MEDIA NEWS
Pracovníci zahraničných médií v Číne boli v roku 2022 vystavení prísnym pandemickým kontrolám, rozsiahlemu zastrašovaniu a neustálemu dohľadu. Uvádza sa to vo výročnej správe Klubu zahraničných korešpondentov v Číne (FCCC), informovala v stredu agentúra AFP.
Takmer polovica zahraničných novinárov v Číne vlani dostala príkaz odísť, alebo im bol zamietnutý prístup na základe údajných zdravotných a bezpečnostných dôvodov, súvisiacich so šírením koronavírusu. Stalo sa tak napriek tomu, že podľa platných čínskych predpisov nepredstavovali žiadne zdravotné riziko, píše sa v stredu zverejnenej správe FCCC.
Zhruba rovnaký počet žurnalistov pôsobiacich v Číne uviedol, že v dôsledku pandemických opatrení nemohli aspoň časť minulého roka cestovať.
Takmer 40 percent uviedlo, že minimálne jeden z ich zdrojov zažil zastrašovanie, bol zadržaný, vypočúvaný alebo ho postihli iné negatívne dôsledky za to, že hovoril so zahraničnými novinármi. Podobnému tlaku zo strany miestnych úradov čelili podľa informácií členov FCCC aj čínski novinári.
V Číne takmer až do konca minulého roka platili jedny z najprísnejších proticovidových opatrení. Okrem iného obmedzovali cestovanie, zavádzali dlhé karantény a hromadné testovanie obyvateľstva. Peking až v decembri 2022 zrušil svoju prísnu politiku "nulovej tolerancie" voči covidu, po tom, čo frustrácia ľudí prerástla do masových protestov.
V správe FCCC sa uvádza, že tvrdé opatrenia zo strany štátu, pretrvávajúce digitálne sledovanie a zastrašovanie čínskych novinárov a ich zdrojov dokazujú, že v Číne naďalej pretrvávajú "výzvy" brániace skutočnej slobode tlače.
AFP pripomína, že nezávislé médiá v Číne prakticky neexistujú a štátom podporované periodiká podliehajú prísnej cenzúre. Svetový index slobody tlače (PFI) z roku 2022, zostavený organizáciou Reportéri bez hraníc (RSF), zaradil Čínu na 175. miesto zo 180 krajín.
V prieskume odpovedalo na otázky 102 zo 166 členov FCCC, ktorí zastupujú spravodajské organizácie z 30 krajín a regiónov sveta.
Ruskému parlamentu boli predložené návrhy zmien, ktoré sprísňujú zákony o cenzúre i tresty za diskreditáciu účastníkov tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Toto slovné spojenie sa v Rusku musí používať pre vojnu, ktorú ruská armáda pred rokom rozpútala na Ukrajine.
Agentúra Reuters, ktorá o tom informovala, spresnila, že trestať sa bude nielen diskreditácia ozbrojených síl, ale aj dobrovoľníckych polovojenských organizácií, ako je napríklad známa Vagnerova spoločnosť. Maximálnym navrhovaným trestom za ich diskreditáciu je 15 rokov väzenia.
Reuters pripomenul, že zakladateľ vagnerovcov Jevgenij Prigožin sa ešte v januári sťažoval na blogerov a sociálne médiá za to, že diskreditujú jeho bojovníkov. Upozornil, že týchto autorov nemožno potrestať podľa existujúcich zákonov.
Predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, Viačeslav Volodin v stredu vo svojom statuse v aplikácii Telegram napísal, že trestné bude "akékoľvek verejné šírenie vedome nepravdivých informácií o ozbrojených silách".
Trestné budú aj akcie na verejnosti zamerané na diskreditáciu ozbrojených síl Ruskej federácie, dobrovoľníckych formácií, organizácií a osôb, ktoré sú nápomocné pri plnení úloh zverených ozbrojeným silám Ruskej federácie.
Volodin spresnil, že druhé čítanie návrhu zákona s pozmeňujúcimi návrhmi o treste za diskreditáciu účastníkov špeciálnej vojenskej operácie bude 2. marca, tretie 14. marca.
Zákon predpokladá pokuty do výšky piatich miliónov rubľov (približne 62.430 eur), nápravné alebo nútené práce v trvaní do piatich rokov, ako aj odňatie slobody až na 15 rokov.
Krátko po tom, ako boli vlani 24. februára na Ukrajinu vyslané desaťtisíce ruských vojakov, ruský parlament prijal zákony, ktoré predpokladajú vysoké tresty odňatia slobody a pokuty pre tých, čo vedome šíria nepravdivé informácie alebo diskreditujú jeho ozbrojené sily.
Ruská prokuratúra začala vyšetrovať viac ako 5800 prípadov údajnej diskreditácie ozbrojených síl, tvrdí nezávislé združenie OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a počet zadržaných.
Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už viacerí známi novinári, blogeri a politici. Nepodmienečné tresty dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka), či v neprítomnosti odsúdený novinár Alexandr Nevzorov (osem rokov). Nedávno bola na šesť rokov väzenia odsúdená novinárka Marija Ponomarenková z mesta Barnaul v Altajskom kraji ležiacom v západnej časti Sibíri
Copyright © TASR 2023
