7. 9. 2022

Postupujúce skladby Košického zlatého pokladu 2022 sú známe

 Postupujúce skladby Košického 

Vyhlásenie 38. ročníka súťaže Košický zlatý poklad - Košický zlatý poklad -  Rádio Regina Východ 

zlatého pokladu 2022 sú známe


Záujem o 38. ročník súťaže Košický Zlatý poklad 2022 bol zo strany autorov a interpretov pôvodnej slovenskej populárnej hudby opäť veľký. Do uzávierky 31.8. bolo prihlásených 190 súťažných piesní. Na základe kritérií súťaže vybrala v dňoch 6. a 7. septembra výberová komisia dve skupiny postupujúcich piesní. Do prvej skupiny vybrala 6 piesní, ktoré priamo postupujú do finále súťaže. Do druhej skupiny vybrala 12 piesní, ktoré budú v semifinálovom kole prostredníctvom SMS hlasovania poslucháčov Rádia Slovensko súťažiť o postup do finále súťaže. Semifinálové kolo súťaže odvysiela Rádio Slovensko 17.septembra od 19.05 h.

Košické štúdio RTVS 1.mája 2022 vyhlásilo 38. ročník pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad. Táto jedinečná a dnes už jediná súťaž tohto typu na Slovensku je od svojho vzniku - od roku 1980 - zameraná na prezentáciu a propagáciu ambicióznych talentovaných autorov a interpretov pôvodnej slovenskej populárnej hudby. Výberová komisia, ktorá rozhodovala o postupujúcich piesňach pracovala v zložení: Igor Timko a Zoli Sallai zo skupiny No Name, Rasťo Kopina zo skupiny Nocadeň, Tomáš Buranovský, hudobný dramaturg Rádia Slovensko Rasťo Očenáš, riaditeľ Štúdia RTVS Košice Jozef Puchala, programový manažér Slovenského rozhlasu Michal Dzurjanin a riaditeľ súťaže Juraj Hidvéghy.

„Prihlásené súťažné piesne v aktuálnom ročníku boli žánrovo veľmi pestré. Od alternatívnej hudby, cez muzikálovú formu, folk, jazz, punk až po klasický pop. Je teda jasné, že populárna hudba na Slovensku sa širokospektrálne rozvíja. Som naozaj rád, že prostredníctvom Košického zlatého pokladu sa mnohé z nich dostanú aj do playlistov Slovenského rozhlasu. Napríklad minuloročná víťazná skladba Motýle bola k dnešnému dňu odvysielaná už 125 krát. Verím, že aj piesne tohtoročných finalistov budú rezonovať v rozhlasovom vysielaní a možno niektorému z nich takto pomôžeme naštartovať úspešnú hudobnú kariéru. Chcem v mene organizačného štábu veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa do 38.ročníka Košického zlatého pokladu prihlásili“ povedal riaditeľ súťaže Juraj Hidvéghy.

Finálový koncert sa uskutoční 22. októbra o 19.00 h v košickom Kulturparku. RTVS odvysiela priamy prenos v éteri Rádia Slovensko a televízny dokument z podujatia odvysiela Dvojka.

Autori a interpreti víťazných skladieb si odnesú finančné ceny: 1. miesto 1.000 EUR, 2. miesto 750 EUR, 3. miesto 500 EUR a udelená bude aj Cena za najlepší text s výhrou 200 EUR. Novinkou 38.ročníka súťaže bude aj Cena Rádia Slovensko – garantovaný počet odohratí ocenenej skladby v programoch Rádia Slovensko a Cena východoslovenských internátnych rozhlasových štúdií – programová podpora ocenenej skladby v programoch troch štúdií: Rádio 9, ŠtuRko a Rádio PaF.

„Veľmi ma teší, že Košický zlatý poklad má naďalej priestor vo vysielaní RTVS a že je oň stále veľký záujem aj medzi spevákmi, hudobníkmi a kapelami, ktoré začínajú svoju hudobnú dráhu. Každý rok sa snažíme prísť s niečím novým, čím túto jedinečnú súťaž obohatíme a ani tento rok nie je výnimkou. Verím, že aj tohtoročné inovácie Košickému zlatému pokladu pomôžu upevniť jeho postavenie jedinečnej slovenskej autorskej pesničkovej súťaže a že pre víťazov i ostatných účinkujúcich to bude ruka podaná v pravý čas na ich hudobnej ceste životom“ konštatoval riaditeľ Štúdia RTVS Košice Jozef Puchala. Absolútny víťaz získa bezplatné poskytnutie nahrávacieho štúdia v Slovenskom rozhlase na realizáciu profesionálnej nahrávky víťaznej piesne. Viac informácií o súťaži nájdete na adrese www.rtvs.sk

Piesne z prvej skupiny vybraných - priamo postupujúce do finále

1. Taký svet: ČINY (Hudba: skupina Taký svet Text: skupina Taký svet)

2. Andrej Mutňanský: VESMÍRNA (Hudba: Andrej Mutňanský, Text: Andrej Mutňanský)

3. PeeTee: NIČ MI NECHÝBA (Hudba: Matúš Kohút, Text: Matúš Kohút)

4. Slávka Tkáčová: ZAMILOVANÁ (Hudba: Slávka Tkáčová, Text: Slávka Tkáčová)

5. Marthy feat. Nicole: SVET PATRÍ NÁM (Hudba: Martina Hybben, Text: Tomáš Buranovský)

6. Martin Brečko: SLOBODA (Hudba: Martin Brečko, Text: Martin Brečko)

Piesne vybrané do druhej skupiny

7. Pell-Mell 59: NOC (Hudba: Marek Šedivý, Text: Róbert Bredschneider)

8. Martin Činčura, Central groove projekt: NEVINNÉ STRETNUIE (Hudba: M. Činčura, Text: Ľuboš Kadlec)

9. Aurora Torozi: KEĎ LÚČE SLNKA V NÁS (Hudba: Mário Karas, Text: Mário Karas)

10. Good boys: POVEDZ MI, ČO VIEŠ (Hudba: Vladimír Hríb, Text: Vladimír Hríb)

11. Lenka Berkešová: SVIEŤ MI (Hudba: Ludo Kuruc, Text: Richard Bönde)

12. Martina Bačová: V HLAVE (Hudba: Martina Bačová, Text: Martina Bačová)

13. Aliens from the south: BEŽEC (Hudba: Vladimír Duda, Text: Vladimír Duda)

14. Volume: KOHO MILUJEŠ (Hudba: Michal Koštialik, Rastislav Getta, Maroš Krátky, Text: Rastislav Getta, Maroš Krátky)

15. Echosféry: NOC (Hudba: Andrej Osvald, Tomáš Ďurči, Michal Medvecký, Text: Andrej Osvald, Tomáš Ďurči, Michal Medvecký)

16. The Keyper´s Sons: PRIZNÁM (Hudba: Matej Valiska, Text: Matej Valiska)

17. Good road: ŽIVOT ZMYSEL MÁ (Hudba: Jozef Novotňák, Text: Jozef Novotňák)

18. Lukáš Vyšný: TVOJ SMIECH (Hudba: Lukáš Vyšný, Text: Lukáš Vyšný)

Cena ministerky kultúry za rok 2021 pozná svojich laureátov

 Cena ministerky kultúry za rok 

Cena ministerky kultúry za rok 2021 - bratislavskespravy.sk

2021 pozná svojich laureátov

 

Ministerka kultúry Natália Milanová ocenila v utorok 6. septembra osobnosti a inštitúcie, ktoré si svojím životom a umeleckými výkonmi zaslúžia výnimočný rešpekt. Slávnostné odovzdávanie Ceny ministerky kultúry Slovenskej republiky sa uskutočnila vo večerných hodinách v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave.

Ako informuje v tlačovej správe hovorkyňa ministerstva Zuzana Viciaňová, cenu od ministerky kultúry, umelecké dielo slovenského maliara špecializujúceho sa na prácu so sklom Pala Macha, dostali spisovateľka Jana Bodnárová za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby, operná speváčka Eva Bodorovejá za mimoriadne vokálne a herecké stvárnenie postavy Elisabetty v inscenácii Donizettiho opery Roberto Devereux v Štátnom divadle Košice, ale aj tanečník, baletný majster a choreograf Roman Novitzký za umelecké majstrovstvo v oblasti klasického a moderného baletu a výnimočnú reprezentáciu slovenského baletného umenia doma i v zahraničí.

Ďalšími držiteľmi ceny boli Knižnica pre mládež mesta Košice za výnimočný prínos v oblasti podpory detského čítania, inovovania priestorov a publikovania, literárny vedec, historik a kritik Milan Hamada za celoživotný prínos do literárno-kritického myslenia, za spoluvytváranie a určovanie pohybu slovenskej literatúry a kultúry a za morálno-etické postoje. Muzikologička, hudobná kritička a publicistka Terézia Ursínyová získala ocenenie za celoživotný prínos v hudobnej kritike, publicistike a muzikológii. Cenu za celoživotné herecké majstrovstvo a prínos do rozvoja dramatického umenia získali pedagogička Božidara Turzonovová a herečka a pedagogička Emília Vášáryová.

Cena ministerky kultúry SR sa udeľuje fyzickým osobám – jednotlivcom alebo kolektívom, a právnickým osobám (napríklad umeleckej inštitúcii, múzeu, galérii, knižnici, kultúrno-osvetovému zariadeniu). Ocenenie vyzdvihuje výnimočné umelecké, tvorivé a interpretačné počiny, múzejné, galerijné, knižničné, kultúrno-osvetové a audiovizuálne aktivity za predchádzajúci kalendárny rok alebo za dlhodobý či celoživotný prínos v jednotlivých oblastiach kultúry, informuje v tlačovej správe Viciaňová.

„V doterajšej histórii ministerstva kultúry bola udelená Cena ministrov a ministeriek kultúry 153 výnimočným osobnostiam a inštitúciám. K nim pribudne ďalších osem mien, ktoré si svojím životom a umeleckými výkonmi zaslúžia výnimočný rešpekt. Všetci ocenení sú dôkazom toho, že napriek tomu, aká je Slovensko malá krajina, je nesmierne bohatá na špičkových umelcov, umelkyne a kultúrne inštitúcie,“ uviedla ministerka kultúry Natália Milanová.

 

Zdroj: SITA

Na obrazovky RTVS prichádza jedinečný dokumentárny seriál ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ

Na obrazovky RTVS prichádza jedinečný 
 


 
dokumentárny seriál ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ


Dokumentárna séria ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ sa zaoberá temnou minulosťou, ktorá nebola nikdy plne odhalená. Ide o prvé komplexné audivizuálne dielo zaoberajúce sa pôsobením ŠTB na Slovensku, ktoré vzniklo pod dohľadom veľkej skupiny expertov. RTVS ho začne vysielať na Jednotke už od 7. septembra.




Dokumentárny seriál ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ vznikal niekoľko rokov, a to vďaka spolupráci produkčnej spoločnosti B PRODUCTION, RTVS, Českej televízie a podpore Audiovizuálneho fondu. Jednotlivé epizódy skúmajú mechanizmy fungovania ŠTB od jej vzniku v roku 1945, až po jej zánik v roku 1990. V dvadsiatich dieloch odhalí nová séria pozadie tajných operácií, ich páchateľov a príbehy ich obetí. Záujmom tvorcov je predstaviť formovanie a metódy ŠTB na filmovo a historicky doposiaľ nespracovaných príbehoch alebo na uvádzaní nových zistení a súvislostí v známejších prípadoch. Doku-seriál priblíži témy provokačných akcií v podobe falošných hraníc, vznik dezinformačných kampaní, politických procesov, únosov, vrážd, zneužívania psychiatrie, prenasledovania cirkvi a disentu, nástup rozviedky, agentov medzi športovcami a pod..

Široký tím tvorcov

„Dokumentárnu sériu ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ sme vytvorili preto, aby sme po prvýkrát priniesli komplexný audiovizuálny pohľad do našej temnej minulosti. Viac ako štyri desaťročia komunistický režim potláčal ľudské práva a slobody a Štátna bezpečnosť bola po celý čas jeho vernou slúžkou. Som presvedčený, že len pravdivé informácie o našej minulosti môžu slovenskú spoločnosť posunúť a poučiť do budúcnosti. Chcem sa poďakovať RTVS, že sa 30 rokov po Nežnej revolúcii odhodlala podporiť takýto projekt," hovorí producent a autor námetu Tibor Búza.

Zaujímavosťou je, že na jednotlivých dieloch sa podieľalo viacero režisérov a tvorcov: Michal Baláž, Jana Bučka Kovalčíková, Tomáš Dušička, Michal Fulier, Michael Kaboš, Marek Kuboš, Pavol Pekarčík, Vladislava Sárkány, Martina Sľúková, Braňo Špaček, Róbert Šveda, Jaro Vojtek a Lukáš Diko. Kreatívnou producentkou série je Alexandra Guniš Ševčíková. Prvý diel ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ, Pád - Legenda o Alojzovi Lorencovi režíroval Lukáš Diko. Diváci si ho budú môcť na obrazovkách Jednotky pozrieť už 7. septembra o 22.05 h.

Expertní odborníci

Toto náročné a historicky závažné dielo by nebolo možné vytvoriť bez odborníkov a znalcov. Realizá-cie a rekonštrukcie prípadov, ktoré sú v dokumentárnom seriáli rozoberané, sa opierajú o fakty expertnej česko-slovenskej skupiny historikov. Ich koordinátorom bol filozof Fedor Blaščák, ktorý je zároveň odborným garantom projektu a s Tiborom Búzom tiež autorom námetu. Expertnú skupinu tvorili Jerguš Sivoš, Ľubomír Morbacher a Michal Miklovič z Ústavu pamäti národa, historik Pavel Žáček, Prokop Tomek a Matej Medvecký z Vojenského historického ústavu, Radek Schovánek z Múzea pamäti 20. storočia, historik Mirek Vodrážka, Petr Blažek z Ústavu pro studium totalitních režimů, Juraj Kalina z Archívu bezpečnostních složek, Martin Slávik z Living Memory a Lukáš Diko z Investigatívneho centra Jána Kuciaka.

Dokumentárnu sériu ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ si budú môcť diváci pozrieť každú stredu na Jednotke a na webe RTVS.sk. Prvá časť odštartuje v stredu 7. septembra o 22.05 h.

Extrémne premeny s trénerom Marošom Molnárom sú späť

Extrémne premeny s trénerom 


Marošom Molnárom sú späť


Nová séria slovenskej verzie celosvetovo úspešnej reality šou o chudnutí odštartuje na obrazovkách televízie Markíza v stredu 7. septembra 2022 o 20:30 hod., alebo až v týždňovom predstihu na Voyo.


Celosvetovo úspešná reality šou o chudnutí si podmanila aj slovenských divákov, preto sa na jeseň 2022 vráti na obrazovky televízie Markíza s novými časťami. Stanú sa tak svedkami tej najväčšej a najinšpiratívnejšej telesnej premeny ďalších dvanástich Slovákov, ktorých trápi čoraz rozšírenejšia civilizačná choroba – ťažká obezita. V poradí už štvrtá séria šou Extrémne premeny Slovensko – Druhá šanca na život obsadí v jesennej programovej štruktúre TV Markíza stredajšie večery, prvá epizóda je naplánovaná na 7. septembra 2022 o 20:30 hod., alebo až v týždňovom predstihu na Voyo.

Odvážni dobrovoľníci si pod vedením skúseného profesionálneho trénera Maroša Molnára, nutričného terapeuta a ďalších odborníkov na zdravý životný štýl, dali za cieľ bezpečne schudnúť výraznú časť svojej telesnej hmotnosti počas jedného roka a získať tak druhú šancu na život. Ich výsledkami budú diváci skutočne ohromení!

„Každý jeden z tých dvanástich ľudí je samostatná kapitola života, samostatné klbko problémov, či radostí. Výber je aj túto sériu pestrý a moji „účastníci zájazdu“ sú tak zaujímaví a dynamickí, že ma dokázali neustále prekvapovať a zaiste prekvapia aj divákov Markízy. Každoročne sa snažím vylepšiť Extrémne premeny tak, aby priniesli niečo nové a myslím si, že sa to podarilo aj tentokrát. Je sa na čo tešiť,“ prezradil Maroš Molnár.

Nejde o žiadne rýchle chudnutie, ktoré len dobre vyzerá na obrazovke, ale nič nezmení. V tomto programe tvorcovia sledujú ľudí zvádzajúcich boj s obezitou po celý rok. Chudnutie je rozdelené do štyroch trojmesačných fáz. Na začiatku prebehne týždeň podrobných laboratórnych rozborov a testovanie fyzickej spôsobilosti. Dôjde aj na nevyhnutné poučenie o správnej výžive.

Renomovaný tréner Maroš Molnár osobne vedie každého z účastníkov. Navštevuje ich aj doma a zaistí, aby mali primeranú výživu a cvičili. Dáva im lekcie, ako bezpečne chudnúť a lepšie žiť. Na štarte každej ďalšej fázy účastníkom stanoví váhový cieľ. Pokiaľ ho splnia, čaká ich odmena. Ku koncu podstúpia chirurgické odstránenie prebytočnej kože, ktorá už nemusí pokrývať ich obrovské telá. V úplnom cieli divákom odhalia, aká osoba sa po celú dobu skrývala v ich vnútri a túžila sa dostať von.

Tucet účastníkov štvrtej série Extrémnych premien váži dokopy až neuveriteľných 1 915 kilogramov. Prostredníctvom ich silných príbehov sa diváci budú môcť oboznámiť s tým, že obezita nie je len choroba tela, ktorá má za následok množstvo závažných zdravotných problémov. Veľmi často totiž negatívne ovplyvňuje aj medziľudské vzťahy, komplikuje hľadanie lásky, podkopáva sebavedomie. Koľkým z nich sa podarí zvíťaziť nad sebou samými a zbaviť sa neželanej telesnej aj psychickej záťaže?

Extrémne premeny Slovensko sú lokálnou adaptáciou úspešného amerického formátu Extreme Weight Loss, ktorý celosvetovo preslávil aj jeho hlavnú tvár, kondičného trénera Chrisa Powella. Slovenskú verziu má produkčne pod palcom spoločnosť NUNEZ NFE, ktorá pre TV Markíza vyrobila aj jesennú seriálovú novinku Výnimočná Nikol.

6. 9. 2022

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Instagram – Wikipédia




Írsko udelilo sociálnej sieti Instagram pokutu v rekordnej výške 405 miliónov eur za to, že porušila nariadenia o nakladaní s údajmi detí a mladistvých. V pondelok to oznámila tamojšia Komisia na ochranu údajov (DPC). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Konečné rozhodnutie o pokute vo výške 405 miliónov eur sme prijali v piatok," uviedla DPC vo vyhlásení. Dodala, že detaily rozhodnutia zverejní v priebehu budúceho týždňa.
DPC začala na konci roka 2020 vyšetrovanie v súvislosti s obavami, ako platforma nakladá s osobnými údajmi detí a mladistvých. Vyšetrovatelia sa zameriavali na "vhodnosť" instagramových profilov a nastavení používateľských účtov, rovnako ako "zodpovednosť (Instagramu) za ochranu osobných údajov detí ako zraniteľných osôb" na základe Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) EÚ, ktoré vstúpilo do platnosti v roku 2018.
Nariadenie GDPR umožňuje úradom na ochranu údajov udeľovať prísne pokuty za jeho porušenie. Keďže európske hlavné sídlo spoločnosti Meta, ktorá Instagram vlastní, sa nachádza v Dubline, uplatňovanie a monitorovanie dodržiavania GDPR spadá do kompetencií tamojšieho DPC.
Vlani DPC udelilo dovtedy najvyššiu finančnú pokutu za porušenie GDPR vo výške 225 miliónov eur aj platforme WhatsApp, ktorú tiež vlastní Meta. Patrí pod ňu aj sociálna sieť Facebook, ktorá vlani dostala za 12 porušení GDPR pokutu 17 miliónov eur.
Meta sa k pokute írskeho DPC pre Instagram oficiálne nevyjadrila, no írske štátne médiá priniesli vyjadrenie hovorcu spoločnosti, podľa ktorého sa vyšetrovatelia sústredili na "staré nastavenia, ktoré boli pred viac ako rokom aktualizované". Platforma vraj odvtedy zaviedla množstvo nových prvkov, ktoré majú pomôcť pri ochrane osobných údajov tínedžerov.
"Instagramový profil každej osoby mladšej ako 18 rokov je automaticky nastavený ako súkromný, čiže ich príspevky môžu vidieť len ich sledovatelia. Dospelí takisto nemôžu posielať správy tínedžerom, ak ich nesledujú," dodal hovorca.
Spoločnosť s udelenou pokutou nesúhlasí a plánuje sa odvolať, píše AFP.


European Newsroom

Konzorcium európskych tlačových agentúr, ktorého súčasťou je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), v utorok v Bruseli oficiálne spustilo spoločný projekt s názvom European Newsroom (ENR). Cieľom tejto iniciatívy je posilniť spravodajstvo z rôznych krajín Európy a podporiť spoluprácu medzi medzinárodnými spravodajcami agentúr. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.
Projekt European Newsroom (miestnosť pre európskych novinárov) vznikol za účelom spoločne pracovať na cezhraničných správach a poskytovať obsah národných tlačových agentúr širšiemu európskemu publiku.
Koordinátorom projektu je nemecká agentúra Deutsche Presse-Agentur (DPA). V rámci projektu sa zriadili spoločné priestory pre korešpondentov z 18 tlačových agentúr z 11 členských krajín EÚ a piatich kandidátskych krajín v kanceláriách tlačovej agentúry Belga v Bruseli.
Európska komisia dotuje projekt mediálnej spolupráce sumou 1,76 milióna eur s cieľom podporiť vybudovanie "viacjazyčného a celoeurópskeho pohľadu na záležitosti EÚ". Redakčná práca sa začala už v júli 2022, keď korešpondenti popri bežnej práci pre svoju agentúru spoločne začali vytvárať prehľady správ o európskych záležitostiach. Zúčastnené agentúry majú možnosť absolvovať školenia či ďalšie vzdelávanie.
Súčasťou projektu ENR sú agentúry AFP, ANSA, Agerpres, APA, ATA, Belga, BTA, DPA, EFE, Europa Press, FENA, HINA, MIA, STA, Tanjug a TASR. Ako pridružený partner pôsobí poľská tlačová agentúra PAP, pričom v rámci solidarity s Ukrajinou sa na projekte zúčastňuje aj agentúra Ukrinform.

Copyright  © TASR 2022

 

Jan Piński (@jzpinski) / Twitter


Vo Varšave sa začína súd v prípade žaloby, ktorú podal líder poľskej vládnej strany na novinára za to, že o ňom verejne hovorí, že je gej. Jarosław Kaczyński požaduje ospravedlnenie a stiahnutie od novinára a YouTubera Jan Pińského, ktorý to uviedol vlani na svojom kanáli. Ten tvrdil, že skrývaním svojej sexuality je predseda strany Právo a spravodlivosť otvorený vydieraniu. Kaczyński tiež žiada, aby novinár zaplatil istú sumu hospicu.
Klebety o tom, že 73-ročný Kaczyński, ktorý je slobodný, je homosexuál kolujú roky. Prichádzajú najmä v reakcii na jeho a vládny konzervatívny a nepriateľský prístup k LGBTQ komunite a odmietnutie povoliť manželstvá osôb rovnakého pohlavia v Poľsku.



ETNOAssociation (@ETNOAssociation) / Twitter


Na výstavbu internetovej infraštruktúry, vrátane 5G siete, by mali povinne finančne prispievať aj veľké digitálne spoločnosti ako Netflix, Google, Facebook a mnohé ďalšie, ktorých biznis model je založený na existencii internetu a zodpovedajú za veľké množstvo dátových tokov. S touto iniciatívou prišlo hlavne združenie najväčších európskych telekomunikačných operátorov ETNO, ktoré uvedený návrh presadzuje na úrovni Európskej komisie. Táto téma sa tak po Južnej Kórei dostala do Európy a legislatívny návrh, ktorý by prinútil platformy platiť „spravodlivý príspevok" na rozvoj digitálnej infraštruktúry, sa očakáva na jeseň. Malo by ísť o samostatný akt alebo súčasť revízie smernice Európskej únie z roku 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (tzv. Connectivity Infrastructure Act).
„Niektoré online platformy dlhodobo tvoria zásadnú časť objemu dátovej prevádzky a ich fungovanie vyžaduje od poskytovateľov pripojenia neustále investície do budovania a správy sietí," uviedol pre agentúru SITA predseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Ivan Marták s tým, že vývoj témy na úrovni EÚ sledujú. Podľa šéfa regulačného úradu je zrejmé, že dátový tok sa bude neustále zvyšovať na úkor iných služieb. „Preto je potrebné nastaviť spravodlivý mechanizmus zdieľania nákladov na budovanie infraštruktúry, ktorá umožňuje celému odvetviu digitálnej ekonomiky podnikať a generovať zisk. Participácia by mala však vychádzať aj zo strany digitálnych spoločností, ktoré si chcú zaistiť dlhodobý záujem o ich služby," tvrdí Marták.
Telekomunikační operátori argumentujú tým, že znášajú všetky náklady na budovanie sietí, v ktorých Európa zaostáva. Podľa ETNO digitálne firmy sú čierni pasažieri, pričom šesť najväčších z nich zodpovedá za viac než 55 % dátových tokov a ich investície do infraštruktúry sú výrazne nižšie. Technologické spoločnosti v rokoch 2014 až 2017 investovali do infraštruktúry necelých 18 miliárd dolárov, investície telekomunikačných spoločností boli v rozsahu 42,5 až vyše 53 miliárd eur. Digitálne platformy hovoria, že investujú napríklad do podmorských káblov, telekomunikační operátori sú už platení užívateľmi internetu a osobitné poplatky by mohli byť v rozpore so zásadou sieťovej neutrality, to znamená, že všetky dátové prenosy musia byť rovnako nediskriminačne spracované. Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) sa vyjadril proti takýmto novým poplatkom a v otvorenom liste vyzval na zdržanlivosť a diskusiu aj viacero krajín EÚ. Návrh preto momentálne posudzuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC).
„Zmysel sieťovej neutrality spočíva v tom, aby žiadny obsah nebol blokovaný či diskriminovaný," priblížil Marták. Ako poznamenal, z technologického hľadiska je sieťová infraštruktúra prispôsobená na tok dát, ktorý zodpovedá určitej náročnosti, avšak ak je z dlhodobého hľadiska sústavne ovplyvňovaný, jeho kvalita klesá na úkor iných služieb. „Viaceré európske orgány, vrátane Európskej komisie a BEREC-u, sa vzájomne zhodli, že prepojovacie služby nepatria do sféry Nariadenia o otvorenom internete a mali by podliehať určitým pravidlám, ktoré by práve dohliadali na ich korektné využívanie," upozornil predseda regulačného úradu. S tým podľa neho súvisí aj plán Európskej komisie na prehodnotenie súčasnej situácie.
Digitálne spoločnosti podľa Martáka prinášajú na denne veľké množstvo obsahu, čo logicky generuje zvýšený dátový prenos. „V súčasnosti v EÚ neexistuje žiadne regulačné zaťaženie, ktoré by ukladalo nejaké povinnosti či limity voči týmto generátorom obsahu. Nastavením zmysluplných pravidiel by všetky strany dokázali nájsť plnohodnotný konsenzus," podotkol Marták. Podľa aktuálnych plánov v novom programe Slovensko pre eurofondové obdobie 2021 až 2027 na dobudovanie regionálnych optických sietí do viacerých lokalít, ktoré nie sú zatiaľ pokryté, by bolo možne vynaložiť 112 miliónov eur. „Pritom sa predpokladá aj určité spolufinancovanie zo strany prijímateľov štátnej intervencie realizovanej formou nenávratnej finančnej pomoci z európskych fondov. Z pohľadu štátu by išlo o novú formu pomoci, keďže doteraz sa z EÚ fondov na Slovensku do sietí neinvestovalo," ozrejmil Marták. Podľa neho zatiaľ nie je možné hovoriť o tom, že operátori získavajú finančné dotácie na budovanie sietí, práve naopak, financujú ich doteraz len z vlastných zdrojov.
 

©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.