Najpočúvanejším rádiom je stále Expres

Najpočúvanejším rádiom je 

 

stále Expres

Rádio Expres je stále najpočúvanejším rádiom na Slovensku, pustilo si ho 34,1 percenta poslucháčov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu počúvanosti Radioprojekt, ktorý realizuje spoločnosť Median SK.
Druhým najpočúvanejším je Rádio Slovensko s 24,4-percentnou podporou poslucháčov. K počúvaniu Fun rádia ako tretej najpočúvanejšej rozhlasovej stanice v aktuálnej vlne prieskumu sa prihlásilo 22,9 percenta respondentov. Rádio Vlna má počúvanosť 18,2 percenta a Rádio Európa 2 16,9 percenta. Nasledujú Rádio Melody so 14,2 percenta a Rádio Regina, ktoré si naladilo desať percent poslucháčov.
Najväčší podiel na trhu patrí Rádiu Expres s 22 percentami, nasleduje Rádio Slovensko s hodnotou 19,1 percenta, Fun rádio dosiahlo 12,8 percenta. Rádio Európa 2 a Rádio Vlna majú zhodne po 9,5 percenta. Rádiu Melody namerali 7,1 percenta a Rádiu Regina podiel päť percent. Ostatným rozhlasovým staniciam patrí 14,9-percentný podiel na trhu.
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval posledný týždeň" predstavuje 88,1 percenta, čo je 3.925.000 poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Každý deň počúva rádio viac ako 2,3 milióna ľudí (52,7 percenta populácie). V priemere každý občan SR počúva denne rádio hodinu a 40 minút. Každý poslucháč počúva rádio priemerne tri hodiny a päť minút.
Spoločnosť Median SK realizuje kontinuálny prieskum Radioprojekt od apríla 2009. Zverejnené výsledky zbierali od 31. januára do 24. apríla. Prieskum realizovali na vzorke 3094 respondentov, občanov SR vo veku 14 - 79 rokov. Výsledky prieskumu poskytla pre TASR zástupkyňa spoločnosti Median SK Linda Kleinertová.



Zdroj: TASR

Hostia a témy relácie TV Joj Analýzy Na hrane

 Hostia a témy diskusnej relácie 

 

TV Joj Analýzy Na hrane

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii.

Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu.

Hosťom relácie v utorok 24. mája bude Roman Mikulec, minister vnútra SR.

Hovoriť budú o zmenách v policajnom zbore, o reformných krokoch, ale aj o aktuálnej situácii spojenej s príchodom odídencov z Ukrajiny, či o vývoji najväčších káuz.

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 24. mája od 18:00.

Zomrel Colin Cantwell

Zomrel Colin Cantwell

 

Americký konceptuálny výtvarník a dizajnér Colin Cantwell, ktorý navrhol mnohé fiktívne kozmické objekty do filmovej série Hviezdne vojny, zomrel vo veku 90 rokov. Správu priniesla v pondelok stanica BBC.
Cantwell sa narodil v roku 1932 v americkom štáte Colorado, vyštudoval animáciu a architektúru.
Počas tzv. vesmírnych pretekov medzi USA a bývalým Sovietskym zväzom v 60. rokoch pracoval pre Laboratórium prúdového pohonu (JPL) a Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Záujem o architektúru i vesmír priviedol Cantwella k úspechu v Hollywoode. Prvým sci-fi filmom, na ktorom sa podieľal, bola snímka 2001: Vesmírna odysea (1968) od Stanleyho Kubricka.
Cantwell pracoval na špeciálnych fotografických efektoch a pomohol vytvoriť dramatickú úvodnú vesmírnu scénu tohto filmu.
George Lucas - tvorca Hviezdnych vojen - ho požiadal, aby pre pôvodný film z roku 1977 navrhol a vyrobil prototypy vojenskej základne Death Star, vesmírnej stíhačky TIE Fighter či vesmírnych lodí X-Wing, Star Destroyer a Millennium Falcon.
Cantwell takisto pracoval na filme Blízke stretnutia tretieho druhu (1977) od Stevena Spielberga. Bol aj konzultantom v oblasti počítačovej grafiky pre film Vojnové hry (1983), ktorý režíroval John Badham.
Colin Cantwell, ktorý napísal aj dva sci-fi romány, podľa vyjadrenia svojich blízkych zomrel v piatok. V posledných rokoch ho sužovala Alzheimerova choroba.



Zdroj: TASR

Najsledovanejšími sú TV Markíza, rádio Expres, denník Nový Čas

 Najsledovanejšími sú TV Markíza,

 rádio Expres, denník Nový Čas

 
Televízia Markíza, rádio Expres, denník Nový Čas, týždenník Plus 7 dní, dvojtýždenník TV Max a mesačníky Emma a Zdravie sú najpreferovanejšími slovenskými médiami. Ukázal to národný prieskumy spotreby, médií a životného štýlu Market & Media & Lifestyle -TGI. Údaje do prieskumu zbierali od 13. septembra 2021 do 12. decembra 2021 a od 3. januára do 27. marca 2022. Prieskum sa uskutočnil na vzorke 4 148 respondentov vo veku 14 až 79 rokov. V tlačovej správe o tom informovala Linda Kleinertova zo spoločnosti Median SK.

Sumárna sledovanosť všetkých televízií v parametri „sledovali včera“ je 69 percent, čo predstavuje celkovo viac ako tri milióny divákov. Najvyššie percento sledovanosti televíznych staníc dosiahla televízia Markíza – 35 percent. Sledovanosť na úrovni 27 percent zaznamenala Televízia JOJ, za ňou sa umiestnila Jednotka s 24 percentami.

Poradie jednotlivých televíznych staníc v ukazovateli podiel na trhu (share) za štvrtý kvartál 2021 a prvý kvartál 2022 ukázalo, že na prvom mieste s 28 percenta sa umiestnila TV Markíza. TV JOJ dosiahla 18 percent a za ňou sa s 15-percentným podielom na trhu umiestnila Jednotka.

Celková počúvanosť rádií v parametri „počúval včera“ predstavuje 53 percent. Poradie otvára rádio Expres so 17 percentami, ďalej rádio Slovensko s 15 percentami. Nasleduje Fun rádio s 10 percentami. Rádiá Europa a Vlna dosiahli sedempercentnú počúvanosť. Rádio Europa 2 a Rádio Vlna dosiahli sedem percent. Rádio Melody (predtým Rádio Jemné) má počúvanosť na úrovni šesť percent. Poradie siedmych najpočúvanejších staníc uzatvára rádio Regina s piatimi percentami.

Celková počúvanosť rádií v parametri „počúval posledný týždeň“ predstavuje 94 percent. Poradie otvára rádio Expres s 39 percentami, nasleduje rádio Slovensko s 27 percentami a Fun rádio s 26 percentami. Podľa nameraných výsledkov 20 percent populácie počúva aspoň raz za týždeň rádio Vlna, 19 percent rádio Europa 2 a 15 percent Rádio Melody (predtým Rádio Jemné). Sedmičku najpočúvanejších uzatvára rádio Regina s deviatimi percentami.

Celková čítanosť celoštátnych denníkov dosahuje 28 percent populácie. Tento údaj vychádza z premennej „čítal(a) posledné vydanie“. Pokiaľ sa vychádza z premennej „čítal(a) posledných 14 dní“ ide o 57 percent populácie. Celoštátne denníky vo štvrtom kvartáli 2021 a v prvom kvartáli 2022 dosiahli nasledovné výsledky: Nový Čas si udržal prvú pozíciu s 13 percent. Čítanosť na úrovni šesť percent má denník Plus jeden deň. Nasledujú denníky Pravda a Sme s piatimi percentami. Denník Šport má štyri percentá, Denník N a Hospodárske noviny majú trojpercentnú čítanosť.

Podiel čítanosti týždenníkov na populácii predstavuje údaj 28 percent , čo je množstvo čitateľov, ktorí prelistujú, alebo prečítajú posledné vydanie niektorého z nami monitorovaných týždenníkov . Pokiaľ sa vychádza z premennej „čítal(a) posledné 3 mesiace“ ide o 62 percent populácie. Najčítanejším týždenníkom je Plus 7 dní s 5 percentami . Týždenníky Život a Báječná žena majú štvorpercentnú čítanosť. Nový Čas Nedeľa, Nový Čas pre ženy, Eurotelevíziu aj Slovenku čítajú tri percentá obyvateľov SR. Sieť týždenníkov Regionálne noviny (RegionPRESS) dosiahla 7 percent a sieť Petit Press MY noviny štvorpercentnú čítanosť .

Celková čítanosť dvojtýždenníkov predstavuje 14 percent populácie vo veku 14 - 79 rokov. Dvojtýždenníky si v „posledných 6 mesiacoch“ prečítalo 27 percent populácie. Najčítanejším titulom medzi dvojtýždenníkmi je TV max so 6 percentami. Nasleduje Relax so štyrmi percentami a Tele plus s tromi percentami. Sieť titulov ECHO Dvojtýždenníky má čítanosť dve percentá.

Celková čítanosť mesačníkov vo štvrtom kvartáli 2021 a prvom kvartáli 2022 je na úrovni 44 percent. Pokiaľ sa vychádza z premennej „čítal(a) posledný rok“ ide o 56 percent populácie. Poradie mesačníkov, ktoré sú na Slovensku bežne dostupné, otvára časopis Emma s piatimi percentami. Rovnako mesačník Zdravie má päťpercentnú čítanosť. So štyrmi percentami nasledujú Záhradkár, Nový Čas Krížovky a Evita magazín. Ďalšie sú mesačníky Eva a Urob si sám s tromi percentami.

 Zdroj: SITA

 

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

 Spoločnosť Meta, ktorá prevádzkuje sociálnu sieť Facebook, v pondelok uviedla, že bude verejne zdieľať viac údajov o zacielení politických reklám zo strany ich inzerentov. Meta spresnila, že do svojej databázy s názvom "Facebook Open Research and Transparency" zahrnie podrobné informácie o zacielení príspevkov, ktoré majú charakter politického marketingu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Ide nám o to, aby sme sa pozreli na stratégiu inzerentov, o čo sa pokúšali," povedal Jeff King, viceprezident pre obchodnú integritu spoločnosti Meta.
Facebook už roky čelí tlaku, aby zabezpečil transparentnosť v oblasti cielenej reklamy na svojich platformách, najmä v súvislosti s predvolebnými kampaňami. V roku 2018 sociálna sieť spustila verejnú knižnicu reklám (Ad Library). Odborníci však tento nástroj kritizovali, pretože neposkytoval dostatok podrobných údajov o zacielení politickej reklamy.
Meta v pondelok uviedla, že vylepšená knižnica reklám čoskoro zobrazí súhrn informácií o zacielení reklamných príspevkov, ktoré sa zobrazujú užívateľom na ich zariadeniach pri prezeraní Facebooku.
"Knižnica reklám môže napríklad ukázať, že za uplynulých 30 dní sa na stránke zobrazilo 2000 reklám o sociálnych problémoch, voľbách alebo o politike a že 40 percent výdavkov (zadávateľov) bolo zameraných (napríklad) na ľudí, ktorí žijú v Pensylvánii, respektíve na ľudí, ktorí sa zaujímajú o politiku," spresnila firma Meta v príspevku na oficiálnom blogu.
Meta uviedla, že rozšírené informácie v jej knižnici za začnú zobrazovať v júli. Pre overených výskumníkov budú údaje k dispozícii koncom mája a budú zobrazovať informácie od augusta 2020.

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) mal na nedeľnej (22. 5.) koaličnej rade navrhnúť zmeny pri politických diskusných reláciách tak, aby sa zastúpenie v nich určovalo podľa toho, či strany prešli parlamentnými voľbami. Opozičný Hlas-SD zámer kritizuje a hovorí o cenzúre médií. Koaliční partneri Matovičov zámer zrejme nepodporia.
"V snahe zabetónovať sa pri moci sa Igor Matovič rozhodol ísť cez mŕtvoly," vyhlásil líder Hlasu-SD a nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini. Podotkol, že nominanti OĽANO vrátane ministra financií odchádzajú z diskusií ako "zbití psi". Matoviča označil za ohrozenie základných pravidiel demokracie, ústavných práv občanov a elementárnych zásad právneho a sociálneho štátu. "Kým tento človek bude sedieť vo vláde, Slovensko nemá šancu na zmenu k lepšiemu," uzavrel Pellegrini.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová nechcela vynášať z rokovaní koalície. Vzhľadom na medializovanie informácie pre TASR uviedla, že minister nemá na takýto zámer súhlas koaličných partnerov a SaS to nepodporí. S návrhom nesúhlasí ani strana Za ľudí, pre TASR to potvrdil jej podpredseda Juraj Šeliga.

 

Najväčší internetový server na zdieľanie videosúborov, YouTube, zo svojej webstránky stiahol viac ako 70.000 videí a 9000 kanálov súvisiacich s vojnou na Ukrajine za porušovanie pravidiel obsahu. Odstránil aj videá, v ktorých sa ruská invázia označovala za "oslobodzovaciu operáciu". TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Platforma YouTube sa v Rusku teší veľkej popularite, kde na rozdiel od svojich iných amerických náprotivkov nebola zakázaná. Rusko jej fungovanie nepozastavilo ani po tom, čo zakročila proti prokremeľskému obsahu, ktorý porušoval jej pravidlá – popieranie či zľahčovanie invázie.
YouTube po začiatku vojny na Ukrajine celosvetovo zablokoval prístup na všetky kanály spájané s ruskými médiami financovanými štátom, ako aj niekoľko ďalších kanálov vrátane účtu prokremeľského novinára Vladimira Soloviova.
Spravodajský kanál YouTube, ktorý pokrýva udalosti na Ukrajine, však má len z tejto krajiny viac ako 40 miliónov videní. "Našou najdôležitejšou úlohou je zabezpečiť, aby ľudia, ktorí hľadajú informácie, našli presné, kvalitné a overené údaje," povedal vedúci produktového oddelenia Neal Mohan.
Hoci YouTube neposkytol podrobnosti o videách a kanáloch, ktoré boli z jeho webstránky odstránené, Mohan vysvetlil, že väčšina z nich obsahovala ruskú propagandu.
V Rusku má YouTube viac ako 90 miliónov používateľov. Podľa Mohana je dôležité, aby platforma v tejto krajine naďalej fungovala, lebo "je miestom, kde môžu ruskí občania získať necenzurované informácie o dianí na Ukrajine".

                                   

Copyright  © TASR 2022

RTVS uvedie v televíznej premiére ocenený dokument Čiary

RTVS uvedie v televíznej premiére

 ocenený dokument Čiary

RTVS uvedie v televíznej premiére víťazný film 25. ročníka najväčšieho stredo- a východoeurópskeho festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava Čiary režisérky Barbory Sliepkovej. Ciernobiely debut mladej slovenskej dokumentaristky vznikal päť rokov a mozno ho oznacit aj ako dokumentarnu esej. Diváci ho uvidia na Dvojke v pondelok 23. mája o 20.10 h.

V svetovej premiere bol dokument uvedený koncom oktobra na 25. rocniku najvacsieho stredo- a vychodoeuropskeho festivalu dokumentarnych filmov MFDF Ji.hlava. Festivalovi selektori sa rozhodli zaradit film do hlavnej sutaze. Film získal okrem hlavnej ceny aj cenu za najlepší debut a zvukový dizajn a špeciálnu cenu poroty v rámci hlavnej súťažnej sekcie na festivale Jeden svet a na tohtoročnom udeľovaní cien Slnko v sieti bol ocenený za najlepšiu hudbu.

Dokumentárny film Čiary zachytáva Bratislavu ako ukážkové postsocialistické mesto. Prostredníctvom mikropríbehov a pozorovaní zaznamenáva jej atmosféru v procese transformácie na európsku metropolu. Masivna vystavba nahradza stare novym. Meniace sa podoby mesta sa k nam okrem budov prihovaraju aj prostrednictvom jeho obyvatelov. Blanka bojuje s osamelostou na balkone petrzalskeho bytu. Po meste sa objavili billboardy so slubmi, Bratislavu cakaju regionalne volby. Matus sa chce stat starostom. Realitny agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojneho zivota v bratislavskych bytoch a dvaja ciarorobici maluju cestne znacenie s pravidlami pre okoloiducich. Po praci piju pivo v ubytovni a uvazuju nad zivotom. Plachy Danko sleduje mesto, ktore sa meni na jeho vkus prirychlo. Nacuva mu, chce zachytit rytmus obycajnosti, ako plynu dni. Kde sa konci verejny priestor a zacina sa intimita?

„Fascinuju ma nadcasove filmove mestske symfonie. Aj tie sa stali inspiraciou pre moj celovecerny debut Ciary. Bratislavu, v ktorej som sa narodila a kde zijem, vnimam ako miesto hrubych ciar. Medzi verejnym a sukromnym, dnesnym a minulym. V mojom vnimani ide o ukazkove postsocialisticke mesto. Vsimam si kazdodennost, rytmus a atmosferu mesta cez obycajne pribehy jeho obyvatelov a obyvateliek. A taktiez si vsimam vlastnu poziciu v meste. Som plachy clovek. Ako vsetci vieme, dokumentarista sa v procese tvorby musi priblizit k ludom. Aby so mnou protagonisti mohli zdielat svoju initmitu, musim sa im sama otvorit. Tuto ciaru prekracujem pri kazdom nakrucani. Protagonisti filmu su moje alterega, reprezentuju odlisne vztahy a postoje k svojmu okoliu,” hovorí režisérka Barbora Sliepková.

RTVS uvedie dokumentárny film Čiary v televíznej premiére v pondelok 23. mája o 20.10 h na Dvojke.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Izraelská vojenská polícia nezačne vyšetrovať smrť novinárky televízie al-Džazíra Šírín abú Aklaovej, ktorá prišla o život minulý týždeň počas izraelskej razie na západnom brehu rieky Jordán.
V správe denníka Haarec sa - bez uvedenia zdroja - uvádza, že v tomto prípade nie je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin.
Izraelská armáda síce smrť novinárky vyšetruje, ale nie "právnymi kanálmi".
Z predbežného vyšetrovania vyplýva, že ženu mohla 11. mája zasiahnuť náhodná streľba z pozícií Palestínčanov, ale i izraelský vojak.
Denník Haarec poukázal aj na ďalší možný dôvod rozhodnutia nezačať vyšetrovanie vojenskou políciou: keďže by si takéto vyšetrovanie vyžiadalo vypočúvanie vojakov, ktorí sa zúčastnili na prestrelke, v izraelskej armáde i spoločnosti by to mohlo vyvolať vlnu odporu: izraelská pravica totiž v minulosti ostro kritizovala všetky prípady vyšetrovania vojakov.
Podľa Haarecu však rozhodnutie o nezačatí vyšetrovania okolností smrti abú Aklaovej bude zrejme terčom kritiky zo strany Washingtonu. Abú Aklaová bola totiž aj občiankou USA.
Krátko po incidente v Džaníne, pri ktorom novinárka zahynula, Izrael vyzval Palestínčanov na spoločné vyšetrovanie, pričom uviedol, že guľku musia analyzovať odborníci na balistiku, aby sa dospelo k jednoznačným záverom.
Palestínski predstavitelia to odmietli s tým, že Izraelu nedôverujú, a vyzvali ďalšie krajiny, aby sa zapojili do vyšetrovania. Argumentovali aj tým, že skupiny na ochranu ľudských práv tvrdia, že Izrael má slabé výsledky pri vyšetrovaní priestupkov svojich bezpečnostných zložiek.
Denník The Times of Israel napísal, že medzinárodné investigatívne konzorcium Bellingcat so sídlom v Holandsku zverejnilo cez víkend analýzu video- a audiozáznamov zozbieraných na sociálnych sieťach.
Tieto materiály pochádzali z palestínskych aj izraelských vojenských zdrojov a analytici sa zaoberali takými faktormi, ako sú čas, miesta videí, tiene či forenzná zvuková analýza výstrelov.
Tím expertov zistil, že hoci sa v oblasti nachádzali palestínski ozbrojenci aj izraelskí vojaci, dôkazy podporujú výpovede svedkov, že abú Aklaovú zabila izraelská paľba.
"Na základe toho, čo sme boli schopní preskúmať, boli izraelskí vojaci najbližšie a abú Aklaovú jasne videli," povedal Giancarlo Fiorella, šéf analytického tímu.
Fiorella priznal, že pri analýze nemôže byť stopercentná istota, ak nie sú k dispozícii dôkazy, ako je guľka, zbrane použité armádou a GPS lokalizácia izraelských síl. Povedal však, že objavenie sa ďalších dôkazov zvyčajne posilňuje predbežné závery a takmer nikdy ich nevyvracia.
Jonatan Konrikus, bývalý hovorca izraelskej armády a odborník na vojenské záležitosti, zasa uviedol, že rekonštrukcia prestrelky v husto obývanom mestskom teréne je "veľmi zložitá".
Potvrdil tiež, že forenzné dôkazy, ako je napríklad guľka, sú kľúčové pre dosiahnutie jednoznačných záverov. Obvinil palestínsku samosprávu, že s izraelskými vyšetrovateľmi odmieta spolupracovať v snahe o dosiahnutie propagandistických cieľov.

                                

Copyright  © TASR 2022

 

 

Americká spoločnosť Netflix podnikajúca v oblasti streamovacích služieb súhlasila s tým, že Taliansku zaplatí viac ako 55,8 milióna eur, aby urovnala daňový spor s úradmi krajiny. Urovnanie sa týka daní, pokút a úrokov za roky 2015 až 2019. Informovala o tom v piatok prokuratúra v Miláne. Netflix zároveň v tomto roku zriadil taliansku dcérsku firmu, ktorá bude riešiť platenie daní v Taliansku na základne predplatného od tamojších obyvateľov za jeho služby.
Prokuratúra v Miláne uviedla, že dôvodom jej prešetrovania Netflixu je fyzická prítomnosť technologickej infraštruktúry firmy v Taliansku, vrátane 350 serverov, ktorej cieľom je dosahovať príjmy. Netflix urovnanie privítal. „Počas celého vyšetrovania sme spolupracovali s talianskymi úradmi a naďalej veríme, že sme konali v úplnom súlade s talianskymi a medzinárodnými daňovými zákonmi," uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Slovenská republika patrí ku krajinám s najvyšším výskytom ľudí v celej Európe, ktorí prepadli dezinformáciám. Uviedla to polícia vo svojom profile Hoaxy a podvody - Polícia SR v súvislosti s prieskumom agentúry YouGov. Podľa prieskumu 31 percent Slovákov si myslí, že za vojnou na Ukrajine je NATO. Je to druhý najvyšší počet zo skúmaných krajín. Celkovo 38 percent opýtaných si myslí, že za vojnu môže Ruská federácia, čo je tretí najnižší výsledok.
„Dva roky života s COVID-19 ukázali, že Slovenská republika patrí medzi najzraniteľnejšie krajiny v Európe, čo sa týka dopadu dezinformácií na obyvateľov. Hoaxy zanechali za sebou mnoho mŕtvych ľudí, ktorí sa v podstate dobrovoľne rozhodli zomrieť, lebo uverili klamstvám,“ napísala polícia s tým, že rovnaký trend pokračuje pri ďalšej globálnej téme, a to vojne na Ukrajine.

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.