11. 5. 2022

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS


Pri prestrelke na Západnom brehu prišla o život známa palestínska novinárka  (†51) – galéria | Topky.sk 

Palestínska novinárka pracujúca pre panarabskú televíziu al-Džazíra podľahla strelnému zraneniu hlavy, ktoré utrpela v stredu počas prestrelky izraelských vojakov s ozbrojenými Palestínčanmi v oblasti mesta Džanín na západnom brehu rieky Jordán

S odvolaním sa na palestínske ministerstvo zdravotníctva o tom informovala agentúra AP.
Šírín abú Aklaová (51) patrila k známym palestínskym novinárom a pracovala pre katarskú televíziu al-Džazíra. V Džaníne monitorovala zásah izraelských bezpečnostných zložiek, pričom mala na sebe nepriestrelnú vestu s označením PRESS a údajne aj prilbu.
Razie na okupovanom západnom brehu Jordánu uskutočňuje Izrael v posledných týždňoch takmer denne. Súvisí to so sériou útokov v Izraeli, z ktorých mnohé spáchali práve Palestínčania z Džanínu a jeho okolia. Mesto, a najmä jeho utečenecký tábor, je už dlho známe ako bašta palestínskych militantov.
Okrem Aklaovej bol v stredu pri streľbe zranený aj ďalší palestínsky novinár, pracujúci pre denník al-Kuds sídliaci v Jeruzaleme. Jeho stav je stabilizovaný.
Podľa správy denníka The Times of Israel izraelská armáda k incidentu uviedla, že počas operácie v utečeneckom tábore Džanín sa izraelskí vojaci stali terčom intenzívnej paľby zo strelných zbraní a podozrivé osoby do nich hádzali aj rôzne výbušné zariadenia. Izraelské sily preto paľbu opätovali.
Armáda informovala, že preveruje okolnosti zranenia palestínskych novinárov vrátane hypotézy, že boli zranení pri paľbe palestínskej strany.
Palestínske úrady túto hypotézu zamietli. Tvrdia, že novinárka utrpela smrteľné zranenie následkom paľby z pozícií izraelskej armády, dodali The Times of Israel. Potvrdzujú to údajne aj výpovede očitých svedkov.



Panarabská televízia al-Džazíra v stredu obvinila izraelskú armádu z úmyselného a chladnokrvného zastrelenia renomovanej palestínskej novinárky.
Šírín abú Aklaová, 51-ročná palestínska kresťanka, podľahla strelnému zraneniu hlavy, ktoré utrpela v stredu počas prestrelky izraelských vojakov s ozbrojenými Palestínčanmi v oblasti mesta Džanín na západnom brehu rieky Jordán. V prestrelke bol zranený aj Aklaovej kolega, jeho stav je stabilizovaný.
Al-Džazíra, pre ktorú Aklaová pracovala, tvrdí, že novinárku zasiahli izraelskí vojaci úmyselne. Vyzvala preto medzinárodné spoločenstvo, aby voči izraelským bezpečnostným zložkám vyvodilo zodpovednosť.
Izraelský premiér Naftali Bennett však podľa agentúry AFP uviedol, že reportérku pravdepodobne zabila streľba z palestínskych pozícií.
"Podľa informácií, ktoré sme získali, sa zdá pravdepodobné, že za nešťastnú smrť novinárky sú zodpovední ozbrojení Palestínčania – ktorí v tom čase bezhlavo strieľali," uviedol Bennett vo svojom vyhlásení.
Podľa správy denníka The Times of Israel armáda židovského štátu k incidentu uviedla, že počas operácie v utečeneckom tábore Džanín sa izraelskí vojaci stali terčom intenzívnej paľby ozbrojených Palestínčanov a podozrivé osoby do nich hádzali aj rôzne výbušné zariadenia. Izraelské sily preto paľbu opätovali.
Izraelská armáda dôrazne odmieta tvrdenia, že jej vojaci mierili na novinárov zámerne. Tiež pripustila možnosť, že novinárku i jej kolegu mohli zasiahnuť palestínski ozbrojenci.
Aklaovej zranený kolega však vo svojom vyhlásení zverejnenom na internete uviedol, že v oblasti, kde bola Aklaová smrteľne zranená, sa nenachádzali nijakí palestínski bojovníci.
"Keby tam boli bojovníci (hnutia) odporu, neboli by sme tam šli," deklaroval s tým, že Izraelčania "strieľali smerom k nám".
Fotograf agentúry AFP, ktorý bol na mieste činu, informoval, že Aklaová mala na sebe nepriestrelnú vestu s nápisom PRESS, keď ju postrelili. Uviedol, že v oblasti, kde došlo k incidentu, strieľali izraelské sily.
Nemenovaný predstaviteľ izraelskej armády pre AFP uviedol, že v kauze prebieha vyšetrovanie. "Ponúkli sme a chceme viesť spoločné vyšetrovanie s Palestínčanmi," dodal.
Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid vo svojej reakcii potvrdil, že Izrael sa usiluje o spoločné vyšetrovanie novinárkinej smrti. "Novinári musia byť v konfliktných zónach chránení a všetci sme zodpovední za to, aby sme sa dopátrali pravdy," konštatoval šéf izraelskej diplomacie.
Palestínska samospráva označila Aklaovej zabitie za "popravu" a za súčasť izraelskej snahy zahmlievať "pravdu" o svojej okupácii Predjordánska.
Predstaviteľ islamistickej skupiny Hamas, ktorá ovláda pásmo Gazy, označil tento incident za "úkladnú vraždu".
Agentúra AFP pripomenula, že k fatálnemu postreleniu novinárky došlo takmer rok po tom, ako Izrael pri svojom nálete zničil v Gaze budovu, kde sa nachádzali redakcie al-Džazíry a tlačovej agentúry AP.
Izrael vtedy tvrdil, že v budove boli aj kancelárie významných členov Hamasu.


Bieloruský novinár pôsobiaci na Ukrajine sa stal obeťou brutálneho útoku |  Topky.sk

Manželka bieloruského novinára Denysa Stadžiho (Lavnikevyča) žiada ukrajinské úrady, aby dôsledne vyšetrili útok, ktorého obeťou sa jej manžel stal v apríli na Ukrajine, kde od roku 2018 žije a pracuje.
Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) vo svojom vyhlásení útok na Stadžiho rozhodne odsúdila a žiada ukrajinské úrady, aby prípad vyšetrili a vydali páchateľov justícii. S rovnakou výzvou prišiel koncom týždňa aj Výbor na ochranu novinárov (VON).
Stadžiho manželka Viktorija Lavnikevyčová, ktorá je s VON v kontakte prostredníctvom aplikácie na odosielanie správ, informovala, že so Stadžim stratila kontakt 9. apríla, keď bola so synom na západnej Ukrajine.
Po návrate do Kyjeva – 12. apríla – ho našla v ich byte v bezvedomí. Muž bol zabalený do vriec na odpadky a na tele mal modriny a iné známky týrania.
Fotografie zverejnené Lavnikevyčovou na sociálnych sieťach ukazujú Stadžiho s rozsiahlymi modrinami na trupe, rukách a nohách, ako aj s reznými ranami na rebrách, chrbte a zadku.
Stadžiho následne previezli do nemocnice. Podľa názoru lekárov bol novinár bitý najmenej tri až štyri dni. Lekári odhadujú, že na zotavenie bude potrebovať niekoľko mesiacov.
Z informácií, ktoré novinárova partnerka zverejnila na platforme Telegram, vyplýva, že Stadži bol otrávený neznámou látkou, ktorej zloženie však už nebolo možné zistiť. Spôsobila mu vážne poškodenie nervového systému a polovice pľúc.
Donútili ho aj piť zmes alkoholu so sedatívami a podľa jeho manželky mu bol pravdepodobne vpichnutá aj látka podobná metadonu.
Stadži je bieloruský ekonomický novinár, ktorý od roku 2018 žije na Ukrajine, kde pracoval pre viaceré ukrajinské spravodajské weby.
Spoločne s Lavnikevyčovou prevádzkujú telegramový kanál pre Bielorusov v Kyjeve a moderujú niekoľko četov zameraných na bieloruskú diaspóru na Ukrajine. Na oboch sa v nedávnom období objavili kritické správy o ruskej invázii na Ukrajinu.
Lavnikevyčová sa pre VON vyjadrila, že ona i jej manžel dostali vlani v lete cez platformu Telegram anonymné vyhrážky smrťou a nakrátko prestali moderovať tieto četovacie skupiny. Po vypuknutí vojny na Ukrajine však tieto svoje aktivity obnovili. Podľa jej slov ich na Telegrame sleduje asi 17.000 ľudí.
Vo vyhlásení IFJ sa uvádza, že nedávno boli úplne identickým spôsobom zlikvidovaní dvaja aktivisti v Bielorusku.
Niektoré bieloruské, ukrajinské i ruské médiá – napríklad Naša niva či Meduza.io – na jeseň roku 2020 napísali, že Lavnikevyč si vymyslel sieť falošných odborníkov a odvolával sa na nich vo svojich textoch pre rôzne médiá alebo písal pod rôznymi pseudonymami, a to údajne desať rokov. Novinár tieto obvinenia poprel a tvrdil, že takto len chránil svoje zdroje. Niektoré médiá jeho články zo svojich webov stiahli.


Copyright  © TASR 2022

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

Na dnešnom zasadnutí Rada udelila jednu sankciu, začala šesť správnych konaní, tri konania zastavila, šestnásť sťažností uzavrela ako neopodstatnené alebo sčasti neopodstatnené, zvyšok programu tvorila licenčná agenda. Rada

  • uložila sankciu – pokutu 1 659 eur spoločnosti KABELTELSAT s. r. o. v súvislosti s tým, že v období od 21. 5. do 24. 11. 2021 vysielala programovú službu s označením TV N bez udelenej licencie (§ 15a ods. 1 ZVR) a bez udelenej licencie na digitálne vysielanie (§ 24 ods. 7 zákona DZV);
  • začala správne konanie voči spoločnosti Kabelsat s. r. o. v súvislosti s možným vysielaním programovej služby TV NOVÁKY s označením TV N bez udelenej licencie (§ 15a ods. 1 ZVR) a bez udelenej licencie na digitálne vysielanie (§ 24 ods. 7 zákona DZV);
  • začala správne konanie voči vysielateľovi L-MEDIA s. r. o. (Rádio LIPTOV) vo veci možného porušenia § 54 ods. 1 písm. c) ZVR a § 31 ods. 2 písm. a) ZDV v súvislosti s prevodom obchodného podielu držiteľa licencie prevyšujúcom 55 % bez predchádzajúceho súhlasu Rady;
  • začala správne konanie voči vysielateľovi Rádio WOW, s.r.o. (Rádio WOW) z dôvodu možného nevyužívania frekvencie 88,5 MHz Dubnica nad Váhom na účely, na ktoré mu bola pridelená (§ 68 ods. 7 písm. a) ZVR) a zároveň uznala za neopodstatnenú sťažnosť týkajúcu sa možného nevyužívania frekvencií 90,6 MHz Nitra a 92,3 MHz Levice, keďže vzhľadom na dátum ich pridelenia vysielateľ ešte nebol povinný spustiť na nich vysielanie;
  • začala správne konanie voči vysielateľovi FRONTINUS s.r.o. (Rádio Frontinus) v súvislosti s vysielaním programu Debata na telefón dňa 10. 4. 2022 (s témou aktuálneho diania na Ukrajine a hosťom Š. Harabinom), v ktorom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu (§ 16 ods. 3 písm. b) ZVR) a povinnosti zákazu otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe národného pôvodu a príslušnosti k národnosti (§ 19 ods. 1 písm. b) ZVR);
  • začala správne konanie voči vysielateľovi FRONTINUS s.r.o. (Rádio Frontinus) v súvislosti s viacerými spravodajskými príspevkami týkajúcimi sa vojenského konfliktu na Ukrajine vysielanými v programoch Global Rádia Frontinus v dňoch 17., 22., 23. a 25. 3. 2022 o cca 9. a 16. hodine, v ktorých mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru (§ 16 ods. 3 písm. b) ZVR);
  • zastavila správne konanie vedené voči vysielateľovi MAC TV s.r.o. vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b) ZVR v súvislosti s vysielaním príspevku Detský očkovací deň v programe Noviny TV JOJ dňa 6. 1. 2022, v rámci ktorého sa posudzovalo, či výrokom „Oslovení malozaočkovanci tiež ukázali, že majú viac vedomostí ako celé stádo antivaxerov na sociálnych sieťach.“ nedošlo k porušeniu povinnosti oddeliť názory a hodnotiace komentáre od informácií spravodajského charakteru;
  • začala správne konanie voči vysielateľovi MAC TV s.r.o. (JOJ) v súvislosti s vysielaním program Bez servítky dňa 21. 2. 2022 v čase o cca 17:54 hod., ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu JSO (§ 20 ods. 3 ZVR) a zároveň uznala za neopodstatnené sťažnosti na epizódy tohto programu vysielané v dňoch 23. a 28. 2. 2022;
  • zastavila správne konania vedené voči vysielateľovi MARKÍZA-SLOVAKIA spol. s.r.o. (TV MARKÍZA) v súvislosti s vysielaním programov Love Island v dňoch 22. 9., 26. 9., 28. 9., 10. 10., 15. 10. 2021 z dôvodu, že boli označené ako nevhodné pre maloletých divákov do 12 rokov, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu JSO (§ 20 ods. 3 ZVR);
  • uznala za neopodstatnené sťažnosti na vysielanie
    • programu Správy RTVS (RTVS, Jednotka) dňa 11. 2. 2022, v ktorom bol podľa sťažovateľa daný neadekvátny priestor údajne štvavým príspevkom opozičných predstaviteľov Ľ. Blahu, R. Fica a R. Kaliňáka bez vyváženej reakcie koaličných politikov, príp. odborníkov v oblasti bezpečnosti štátu,
    • programu Do kríža (RTVS, Dvojka) dňa 16. 2. 2022, ktorý bol podľa sťažovateľa nevyvážený, najmä zo strany moderátora, tiež namietal údajne drzé až urážlivé správanie, podsúvanie vlastného postoja a ignoranciu ateistického názoru,
    • programu Správy RTVS (RTVS, Jednotka) dňa 6. 3. 2022, v rámci ktorého sťažovateľ namietal výber výrokov M. Kéryho z diskusie v programe O 5 minút 12, keďže podľa neho dezinformovali a rozdeľovali spoločnosť,
    • programu Správy RTVS (RTVS, Jednotka) dňa 12. 3. 2022, v ktorom sťažovateľovi prekážalo, že v príspevku Nový zákon nezmaže všetky dezinformácie bol v zábere respondent T. Kriššák v oblečení s jasne viditeľným a nespochybniteľne rozpoznateľným logom súkromnej spoločnosti Gerulata Technologies j. s., čo považoval za skrytú reklamu tejto spoločnosti a zároveň namietal aj údajný politický rozmer propagácie aktivít tejto spoločnosti,
    • spravodajského vstupu v programe Predpoludnie s Barbarou Štubňovou (RTVS, Rádio Slovensko) dňa 14. 3. 2022 o cca 10:49 hod., ktorý podľa troch sťažovateľov neposkytol nestranné, vyvážené a pluralitné informácie k téme uplatňovania výhrady vo svedomí lekárov v kontexte výkonu interrupcií v niektorých regiónoch Slovenska,
    • programu Silná zostava (RTVS, Jednotka) dňa 17. 3. 2022, voči ktorej sa ohradili dvaja sťažovatelia, ktorým prekážalo údajné neprofesionálne vedenie relácie zo strany moderátorky, nevyvážené zloženie hostí a prítomnosť dcéry prezidentky SR,
    • programu Let´s Dance (MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., TV MARKÍZA) dňa 6. 3. 2022, v ktorom porotcovia oslovili ďalšieho z porotcov „Pierko Belavé“, čo sťažovateľ považoval za nemiestne, urážlivé, homofóbne a rasistické,
    • a na údajne nevyvážené zastúpenie predstaviteľov jednotlivých politických strán v politických diskusných programoch O 5 minút 12, V politike, Na telo a Na hrane a nejasný kľúč výberu ich hostí v období od 1. 1. do 31. 3. 2022.

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS


Na východe Mexika zavraždili ďalšie dve novinárky 

Dve mexické novinárky sa stali obeťami vraždy. Yessenia Mollinedo Falconiová a Sheila Johana Garcia Oliverová boli zabité v pondelok v štáte Veracruz na východe Mexika. Od začiatku roka tak v tejto stredoamerickej krajine zavraždili už 11 novinárov. TASR informáciu prevzala z agentúry AP.
Prokurátorka Verónica Hernández Giadánsová avizovala, že miestne úrady smrť žurnalistiek dôkladne vyšetria, pričom budú pracovať s hypotézou, že súvisela s ich prácou.
"Odsudzujeme tento útok na novinársku profesiu v štáte Veracruz," uviedla vo vyhlásení štátna komisia pre ochranu novinárov. Obe ženy, ktoré neznámi páchatelia zastrelili, pracovali pre spravodajský server El Veraz.
Len minulý týždeň mexické úrady informovali o vražde novinára Luisa Enriqueho Ramíreza, ktorého mŕtve telo objavili v štáte Sinaloa.
Podľa aktivistov zameraných na ochranu médií stoja za mnohými vraždami novinárov v Mexiku predovšetkým zločinecké skupiny, drogové gangy, ale tiež skorumpovaní verejní činitelia. V štáte Sinaloa pôsobí rovnomenný kartel, ktorý bol roky najväčším dodávateľom drog do Spojených štátov.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zaraďuje Mexiko spolu s vojnou zničenou Sýriou a Afganistanom medzi najnebezpečnejšie krajiny sveta pre žurnalistov. Podľa údajov mexickej vlády zabili v krajine od decembra 2018 už vyše 50 novinárov.


Prestížnu Pulitzerovu cenu dostali správy o útoku na Kapitol i zabíjanie  amerických dronov - Svet - Správy - Pravda

Organizátori prestížnej Pulitzerovej ceny v pondelok na slávnostnej ceremónii v New Yorku symbolicky udelili osobitné ocenenie všetkým ukrajinským novinárom za ich "odvahu, vytrvalosť a odhodlanie prinášať pravdivé správy" o ruskej vojenskej agresii. TASR informáciu prevzala zo spravodajských staníc BBC a Sky News.
"Napriek bombardovaniu, únosom, okupovaniu a dokonca úmrtiam v ich radoch (ukrajinskí novinári) vytrvali vo svojom úsilí poskytovať presný obraz hroznej reality, čo slúži ku cti Ukrajine a novinárom po celom svete," uviedla porota Pulitzerovej ceny.
Členovia poroty ocenili najmä skutočnosť, že ukrajinskí novinári svojou snahou prinášať pravdivé informácie čelia propagandistickej mašinérii putinovského Ruska.
Výbor na ochranu novinárov (CPJ) so sídlom v New Yorku uvádza, že od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine bolo zabitých najmenej sedem novinárov vrátane troch z Ukrajiny.
Pulitzerove ceny sa udeľujú od roku 1917 a sú považované za najprestížnejšie ocenenia v oblasti žurnalistiky v USA. Tohtoročným laureátom v hlavnej kategórii "služba pre verejnosť" sa stal americký denník The Washington Post za spravodajské pokrývanie útoku na Kapitol zo 6. januára 2021.


Elon Musk abruptly reverses plan to join Twitter board amid "background  check" | Salon.com

Americký podnikateľ Elon Musk v utorok oznámil, že v prípade úspešného zavŕšenia dohody o kúpe sociálnej siete Twitter zruší zákaz, ktorý táto komunikačná platforma vlani uvalila na exprezidenta USA Donalda Trumpa.
"Tento permanentný zákaz by som zrušil," povedal 50-ročný miliardár na konferencii, ktorú zorganizoval denník Financial Times. Musk pripomenul, že Twitter zatiaľ nevlastní, takže "toto nie je vec, ktorá sa určite stane", píše tlačová agentúra AFP.
Zakladateľ technologickej spoločnosti SpaceX a spolumajiteľ automobilky Tesla hodlá odkúpiť Twitter za 44 miliárd dolárov. Dohodu musia ešte podporiť akcionári a regulačné orgány. Musk chce, aby mal Twitter menej moderovania obsahu a menej zákazov.
"Myslím si, že nebolo správne zakázať Donalda Trumpa. Bola to chyba, pretože to odradilo veľkú časť krajiny a v konečnom dôsledku to neviedlo k umlčaniu Donada Trumpa," vyhlásil Musk.
Trumpove kontá na Twitteri, Facebooku a ďalších sociálnych sieťach boli zablokované po útoku jeho priaznivcov na sídlo Kongresu vo Washingtone, ku ktorému došlo 6. januára 2021. Kritici Trumpovi vyčítajú, že k útoku podnecoval aj svojimi statusmi.
Musk však považuje trvalý zákaz za "morálne zlé rozhodnutie", ktoré podkopáva dôveru v Twitter ako "online námestie", kde je každý vypočutý. Podľa jeho slov Trump verejne vyhlásil, že na Twitter by sa už nevrátil ani v prípade zrušenia zákazu jeho účtu.
Trump medzitým založil vlastnú sieť Truth Social, ktorá začala fungovať vo februári, ale dosiaľ sa mu ju nepodarilo presadiť. Služba je dostupná iba používateľom v USA a Kanade.

Copyright  © TASR 2022

10. 5. 2022

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

 Hostia a témy diskusnej relácie 

 Analýzy Na hrane | JOJ.sk | Stránka, ktorá sa dá pozerať!

TV Joj Analýzy Na hrane

 

 

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. 

Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii. Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu. 

Hosťom relácie v utorok 10. mája bude poradca predsedu vlády SR Ivan Štulajter. Hovoriť budú o tom, kto ovplyvňuje predsedu vlády, o premiérovi a jeho spôsobe komunikácie pri koaličných konfliktoch či o komunikácii premiéra vo vzťahu k verejnosti. 

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 10. mája od 18:00.

Rádio Devín uvedie v premiére rozhlasovú hru I. Ruttkayovej Extrém

Rádio Devín uvedie v premiére rozhlasovú hru 
Rádio Devín – Wikipédia
I. Ruttkayovej Extrém


Rádio Devín uvedie v utorok 10. mája o 20.00 h premiéru rozhlasovej hry Ivice Ruttkayovej pod názvom Extrém. "V hlavnej úlohe príbehu ženy traumatizovanej domácim násilím sa predstaví Alena Pajtinková,” informovala hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová.
Ako priblížila, sonda do života týranej ženy sa odohráva v kontexte príbehov ľudí bez domova, ktorých osudy na základe autentických rozhovorov autorka zakomponovala do deja. "Hra tak ponúka aj mozaiku pohľadov na hodnoty súčasnej spoločnosti, akými sú domov, rodina či solidarita so slabším,” uviedla Pivarčiová.
Pre RTVS hru naštudovala režisérka Natália Deáková s pôvodnou hudbou Jakuba Kudláča a zvukovým dizajnom Ľubice Olšovskej.

Zdroj: TASR

Najsledovanejšia šou sezóny Let's Dance vyvrcholila veľkolepým finále, ktoré tradične nedalo konkurencii šancu

 Najsledovanejšia šou sezóny Let's Dance vyvrcholila 


 

 

veľkolepým finále, ktoré tradične nedalo konkurencii šancu


Záverečný 10. priamy prenos mal dosah až na vyše milióna divákov starších ako 12 rokov, ďalšie najvyššie priečky v nedeľnom rebríčku sledovanosti obsadili večerné spravodajské relácie TV Markíza.


Najvýpravnejšia a divácky najúspešnejšia šou jarnej televíznej sezóny vyvrcholila v nedeľu 8. mája 2022 veľkolepým finále. Aj záverečný 10. priamy prenos si doslova podmanil divákov televízie Markíza, v oboch hlavných cieľových skupinách sa stal suverénne najsledovanejším programom dňa
a konkurencii nedal najmenšiu šancu.

Celosvetovo úspešný formát plný najžiarivejších hviezd, noblesy a silných emócií sa v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 rozlúčil s výborným ratingom 8,2 % a druhým najvyšším trhovým podielom 29,3 %. Mimoriadne obľúbená tanečná šou obzvlášť zaujala cieľovú skupinu mladých žien vo veku od 15 do 24 rokov, ktoré Markíze v čase vysielania finále Let's Dance zabezpečili trhový podiel až 47,1 %.

Kráľom a kráľovnou tanečného parketu sa na základe diváckeho SMS hlasovania stala súťažná dvojica Ján Koleník a Vanda Poláková. Ich víťazné ťaženie posledným priamym prenosom 7. série Let's Dance si vychutnalo celkovo 564-tisíc divákov starších ako 12 rokov, pričom v čase vysielania šou zasiahla dokonca až 1 002 000 divákov (AvRch v CS 12+).

Tanečná súťaž Let's Dance sa na obrazovky TV Markíza vrátila po päťročnej prestávke a stala sa jednoznačne najsledovanejšou zábavnou šou tejto jari. V cieľovej skupine 12-54 dosiahlo všetkých 10 priamych prenosov vynikajúci priemerný rating 8,6 % a nadpriemerný trhový podiel 27,8 %. Strhujúce výkony atraktívnej zostavy tanečných párov, zložených zo známych osobností a profesionálnych tanečníc a tanečníkov, si vychutnávalo v priemere 566-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Absolútne divácky najúspešnejší bol 6. priamy prenos, ktorý v nedeľu 10. apríla 2022 zaznamenal rekordný rating 9,3 % a skvelý trhový podiel 28,4 %. Nenechalo si ho ujsť taktiež rekordných 616-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov.

Ďalšie najvyššie priečky v nedeľnom rebríčku sledovanosti obsadili večerné spravodajské relácie Počasie (rating 7,5 % / share 22,3 % v CS 12-54), Športové noviny (rating 7,3 % / share 21,6 % v CS 12-54) a Televízne noviny (rating 6,5 % / share 20,4 % v CS 12-54).

Dáta sú uvedené v meraní LIVE + VOSDAL + HOSTIA. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

9. 5. 2022

Oznámili laureátov Pulitzerových cien

Oznámili laureátov 
Vyhlásili laureátov Pulitzerových cien za rok 2021
Pulitzerových cien


Tohtoročným laureátom prestížnej novinárskej Pulitzerovej ceny v hlavnej kategórii "služba pre verejnosť" sa stal americký denník The Washington Post za spravodajské pokrývanie útoku na Kapitol zo 6. januára 2021. TASR správu prevzala od agentúry AP.
Denník The New York Times dostal cenu v kategórii medzinárodného spravodajstva za články o amerických útokoch dronmi na Blízkom východe, ktoré si vyžiadali životy civilistov.
Za investigatívne spravodajstvo porota ocenila denník The Tampa Bay Times za sériu článkov o robotníkoch závodu na recykláciu batérii a o obyvateľoch žijúcich v jeho okolí, ktorí boli vystavení vysokej úrovni olova. Denník podrobne zaznamenal, ako firma používala nevhodné zariadenie a budova nebola dostatočne vetraná, píše AP.
Medzi ďalšími ocenenými boli aj denníky The Kansas City Star za komentáre, Miami Herald v kategórii mimoriadnych správ a Houston Chronicle za najlepší úvodník (editorial writing).
Mená všetkých ocenených oznámili v pondelok na pôde Kolumbijskej univerzity v New Yorku.
Pulitzerove ceny sa udeľujú od roku 1917 a sú považované za najprestížnejšie ocenenia v oblasti žurnalistiky v USA. V súčasnosti obsahujú 22 kategórií – okrem 15 novinárskych aj napríklad hudbu, poéziu, divadlo či literatúru. Ich zakladateľom bol americký novinár maďarského pôvodu Joseph Pulitzer. Finančnú odmenu 15.000 dolárov získa víťaz v každej kategórii okrem kategórie služba pre verejnosť, kde je odmenou zlatá medaila.
Najčastejšie oceňovaným médiom je americký denník The New York Times, ktorý toto ocenenie dostal celkovo 132-krát.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Súd zamietol Trumpovu žalobu vo veci zablokovaného účtu na Twitteri - Svet  - Správy - Pravda 
Sudca federálneho súdu v Kalifornii zamietol v piatok žalobu bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa ňou snažil dosiahnuť odblokovanie svojho konta na sociálnej sieti Twitter. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Sudca vo svojom rozhodnutí označil argument, že Twitter "cenzuroval" Trumpa v rozpore s právom na slobodu prejavu, za slabý, pretože prvý dodatok ústavy zakazuje vládnym orgánom - a nie súkromným firmám - zasahovať do toho, čo hovoria občania.
"Zmluvné podmienky umožnili Twitteru konať tak, ako uzná za vhodné, pokiaľ ide o akýkoľvek účet alebo obsah a z akéhokoľvek dôvodu," uviedol sudca James Donato vo zdôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí žaloby.
Donato nechal otvorené dvere, aby bolo možné žalobu, ktorú podal Trump, Americká konzervatívna únia a niekoľko ľudí, upraviť a znovu podať.
Žaloba uvádza Twitter a jeho bývalého šéfa Jacka Dorseyho ako obžalovaných a žiada náhradu škody v hotovosti, ako aj vydanie príkazu na okamžité odblokovanie pozastavených účtov.
Trumpove kontá na Twitteri, Facebooku a ďalších sociálnych sieťach boli zablokované po útoku jeho priaznivcov na sídlo Kongresu vo Washingtone, ku ktorému došlo 6. januára 2021. Kritici Trumpovi vyčítali, že k útoku podnecoval aj svojimi statusmi, čím porušil pravidlá on-line sietí. Krátko pred útokom vyslovil doteraz nepreukázané obvinenia z podvodov v prezidentských voľbách, ktoré prehral.
Súdna prehra prichádza v čase, keď miliardár Elon Musk kupuje Twitter a sľúbil, že obmedzí "moderovanie obsahu" na zákonné minimum.


Germany: Police investigate device found at Russian news agency in Berlin |  News | DW | 07.05.2022
Berlínski vyšetrovatelia a prokuratúra v sobotu skúmali zničené zariadenie, ktoré deň predtým objavili v obytnej budove v mestskej časti Steglitz, kde bývali novinári ruskej spravodajskej agentúry. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie miestnej polície.
Podľa vyhlásenia ruského veľvyslanectva v Berlíne niekto hodil v piatok fľašu do okna budovy, kde bývali ruskí novinári. Počas ďalšieho pátrania sa v budove našla improvizovaná bomba, ktorú nemeckí špecialisti deaktivovali.
Vyšetrovatelia sa snažia zistiť, ako nebezpečné zariadenie bolo a na koho bol útok namierený. Hovorca berlínskej polície dodal, že k prípadu poskytnú viac podrobností neskôr.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom sobotňajšom vyhlásení požiadalo predstaviteľov Nemecka a ostatných krajín Európy a NATO, aby prijali opatrenia na ochranu ruských novinárov a ich rodín. "Vnímame to ako priamy dôsledok prenasledovania, ktoré sa na Západe spustilo voči ruským médiám a ich zamestnancom," píše sa vo vyhlásení.
Západné krajiny zakázali vysielanie viacerých ruských televíznych či rozhlasových kanálov, lebo ich podozrievali zo šírenia proruskej propagandy v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.
Európska únia na začiatku marca prijala sankcie proti Rusku v oblasti dezinformácií a manipulácií s informáciami. Členské krajiny eurobloku sa vtedy rozhodli zablokovať na území celej EÚ prístup k štátom vlastneným dezinformačným médiám – televízii RT (predtým Russia Today) a agentúre Sputnik.


Copyright  © TASR 2022

8. 5. 2022

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA


NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA



Na obrázku môže byť 4 ľudia a text
V koalícii to opäť vrie. Tentoraz pre hlasovanie o väzbe Roberta Fica. Ako sa skončí vzájomné obviňovanie sa? Odíde SaS z vlády, tak, ako to tvrdí Igor Matovič? A ako by o vydaní Roberta Fica hlasovali lídri strán, ktoré sú mimo parlamentu?
Prudkému zdražovaniu nečelí len Slovensko. Vojna na Ukrajine zvyšuje ceny potravín na celom svete. OSN očakáva, že ceny potravín stúpnu až o 20%. Robí vláda Eduarda Hegera pre ľudí maximum?
Sledujte reláciu V politike s moderátorom Rasťom Ilievom v nedeľu o 11.00 h na ta3.





O 5 minút 12, naživo v nedeľu 8. 5. 2022 od 11:55 h, Jednotka

Hostia:

- predseda NR SR, predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár;
- poslanec NR SR, predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

Témy:

- zápas o spravodlivosť, politická a spoločenská situácia na  
  Slovensku;

- pomoc ľuďom v súvislosti so zdražovaním;

- nastavenie nových sankcií voči Rusku, energetická bezpečnosť SR.

Reláciu moderuje Marek Makara.



Parlament nevydal Roberta Fica do väzby, predsedu Smeru-SD podržali aj dve, dnes už bývalé koaličné poslankyne Romana Tabák a Katarína Hatráková. Poslanci Sme rodina sa pri hlasovaní zdržali, čím opäť vzniklo v koalícii napätie.

V SaS sa už otvorene hovorí o tom, že by vládnutie malo pokračovať bez Sme rodina, líder Obyčajných ľudí Igor Matovič zas SaS upodozrieva zo snahy opustiť koalíciu pre nesúhlas s vládnou pomocou rodinám.

Naďalej pokračujú aj boje na Ukrajine, tento týždeň dopadla ruská munícia neďaleko našich hraníc. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) vyzval Ruskú federáciu, aby neuvažovala o útokoch na Slovensko.

Aj o týchto témach sa bude moderátor Michal Kovačič už túto nedeľu, 8. mája 2022, v relácii Na telo rozprávať s podpredsedami SaS a Smeru-SD Branislavom Gröhlingom a Ladislavom Kamenickým.

Divákom Na telo ponúkame exkluzívne aj prieskum agentúry FOCUS o tom, ako by sa Slováci zachovali, keby Ruská federácia zaútočila na Slovensko.

Aj túto nedeľu sa diskusná relácia Na telo na obrazovkách TV Markíza začína v tradičnom čase o 13:00 hod.

7. 5. 2022

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 
Sofia Sapegová - Aktuálně.cz

Bieloruský súd odsúdil v piatok ruskú priateľku zadržaného bieloruského novinára Ramana Prataseviča Sofju Sapegovú na šesť rokov väzenia za "podnecovanie sociálnej nenávisti". Oboch zadržali vlani v máji po tom, ako ich lietadlo smerujúce z Grécka do Litvy nútene pristálo v Minsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na ľudskoprávnu organizáciu Viasna.
Sapegová (24) bola zadržaná v máji spolu s Pratasevičom po vynútenom presmerovaní a pristátí lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku – údajne pre vyhrážky o bombe na palube, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Let pôvodne smeroval z Atén do Vilniusu.
Spojené štáty, Kanada, Európska únia a Británia uvalili v júni pre tento incident na Bielorusko sankcie a americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo niekoľko predstaviteľov bieloruskej vlády zo zosnovania sprisahania s cieľom únosu lietadla.
Pratasevič utiekol do Európy v roku 2019, odkiaľ sa podieľal na prevádzke telegramových účtov kanálu Nexta, ktorý zohrával významnú úlohu pri mobilizácii protestov proti spornému znovuzvoleniu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, píše Reuters.
Po zatknutí sa Pratasevič a Sapegová objavili na videách, kde sa priznávali k svojim údajným činom. Podľa ich priaznivcov však boli videá nahrané pod nátlakom, čo je podľa nich bežnou taktikou miestneho režimu voči kritikom.
Bieloruský novinár čaká na súdny proces v domácej väzbe v Bielorusku.


Novaya Gazeta Launches European Edition in Bid to Dodge Kremlin Censorship  - The Moscow Times
Tlačené vydanie ruských liberálnych protikremeľských novín Novaja gazeta sa v piatok vrátilo na pulty stánkov, tentoraz však v európskej verzii a v Lotyšsku. Informovala o tom agentúra DPA.
Nová verzia novín, ktoré v pôvodnej podobe vychádzali v Rusku trikrát do týždňa, sa teraz nazýva Novaja Gazeta Europe a v spolupráci s lotyšským vydavateľstvom ju pripravujú redaktori týchto novín, ktorí utiekli do zahraničia.
Nové vydanie vyšlo v ruštine i lotyštine, pričom obšírne informuje ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Podľa redakcie malo byť dostupné aj v Estónsku.
Novaja gazeta prestala v Rusku vychádzať koncom marca na nátlak tamojších regulačných úradov. Jej šéfredaktora a nositeľa Nobelovej ceny za mier Dmitrija Muratova 7. apríla obliali neznámi páchatelia farbou a utrpel zranenie očí.
V ten istý deň ruskí nezávislí novinári v exile založili periodikum Novaja Gazeta Europe, ktoré je právne nezávislé od redakcie v Moskve, napísal v úvodníku prvého tlačeného vydania jeho šéfredaktor Kirill Martynov.
Printové vydanie novín zámerne vyšlo krátko pred 9. májom, keď si Rusko vojenskou prehliadkou slávnostne pripomína víťazstvo nad nacistami v druhej svetovej vojne, všíma si DPA.
"Chceme písať pravdu o (prebiehajúcej rusko-ukrajinskej) vojne a spraviť všetko pre to, aby sa skončila," zdôraznil Martynov.
Nejde však len o jednorazové špeciálne vydanie. "Ak sa našim čitateľom bude páčiť to, čo robíme, a budú nás podporovať, zvážime vydávanie týždennej tlačenej verzie Novej gazety (Europe)," povedal ďalej Martynov.
Redakcia a webová stránka novín sídli v Rige, hlavnom meste Lotyšska. Internetová platforma periodika je v Rusku zablokovaná.
Nemecká verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica Deutsche Welle taktiež presunula svoje moskovské štúdio do Lotyšska po tom, ako ruská vláda nariadila ukončenie jej vysielania. Podobne ako v Estónsku aj tam žije početná rusky hovoriaca menšina.

Alexander Nevzorov: "Russian opposition leaders wish they weren't locked  up… But they also wish to lock up the others" | UNIAN

Moskovský súd v piatok nariadil zatknutie renomovaného ruského novinára Alexandra Nevzorova za šírenie nepravdivých informácií o ruskej "špeciálnej vojenskej operácií" na Ukrajine. Proces sa konal v neprítomnosti Nevzorova, informuje TASR podľa správy spravodajskej stanice Sky News.
Nevzorova zaradil ruský súd na zoznam medzinárodne hľadaných osôb a v prípade, že sa do Ruska vráti alebo ho tam vydajú, bude zadržaný na dva mesiace.
Manželka novinára v marci na sociálnej sieti Instagram napísala, že sa spolu nachádzajú v Izraeli, kde však neplánujú ostať natrvalo. V tom čase v Rusku začali úrady vyšetrovať novinárove príspevky na sociálnej sieti o tom, že ruská armáda zámerne bombardovala pôrodnicu v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.
Nevzorov označil vyšetrovanie príspevkov za "absurdné" a napísal otvorený list predsedovi Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandrovi Bastrykinovi s výzvou, aby prípad zamietol.
Moskva bombardovanie pôrodnice v Mariupole poprela s tým, že incident zinscenoval Kyjev.
V Rusku schválili 4. marca zákon, ktorý zakazuje šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov.

Copyright  © TASR 2022

Oldřich Kaiser má od denníka Blesk dostať odškodné za ohováranie |  Aktuality.sk

Spoločnosť Czech News Center (CNC), vydavateľ Blesku, má hercovi Oldřichovi Kaiserovi zaplatiť 250.000 korún za nepravdivú informáciu o jeho príbuzenskom vzťahu s komunistickým československým prezidentom Antonínom Zápotockým. Rozhodol o tom dnes Obvodný súd pre Prahu 7, uviedla Česká televízia (ČT). Rozsudok nie je právoplatný. Kaiser už skôr vysúdil 100-tisíc korún, Ústavný súd ale potom rozhodol, že má nárok na vyššie odškodné. Vyjadrenie vydavateľstva ČTK zisťuje. "Žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu vo výške 250 tisíc korún," oznámila ČT hovorkyňa súdu Iva Kaňáková. Súd prvého stupňa rovnako ako predtým naopak zamietol žiadosť o odstránenie článkov týkajúcich sa vzťahu Kaisera a Zápotockého. Tvrdenie o príbuzenstve zaznelo v máji 2017 vo videu zo série Potomkovia slávnych na webe Blesk.cz. Údajný synovec Zápotockého tam uviedol, že jeho sesternica je Kaiserovou mamičkou a že hercov otec bol architektom, ktorý pil a dostával stranícke zákazky. Citácie sa potom objavili aj v písanom článku a neskôr v ďalších médiách. Informácie o príbuznosti boli mylné, išlo zrejme o iného Oldřicha Kaisera. Herec preto žiadal ospravedlnenie a odškodnenie. Kaňáková uviedla, že obvodný súd vychádzal z novembrového rozhodnutia Ústavného súdu. Sudca spravodajca Vladimír Sládeček vtedy v odôvodnení uviedol, že stotisícová suma neplní ani satisfakčnú funkciu pre poškodeného, ​​ani preventívnu funkciu pred zverejňovaním nepravdivých informácií. Ústavný súd vytkol všeobecným súdom prílišný mechanický a formalistický prístup, zároveň svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili. Podľa Ústavného súdu treba každý prípad neoprávneného zasahovania do osobnostných práv posudzovať individuálne. Kaiser žiadal náhradu päť miliónov korún. Podľa neho by náhrada 100.000 korún znamenala, že by mali bulvárne médiá priestor parazitovať na nielen známych osobnostiach.

 

Copyright  © ČTK 2022

6. 5. 2022

RTVS odvysiela udeľovanie štátnych vyznamenaní v priamom prenose

RTVS odvysiela udeľovanie štátnych
 

 vyznamenaní v priamom prenose

Slávnostný ceremoniál udeľovania štátnych vyznamenaní odvysiela RTVS v priamom prenose. Diváci ho môžu sledovať v nedeľu 8. mája o 20.00 h na Jednotke. TASR o tom informoval PR manažér RTVS Filip Púchovský.
"Dvadsaťpäť osobností z rôznych oblastí spoločenského života si prevezme z rúk prezidentky SR Zuzany Čaputovej štátne vyznamenania pri príležitosti 29. výročia vzniku Slovenskej republiky," pripomenul Púchovský. Ako doplnil, slávnostný ceremoniál sa vzhľadom na pandemickú situáciu a platné opatrenia nemohol uskutočniť v tradičnom januárovom termíne.
Slávnostný ceremoniál v budove Slovenskej filharmónie sa uskutoční aj za prítomnosti predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO) a predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) a ďalších pozvaných hostí.

Zdroj: TASR

Hlavnú spravodajskú reláciu RTVS posilnia noví moderátori

 Hlavnú spravodajskú reláciu RTVS

 posilnia noví moderátori

 

Hlavná spravodajská relácia RTVS Správy o 19.00 prichádza s novinkou. Po šiestich rokoch budú divákov tými najdôležitejšími informáciami z domova i zo sveta sprevádzať opäť moderátorské dvojice. K stáliciam hlavnej spravodajskej relácie pribudnú kolegovia, ktorých diváci RTVS poznajú či už z redaktorských alebo moderátorských spravodajských pozícií.

Hlavné televízne spravodajstvo RTVS čakajú zmeny. Od 14. mája sa budú v hlavnom vysielacom čase o 19.00 h striedať pri prinášaní overených informácií nové moderátorské dvojice. K Ľubomírovi Bajaníkovi pribudne Klaudia Suchomel Guzová, dvojicu so Janette Štefánkovou bude po novom tvoriť Andrej Bálint a s Viliamom Stankayom bude divákov hlavnou spravdajskou reláciou sprevádzať Simona Simanová.

„Som veľmi rád, že po rokoch osviežime vysielanie nášho večerného spravodajstva. Verím, že sa nové dvojice dokonale zladia a že si ich diváci obľúbia. Zároveň pevne verím, že pre divákov RTVS bude okrem dennej dávky objektívnych informácií aj táto milá novinka dôvodom pre zachovanie priazne nášmu televíznemu spravodajstvu,“ povedal generálny riaditeľ Jaroslav Rezník.

Na zmeny vo vysielaní Správ o 19.00 sa už tešia aj samotní moderátori. „Veľmi sa teším, mám miernu trému, ale bude to perfektná skúsenosť a veľká výzva,“ povedal nový moderátor Andrej Bálint a podobne zmenu vníma aj jeho moderátorská kolegyňa Janette Štefánková. „Na môjho nového spolumoderátora sa teším. Som presvedčená, že medzi nami vzájomná kolegiálna chémia bude fungovať,“ povedala. Hlavnú spravodajskú reláciu RTVS bude od 14. mája moderovať aj Simona Simanová. „Veľmi sa teším, pretože mám okolo seba skvelý tím, s ktorým pracujem už 15 rokov. Som zvedavá a zároveň verím, že sa to divákom bude páčiť,“ prezradila Simanová, ktorá si sadne v štúdiu s Viliamom Stankayom. Ten spolu s Ľubomírom Bajaníkom už moderovanie Správ vo dvojici zažil. „Už som kedysi moderoval vo dvojici, mal som viacero moderátorských partneriek, verím, že aj túto zmenu diváci ocenia a naše Správy budú pre nich atraktívnejšie a živšie,“ verí Stankay. „Je to opäť návrat späť, keď budeme môcť opäť viac spolupracovať vo dvojici, viac sa koordinovať a sústreďovať na prácu s jednotlivými zahláseniami a zároveň si ju aj rozdeliť,“ dodal Ľubomír Bajaník, ktorého v štúdiu doplní doterajšia redaktorka spravodajstva RTVS Klaudia Suchomel Guzová. „Je to pre mňa také prekvapenie, naozaj sa veľmi teším. Ľubo Bajaník je veľký profesionál. Verím, že sa nám podarí dobre a rýchlo sa zladiť a že nám to bude dobre fungovať,“ povedala.

Hlavnú spravodajskú reláciu Správy RTVS vysiela verejnoprávna televízia na Jednotke a v spravodajskom vysielaní :24 každý deň o 19.00 h. Na Dvojke a :ŠPORT-e Správy RTVS (vo verzii v slovenskom posunkovom jazyku) vysiela RTVS ako nočnú reprízu. Diváci hlavnú spravodajskú reláciu Správy RTVS nájdu kedykoľvek po odvysielaní aj v archíve na webe RTVS.

VÝROKY TÝŽDŇA

   VÝROKY TÝŽDŇA


Na obrázku môže byť 7 ľudí, stojaci ľudia a text, v ktorom sa píše „Igor Matovic 10h Pani prezidentku nemám rád. Nemám rád jej faloš a strojenost. Avšak hecovat' l'udí na mítingu, aby jej nadávali do "anerickych kur.ev", ν", ako to cez vikend robil úchylák Blaha, je podlost najhrubšieho zrna.“

Na obrázku môže byť jedna osoba alebo viacerí ľudia a text, v ktorom sa píše „22022 мид россии @MID RF государственный орган (росси обратили внимание на антиисторические заявления главы мид израиля @yairlapid, во многом объясняющие курс нынешнего правительства израиля на поддержку неонацистского режима в киеве. том, есть ли на украине неонацисты на самом деле: vk.cc/cdeLe6 Preložit Tweet 9:18 03 máj 22 cez Twitter Web App“



 

„Prezidentka má najväčší plat spomedzi ústavných činiteľov. Neregistrujem, že by niekomu pomáhala a časť rozdávala. Mala by si robiť robotu, ktorá patrí jej mandátu a nie sa starať do vecí, ktorým nerozumie.“
Igor Matovič 

 

Nepamätám si, že by ŠtB vzniesla niekomu obvinenie štyrikrát za rok. RTVS. Je to rekord. Takýto disident ani za komunizmu nebol.“ Robert Fico 




„Zelenskyj argumentuje, že aký druh nacizmu by mohli mať, ak je on žid. Môžem sa mýliť, ale aj Hitler mal židovskú krv. Neznamená to absolútne nič. Múdri židovskí ľudia hovoria, že najzanietenejšími antisemitmi zvyčajne bývajú práve židia.“
Sergej Lavrov

 

"Považujem ju za falošnú a veľakrát zákernú ženu. Zažil s ňou dve stretnutia, o ktorých keby sa ľudia dozvedeli, by boli zhrození.Na druhej strane sa obávam, že tá fašisticko-mafiánska scéna sa zomkne a postaví nejakého silného kandidáta a nakoniec nám aj Čaputová bude dobrá. Ale bol by som rád, aby malo Slovensko väčšie ambície."
Igor Matovič