Výberová chronológia udalostí v médiách v roku 2021

Výberová chronológia udalostí 

v médiách v roku 2021

JANUÁR

7. januára - Spoločnosť Twitter oznámila, že na 12 hodín zablokovala účet amerického prezidenta Donalda Trumpa a nariadila mu odstrániť tri jeho príspevky porušujúce pravidlá tejto sociálnej siete. Twitter nakoniec vo februári zablokoval Trumpov účet definitívne.

21. januára - Alphabet, materská spoločnosť internetového vyhľadávača Google, a francúzski vydavatelia uzavreli dohodu o autorských právach, ktorá bola prvou v Európe. Otvorila cestu pre podpísanie všeobecného rámca o platbách vydavateľom za obsah zo strany Google.

23. januára - Legendárny americký moderátor Larry King zomrel v Los Angeles na komplikácie spojené s ochorením COVID-19. Mal 87 rokov. Kingova kariéra v rozhlase a televízii trvala 63 rokov. V spravodajskej televízii CNN moderoval 25 rokov program Larry King Live.

FEBRUÁR

3. februára - Na Ukrajine prestali vysielať tri televízne kanály. Rozhodol o tom prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého kancelária tieto opatrenia vysvetlila bojom proti dezinformáciám z Ruska. Programy televíznych kanálov NewsOne, 112 Ukrajina a Zik ostali iba na YouTube.

5. februára - Čína obvinila Britániu z "ideologických predsudkov" po tom, ako britský regulačný úrad odobral vysielaciu licenciu čínskej štátnej televízii CGTN vysielajúcej v angličtine. Britský úrad uviedol, že vlastnícka štruktúra čínskej televízie bola v rozpore s britskými zákonmi.

11. februára - Vo veku 78 rokov zomrel Larry Flynt, americký vydavateľ pornografických časopisov. O živote Larryho Flynta natočil český režisér Miloš Forman film Ľud verzus Larry Flynt, za ktorého réžiu získal ocenenie Zlatý Glóbus.

15. februára - Európska komisia pohrozila Maďarsku, že pre zatvorenie poslednej nezávislej rozhlasovej stanice – Klubrádió – pristúpi k právnym krokom. Maďarská mediálna rada nepredĺžila rádiu vysielaciu licenciu s odôvodnením, že porušilo zákon o povinnej registrácii.

23. februára - Viac než 300 médií z Európy a celkovo vyše 500 z celého sveta podpísalo zmluvy so spoločnosťou Google o poskytovaní svojho obsahu prostredníctvom služby Google News Showcase. Internetová spoločnosť sa zaviazala za obsah platiť.

MAREC

9. marca - Streamingová služba Disney+ mala po celom svete viac než 100 miliónov predplatiteľov. Koncern Walt Disney avizoval otvorenie svojich zábavných parkov v Kalifornii koncom mesiaca. Rok predtým boli zatvorené pre pandémiu ochorenia COVID-19.

10. marca - Rusko oznámilo, že plánuje na svojom území spomaliť služby sociálnej siete Twitter pre jej používateľov z dôvodu nerešpektovania požiadaviek na odstránenie nevhodného obsahu. Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií toto opatrenie prijala s cieľom "chrániť ruských občanov".

25. marca - Internetový gigant Google podpísal licenčné dohody aj s talianskymi vydavateľmi, ktorým bude platiť za spravodajský obsah. Taliansko sa tak stalo ďalšou krajinou, v ktorej Google uzavrel dohodu o poplatkoch za obsah.

APRÍL

2. apríla – Moskovský súd udelil spoločnosti Twitter pokuty v celkovej výške v prepočte 99.336 eur za to, že zo siete neodstránila výzvy na účasť na zhromaždeniach na podporu uväzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Rusko obviňuje zahraničné sociálne médiá, že zasahujú do vnútorných záležitostí krajiny.

13. apríla - Novou šéfredaktorkou tlačovej agentúry Reuters sa stala Alessandra Galloniová. Stala sa tak vôbec prvou ženou na tomto poste v agentúre Reuters, ktorá tohto roku oslávila 170. výročie svojho vzniku.

15. apríla - V Španielsku vychádza online magazín, ktorý je prvým v tejto krajine tvoreným výlučne utečencami. Magazín nazvaný Baynana (Medzi nami) vychádza v arabčine a španielčine a jeho cieľom je ukazovať "dobrú stránku" migrantov v Španielsku.

23. apríla - Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo spravodajský internetový portál Meduza do zoznamu zahraničných médií, ktoré plnia "funkcie zahraničných agentov". Prokremeľská mediálna skupina RT uviedla, že medzi darcami projektu Meduza boli dve organizácie, ktoré boli súčasne aj partnermi amerického finančníka Georgea Sorosa.

29. apríla - Európsky parlament schválil legislatívny návrh s cieľom sťažiť šírenie teroristického obsahu v online prostredí. Nové nariadenie sa vzťahuje na texty, obrázky, hlasové nahrávky či videá a živé prenosy, ktoré prispievajú k páchaniu teroristických trestných činov.

MÁJ

3. mája - Kosovo sa stalo prvou krajinou v Európe bez printových médií. Noviny sa tam už netlačia, keďže spravodajské médiá sa dôsledkom koronavírusovej pandémie presunuli do internetového priestoru.

17. mája - Vedenie firmy Microsoft vyšetrovalo svojho spoluzakladateľa Billa Gatesa pre pomer so zamestnankyňou. Vyšetrovanie aféry bolo údajne dôvodom, pre ktorý sa Gates v roku 2020 stiahol z vedenia spoločnosti. Hovorkyňa Billa Gatesa potvrdila, že mal pred takmer 20 rokmi románik, ktorý sa však skončil "priateľsky".

17. mája - Americký telekomunikačný gigant AT&T sa dohodol na fúzii svojej mediálnej divízie WarnerMedia s televíznou spoločnosťou Discovery. To otvára cestu pre jedno z najväčších hollywoodských štúdií, aby konkurovalo mediálnym koncernom, ako sú Netflix a Disney.

18. mája - Nezávislý bieloruský spravodajský portál Tut.by zablokovali po razii bezpečnostných zložiek v priestoroch redakcie. Následne bieloruské sily zadržali najmenej 13 zamestnancov tohto portálu.

21. mája - Kancelária českého prezidenta Miloša Zemana oznámila, že nebude poskytovať nijaké informácie týždenníku Respekt, serveru Seznam Zprávy, Deníku N a redakciám relácií Českej televízie 168 hodín a Reportéri ČT. Dôvodom majú byť flagrantné pochybenia a nepresnosti uvádzané v týchto médiách.

JÚN

4. júna - Sociálna sieť Facebook oznámila, že oficiálny účet bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa bude zablokovaný najmenej do januára 2023. V prípade, že by Trump naďalej predstavoval "riziko pre verejnú bezpečnosť", toto opatrenie by Facebook mohol predĺžiť.

11. júna - V USA udelili novinárske Pulitzerove ceny. Špeciálne ocenenie dostala Darnella Frazierová, ktorá v roku 2020 nakrútila video dokumentujúce zavraždenie Afroameričana Georgea Floyda policajtom.

14. júna - Bieloruská opozícia označila účasť väzobne stíhaného novinára Ramana Prataseviča na tlačovej konferencii v Minsku za absurdné divadlo. Bieloruský rezort zahraničia sa na nej vyjadril ku kauze núdzového pristátia lietadla spoločnosti Ryanair. Pratasevič počas konferencie povedal, že je zdravotne v poriadku a vo vyšetrovacej väzbe nie je vystavený zlému zaobchádzaniu.

23. júna - Hongkonský denník Apple Daily ukončil svoju činnosť. Denník nebude články zverejňovať ani v tlači, ani on-line. Polícia zadržala piatich jeho predstaviteľov pre podozrenie, že sa "spriahli so zahraničnou mocnosťou alebo s cudzími elementmi s cieľom ohroziť národnú bezpečnosť" krajiny.

JÚL

7. júla - Európsky parlament vyhlásil grantové výzvy pre tlačové agentúry a digitálne médiá zamerané na informovanie o Konferencii o budúcnosti Európy (CoFoE). Prostredníctvom nich plánuje spolufinancovať komunikačné aktivity, ktoré sa zamerajú na propagáciu konferencie.

15. júla - Zomrel známy holandský investigatívny novinár Peter R. de Vries. Postrelili ho 6. júla. Útok na novinára známeho odvážnymi reportážami o holandskom podsvetí vyvolal po celej Európe obavy o bezpečnosť žurnalistov a slobodu médií.

15. júla - Ruská prokuratúra zakázala investigatívny spravodajský portál Projekt. Prokuratúra tvrdí, že spoločnosť Project Media Inc. bola zaradená medzi "nežiaduce" organizácie, keďže jej aktivity údajne "predstavujú hrozbu pre základy ústavného poriadku a bezpečnosť Ruska.

18. júla - Úrady v Rusku zablokovali prístup k webovej stránke ruského vysielania Českého rozhlasu. Mala to byť reakcia na článok o Janovi Palachovi z roku 2001. Článok o sebaupálení Palacha podľa ruských úradov podporuje samovraždy a porušuje tým ruské zákony. Český rozhlas označil tento počin za bezprecedentnú cenzúru.

24. júla - Asociácia európskych novinárov vyzvala Európsku komisiu na okamžitý zákaz sledovacieho softvéru Pegasus izraelskej spoločnosti NSO. Asociácia tiež žiadala o vyšetrenie miery, v akej členské štáty EÚ využívajú tento softvér či iné formy elektronickej kontroly.

28. júla - Ringier AG rozšíril svoje medzinárodné portfólio digitálnych médií a preberá všetky podiely spoločnosti Axel Springer v Maďarsku, Srbsku, na Slovensku a v pobaltských štátoch – Estónsku, Lotyšsku a Litve.

AUGUST

11. augusta - Poľský Sejm schválil novelu mediálneho zákona umožňujúcu vlastníctvo médií v Poľsku iba subjektom sídliacim v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. Opozícia tento zákon vníma ako útok na súkromnú televíziu TVN24.

14. augusta - Twitter a Google sa rozhodli odstraňovať obsah, ktorý popiera genocídu spáchanú v 90. rokoch 20. storočia v bosnianskej Srebrenici bosnianskosrbskými jednotkami na miestnom moslimskom obyvateľstve.

18. augusta - Americké mediálne spoločnosti Comcast a ViacomCBS avizovali, že v Európe spustia streamovaciu službu SkyShowtime, ktorá bude prinášať obsah od Nickelodeon, Paramount+, Sky a ďalších. Obe spoločnosti chcú takto lepšie konkurovať Netflixu a Disney+.

23. augusta - Do sídla britskej televíznej a produkčnej spoločnosti Independent Television News (ITN) vnikli demonštranti nesúhlasiaci s očkovaním a opatreniami vlády na zastavenie šírenia nákazy koronavírusom.

26. augusta - Nemecký mediálny koncern Axel Springer sa dohodol na prevzatí americkej spravodajskej stránky Politico. Zaplatí za ňu 852 miliónov eur. Koncern takisto získa zvyšných 50 percent v spoločnom podniku Politico Europe.

SEPTEMBER

4. septembra - Skupina odporcov očkovania proti covidu vtrhla do sídla verejnoprávneho slovinského telerozhlasu RTVS (Radiotelevizija Slovenija) a podarilo sa im dostať sa do štúdia. Žiadali, aby im vo vysielaní dali priestor na vyjadrenie svojich názorov k tejto záležitosti.

29. septembra - Cenu News and Documentary Emmy Awards získal tento rok aj investigatívny dokument o pokuse o otrávenie ruského opozičného novinára Alexeja Navaľného a rozhovor politického reportéra amerického spravodajského webu Axios Jonathana Swana s niekdajším prezidentom USA Donaldom Trumpom.

29. septembra - Webová stránka YouTube bude odstraňovať videá, ktoré nepravdivo tvrdia, že schválené vakcíny sú nebezpečné. YouTube už predtým zakázala príspevky, ktoré šíria klamlivé fámy o spôsoboch liečby nákazy koronavírusom.

30. septembra - Riaditeľ slovinskej tlačovej agentúry STA Bojan Veselinovič odstúpil zo svojej funkcie. Vládu premiéra Janeza Janšu pritom obvinil z pokusu "podriadiť si agentúru" pozastavením jej financovania.

OKTÓBER

1. októbra - Európska komisia vyhlásila troch víťazov mediálnej ceny Lorenza Nataliho za rok 2021. Stali sa nimi Pári Sajkiaová a Sriští Džasválová z Indie a Maria Altimirová zo Španielska. Veľkú cenu získala Pári Sajkiaová za reportáž o vykorisťovaní rohinských žien na úteku.

8. októbra - Globálna internetová platforma Twitch, ktorá slúži na živé vysielanie videohier, sa stala terčom masívneho hackerského útoku. Anonymní hackeri zverejnili celý zdrojový kód platformy. Unikli aj sumy, ktoré platforma vypláca tvorcom (streamerom). Medzi uniknutými dátami mohli byť aj informácie o Slovákoch.

11. októbra – Novým prezidentom Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA) sa stal výkonný riaditeľ rakúskej agentúry APA Clemens Pig. Zástupcovia EANA zvolili aj nových členov Rady. Sú nimi Fabrice Fries, výkonný riaditeľ francúzskej tlačovej agentúry AFP, a Elmir Huremovič z bosnianskej tlačovej agentúry FENA.

13. októbra - Britský bulvárny denník Daily Express sa ospravedlnil za zverejnenie prevzatého článku, v ktorom tvrdí, že Rusko ukradlo vzorec na vakcínu spoločnosti AstraZeneca a na jeho základe vytvorilo očkovaciu látku Sputnik V.

28. októbra - Generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg oznámil, že firma sa premenuje na Meta. Ide o súčasť jeho snahy obsiahnuť v názve spoločnosti svoju víziu virtuálnej reality pre budúcnosť, ktorú Zuckerberg nazýva metaverzum.

NOVEMBER

2. novembra - Sociálna sieť Facebook vypne svoj systém rozpoznávania tváre. Reaguje tak na tvrdenia, že produkty firmy sú škodlivé pre deti a prispievajú k polarizácii spoločnosti v USA.

9. novembra - Západné veľvyslanectvá na Ukrajine kritizovali ukončenie činnosti denníka Kyiv Post – najstarších novín v krajine vychádzajúcich v angličtine. Novinári denníka uviedli, že boli informovaní o svojom "okamžitom prepustení".

13. novembra - Novinári budú mať znovu povolený vstup na poľskú hranicu s Bieloruskom, kde sa odvíja migračná kríza. Umožnia to navrhované zmeny v poľských zákonoch. Novinári z celoštátne pôsobiacich médií budú môcť zostať v pohraničnej oblasti za podmienok, ktoré určila pohraničná stráž.

16. novembra - Nový medzinárodný projekt CEDMO (Central European Digital Media Observatory), ktorý koordinuje Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe, spustil svoju činnosť s cieľom odhaľovať, skúmať a znižovať šírenie tzv. informačných porúch vrátane dezinformácií.

29. novembra - Európska komisia oznámila, že podporí rozvoj "Európskej spravodajskej redakcie", ktorá má prepojiť 16 tlačových agentúr z 15 členských krajín EÚ vrátane Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Projekt má posilniť európsky mediálny sektor.

DECEMBER

5. decembra - Spravodajská televízia CNN prepustila moderátora Chrisa Cuoma, pretože údajne radil svojmu bratovi, bývalému guvernérovi štátu New York Andrewovi Cuomovi, ako čeliť obvineniam zo sexuálneho obťažovania.

9. decembra - Počet novinárov väznených vo svete v súvislosti s výkonom ich povolania sa v roku 2021 zvýšil na 293. Približne štvrtinu z nich poslali za mreže v Číne (50) a Mjanmarsku (26). V Egypte tento rok väznili 25 novinárov, vo Vietname 23 a v Bielorusku 19.

13. decembra - Ruská spoločnosť VK, ktorá vlastní najpoužívanejšiu sociálnu sieť v Rusku VKontakte, uviedla, že jej výkonným riaditeľom sa stal Vladimir Kirijenko. Ten je synom jedného z najbližších spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina.

17. decembra - Dolná komora poľského parlamentu (Sejm) schválila novelu sporného mediálneho zákona, o ktorom jeho kritici hovoria ako o pokuse tamojšej vlády umlčať spravodajskú stanicu TVN24 s americkými vlastníkmi za jej kritické reportáže. Na schválenie novely je ešte potrebný podpis prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý avizoval, že ho bude vetovať z obáv o slobodu podnikania a prejavu a o vzťahy so zahraničnými partnermi, predovšetkým USA.


Zdroj: TASR

Zomrel Pavel Chrastina

Zomrel Pavel Chrastina

 

Vo veku 81 rokov zomrel zakladajúci člen skupiny Olympic, basgitarista a textár Pavel Chrastina. O jeho smrti informovala v utorok jeho manželka Eva Dudková, napísal spravodajský server iDNES.cz.
Ako študent elektrotechnickej fakulty založil so spolužiakmi na zámku v Poděbradoch Petrom Kaplanom a Jiřím Doležalom skupinu Samuel's Band. O štyri roky neskôr stál pri zrode skupiny Olympic, ktorá sa dovtedy volala Karkulka.
Server iDNES.cz zdôrazňuje, že aj vďaka jeho vplyvu sa zo sprievodného dixielandového telesa stala úspešná rokenrolová skupina s pôvodným repertoárom a vlastnými textami.
Chrastina pôsobil v Olympicu do roku 1969, pričom za neho najlepšie obdobie považoval roky 1967 a 1968, kedy podľa neho skupina vo vtedajšom Československu nemala konkurenciu.
Z Olympicu odišiel, aby sa mohol naplno venovať štúdiu filmu na pražskej FAMU. To do značnej miery pokazilo jeho vzťahy s ostatnými členmi skupiny.
V roku 1980 emigroval do Austrálie a po desiatich rokoch sa presťahoval do USA. Do Česka sa vrátil až v roku 1994, venoval sa písaniu scenárov, filmovej réžii, publicistike a písaniu poézie.



Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

Novinár ruskej redakcie BBC Andrej Zacharov, ktorý je v Rusku zaradený do zoznamu tzv. zahraničných agentov, odišiel do exilu po tom, ako si všimol, že je sledovaný. Spravodajský web Meduza.io v pondelok informoval, že novinár je teraz v Londýne.
"Zatiaľ nie je jasné, s čím sledovanie súviselo: či s tým, že som bol označený za zahraničného agenta, alebo s materiálom o hackeroch zo skupiny Evil Corp, ktorý som robil so svojimi britskými kolegami," uviedol Zacharov na svojom konte na kanáli služby YouTube.
Meduza.io pripomenula, že hackeri zo skupiny Evil Corp sú novinármi spájaní s ruským vedením.
Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Andreja Zacharova do registra tzv. zahraničných agentov začiatkom októbra. Celkovo je ňom momentálne zapísaných viac ako sto organizácií a fyzických osôb.
BBC uviedla, že kategoricky odmieta rozhodnutie ruských úradov zaradiť Andreja Zacharova do registra zahraničných agentov.
"Povesť BBC ako nezávislého a spoľahlivého zdroja informácií je všeobecne známa po celom svete. Už 80 rokov je ruská služba BBC News dôležitým zdrojom presných a nezaujatých správ pre rusky hovoriace publikum," uvádza sa v publikácii vyhlásenie.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená tiež na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.
Označenie zahraničný agent vyvoláva konotácie z čias studenej vojny. Od takto označených subjektov sa vyžaduje, aby v celom svojom obsahu dôsledne uvádzali, že sú "zahraničnými agentmi", čo výrazne ovplyvňuje napríklad ich príjmy z reklamy.
S týmto označením sú spojené aj problémy s predkladaním účtovníctva príslušnému kontrolnému úradu.

Správna rada spoločnosti TVN Discovery Group v pondelok "s uznaním a radosťou" prijala rozhodnutie poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý vetovaním tzv. lex TVN podporil slobodu médií a právo výberu pre divákov. Súčasne ním aj podporil dobré vzťahy s USA, uvádza sa vo vyhlásení správnej rady.
Kontroverzný zákon o vlastníctve médií, ktorý podľa kritikov mohol obmedziť slobodu tlače a bol namierený voči spravodajskej televízii TVN24, Duda nepodpísal, lebo by to - podľa jeho vyjadrenia - okrem iného Poľsko "stálo miliardy dolárov".
Chargé d’affaires amerického veľvyslanectva Bix Aliu sa poďakoval prezidentovi Dudovi za jeho líderský postoj a oddanosť spoločným demokratickým hodnotám a za ochranu investičnej klímy v Poľsku. "Spolu sú spojenci silnejší," zdôraznil.
Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) vo svojom vyhlásení uviedla, že rešpektuje právo veta prezidenta Andrzeja Dudu a jeho rozhodnutie o novele mediálneho zákona, "hoci sme z toho sklamaní". PiS dodala, že táto záležitosť si vyžaduje reguláciu, ako je to v iných krajinách, aby subjekty z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru neobchádzali zákon, vyhlásila hovorkyňa PiS Anita Czerwiňská.
Prezidentovo rozhodnutie kritizovali aj politici z koaličnej strany Solidárne Poľsko. Jej poslanec Janusz Kowalski pripomenul, že "v roku 2015 sme Poliakom sľúbili reformu súdnictva a repolonizáciu médií". Ale "v roku 2017 prezidentské veto zastavilo reformu súdnictva a dnes ďalšie prezidentské veto zastavilo poriadok v transparentnosti vlastníctva médií v Poľsku. Poľské srdcia to bolí. Veľmi," vyhlásil Kowalski.
Zákon sa teraz vráti do dolnej komory poľského parlamentu - Sejmu. Na to, aby Sejm prelomil prezidentovo veto, museli by za návrh zákona hlasovať tri pätiny poslancov.
Novelu mediálneho zákona prijal Sejm v lete. Horná komora parlamentu, Senát, ho však s tesnou prevahou opozície v septembri odmietla. Poslanci Sejmu ale v polovici decembra o dokumente znova hlasovali a opätovne ho schválili.
"Rozhodnutie prezidenta sme prijali s uspokojením," uviedol v rozhovore pre spravodajský web Onet.pl Mikolaj Sowiňski, právny zástupca spoločnosti Discovery Group.
Advokát zároveň zdôraznil, že napriek prezidentskému vetu kauza ešte stále nie je ukončená, pretože televízia TVN7 ešte stále - už vyše roka - čaká na vydanie licencie.
Upozornil, že "ak táto licencia alebo akákoľvek iná licencia", o ktorú žiada skupina TVN, nebude udelená, hrozba medzinárodnej arbitráže trvá.
Platnosť terajšej licencie pre TVN7 vyprší 25. februára 2022. V tejto súvislosti Sowiňski vyslovil predpoklad, že rada pre retransmisiu možno čakala s rozhodnutím vo veci licencie na to, ako rozhodne Duda o lex TVN.
Predseda poľského Senátu Tomasz Grodzki sa Dudovi poďakoval za jeho rozhodnutie a zdôraznil, že "tlak má zmysel. Bránili sme slobodné médiá". Sľúbil tiež, že "demokratická väčšina v Senáte a my, slobodní občania, nikdy nedovolíme, aby nám ich niekto zobral".
Ľavicový politik Robert Biedroň konštatoval, že Dudovo rozhodnutie bolo preňho "príjemným prekvapením". "Prezident si už dupol," napísal Biedroň.
"Úľava pre slobodné médiá, facka pre (lídra vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslawa) Kaczyňského," napísala Beata Maciejewská, poslankyňa strany Ľavica.
Šéf Občianskej platformy (PO) Donald Tusk tiež konštatoval, že tlak "ulice a zo zahraničia (Ameriky), má zmysel". "Nech už nikto nehovorí, že to nestojí za to, že sa to nedá, že nič nedokážeme. Môžeme a musíme (tak pokračovať)," apeloval.
Dudu pochválil aj Michal Szczerba z opozície. Podľa neho ide o "dobré rozhodnutie", pričom "rozhodlo aj mnohomiliardové odškodné pre majiteľa TVN, ktoré viselo nad Štátnou pokladnicou ako Damoklov meč!"
Politickí analytici vo svojich reakciách označujú Dudovo rozhodnutie za "veľmi racionálne", dokonca aj "za najdôležitejšie počas jeho druhého funkčného obdobia".
Kritici videli v novelizácii mediálneho zákona pokus vlády umlčať spravodajskú stanicu TVN24 – s americkými vlastníkmi – za jej kritické reportáže. Podľa navrhovanej novely by subjekty vlastniace médiá v Poľsku nesmeli byť závislé od spoločností či osôb registrovaných mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS). Ak by zákon nadobudol účinnosť, americká spoločnosť Discovery by bola nútená predať svoj väčšinový podiel v TVN, jednej z najväčších poľských súkromných televíznych sietí.

 

Moskovský mestský súd predĺžil väzbu novinára Ivana Safronova, ktorý je obvinený z vlastizrady, a to až do 7. apríla 2022. Oznámil to samotný súd, informoval v pondelok spravodajský web Meduza.io s tým, že súd neumožnil, aby na vyhlásení verdiktu boli prítomní aj novinárovi príbuzní.
Meduza.io pripomenula, že 7. apríla budúceho roku uplynie od novinárovho zatknutia 639 dní.
Safronova zatkli agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) v júli roku 2020. Krátko na to bol obvinený z vlastizrady. V prípade, že ho súd usvedčí, hrozí mu 20 rokov väzenia.
Podľa vyšetrovateľov bol Safronov naverbovaný ako informátor už v roku 2012 a v roku 2017 na príkaz českej rozviedky získal a odovzdal utajenú informáciu o dodávkach ruských zbraní do Afriky a pôsobení ruských jednotiek na Blízkom východe. Konečným príjemcom tejto informácie mali byť Spojené štáty.
Ivan Safronov je bývalým redaktorom denníkov Vedomosti a Kommersant. Počas svojej novinárskej kariéry sa špecializoval na témy v oblasti obrany.
Obhajoba Safronova sa domnieva, že jeho trestné stíhanie súvisí s jeho novinárskou činnosťou.
Vyšetrovatelia to síce popierajú, ale predtým Safronovovi ponúkli uzavretie predsúdnej dohody výmenou za zverejnenie novinárskych zdrojov.
Safronov pôsobil od mája minulého roku, po odchode z médií, ako poradca Dmitrija Rogozina, generálneho riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos.
Z denníka Kommersant prepustili Safronova aj šéfa politickej sekcie pre nedodržanie novinárskych štandardov v súvislosti s článkom, ktorý špekuloval o demisii vplyvnej predsedníčky hornej komory ruského parlamentu Valentiny Matvijenkovej.

Copyright © TASR 2021

Kinematografie bola v tomto roku nepochybne v znamení filmových tvorkýň. Bolo to zreteľné na veľkých filmových festivaloch, napríklad v Cannes av Benátkach, a tiež pri udeľovaní najprestížnejších filmových cien, napríklad Oscarov či francúzskych ocenení Prix Lumière. Rok začal dobre pre režisérku čínskeho pôvodu Chloé Zhaoovú. Potom čo s ním vyhrala Zlatého leva na filmovom festivale v Benátkach v roku 2020, dostala za svoju snímku Krajina nomádov troch Oscarov: za najlepší film, za najlepšiu réžiu a za najlepší ženský herecký výkon pre hlavnú predstaviteľku Francesu McDormandovú. Pre film vedený ženou tu bol historický úspech. Snímka Zeme nomádov bola natočená podľa rovnomennej reportážnej knihy z roku 2017, ktorú napísala americká novinárka Jessica Bruderová. Film rozpráva príbeh ženy, ktorá v krátkom čase stratila svoju dlhoročnú prácu a manžela a predala svoj majetok, aby si kúpila obytný automobil, v ktorom žije a cestuje za prácou. Hlavná postava zhrnula svoju situáciu do výroku, že je bez domova, ale má strechu nad hlavou. Chloé Zhaoová je známa tým, že pracuje na menších nezávislých filmoch. Producentom jej posledného filmu Eternals, ktorý šiel do kín na jeseň, je ale spoločnosť Marvel. Odovzdávanie Oscarov bolo o dva mesiace odložené a aj festival v Cannes sa uskutočnil neskôr, než je zvykom – v júli miesto v máji. Porota v Cannes, ktorú tento rok viedol americký filmár Spike Lee, udelila Zlatú palmu filmu Titan mladej francúzskej režisérky Julie Ducournauovej. Pri odovzdávaní ceny Ducournauová uviedla, že má asi podobné pocity ako filmári, ktorí získali cenu pred ňou. Domnieva sa, že žiadny režisér nemôže považovať svoj film za perfektný. Cena podľa nej "vzdáva hold nedostatkom, ktoré sú srdce a energia, ktoré filmy poháňa". Titán rozdelil kritiky a divákov. Film pojednáva o rode, násilí a mnohých ďalších témach a poskytuje nový temný a surový pohľad na sexuálnu identitu. Priaznivé recenzie pochválili snímku za to, že predstavuje odlišné ženské perspektívy. Ženy boli stredobodom pozornosti aj na benátskom filmovom festivale. Francúzska režisérka Audrey Diwanová dostala Zlatého leva za film L'Événement (Udalosť), ktorý pojednáva o pokuse mladej študentky vo Francúzsku v 60. rokoch o potrat. Diváci sledujú so zatajeným dychom príbeh hlavnej postavy Anny, ktorá sa snaží získať svoju nezávislosť. Univerzálny príbeh zasadený do Francúzska generála de Gaulla a spoločnosti, kde vládnu muži, vydarene interpretovala francúzska herečka rumunského pôvodu Anamaria Vartolomeiová. Samotná Diwanová uviedla, že film pojala "trochu ako výkrik, aby videla, kam až bude počuť". Na jeseň v Lyone získala novozélandská režisérka mnohých talentov Jane Campionová cenu Prix Lumière 2021, ktorá je francúzskou filmovou obdobou Nobelovej ceny. Pri odovzdávaní ocenení vzdala hold filmovému umeniu, keď povedala, že cíti, že filmy urobili jej život možným. Povedala, že dospievať s filmami jej naozaj prospelo. Cítia, že ľudia z filmovej brandže si so svojou veľkou predstavivosťou "kladú veľké otázky života, ako prečo sme tu, ako je možné milovať, kto sme alebo aká nás čaká budúcnosť". Vo svojom poslednom filme Sila psa, v ktorom hrá Benedict Cumberbatch, poskytuje ženský pohľad na násilníckeho a machistického kovboja, ktorý skrýva tajomstvo. Film uviedla platforma Netflix v novembri.

Copyright © ČTK 2021

Zomrela Keri Hulme

Zomrela Keri Hulme

Vo veku 74 rokov zomrela novozélandská spisovateľka Keri Hulme, ktorej román Kamenní ľudia z roku 1984 získal Man Bookerovu cenu. Podľa členov rodiny zomrela Hulme v pondelok vo Waimate na novozélandskom Južnom ostrove. Príčinu úmrtia však neuviedli.

Hulme, ktorá odišla z právnickej školy, si popri písaní zarábala na živobytie okrem iného ako zberačka tabaku či pracovníčka charity. Prekvapivou literárnou hviezdou sa stala, keď jej prvý román Kamenní ľudia získal v roku 1985 jedno z najprestížnejších literárnych ocenení.

Jej rukopis pritom počas dvanástich rokov odmietlo niekoľko vydavateľov, až napokon uspela u novozélandského feministického vydavateľstva a umeleckého združenia Spiral.

Napísanie Kamenných ľudí trvalo Hulme takmer 20 rokov. Pri tvorbe diela vychádzala aj zo svojich maorských a škótskych koreňov, pričom ním preplietla témy osobnej i kultúrnej izolácie.

„Hovorilo sa o nej ako o literárnom velikánovi, no ona sama o tom veľmi nerozprávala,“ povedal pre novozélandskú spravodajskú webstránku Stuff jej synovec Matthew Salmons. „Pre ňu to nikdy nebolo o sláve. Vždy bola rozprávačkou príbehov. Nikdy to nebolo o pozlátku, ona jednoducho mala príbehy, o ktoré sa chcela podeliť,“ dodal.



Zdroj: SITA

MILANOVÁ: Voľbu generálneho riaditeľa RTVS plánujú stransparentniť

MILANOVÁ: Voľbu generálneho riaditeľa RTVS 

 

plánujú stransparentniť

Voľba nového generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) by mala byť transparentnejšia a otvorenejšia. Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) v rozhovore pre agentúru SITA priblížila, že tento proces by teda nemal ísť úplne po starom. Dodala však, že zmenu je potrebné urobiť začiatkom budúceho roka, keďže voľba sa blíži a všetci kandidáti by mali vedieť, za akých podmienok kandidujú. Zatiaľ nevedela potvrdiť, či voľbu upraví vládny alebo poslanecký návrh, pretože je to ešte v štádiu príprav. Funkčné obdobie súčasnému generálnemu riaditeľovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi sa končí v lete v roku 2022.

Milanová v rozhovore tiež podotkla, že zriadili pracovnú skupinu, aby na úrovni odborníkov určili, čo RTVS naozaj potrebuje. Reagovala tak na ešte nesplnený záväzok vlády riešiť poddimenzovanosť financovania verejnoprávneho vysielateľa. Na nedostatočné financovanie RTVS upozornila aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Ministerka poukázala na to, že sa riešia dve názorové spektrá, a to ísť cestou zvýšenia koncesionárskych poplatkov alebo naviazať financovanie priamo na rozpočet. „Vedeli sme, aká je situácia v koalícii. Tých názorov medzi koaličnými partnermi je viacero a preto hovorím, že táto téma si ešte bude vyžadovať diskusiu aj vzhľadom na pandémiu, ktorú sme tu mali. Je to téma, pri ktorej vieme, že musíme pristupovať citlivejšie a pozerať sa na ňu trochu inou optikou,“ objasnila. Podľa nej má byť cieľom to, aby si RTVS mohla všetky verejnoprávne oblasti pokrývať v čo najlepšej kvalite, najobjektívnejšie a nezávisle.

Šéfka rezortu kultúry uviedla, že momentálne nevedia garantovať novému riaditeľovi RTVS presné informácie o tom, s čím môže hospodáriť. „Vieme povedať koľko peňazí bolo pre RTVS vyčlenených predtým a že máme výpadky za oslobodených dôchodcov od koncesionárskych poplatkov, čo musíme vykrývať. Vzhľadom na mediálnu legislatívu chceme, aby sa zvýšilo percento vysielania pre zrakovo a sluchovo postihnutých a aj s tým budú súvisieť nejaké náklady navyše.Tu sa nám líšia analýzy a čísla, ktoré predkladá RTVS, a tie, ktoré máme my,“ vysvetlila ministerka Milanová a dodala, že to musia zjednotiť.

Zdroj: SITA

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Mesto Handlová sa stalo majoritným akcionárom Regionálnej televízie (RTV) Prievidza. Päťdesiatpercentný podiel za viac ako 10.000 eur odkúpilo od spoločnosti Priamos. Informovala o tom hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.
O ponuke akcionára na kúpu jeho 50-percentného podielu rokovalo handlovské mestské zastupiteľstvo ešte v auguste tohto roka. Kúpu vtedy poslanci neodsúhlasili. Ponukou spoločnosti Priamos sa zaoberali i ďalší dvaja akcionári, mesto Prievidza a mesto Bojnice. Prievidza i Bojnice neschválili kúpu obchodného podielu, naopak, ponúkli na odpredaj svoje obchodné podiely ostatným spoločníkom. Spoločnosť Kinet-PD, ktorá je rovnako akcionárom v RTV Prievidza, na ponuku Priamos nereagovala. "V prípade, že by spoločníci záujem o odkúpenie podielu neprejavili, RTV Prievidza by išla do likvidácie," ozrejmila Paulínyová.
Kúpu podielu vo výške 50 percent odsúhlasili handlovskí mestskí poslanci na svojom decembrovom rokovaní, a to za 10.122 eur, čo je po rokovaní nižšia suma, za akú chcel Priamos podiel predať.
Poslanci sa podľa primátorky Silvie Grúberovej zhodli s vedením mesta na názore, že je potrebné televízii pomôcť, aby udržala spravodajstvo. V Handlovej totiž podľa nej žije viac ako 3000 seniorov, ktorí nevedia používať internet ani sociálne siete a televízne vysielanie je pre nich dôležitým zdrojom informácií.
"Ďalšie fungovanie televízie bude závisieť od uzavretia novej spoločenskej zmluvy, ktorá by mala zabezpečiť nestrannosť televízie aj do budúcna," dodala Paulínyová.
Akcionárom regionálnej televízie boli v minulosti i Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré získali podiel v rámci vyrovnania dlhu za neuhradené dodávky tepla, podiel v akciovej spoločnosti RTV Prievidza mala i obec Lehota pod Vtáčnikom.

Medzi žurnalistami a zástupcami ruských a zahraničných médií, prítomných na každoročnej tlačovej konferencii prezidenta Vladimira Putina, tento rok nápadne chýbali jedny noviny: Novaja gazeta, ktorých novinár Dmitrij Muratov získal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra DPA.
Kremeľ pred tlačovou konferenciou z 23. decembra zabudol novinám Novaja gazeta zavolať, povedal v nedeľu v štátnej televízii hovorca Dmitrij Peskov a označil to za ľudské zlyhanie.
Novaja gazeta je jedným z veľmi malého počtu nezávislých médií v Rusku a Muratov je šéfredaktorom týchto novín od ich založenia v roku 1993.
Ostatné médiá proaktívne kontaktovali Kremeľ a vyjadrili záujem o účasť na akcii, uviedol Peskov. Na Novú gazetu si personál spomenul dva dni predtým, ako mal mať Putin tlačovú konferenciu – žiaľ, už bolo príliš neskoro, dodal hovorca Kremľa.
Do dátumu akcie predložilo vyše 500 akreditovaných novinárov tri negatívne PCR testy a vďaka tomu dostali povolenie na vstup do priestorov, kde sa tlačová konferencia konala, spresnil Peskov. Ruské zdravotnícke úrady navrhli tento postup z dôvodu pandémie, doplnil hovorca.
Muratov dostal Nobelovu cenu za mier spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou za "snahu chrániť slobodu prejavu, ktorá je podmienkou demokracie a trvalého mieru".
Napriek tomu, že Muratov na prezidentovej tlačovej konferencii chýbal, podarilo sa položiť jeho otázku, ktorú prečítal novinár z rozhlasovej stanice Echo Moskvy.
Spýtal sa, či Putin pozná mená osôb, ktoré stoja za vraždami novinárky Anny Politkovskej a kritika Kremľa Borisa Nemcova. Politkovskú zastrelili pred jej moskovským bytom v roku 2006, po rokoch písania kritických článkov o vojne Ruska v Čečensku. Politkovská bola jednou zo šiestich zavraždených novinárov z Novej gazety.
Putin odpovedal na otázku tak, že odkázal na činnosť vyšetrujúcich orgánov.

Poľský prezident Andrzej Duda v pondelok vetoval kontroverzný zákon o vlastníctve médií, ktorý podľa kritikov mohol obmedziť slobodu tlače a bol namierený voči spravodajskej televízii TVN24. Informovali o tom agentúry AFP a PAP.
"Vetujem ho," uviedol Duda v televíznom vyhlásení.
Poľský prezident zdôraznil, že podpísanie zákona by Poľsko "stálo miliardy dolárov" a že v otázke "lex TVN" zdieľa názor mnohých občanov, že tento zákon nie je momentálne potrebný. Z nedávneho prieskumu estónskeho inštitútu United Survey totiž vyplynulo, že až polovica Poliakov je proti návrhu zákona.
"Prezidentský palác je vždy otvorený diskusiám a argumentom. Ďakujem za všetky názory, ktoré som si mohol vypočuť," uviedol Duda.
Podľa vlastných slov bol prezident už vopred rozhodnutý, že zákon nepodpíše.
"Nepodpísať dokument som zvažoval v každom prípade – to neskrývam. Zvažoval som však, či tento návrh zákona postúpim ústavnému súdu, alebo či ho vrátim Sejmu na opätovné prerokovanie," povedal prezident.
Novelu mediálneho zákona prijala v lete dolná komora poľského Národného zhromaždenia, aby ho následne horná komora parlamentu, Senát, s tesnou prevahou opozície v septembri odmietla. Poslanci Sejmu však v polovici decembra o dokumente znova hlasovali a opätovne ho schválili.
Kritici videli v novelizácii mediálneho zákona pokus vlády umlčať spravodajskú stanicu TVN24 – s americkými vlastníkmi – za jej kritické reportáže. Podľa navrhovanej novely by subjekty vlastniace médiá v Poľsku nesmeli byť závislé od spoločností či osôb registrovaných mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS). Ak by zákon nadobudol účinnosť, americká spoločnosť Discovery by bola nútená predať svoj väčšinový podiel v TVN, jednej z najväčších poľských súkromných televíznych sietí.
Podľa spravodajského portálu Onet.pl znamená prezidentovo rozhodnutie praktický koniec lex TVN, pretože vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) nemá v Sejme dostatočnú silu na prelomenie veta.

Copyright © TASR 2021

RTVS počas Vianoc potešila televíznych divákov klasickými príbehmi i novinkami

RTVS počas Vianoc potešila televíznych divákov

 

 klasickými príbehmi i novinkami

RTVS priniesla počas vianočných sviatkov divákom množstvo klasických rozprávok, obľúbených televíznych inscenácií, koncertov i noviniek. U divákov zabodovali Vesničko má středisková, Pacho, hybský zbojník či Kubo, ale aj nová koprodukčná rozprávka Ako si nezobrať princeznú i finálová časť výpravnej minisérie Mária Terézia.


Vo štvrtok večer (23. decembra) prilákala divákov Jednotky k obrazovkám obľúbená klasika Vesničko má středisková. Sledovalo ju 497.000 divákov pri trhovom podiele 21,8 % v cieľovej skupine 12+ a stala sa tak najsledovanejším nespravodajským programom dňa. Na Štedrý deň (24. decembra) divákov Jednotky zaujala rozprávka Princezna se zlatou hviezdou, ktorú si pri trhovom podiele 13,3 % nenechalo ujsť 348.000 divákov v cieľovej skupine 12+. Novú koprodukčnú rozprávku Ako si nezobrať princeznú sledovalo 329.000 divákov pri trhovom podiele 13,0 %. Diváci Jednotky si vychutnali aj rozprávku Kráľ Drozdia brada, ktorú si nenechalo ujsť 279.000 divákov pri trhovom podiele 16,1 % v cieľovej skupine 12+ a tiež rozprávkový príbeh Dařbuján a Pandrhola, ktorý si pri trhovom podiele 14,8 % v rovnakej cieľovej skupine pozrelo 261.000 divákov. Na Štedrý večer u divákov vysoko bodovala aj Dvojka. Televíznu inscenáciu veselohry Kubo sledovalo 130.000 divákov pri trhovom podiele 5,0 % v cieľovej skupine 12+. Zaujala aj Bičianka z doliny, ktorú si pozrelo 106.000 divákov pri trhovom podiele 5,9 % v rovnakej cieľovej skupine.

Divákov Jednotky v sobotu (25. decembra) najviac zaujali klasické príbehy. Rozprávku Byl jednou jeden králsi pozrelo 408.000 divákov pri trhovom podiele 18,9 % a príbeh S čerty nesjou žerty si nenechalo ujsť 353.000 divákov pri trhovom podiele 18,5 %; oba príbehy v cieľovej skupine 12+. RTVS ponúkla divákom Jednotky na Prvý sviatok vianočný aj finále výpravnej historickej minisérie Mária Terézia. Záverečná časť zaujala 346.000 divákov pri trhovom podiele 13,9 % v cieľovej skupine 12+. Dvojka zabodovala podvečer u divákov televíznou inscenáciou veselohry Ženský zákon, ktorú si pri trhovom podiele 6,0 % v cieľovej skupine 12+ nenechalo ujsť 125.000 divákov. Záznam divadelného predstavenia Radošinského naivného divadla Jááánošííík po tristo rokoch si pozrelo 94.000 divákov pri trhovom podiele 5,0 % v cieľovej skupine 12+.

Počas Druhého sviatku vianočného (26. decembra) u divákov zabodoval Pacho, hybský zbojník. Pozrelo si ho 462.000 divákov pri trhovom podiele 17,8 % v cieľovej skupine 12+. Stal sa tak najsledovanejším nedeľným nespravodajským programom. Dvojka potešila množstvo divákov hudobným dokumentom ABBA navždy: Víťaz berie všetko. V cieľovej skupine 12+ si ho pozrelo 149.000 divákov pri trhovom podiele 5,7 %. Divákov Dvojky potešil aj záznam z koncertu Mosty Gesharim 2021 - Miroslav Žbirka. Nenechalo si ho ujsť 91.000 divákov pri trhovom podiele 3,6 % v cieľovej skupine 12+.

Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

Markíza žala úspechy aj počas Vianoc, zabodovali kultové klasiky i atraktívne premiéry

 Markíza žala úspechy aj počas Vianoc, 

 

zabodovali kultové klasiky i atraktívne premiéry

Najsledovanejším programom z vianočnej ponuky televízie Markíza sa mimo spravodajstva stal sobotný premiérový rodinný film Rozprávková cesta koníka Hrbáčika.

Televízia Markíza pripravila pre svojich divákov počas uplynulých Vianoc naozaj pestrú programovú ponuku, ktorá bola doslova nabitá dnes už kultovými rozprávkami a rodinnými filmami, ako aj atraktívnymi premiérovými titulmi.

Na Štedrý deň, v piatok 24. decembra 2021, si z bohatej programovej nádielky TV Markíza najviac divákov zvolilo o 20:55 hod. legendárny český film Pelíšky, ktorý je už neodmysliteľne spätý s obdobím Vianoc. V obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 dosiahol excelentný rating 11,0 % a trhový podiel 22,7 %. Hviezdne obsadenú trpkú filmovú komédiu si nenechalo ujsť 423-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Fanúšikom podvečerného seriálového hitu Oteckovia sa ten pravý sviatok začal o 18:45 hod. vďaka premiére špeciálnej vianočnej epizódy s názvom Oteckovia - Vianočné prekvapenie. V čase vysielania bola jednotkou na trhu, keď v cieľovej skupine 12-54 zaznamenala vynikajúci rating 10,7 % a nadpriemerný trhový podiel 26,6 %. K obrazovkám TV Markíza pritiahla celkovo 448-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, pričom v tejto univerzálnej cieľovej skupine išlo o najsledovanejší štedrovečerný program trhového lídra.

Státisíce divákov si spolu s obľúbenými tvárami TV Markíza krátko pred 19:00 hod. zaspievalo pesničku Najkrajšie Vianoce od kapely IMT Smile, ktorej prerábku sprevádzal aj krásny vianočný videoklip. V cieľovej skupine 12-54 si jeho televízna premiéra vyslúžila skvelý rating 8,9 % a trhový podiel 21,8 %.

Už tradične zabodovala aj legendárna vianočná rozprávka Perinbaba, ktorá bola v čase od 16:45 hod. suverénnym trhovým lídrom, keď si v cieľovej skupine 12-54 pripísala výborný rating 10,1 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 29,4 %. Sviatočný podvečer v jej spoločnosti strávilo 418-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Prvý sviatok vianočný, sobota 25. decembra 2021, patril veľkej slovenskej premiére nového ruského rozprávkového príbehu s názvom Rozprávková cesta koníka Hrbáčika. Tento nádherný film sa v oboch hlavných cieľových skupinách stal najsledovanejším nespravodajským programom dňa v rámci ponuky všetkých slovenských staníc. V cieľovej skupine 12-54 išlo zároveň o druhý najsledovanejší tohtoročný film na obrazovkách TV Markíza s vynikajúcim ratingom 11,6 % a trhovým podielom 24,7 %. Celkovo si ho vychutnalo 506-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov.

Najsledovanejším programom dňa v oboch hlavných cieľových skupinách sa vo sviatočnú sobotu stala relácia Počasie. V cieľovej skupine 12-54 zaznamenala excelentný rating 13,0 % a nadpriemerný trhový podiel 27,5 %. Aktuálne informácie o počasí si v tento deň nenechalo ujsť až 713-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Štvoricu najsledovanejších sobotných programov uzatvárajú ďalšie večerné spravodajské relácie Televízne noviny (rating 11,0 % / share 25,0 % v CS 12-54) a Športové noviny (rating 10,5 % / share 22,1 % v CS 12-54). Súhrn najdôležitejších udalostí dňa si na Markíze pozrelo 602-tisíc divákov a čerstvé športové spravodajstvo 524-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov.

Na čele rebríčka sledovanosti menších staníc kraľovala televízia Doma s vianočným romantickým filmom Popoluška, ktorý v cieľovej skupine 12-54 dosiahol skvelý rating 2,2 % a trhový podiel 4,6 %.

Aj na Druhý sviatok vianočný, v nedeľu 26. decembra 2021, si najsledovanejší program dňa v cieľovej skupine 12-54 pripísala TV Markíza vďaka večernej relácii Počasie, ktorá zaznamenala rating 10,7 % a trhový podiel 23,5 %. Aktuálnu predpoveď počasia sprostredkovala 603-tisíc divákom starším ako 12 rokov pri obrazovkách.

Dáta sú uvedené v meraní LIVE + VOSDAL + HOSTIA. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

Zomrel Jean-Marc Vallée

Zomrel Jean-Marc Vallée

 

Vo veku 68 rokov zomrel kanadský režisér a producent Jean-Marc Vallée, ktorý nakrútil na Oscara nominovanú drámu Klub poslednej nádeje (2013). Jeho zástupkyňa Bumble Ward v nedeľu uviedla, že filmár zomrel náhle cez víkend v jeho chate pri meste Quebec.

Jean-Marc Vallée sa narodil 6. marca 1953 v Montreale. Bol známy svojím naturalistickým prístupom k nakrúcaniu a pracoval s hviezdami ako Reese Witherspoon, Nicole Kidman, Amy Adams, Jake Gyllenhaal, Matthew McConaughey či Jared Leto. Na konte má snímky ako Dar od Boha (2005), Mladá Viktória (2009), Café de Flore (2011), Divočina (2014), Demolícia (2015) alebo seriály Veľké malé klamstvá (2017 - 2019), ktorý mu vyniesol cenu Primetime Emmy za réžiu, a Ostré predmety (2018).

 ©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Zomrela Wanda Youngová

 Zomrela Wanda Youngová

Vo veku 78 rokov zomrela americká speváčka Wanda Youngová, členka legendárnej dievčenskej skupiny The Marvelettes, ktorá začiatkom 60. rokov kraľovala v hitparádach.
Youngová a ďalšie členky The Marvelettes boli v tínedžerskom veku, keď v roku 1961 nahrali skladbu Please Mr. Postman pre vydavateľstvo Motown Records. Táto pieseň sa neskôr objavila aj v repertoároch skupín The Carpenters a The Beatles.
Skupina The Marvelettes začínala s piatimi členkami, neskôr sa z nej stalo kvarteto a nakoniec trio. Preslávila sa hitmi Twistin' Postman, Playboy, Too Many Fish In The Sea, Don't Mess With Bill, The Hunter Gets Captured By The Game and My Baby Must Be A Magician. Skupina sa rozpadla okolo roku 1970.
V tomto roku Youngová nahrala album, ktorý bol jej sólovým projektom, ale bol vydaný pod názvom "The Return of the Marvelettes" a predávaný ako album skupiny The Marvelettes.
Youngová a členka skupiny The Marvelettes Gladys Hortonová naspievali v roku 1990 album "The Marvelettes: Now!"
O úmrtí Youngovej informovala denník The New York Times jej dcéra Meta Ventressová, ktorá spresnila, že jej matka zomrela ešte 15. decembra v Garden City v štáte Michigan na komplikácie spojené s obštrukčnou chorobou pľúc.



Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

Americká speváčka Mariah Carey, "kráľovná Vianoc", stále kraľuje rozhlasovým vlnám. Jej aktuálne všadeprítomný vianočný hit "All I Want for Christmas Is You" sa tento týždeň vrátil na vrchol rebríčka Billboard Hot 100 a stal sa prvou piesňou v histórii, ktorá sa dostala na špicu tejto prestížnej americkej hitparády v troch rôznych rokoch. V stredu o tom informovala tlačová agentúra DPA.
Speváčkine desaťročné deti, dvojičky Monroe a Moroccan, ktoré má s bývalým manželom Nickom Cannonom, ju na počesť tohto úspechu ráno zobudili konfetami. Uviedla to v hlasovom odkaze na Twitteri samotná Carey, interpretka a skladateľka, ktorá je držiteľkou hudobných cien Grammy.
Pieseň "All I Want for Christmas Is You" (Všetko, čo na Vianoce chcem, si ty) zložila spolu s Walterom Afanasieffom, ktorý ju aj produkoval.
Skladba však nemohla byť do rebríčka Billboard Hot 100 zaradená v roku 1994, v ktorom vyšla, keďže nebola komerčne dostupná ako singel. Toto pravidlo sa nakoniec zmenilo a teraz sa pieseň už každoročne (od roku 2012) vracia do spomínanej popovej hitparády amerického časopisu Billboard. Posledné tri roky - 2019, 2020 a 2021 - sa pritom hit dostal na prvú priečku tohto rebríčka.
Pieseň údajne tejto 52-ročnej speváčke vyniesla na tantiémach už vyše 60 miliónov dolárov a magazín Billboard ju označil za najlepšiu vianočnú pieseň všetkých čias.
Keď sa práve rozbiehalo tohtoročné vianočné obdobie, Americká asociácia nahrávacieho priemyslu (RIAA) udelila skladbe tzv. diamantový štatút a uznala ju za prvú sviatočnú skladbu, ktorej sa v USA predalo vyše desať miliónov nosičov.
"Táto obľúbenosť mojej piesne ma nikdy neprestane udivovať a moje srdce to napĺňa množstvom emócií," napísala Carey vo vyhlásení. "Žasnem, že pieseň 'All I Want for Christmas is You' pretrvala rôzne éry hudobného priemyslu," dodala speváčka.

Bieloruské ministerstvo vnútra vo štvrtok oznámilo, že zaradilo bieloruskú redakciu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) na zoznam extrémistických organizácií. Bielorusom, ktorí si predplatia odber on-line správ tejto stanice, tak hrozí až šesť rokov väzenia. Informovala o tom agentúra Reuters.
Stanica RFE/RL konštatovala, že ide o ďalší zo série pokračujúcich zásahov proti nezávislým médiám a občianskej spoločnosti v Bielorusku.
Pridanie stanice Radio Svaboda do zoznamu médií šíriacich extrémizmus prichádza takmer tri týždne po tom, čo súd v Minsku označil jej oficiálny kanál na sociálnej sieti Telegram a jej ďalšie kontá na sociálnych sieťach za extrémistické.
Úrady v Bielorusku vyhlásili za extrémistické už stovky kanálov na sieti Telegram, stovky blogov a diskusných fór. Táto prax sa výrazne zintenzívnila po tom, ako krajinu zachvátili masové protesty v reakcii na prezidentské voľby z augusta roku 2020, o ktorých autoritársky vládca Alexandr Lukašenko tvrdí, že ich vyhral. Podľa opozície však bolo hlasovanie zmanipulované, pripomenula stanica RFE/RL.
V reakcii na protesty vláda tvrdo zasiahla proti prodemokratickému hnutiu, zatkla tisíce ľudí a donútila väčšinu popredných predstaviteľov opozície, aby odišli do exilu. Objavili sa aj dôveryhodné správy o mučení a zlom zaobchádzaní so zadržanými.
Webová stránka bieloruskej redakcie RFE/RL je v Bielorusku zablokovaná od 21. augusta 2020, pričom akreditácia všetkých miestnych novinárov pracujúcich pre zahraničné médiá vrátane RFE/RL bola bieloruskými úradmi zrušená v októbri 2020.

 

Moskovský súd udelil v piatok spoločnostiam Google a Meta doposiaľ najvyššie pokuty za to, že neodstránili zo svojich online platforiem obsah, ktorý je v Rusku považovaný za nelegálny. Obe spoločnosti dostali od ruských úradov vôbec prvýkrát pokutu, ktorej výška bola stanovená na základe ich ročného obratu v Rusku, informovala agentúra Interfax.
Spoločnosť Google dostala v piatok pokutu 7,2 miliardy rubľov (86,6 milióna eur) za neodstránenie nelegálneho obsahu. Vedúci výboru ruskej Štátnej dumy pre informačnú politiku, technológie a komunikáciu Aleksandr Chinštejn v piatok navyše uviedol, že pokiaľ Google túto pokutu nezaplatí, je možné, že Rusko pristúpi k blokovaniu alebo spomaleniu prenosu ich dát.
Spoločnosti Meta, pod ktorú spadá aj sociálna sieť Facebook, udelil moskovský súd pokutu vo výške takmer 2 miliárd rubľov (27 miliónov eur) za ten istý priestupok.
Rusko v priebehu tohto roka pokutovalo technologické spoločnosti, pod ktoré spadajú zahraničné sociálne siete, už viackrát za to, že na žiadosť štátnych regulačných úradov nezmazali obsah, ktorý je v Rusku zákonom zakázaný. Doposiaľ sa však jednalo iba o malé pokuty, pripomína agentúra Reuters.
Za opakované porušenie zákona týkajúceho sa nelegálneho internetového obsahu však ruský zákonník umožňuje súdu udeliť technologickým firmám aj pokutu vo výške od piatich do desiatich percent ich ročného obratu v Rusku za rok, v ktorom prišlo k spáchaniu trestného činu, za ktorý sú stíhané, píše Interfax.
Zákon o udeľovaní pokút odvodených od ročných obratov firiem platí v Rusku od konca roka 2020 a spoločnostiam Google a Meta bola takáto pokuta v piatok udelená vôbec prvýkrát. 

 

Rusko zablokovalo webovú stránku ľudskoprávneho projektu OVD-Info, ktorý monitoruje protesty v krajine a zverejňuje údaje o počtoch zadržaných. Oznámili to v sobotu pracovníci projektu, informuje agentúra AFP.
"Dosiaľ sme nedostali oznámenie a nepoznáme dôvod, prečo nás blokujú," napísala skupina na sociálnej sieti s tým, že regulačný úrad zablokoval jej webovú stránku v priebehu tohto týždňa.
Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) vo svojom registri blokovaných webových stránok uvádza, že súd Moskovskej oblasti vydal 20. decembra rozhodnutie o "obmedzení" prístupu k stránke OVD-Info.
Podľa AFP ide o najnovšie z opatrení ruských úradov počas bezprecedentného zásahu proti disentu, pri ktorom v priebehu roka zakročili proti opozícii a desiatky nezávislých médií a skupín pre ľudské práva označili za "zahraničných agentov" alebo priamo zakázali.
Projekt OVD-Info, ktorý tiež poskytuje právnu podporu obetiam politického prenasledovania, založili pred desiatimi rokmi a ako "zahraničný agent" je vedený od tohto septembra, čo skupina odsúdila ako súčasť "politického tlaku".
Ruský súd tiež aktuálne rozhoduje o žiadosti prokuratúry o likvidáciu ľudskoprávnej organizácie Memorial, ktorá spolupracuje s OVD-Info. Prokuratúra túto organizáciu obviňuje z porušenia zákona o zahraničných agentoch, ako aj ospravedlňovania terorizmu a extrémizmu.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 platnosť zákona rozšírili na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.

Copyright © TASR 2021

Sociálna sieť Facebook chce pokračovať v krokoch na zachovanie bezpečnosti ľudí aj na úkor svojho zisku. Pre agentúru SITA to v reakcii na odchod viacerých slovenských osobností zo sociálnej siete povedala Magdalena Szulc, hovorkyňa spoločnosti Meta, ktorá je majiteľom Facebooku. Prejavy nenávisti, šikanovanie a obťažovanie sú podľa nej neakceptovateľné. „Nechceme ich na Facebooku. Proti takémuto obsahu podnikáme kroky všade, kde ich zistíme, a nepretržite investujeme do tímov, technológie a nástrojov na ich hlásenie, aby sme ich mohli nachádzať rýchlejšie," dodala.
Firma Meta má záujem na tom, aby poskytla maximálnemu počtu ľudí na rôznych platformách pozitívne skúsenosti. „Rastúci počet ľudí a zadávateľov reklamy využívajúcich Facebook by neznamenal nič, ak by sa naše služby nevyužívali spôsobmi, ktoré ľudí zbližujú,“ konštatovala Szulc.

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.