MEDIA NEWS
Rusko vyhostí novinárov západných krajín, ak bude platforma YouTube na svojich stránkach blokovať prístup k tlačovým konferenciám ruského ministerstva zahraničných vecí. Povedala to vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje denník The Guardian citujúci zo správy ruskej agentúry TASS.
"Proste sme im povedali: Zablokujete ďalší brífing, a jeden novinár alebo americké médium sa vráti domov. Ak dôjde k zablokovaniu ďalšieho brífingu, určíme konkrétneho novinára či konkrétne médium, ktoré sa vráti domov," povedala Zacharovová.
Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie dodala, že Moskva pripravuje opatrenia zamerané na médiá publikujúce v angličtine. Má ísť o odvetnú reakciu za "nepriateľské kroky" viacerých krajín voči ruským médiám. Bližšie podrobnosti však neposkytla.
The Guardian pripomína, že Zacharovová sa vyjadrila po tom, čo poslanci ruského parlamentu tento týždeň schválili návrh zákona, ktorý umožňuje ruským prokurátorom zatvoriť pobočky zahraničných médií z krajín, ktoré sa k ruským médiám správajú "nepriateľsky". Opatrenie má byť odvetnou reakciou za zatvorenie niektorých pobočiek ruských štátnych médií, ku ktorým pristúpili viaceré západné krajiny.
Nápad lídra OĽANO Igora Matoviča regulovať zákonom zastúpenie politických strán v televíznych diskusiách je na úrovni idey vydávať vládne noviny. Počas štvrtkového rokovania kabinetu to uviedol podpredseda vlády SR a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Predseda SaS potvrdil, že takýto návrh liberáli rozhodne nepodporia, nevylúčil však, že Matovič nájde podporu inde.
"Je to silná forma cenzúry," povedal o návrhu Sulík, pričom pripomenul, že v minulosti odchádzali redaktori, ak cítili, že vedenie im zasahuje do dramaturgie. "Teraz by to mali nariadené zákonom, je to vyslovene hlúpy nápad," komentoval Sulík.
To, či by Matovič pre svoju myšlienku našiel spojencov v koalícii, komentovať nechcel. Pripustil však, že by podporu mohol nájsť v opozičných radoch. "Možno to s niekým za niečo vykšeftuje," poznamenal Sulík, naznačujúc, že by mohlo ísť o odmenu za podporu ĽSNS pri protiinflačnom balíku.
Akýkoľvek návrh týkajúci sa médií musí pamätať na prioritu vlády zabezpečovať nezávislé a bezpečné prostredie pre novinárov. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) v reakcii na zámer lídra OĽANO a vicepremiéra Igora Matoviča regulovať účasť v diskusných politických reláciách.
Premiér pripomenul, že prioritou vlády je "odstrániť dlh z hľadiska slobody novinárskej profesie". Dlh bol podľa neho tak veľký, že vyústil do vraždy novinára Jána Kuciaka. Dodal, že tomu predchádzali zlé kroky, keď sa napríklad štát podieľal na lustrácii novinárov.
Heger preto hovorí o ambícii nastaviť nezávislé a bezpečné prostredie pre novinárov, aby mohli slobodne vykonávať svoju profesiu. "Akýkoľvek návrh, ktorý prichádza do diskusie, musí mať na pamäti túto prioritu," reagoval na návrh Matoviča. Doplnil, že komunikuje aj s rôznymi inštitúciami v rámci EÚ, aby sa sloboda novinárskej profesie mohla rozvíjať na demokratický európsky štandard.
Minister financií prišiel pred koaličných partnerov s návrhom regulovať účasť v politických diskusných reláciách podľa toho, či strany prešli parlamentnými voľbami a s frekvenciou podľa volebného výsledku. Tvrdil, že s návrhom chce prísť do parlamentu. Zámer nemá podporu SaS ani Za ľudí. Predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár nevylúčil podporu takéhoto návrhu. Ozrejmil, že si chce najskôr pozrieť paragrafové znenie a uvidí, či je to dobrý návrh.
Copyright
© TASR 2022
Palestínska samospráva vo štvrtok oznámila výsledky vyšetrovania smrti reportérky televízie Al-Džazíra Širín abú Aklah, pričom uviedla, že ju dokázateľne a úmyselne zastrelili izraelské sily pri pokuse o útek.
Tieto zistenia odzrkadľovali výsledky predbežného vyšetrovania oznámeného takmer pred dvoma týždňami a boli všeobecne očakávané. Izrael správu pravdepodobne odmietne ako neobjektívnu a nepodloženú.
Známa palestínsko-americká reportérka zahynula 11. mája, keď pokrývala izraelskú raziu v meste Džanín na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Palestínski predstavitelia a svedkovia, vrátane novinárov, ktorí boli v tom čase s ňou, tvrdia, že ju zabila izraelská armáda.
Predstavitelia izraelských ozbrojených síl to najprv kategoricky odmietali a tvrdili, že novinárku zabila streľba palestínskych ozbrojencov, neskôr však pripustili, že sa tak mohlo stať aj v dôsledku chyby pri izraelskej streľbe.
Investori Twitteru žalujú podnikateľa Elona Muska aj samotnú firmu vlastniacu rovnomennú sociálnu sieť za ich postup pri realizácii jeho prevzatia spoločnosti. Šéf automobilky Tesla podľa žaloby niekoľkokrát porušil kalifornské korporátne zákony. Navrhovanú skupinovú žalobu podal tento týždeň v San Franciscu investor William Heresniak, ktorý uviedol, že koná „v mene seba a všetkých ostatných v podobnej situácii“, informuje spravodajský portál BBC.
Žaloba obviňuje Muska z „nesprávneho konania“, keďže jeho „nepravdivé vyhlásenia a manipulácia s trhom vytvorili 'chaos' v centrále Twitteru v San Franciscu“. Uvádza tiež, že podnikateľ oneskorením oznámenia jeho veľkého podielu v Twitteri a plánom stať sa členom správnej rady mal finančný prospech. Niektoré jeho tweety tiež boli podľa žalobcov zavádzajúce. To zahŕňa aj príspevok z 13. mája, v ktorom Musk povedal, že prevzatie Twitteru je pozastavené pre pochybnosti o počte falošných účtov na sociálnej sieti, a podľa žaloby mal manipulovať trh.
Analytici špekulujú, že Musk môže hľadať spôsoby ako znížiť cenu kúpy Twitteru alebo od dohody odísť. Podnikateľ niekoľkokrát na Twitteri napísal, že ho znepokojuje počet falošných kont na platforme. Tiež naznačil, že sa môže usilovať o menšiu kúpnu cenu ako 44 miliárd dolárov, na ktorých sa v marci dohodol so správnou radou. Musk ponúkol prevzatie Twitteru pri cene 54,20 dolára za akciu, no akcie sú teraz o zhruba 27 percent nižšie.
Mediálna sieť Al-Džazíra poverila tím právnikov, aby postúpil zabitie jej reportérky Širín abú Aklah Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu. Vo štvrtok vo vyhlásení informovala, že vytvorila medzinárodnú koalíciu, ktorá pozostáva z jej právneho tímu spolu s medzinárodnými expertmi a pripravuje spis o vražde, ktorý predloží prokurátorovi ICC. Spis sa bude venovať aj izraelskému bombardovaniu a zničeniu kancelárie Al-Džazíry v Gaze v máji 2021, ako aj „neustálemu podnecovaniu a útokom“ na novinárov z Al-Džazíry pracujúcich na okupovaných palestínskych územiach.
Známa palestínsko-americká reportérka abú Aklah zahynula 11. mája, keď pokrývala izraelskú raziu v meste Džanín na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Palestínska samospráva vo štvrtok oznámila, že vyšetrovanie jej smrti dospelo k záveru, že ju dokázateľne a úmyselne zastrelili izraelské sily pri pokuse o útek.
Al-Džazíra vo vyhlásení uviedla, že zabitie alebo fyzické napadnutie novinárov pracujúcich vo vojnových zónach alebo okupovaných územiach je vojnovým zločinom podľa článku 8 charty Medzinárodného trestného súdu. „Sieť sľubuje, že bude nasledovať každú cestu k dosiahnutiu spravodlivosti pre Širín a zabezpečí, aby tí, ktorí sú zodpovední za jej zabitie, boli postavení pred súd a zodpovedali sa na všetkých medzinárodných justičných a právnych platformách a súdoch,“ vyhlásila.
©2022, Autorské práva SITA a.s a
uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie
obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
.jpg)
