MEDIA NEWS
Ruský nezávislý denník Novaja Gazeta dostal od cenzorského úradu varovanie za to, že v jednom z publikovaných textov neoznačil mimovládnu organizáciu ako "zahraničného agenta", čo vyžaduje príslušná legislatíva. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AFP.
Ruský regulačný úrad - Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) - neuviedol, ktorá mimovládna organizácia nebola v texte riadne označená. Roskomnadzor dosiaľ na žiadosť AFP o komentár celej situácie nereagoval.
AFP pripomenula, že ak niektoré z médií dostane od Roskomnadzoru dve takéto upozornenia v priebehu jedného roka, súd môže vydať príkaz na zablokovanie jeho webu alebo zákaz činnosti.
Nadežda Prusenková, hovorkyňa Novej Gazety, pre AFP uviedla, že redakcia ešte stále nemá varovanie Roskomnadzoru v písomnej forme a nevie ani, o ktorý článok denníka ide. Pripustila, že zo strany Roskomnadzoru ide s najväčšou pravdepodobnosťou o psychický nátlak na redakciu. Avizovala, že denník sa proti krokom úradu odvolá.
Novaja gazeta, ktorú v roku 1993 spoluzaložil bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov, je prakticky jediným zostávajúcim celoštátnym denníkom v Rusku kritizujúcim prezidenta Vladimira Putina a jeho politiku v krajine i mimo nej.
Šéfredaktor Novej gazety Dmitrij Muratov sa vlani spolu s filipínskou novinárokou Mariou Ressaovou stal laureátom Nobelovej ceny za mier za boj za slobodu slova. Muratov v utorok informoval, že denník sa rozhodol dať jeho zlatú Nobelovu medailu do dražby a výťažok z nej venovať na pomoc ukrajinským vojnovým utečencom.
Rusko v poslednom období zažíva bezprecedentnú sériu zásahov proti odporcom súčasného režimu i proti nezávislej žurnalistike. Jedným z týchto zásahov je aj zaraďovanie mimovládnych organizácií a médií do zoznamu tzv. zahraničných agentov. Ide o označenie, ktoré v Rusku vyvoláva pejoratívne konotácie a znamená aj zvýšený dohľad do strany štátu.
Samotná Novaja Gazeta zatiaľ nebola vyhlásená za "zahraničného agenta".
Začiatkom marca redakcia Novej Gazety informovala, že zo svojho webu odstráni obsah o Ukrajine a bude pracovať "v podmienkach vojenskej cenzúry". Reagovala takto na novú situáciu, ktorá v Rusku vznikla po tom, ako Štátna duma schválila zákon trestajúci - aj väzením - "falošné správy" o ruskej armáde.
Ruskí vojaci prepustili na slobodu ukrajinskú novinárku Viktoriju Roščynovú, ktorú predtým "dotlačili" k tomu, aby im v nakrútenom videu ďakovala za údajnú záchranu života. Informovala o tom v utorok britská spravodajská stanica BBC, ktorá sa odvolala na web denníka Ukrajinská pravda (UP).
Video, v ktorom novinárka ukrajinskej internetovej televízie Hromadske hovorí, že ruskí vojaci jej zachránili život a v zajatí s ňou zaobchádzali dobre, zverejnili proruské médiá i viaceré kanály komunikačnej platformy Telegram, dodala BBC.
Po prepustení na slobodu sa Roščynová vydala do mesta Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, uviedla BBC citujúc zo správy Ukrajinskej pravdy.
Od začiatku ruskej invázie a bezprostredne pred svojím zajatím sa Roščynová pohybovala po celej východnej a južnej Ukrajine a zbierala tam materiál pre svoje mediálne vstupy.
Ruská novinárka Žanna Agalakovová v utorok vysvetlila, že zo štátom ovládaného Prvého kanálu ruskej televízie odišla na protest proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Agalakovová, ktorá v poslednom období pôsobila ako spravodajkyňa v Paríži, uviedla, že ruská televízia je využívaná na šírenie kremeľskej propagandy, pričom vedenie krajiny už roky potláča nezávislé médiá. Vyjadrila tiež želanie, aby sa Rusi prestali dať ovplyvňovať propagandou a začali hľadať alternatívne zdroje informácií.
Na tlačovej konferencii v Paríži, zvolanej organizáciou reportéri bez hraníc (RSF), Agalakovová priznala, že vo svojej kariére urobila veľa kompromisov, ale ruskú inváziu na Ukrajinu označila za hranicu, ktorú už nemohla tolerovať. Povedala tiež, že ráta s tým, že ju v Rusku vyhlásia za zahraničnú agentku.
Agentúra Reuters dodala, že Kremeľ bezprostredne neodpovedal na žiadosť o komentár k vyjadreniam Agalakovovej.
Pozornosť na štátny Prvý kanál ruskej televízie sa upriamila začiatkom marca, keď Agalakovovej kolegyňa v Moskve, Marina Ovsiannikovová, narušila živé vysielanie v televíznom štúdiu svojím protestom proti vojne na Ukrajine.
AFP uviedla, že Agalakovová nie je jedinou prominentnou ruskou televíznou novinárkou, ktorá z televízie odišla pre inváziu na Ukrajinu. Zatiaľ však v štátnych médiách nedošlo k žiadnemu masovému odchodu žurnalistov.
Agalakovová však v utorok deklarovala, že tak ako ona zmýšľajú v Rusku mnohí novinári, producenti či zamestnanci v médiách, ktorí sú však viazaní záväzkami voči svojim rodinám. "Sú rukojemníkmi situácie," vysvetlila.
Nateraz je známe, že výpoveď dali moderátorka spravodajstva prokremeľskej televízie NTV Lilija Giľdejevová a dlhoročný korešpondent NTV v Bruseli Vadim Glukser. Televíziu NTV vlastní energetický gigant Gazprom.
Agentúra AFP poznamenala, že aktivisti za slobodu tlače mimo Ruska obviňujú ruskú štátnu televíziu, že prináša skreslený obraz o vojne na Ukrajine a snaží sa tak udržať podporu verejnosti pre to, čo Kremeľ nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou".
Poslanci ruskej Štátnej dumy schválili v utorok zákon o trestnej zodpovednosti za nepravdivé informácie o práci ruských štátnych orgánov pôsobiacich v zahraničí. Podľa poslancov by sa nové normy by sa mohli dotknúť veľvyslanectiev, diplomatických misií, Národnej gardy a ministerstva pre mimoriadne situácie.
Za porušenie tohto zákona hrozia tri roky väzenia a finančná pokuta. Ak sa tohto činu dopustí úradná osoba, hrozí jej trest odňatia slobody vo výške od päť do desať rokov.
Táto nová legislatíva rozširuje zákon schválený začiatkom marca, ktorý umožňuje trest vo výške až 15 rokov väzenia za zverejnenie nepravdivých informácií o aktivitách ruskej armády a za výzvy na protiruské sankcie.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová oznámila, že mala pozitívny test na covid a preto sa nezúčastní na pracovnej ceste amerického prezidenta Joea Bidena v Európe. TASR o tom informuje na základe Psakiovej vyjadrenia, ktoré zverejnila na Twitteri.
Hovorkyňa sa so šéfom Bieleho domu stretla podľa vlastných slov naposledy v pondelok, obaja si však od seba udržiavali odporúčaný odstup. Biden navyše v utorok tiež absolvoval test, ktorý bol negatívny, dodala Psakiová.
"Vďaka vakcíne mám len mierne príznaky. V súlade s protokolmi Bieleho domu budem pracovať z domu a plánujem sa (fyzicky) vrátiť do práce po absolvovaní päťdňovej izolácie a negatívnom teste," vysvetlila Psakiová.
Biden, ktorý v stredu odcestuje z Washingtonu, navštívi najskôr Brusel, kde sa vo štvrtok 24. marca zúčastní na summitoch NATO, skupiny G7 i Európskej únie.
Americký prezident následne plánuje v piatok pricestovať v sprievode ministra obrany Lloyda Austina do poľskej metropoly Varšava, kde sa stretne s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Hlavnou témou ich rozhovoru by mali byť vojnoví utečenci, uviedla Psakiová.
Medzinárodná spravodajská stanica Euronews v utorok potvrdila, že ruské úrady ju stiahli z ponuky televíznych programov a zablokovali aj prístup k jej webu. Príčinou je vojnové spravodajstvo o Ukrajine.
Prístup na webovú stránku euronews.com a jej ruskú verziu ru.euronews.com je obmedzený rozhodnutím ruskej Generálnej prokuratúry z 21. marca.
Podľa agentúry AP Euronews vo svojom vyhlásení rozhodne odsúdila postup ruských úradov ako "netolerovateľné obmedzenie uvalené na milióny" ľudí v Rusku, ktorí sa spoliehali na nestranné spravodajstvo.
Euronews dodala, že zvažuje právne kroky, aby dosiahla pokračovanie vysielania v Rusku, ktoré je jednou zo 160 krajín, kde je možné sledovať túto TV stanicu.
AP pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin zintenzívnil zásahy proti médiám i jednotlivcom, ktorí nerešpektujú jeho postoj k vojne na Ukrajine. Dal tiež zablokovať sociálne siete Facebook a Twitter a podpísal zákon, ktorý kriminalizuje úmyselné šírenie falošných správ.
Euronews uviedla, že dôrazne odmietla obvinenie ruských úradov zo šírenia falošných správ a údajných výziev, aby Rusi protestovali proti vojne. Televízia tiež konštatovala, že pre spomínaný zákon je v Rusku vystavená "neprijateľnej hrozbe".
Ruská Štátna duma schválila tento zákon 4. marca. Zavádzajú sa ním až 15-ročné tresty väzenia za úmyselné šírenie "nepravdivých informácií" o tzv. špeciálnej vojenskej operácii, ktorú ruská armáda od 24. februára podniká na Ukrajine.
Od začiatku vojny na Ukrajine zablokoval ruský cenzúrny úrad (Roskomnadzor) webové stránky mnohých nezávislých médií z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, pripomenula AP.
Mnohé redakcie v súvislosti so zákonom úplne skončili alebo sa rozhodli, že nebudú písať o vojne na Ukrajine. Podľa nového zákona je totiž v mediálnych výstupoch z Ruska prakticky nemožné nazývať vojnu na Ukrajine vojnou.
Copyright © TASR 2022
Ruskí vyšetrovatelia začali trestné konanie voči novinárovi Alexandrovi Nevzorovovi. Ako referuje web Deutsche Welle, dôvodom sú jeho správy o dianí na Ukrajine.
Úrady v Rusku obvinili Nevzorova z toho, že podľa nich „naschvál šíril nepravdivé informácie o zámernom ostreľovaní pôrodnice v meste Mariupoľ ruskými ozbrojenými silami“.
Ruskí predstavitelia odmietajú používať slová „vojna“ alebo „invázia“ pri odkazovaní útoku na Ukrajinu. Novinárom hrozí prenasledovanie, ak nebudú uvádzať oficiálnu líniu Kremľa, že ide o „špeciálnu vojenskú operáciu“.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
