30. 11. 2022

Medzinárodný festival animácie Fest Anča spustil prihlasovanie filmov

Medzinárodný festival animácie Fest Anča 
 
 Fest Anca
spustil prihlasovanie filmov




Medzinárodný festival animácie Fest Anča spustil prihlasovanie filmov na šestnásty ročník, ktorý sa uskutoční od 29. júna do 2. júla 2023 v Žiline. Tvorcovia ich môžu prihlasovať v kategóriách krátky animovaný film, animovaný videoklip, animovaný film pre deti a študentský film. TASR o tom informovala PR manažérka festivalu Regina Ulejová.
Registrácia je podľa nej otvorená do 31. januára 2023. "Tím organizátorov akceptuje len krátke animované filmy a videoklipy vyrobené po 1. januári 2021, prihlásené s anglickými titulkami. Proces prihlasovania je bezplatný do 31. decembra 2022. Prihlášky zaregistrované v období medzi 1. januárom a 31. januárom 2023 budú spoplatnené registračným poplatkom," doplnila.
Cieľom festivalu je prezentovať súčasné progresívne animované filmy spolu s tým najlepším z histórie žánru. "Festival sa snaží zvyšovať povedomie o animovanom filme ako o plnohodnotnej umeleckej forme a vzdelávať publikum o rôznych podobách animácie. Každoročne zahŕňa medzinárodnú súťaž animovaných krátkych filmov a hudobných videí, ale aj tematické a špeciálne filmové sekcie. Fest Anča ponúka prednášky, výstavy, workshopy, premietania pre deti a množstvo ďalších sprievodných podujatí," priblížila Ulejová.
Na festivale budú tvorcovia súťažiť o ocenenie Anča Award v kategóriách najlepší krátky animovaný film, najlepší študentský krátky animovaný film, najlepší animovaný videoklip, najlepší detský krátky animovaný film a najlepší slovenský krátky animovaný film.
Medzinárodný festival animácie Fest Anča je jediný slovenský multimediálny festival zameraný na animovaný film primárne pre dospelého diváka. Každoročne sa koná v Novej synagóge v Žiline a v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie.

Zdroj:TASR

 

29. 11. 2022

Novým riaditeľom Rady pre mediálne služby 
 Novým ředitelem RpMS je Martin Dorociak - Parabola.cz
 
je Martin Dorociak





Novým riaditeľom Rady pre mediálne služby (RpMS) sa stal Martin Dorociak, doterajší vedúci regulačného odboru Kancelárie rady a zástupca riaditeľa. Členovia RpMS ho do funkcie jednohlasne zvolili na pondelkovom (28. 11.) mimoriadnom rokovaní. Dorociak nahradzuje na poste Ľuboša Kukliša, ktorý požiadal k 10. novembru o uvoľnenie z funkcie.
"Za kľúčové pri nástupe do funkcie vnímam vyjadrenie plnej dôvery kancelárii rady, podporu jej doterajšieho prístupu k plneniu zákonných kompetencií a vyzdvihnutie potreby zachovania kontinuity všetkých aktivít súvisiacich s napĺňaním poslania regulátora ako takého," uviedol novozvolený riaditeľ RpMS.
Dorociakove odborné kvality v oblasti mediálneho práva i manažérske zručnosti počas doterajšieho pôsobenia v rade ocenila predsedníčka RpMS Marta Danielová. "Som presvedčená, že naša spolupráca bude veľmi efektívna a v prospech všetkých subjektov, ktorých sa činnosť RpMS týka," vyhlásila.
Martin Dorociak je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Do Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) nastúpil v roku 2004 ako referent právneho a licenčného odboru kancelárie rady. V rokoch 2007 až 2011 bol interným právnikom Slovenskej televízie. Do RVR sa vrátil v roku 2011, od roku 2013 zastával funkciu vedúceho právneho odboru a zároveň pozíciu zástupcu riaditeľa. Dlhoročne sa aktívne podieľa na aktivitách rady v medzinárodných združeniach regulátorov v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb.

Zdroj: TASR

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

Hostia a témy diskusnej relácie 

 Analýzy Na hrane | JOJ.sk | Stránka, ktorá sa dá pozerať!

TV Joj Analýzy Na hrane

 

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii.

Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu.

Hosťom relácie v utorok 29. novembra bude minister spravodlivosti SR Viliam Karas.

Hovoriť budú o aktuálnych kauzách – o verdikte v prípade smrti generála Lučanského, o úlohe kajúcnika vo veľkých prípadoch, ale aj o boji proti korupcii, o obavách z nižších trestov, o zmenách v trestnom zákone, či o príprave legislatívy uľahčujúcej život LGBTIQ+ komunite.

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 29. novembra od 18:00.

 RADA RTVS

 RADA RTVS



28. 11. 2022

Zomrela Emília Tomanová

Zomrela Emília Tomanová
Herečka Emília Tomanová ma dnes 81 rokov - Výročia, história - Rádio Regina  Západ

Zosnulú bábkoherečku Emíliu Tomanovú si RTVS pripomenie vo vysielaní v utorok 29. novembra o 18.20 h na Dvojke v relácii Stretnúť človeka. TASR o tom informoval PR manažér RTVS Stanislav Čačko. Tomanová zomrela vo veku 87 rokov.
Ako pripomenul, bábkoherečka prepožičala svoj hlas desiatkam postavičiek. Medzi najznámejšie patria televízny Drobček z relácie Ma-tel-ko či Puf a Muf.
Tomanová bola s bábkami spojená od čias stredoškolských štúdií. Študovala grafiku na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, následne výtvarníctvo i bábkoherectvo na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe. Ako výtvarníčka je podpísaná len pod jednou inscenáciou Sedem farieb dúhy (ŠBD, 1959). Oddala sa bábkoherectvu. Celý svoj profesionálny život (1959 - 1991) strávila v bratislavskom Štátnom bábkovom divadle (dnes Bratislavské bábkové divadlo). Krátko zastávala i funkciu umeleckej šéfky súboru.
Jej bábkoherecké výkony boli známe prepracovanosťou a detailnosťou, prejavovala sa v nich znalosť detského adresáta. V jej repertoári dominovali najmä postavy detí a titulné roly, často zvieracie, ktoré vytvárala i vďaka svojmu špecifickému hlasovému prejavu.


Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


China Covid: BBC journalist detained by police during protests - BBC News

Britská stanica BBC v nedeľu uviedla, že jej novinára, ktorý v Šanghaji informoval o priebehu protestov za ukončenie prísnych opatrení čínskej vlády proti šíreniu covidu, zadržala a zbila čínska polícia. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Demonštranti vyšli v nedeľu do ulíc najväčšieho čínskeho mesta Šanghaj. Protest proti prísnym protipandemickým opatreniam v Číne zorganizovali aj študenti elitnej univerzity v čínskej metropole Peking.
"BBC je mimoriadne znepokojená zaobchádzaním s naším novinárom Edom Lawrenceom, ktorý bol zatknutý, keď informoval o protestoch v Šanghaji," napísala BBC vo vyhlásení.
Lawrence, ktorý v Číne pracuje ako akreditovaný novinár, bol zadržaný na niekoľko hodín, počas ktorých ho policajti udierali a kopali, tvrdí BBC. Polícia neskôr novinára prepustila.
"Je veľmi znepokojujúce, že jeden z našich novinárov bol takto napadnutý, keď si plnil svoje povinnosti," uviedla BBC. Dodala, že od čínskych úradov nedostala oficiálne vysvetlenie ani ospravedlnenie okrem tvrdení, že novinára zatkli pre jeho vlastné dobro, pretože sa v dave ľudí mohol nakaziť koronavírusom. "Nepovažujeme to za dôveryhodné vysvetlenie," uzavrela BBC.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že reportér BBC zadržaný počas víkendového protestu v Šanghaji sa na mieste nepreukázal novinárskym preukazom.
"Na základe toho, čo sme sa dozvedeli od príslušných šanghajských úradov, sa neidentifikoval ako novinár a dobrovoľne nepredložil novinársky preukaz," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien. Zároveň zahraničným médiám odkázal, aby "v Číne dodržiavali čínske zákony a predpisy."
Čína v nedeľu hlásila najvyšší počet nakazených od začiatku pandémie – celkovo 39.506 prípadov komunitného prenosu covidu. Stalo sa tak napriek tomu, že komunistická vláda v Pekingu nepoľavuje v uplatňovaní čoraz nepopulárnejšej stratégie nulovej tolerancie koronavírusu, spojenej so zavádzaním striktných lockdownov a ďalších obmedzení.

Radiotelevizija Slovenija - Wikipedija, prosta enciklopedija

Slovinci v nedeľu v referende podporili návrh zákona na oslabenie politického vplyvu na verejnoprávnu televíziu RTV Slovenija a na obnovenie jej redakčnej nezávislosti. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Mediálne a občianske organizácie totiž kritizovali skresľované spravodajstvo v RTV Slovenija – hlavnej slovinskej verejnoprávnej stanici s vyše 2000 zamestnancami. Jej súčasné vedenie vymenovala bývalá konzervatívna vláda.
Vládnuca stredoľavá koalícia, ktorá zvíťazila vo voľbách v apríli, schválila návrh tohto zákona o reforme RTV krátko po nástupe k moci.
Návrh zákona poveruje organizácie a inštitúcie občianskej spoločnosti dohľadom nad televíziou a bráni vláde a parlamentu vymenovávať nové vedenie po každých voľbách.
Slovinská demokratická strana (SDS) bývalého premiéra Janeza Janšu sa ešte narýchlo snažila prekaziť tento návrh, a preto žiadala referendum. Zozbierala 40.000 podpisov, ktoré sú na základe slovinskej legislatívy potrebné na zvolanie ľudového hlasovania.
Návrh zákona podporilo vyše 62 percent hlasujúcich, čo umožňuje, aby vstúpil do platnosti. Približne 38 percent ľudí hlasovalo proti. Údaje zverejnila volebná komisia Slovinska.
Janša počas svojich dvoch rokov vládnutia v rokoch 2020–22 často útočil na kritické médiá, pričom sa dopúšťal aj osobných útokov proti žurnalistom.
Jeho SDS vymenila riaditeľov RTV i šéfredaktora spravodajského programu, čo viedlo k protestom proti cenzurovaným reláciám, výmenám redaktorov a ďalším krokom označovaným za zasahovanie do slobody médií.
Podľa správy organizácie na ochranu novinárov Reportéri bez hraníc (RSF) z roku 2022 sa hodnotenie slobody médií v Slovinsku zhoršilo a táto členská krajina Európskej únie klesla z 36. na 54. miesto.
Občanov vyzývalo na podporenie návrhu zákona aj Združenie novinárov Slovinska (Društvo novinarjev Slovenije). Vysvetľovalo, že je to jediný spôsob, ako chrániť televíziu pred "politickým zneužívaním a rozkladom".
Návrh podporili aj popredné medzinárodné organizácie na ochranu médií, ako Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) a RSF.
Regionálna organizácia na ochranu novinárov juhovýchodnej Európy (SEEMO) privítala výsledok referenda. "SEEMO dúfa, že RTV Slovenija bude v budúcnosti pracovať ako nezávislé profesionálne médium verejnoprávnej služby a bude pozitívnym príkladom pre mnoho ďalších verejných služieb v Európe," uviedol pre AFP generálny riaditeľ SEEMO Oliver Vujovič.
Oficiálne výsledky referenda budú zverejnené v januári. A potom – ako to nariaďuje schválený návrh zákona – sa musia zmeny do dvoch mesiacov zaviesť do praxe.

KInIT — Slovak Alliance for Innovation Economy SAPIE

Nový animovaný web vysvetľuje, ako sa s pomocou odporúčacích algoritmov šíria dezinformácie na internete. Spustil ho Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT). Na webe zverejnili príbeh, ktorý vychádza zo štúdie realizovanej výskumníkmi inštitútu.
Príbeh priblíži manažéra, ktorý ochorie a cez odporúčanie od kamaráta sa na internete dostane k zaručeným radám, ako poraziť prechladnutie. Postupne sa prepracuje k informáciám o nefunkčnosti bežnej medicíny a nakoniec ho po vypití čistiaceho prostriedku odváža sanitka.
Ťažiskom príbehu nie je on sám, ale technologická príčina šírenia dezinformácií. "Chceli sme poukázať na silný vplyv odporúčacieho algoritmu na uzavretie používateľa do dezinformačnej bubliny," vysvetlil výskumník Jakub Šimko. Web sprevádza aj edukačné video.
Príbeh má ukázať, ako algoritmy fungujú a priamo zasahujú do životov užívateľov bez toho, aby o tom vedeli. Vysvetľuje aj systém personalizovaného obsahu a reklamy, ktorá je zdrojom príjmov pre sociálne médiá a popisuje rozdiel medzi sociálnymi médiami a tradičnými médiami a ich reguláciou.
Autorka príbehu Andrea Horváthová pripomenula, že za posledné dva roky, od prepuknutia pandémie ochorenia COVID-19, sa situácia s dezinformáciami na Slovensku výrazne zhoršila. "Spoločnosť je citeľne polarizovaná a šírenie dezinformácií cez sociálne médiá ovplyvňuje každodennú komunikáciu, diskurz aj dianie. Ľudia však často nerozumejú, akú rolu v tomto konflikte hrajú sociálne médiá," uzavrela.


MS 2022 v Katare: Zápasy, časy, súpisky, ubytovanie, letenky | Refresher  news

Futbaloví priaznivci po celom svete mohli v pondelok sledovať oslavy fanúšikov Ghany pri víťazstve svojho národného tímu nad Južnou Kóreou na majstrovstvách sveta v Katare, avšak čínska televízia prinášala iné zábery, než mohol sledovať zvyšok sveta – vystrihávala totiž fanúšikov bez rúšok. Informuje o tom TASR na základe správy britskej stanice BBC.
Namiesto záberov na oslavujúcich fanúšikov Ghany či smutných priaznivcov juhokórejského tímu – ktorí boli bez rúšok – prinášala čínska televízia zábery na lavičku jedného či druhého tímu.
Ako poznamenáva BBC, v Číne v súčasnosti prebiehajú protesty proti covidovým lockdownom a štátna televízia si dáva pozor, aby nesprostredkovala zábery zo zvyšku sveta, ktorý postupne upúšťa od opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19.
Na záberoch zachytávajúcich davy fanúšikov síce vidno ľudí bez rúšok, avšak čínska televízia si dáva pozor, aby v detailných záberoch neukazovala osoby bez rúška či respirátora.

Copyright  © TASR 2022

 

RTVS lákala divákov počas víkendu zábavou aj športom


RTVS lákala divákov počas víkendu
 

 zábavou aj športom


Druhá séria šou Pečie celé Slovensko si aj počas uplynulého víkendu udržala pozíciu lídra. Deviatu epizódu si nenechalo ujsť 453.000 divákov a v danom čase bola najsledovanejším programom v univerzálnej cieľovej skupine. Športových fanúšikov prilákali k televíznym obrazovkám zápasy MS 2022 vo futbale.



Nedeľný večer patril na Jednotke šou Pečie celé Slovensko. Deviatu epizódu si pozrelo vyše 450.000 divákov (674.000 AVReach) pri trhovom podiele až 20,5 % v cieľovej skupine 12+. Relácia bola v danom čase najsledovanejším televíznym programom. Diváci si nenechali ujsť ani reprízu siedmej epizódy v sobotu neskôr popoludní. Pozrelo si ju až 149.000 divákov pri trhovom podiele 12,7 % v cieľovej skupine 12+ a v danom čase bola relácia trhovou jednotkou.

V nedeľu prilákala divákov k televíznym obrazovkám aj diskusná relácia O 5 minút 12, ktorá sav danom čase stala najsledovanejšou televíznou reláciou. Na Jednotke si ju nenechalo ujsť 390.000 divákov pri trhovom podiele 29,8 % v cieľovej skupine 12+. Na spravodajskom okruhu :24 sledovalo reláciu ďalších 66.000 divákov pri trhovom podiele 5,1 % v univerzálnej cieľovej skupine.

Diváci si počas víkendu pozreli aj obľúbené zábavné relácie. V piatok sledovalo premiérovú epizódu súťažno-zábavnej šou Milujem Slovensko na Jednotke 285.000 divákov pri trhovom podiele 15 % v cieľovej skupine 12+. Na Dvojke si talkšou Trochu inak s Adelou pozrelo 64.000 divákov pri trhovom podiele 4,6 % v cieľovej skupine 12+. V sobotu lákala Jednotka divákov premiérovou epizódou šou Záhady tela, ktorú si nenechalo ujsť 253.000 divákov pri trhovom podiele 11,9 % a talkšou Petra Marcina Neskoro večer sledovalo 217.000 divákov pri trhovom podiele 11,5 % v cieľovej skupine 12+.

MS 2022 vo futbale lákajú k televíznym obrazovkám státisíce divákov

Športových fanúšikov lákali počas víkendu k televíznym obrazovkám najmä MS 2022 vo futbale. V piatok si poludňajší zápas Irán – Wales pozrelo 93.000 divákov pri trhovom podiele 16,3 % a následne zápas Kataru so Senegalom sledovalo 115.000 divákov pri trhovom podiele 14,5 % v univerzálnej cieľovej skupine. Popoludní si zápas Holandska s Ekvádorom nenechalo ujsť 195.000 divákov pri trhovom podiele 13,5 % a večerný zápas Anglicka s USA sledovalo až 227.000 divákov pri trhovom podiele 12,1 % v cieľovej skupine 12+.

V sobotu na poludnie sledovalo zápas Tuniska s Austráliou 114.000 divákov pri trhovom podiele 14.1 % a následne si zápas Poľsko - Saudská Arábia pozrelo 194.000 divákov pri trhovom podiele 19,5 % v univerzálnej cieľovej skupine a v danom čase boli oba športové prenosy trhovou jednotkou. Popoludňajší zápas Francúzska s Dánskom sledovalo 262.000 divákov pri trhovom podiele 17,3 % a večerný futbalový duel Argentíny s Mexikom si nenechalo ujsť až 303.000 divákov pri trhovom podiele 14,6 % v univerzálnej cieľovej skupine.

V nedeľu prilákal zápas Japonska s Kostarikou k televíznym obrazovkám 116.000 divákov pri trhovom podiele 9,8 % v cieľovej skupine 12+. Futbalový duel Belgicko - Maroko si popoludní pozrelo 182.000 divákov pri trhovom podiele 13,5 % a podvečerný zápas Chorvátska s Kanadou sledovalo až 267.000 divákov pri trhovom podiele 15 % v univerzálnej cieľovej skupine. Večer si zápas Španielska s Nemeckom nenechalo ujsť až 317.000 divákov pri trhovom podiele 15,5 % v cieľovej skupine 12+.

Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

 

Literárny fond ocenil osobnosti divadla, rozhlasu a zábavného umenia

Literárny fond ocenil osobnosti divadla, 

Literárny fond SR a jeho nakladanie s verejnými prostriedkami | Menej štátu

rozhlasu a zábavného umenia

 

Ceny za celoživotné dielo a výročné ceny Literárneho fondu (LF) v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia odovzdali v pondelok oceneným umelcom. V bratislavskom Zichyho paláci si ich prevzali osobnosti divadelnej, dabingovej, rozhlasovej, televíznej i teatrologickej tvorby.
Cenu za celoživotné dielo získali odborníčka na umelecký prednes, recitátorka, vysokoškolská pedagogička, lektorka a publicistka Jaroslava Čajková, herec Alexander Kučerenko, baletka a tanečná pedagogička Danica Pilzová, herec Vladimír Rohoň, herec a pedagóg Ivan Romančík, herečka Oľga Solárová, korepetítorka a čembalistka Milada Synková a herec Ivan Béla Vojtek. Za celoživotný prínos k rozvoju televíznej, rozhlasovej, divadelnej a literárnej tvorby na Slovensku ocenili autorku prekladov a úprav slovenských dialógov audiovizuálnych diel Alexandru Ruppeldtovú, za výrazné pozdvihnutie úrovne slovenského dabingu dramaturgičku Alenu Vašečkovú, za oblasť rozhlasu získal ocenenie autor a režisér rozhlasových relácií a hier Jaroslav Rozsíval.
Výročné ceny v sekcii divadlo získali Branislav Bačo za postavu Európana v inscenácii hry Dejiny Európy, Eva Bodorová za postavu Alžbety v inscenácii opery Roberto Devereux. Ocenenie LF patrí aj Jurajovi Ďurišovi za postavu Faraóna v muzikáli Jozef a jeho zázračný farebný plášť s prihliadnutím na postavu Karieristu v hre Kutlochy a postavu Jona v komédii Láska, sex a dane.
Literárny fond ocenil aj Slavomíru Fulinovú za postavu Vdovy v inscenácii Banícke vdovy. Mária Knoppová získala cenu za postavu Estragona v inscenácii hry Čakanie na Godota s prihliadnutím na postavu Anička v hre Ženský zákon, Ľubomír Mindoš za postavu Tatka v inscenácii hry Láska k bližnému s prihliadnutím na postavu Petra v hre Červená kalina. Branislava Mosného ocenili za postavu Roberta Castlea v inscenácii hry Pomalý svet Roberta Castlea a Milana Ondríka za postavu Proctora v inscenácii hry Salemské bosorky.
Choreografia a réžia inscenácie Extáza/Obrazy o nej priniesla ocenenie Andrejovi Petrovičovi, Robert Roth uspel s postavou Thomasa Jerome Newtona v inscenácii hry Lazarus. Výročnú cenu LF získala aj Marta Sládečková za postavu Margity v inscenácii hry Posledná barónka. Svetozára Sprušanského ocenili za réžiu inscenácie hry Jánošík, Lukáša Timuľaka za choreografiu baletu TWO z predstavenia Fashion Ballet '22. Ocenenie LF patrí aj Alžbete Vrzgulovej za réžiu inscenácie Ponížení a krvilační. Získal ho tiež Boris Zachar za postavu Pozdnyševa v inscenácii hry Kreutzerova sonáta/čia vina.
V oblasti televíznej tvorby získal cenu David Hartl za postavu Jozefa Maka vo filme Jozef Mak, Jána Koleníka ocenil LF za postavu Andreja Fabiána v seriáli Druhá šanca. Ocenenie v oblasti dabingu získala Miroslava Brezovská za preklad a dialógy šesťdielneho historického seriálu Sisi s prihliadnutím na mimoriadne náročnú prácu na špecifickom animovanom seriáli Údolie Muminovcov. Elenu Grohovú ocenili za preklady a dialógy k seriálu New Amsterdam II s prihliadnutím na prácu na dialógoch filmov Ako mačka na diaľnici, Moja dcéra na úteku. Katarína Valentková získala cenu za preklad a slovenské dialógy diela Nebo je pre všetkých s prihliadnutím na dielo Temná tvár Brooklynu. Ocenenie za prácu v dabingu patrí aj Renáte Rundovej za postavu Bazeová v seriáli Blue Bloods XII. (Spravodlivosť v krvi).




Zdroj: TASR

 

RTVS si pripomenie zosnulého básnika Dezidera Bangu vo vysielaní

RTVS si pripomenie zosnulého básnika 

 


Dezidera Bangu vo vysielaní


Zosnulého básnika, zberateľa a prekladateľa rómskej poézie a ľudových rozprávok Dezidera Bangu si RTVS pripomenie vo vysielaní v utorok 29. novembra o 9.55 h na Dvojke rozprávkou Čierny vlas. TASR o tom informoval PR manažér RTVS Filip Púchovský.
Ako pripomenul, spisovateľ bol tiež dramaturgom literárnej redakcie televízneho štúdia v Košiciach. Zomrel 23. novembra.
Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Potom študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií šesť rokov pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach.
V roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Potom bol predsedom občianskeho združenia Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi. Je autorom básnických zbierok Záružlie a lekno, Rozhovory s nocou, Modrá búrka, Horiaca višňa, Slnečný vánok, Agáty neumierajú. Pre deti a mládež napísal knihy Romano hangoro (rómsky šlabikár) alebo Maľovaná rómčina.

 

Zomrel Dezider Banga

Zomrel Dezider Banga

 BANGA, DEZIDER - Rómska Encyklopédia

Vo veku 83 rokov zomrel rešpektovaný básnik, spisovateľ, dramaturg, prekladateľ, šéfredaktor, nositeľ vysokého štátneho vyznamenania - Dezider Banga.

Dezider BANGA sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Potom študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií šesť rokov pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach.

Roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Potom bol predsedom občianskeho združenia Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie rómskeho etnika v Slovenskej republike. Podnikal v oblasti polygrafického priemyslu, bol majiteľom kníhtlačiarne. Žil v Bratislave.

Prvé básne a rozprávky z rómskej ľudovej slovesnosti začal publikovať v prvej polovici šesťdesiatych rokov v súdobých časopisoch. Rozsiahlejším cyklom básní sa po prvý raz predstavil v generačnom zborníku mladej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva (1963). V samostatnom básnickom debute Záružlie a lekno (1967) sa prezentoval ako básnik spontánneho lyrizmu, v tematickej i poetologickej rovine otvorene sa hlásiaci k inšpiračným zdrojom rómskej ľudovej slovesnosti, no zároveň racionálne využívajúci zistenia modernej európskej poézie, najmä poetizmu. Z tematického hľadiska tu dominuje prírodná, ľúbostná a sociálna lyrika s výrazným baladickým ladením. Podobnú poetiku i tematické oblasti prezentoval aj v zbierkach Rozhovory s nocou a Modrá búrka (obe 1970).

Po dlhšom časovom odstupe vydal básnickú zbierku Horiaca višňa (1983). Aj v nej potvrdil predchádzajúcu ustálenosť svojej poetiky a obsahovo-tematické zameranie, vychádzajúce zo spomienok na detstvo a mladosť. Vo viacerých básniach zbierky však konfrontuje svoju sociálnu skúsenosť so zmeneným sociálnym zázemím vlastných detí. Výbery z poézie Dezidera Bangu vyšli pod názvami Magnólie zhasínajú (1989) a Lyrika (1992). Druhý výber však rozšíril o nový, doteraz nepublikovaný cyklus básní Lúčenie s ohňom.

Dezider Banga bol aj výrazným zberateľom a prekladateľom rómskej poézie a rómskych ľudových rozprávok. Výber z rómskej ľudovej poézie publikoval v zbierke Pieseň nad vetrom (1964) a výber z rómskych ľudových rozprávok v knihe pre deti Čierny vlas (1970) a v rozsiahlej antológii rómskych ľudových rozprávok Paramisa (1993). Zostavil a autorsky prispel aj do antológie rómskej poézie Verše z vrbiny (1993), ktorá obsahuje poéziu našich, ale aj zahraničných rómskych básnikov. Pre najmladších žiakov rómskeho pôvodu autorsky pripravil Rómsky šlabikár (1993) a učebnicu Maľovaná rómčina (19971.

Významnou súčasťou tvorivých záujmov D. Bangu bola aj televízna tvorba pre deti a mládež. Napísal rozprávkové hry Epaš (1969), Čierny vlas, Tehliara kráľ, Barborkin pavúk (všetky 1972), Dievča s ružami v šľapajach (1978) a seriály večerníčkov Buroviarko (1971), Rozprávky z dlane (1972), Slimáčik bubienok (1977) a Rozprávky z lúky (1979). 

V roku 2009 mu prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry

 

27. 11. 2022

 NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

 NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

V politike | TA3



TA3 V politike v nedeľu o 11.00:
 
- Mária Kolíková, poslankyňa NR SR, SaS
- Peter Pellegrini, poslanec NR SR, predseda strany Hlas-SD

 

 

 

O 5 minút 12, naživo v nedeľu 13. 11. 2022 od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní :24

Hostia:

  • podpredseda vlády a minister financií SR, predseda hnutia Igor Matovič (OĽaNO);
  • člen Výboru NR SR pre sociálne veci, podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš (nezaradený).

Témy:

  • Hľadanie kompromisu medzi vládou a lekárskymi odborármi;
  • Pomoc domácnostiam s cenami energií;
  • Politická podpora pre štátny rozpočet;
  • Aktuálne politické témy.

Reláciu moderuje Marek Makara.

 


     

Na telo: Najaktuálnejšie témy s Michalom Kovačičom | TVNOVINY.sk
 


Vláda sa s lekármi dohodla na siedmich požiadavkách. Dohoda o platoch stále nie je a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský chce zaviesť núdzový stav. Premiér Eduard Heger hľadá pomoc v zahraničí. Premiéri V4 deklarovali ochotu pomôcť v prípade, že lekári podajú 1. decembra výpovede.

Predseda Sme rodina Boris Kollár opäť hovorí o odchode z koalície a vyjednávaní o predčasných voľbách. Kollárovci ministrovi financií Igorovi Matovičovi odkazujú, že s opozíciou má o hlasoch pre rozpočet, ktorého podpora stále nie je jasná, rokovať sám.

O týchto, ale aj o iných témach sa bude moderátor Michal Kovačič už túto nedeľu 29. novembra 2022 v relácii Na telo rozprávať s lídrom Smer-SD Robertom Ficom a podpredsedom parlamentu Petrom Pčolinským zo Sme rodina.

Na telo sa tradične začína o 13:00 hod. na TV Markíza a TVNOVINY.sk.