MEDIA NEWS
Ruské ministerstvo vnútra vyhlásilo v pondelok bývalú novinárku štátnej televízie Marinu Ovsiannikovovú, ktorá pred niekoľkými mesiacmi v živom vysielaní protestovala proti vojne na Ukrajine, za hľadanú osobu. Stalo sa tak po tom, ako údajne ušla z domáceho väzenia, informuje agentúra Reuters.
Ako napísala agentúra AFP, Ovsiannikovovej meno bolo pridané na príslušný zoznam rezortu vnútra v Moskve, uvádza sa na jeho webstránke.
Ovsiannikovová (44) v marci ešte ako zamestnankyňa ruskej štátnej televízie v živom vysielaní ukázala protestný plagát proti vojne Ruska na Ukrajine. Jej nápis znel: "Zastavte vojnu. Neverte propagande. Tu vám klamú."
V auguste bola Ovsiannikovová obvinená zo šírenia klamlivých informácií o ruských ozbrojených silách a súd jej nariadil domáce väzenie, v ktorom mala zostať do 9. októbra.
Toto obvinenie súvisí podľa Reuters s júlovým protestom, keď Ovsiannikovová na nábreží oproti Kremľu držala plagát nazývajúci ruského prezidenta Vladimira Putina vrahom a jeho vojakov fašistami. V prípade usvedčenia jej hrozí desať rokov odňatia slobody. Ovsiannikovová už v minulosti dostala pokuty v súvislosti s dvoma protivojnovými protestmi.
Rusko 4. marca, osem dní po tom, čo napadlo Ukrajinu, schválilo zákon ukladajúci tresty za diskreditáciu armády až do 15 rokov väzenia, pripomína AFP.
Ruská štátna televízia RT (predtým Russia Today) v sobotu informovala, že miesto pobytu Ovsiannikovovej je neznáme, pričom citovala vyjadrenie jej exmanžela. "Minulú noc moja exmanželka odišla z miesta, ktoré jej súd určil na domáce väzenia a spoločne s mojou 11-ročnou dcérou utiekla na neznáme miesto," povedal bývalý muž Ovsiannikovovej.
Hlásateľa filipínskej rozhlasovej stanice DWBL Percivala Mabasu zastrelili neďaleko jeho domu na predmestí Manily. V utorok to oznámila miestna polícia. Moderátor bol kritikom bývalého filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
Hlásateľa zastrelili dvaja útočníci na motorke v pondelok večer, keď išiel do práce, uviedol šéf miestnej polície Jaime Santos. "Bol oddaný svojej práci, a to je možno dôvod jeho vraždy," povedal.
Mabasa, známy ako Percy Lapid, kritizoval okrem Duterteho aj predstaviteľov vlády súčasného prezidenta Ferdinanda Marcosa. Hlásateľ nesúhlasil s označovaním ľudí, ktorí kritizujú alebo nepodporujú rozhodnutia filipínskej vlády, za sympatizantov komunizmu, uviedol Národný zväz filipínskych novinárov (NUJP).
Filipíny sú pre novinárov jedným z najnebezpečnejších miest na svete. Výbor na ochranu novinárov (VON) so sídlom v New Yorku zaradil vo vlaňajšej správe túto juhovýchodoázijskú ostrovnú krajinu na siedme miesto v globálnom indexe beztrestnosti, pričom je tam stále nevyriešených 13 vrážd novinárov. Mabasa je druhým zabitým novinárom, odkedy nastúpil Marcos 30. júna do prezidentského úradu.
Rusko udelilo v utorok pokuty aplikácii TikTok za neodstránenie obsahu, ktorý porušuje ruské zákony o "propagande LGBT", a streamovaciu službu Twitch za videorozhovor s ukrajinským politickým predstaviteľom, ktorý podľa Moskvy obsahoval nepravdivé informácie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
TikTok, ktorý vlastní spoločnosť ByteDance sídliaca v Pekingu, dostal od moskovského súdu pokutu tri milióny rubľov (52.000 eur). Podľa ruských médií bol prípad vedený proti TikToku založený na obvineniach, že táto aplikácia "propaguje hodnoty, ktoré nie sú tradičné, LGBT, feminizmus a skreslenú reprezentáciu tradičných sexuálnych hodnôt".
Twitch, ktorý vlastní spoločnosť Amazon, dostal od súdu v Moskve pokutu štyri milióny rubľov (69.500 eur). Podľa ruských agentúr bol prípad proti Twitchu začatý v reakcii na videorozhovor s poradcom ukrajinského prezidenta Olexijom Arestovyčom.
Za iný rozhovor s Arestovyčom už tento rok udelil ruský súd Twitchu jednu pokutu vo výške troch miliónov rubľov. Podľa agentúry TASS hrozia tejto streamovacej službe ešte ďalšie dve pokuty v celkovej výške osem miliónov rubľov (139.000 eur) za to, že nezmazal obsah, ktorý Rusko považuje za zdroj nespoľahlivých informácii o svojej tzv. špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine.
Rusko prijalo totiž začiatkom marca, krátko po vpáde svojich vojsk na Ukrajinu, zákon, ktorý zakazuje "diskreditáciu" ruských ozbrojených síl. Za porušenie tohto zákona hrozí až 15-ročný trest odňatia slobody.
Podľa agentúry Reuters Rusko varovalo veľké technologické spoločnosti pred porušení tohto zákona a tieto pokuty sú len ďalším krokom Moskvy v spore, ktorý vedie proti technologickým gigantom za zverejňovaný obsah a požiadavky týkajúce sa zálohovania dát a dodržiavania niektorých zákazov.
Turecké novinárske organizácie v utorok kritizovali vládou podporovaný návrh zákona, podľa ktorého by za šírenie údajných dezinformácií v krajine hrozili tri roky väzenia. Novinári uviedli, že návrh zákona ohrozuje slobodu slova.
Ako informovala agentúra AFP, pred budovou tureckého parlamentu sa v utorok za účasti novinárov a opozičných poslancov konal protest pri predmetnému návrhu zákona.
Organizátori na ňom prečítali spoločné vyhlásenie desiatich novinárskych združení, v ktorom upozorňujú: "Ak sa tento zákon bude uplatňovať v súčasnej podobe, sloboda tlače, prejavu a komunikácie v našej krajine sa dostane pod veľký tlak".
AFP dodala, že novinári mali na protest proti zákonu na tvárach nasadené čierne ochranné rúška a rozvinuli transparenty s nápismi: "Tlač je slobodná", "Nie zákonu o cenzúre" a "slobodná tlač je základom demokracie".
Turecko sa podľa AFP pravidelne zaraďuje medzi krajiny s najvyšším počtom väznených novinárov.
Tým, ktorí porušia nový zákon - ak bude prijatý -, bude hroziť nielen väzenie, ale aj odobratie novinárskeho preukazu, takže nebudú môcť plnohodnotne vykonávať svoje povolanie.
Návrh tohto kontroverzného zákona predložila vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP). Ak by bol prijatý, správcovia sociálnych sietí a webov by napríklad museli úradom poskytovať údaje o používateľoch podozrivých zo "šírenia zavádzajúcich informácií".
Takýto zákon sa v Turecku objavuje v čase, keď prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý sa dlhodobo snaží umlčať svojich kritikov, čakajú v júni budúceho roka najnáročnejšie voľby od jeho nástupu k moci pred takmer 20 rokmi. Vďaka astronomickej inflácii a menovej kríze klesla totiž popularita Erdoganovej AKP na historické minimum.
Copyright © TASR 2021
Bývalý americký prezident Donald Trump v pondelok zažaloval spravodajskú sieť CNN za ohováranie v snahe zmariť akúkoľvek jeho budúcu politickú kampaň a požaduje odškodné 475 miliónov dolárov. Žaloba, ktorú podal na súde vo floridskom Fort Lauderdale, sa sústreďuje na termín „veľká lož“ o Trumpových falošných tvrdeniach o volebnom podvode, ktorý ho podľa jeho slov stál víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2020. CNN, na ktorú Trump opakovane útočí, žalobu nekomentovala.
Trump v žalobe tvrdí, že CNN slovné spojenie „veľká lož“, ktoré má nacistické konotácie, v súvislosti s ním od januára 2021 použila viac ako 7 700-krát. To má podľa neho rozrušiť, nahnevať a vystrašiť ľudí.
Niekdajší prezident v pondelok naznačil, že podobné žaloby podá aj proti ďalším mediálnym organizáciám. Tiež povedal, že môže podniknúť „primeranú akciu“ proti výboru Snemovne reprezentantov, ktorý vyšetruje útok jeho podporovateľov na Kapitol z januára 2021.
Žaloba prichádza v čase, keď zvažuje potenciálnu kandidatúru na prezidenta v roku 2024. 
Obchodovanie s akciami Twitteru bolo v utorok zastavené, keďže akcie prudko vzrástli po správach, že Elon Musk po mesiacoch právnych sporov pristúpi ku kúpe spoločnosti za 44 miliárd dolárov. Správu založenú na anonymných zdrojoch prvýkrát priniesla agentúra Bloomberg News.
Musk bude pokračovať v ponuke na kúpu spoločnosti za 54,20 USD za akciu. Pred zastavením obchodovania akcie vyskočili takmer o 13 % na 47,95 USD za akciu.
Podľa správy Musk v utorok poslal Twitteru list s ponukou na dokončenie obchodu, ktorý už má súhlas akcionárov, za pôvodnú cenu. Twitter okamžite po týchto správach neodpovedal na žiadosti na komentár.
Musk ešte v apríli ponúkol, že Twitter odkúpi, no neskôr sa pokúsil z dohody vycúvať, tvrdiac okrem iného to, že na sociálnej sieti je omnoho viac falošných účtov, ako firma uvádzala. Podľa Twitteru sa tým Musk snažil zakryť to, že akvizíciu už nepovažoval za atraktívnu.
Twitter sa tak rozhodol zažalovať Muska a žiadal dokončenie akvizície. Musk reagoval protižalobou a obvinil Twitter zo zavádzania jeho tímu v otázke skutočného počtu používateľov. Začiatok súdneho procesu s cieľom prinútiť Muska kúpiť Twitter bol na súde v Delaware naplánovaný na 17. októbra.
Korešpondent ruského provládneho denníka Komsomoľská pravda Alexander Koc obhajuje svoje články o výkone ruskej armády na Ukrajine. Spomenutý redaktor napísal, že ruské jednotky na východe Ukrajiny sa stiahli z mesta Lyman po tom, čo čelili nedostatku personálu, zlej komunikácii a „chybám“ veliacich dôstojníkov. Referuje o tom spravodajský web CNN.
„Povedali mi, že svojimi správami vyvolávam u ľudí depresiu. Ľudia údajne potrebujú niečo pozitívne,“ napísal Koc na Telegrame a dodal: „Čoskoro nebudú žiadne dobré správy, načasovanie je zlé. Nebudú žiadne z Chersonskej frontovej línie, žiadne z Luhanskej... Už sa to vlastne deje.“
Koc zároveň poznamenal, že Ukrajina „zavádza dobre pripravené zálohy, pričom si uvedomuje svoju výhodu v personálnych aj spravodajských údajoch,“ povedal v utorok a doplnil, že takzvaná „špeciálna vojenská operácia“ Ruska prechádza „operačnou krízou“.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva
vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez
predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne
zakázané.
