TV and MEDIA

19. 2. 2021

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Musí sa nájsť niekto, kto zakričí, že cisár je nahý a Matovič musí byť vymenený.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová "

"Odchod Miroslava Kollára nás však neprekvapil, keďže sa už dlhodobo správal ako opozičný poslanec.“
Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO

"Keďže pán poslanec Miroslav Kollár ako jediný ani nepodpísal koaličnú zmluvu, ťažko hovoriť o tom, či bol niekedy koaličným poslancom. Neviem, či odišiel odniekiaľ, kde možno ani nikdy nebol. Každopádne, nech si občania urobia vlastný názor na osobu, ktorá uteká z boja. A ktovie, možno sa pán poslanec dlhodobo tešil na spoluprácu s pánom Ficom."
Boris Kollár

„Mrzí ma, že poslanec Národnej rady SR Miroslav Kollár opúšťa klub Za ľudí, ako aj stranu. K tomuto kroku smeroval, odkedy prehral v boji o predsedu strany.“
Veroniku Remišová

Zvládnutiu pandémie určite nepomôžu neuvážené personálne výmeny. Výzva na odstúpenie v čase pandémie je snahou na zviditeľnenie sa v aktuálnej téme.“
Marek Krajčí

„Pána ministra Krajčího sledujem už takmer rok a musím povedať, že ľudsky a odborne podáva taký výkon, že je potrebné sa pred ním skloniť. Ak si niekto myslí opak, je to jeho právo, no mýli sa.“ ň
Ján Mičovský

18. 2. 2021

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Šéfredaktora ruského spravodajského portálu Mediazona Sergeja Smirnova vo štvrtok prepustili z väzenia, v ktorom si odsedel 15 dní za porušenie pravidiel konania verejných zhromaždení. Informovala o tom rozhlasová stanica Echo Moskvy.
Podľa súdu sa Smirnov tohto činu dopustil, keď 20. januára zdieľal cudzí tvít s fotografiou frontmana punkovej skupiny Tarakany (v preklade Šváby) Dmitrija Spirina, na ktorého sa má podobať. Tvít sprevádzal aj dátum a čas konania zhromaždenia na podporu väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného. Spirin otvorene podporuje Navaľného.
Súd Smirnova odsúdil na 25 dní väzenia, v odvolacom konaní bol tento trest znížený na 15 dní.
V rozhovore pre Echo Moskvy stanicu Smirnov vo štvrtok uviedol, že po prepustení na slobodu sa cíti dobre. Sťažoval sa však na životné podmienky v celách detenčného zariadenia v meste Sacharovo, ktoré slúži ako väzobné centrum pre ilegálnych imigrantov.
Podľa Smirnova sa tomuto problému treba intenzívne venovať a "pokiaľ je to možné, zlepšiť ich". Upozornil, že mnohí migranti tam trávia aj viac ako rok. Dodal, že vo väzení hovoril s ľuďmi z Nigérie, Konga, Senegalu či Kuby.
Smirnov potvrdil, že v súvislosti so svojím odsúdením a podmienkami vo väznení podáva sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Podľa neho tak urobí "každý, kto sedel v Sacharove".
Ľudskoprávni aktivisti už skôr informovali, že moskovské väznice sú po protestoch na podporu Navaľného, ktoré sa konali 23. a 31. januára, ako aj 2. februára, preplnené a podmienky v nich sú nevyhovujúce a ľudsky nedôstojné.
Zadržanie novinára Smirnova a rozsudok nad ním odsúdili spravodajský server The Bell, televízia Dožď, časopis Cholod a Novinársky zväz.
Smirnov bol zadržaný počas prechádzky so svojím päťročným synom 30. januára, deň predtým, ako sa v Moskve a ďalších ruských mestách konali veľké zhromaždenia na podporu Navaľného.
Spravodajský portál Mediazona, ktorého je Smirnov šéfredaktorom, sa špecializuje na príbehy o ľuďoch prenasledovaných z politických dôvodov a píše aj "o nedokonalosti nášho systému na vymáhanie práva". "Stíhanie Smirnova a novinárov z iných nezávislých médií... je pokusom o zastrašenie celej komunity" novinárov, upozornil ruský spravodajský portál The Bell.

Austrália kritizovala bezprecedentné rozhodnutie spoločnosti Facebook zablokovať v tejto krajine zdieľanie a prezeranie spravodajského obsahu. informovala agentúra Vo štvrtok AFP.
Facebook vo štvrtok bez varovania zamedzil svojim používateľom v Austrálii možnosť zdieľať spravodajstvo a celosvetovo zablokoval prístup ku kontám austrálskych médií, uviedol minister financií Josh Frydenberg.
"Facebook urobil chybu. Rozhodnutie Facebooku je zbytočné, tvrdé a poškodí jeho reputáciu v Austrálii," dodal Frydenberg.
Prekvapujúce rozhodnutie tejto súkromnej spoločnosti je reakciou za návrh zákona, na základe ktorého by musel austrálskym médiám platiť za zdieľanie ich obsahu.
Frydenberg však uviedol, že vláda je aj naďalej odhodlaná návrh zákona schváliť. V stredu ho schválila Snemovňa reprezentantov a teraz sa ním zaoberá Senát.
Podľa austrálskeho ministra pre komunikáciu Paula Fletchera Facebook svojim rozhodnutím prispieva k šíreniu dezinformácii. Austrálčania totiž na Facebooku už nenájdu obsah od spoločností, ktoré zamestnávajú profesionálnych novinárov a dodržiavajú redakčné a spravodajské štandardy.
Facebook vo štvrtok zablokoval nielen spravodajské médiá, ale omylom i kontá niekoľkých miestnych zdravotníckych úradov, pohotovostných služieb, charitatívnych organizácií a dokonca aj svoju vlastnú stránku.
"Navrhovaný zákon je zásadným nepochopením vzťahu medzi našou platformou a vydavateľmi, ktorí ho používajú na zdieľanie spravodajského obsahu," uviedol v stredu manažér Facebooku pre Austráliu a Nový Zéland William Easton. "Stáli sme tak pred ťažkým rozhodovaním: Pokúsiť sa o dodržiavanie zákona, ktorý ignoruje existenciu tohto vzťahu, alebo prestať umožňovať zdieľanie spravodajského obsahu v našich službách v Austrálii. S ťažkým srdcom si vyberáme to druhé," dodal.
AFP si všíma, že rozhodnutie Facebooku je v kontraste s krokom spoločnosti Google, ktorá v posledných dňoch v reakcii na regulačný tlak uzavrela dohody s mediálnymi organizáciami vrátane spoločnosti magnáta Ruperta Murdocha.

Bývalý americký prezident Donald Trump poskytol v stredu médiám prvé rozhovory od konca svojho mandátu. V jednom z nich označil sociálnu sieť Twitter, ktorá mu v januári zrušila twitterový účet, ako "nudnú". Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
Exprezidenta USA si na rozhovory - v ktorých sa mal vyjadriť k úmrtiu vplyvného amerického konzervatívneho rozhlasového moderátora a politického komentátora Rusha Limbaugha - pozvali jemu naklonené médiá: televízia Fox News, krajne pravicová stanica One America News Network (OANN) a konzervatívny portál Newsmax.
Trump sa okrem iného v rozhovoroch vyjadril aj o prezidentovi Joeovi Bidenovi. Povedal o ňom, že je zrejme "psychicky mimo". Naďalej tiež tvrdil, že novembrové prezidentské voľby boli zmanipulované v jeho neprospech.
V rozhovore pre portál Newsmax Trump uviedol, že sociálna sieť Twitter je od jeho nedobrovoľného odchodu z nej "nudnou". Twitter zrušil účet vtedy ešte dosluhujúcemu prezidentovi Trumpovi 8. januára. Ako odôvodnenie tohto kroku spoločnosť uviedla riziko vypuknutia ďalších násilností po útoku Trumpových priaznivcov na budovu Kapitolu na začiatku januára. Počas tohto incidentu zahynulo päť ľudí.
Svoj návrat na sociálne siete však nevylúčil a podľa vlastných slov o tom "rokuje s niekoľkými ľuďmi. "Existuje aj iná možnosť, akou je vytvorenie svojej vlastnej platformy, pretože máme viac priaznivcov než ktokoľvek iný," dodal Trump.
O svojej prípadnej kandidatúre v roku 2024 sa Trump nezmienil. Tá prichádza do úvahy po tom, ako ho americký senát v sobotu oslobodil spod ústavnej žaloby (impeachmentu). "Zatiaľ sa k tomu nevyjadrím, ale máme obrovskú podporu. Som jediný prezident, ktorého obľúbenosť rástla napriek tomu, že čelil impeachmentu", povedal.
Trump v súčasnosti žije vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride, kam odišiel po tom, ako oficiálne skončilo jeho pôsobenie vo funkcii.

Holandská europoslankyňa Sophie in 't Veldová sa domnieva, že existuje dostatočný dôvod pre to, aby monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva Európskeho parlamentu (EP), ktorej predsedá, začala monitorovať situáciu v Slovinsku. Príslušný návrh by musel schváliť europarlament.
Ako vo štvrtok uviedla agentúra STA, europoslankyňa to vyhlásila v rámci online diskusie o slobode médií, ktorú usporiadala jej politická strana D66.
Podľa STA sa diskutovalo aj o tom, či hrozí, že sa Slovinsko stane ďalšou autokratickou krajinou EÚ. In 't Veldová poznamenala, že by bolo problematické, ak by slovinská vláda nasledovala názory maďarského premiéra Viktora Orbána a Poľska. Naznačila tiež možné ťažkosti, keď bude Slovinsko v druhom polroku tohto roku predsedať Rade EÚ.
Europoslankyňa pripomenula, že skupina, ktorej šéfuje, pred tromi rokmi monitorovala situáciu na Slovensku a na Malte - bolo to v čase po vraždách investigatívnych reportérov Jána Kuciaka a Daphne Caruanovej Galiziovej - a poukazovala na "jedovatú atmosféru" voči novinárom v oboch týchto krajinách v období pred vraždami.
Spomenula aj reakciu slovinského premiéra Janeza Janšu na utorňajší článok v periodiku Politico o situácii médií v Slovinsku, keď premiér zaútočil na autorku článku, uznávanú novinárku Lili Bayerovú, a tvrdil, že "dostala pokyn nepísať pravdu, preto citovala najmä nemenované zdroje z krajnej ľavice" a zámerne si "nevšímala zdroje s menami a integritou". Janša okrem toho obvinil novinárku aj z klamstva.
"Je neobvyklé, že politik v jeho pozícii používa taký jazyk voči novinárovi," uviedla Sophie in 't Veldová.
Vyjadrila aj znepokojenie z obsahu samotného článku, v ktorom sa píše, že na tlak a nenávistné prejavy reagujú slovinskí novinári autocenzúrou.

Bieloruský súd vo štvrtok poslal do väzenia dve novinárky. Tie predtým obvinili z narušenia verejného poriadku tým, že sa pokúšali zaznamenať dianie počas protestov v krajine.
Jekaterine Andrejevovej a Darii Čuľcovovej, ktoré zadržali v novembri, keď nakrúcali, ako polícia rozháňa protestujúcich v Minsku, súd vymeral dvojročné tresty odňatia slobody a uznal ich vinnými z "organizovania aktivít, ktoré hrubo narušujú verejný poriadok".
Obe novinárky na protestoch pokrývali dianie pre poľskú satelitnú televíziu Belsat, ktorá mapuje najmä Bielorusko. Obvinenia odmietli, pričom Andrejevová už predtým prípad pred súdom označila za vykonštruovaný.
Demonštrácie v Bielorusku vypukli po vlaňajších augustových prezidentských voľbách, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov triumfoval Alexander Lukašenko. Podľa protestujúcich boli výsledky zmanipulované a požadujú jeho rezignáciu.
Na protestoch sa nezriedka zúčastnilo aj viac ako 100-tisíc ľudí. Podľa ľudskoprávnych aktivistov dosiaľ bieloruská polícia zadržala viac ako 30-tisíc demonštrantov. Viacerých bezpečnostné zložky zbili a v niektorých prípadoch údajne aj mučili.
USA aj Európska únia reagovali na výsledky bieloruských volieb a postup tamojších bezpečnostných zložiek proti demonštrantom uvalením sankcií na viacero bieloruských predstaviteľov.

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

"Prestaňte bezdôvodne a bez dôkazov zneužívať moje meno na vaše špinavé ciele!"

"Prestaňte bezdôvodne a bez dôkazov zneužívať

moje meno na vaše špinavé ciele!"

Predseda strany SMER – sociálna demokracia Robert Fico sa dôrazne ohradzuje proti úmyselnému vyťahovaniu výmyslov a klamstiev z vyšetrovacích spisov a rozhodnutí súdov o väzbe a proti ich účelovému zverejňovaniu s cieľom poškodiť opozičných predstaviteľov.
Je zarážajúce, že akákoľvek hlúposť, akýkoľvek výmysel, s ktorým prichádzajú kajúcnici – udavači, aby si zachránili svoj zadok, je pre médiá dobrý na pošpinenie SMERu – sociálna demokracia.
Takto dňa 11. februára 2021 webový portál Aktuality.sk uverejnil príspevok pod názvom „Svedok z kauzy Dobytkár...“, v ktorom z vyšetrovacieho spisu vybral tvrdenie nemenovaného kajúcnika – udavača, že „...Norbert Bödör nadiktoval vtedajšiemu premiérovi (Robertovi Ficovi) podmienku a nesmeroval Stredáka do funkcie, ktorá bola pre oligarchu strategicky dôležitá. ...“ V opačnom prípade „bude veľmi zle.“ Príspevok pokračuje nasledovne: „O pätnásť minút po Bödörovom telefonáte údajne (samozrejme údajne – pozn. RF) nasledoval telefonát, v ktorom Fico oligarchovi potvrdil Stredákove povýšenie na štátneho tajomníka ministerstva pôsohspodárstva.“ Nikdy som nepoprel, že poznám ľudí a ich príbuzných, ktorí vlastnili najväčšiu bezpečnostnú službu na Slovensku dávajúcu prácu takmer dvom tisíckam ľudí. Tvrdenie kajúcnika – udavača, ktorý podľa všetkého napáchal závažnú trestnú činnosť, chodí po slobode, užíva si nakradnuté peniaze a udáva, je klamstvom od začiatku až po koniec. Kto poznal môj štýl práce predsedu vlády vie, že k takémuto telefonátu nikdy nemohlo dôjsť a že celý príbeh je vymyslený obdobne ako môj vymyslený telefonát s Vadalom. Účelom tohto klamstva je poškodiť Norbertovi Bödörovi, aby sa zvýraznili obvinenia na jeho osobu a rovnako poškodiť mojej osobe a politickej strane SMER – sociálna demokracia. Je zarážajúce, že ma k tejto skutočnosti nikto nevypočul. Je možné, že samotná NAKA, čo by ma milo prekvapilo, považuje toto tvrdenie kajúcnika – udavača za takú hlúposť, že sa ani neunúvala ma obťažovať. Portálu Aktuality.sk poslúži samozrejme čokoľvek, len nech to je proti Robertovi Ficovi.
Dňa 15. februára 2021 pokračuje v tomto štýle Denník N a denník SME. Denník N uverejňuje príspevok „Policajný prezident Lučanský podľa výpovede svedkov úplatky nielen bral, ale aj rozdával.“ Je založený na rozhodnutí senátu Najvyššieho súdu SR o väzbe, v ktorom nemôže chýbať obdivovateľ I. Matoviča J. Klimet. Bez akýchkoľvek dôvodov, súvislostí a podozrení ako korenie do polievky sa musí v tomto rozhodnutí objaviť moje meno. Klimentov senát použijúci výpoveď udavača Slobodníka v rozhodnutí píše, že som sa zaujímal o kauzu sporu medzi Eco Invest podnikateľa Milana Fiľa a Občianskym združením Ružomberský papier. Nie je mi známe, prečo by som sa mal zaujímať o obchodný spor alebo o nejaké trestné oznámenia. Rozumiem ale filozofii sudcov, prokurátorov a novinárov slúžiacim tejto vláde, že moje meno je potrebné vložiť vždy a všade.
Uvedené maniere sú smiešnym pokusom odkláňať pozornosť verejnosti od reálnych problémov Slovenska a za každú cenu znásilňovať medializované prípady a tzv. kauzy, ktoré postupne vypŕchajú bez akéhokoľvek skutkového základu.

RTVS NEWS

RTVS NEWS

RTVS má pripravené dva návrhy televíznej a rozhlasovej kampane propagujúcej očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Nemôže však iniciatívne spúšťať ich vysielanie bez odobrenia Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, zodpovedného za proces očkovania v Slovenskej republike. Na stredajšom rokovaní Rady RTVS na to upozornil generálny riaditeľ verejnoprávneho média Jaroslav Rezník.
"Informoval som pani ministerku kultúry Natáliu Milanovú, že kreatíva RTVS pripravila dva návrhy, prvý pod názvom Vyhrňme si rukávy, druhý pod názvom Vakcína je sloboda. RTVS je takisto pripravená poskytnúť vysielací priestor vo verejnom záujme,“ oznámil Rezník.
Poznamenáva zároveň, že RTVS nemôže svojvoľne spúšťať takúto kampaň vo vysielaní bez odobrenia rezortu zdravotníctva. „Preto som aj upozornil, že ministerstvo by malo vyhlásiť súťaž na kreatívny koncept a jeho víťaza buď poveriť výrobou, alebo realizátora hľadať v ďalšej súťaži,“ dodal.
Rezník tiež upozornil, že vzhľadom na súčasnú dostupnosť vakcín a tempo očkovania je potrebné tiež zvážiť načasovanie a frekvenciu takejto kampane, aby nevyvolala skôr negatívne reakcie. Pripomenul, že RTVS sa v publicistických a spravodajských formátoch venuje téme očkovania, prostredníctvom selfpromových kampaní takisto poukazuje na význam dodržiavania protipandemických opatrení.

Na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS) získal v roku 2020 telerozhlas 75.283.207 eur. "V porovnaní s plánom je to o 1.077.350 eur viac," informovala na stredajšom rokovaní Rady RTVS riaditeľka sekcie ekonomiky RTVS Radka Doehring.
"Za vyšším výberom je nielen získanie starších pohľadávok z nezaplatených úhrad v minulosti, ale tiež efektívnejší výber poplatkov za aktuálny rok," upozornila Doehring. Vyšší výber sa podpísal aj pod zníženie výpadku z príjmov, očakávaného vzhľadom na legislatívne zmeny, ktoré zaradili seniorov a poberateľov dávok v hmotnej núdzi medzi skupiny úplne oslobodené od tzv. koncesionárskych poplatkov.
"Podľa presných čísiel, ktoré máme, by podľa počtu domácností, ktorých sa oslobodenie týkalo, mal byť výpadok vo výške 10.200.650 eur," informovala Doehring. "Pri porovnaní s výberom za rok 2019, ktorý dosiahol výšku 83.211.793 eur, je medziročný pokles podľa reálne vybranej výšky úhrad 7.928.586 eur," dodala.
Dôchodcovia a poberatelia dávok v hmotnej núdzi nemusia platiť koncesionárske poplatky od 1. januára 2020. Návrh SNS na úplné oslobodenie týchto skupín, ktoré dovtedy platili úhradu v polovičnej výške, schválili poslanci Národnej rady SR v polovici septembra 2019.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Známy ruský novinár a politik Vladimir Kara-Murza tvrdí, že ho sledujú agenti ruskej tajnej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). S odvolaním sa na investigatívny portál The Insider o tom v stredu informoval spravodajský web Meduza.io.
Kara-Murza uviedol, že v pondelok 15. februára zistil, že pri jazde v Moskve jeho auto sledovalo auto s mužmi v civile a keď prestúpil na verejnú dopravu, muži šli za ním aj do metra. Podozrivé osoby si tiež sadli k susednému stolu v kaviarni.
Podľa ŠPZ sa podarilo zistiť, že auto nie je registrované vo verejne dostupných databázach dopravnej polície. Zdroje z bezpečnostných zložiek pre investigatívny portál Bellingcat uviedli, že túto ŠPZ pridelila dopravná polícia Federálnej bezpečnostnej službe.
Kara-Murza uvádza, že počas ciest do ruských regiónov bol často sledovaný agentmi FSB, ale nespomína si, že by ho niekto sledoval aj v Moskve.
Meduza.io pripomenula, že portály Bellingcat a The Insider zverejnili 11. februára výsledky svojho vyšetrovanie týkajúceho sa aj Kara-Murzu. Jeho autori zistili, že agenti FSB, ktorí sa pokúsili otráviť opozičného politika Alexeja Navaľného, sledovali i Kara-Murzu počas jeho ciest v regiónoch.
Kara-Murza prežil dva pokusy o otrávenie. Prvý v máji roku 2015, keď ho predtým agenti FSB sledovali počas jeho návštevy v mestách Tomsk, Petrohrad, Kaliningrad a Kazaň.
Dva dni po návrate do Moskvy z Kazane sa novinár začal cítiť zle. Autori vyšetrovania predpokladajú, že toxín bol nastražený buď v jeho moskovskom byte, alebo bol aplikovaný na jeho spodnú bielizeň, kým bol ešte v Kazani a ktorú si obliekol až po návrate do Moskvy.
Po hospitalizácii Kara-Murzovi diagnostikovali zlyhanie srdca. Investigatívni novinári však upozorňujú na fakt, že okolnosti tohto prípadu "nápadne pripomínajú to, čo sa dialo s Navaľným v Omsku": primár nemocnice trval na tom, že Kara-Murza nie je schopný prevozu do zahraničia, a v médiách sa začali objavovať tvrdenia z anonymných zdrojov, že Kara-Murza užil nadmernú dávku antidepresív.
Keď sa zotavil, agenti FSB ho začali sledovať opäť. K druhému pokusu o otrávenie došlo 2. februára 2017.
Investigatívni novinári síce nemajú dôkazy o tom, že sa agenti FSB v dňoch predchádzajúcich tejto otrave vyskytovali v blízkosti Kara-Murzu, napriek tomu však tvrdia, že jed mohol byť aplikovaný na zubnú kefku.
Po tejto druhej otrave dostala Kara-Murzova manželka z nemocnice vzorky krvi svojho manžela, ktoré odovzdala agentom amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Tí ich mali dať testovať v laboratóriu akreditovanom Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Následne však FBI odmietol oznámiť výsledky testov, ale konštatoval, že šlo o vopred naplánovanú otravu. Po tom, čo to americkému vyšetrovaciemu úradu FBI nariadil súd, boli zverejnené iba výňatky zo správy. Ostatné časti boli utajené.
V jednom z odtajnených dokumentov sa však píše, že koncom januára 2018 odcestoval vysokopostavený pracovník FSB - jeho meno je v dokumente skryté - do Washingtonu so žiadosťou o stretnutie s riaditeľom FBI Christopherom Wrayom.
The Insider a Bellingcat na margo toho uviedli, že koncom januára 2018 odleteli do USA šéf FSB Alexandr Bortnikov, šéf zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergej Naryškin a šéf vojenskej rozviedky (GRU) Igor Korobov, pričom sa mali stretnúť s vedením FBI.
"Už samotná skutočnosť, že v dokumentoch o prípade Kara-Murzu je zmienka o tomto stretnutí, naznačuje, že o tomto probléme sa na schôdzke hovorilo. V takom prípade môže byť odmietnutie zverejniť výsledky laboratórnych analýz akousi súčasťou dohody," napísali The Insider a Bellingcat.

Nezávislá rozhlasová stanica Klubrádió, ktorej strata licencie minulý týždeň vyvolala znepokojenie nad slobodou tlače v Maďarsku aj na medzinárodnej scéne, má šancu získať späť vysielaciu frekvenciu. Uviedol to v stredu server Media1.hu.
Maďarská mediálna rada (NMHH) totiž poslala rádiu oznámenie, že v tendri o frekvenciu FM 92,9 akceptuje podklady, ktoré doložilo a ktoré považuje za vyhovujúce. Rada tiež uviedla, že o túto frekvenciu sa uchádza iba Klubrádió, pričom sa môže začať vecné vyhodnotenie jeho žiadosti.
Server poznamenal, že je ešte možné, že mediálny úrad bude niečo v žiadosti namietať, avšak je vysoká šanca, že Klubrádió dostane späť svoju frekvenciu. O tú sa uchádzalo rádio Spirit FM blízke televízii ATV a vláde blízka spoločnosť LBK Médiaszolgáltató 2020 Kft., ktorých už ale vlani v decembri NMHH vylúčila zo súťaže pre formálne chyby v žiadosti.
Klubrádió 9. februára oznámilo, že súd v Budapešti nevyhovel jeho žiadosti v súvislosti s udržaním vysielacej licencie. NMHH vlani v novembri rozhodla nepredĺžiť tejto stanici vysielaciu licenciu z dôvodu viacnásobného porušenia mediálneho zákona zo strany tejto rozhlasovej stanice.
András Arató, šéf stanice Klubrádió, rozhodnutie súdu označil za "hanebné a zbabelé", hoci sa podľa jeho slov dalo očakávať.
Klubrádió sa vo vysielaní často kriticky vyjadruje v súvislosti s maďarskou vládou. Od pondelka bolo nútené pokračovať vo vysielaní prostredníctvom internetu.
Európska komisia (EK) v pondelok pohrozila Maďarsku, že pre zatvorenie poslednej nezávislej rozhlasovej stanice - Klubrádió - pristúpi k právnym krokom. Komisia v piatok zaslala Maďarsku list, v ktorom vyjadrila svoje obavy a požiadala maďarské orgány, aby podnikli okamžité kroky a vyhli sa tak nenapraviteľným škodám.
Odobratie licencie Klubrádiu označili USA i Francúzsko za znepokojujúce.

Spoločnosť Facebook v stredu vyhlásila, že prestane umožňovať zdieľanie spravodajského obsahu v Austrálii. Tento technologický gigant sa tak odmietol podriadiť regulačnému tlaku, aby sa o príjmy delil s mediálnym spoločnosťami. Informovala o tom agentúra AFP.
Austrália chce prijať legislatívu, na základe ktorej by digitálne spoločnosti museli platiť za spravodajský obsah. Podľa spoločností Facebook a Google ide o niečo, čo vytvorí globálny precedens a zničí fungovanie internetu.
"Navrhovaný zákon zásadne nepochopil vzťah medzi našou platformou a vydavateľmi, ktorí ho používajú na zdieľanie spravodajského obsahu," uviedol manažér Facebooku pre Austráliu a Nový Zéland William Easton.
"Stáli sme tak pred ťažkým rozhodovaním: pokúsiť sa o dodržiavanie zákona, ktorý ignoruje realitu tohto vzťahu, alebo prestať umožňovať zdieľanie spravodajského obsahu v našich službách v Austrálii. S ťažkým srdcom si vyberáme to druhé," dodal.
AFP si všíma, že krok Facebooku je v kontraste s krokom spoločnosti Google, ktorá v posledných dňoch v reakcii na regulačný tlak uzavrela dohody s mediálnymi organizáciami vrátane spoločnosti mediálneho magnáta Ruperta Murdocha.

Diváci Dvojky RTVS budú svedkami unikátnej misie na Mars

Diváci Dvojky RTVS budú svedkami

unikátnej misie na Mars

Pristátie roveru spoločnosti NASA na červenej planéte s komentárom odborníkov prinesie relácia EXPERIMENT ŠPECIÁL: NAŽIVO NA MARS už vo štvrtok od 20.55 h.

V júli minulého roka odštartoval najmodernejší rover NASA – Perseverance dlhú cestu k červenej planéte. Musí prekonať vzdialenosť od Zeme takmer 482 miliónov kilometrov, rýchlosťou 2,5 kilometra za sekundu, pričom najnebezpečnejších bude posledných 7 minút pred pristátím na povrchu planéty. Diváci Dvojky RTVS môžu byť prostredníctvom televíznej obrazovky pri tom a sledovať posledné minúty unikátnej misie so zatajeným dychom. Spolu s odborníkmi a moderátorom Gregorom Marešom tak v priamom prenose z vesmíru uvidia úplne prvé zábery po pristátí na planéte Mars.

Pozvanie do relácie EXPERIMENT ŠPECIÁL: NAŽIVO NA MARS prijal astronóm z Univerzity Komenského v Bratislave RNDr. Jiří Šilha, PhD.. Divákom objasní, prečo je táto misia veľmi dôležitým míľnikom nielen pre NASA, ale pre celý svet. Spoločne poodhalíme, ako bude misia prebiehať, aké náročné bude pristátie špeciálneho roveru na červenej planéte a zároveň divákom priblížime najaktuálnejšie informácie o planéte Mars i to, aké tam panujú podmienky pre život. Počas živého vysielania budeme divákom odpovedať aj na otázky, ktoré budú môcť zasielať prostredníctvom aplikácie slido.com.

Moderátor Gregor Mareš sa zo štúdia v Mlynskej doline spojí aj s astrobiologičkou Dr. Michaelou Musilovou, MSci., hosťujúcou profesorkou Ústavu robotiky a kybernetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, ktorá aktuálne pôsobí na simulovanej misii na Havaji, kde sa spolu s kolegami snažia napodobniť podmienky aké panujú na planéte Mars. Učia sa, ako prežiť v nehostinných podmienkach a pokúsia sa pripraviť na to, aby tam mohli vypestovať základné potraviny. O tom ako to prebieha, aj o tom, či sa na Mars chystá aj ona samotná porozpráva v priebehu relácie.

EXPERIMENT ŠPECIÁL: NAŽIVO NA MARS prinesie RTVS okrem televízneho vysielania na Dvojke aj online - na webe RTVS.sk a taktiež naživo na facebookových profiloch RTVS, Dvojka, Experiment a VAT – veda a technika. Vysielanie odštartuje vo štvrtok 18. februára o 20.55 h. Na špeciál Experimentu tematicky nadviažu dva premiérové dokumenty – o 22.15 h diváci spoznajú príbeh orbitálnej stanice Saljut 7 v rovnomennom dokumente, ktorý priblíži najťažšiu kozmickú misiu v dejinách vesmírneho výskumu a o 23.00 h sa na Dvojke bude skloňovať celosvetový problém svetelného znečistenia v dokumente Vo svetle noci.

17. 2. 2021

Zomrel Rush Limbaugh

Zomrel Rush Limbaugh

Vo veku 70 rokov zomrel po boji s rakovinou Rush Limbaugh, vplyvný americký konzervatívny rozhlasový moderátor a politický komentátor, ktorý v americkom éteri pôsobil viac ako štyri desaťročia. O jeho úmrtí v stredu informovala agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie jeho rodiny. "My, rodina Limbaughovcov, s hlbokým zármutkom oznamujeme, že náš milovaný Rush zomrel," uvádza sa vo vyhlásení, podpísanom jeho manželkou Kathryn Adamsovou Limbaughovou.
Ako píše spravodajská stanica BBC, dlhoročný moderátor rozhlasového programu The Rush Limbaugh Show bol roky výraznou postavou konzervatívneho hnutia. V jeho šou sa objavili aj traja bývalí prezidenti Spojených štátov - George H. W. Bush, jeho syn George W. Bush a Donald Trump.
Rush Limbaugh bol označovaný za Trumpovho blízkeho spojenca. Ten mu v roku 2020 udelil prezidentskú medailu slobody, ktorá je najvyšším civilným vyznamenaním v USA. O Limbaughovi vtedy Trump povedal, že ho milujú milióny Američanov.
Limbaugh bol počas svojej kariéry často terčom kritiky za svoje výroky a bol označovaný za rasistu, mizogýna a homofóba. Ako popierač zmeny klímy šíril v éteri množstvo konšpiračných teórií, ostro vystupoval proti prisťahovalectvu a bol tvrdým zástancom výnimočnosti USA, dopĺňa BBC.
Limbaughovu šou od roku 1988 vysielali naživo stovky rozhlasových staníc po celej krajine. Do roku 2020 prilákal každý týždeň asi 27 miliónov poslucháčov.

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

V priebehu posledného februárového týždňa by sa malo uskutočniť spoločné stretnutie zástupcov RTVS, poslancov NR SR, Ministerstva kultúry (MK) SR a Sociálnej poisťovne. Cieľom stretnutia je nájsť konsenzus pri predloženom návrhu novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a zákona o sociálnom poistení. Členov Rady RTVS na jej stredajšom rokovaní o tom informoval generálny riaditeľ telerozhlasu Jaroslav Rezník.
"Podobne ako Sociálna poisťovňa i my máme k návrhu novely pripomienky, som rád, že predkladatelia k tomu pristupujú konštruktívne, i preto sme od pána poslanca Romana Foltina dostali návrh na stretnutie, aby sme našli spoločnú reč a doladili textáciu návrhu novely tak, že bude mať pozitívny efekt na výber úhrad a zároveň zjednoduší administratívu malým firmám," uviedol Rezník.
Návrh, ktorý na rokovanie Národnej rady SR predložili koaliční poslanci Roman Foltin, Marián Viskupič (obaja SaS), Jana Žitňanská a Vladimíra Marcinková (obe Za ľudí) prešiel 29. januára do druhého čítania.
Podľa návrhu by sa firmy s malým počtom zamestnancov už nemuseli zaoberať zháňaním potvrdenia od Sociálnej poisťovne o tom, že im vzniká alebo zaniká povinnosť uhrádzať tzv. koncesionárske poplatky. "Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie automatického pravidelného mesačného zasielania údajov potrebných na vznik a trvanie povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti (tzv. koncesionárske poplatky) Sociálnou poisťovňou priamo RTVS ako vyberateľovi koncesionárskych poplatkov a s tým spojené zrušenie povinnosti pre podnikateľské subjekty preukazovať vyberateľovi počet zamestnancov," uviedli predkladatelia.
Podľa súčasného stavu sú podnikateľské subjekty ako právnické osoby povinné platiť koncesionárske poplatky vo výške odstupňovanej podľa počtu zamestnancov, pričom sú od tejto povinnosti oslobodené, len ak majú menej ako troch zamestnancov. V prípade zmeny nad alebo pod tento počet musia firmy preukazovať novú skutočnosť potvrdením zo Sociálnej poisťovne.

HOAX: Viedenskí policajti si nezložili prilby na znak podpory s protestujúcimi

HOAX:

Viedenskí policajti si nezložili prilby na znak podpory s protestujúcimi

Desaťtisíce slovenských používateľov Facebooku zdieľalo videá a fotografie z viedenskej demonštrácie proti pandemickým opatreniam z 31. januára 2021, ku ktorej sa mali podľa príspevkov pridať policajti, pričom si mali na znak podpory zložiť prilby. Viedenská polícia to popiera a niekoľko fotožurnalistov, ktorí boli na demonštrácii, agentúre AFP potvrdilo, že zložené prilby nebol prejavom podpory demonštrantom. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Viedenská polícia už 31. januára prostredníctvom Twitteru poprela, že by jej príslušníci vyjadrili podporu protestujúcim. Hovorca polície Danie Fürst pre AFP vysvetlil stratégiu polície počas protestov: "Polícia v zásade koná podľa filozofie 3D - to znamená - dialóg, deeskalácia a vynucovanie (v nemčine Dialog, Deeskalation und Durchsetzen). To, že príslušníci nemajú nasadené taktické prilby a sú v zodpovedajúcej formácií, zjavne spadá pod deeskaláciu. Tento výzor je teda v závislosti od rizika situácie úplne bežný, ale môže sa tiež kedykoľvek zmeniť."
AFP sa telefonicky spojila s novinárom Michaelom Bonvalotom, ktorý zverejnil video z protestu na Twitteri, kde opísal, že polícia kráčala uprostred pochodu extrémnej pravice a korona-popieračov za posmeškov a potlesku demonštrantov. Pre AFP však dôrazne uviedol: "Je úplne neprípustné tvrdiť, že sa polícia k demonštrácii pripojila. Existujú protesty s prilbami aj bez nich."
To isté potvrdil aj fotograf AFP Alex Halada, ktorý pre agentúru povedal: "To, že policajti nenosia prilby, je normálne, pokiaľ vzduchom nelietajú žiadne predmety. To, že majú zložené prilby, si nemôžete vykladať, že by vyjadrovali podporu".
Právnik Christian Piska z Viedenského ústavu pre ústavné a správne právo pre AFP uviedol, že o tom, či sú prilby nasadené alebo nie, rozhoduje vedúci operácie v závislosti od toho, ako je daná situácia nebezpečná.
Obdobné stanovisko ponúkol v minulosti AFP aj hovorca berlínskej polície v jednom zo starších prípadov, ktorý sa týkal nasadenia nemeckých policajtov. "To, či má byť prilba nasadená alebo nie, závisí len od nebezpečenstva danej situácie a posudzuje sa od prípadu k prípadu."
Viedenská polícia popisuje svoje kroky ako operačnú taktiku na udržanie pokojnej a nenásilnej situácie. Sprevádzanie protestov príslušníkmi bez prilieb je bežný postup a nemá nič spoločné s vyjadrením podpory protestujúcim.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Európska spotrebiteľská organizácia (BEUC) sa v utorok obrátila na Európsku komisiu so sťažnosťou voči viedoplatforme TikTok, ktorá podľa nej porušuje právne predpisy EÚ týkajúce sa ochrany detí a mládeže. Informovala o tom agentúra DPA.
"TikTok nechráni deti a mládež pred skrytou reklamou či potenciálne škodlivým obsahom," uviedla BEUC vo vyhlásení. "TikTok tiež potenciálne zlyháva v poskytovaní náležitej starostlivosti týkajúcej sa ochrany detí pred nevhodným obsahom, akými sú napríklad sugestívne videá," dodala.
BEUC okrem toho tvrdí, že podmienky používania platformy sú nejasné. Sociálna sieť TikTok, obľúbená najmä medzi mládežou, navyše zavádzajúco pristupuje k spracúvaniu osobných údajov.
"TikTok svojich používateľov neinformuje jasne, spôsobom, ktorý by bol zrozumiteľný deťom a tínedžerom, o tom, aké osobné údaje sa zhromažďujú, na aký účel ani z akých právnych dôvodov," dodala.

V sídle Bieloruského združenia novinárov (BAŽ), ako aj u novinárov a ľudskoprávnych aktivistov v celom Bielorusku sa od utorňajšieho rána konajú policajné prehliadky. Informovala o tom agentúra Interfax. Prehliadky vykonávajú aj príslušníci útvarov na boj proti organizovanému zločinu. Niekoľkých funkcionárov BAŽ predviedli na výsluch, prípadne im zhabali počítačovú techniku, dodal portál TUT.by.
Podľa bieloruského Vyšetrovacieho výboru sa tieto prehliadky uskutočňujú "v rámci predbežného vyšetrovania, ktorého cieľom je zistiť spôsoby financovania protestných aktivít v organizáciách, vydávajúcich sa za ochrancov ľudských práv".
K policajnej akcii sa vyjadril aj provládny Bieloruský zväz novinárov (BSŽ), podľa ktorého sa kroky vyšetrovateľov "týkajú nezákonného (vrátane zahraničného) financovania" centrály BSŽ a množstva zahraničných agentov v mediálnom sektore.
Bieloruské združenie novinárov je mimovládna organizácia, ktorej cieľom je ochrana práv žurnalistov a slobody slova. Zasadzuje sa za práva novinárov a za slobodnú a profesionálnu žurnalistiku. Založená bola v roku 1995.
Okrem novinárov vykonala polícia v rôznych mestách aj prehliadky v bytoch aktivistov ľudskoprávnej organizácie Viasna, ako aj u koordinátora kampane Ochrancovia ľudských práv proti trestu smrti v Bielorusku. Prehliadky sa uskutočnili i v bytoch predákov nezávislých odborov pracovníkov rádioelektronického priemyslu (REP) a u rodičov aktivistu za ľudské práva Andreja Strižaka, ktorý je spoluzakladateľom fondov solidarity BY_help a BYSOL podporujúcich perzekvované a zadržané osoby.

Poľský prezident Andrzej Duda preskúma kontroverzný návrh dane z reklamy pre neštátne subjekty, až keď bude návrh táto právna norma vo svojej konečnej podobe. Informoval o tom Dudov hlavný poradca Pawel Szrot, píše agentúra PAP.
Podľa Szrota bol prezident o navrhovanej legislatíve informovaný, avšak oficiálne o nej neviedol rozhovory. Prezidentov poradca dodal, že Duda sa bude navrhovanému zákonu venovať podrobnejšie, až keď bude vo "viac-menej finálnej verzii".
Nová daň, ktorá má nadobudnúť účinnosť neskôr v tomto roku, bude platená z výnosov z reklamy televíznych a rozhlasových vysielateľov, tlačených médií a internetových mediálnych spoločností. Štátne médiá budú od tejto povinnosti oslobodené.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyhlásil, že táto daň je súčasťou celoeurópskeho úsilia o zdanenie globálnych technologických gigantov, ako sú Google alebo Facebook, ale mnoho nezávislých médií tvrdí, že ňou budú nespravodlivo zasiahnuté aj ony. Morawiecki uviedol, že ide o "poplatok solidarity", ktorý "vytvorí lepšie podmienky pre rozvoj slobodných médií" a pomôže financovať verejné zdravotníctvo a sektor kultúry.
Podľa Szrota je prezident presvedčený, že "ak budú prostriedky zo spomínanej dane skutočne pridelené zdravotníckym organizáciám a pomôžu Poliakom, potom je určite treba o tomto návrhu vážne diskutovať".
Daň však prichádza v čase, keď mnohé mediálne spoločnosti v dôsledku pandémie zasiahlo znižovanie príjmu z reklamy aj strata príjmov z iných oblastí podnikania.
Hlavná poľská súkromná televízia TVN a rozhlasové stanice v krajine na protest proti tejto navrhovanej dani prerušili minulú stredu vysielanie a noviny začiernili svoje titulné stránky. Podľa nich môže byť zavedenie novej dane pre mnohé z nich likvidačné.
Koaličný partner poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), strana Dohoda, v piatok oznámila, že tento navrhovaný zákon o novej dani v jeho súčasnej podobe nepodporí.

Okresný súd v Moskve zamietol v utorok žalobu na ochranu cti, dôstojnosti a obchodnej povesti, ktorú proti mediálnej spoločnosti Meduza a jej šéfredaktorovi Ivanovi Kolpakovovi a jeho kolegom podal Kremľu blízky podnikateľ Jevgenij Prigožin.
Ako informovala televízia Dožď, Prigožin podal túto žalobu vlani v novembri za citát z rozhovoru s komunálnym politikom Maximom Ševčenkom, v ktorom komentoval pokus o otrávenie politika Alexeja Navaľného.
Ševčenko pritom poznamenal, že Jevgenija Prigožina - vzhľadom na jeho vyjadrenia ku kauze - možno v tomto prípade považovať za jedného z hlavných podozrivých.
Dodal, že nejasná je aj úloha Prigožina v prípade násilnej smrti tímu ruských novinárov v Stredoafrickej republike.
Ševčenko, ktorý je poslancom za komunistickú stranu v zastupiteľstve Vladimirskej oblasti, pripomenul, že Prigožin je dvakrát súdne trestaný, z toho raz za navádzanie maloletých na prostitúciu.
Prigožin usúdil, že tieto obvinenia diskreditovali jeho obchodnú reputáciu, a od obžalovaných požadoval päť miliónov rubľov.
Podobné žaloby podal aj proti opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému a jeho spolupracovníkom Ľubov Soboľovej, Vladimirovi Milovovi a Leonidovi Volkovovi.
V prípade Prigožina nešlo o jeho prvú žalobu na médiá. V roku 2016 sa na základe zákona o "práve na zabudnutie" súdnou cestou domáhal toho, aby internetové služby Yandex, Google a Mail.ru odstránili z výsledkov vyhľadávania články, ktoré sa ho týkajú.
Šlo najmä o state o "továrni na trollov" v Oľgine a o zmluvách so štátom na údržbu zariadení ministerstva obrany, ktoré získali s Prigožinom prepojené spoločnosti.
Podnikateľ neskôr žaloby voči Yandexu i webu Mail.ru stiahol. Jeho žalobu proti spoločnosti Google súd ani neprijal.
Prigožinovo meno sa v ruských médiách objavuje nielen v súvislosti s propagandou; miliardár je považovaný aj za sponzora vojenskej spoločnosti známej ako Vagnerova súkromná armáda, ktorá operuje či operovala na Ukrajine, v Sýrii alebo v Stredoafrickej republike.
Svoju kariéru Prigožin začal ako majiteľ cateringovej firmy, ktorá zásobovala Kremeľ. V médiách býva preto častovaný prezývkou Putinov kuchár.

Spoločnosť Google vo Francúzsku zaplatí pokutu 1,1 milióna eur, keďže technologický gigant podľa tamojších úradov zobrazoval zavádzajúce hodnotenia francúzskych hotelov.
Google využíval vo svojom algoritme na hodnotenie hotelov od jednej do piatich hviezdičiek informácie z mnohých webových stránok v oblasti cestovného ruchu. Po sťažnostiach hotelierov na toto hodnotenia začali francúzske orgány dohliadajúce na hospodársku súťaž a boj proti podvodom vyšetrovanie.
Firma uviedla, že už pristúpila k vykonaniu nevyhnutných zmien, aby hodnotenia zodpovedali realite.

Nová prezidentka Asociácie európskych novinárov (AEJ) je novinárka z Grécka Saia Tsauosidou. Známu grécku novinárku zvolili do tejto pozície v pondelok 15. Februára na valnom zhromaždení organizácie usporiadanom online. Na tom istom rokovaní sa stal jedným z troch viceprezidentov Tíbor Macák, ktorý je v súčasnosti spravodajca RTVS v Berlíne. Zo šiestich kandidátov zvolilo slovenského novinára 29 delegátov spomedzi 49 prítomných zástupcov európskej žurnalistickej obce. V medzinárodných a slovenských štruktúrach Asociácie európskych novinárov sa angažuje už vyše desať rokov, z toho osem rokov bol jej európskym generálnym tajomníkom. Jeho nástupcom v tejto funkcii sa stal známy britský novinár Edward Steen, ktorého komentáre a analýzy poznajú čitatelia popredných novín Financial Times, Daily a Sunday Telegraph a určitý čas bol aj editorom pre strednú a východnú Európu v denníku The Independent. Nová prezidentka Saia Tsauosidou má za sebou intenzívnu tvorivú novinársku kariéru a venuje sa aj výchove mladej generácie novinárov na súkromnej vysokej škole. Včera sa poďakovala rakúskemu komentátorovi Otmarovi Lahodynskému, ktorého vystriedala po jeho dvoch funkčných obdobiach na poste prezidenta AEJ.

16. 2. 2021

Zomrel Viktor Krupa

Zomrel Viktor Krupa

Vo veku 84 rokov zomrel v nedeľu 14. februára orientalista, jazykovedec, prekladateľ, učiteľ a autor cestopisných kníh Viktor Krupa. Bol tiež zakladateľom výskumu oceanistiky a polynezistiky na Slovensku a jeden zo zakladateľov japanológie v Kabinete orientalistiky Slovenskej akadémie vied (SAV) a Katedry japanológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo vedeckej práci sa zameriaval najmä na výskum maorijčiny a polynézskych jazykov. Venoval sa tiež širším otázkam všeobecnej lingvistiky, filozofie jazyka či kreativity v jazyku. V tlačovej správe o tom informovala Katarína Gáliková z Referátu pre komunikáciu a médiá SAV.

Vďaka jeho prekladateľskej činnosti sa slovenská čitateľská obec oboznámila nielen s literatúrami a svetom krajín Orientu, ale aj s mnohými dielami svetovej literatúry, ktoré preložil z angličtiny. Spomenúť možno Tolkienovho Hobbita, Gulliverove cesty od Jonathana Swifta a diela ďalších spisovateľov. Popritom pôsobil ako člen rozličných vedeckých komisií a spoločností a redakčných rád časopisov. V roku 2003 sa stal riadnym členom Učenej spoločnosti SAV. Jeho mimoriadny prínos pre slovenskú vedu ocenilo aj Predsedníctvo SAV, ktoré mu udelilo Zlatú medailu Ľudovíta Štúra a Zlatú medailu SAV.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Úrady v Mjanmarsku už druhú noc po sebe "takmer úplne vypli internet". V utorok nadránom miestneho času to uviedla monitorovacia organizácia NetBlocks so sídlom v Spojenom kráľovstve. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
"Mjanmarsko je uprostred takmer totálneho blokovania internetu, úrady to urobili už druhú noc po sebe," napísala v tvíte NetBlocks, ktorá sleduje výpadky internetu po celom svete.
Prerušenie internetu v krajine nastalo aj v pondelok v skorých ranných hodinách a trvalo takmer osem hodín.
Protestujúci v Mjanmarsku už desať dní demonštrujú proti vojenskému prevratu zo začiatku mesiaca a proti zosadeniu civilnej vlády. Žiadajú jej návrat a tiež prepustenie líderky Aun Schan Su Ťij z väzby. Vojenská junta predĺžila jej väzbu, ktorá sa mala skončiť v pondelok.
Mjanmarská polícia a vojaci strieľali do pokojných protestujúcich na demonštráciách, ktoré sa konali v pondelok v severnom meste Mandalaj, druhom najväčšom po Rangúne. Uviedli to miestne médiá.
Spravodajský portál Frontier Myanmar s odvolaním sa na novinára napísal, že polícia a vojaci náhodne strieľali aj do domov obyvateľov.
Zábery zverejnené na sociálnych sieťach zachytávali ľudí zranených zrejme gumovými projektilmi, uviedla tlačová agentúra DPA. Podľa nej nebolo jasné, či bezpečnostné sily použili aj ostré náboje a či zomreli ľudia.
Videá na Twitteri zachytávali, ako policajné sily s obuškami pochodujú ulicami.
Reportér citovaný portálom Frontier Myanmar informoval o niekoľkých zatknutých.

Maďarsko doposiaľ nereagovalo na list Európske komisie (EK), v ktorom Brusel vyjadril znepokojenie pre zatvorenie poslednej nezávislej rozhlasovej stanice Klubrádió. Podľa spravodajského servera Index.hu to uviedol hovorca Komisie Christian Wigand v pondelok v Bruseli.
EK v liste zaslanom v piatok vyzvala Budapešť, aby zabezpečila, aby Klubrádió mohlo pokračovať vo vysielaní programu aspoň dovtedy, kým nebude prebiehajúci súdny spor úplne ukončený.
Maďarsko by pri uplatnení európskych noriem týkajúcich sa mediálnych služieb malo rešpektovať Chartu základných práv EÚ vrátane práva na slobodu prejavu a slobodný prístup k informáciám, zdôraznil hovorca.
Príslušné maďarské mediálne orgány Brusel vyzval, aby urýchlene konali v záujme splnenia podmienok európskych právnych noriem, ako aj v záujme toho, aby súčasný užívateľ frekvencie neutrpel nezvratné škody.
Súd v Budapešti minulý týždeň rozhodol, že rozhlasová stanica musí do pondelka zastaviť vysielanie po tom, čo jej mediálna rada v krajine nepredĺžila vysielaciu licenciu.
Mediálna rada svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Klubrádió porušilo zákon o povinnej registrácii, hoci v takomto prípade sa väčšinou udeľuje pokuta.
Rozhlasová stanica sa proti rozhodnutiu súdu môže odvolať, zatiaľ však musí prestať vysielať. Online vysielanie bude pokračovať aj naďalej.
Komisia môže začať konanie o porušení právnych predpisov proti krajinám EÚ, keď sa domnieva, že došlo k porušeniu práva EÚ, čo môže viesť k vysokým pokutám.

Zomrel Gurgen Ovsepian

Zomrel Gurgen Ovsepian

Vo veku 65 rokov zomrel bývalý sólista Opery Slovenského národného divadla (SND) Gurgen Ovsepian. Informovala o tom tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková. Ovsepian sa narodil 1. marca 1955 v meste Sisian v Arménsku. Zomrel 15. februára 2021 v Bratislave.

Operný spev študoval najskôr na Konzervatóriu v Jerevane v rokoch 1976 až 1980 a následne aj na Ruskej hudobnej akadémii Gnessinských v Moskve, kde sa učil u ruského sólistu Veľkého divadla v Moskve Salamona Chromčenka. K štúdiu spevu v Moskve pridal aj štúdium pedagogiky.

Prvou opernou scénou v sólistickej kariére Gurgena Ovsepiana bolo Akademické divadlo opery a baletu v Saratove (1986 až 1992). Dva roky pôsobil v Štátnej opere v Banskej Bystrici, kde debutoval v úlohe Fernanda Donizettiho v opere Favoritka. Od roku 1994 do roku 2011 pôsobil v Opere SND. V roku 2005 začal prednášať na Konzervatóriu v Bratislave a v roku 2007 aj na Vysokej škole muzických umení v Bratislave. V SND zároveň pôsobil ako hlasový pedagóg.

Ovsepian absolvoval viac ako tisíc vystúpení. Najčastejšie stvárňoval postavu Radama v opere Aida, Dona Josého v opere Carmen a Dona Carla v rovnomennej opere.

Informáciami o hlasovaní senátu vo veci vraždy Kuciaka sa zaoberajú OČTK

Informáciami o hlasovaní senátu vo veci

vraždy Kuciaka sa zaoberajú OČTK

Únikom informácií o hlasovaní senátu 2T Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní (OČTK). TASR to potvrdil predseda ŠTS Ján Hrubala.
"Týmto poskytujem plnú súčinnosť, umožnil som výsluchy všetkých relevantných osôb a som toho názoru, že v tomto štádiu preverovania veci je potrebné počkať na výsledky trestného konania," spresnil predseda.
Senát ŠTS v Pezinku oslobodil spod obžaloby v kauze vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej obžalovaných Mariana K. a Alenu Zs. Obžalovaného Tomáša Sz. súd uznal za vinného a vymeral mu trest 25 rokov odňatia slobody. Rozsudok nie je právoplatný.
Po vynesení rozsudku sa v médiách objavili informácie o hlasovaní jednotlivých členov senátu. Hrubala to kritizoval, pričom upozornil, že zápisnica o hlasovaní je neverejná.

Zomrel Otakar Černý

Zomrel Otakar Černý

Novinár Otakar Černý zomrel vo veku 77 rokov. V Českej televízii moderoval okrem iného diskusný program Co týden dal.Pred pätnástimi rokmi založil a začal budovať športový program ČT.

15. 2. 2021

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Poľský premiér Mateusz Morawiecki sa zastal plánovanej novej dane z reklamy, proti ktorej namietajú médiá. V príspevku na sociálnej sieti Facebook v sobotu uviedol, že opatrenie ochráni poľských vysielateľov a vydavateľov pred medzinárodnými spoločnosťami. Politik poprel, že by daň bola škodlivá, a uviedol, že sa nebude vzťahovať na malé regionálne médiá, ale naruší nadvládu obrovských medzinárodných korporácií.
Poľské nezávislé médiá protestujú proti návrhu dane, pričom argumentujú, že môže spôsobiť likvidáciu malých medií. Tiež tvrdia, že oslabí slobodu a rôznorodosť médií v Poľsku.
Menšia koaličná strana Dohoda v piatok oznámila, že novú daň nepodporí. Rozhodnutie strany komplikuje úsilie vlády, ktorá by preň nemusela mať dostatok hlasov na to, aby navrhovaná legislatíva prešla parlamentom. Navrhovaná daň je stále v skorom štádiu konzultácií, ale vláda chce, aby začala platiť od 1. júla.
Vláda tvrdí, že daň, ktorá sa viaže na veľkosť firiem, vyrovná šance medzi veľkými a malými mediálnymi spoločnosťami a prinúti komunikačné giganty ako Google, Facebook, Apple alebo Amazon, aby spravodlivo zaplatili svoj podiel. Podľa nej by 800 miliónov zlotých z tejto „solidárnej“ dane podporilo štátne financie, ktoré ťažko zasiahla pandémia koronavírusu, a smerovalo by do zdravotnej starostlivosti a kultúry.
Morawiecki tiež skritizoval reguláciu digitálneho trhu a obsahu, ktorú v decembri navrhla Európska komisia. Podľa neho povzbudzuje „diktát politickej korektnosti“. „Návrhy pochádzajúce z Bruselu sú výtvorom určitého ideologického trendu, ktorý je dominantný medzi liberálnymi a ľavicovými elitami západných krajín alebo eurokratmi,“ napísal poľský premiér na Facebooku.

Spoločnosť Google vo Francúzsku zaplatí pokutu 1,1 milióna eur, keďže technologický gigant podľa tamojších úradov zobrazoval zavádzajúce hodnotenia francúzskych hotelov.
Google využíval vo svojom algoritme na hodnotenie hotelov od jednej do piatich hviezdičiek informácie z mnohých webových stránok v oblasti cestovného ruchu. Po sťažnostiach hotelierov na toto hodnotenia začali francúzske orgány dohliadajúce na hospodársku súťaž a boj proti podvodom vyšetrovanie.
Firma uviedla, že už pristúpila k vykonaniu nevyhnutných zmien, aby hodnotenia zodpovedali realite.

Ruský novinár Ivan Safronov, ktorý bol obvinený z vlastizrady, odmieta verziu, že ho naverboval jeho český kolega Martin Laryš. Safronov, ktorý bol do svojho zadržania poradcom šéfa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos to povedal v rozhovore pre denník Kommersant.
Fakt dlhoročného priateľstva s Laryšom sa vyšetrovatelia podľa Safronova rozhodli "kvalifikovať ako nábor" a samotného českého novinára označujú za "kádrového rozviedčika".
Safronov, ktorý je bývalým redaktorom denníkov Vedomosti a Kommersant, kde sa špecializoval najmä na tému vojensko-priemyselného komplexu a kozmického priemyslu, všetky obvinenia popiera. Tvrdí pritom, že toto všetko sa dozvedel až z rozhodnutia o začatí stíhania.
Zároveň zdôraznil, že Laryšovi pomáhal v jeho novinárskom komerčnom projekte, keď jeho český kolega vytvoril Informačnú agentúru pre bezpečnostnú analýzu a prevenciu.
Ruský novinár tvrdí, že pre Laryša nenapísal viac ako dva materiály mesačne, ktoré pritom vznikli na základe údajov z verejne prístupných zdrojov. Podľa Safronova šlo o kompilácie z rôznych zdrojov.
Novinár trvá aj na tom, že doteraz mu nebolo presne povedané, z akých trestných činov je obvinený. Dodal, že niekoľko mesiacov sa snaží "spomenúť si aspoň na jednu skutočnosť, ktorá ho kompromituje", ale nedokázal to.
Ak ho súd uzná za vinného na základe obvinenia z vlastizrady, hrozí mu až 20 rokov väzenia, dodala agentúra Interfax.
Ivan Safronov bol poradcom šéfa Roskosmosu. V júni minulého roka bol zadržaný a vzatý do vyšetrovacej väzby.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) je presvedčená o tom, že Safronov - ešte ako novinár - bol naverbovaný už v roku 2012 a v roku 2017 na príkaz českej rozviedky zhromaždil a odovzdal utajenú informáciu o dodávkach ruských zbraní do Afriky a pôsobení ruských jednotiek na Blízkom východe. Konečným príjemcom tejto informácie boli Spojené štáty, napísala svojho času agentúra TASS.
Podľa ruských médií novinár Martin Laryš (uvádzaný v ruských médiách ako Lariš) pôsobil v Moskve ako dopisovateľ Lidových novín v rokoch 2010-12. Neskôr viedol analytické centrum zamerané na bezpečnosť vo východnej Európe a Afrike.
Safronov tvrdí, že po Laryšovom odchode z Moskvy v roku 2012 boli len v sporadickom kontakte na sociálnych sieťach. Pravidelne sa začali vídať v roku 2016, keď Safronov pôsobil v Prahe.

Televízny program RTVS ovládol sobotný večer

Televízny program RTVS

ovládol sobotný večer

Počas sobotného večera sa lídrom v sledovanosti medzi slovenskými televíznymi stanicami stala RTVS. Súťažno-zábavnú šou Záhady tela sledovalo v priemere 479.000 divákov s trhovým podielom 20,5 % v cieľovej skupine 12+, čím sa zároveň stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa. Vysokej sledovanosti sa tešili aj ďalšie víkendové zábavné relácie, športové prenosy a diskusná relácia O 5 minút 12.

Záujmu divákov sa tešila už v piatok repríza súťažno-zábavnej šou Milujem Slovensko, ktorú sledovalo 374.000 divákov s trhovým podielom 16,4 % v cieľovej skupine 12+ a v danom čase bola relácia najsledovanejším programom v rámci televíznych staníc. Podvečerná relácia Duel zaznamenala podobne vysokú sledovanosť, ktorá dosiahla hodnotu 375.000 divákov s trhovým podielom až 21,0 % v cieľovej skupine 12+.

V sobotu večer si na premiérovú epizódu Záhad tela preplo až 672.000 divákov, pričom priemerná sledovanosť dosiahla hranicu 479.000 divákov s trhovým podielom 20,5 % v cieľovej skupine 12+. Po nej nasledovala premiérová časť satirického seriálu Pumpa, ktorá si medzitýždenne polepšila a sledovalo ju 346.000 divákov s trhovým podielom 16,0 % v cieľovej skupine 12+. Talkšou Petra Marcina Neskoro večer si nenechalo ujsť 297.000 divákov s trhovým podielom 17,1 % v cieľovej skupine 12+. Počas celého večera bola Jednotka najsledovanejšou televíznou stanicou.

Záujmu divákov sa teší aj relácia Tajomstvo mojej kuchyne. Po minulotýždňovej premiérovej časti s novou moderátorskou dvojicou zaznamenala divácky pokles, ale aj napriek tomu prilákala v nedeľu podvečer k obrazovkám 232.000 divákov s trhovým podielom 10,8 % v cieľovej skupine 12+.

Vysokej sledovanosti sa počas uplynulej nedele tešila aj diskusná relácia O 5 minút 12. Reláciu sledovalo počas nedeľného poludnia v priemere až 486.000 divákov s trhovým podielom 29,6 % v cieľovej skupine 12+ a v danom čase bola relácia opäť najsledovanejším televíznym programom.

Víkend prilákal k televíznym obrazovkám aj športových fanúšikov. Vysokej sledovanosti sa tešili športové prenosy na Dvojke. Majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní žien sledovalo v sobotu predpoludním v priemere 199.000 divákov s trhovým podielom 18,4 % a v rámci Majstrovstiev sveta v biatlone si preteky žien nenechalo ujsť 161.000 divákov s trhovým podielom 12,5 % v cieľovej skupine 12+. Oba prenosy boli v danom čase najsledovanejším televíznym programom.

Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

HOAX: Priemyselník Vladimír Soták uvádzal nesprávne dáta o mŕtvych na COVID-19

HOAX:

Priemyselník Vladimír Soták uvádzal nesprávne dáta o mŕtvych na COVID-19

Celkovo viac ako 12.000 používateľov Facebooku zdieľalo video s priemyselníkom Vladimírom Sotákom, ktorý v živom vysielaní televízie TA3 tvrdil, že počet zomrelých vo ôsmich krajinách Európskej únie (EÚ) sa v roku 2020 významne nelíšil oproti roku 2019, v niektorých štátoch vraj dokonca medziročne klesol. Nie je to pravda, jeho čísla pochádzali zo stránky, ktorá len počíta odhady na základe dlhodobých demografických trendov a nemá nič spoločné s reálne zozbieranými dátami za rok 2020. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Tisíce používateľov Facebooku zdieľalo štvorminútové video uverejnené na súkromnom profile 18. januára 2021. Vo videu vystupoval Vladimír Soták, generálny riaditeľ spoločnosti Železiarne Podbrezová a predseda Klubu 500. Vo videu tvrdil, že má k dispozícii dáta, podľa ktorých sa počet úmrtí v ôsmich štátoch EÚ vrátane Slovenska medzi rokmi 2019 a 2020 významne nevychýlil. V dôsledku globálnej pandémie COVID-19 podľa neho úmrtnosť v jednotlivých štátoch medziročne výrazne nenarástla, v niektorých krajinách dokonca klesla.
Video pochádza z vysielania TA3 z 11. januára 2021, z relácie Téma dňa. V druhej časti relácie diskutovali Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Vladimír Soták. Ten v relácii uviedol: "Pán redaktor, mám vybranú štatistiku okolitých krajín, kde je Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Švédsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko, a môžem v rýchlosti povedať jedno. Mám porovnanie vývoja v rokoch 2019 a 2020 a môžem povedať, že v Rakúsku v roku 2020, poviem len čísla, zomrelo o necelých 600 ľudí viacej, to je necelých 0,7%. V Nemecku o 35.000 ľudí menej, to je 3,75%, v Taliansku o 50.000 ľudí menej! A čo sme počúvali o Taliansku, Bergamo, mŕtvi, po chodbách, kopú hroby, spoločné hroby, v mraze, strašenie. Švédsko, plus 6000, plus 7%. Česká Republika mínus 4194, mínus 3,7%, Maďarsko mínus 2400 ľudí, mínus 1,86%, Poľsko mínus 37.000 ľudí, to je mínus 9,24%. A Slovensko, žiaľ, plus 421, nie plus 400.000."
Soták v TA3 prezentoval absolútne a percentuálne rozdiely v ôsmich krajinách EÚ medzi počtom zomrelých za rok 2019 a číslami za rok 2020. Kým údaje za rok 2019 sa zhodovali s realitou zverejnenou štatistickými úradmi jednotlivých krajín, jeho dáta za rok 2020 nemali so skutočnými počtami zomrelých za rok 2020 nič spoločné. Pochádzali totiž zo stránky Countrymeters.info, ktorá poskytuje len veľmi jednoduché odhady na základe dlhodobých demografických trendov.
Skutočnosť je taká, že vo všetkých spomínaných krajinách dramaticky narástol počet zomrelých za rok 2020 oproti roku 2019, a to od 6,2 percenta v Nemecku až po 18,7% percenta v Poľsku. Na Slovensku zomrelo 58.989 ľudí, čo je o takmer 5500 viac ako priemer za posledných päť rokov.
Denník E upozornil na chyby v Sotákových číslach ešte 13. januára v článku Vladimíra Šnídla, v ktorom bol citovaný výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Ten mal Sotákovi dáta do relácie pripraviť. Gregor priznal, že kým dáta za predchádzajúce roky pochádzajú zo štatistických úradov jednotlivých krajín, pre rok 2020 použil portál Countrymeters.info.
Totožnú formuláciu poslal Gregor aj agentúre AFP: "Pokiaľ ide o údaje za rok 2020, čakali sme na zverejnenie údajov zo strany Národného centra zdravotníckych informácií alebo Štatistického úradu SR. Z dôvodu, že neboli zverejnené, použili sme údaje portálu countrymeters.info, ktoré sú verejne dostupné a dovtedy neboli spochybnené. Tento zdroj sme aj preverovali a nie je označený ako konšpiračný."
Táto stránka však neposkytuje skutočné údaje o narodeniach alebo úmrtiach v jednotlivých krajinách sveta v reálnom čase. Namiesto toho len na základe dlhodobých demografických trendov a predikcií ponúka pomerne primitívne počítadlo odhadov, ktoré sa sústavne navyšuje, čím sa vytvára ilúzia, že čísla sú priebežne aktualizované.
Agentúra AFP zhromaždila čo najaktuálnejšie dáta a údaje z viacerých zdrojov. Využila databázy Eurostatu a štatistických úradov všetkých spomínaných krajín: Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Nemecka, Talianska a Švédska.
Dáta ukázali, že napríklad na Slovensku sa zvýšil počet úmrtí oproti roku 2019 o 5755, tj. o 10,54 percenta. Najväčší nárast v počte zomretých zaregistrovalo Poľsko (18,74%) a Česko (17,19%).
Štatistický úrad SR vydal 10. februára 2021 tlačovú správu, v ktorej potvrdil, že počet zomrelých na Slovensku v roku 2020 bol najvyšší od druhej svetovej vojny. Najviac zasiahnutou skupinou boli seniori od 65 do 74 rokov.