizovali medzinárodné organizácie za slobodu tlače.
"Generálny prokurátor nariadil prepustenie Basmy Mostafovej po tom, ako ju vypočuli v súvislosti s voči nej vznesenými obvineniami," uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Vyšetrovanie podľa prokuratúry pokračuje.
Prokuratúra novinárku obvinila z "použitia jej súkromného účtu na sociálnych sieťach na zverejňovanie a podporu falošných správ". Novinárku zatkli v sobotu, keď sa pokúšala spravodajsky pokrývať údajné zabitie muža políciou po demonštrácii, ktorá sa konala minulý mesiac neďaleko mesta Luxor na juhu Egypta. AFP sa odvoláva na informácie spravodajského webu Al-Manassa, kde je Mostafová pravidelnou prispievateľkou.
Výbor na ochranu novinárov (CPJ) v pondelok jej zatknutie označil za "jasnú odplatu za zverejňovanie správ, ktoré chce egyptská vláda potlačiť".
Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) zadržanie označil za "poburujúce" a medzinárodné spoločenstvo obvinil, že "priviera oči nad neprípustným porušovaním ľudských práv a slobody tlače v Egypte". Protesty sa konali od polovice septembra najmä v odľahlých a chudobnejších oblastiach Egypta. Protestujúci dali najavo nesúhlas voči vládnym kampaniam, ktoré sa snažia zamedziť nelegálnym stavbám.
Protesty sú v Egypte od roku 2013 zakázané. Stalo sa tak po tom, ako bývalý dočasný prezident Adlí Mansúr podpísal zákon o zákaze protestov. Podľa vyjadrenia AI dáva tento zákon bezpečnostným zložkám voľnosť, aby použili voči demonštrantom neprimeranú, dokonca smrtiacu silu.

Americký prezident Donald Trump v utorok na sociálnej sieti Twitter napísal, že sa teší na ďalšiu prezidentskú debatu s demokratickým vyzývateľom Joeom Bidenom, ktorá sa má konať 15. októbra. Trump to vyhlásil napriek tomu, že len v pondelok ho prepustili z nemocnice, kde sa liečil na ochorenie COVID-19 spôsobené novým koronavírusom. Informovala o tom agentúra AFP.
"Teším sa na (prezidentskú) debatu vo štvrtok večer 15. októbra v Miami. Bude to skvelé!" napísal Trump na Twitteri. Krátko predtým na sociálnej sieti uviedol, že sa "cíti skvele".
Trump v utorok nový koronavírus vo svojom príspevku na Twitteri opäť zľahčoval a prirovnal ho ku chrípke.
"Prichádza chrípková sezóna. Na chrípku každý rok zomrie mnoho ľudí, niekedy až viac ako 100.000, a to napriek tomu, že je (k dispozícii) vakcína. Zavrieme krajinu? Nie, naučili sme sa s ňou žiť, rovnako ako sa učíme žiť s (chorobou) COVID-19, ktorá je vo väčšine populácií oveľa menej smrteľná!!!" napísal Trump.
Hoci odborníci tvrdia, že nový koronavírus je čo sa týka úmrtnosti vážnejší než chrípka, Trump sa domnieva, že ide o porovnateľné hodnoty, píše agentúra DPA. Na následky nákazy koronavírusom zomrelo v USA viac ako 210.100 ľudí. Chrípke podľahne v USA ročne podľa odhadov Centra na kontrolu a prevenciu chorôb (CDCP) 12.000-61.000 osôb.

Copyright © TASR 2020